22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, osobitne za tú zmienku k tým vládnym organizáciám. A tiež si myslím, že je to téma, ku ktorej sa treba vracať. Dotačná schéma ľudských práv prešla na ministerstvo spravodlivosti z ministerstva zahraničných vecí. To nastavenie, ktoré prešlo z ministerstva zahraničných vecí, tak ako bolo nastavené z vlád SMER-u, prešlo zásadne obnovou na ministerstve spravodlivosti stransparentnením celého procesu a žiadni ministri voči nemu nemali žiadne námietky. Ako prešiel na ministerstvo spravodlivosti, ako bol nastavené. Ani minister Gál, ktorý tam bol, ani, keď ho, vlastne nastala ministerka spravodlivosti Žitňanská, to bolo áno, aj za vlády SMER-u, žiadne námietky k tomu neboli.
A teraz zrazu, teraz príde minister Susko, spochybní celý proces, ktorý mal jasné pravidlá aj na základe vyhlášky, čo predtým vôbec nebolo, vôbec nebolo, a zneužil vlastne celú dotačnú schému na politický boj s opozíciou. A toto je tiež námietka, že jednoducho nechal sa takýmto spôsobom politicky vtiahnuť, veď je to politický nominant, ale zneužil celú dotačnú schému na ochranu ľudských prác na boj s opozíciou a nakoniec cez bludy až konšpirácie ohľadom samotného auditu v tejto dotačnej schéme k odvolaniu podpredsedu parlamentu. Toto samo osebe by malo stačiť na odvolanie ministra spravodlivosti. Jednoducho kto iný ak minister spravodlivosti by mal dbať, že jednoducho pravidlá sa dodržiavajú a nezneužívajú sa za to, že príde nejaký iný politický nominant, aby sa odstraňovali podpredsedovia parlamentu, ktorí sú predstavitelia opozície.

Ďakujem za, obom kolegyniam za faktické poznámky.
Pani poslankyňa Števulová sme úplne v zhode, že nie je dôvod na čisto formalistický výklad, a tá obhajoba, ktorá zaznieva zo strany predstaviteľov vládnej koalície a ktorá hovorí o tom, že veď neporušil zákon pán minister, tak, tak čo mu vlastne vyčítame, no však vyčítame mu konkrétne veci a tie konkrétne veci nemajú a nemusia mať charakter porušenia zákona, ale nejaké konanie môže byť nemorálne, neetické a odporujúce verejnému záujmu aj na to, že z čisto formálneho hľadiska nie je porušením zákona.
A áno, to, čo si spomenula, je veľmi dôležité, že konanie vládnej koalície vrátane konania pána ministra Suska podkopáva dôveru ľudí v právny štát, dôveru ľudí v inštitúcie, dôveru ľudí v liberálnu demokraciu, ale zjavne tieto hodnoty nie sú nijako dôležité pre predstaviteľov súčasnej vládnej garnitúry a napokon aj ten zmier s Andrejom Babišom, ktorý si spomenula, a teda to vlastne pohŕdanie obeťami komunistického režimu, ochota, ochota kriviť historickú pamäť, je len symptómom toho istého.
Nie je náhoda, že, že teda Robert Fico sa v minulosti vyjadril, že on si november ’89 nevšimol. Tak rovnako sa správa SMER dôsledne, oni si proste november ’89 nevšimli a vidno to aj na ich politike.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako som už ráno povedal, spravodlivosť je dôležitá všeobecne a aj pre mňa je dôležitá, preto som tu aj v piatok. Ľahká.... (Povedané so smiechom.)
Môj kamarát hovorí, že piatok musí brzdiť tak, že šmykom ho ťahá do mesta, že piatok je silný a... Ale nie, naozaj. Bolo toho veľa povedaného a nechcem sa teda nejako zopakovať. Koniec koncom som to ani neštudoval a nie som úplne, možnože sa v tých nejakých výrazoch možno budem aj mýliť a alebo pomýliť a nechcem tuná zadať nejakú vďaku a široký úsmev od ucha k uchu, hej, že jak som sa pomýlil, takže budem sa snažiť hovoriť z nejakej z podstaty veci, hej, nie nejak že právne formulovať, a že... čo ako to vnímam. Veľa tu toho bolo povedaného, ja sa s dôvodmi, ktoré predstavila kolegyňa pani Kolíková, stotožňujem, plne sa s nimi stotožňujem, podpisujem, však konečne som sa aj reálne podpísal a aj takto a po tom všetkom, čo tu aj bolo povedané, nič ma nevedie k tomu, že by som mal niečo, niečo z toho prehodnotiť.
Čo tu možno neodznelo alebo také v tom iného duchu, nie takého čisto z právnického uhla pohľadu, ja to takto vnímam, že my hovoríme niečo, že pán minister urobil nesprávne, a on teda alebo tí, čo mu pomáhajú, tak hovorili, že to urobil správne, hej, že možno to je o nejak dileme morálnej, hej, že kto to rozsúdi.
Ja mám takú pomôcku. Minule, ešte keď som bol prvýkrát poslanec a ja som si dal do bronzu vyliať taký žalm, myslím, že to je 27, a ten žalm hovorí, že som starec, bol som mladík, nevidel som spravodlivého opusteného, nevidel som jeho deti žobrať o chlieb.
Neviem prečo, strašne sa mi páči ten žalm a toto možnože, zdá sa, že ako sme tu takto, tak asi to rozsúdi už len nejaká iná moc a ja som nikde nikomu nič neprial a už vôbec nikdy nikomu nič zlé, hej, a ja len, teda že nech pán minister vie, že proste takto to niekto možno prizerá. Tí, čo majú dar viery, možno tomu veria, tí, čo nie, to len tak zľahka obídu. Každopádne nejaký taký žalm pred dvoma tisíc rokmi vznikol a aj tam už vtedy si uvedomovali dôležitosť nejakej spravodlivosť a spravodlivého konania.
