12. schôdza

Pán minister, ja som bývala na Pavla Horova 18. Táto rodina, teda bez ohľadu na národnosť, pretože tam nešlo o národnosť, boli to asociáli, spôsobila verejné pohoršenie, verte mi, aspoň 20 rokov dozadu. Nikto s tým nič nerobil. V roku 2005 dokonca bola o tom televízna relácia, kde sa riešila táto záležitosť, pretože sa vyskytovali tie osoby na verejných priestranstvách, na uliciach, vulgarizmy, ktoré tam proste používali, keď sa hádali a robili čo ja viem čo. Vzbudzovali verejné pohoršenie, nikto nič nepodnikol. Ten človek, ktorému povolili nervy, ktorý došiel až do takého raptusu, že začal to, čo sa udialo potom, čo teraz zostalo po ňom, že sa k tomu dostal, či ako by som to povedala, to bol mimoriadne psychicky vyrovnaný a odolný človek, verte mi. Verte mi to, lenže mal smolu, že bol ich sused.

Pani poslankyňa, nebudem psychologický profil robiť páchateľa, šokuje ma, čo hovoríte. S tým domom to bolo trošku inak, lebo oni boli deložovaní. (Reakcia poslankyne.) Pani poslankyňa, teraz reagujem ja, poprosím vás o psychický tiež kľud. V princípe oni boli deložovaní. A nechcem to zľahčovať. A potom boli presťahovaní niekde inde. Ale povedať, že išlo skrat, keď si niekto nabalí plnú „brašnu“ zásobníkov, dve zbrane, na výmenu zbraní úderníky a chce sa vlastne dlhé hodiny brániť a strieľať po nevinných ľuďoch na ulici, to ja zas za nejaký skrat okamžite nepovažujem. Ale v poriadku, váš názor, samozrejme, neberiem.
K pánovi poslancovi Martinákovi.
Po prvé, poplatky u psychológov nejdú do štátneho rozpočtu. To len ako na margo.
A po druhé, k štatistike, nechcem porovnávať naozaj nebezpečnosť samopalu a nejakého kuchynského noža, ale k štatistike. Pán poslanec, skutočnosť, že najviac ľudí štatisticky zomrie na posteli v spálni, nerobí z postele spální najnebezpečnejšie miesto pre život. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne sa zapojiť do tejto diskusie, ktorá už prebieha dosť dlhú dobu v Národnej rade Slovenskej republiky ohľadom zákona o strelných zbraniach a strelive. Ja mám tiež jeden pozmeňujúci návrh, ale predtým, než poviem tento pozmeňujúci návrh, by som sa vyjadril vlastne k celému procesu prijímania tohto zákona, toho, čo sa všetko udialo a čo bolo aj tým spúšťacím mechanizmom zmeny tejto legislatívy.
Nikoho z nás, čo sedíme v Národnej rade Slovenskej republiky, neteší, čo sa stalo minulý rok v Devínskej Novej Vsi. A dôvodová správa vlastne vychádza z toho, čo sa stalo v Devínskej Novej Vsi. A to bolo vlastne spúšťacím mechanizmom novely tohto zákona o strelných zbraniach a strelive. Možno keď sa niečo takéto stane, určite aj v budúcnosti budú takéto podobné prípady, by sa malo reagovať na takéto prípady možnože s chladnejšou hlavou a tieto veci si vopred najskôr prediskutovať, predebatovať a potom ísť s nejakým návrhom zákona alebo s takými opatreniami, ktoré by v budúcnosti takýmto veciam, ktoré sa stali v Devínskej Novej Vsi, zabraňovali. Určite my, politici, a aj ministri, vládny kabinet je pod tlakom médií. A možno aj vtedy pod týmto tlakom sa rodia aj niektoré urýchlené rozhodnutia, ktoré s odstupom času sa prehodnocujú. Ja si myslím, že je to aj v tomto prípade, pretože o tomto svedčia aj tri skutočnosti. Tá prvá skutočnosť je to, že táto novela zákona sa niekoľkokrát posúvala v parlamente, aby sa našli nejaké dohody na túto novelu. Čiže táto vládna novela nebola dobre pripravená od začiatku. Ten druhý dôvod je to, že aj vo výbore sme mali veľmi veľa pripomienok, myslím si, v gestorskom výbore a aj poslanci opozície a koalície hlasovali za niektoré zmeny v tomto vládnom návrhu. Tým tretím dôvodom je aj to, že pán minister a vaši kolegovia z politickej strany pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý tuším len pred malou chvíľkou predniesol pán poslanec Kvasnička. Som si pozeral všetky tieto pozmeňujúce návrhy a tak nakoniec ostáva tá debata už len pri tých psychologických vyšetreniach.