Mimochodom, ja som tú tabuľku jednu dával pánovi Borecovi, ešte bol minister pán Borec, ale veľa vecí sa zmenilo odvtedy, lebo teraz by som ju sem nemohol doniesť, lebo to by bola asi pomôcka, a ešte druhý problém je, že ja som si dal, myslím, urobiť štyri, ale jednu nám ukradli (povedané so smiechom), takže tú, čo som mal ešte v zálohe, som ju tam musel zavesiť, kde nám ukradli, a to ešte bolo pred prijatím tohto, tejto novely Trestného zákona. Tu vznikla taká zaujímavá situácia, že nie túto, ale ešte jednu mosadznú a tú žena na Interi na trhovisku musela kúpiť, našu tabuľku. Bolo zrejmé, že bola naša, lebo iba my sme si ju dali vytlačiť, tak musela ju kúpiť od tých priekupníkov, aby si ju, aby mohla zobrať. Policajti to tak rozhodli, že nejakú že symbolickú cenu. No takže nedám vám ju, pán minister, tú tabuľku z týchto dôvodov, ale prajem vám, nech je všetko v poriadku u vás, a teda že keď, nech to rozsúdi ten, ten, kto vie. Teda vy keď máte pocit, že ste robili správne a v poriadku, dovoľte teda spolu s kolegami našimi z opozície zapochybovať.
A ja sa možno pristavím pri tom, pri tom pánovi Kováčikovi. Ja neviem presne, koľko on bol tým, tým špeciálnym, on bral plat. Bol, asi dekádu bol, on bral plat, podľa mňa nebral málo, hej, a viete, že to sú také tie, ja ako podnikateľ to vnímam niekedy, veci, aj cez čísla, cez náklady, hej, že vy si, štát má náklady spojené s nejakou funkciou a on tú funkciu nerobí a my ho za to platíme, tak toto považujem za, za hrubé poškodenie akože nás, všetkých a už odhliadnuc od toho, že, že čo robil. Hej, on teda nekúril tuná v Národnej rade, a keby nekúril, si dáme kabáty.
Čiže on nerobil to, čo mal robiť, a nerobil to dlhé roky, potom naňho došlo asi zmyslel toho žalmu 27 a... a... Ale čo stalo, že pán minister, vy ste ho z tej basy vytiahli.? Ja teda použije taký slovník jednoduchší, vy tam budete mi tu kontrovať, že vy ste mu prerušili výkon trestu, už som sa to naučil aj ja, hej, vy ste ho neprepustili, vy ste mu prerušili výkon trestu a dneska tu odznelo zaujímavé, to sa chvíľočku pri tom pristavím a vy vlastne, vlastne ste mu , keď tak, ako ste to uviedli, vy ste mu vlastne urobili zle, lebo on tam, proste ste si povedali, že on tam bude o to dlhšie. Viete, o to dlhšie, veď a... Môžeš... Takto, ak teda platí spravodlivosť a súdy, ktoré rozhodovali, rozhodli správne, tak on sa tam vráti, vy ste mu vlastne nepomohli, vy ste mu ublížili, lebo on keby tam teraz bol, tak nemá ten prerušený a dovtedy už to mohol mať za sebou, prísne vzaté. (Povedané so smiechom.) Takto sa tam ešte bude musieť vrátiť. Alebo vy už kalkulujete s tým a už je to celé prichystané, že sa tam, sa tam nevráti, a formálne to voláme prerušenie trestu, ale, ale už všetci vedia, že sa tam proste nevráti.
Takže dá sa na pozrieť aj tak, že keď ste mu chceli pomôcť, mali ste ho nechať tam, už by mal, myslím, o pol roka, by mu odbudlo z toho, takže... Aj tak sa dá na to pozrieť.
A viete, ten pán Kováčik, z toho, čo som počul, on neprepustil nejakého otca, ktorého prepustili, a mal doma hladné deti a ukradol niečo v Lidli. Ani neprepustil nejakú matku s nejakým zložitým životným príbehom. On prepustil mafiána. Viete, že ja neviem, že taká, by som povedal, že, taká že spoločenská akceptácia, niečo také, akože také že ako, aj by som to aj zjednodušil, a ja akože nie som právnik, si môžem dovoliť, že prižmúrenie oka, hej, že budeme takí akože veľkorysí, že, že teda... Ale on prepustil mafiána. Ja neviem, akože, alebo ináč to poviem. Keby prepustil niekoho od vás, hej, že zo SMER-u, tak chápem to, že teda, alebo potom môžme touto dedukciou prísť, že to sú vlastne vaši, že vlastne mafiáni sú vaši, hej, čiže preto ste ho vlastne pustili.
No, ideme do desivých vôd a naozaj sa nám nečudujte, že sa čudujeme, a nie sme asi sami a máme podľa mňa plné právo sa hnevať, že čo vlastne robíte, ako nakladáte s tou mocou. Asi ja vám neberiem, ani vlastne zákonná je, ale vy musíte opatrne vážiť na váhach toho, že ako tú moc budete používať, a vy vytiahnete z basy človeka, ktorý bral peniaze 12 rokov zadarmo. Ten človek nezaslúžil nič. Keby muroval 12 rokov, keby ste 12 rokov zamestnávali murára, tak by ten človek nevymuroval ani záchod za tých 12 rokov z pohľadu tohto, že čo vlastne urobil Kováčik, lebo Kováčik za tých, neviem koľko rokov, neurobil nič z pohľadu. Veď my sme tu boli svätá zem, krajina zasnúbená, tu nebola korupcia (povedané so smiechom), nemal čo robiť, hej, však on si mal pýtať zníženie platu. Hej, že vlastne on... proste nebolo čo robiť.
No, že tohto človeka, a za to, že vytiahol z basy mafiána. To ma naozaj akože dosť, dosť berie do kolien, lebo ja som zažil, čo som zažil, a viete, to sú také veci, že ja by som chcel, aby sme s tým už, ako aby tá doba bola za nami. Ja by som chcel, že teda už tá doba je za nami. Ja by som chcel, že teda už tá doba je za nami. Ja si pamätám 90. roky v Bratislave. Ja si pamätám v Bratislave, jak sa preháňali piťovci z jedného konca na druhý a všetci sa ľutovali. Ja si to pamätám, ja si pamätám, ako prišli ku nám a rozbili nám bar. Ja som bol jediný v Bratislave, čo sa im postavil. Tri roky to trvalo. Pán minister, počúvajte dobre... (Rečník sa obrátil k predsedníctvu.) Nepočúvate, nevadí.
Ja len to hovorím, že ja mám právo byť nahnevaný, keď sa tam tá doba vracia, keď mafiáni, keď ich púšťa, a ten za to, že ho pustil, vy ho pustíte. Podľa mňa neni správne, že, že, že sa vraciame do tých, do tých ťažkých dôb, kde vlastne. Áno, aj vtedy policajti hovorili: „Viete, kto to je, pán Hlina?“ Ja vravím: „Viem, mne to je jedno.“ Prokurátorka sa ma pýtala: „Viete, kto to je?“ –„Viem, mne to je jedno.“ Išiel som na súd a na súde, v justičáku stálo päť takých veľkých, asi to malo pôsobiť nejak odstrašujúco, hej. Ja som vtedy aj sudcovi povedal: „Pán sudca, ja som za Kaukazom prežil roky rokúce, ale toto je Európa a ja by som bol rád, keby to aj Európou zostalo. Toto sa v Európe nerobí.“
Viete, a to je podľa mňa principiálna vec, ako aby sme si povedali, že kde chceme žiť, v akej krajine chceme žiť a že niečo sa netoleruje. Keď si sa rozhodol byť mafiánom, buď mafiánom. Keď máš to šťastie, že ťa nezastrelili, tak sa aspoň netvár na slušného človeka a neskúšaj tu na nás, že pomaly ti máme dať červený koberec a ospravedlňovať. To mám zase iný prípad. To sa niekto ide so mnou súdiť, že som sa dotkol jeho cti, lebo som povedal, že bol spojený s mafiánskou skupinou (povedané so smiechom), a zažaloval, si predstavte, zažaloval mňa, 95-ročného pána a vydavateľstvo SME, hej, že sme sa dotkli jeho (povedané so smiechom), neviem čoho, neviem, jakú môžte mať česť, keď proste, ja som ich do tých zoznamov, ja som s nimi nerobil, že keď s nimi robil, on preberá, svoj životný track si píšete sami. Oni nepíšu... Keď si on zapísal do svojho CV-čka, čo si napísal, to je jeho problém, nie môj.
Čiže preto sa cítim dotknutý z toho, že, že prečo ste to vlastne urobili, mafiána pustil, viete, že... Zle. Ja chápem tomu princípu ako z pohľadu toho, že potrebovali ste si ochrániť, lebo vás nezradil, akože kľúčový parameter, ale neviem, či sa má na to zneužívať štátna moc, mali ste nájsť iný asi, keď ste taká tá skupina a fungujete tým klanovitým mafiánskym spôsobom, mali ste nájsť nejakú inú formu odmeny, mali ste možno cez tú väzenskú stráž sa s ním dohodnúť, nech mu dajú farebný televízor, ja neviem, čo sa dá robiť (povedané so smiechom), to fakt neviem, ja som tam nebol. Hej, ale že, nie tak naoko, že budete lámať na kolene celú krajinu, že pustíte Kováčika, a ešte to tu budete obhajovať, že je to úplne ako pomaly nutné, a ešte sa nad nami zavzdušňovať, že čo sa my nad tým pohoršujeme.
Viete, na to príbehu fakt strašne veľa nesedí. Za to, čo 12 rokov bral peniaze, tam mal sedieť, ticho sedieť. Ani televízor nemal mať. Viete, že to ja, ja milujem, to, jak v tom, to sa hovorí, nie, v tom Shawshanku to bolo, že tu sú všetci nevinní. Viete, všetci sú v tej väznici nevinní, že kam vinný človek nejde, všetci sú tam nevinní, hej, potom niekto o tom rozhodne, ale ja si myslím, že to neni, neni až taká zlá, zlá tá bilancia, že má dať – dal, keď 12 rokov berieš plat za nič a odsedíš si za to, ja neviem, 2–3 roky. To neni také zlé, hej, že to proste celom bilančne sedí. Ani niektorým tým podnikateľom, nebudem ho menovať, však všeličo sa o ňom rozpráva, nerozpráva, ako prišiel, k čomu prišiel a bol tam možno tri mesiace. Tri mesiace vydržím. Viete, ono to možno trvá o niečo dlhšie ako, ako na Karibiku, ale za tie tri mesiace, a keď sa to všetko zabudne, čo som doteraz urobil, tak to kľudne odsedím, aj pol roka. Viete, že, že prečo toto už nepovažujete za stálo, ale lámete, lámete aj túto krajinu proste na kolene. Dokazujete, že tu právo neplatí. Hej, dokazujete to cez tieto veci. My si to nemôžme dovoliť, pán minister.
Bolo tu spomenuté, Ondrej Dostál tu spomínal Čínu. V Číne je to tiež všelijako, hej, s tým aj zákonom, aj so spravodlivosťou, tiež sú tam také, by som povedal, veľmi diplomaticky, jemné než je... aj menej jemné nuansy toho celého, ale ten, čo tam ide podnikať, oni si to tí Čiňania, plus-mínus čiastočne vedia dovoliť, lebo ten trh je 1,3 mld., či koľko, čiže tam niekto sa chvíľku tvári, že nevidí, nepočuje, lebo ten ekonomický záujem ako keby nám stiera tie riziká, toho rizikového systému spravodlivosti, keď to takto poviem. Ale prosím vás, čo je našou konkurenčnou výhodou v mori možností, kde budete investovať?
Myslíte, že niekto pôjde do malej krajiny, kde nás je päť, to je jak tretina Pekingu, do krajiny, kde nefunguje, kde nefunguje spravodlivosť? Kde je proste nestabilný systém spravodlivosti, kde mafiánov ťaháte z basy? Že to, to, myslíte si pre nejakého inštitucionálneho investora, hej, ktorý rozumie, že proste chce mať peniaze na poriadku, verí v lul-lo, myslíte si, že toto bude preňho atraktívne, že pôjde tu? A najskôr sa ohlási u vás, lebo mu, niekto mu povie, najskôr sa musíš ohlásiť u Fica, musíš zaniesť kvety, ja neviem čo, a potom už nebudeš mať problém? Možno sú aj takí investori, čo tak chcú do takej krajiny ísť investovať. Ale podľa mňa je ich čoraz menej alebo už nie sú. Klasický inštitucionálny investor, normálny investor chce fungujúci štát, fungujúcu spravodlivosť. My teraz o toto prichádzame, kvôli tomu, že ste potrebovali povyťahovať tých, čo ste potrebovali povyťahovať?