Som veľmi rád, že vystúpil včera pán poslanec Chaban, ktorý je nezaujatý, nepoľuje, nemá zbraň a nemá ďalšie takéto spojenia, ktoré by nejakým spôsobom ovplyvňovali jeho vystúpenie vo včerajšej rozprave. A ja nie som odborník týchto psychologických vyšetrení a dám za pravdu človeku, ktorý roky robí v tejto branži. A je zaujímavé to, čo povedal, že naozaj tieto psychologické vyšetrenia hovoria o tom okamžitom stave, okamžitom rozpoložení toho-ktorého človeka, ktorý tieto psychologické vyšetrenia absolvuje.
Chcem pripomenúť, že aj profesionálni vojaci robia tieto psychologické testy, psychotesty, keď nastupujú, majú záujem o vstup do štátnej služby profesionálnych vojakov. Ale robia ich aj vtedy, keď idú na zahraničnú misiu. A to je prirodzené, pretože to prostredie, v ktorom majú určité obdobie stráviť, väčšinou to býva tých šesť mesiacov, keď sú v zahraničí, tak tam je to odôvodnené, že tieto psychotesty, psychologické testy, robia. A dokonca týmto vojakom spätne, keď prídu po tých šiestich mesiacoch z misie zo zahraničia domov naspäť, tak tiež sú robené určité vyšetrenia lekárske a tak ďalej, pretože za tých šesť mesiacov naozaj sa tá doba a to prostredie, v ktorom boli, veľmi zmenili. Nemyslím si však, že by to malo byť u ľudí, u poľovníkov alebo u ďalších držiteľov strelných zbraní.
Ja som tiež niekoľkokrát v živote absolvoval psychotesty, viem, čo to znamená. Ale nemyslím si, že nejaký poľovník 60-ročný, ktorý má zbrojný preukaz niekoľko rokov, ide si dvakrát do roka vystreliť, chodí do kostola pravidelne, stará sa o rodinu a tak ďalej, by dokázal tieto psychologické testy urobiť. Tuto skôr, myslím si, uškodíme týmto ľuďom, ako pomôžeme chrániť iných ľudí tým, že zavedieme psychologické vyšetrenia.
Ja by som ešte reagoval aj na niektorých predrečníkov, ktorí vystúpili v rozprave.
Včera vystúpil pán poslanec Přidal z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý reagoval na držbu nelegálnych zbraní. Hovoril, že za našej vlády bolo veľa nelegálnych zbraní. A pevne verí, že za súčasného pána ministra vnútra nebude toľko nelegálnych zbraní. No to nezáleží na tom, kto je ministrom vnútra, koľko bude nelegálnych zbraní. A si myslím, aj za našej vlády, keď bol ministrom vnútra Robert Kaliňák, tak jediným účinným riešením na zníženie počtu nelegálnych zbraní bola zbraňová amnestia. A si dobre pamätám, táto zbraňová amnestia bola v zákone niekoľkokrát prejednávaná.
Ak dovolíte, ja by som teraz prešiel k tým pozmeňujúcim návrhom. Tie pozmeňujúce návrhy sú také, že viac-menej vypúšťajú tie znenia alebo tie paragrafy, ktoré sú vo vládnom návrhu okrem toho posledného, ktorý, si myslím, by mohol byť jedným z dobrých krokov k obmedzeniu toho, čo sa stalo aj v Devínskej Novej Vsi alebo podobných prípadov, ktoré sa môžu stať v budúcnosti.
Ten prvý bod. V článku I sa vypúšťa bod 2.
Zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Naďalej chceme zachovať možnosť udeliť výnimku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nadobúdať samočinnú zbraň na zberateľské účely.
Druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 6.
Aspoň si myslím, že majú aj ďalšie pozmeňujúce návrhy aj kolegovia z KDH, pretože chceme ponechať pôvodnú dobu platnosti zbrojných preukazov na desať rokov. Myslím si, že tento bod, ktorý je v tomto vládnom návrhu tejto novely o strelných zbraniach a strelive, nevyrieši nič. Ak by sa skrátili tieto zbrojné preukazy na obdobie piatich rokov, bolo by to len ďalšie administratívne a ekonomické zaťaženie občanov tejto republiky.
Tretí bod. V článku I sa vypúšťajú body 9, 10, 11 a 12.
Tieto body navrhujeme vypustiť z toho dôvodu, pretože ustanovujú nepodložený plošný zákaz nadobúdania najrozšírenejšej kategórie dlhých samonabíjacích palných zbraní. Inak by došlo k likvidácii športovej streľby na území Slovenskej republiky, do účinnosti novely, keď si to zoberieme v časovej osi tohto zákona, resp. tejto novely, nadobudnuté strelné zbrane by boli využiteľné na športové účely len do ich opotrebovania, bolo by nemožné nadobudnutie nového športového náčinia alebo náhradných dielov potrebných na opravu. Predmetné ustanovenia tiež zamedzujú predaj dotknutých strelných zbraní medzi jednotlivými vlastníkmi navzájom. Bolo tu už spomenuté v rozprave, tuším pán poslanec Gál to spomínal, nie je to jasne zadefinované v rámci Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tých podmienkach núteného obmedzenia vlastníckeho práva, čo je možné len vo verejnom záujme za primeranú náhradu.
Podobne ďalší novelizačný bod v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu sa týka článku I, kde sa vypúšťa pôvodný bod 16.
Požiadavka na uloženie predmetných strelných zbraní u držiteľov skupiny D alebo E zbrojnej licencie obmedzuje právo vlastniť majetok, a to bez odôvodnenej podstaty. A tých športových strelcov, ktorí majú toto športové náčinie, tieto zbrane, nútiť, aby mali uschované tieto zbrane v licencovaných subjektoch, si myslím, nevyrieši ten problém, ktorý sa stal v Devínskej Novej Vsi. Spomínal to tu aj poslanec Gábor Gál zo strany Most – Híd. Hovoril o príklade, ak by tá zbraň bola aj uložená tým licencovaným subjektom, to nezabráni tomu majiteľovi tejto zbrane vykonať touto zbraňou trestný čin. Spomeniem ešte pána poslanca Kvasničku z KDH, ktorý hovoril, že tam, kde sa hromadia zbrane, tak aj samy strieľajú. A práve týmto by to bolo vlastne aj potvrdené, mohlo by dôjsť k hromadnému odcudzeniu a zneužitiu na trestnú činnosť.
Ďalší, piaty bod. Týka sa tiež článku I. Vypúšťajú sa pôvodné body 18, 19 a 21.
Aj v súčasnom platnom znení zákona o strelných zbraniach a strelive môžu orgány dozoru kedykoľvek vykonávať kontrolu aj bez podnetu. Čiže neprikazujme zákonom týmto orgánom, aby v presne stanovených intervaloch mohli vykonávať túto kontrolu.
No a ten posledný bod, týka sa tiež článku I. Po prečíslovaní sa vkladá nový bod 6, ktorý znie: „V § 38 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo za účelom overenia technického stavu zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f)“.“
Tento novelizačný bod má za cieľ ustanoviť možnosť nariadiť overenie technického stavu zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f), čiže tej dlhej samonabíjacej zbrane. Je to taká STK-čka pre tieto zbrane. A kedykoľvek tieto orgány dozoru a kontroly vyzvú majiteľa týchto zbraní, aby predložili vlastne na také overenie technického stavu tieto zbrane, či boli zmanipulované, na automatické prerobené a tak ďalej. Kedykoľvek môže Policajný zbor vyzvať držiteľa takejto zbrane, aby predložil, či nejakým spôsobom zasahoval do technického stavu takejto zbrane.