Už len čarovné bolo to, že, ja už budem končiť, pán Gašpar tu spomenul (povedané so smiechom), naozaj, že však klesla, tá kriminalita klesla o 15 %, sme tu dostali výpočet. Ono, prísne vzaté, klesla, keď ste znížili ten, tú hranicu, odkedy už je to ten trestný čin. To podľa mňa, podľa mňa to neni žiadna atómová fyzika. Hej, keď ja zvýšim hranicu, odkedy je trestný čin trestným činom, tak zákonite mi trest klesne, kriminalita, lebo to všetko prepadá do toho priestupkového zákona, nikto tu nespomenul, že koľko narástli alebo nenarástli priestupky, ale viete, to mi príde také urážajúce, že naozaj to je taká argumentácia pre simplexných, že proste nejaká hrozne nepoctivá, Hej, čiže ja by som nehovoril, že tak klesla kriminalita. Podľa mňa neklesla kriminalita.
A už len úplne, úplne na koniec. To, čo ste teda urobili, ako urobili, ešte osviežilo, osviežila aj tá skutočnosť. Ja ani, prísne vzaté, neviem, práve preto vám hovorím, že nie som právnik, že prečo vlastne ministerstvo vnútra uzavrelo mier s tým Babišom, hej, ale vlastne úrad... vlastne teraz som čítal od pána Mazáka, že to nemusí rešpektovať, že to stále platí. Ja už len čakám, kedy veterinári omilostia, ja neviem koho, Kováčika. Viete, že nejaký, hej, že Štátna veterinárna správa Senec, Potupa 3, s mojou farmou vydá nejaké rozhodnutie vo veci právoplatnosti, že... Naozaj sa tu strácam v celom tom systéme, hej, že vlastne kam ideme a kde a načo, čo je vlastne na konci, hej.
Videl som video, kde Babiš hovorí, že on bol v ŠtB, ale bol v tej – ako sranda –, hej, že v tej ekonomickej, tej dobrej. On, on to, niekto povie, že bol som v tej, ale zrovna tá časť, v ktorej som ja bol, my sme až takí chrapúni neboli, ale povedal, že bol, ale my s ním uzavrieme zmier ako štát, že nebol. Ja, ja naozaj, že sú možnosti, kde ešte chápete, kde už potom prestávate chápať. Čiže čo tým chcem povedať? Hazardujeme, je to nebezpečné, nemôžme si to dovoliť. Nemáme na to, my nemáme na to, aby sme, my nie sme Čína z pohľadu toho, že zákon tu až tak nefunguje, hej. Musíš mať známosti, ale trh je obrovský, čiže vydrž, vydrž, lebo trh je obrovský, všetky straty sanuje, je obrovský trh.
My sme strašne malý trh, strašne malý trh. My o to viac musíme byť puristi, alebo jak sa to povie, o to viac musíme dávať pozor, aby, aby naozaj sme svietili v tom mori, že tú, áno, dosažitelnosť práva a že domôžeš sa rozsudku bez problémov, že o to viac by sme na to mali dávať pozor, ale vysielame signály, ktoré, ktoré sú naozaj enormne disfunkčné.
Tak to tu dávam taký, by som povedal, že podnikateľský pohľad do toho, neviem, či to malo vôbec zmysel, ale aspoň som to skúsil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, Alojz, za toto vystúpenie.
Ja by som chcela nadviazať na tú otázku, týkajúcu sa investícií, že presne, máme tu viacero aj podnikateľských iniciatív, ktoré zdôrazňujú tú dôležitosť stabilného právneho prostredia, vymožiteľnosti práva pre to, aby sem vôbec nejaké investície prúdili, len ja sa prosto pod tým vplyvom toho, čo sa tu za posledný rok udialo, stále viac obávam, že možno táto vláda už rezignovala na lákanie investícií z tých západných liberálnych krajín, lebo vedia, že ich to prosto stojí politické náklady, že musia zlepšovať tú vymožiteľnosť práva, ako boj proti korupcii, právnu istotu, a to sa ukázalo, že im nevyhovuje, lebo v nejakom bode, keď to zlepšujeme, zlepšujeme, zlepšujeme, tak dôjde aj na našich ľudí, lebo stále tvrdíme, že teda chceme od tých prokurátorov, sudcov, aby boli nezávislí, tak oni si to naozaj raz osvoja a začnú teda stíhať aj tých, čo sú v našej blízkosti a sú korupční. A toto podľa mňa táto vláda zistila, že im nevyhovuje, a ja sa obávam, že to čo robia s našou krajinou, je, že fakticky sa spoliehajú na to, že sem v nejakom bode prosto príde ruská mafia, čínska mafia investovať. Prosto, takéto štáty, ktorým je úplne, alebo peniaze, ktorým je úplne jedno, či tu je vymožiteľnosť práva, ktorým viac vyhovuje investovať v ekonomike, ktorá, alebo v právnom prostredí, ktoré je závislé výlučne na tom, kto má viac vo vrecku, a vedia to ovplyvniť a podplatiť. To, sa obávam, aby sa náhodou nedialo, takýto myšlienkový prerod u nás.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Hlina, vy ste teda veľa, veľa hovoril o špeciálnom prokurátorovi Kováčikovi a ja plne s vami súhlasím, že, presne, že on mal hájiť záujmy ľudí na Slovensku a hájiť záujmy spravodlivosti, keď bol špeciálnym prokurátorom, a je naozaj paradox, že teda pri tých všetkých kauzách, ktoré sa mu dostali na stôl, myslím, že ani jedna neskončila na súde, lebo neviem, jedna, ak ma opravíte, čo je podľa mňa úplne, že šialené, pri tom všetkom, čo sa tu dialo. A čo akože mňa na tom najviac šokuje je to, síce nevidím tu teraz pána ministra, ale že Dušan Kováčik bol právoplatne odsúdený, kde boli na to jasné dôkazy, a že podľa mňa, že v každej inej demokratickej krajine už len toto, že ho pán minister, pána Kováčika, pustil na slobodu, by bol dôvod na jeho odstúpenie. Čiže zbytočne tu aj kolegovia jeho sa snažili ako keby stále opakovať dokola, že nevidia dôvody na odvolanie ministra, ale samotný tento fakt, že dneska je pán Kováčik na slobode, je podľa mňa strašné zlyhanie a pán minister by mal jednoducho skončiť vo svojej funkcii.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoje vystúpenie.