Ešte jedna vec na záver. Aby sa predchádzalo v budúcnosti takýmto veciam, z toho praktického hľadiska možno by bolo lepšie robiť častejšie kontroly zo strany Policajného zboru. A tu chcem povedať, pán minister, poslanci, že poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia hlasoval vtedy vlastne o tom zákone o Železničnej polícii. Bola to vlastne aj nejaká taká naša vízia, ktorú sme mali v minulosti, keď sme boli vo vláde. A vlastne za vás sa to teraz dokončilo. Viete, aj keď ste boli na výbore, nemali sme proti tomu nič. Takže aj tú vašu novelu o včlenení Železničnej polície do Policajného zboru sme podporili. Možno to fakt aj týmito ľuďmi potom zorganizovať tak v Policajnom zbore, že by títo policajti možno častejšie kontrolovali ja neviem možno pred tými poľovačkami ľudí alebo volali tých ľudí, ktorí vlastnia tieto zbrane, už aj na to overenie technického stavu zbrane alebo toho, v akom stave vlastne majú títo držitelia jednotlivých zbraní tieto zbrane.
Toľko z mojej strany. Na záver ešte naozaj to zhodnotím. Skúsme možno v budúcnosti dvakrát merať a raz strihať a možno sa nedať vyprovokovať médiami. A radšej si to pripravme poriadne. A potom s takýmito návrhmi vyjdime. Svedčí o tom naozaj aj to, koľko tých pozmeňujúcich návrhov je a ako dlho vlastne táto diskusia v parlamente prebieha a koľkokrát sa vlastne diskusia o tomto bode, o tomto vládnom návrhu, vlastne posunula v parlamente. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, hovorili ste vo svojom vystúpení, že vo výbore poslanci aj z koalície diskutovali a hlasovali aj za pozmeňujúce návrhy. No ja beriem toto vaše vystúpenie ako ocenenie práce, tak ako by v tom výbore mala byť, pretože ja si pamätám z minulého volebného obdobia, keď sa prejednával v inom výbore zákon o výchove a vzdelávaní, 180 pozmeňujúcich návrhov, ktoré prišli z vlády, sa vybavili dvoma hlasovaniami. Ja si myslím, že diskutovať vo výbore treba naozaj slobodne a že je v poriadku, keď máme taký názor, že hlasujeme podľa presvedčenia v tom výbore, to beriem z vašej strany skôr ako ocenenie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predseda. Pán kolega chcem povedať, že mne sa základné odôvodnenie novely udalosťami v Devínskej Novej Vsi tiež nepáči, pretože na účely Trestného zákona je zbraňou každá vec, ktorá robí útok na telo dôraznejším. Takže Trestný zákon počíta s tým, že každý z nás je potencionálnym útočníkom. Ak manželka ubije manžela valčekom na cesto, je to vražda rovnako, ako keby ho zastrelila. Ak by Harman sadol do svojho či ukradnutého auta a napálil to do zástavky, kde by stála skupina ľudí, výsledok by bol možno ešte horší, aj keby teda nešťastná obeť z kuchyne ešte žila.