A ja si dovolím reagovať na tú časť, ktorá súvisí so spochybňovaním inštitúcií, lebo naozaj prepustenie Dušana Kováčika je o spochybňovaní nezávislých a nestranných súdov. Jednoducho ten človek bol právoplatne odsúdený za korupciu a minister spravodlivosti ho prepustil. A vyzerá to tak, že to je proste začiatok, a ukázal minister spravodlivosti smer ako poslanec SMER-u, pre, pardon, minister za SMER ministrovi za HLAS Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý pokračuje ďalej, uzatvoril súdny zmier ohľadom spolupráce agenta ŠTB s Andrejom Babišom o tom, že tým agentom nie je.
Tak ja rozmýšľam nad tým, že čo to môže znamenať, že to môže byť odkaz pre ľudí, že tu môžte už pomaly čokoľvek, ak si k tomu vytvoríte priestor. Ja neviem, požičiam si knižku z knižnice, budem mať za to, že proste očakávam tam iný obsah, uzatvorím súdny zmier ja neviem že, druhá svetová vojna nebola, napríklad, že naozaj, že, že to, čo nastavil minister spravodlivosti svojim rozhodnutím o Dušanovi Kováčikovi, je jednoducho niečo, čo je nepredstaviteľné. Nikto sme to neočakávali, že je možné, aby minister spravodlivosti, keď má iný názor na vinu, tak prepustí človeka na slobodu. To sme neočakávali. A takisto ako sme neočakávali súdny zmier ohľadom Andreja Babiša z dielne ministerstva vnútra. To sme jednoducho neočakávali.
Tak čo je ďalšie v poradí? Tie nožničky sa otvárajú a toto spochybňovanie inštitúcií a role nezávislých a nestranných súdov tam, kde proste majú rozhodovať fakty a nezávislý, nestranný súd, tak proste sa to obchádza politickými rozhodnutiami a je to veľmi nebezpečná cesta.

Pán poslanec Hlina, veľmi správne si poukázal na tú fintu, ktorú tu na nás prevádzajú, ako klesá majetková kriminalita. No jasne že klesá, keď sa to prekvalifikuje z trestného činu na priestupok.
Pán poslanec Vančo tu vo svojom vystúpení prečítal list alebo mail od svojho známeho advokáta, ktorý opisoval, ako sa novela Trestného zákona premietla do situácie jeho klientky, ktorá bola poškodená svojím bývalým partnerom, tak ja by som tu rád povedal zase, čo mne povedal môj priateľ, čo nedávno zažil v Lidli pri nákupoch. Videl tam dvojicu ľudí, ktorí mali tašku Lidla, dávali do nej veci, rýchle do nej nahádzali veci, vybehli núdzovým východom, na parkovisku ich čakal tretí človek v aute a spoločne odišli. A tí zamestnanci predajne ani nevyzerali, že by boli nejakí prekvapení tým konaním. Jednoducho také veci sa stávajú.
A po novele Trestného zákona by som si tipol, že tento jeho zážitok o ľuďoch, ktorí si v Lidli do tašky Lidla nahádzali nejaký tovar, utiekli cez núdzový východ a zmizli, ani nebude vlastne majetkovou kriminalitou, lebo to nebude trestný čin, bude to zrejme priestupok. Predpokladám, že to mali spočítané, aby neprekročili tú zvýšenú, zvýšenú hranicu.
Takže áno, takto sa na Slovensku za vlád SMER-u bojuje s kriminalitou. Takto sa na Slovensku znižuje kriminalita.

Áno, ďakujem za poznámky, že bolo by o čom rozprávať.
Aj to mi pripomenulo, pán Dostál čo spomínal tento príbeh, to bol, myslím, pán Beránek, čo má chatu pod Rysmi, tak tiež spomínal, že dcére ukradli auto a že v ten deň ukradli, nejakí sa zamerali na nejaký typ auta, a že to bola nejaká skupina a on to ten pán, ten chatár to povedal, že áno, že sem chodí bagáž z celej Európy.
To je to, čo sme tu, myslím, my v januári dosť intenzívne na to upozorňovali, hej, že proste vytvoríme miesto, kde vlastne môžeš ísť, lebo tu ti dokopy nič nehrozí, hej. Jednak ťa nechytia, lebo ich je málo, policajtov nemajú, a keď ťa náhodou chytia, tak je to priestupok a tebe stačí povedať, že nič nemáš a že nie si odtiaľto, tak ťa, do hodiny si vonku, hej. Takže otázka je, že či v takej krajine chceme žiť, alebo ideme s tým trošku zabojovať. No a to je zodpovednosť nás všetkých a to je na tom smutné a to je aj smutné na tom, že ľudia, ktorí by mali niesť tú ťarchu a vedomie tej zodpovednosti za spravodlivosť, proste k tomu pristupujú, tak ako pristupujú, hej, tak to mi je ľúto.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne za pomoc technickú. Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som mala pripravený príspevok do tejto rozpravy, ale veľa sa tu toho v priebehu dňa udialo. A keďže to tak vyšlo na mňa nakoniec, tak trošku to bude inak.
A sa nám to tu vyprázdnilo, z koalície tu teda už veľa ľudí nemáme, dokonca pán Gašpar teda už opustil túto rokovaciu sálu. Tešila som sa, že teda ešte sa dozvieme niečo ďalšie z jeho vyšetrovacích a trestných spisov, ale asi už nič nové by to nebolo, keďže sme už veľa o tom počuli v tomto pléne. Ale teda odkázali niečo, obzvlášť poslanci SMER-u cez médiá, aspoň teda dočítala som sa v médiách nejaké vyjadrenia, keď už teda tu nie sú zastúpení, tak možno uvediem, že čo teda komentovali.