Ale čo mňa najviac na tomto zákone vyrušuje a prečo zvažujem svoje hlasovanie, to nie sú psychotesty ani toto odôvodnenie, ale bianko šek pre policajtov vstupovať do našich obydlí pod pláštikom kontroly zbraní. (Potlesk.) Hovorím to zodpovedne ako matka a ako žena. Upozorňujem opätovne na článok 21 ústavy a pýtam sa, či je skutočne v našej spoločnosti nutné alebo pre výkon úloh verejnej správy nevyhnutné, aby policajti bez ustanovenia akýchkoľvek konkrétnych pravidiel vstupovali do našich domovov. Mám svoje veľmi zlé skúsenosti s niektorými policajtmi. A určite nie som na Slovensku s tým sama, pretože niektorí si myslia, že sú viac ako ostatní občania. Chcem viac záruk na ochranu ústavou garantovaných práv občanov, inak takto príliš všeobecne znejúce ustanovenie nemôžem podporiť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán spravodajca, vážený pán minister, vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, dlho som uvažoval nad tým, čím vlastne do tejto diskusie ešte prispieť. Naozaj bolo povedané veľa. V mnohých prípadoch bolo povedané veľa vecí, ktoré sú reálnym základom. Vystupovali odborníci ako pán poslanec Chaban, vystupovali poľovníci, vystupovali športoví strelci, vystupovali všetci tí, ktorých sa táto vec dotýka. Na mnohé odborné argumenty sme ale nepočuli odborné protiargumenty. A preto začínam mať z tohto zákona jeden jediný pocit. Štandardne hovoríme, že zákony sú dobré a zákony sú zlé, zákony sú kvalitné a nekvalitné a potom nepopulárne a populistické. (Reakcia poslanca.) Ale, bohužiaľ, za tie nemôžete zahlasovať, pán poslanec. Naozaj som povedal pri prvom čítaní, že nápad hovoriť o tomto zákone považujem za dobrý a správny, aj na základe udalostí, ktoré sa odohrali v Devínskej Novej Vsi. A pán poslanec Matej hovoril, aby sme Devínsku Novú Ves nespomínali. No my by sme to radi urobili, ale je priamo uvedená v dôvodovej správe. A keď sa zákon predkladá na základe tejto udalosti, tak o nej musíme hovoriť. Tento zákon však svojím prevedením sa, bohužiaľ, zaradí do kategórií, kedy hovoríme o zlom zákone, o zákone nekvalitnom a o zákone populistickom, predovšetkým preto, že nechceli počuť názory verejnosti, ako reálne znížiť riziko. Áno, naozaj riziko sa odstrániť nedá. Ale nikto nechcel začať hovoriť o zbraniach a STK-čkach na tieto zbrane, o pravidelných kontrolách tých zbraní, ktoré by mohli toto proste riziko znižovať, akým spôsobom ich vykonať, akým spôsobom neuskladňovať zbrane, lebo nedokážeme, aby sme počas prepravy tieto zbrane nemohli zneužiť a podobne.
Veľmi veľa otáznikov vzniklo pri tomto zákone už pri prvom čítaní. A hovorili sme, ak bude ochota zo strany ministerstva vnútra diskutovať s odbornou verejnosťou na túto tému, dá sa z toho zákona urobiť zákon kvalitný. Čo sa však ukázalo, je to, čo ma na tom celom najviac zaráža. Jediný, kto má pravdu, je ministerstvo vnútra a v podaní tejto snemovne minister vnútra. Všetci ostatní, ktorí si dovolia povedať akýkoľvek názor, ktorý je iný, sú zlí, klamári, nerozumejú tomu a nechcú bojovať s kriminalitou. A tak presne v prípade, že tento zákon neprejde, bude vyzerať aj tlačová konferencia. Tlačová konferencia bude vyzerať tak, že všetci tí, ktorí nepodporili tento „skvelý“ zákon, nechcú väčšiu bezpečnosť v uliciach, nechcú väčšiu bezpečnosť pred... (Reakcia z pléna.) Prosím? Nechcú väčšiu bezpečnosť v spoločnosti, nechcú väčšiu bezpečnosť pred zbraňami. A ja mám taký pocit, že za poslednú hodinu som tak zistil, že minister vnútra asi aj chce, aby ten zákon neprešiel, pretože neochota základná ustúpiť od tých vecí, ktoré naozaj nie sú správne, mi dáva jediný výsledok, že ministerstvo vnútra chce, aby zákon neprešiel a aby ministerstvo vnútra ostalo ako osamotený bojovník proti masovým vrahom, proti tým zlým poslancom, ktorí si dovolili vytknúť niečo skvelému nápadu, čo sa v tomto zákone našlo. A to je pre túto snemovňu nebývalé. (Potlesk.) Naozaj je veľmi nebývalé, aby sa za žiadnych okolností nepripustila zmena a nenachádzal sa kompromis práve v zákone, ktorý nie je politický. A ja musím povedať, že vytýkali ste, pán minister, jednotlivým poslancom z koalície, aj opozície, že buď sú populisti, alebo že sa tomu nerozumejú alebo rôzne iné tvrdé slová. Boli to tvrdé vyjadrenia, také, aké vy povedať proste viete. Ale vaše protiargumenty boli rovnako nezmyselné v mnohých prípadoch. Naposledy to hovoril vo faktickej poznámke aj pán poslanec Saloň. Hovorili ste o tom, že keď môžu mať psychotesty autobusári, prečo ich nemajú mať tí, čo majú zbrane. Ale veď tých nehôd, ktoré autobusári po psychotestoch spôsobili práve preto, že si mysleli, že sú majstri sveta na ceste, a bolo tam veľa mŕtvych, len potvrdzujú to, že nie sú tým jediným všeliekom na to, aby sa také niečo nestalo.
A čo je najpodstatnejšie. Myslím si, že v tomto prípade som si presne vypočul pán poslanca Chabana. Áno, nie som lekár a jeho vystúpenie ma naozaj zaujalo v tom, aby sme sa radšej išli baviť o tom, že lekári sú tí, ktorí by mali mať omnoho viacej a väčší prehľad o tom, akým spôsobom sme alebo nie sme schopní držať zbraň, a podozrenie lekára by malo práve poslať toho žiadateľa k odborníkom lekárskeho charakteru, teda k psychiatrom, aby to zhodnotili. Dneska ten stav približne asi v zákone zavedený je. Alebo možno nech nám povedia títo odborníci, kde presne má skončiť žiadateľ o zbraň. Akým spôsobom chceme, ako často chceme kontrolovať zbrane, ktoré sú nebezpečné, alebo čo je to, čo presne od psychológa a klinického psychológa chceme počuť, či ten žiadateľ je samostatný alebo má sklony k agresivite, alebo čo je presne to, čo nám bráni v tom, aby niekto zbraň dostal? Alebo ich zakážme úplne, veď to je najjednoduchšie. Nakoniec, je to riešenie. Je to riešenie, ktorým naozaj tento problém vyriešime, civilné osoby nebudú môcť vlastniť zbraň, je po všetkom, nájde sa nejaká náhrada pre tých, čo sú zberatelia, alebo ich musia urobiť neúčinnými. Aj toto všetko je možné urobiť. Ale nikto to nechcel urobiť s tými, ktorí v tejto snemovni sedia a majú pocit, že sa v tom trochu vyznajú, lebo zhoda okolností to nie je loby. Ak je držiteľov zbrojného preukazu tak veľa, znamená to, že v každej rodine sa niekto taký nachádza. A každý nejakým spôsobom sa stretol s držiteľom zbrane. A každý vie, aký je to človek, a možno má s tým aj odbornú skúsenosť. A chcú o tom diskutovať. Tento rok osobne oslávim dvadsiate výročie udelenia zbrojného preukazu mne. Som aj v skupine tých, ktorí v roku 1995 alebo roku 1996 robili psychotesty na držanie zbrojného preukazu. Čiže neviem, aká veľká skupina to bola, či to bolo 900 či koľko ste hovorili, pán minister. Ale naozaj neviem, prečo tie psychotesty boli vtedy zrušené, či sa osvedčili alebo sa neosvedčili. Nakoniec, sú krajiny, kde sú psychotesty a majú rovnako tak hromadné streľby na školách alebo v uliciach. Aj také sú krajiny. Čiže neexistuje žiadny dôkaz o tom, medzi tým, čo ste vymysleli, a výsledkom, ktorý žiadate, je možné akýmkoľvek spôsobom spojiť príčinnú súvislosť, že to dokážeme tým znížiť. Áno, sú opatrenia, ktoré nie sú všemocné. Ale sú opatrenia, ktoré sú bezmocné. A ja si myslím, že práve toto opatrenie medzi ne patrí, lebo nijakým spôsobom nemáme dokázané zníženie toho. A hovoríte o tých krajinách, štatistiku som nevidel, ja som práve, naopak, registroval, že aj v týchto krajinách sa odohrali udalosti, ktoré sa podobajú našej udalosti v Devínskej Novej Vsi. Ale nikto z nás a, myslím si, nikto z vystupujúcich tak z koalície, ako z opozície nepovedal, že je proti tomu, aby sme našli riešenie, ktoré by dokázalo sprísniť situáciu a vylúčiť tých, ktorí sú rizikom väčším, ako je to únosné. Ale v diskusii som nepočul, že by sa nejaký návrh stretol s odozvou. A to je pre mňa naozaj smutné. Otázka stojí: Zisťovala polícia cestou svojich odborníkov na psyché, či by Harman získal zbrojný preukaz, či by prešiel psychotestmi, myslím aj dozadu k jeho profilu, ktorý vo svojom okolí mal, alebo vieme to vylúčiť? To isté platí o