Poslanci SMER-u vidia za snahou opozície odvolať ministra spravodlivosti Borisa Suska snahu prekryť dotácie pre rodinných príslušníkov Michala Šimečku.
Tak toto bolo jedno z vyjadrení, ktoré som si prečítala. To je veľmi zaujímavé, pretože návrh na odvolanie ministra Suska sme podávali 16. 8. a Robert Fico ako premiér tejto krajiny vytiahol údajnú kauzu dotácií 23. 8. Tak neviem ako, kolegyne, kolegovia, ale mne to nejako nevychádza. Jedine, že by sme vedeli nejako že cestovať v čase alebo tak. Tak možno keby ste teda používali také argumenty, ktoré sa nedajú aspoň takto ľahko vyvrátiť. (Povedané so smiechom.)
No, potom ďalej argumenty opozí... uvádzajú teda poslanci SMER-u, že argumenty opozície, ktorá chce Suska odvolať za novelu Trestného zákona či za prepustenie Dušana Kováčika z väzenia, považuje SMER za hrubé klamstvo a zavádzanie.
To ma tiež mimoriadne zaujalo, lebo ja teda fakt nechápem, že čo by mohlo byť hrubým klamstvom a zavádzaním na práve týchto dvoch konkrétnych veciach, teda novela Trestného zákona, a teda rozšírme to na novelu trestných kódexov, ktorá bola predmetom legislatívneho procesu skráteného v tomto pléne parlamentu, všetci veľmi dobre vieme. Prvoradým cieľom bolo zabezpečenie teda v podstate slobody pre ľudí blízkych SMER-u, či už prostredníctvom premlčania trestných stíhaní. O tom by mohol hovoriť pán podpredseda poverený funkciou predsedu parlamentu alebo znížením potenciálnych trestov, o tom by mohol hovoriť pán podpredseda Gašpar, ale teda už tu nie je, asi by o tom tiež nehovoril, ale je to teda tak.
Okrem toho sa to teda dotklo ďalších ľudí blízkych SMER-u ako pána Výboha, ktorému tiež, myslím, že to bolo premlčanie a kvôli premlčaniu bolo zastavené trestné stíhanie.
Čiže neviem, čo na týchto veciach je nejaké hrubé zavádzanie a klamstvo, ale teda vidím tu ešte aspoň dvoch zástupcov, teda jednu zástupkyňu a dvoch zástupcov koalície, možno vysvetlia alebo pán minister spravodlivosti. A vieme veľmi dobre, že teda toto bolo cieľom novely trestných kódexov. Už samo osebe to, akým spôsobom celý tento proces prebehol, to sme tiež veľakrát povedali, je absolútne neakceptovateľné, obzvlášť keď to prišlo z rúk ministra spravodlivosti, ktorý teda takto pod pazuchou priniesol novely trestných kódexov, zásadnej, zásadnej novely, ktorá naozaj takáto rozsiahla vlastne asi od prijatia samotného Trestného zákona a Trestného poriadku na Slovensku ani nebola. Všetko sme to museli zbehnúť v skrátenom legislatívnom konaní, a to preto, že teda to bolo veľmi, veľmi dôležité, aby čo najrýchlejšie bolo zabezpečené pre ľudí blízkych SMER-u či už zníženie trestov, alebo premlčanie, alebo aj do budúcna takú právnu situáciu, ktorá im vlastne toto ich korupčné správanie zľahčuje.
No a, samozrejme, to prinieslo opakované novely, o tom sa tu tiež veľa hovorilo, ktoré sú tiež len ďalším dôkazom toho, že tento legislatívny proces bol úplne babrácky, a vlastne, myslím, že aj na tejto schôdzi parlamentu tu máme ešte ďalšiu novelu, ktorá napráva niektoré nedostatky, či už sa to týka výhrad zo strany Európskej komisie, alebo toho nešťastného, tej nešťastnej úpravy výšky škôd, ktorá má zásadný dopad na drobnú kriminalitu, a naozaj mňa zaráža, akým spôsobom sa tu používajú čísla štatistiky ohľadom páchania trestnej činnosti. Však je, samozrejme, jasné, že keď sa zmenia výšky škôd, tak to ovplyvní počet trestných konaní, ktoré vôbec padnú pod nejakú skutkovú podstatu. Veď to hádam sa tu nebudeme takto úplne škôlkarsky hrať na to, že, že to môžme použiť rovnako aj po tom, čo sa zmení právna úprava. Veď to už je naozaj trošku pod úroveň.
Pritom z tých informácií, ktoré sú na Slovensku spoločnosti či už zo strany obchodníkov, alebo aj niektorých starostov menších obcí, vieme, že teda ten nárast drobnej kriminalitu tu je. A nielen teda drobnej kriminality, ale už sa tu hovorilo aj o dopadoch na organizovaný zločin a jeho bujnenie, ktorý teda má momentálne naozaj ideálne nastavené podmienky na Slovensku, a uvidíme kam to celé ešte dosmeruje.
Ďalej teda spomínali poslanci SMER-u aj prepustenie Dušana Kováčika z väzenia, a teda tiež to označovali za hrubé klamstvo a zavádzanie. Tak ja neviem, je pán Kováčik na slobode, alebo nie je? Prepustil ho tam minister spravodlivosti? A áno, možno sa vráti do väzenia, čo teraz v tejto chvíli nevieme, ale je faktom, že toto rozhodnutie ministra spravodlivosti bolo absolútne bezprecedentné, a ja si myslím, že to doteraz nebolo vysvetlené. Pán minister síce hovoril, že vysvetlil, alebo odôvodňoval samotné dovolávanie, dovolanie, ale, ale to sú dva odlišné úkony, dovolanie a prerušenie výkonu trestu. A mňa by teda zaujímalo to vysvetlenie, prečo takýmto bezprecedentným spôsobom, ktorý v minulosti, pokiaľ ja viem, žiadny iný minister alebo ministerka spravodlivosti nepoužil, tak k takémuto niečomu došlo zo strany ministra Suska. Ja som teda to odôvodnenie nepočula. A okrem toho, teda aby toto boli skôr také zmeny, čo sa týka novely trestných kódexov, ktoré pomohli už aj ľuďom, ktorí či už boli v trestných stíhaniach v nejakom štádiu, ale vlastne bolo treba zrušiť aj Úrad špeciálnej prokuratúry, aby, aby sa pomohlo aj do budúcna tým, že sa vôbec tieto prípady vyšetrovať nebudú, takže to, to bolo vlastne to čo mal ako úplne primárnu agendu minister spravodlivosti hneď v prvých dňoch a týždňoch, odkedy nastúpil do svojej funkcie.