príklade, ktorý som tu počul. Áno, veď boli strieľajúci policajti (Dlhé diely, Humenné). Nakoniec, jeden z nich je aj zástupcom krajského riaditeľa v Trnave. Aj tí prešli psychotestmi, aj tí strieľali na verejnosti. Toto je presne ten problém, že nasilu tlačíme niečo, lebo sme presvedčení, že my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia. A, samozrejme, tých, ktorí si dovolia mať iný názor, označíme, že proste sú z poľovníckej loby, z loby športových strelcov a z neviem ešte akej všetkej loby. Nie, tento zákon proste zasahuje pomerne veľa ľudí. A preto sa k tomu aj veľa ľudí dokáže vyjadriť.
Pán minister, ja by som ocenil úprimnú snahu zmeniť situáciu k lepšiemu. Ale tým, že sa tvrdošijne odmieta prijať akýkoľvek návrh či už z koalície alebo z opozície, nemusíte prijímať názory opozície, ale aspoň svojich koaličných kolegov, mi naznačuje to, že nie je úprimný záujem prijať zákon, ktorý situáciu vylepšuje. Je úprimný záujem mať mediálny výstup, mať tlačovú konferenciu, že jediným bojovníkom za zlepšenie bezpečnosti na Slovensku je ministerstvo vnútra a jeho minister. A to je veľmi smutné. Keď kritizoval pán poslanec, ktorý tu teraz nie je, že za bývalej vlády sa neprijímali opozičné návrhy, podľa mňa sa mýlil. Ja si pamätám len jeden z mojej proveniencie zákon, o cestnej premávke, kde sme akceptovali 27 opozičných návrhov pozmeňujúcich. A dokonca dnes všetci viete, že to svietenie je už upravené ako povinné, že to je návrh tuná prítomného pána poslanca Pada. Aj ten zákon s tým proste išiel. Čiže ja si myslím, že aj vtedy bolo možné prijať vylepšujúce návrhy, ktoré nakoniec priniesli úspech. A dnes opäť hovoríme, ale to už je iný zákon, k nemu sa budeme vyjadrovať, až bude v parlamente. Viete, aj tí psychológovia naozaj nie sú neomylní. Aj moja manželka študovala filozofiu a psychológiu a tiež urobila chybu, možno v tom, že si ma zobrala, ale to hovorím len na odľahčenie. Faktom však zostáva merať veci, ktoré sú naozaj empirické a ktoré naozaj spôsobia akúsi zmenu. A celá táto snemovňa bez rozdielu straníckej príslušnosti, pán minister, je ochotná sa znova podieľať spolu s odbornými skupinami na tom, aby sa zákon vylepšil. Ja vás naozaj veľmi pekne prosím, skúste ten zákon stiahnuť, skúsme na ňom popracovať, vráťme ho ešte raz do pléna kvalitnejší a lepší a schváľme ho naprieč celým politickým spektrom. Tým by ste dokázali úprimnú snahu, aby bol lepší, že chcete, aby zákon mal širokú podporu, a že nemá slúžiť len na to, aby bol prezentovaný mediálne tak, že tí, ktorí sú proti nemu, sú zlí, zločinci, podporujúci mafiu a neviem koho všetkého a sú potom len niektorí tí dobrí, ktorí sú zaň. Ja neodmietam a priori psychotesty. Neodmietam ani to, aby ich robili, tak ako povedal pán poslanec Pado, tí, ktorí zbrane nosia, lebo iné je držať, iné je nosiť zbraň. Ale ja si naozaj neviem predstaviť, že poľovník, ja nie som poľovník, ktorý 40 rokov poctivo uskladňoval zbraň, poctivo oddeľoval náboje a strelivo, poctivo chodil do hory a popri streľbe na zver sa predovšetkým staral o les, bude teraz vystavený štvorhodinovému až sedemhodinovému vyšetreniu, ktoré je mimoriadne psychicky náročné. A ako iste viete, proste keďže sa s ním nikdy v živote nestretol