A mňa by teda zaujímalo možno odpoveď na otázku, že ako toto celé pomohlo ľuďom na Slovensku, ako to vyriešilo ich problémy, lebo ako som aj teraz spomínala, skôr túto situáciu pre bežných ľudí zhoršilo a pomohlo sa akurát tak ľuďom blízkym SMER-u.
Ďalšou témou, o ktorej sme tu tiež už aj hovorili, je celá kauza s dotačnou schémou ministerstva spravodlivosti, ktorá bola teda zneužitá ako dôvod aj pre odvolávanie nášho predsedu z postu podpredsedu parlamentu a mňa teda dnes naozaj mimoriadne aj sklamalo a prekvapilo, akým spôsobom tu vystupoval v tejto veci pán minister, pretože opätovne zavádzal a používal tie isté klamstvá ako už pred tým, a napriek tomu, že teda už aj Rada vlády pre ľudské práva ho vyzvala k tomu, aby, aby sa prakticky ospravedlnil a aby zverejnil tú správu.
A ja sa tak pýtam, že prečo je problém zverejniť tú správu z toho auditu, keď teda si stojí pán minister za tými slovami, ktoré používa a ktorými odôvodňuje, teda že tam došlo k nejakým machináciám a tak ďalej. Tá správa to, samozrejme, nepotvrdzuje, nepotvrdzuje, celé to bolo prekrútené a použité len na politický boj voči opozičnému politikovi, čo je absolútne nedôstojné a nehodné role ministra spravodlivosti. To už samo osebe je úplne, úplne smutný príbeh.
Myslím si, že v tejto chvíli by už mala byť vyhodnotená tá nová dotačná schéma ministerstva spravodlivosti, ktorá bola vyhlásená už po zmenených podmienkach, kedy teda boli vylúčené z hodnotiaceho procesu zástupcovia mimovládneho sektora, je teda limitované to ich zastúpenie, a som zvedavá teda na výsledky tejto výzvy a aj hlavne na to, ako transparentne bude o nej ministerstvo spravodlivosti informovať, o samotnom hodnotení jednotlivých projektov a o tom, prečo a akým spôsobom sa pristúpilo k tomu, že niektoré žiadosti boli schválené a iné schválené neboli, pretože o tom veľa sa hovorilo aj zo strany ministra spravodlivosti.
Potom sme tu mali návrh ministra spravodlivosti na odškodnenie Krivočenkovej rodiny. A to je tiež mimoriadne smutná ukážka toho, na kom záleží vlastne tejto vláde. Čiže bolo potrebné promptne odškodniť rodinu Krivočenka, ktorý bol obvinený v jednej z najväčších káuz z éry SMER-u a SNS. A čo iné rodiny, ktorým zomreli ľudia tu blízki v pandémii aj, aj v tom väzení alebo vo väzbe? Nič, pretože naozaj pomoc prichádza len pre ľudí blízkych SMER-u. Len vaši ľudia vás zaujímajú a to, to sa ukazuje vlastne na všetkých frontoch. Alebo, alebo aj HLAS-u, áno.
Alebo čo tak odškodnenie sterilizovaných rómskych žien? O tom sme tu tiež už s ministrom spravodlivosti opakovane diskutovali, v júli bol na návšteve aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý opätovne, už asi milióntykrát vyzval Slovensko, aby konečne došlo k odškodneniu sterilizovaných rómskych žien. Minister spravodlivosti sľuboval vytvorenie nejakej pracovnej skupiny, ktorá by sa mala tomu venovať. Ja som asi pred mesiacom žiadala o, ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru o zaradenie do tejto pracovnej skupiny, ale zatiaľ teda som žiadnu odpoveď nedostala a ani neviem, či táto pracovná skupina existuje, a teda by ma tiež celkom zaujímalo, možno pán minister vysvetlí, že v akom je to aktuálne štádiu a že či teda sa budeme konečne venovať aj problémom ľudí na Slovensku, a nie len problémom ľudí blízkych SMER-u.
No a ja by som to na záver asi tak pomaličky zhrnula tým, že pre mňa je v podstate to aj také smutné pozorovať, je to pre mňa sklamanie, že pán minister spravodlivosti ako právnik sa podujal na túto cestu. Aj naozaj, že dnes som bola veľmi prekvapená pri tom vystúpení v tomto pléne, že naozaj stával takým, stal takým vykonávateľom toho, čo Robert Fico potrebuje zabezpečiť, a ja si ho vlastne z minulosti pamätám, asi ako málo som vnímala pána ministra, ale určite si ho pamätám ako niekoho, kto vystupoval proti skráteným legislatívnym konaniam, a teda je mimoriadne paradoxné, že práve takýmto závažným skráteným legislatívnym konaním začal svoje pôsobenie vo funkcii ministra spravodlivosti. A je to práve... Aj vlastne aj ten Ústavný súd konštatoval, že to skrátené legislatívne konanie bolo v rozpore so zákonom realizované, a teda je to práve minister spravodlivosti, pod ktorého spadá tiež aj ako keby samotný dohľad nad zákonnosťou legislatívneho procesu, a teda mal by byť prvým, ktorý dôsledne dodržiava zákon, ktorý nám stanovuje pravidlá pre to, ako legislatívny proces v tomto pléne a celkovo na Slovensku má prebiehať. A teda robí pravý opak a ukázal to hneď tými, tou novelou trestných kódexov, čo ma mimoriadne mrzí, a vlastne ako tu už aj kolegyňa Števulová poukázala, tak ja tiež neviem identifikovať nič, čo by minister spravodlivosti spravil pre zlepšenie situácie ľudí na Slovensku. Môžme tu hovoriť naozaj o ženách a deťoch zažívajúcich násilie, ale aj už o spomínaných sterilizovaných ženách alebo o menšinách, ktorých práva sú na Slovensku dlhodobo porušované, ale nič, nič, nič, tomuto sa nemá, ja neviem, nemá čas venovať alebo sa tomu nechce venovať, alebo neviem, a venuje sa len tomu, aby tu v podstate krivil spravodlivosť všetkými prostriedkami, ktoré vie využiť, či už je to legislatívny proces prostredníctvom novely trestných kódexov, alebo právomoc, ktorú využil pri prepustení Kováčika na slobodu. Čiže toto mi príde naozaj nehodné ministra spravodlivosti, a preto som presvedčená o tom, že by túto funkciu zastávať nemal.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, blížime sa ku koncu rozpravy k návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska a je naozaj v tomto príznačné, že v takomto počte končíme v piatok a na piatok na konci októbra sa dostal na schôdzu návrh na odvolanie, ktorý prišiel do parlamentu 16. augusta.
A treba si to pripomenúť aj na záver, tento návrh prišiel 16. augusta. A súvisel vtedy aktuálne so skutočnosťou, že okrem iných všetkých vecí a prešľapov, ktoré sme popísali v samotnom návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska, tak áno, bolo to prepustenie Dušana Kováčika na slobodu. To bol moment, kedy došlo k absolútnej zhode v rámci opozície, že jednoducho je potrebné dostať na pôdu parlamentu takýto návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi, pretože toto prepustenie Dušana Kováčika na slobodu zneisťuje ľudí ohľadom role nestranných a nezávislých súdov, ktoré jediné majú vyslovovať rozhodnutia o vine alebo nevine ľudí, a osobitne tých, ktoré, v tých kauzách, ktoré sú ostro sledované a v ktorých sú ľudia nakoniec odsúdení za korupciu. A preto sme nemohli nechať jednoducho to nechať prikryť, nechať to niekde, niekde ležať, takúto udalosť a museli sme okamžite na to reagovať. Veď určite nebolo náhodou, že práve s ohľadom práve aj na túto udalosť tisíce ľudí prišli do ulíc v čase, kedy, myslím, že nikto neočakával, že ľudia v čase leta, prázdnin, dovoleniek proste prídu vyjadriť svoj, svoj, svoju nespokojnosť, svoj protest nielen s tým, čo sa deje v oblasti kultúry, ale to, čo sa deje aj v oblasti spravodlivosti.
A preto na záver chcem na to upozorniť, že áno, je tu množstvo vecí, ktoré sa udiali, ale táto jedna udalosť bola v niečom naozaj osobitne výnimočná. Osobitne výnimočná, že sa tu prestal aj minister spravodlivosti, by som povedala, že už sa ani neskrýval za to, že má snahu o dodržiavanie nejakých základných princípov, ktorým by sme mohli všetci rozumieť. Dajme bokom aj tú hanebnú novelu trestných kódexov, už sme si k tomu povedali veľa, ale jednoducho prepustil odsúdeného človeka za korupciu na slobodu. A to bola významná udalosť, ku ktorej bolo nevyhnutné, aby sme si tu spolu niečo povedali, ktorí sa tu stretávame v parlamente k odvolávaniu ministra spravodlivosti až v októbri, koncom tohto mesiaca na ďalšej schôdzi, je samo osebe hanebné, že jednoducho až teraz nám dala priestor koalícia, aby sme sa tu k tomu takto vyjadrili. Je to naozaj osobitne hanebné. A že sa k tomu pridružili ďalšie veci v rámci celej vládnej koalície a ešte aj ten súdny zmier s Andrejom Babišom z dielne ministerstva vnútra, jednoducho ukazuje úplne inú latku, ktorú si nastavila táto koalícia pri rešpektovaní princípov právneho štátu. A zjavne si tie princípy právneho štátu vysvetľujeme inak.
A nechce sa mi ani reagovať a nebudem reagovať na to, že čomu sa tu venovali koaliční poslanci vo svojich vyjadreniach, že sa, že tu útočili na, namiesto toho, aby sme sa venovali, samozrejme, tomu, čo sme tu predložili na stôl, tak sme sa tu venovali či už tomu obdobiu, kedy som ja bola ministerkou spravodlivosti, ale sme sa nebodaj ešte aj vracali k udalostiam, ktoré sa až potom stali, ktoré vlastne opozícia využila ako nejaký priestor prekryť tieto všetky udalosti odvolávaním podpredsedu parlamentu, že tie udalosti jednoducho nastali neskôr, nemohli byť začiatkom toho návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti. To samo ukazuje, že vlastne samotná koalícia nemá poriadne čo k tomu povedať, a potrebovala prekryť tieto všetky udalosti nakoniec aj odvolávaním podpredsedu parlamentu Michala Šimečku. Ale nedá sa prekryť tá udalosť, nedá sa prekryť prepustenie Dušana Kováčika na slobodu, nedá sa to prekryť.
A je to vykročenie cesty, že jednoducho tejto koalícii vôbec nezáleží na zmysle, ktorý má obsah pojmu princípy právneho štátu. A považovala som za dôležité na záver sa k tomu znovu vrátiť a upozorniť, že toto bolo veľkým spúšťačom aj v rámci opozície jednoducho dostať túto tému sem popri ostatných všetkých prešľapoch, ktoré sa stali a ktoré súvisia, samozrejme, aj so samotnou hanebnou novelou trestných kódexov, pretože prepustenie Dušana Kováčika na slobodu dnes znamená úplne niečo iné, ako keby táto hanebná novela neprešla, pretože áno, teraz je možné, že aj v prípade, že bude potvrdená vina, nezmení sa rozhodnutie nijakým spôsobom na základe tohto dovolania, tak áno, už nebude možno to trest, už sa nebude pokračovať v treste výkonu odňatia slobody, ale bude to možno už iba domáce väzenie. Ja som zvedavá, ktorý probační a mediační úradníci budú na to dohliadať s ohľadom na ten alarmujúci nízky stav ľudí, ktorí by na to dohliadať mali.
Takže toto som si dovolila povedať v skratke na záver, aby na záver zaznelo, prečo sme sa tu stretli.
Ďakujem pekne.