a pochádza z malej dedinky, tak má veľkú šancu na to, aby pod tým stresom, pod ktorým je, že po štyridsiatich rokoch môže stratiť svoju najväčšiu lásku popri svojej žene, tak ten test proste neurobil. A neurobí ho nespravodlivo. Ja chcem, aby sme mali spravodlivú schému, ktorá naozaj nájde tých, ktorí problém môžu spôsobiť. A preto naozaj bez toho, že by niekto vyhral, že by niekto prehral, že by bol niekto lepší a niekto horší, ja som presvedčený, že toho ste schopný, pán minister, urobte ešte raz sedenie nad tým a skúste si vypočuť naozaj hlasy, ktoré to myslia naozaj dobre, inak potom tu bude zase len hádka o tom, kto má lepší argument, kto si nájde štatistiku, ktorú si prispôsobí. Ja som tu včera počul čísla, o trestných činoch so zbraňou 315, tuším ste to hovorili vy, pán minister, 99 s legálnou, 77 s nelegálnou. A teraz zvyšok bolo čo? (Reakcia z pléna.) A tak, no to sme chceli, áno. (Reakcia z pléna.) Môže. Čiže polovička bola neznámych, no dobre. Ťažko predikovať, čoho bolo viacej pri tých neznámych.
Ale teda ešte raz sa vrátim k tomu. Poďme sa ešte raz k tomu vrátiť. Keďže od prípadu v Devínskej Novej Vsi uplynulo už pol roka, ja si myslím, že počkať jeden mesiac navyše nám nijako neublíži. Môžeme stanoviť skupiny, ktoré sú rizikové, ktoré môžu práve byť častejšie pod dozorom psychológa, skupiny, ktoré nie sú rizikové a ktoré môžu naozaj naďalej svoju najväčšiu životnú záľubu vykonávať bez toho, aby boli mimoriadne obmedzované. Návrh o policajnej kontrole v obydlí naozaj je podľa môjho názoru veľmi nesprávny, a mnoho ďalších. Skúsme urobiť lepší zákon a skúsme prejaviť to, čo sme tu na začiatku sľubovali o lepšej politickej kultúre, to, čo ste vy sám hovorili, pán minister, o lepšej politickej kultúre. My sme všetci pripravení s vami sedieť a baviť sa o reálnych veciach, ale raz si nepamätám, že by sme boli k takémuto niečomu zavolaní, okrem toho, že sme priamo konfrontovaní s tým, že všetci sme lobisti a že všetci to myslíme proste s bezpečnosťou na Slovensku zle. To nie je naozaj cesta. A ja si myslím, že sme na začiatku volebného obdobia a toto je zlým signálom pre prerokovanie zákonov práve z dielne ministerstva vnútra. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja chcem len podporiť myšlienku pána poslanca Kaliňáka o stiahnutí zákona a jeho prehodnotení.
A chcel by som uviesť ešte jednu malú opravu z jeho prejavu. Nebol to zástupca, čo strieľal, ale bol to samotný riaditeľ krajský. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som len chcel poďakovať pánovi poslancovi Kaliňákovi, ako presne vystihol, o čom je predloženie tohto zákona, kde fakt ministerstvo, resp. pán minister bude ten najlepší a poslanci budú tí najhorší, ktorí nezahlasujú za návrh, lebo aj po dnešnom predložení tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil poslanec za KDH, kde fakt okrem tých psychotestov je vypustené všetko, doslova všetko, a keď, ešte raz opakujem, zoberiem k tomu to jednohlasné odporúčanie zdravotníckeho výboru, kde zahlasovali za to, aby tie psychotesty boli vypustené, tak fakt už nie je o čom hlasovať ani rokovať ďalej. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaliňák, ty si v podstate v rozprave povedal to, čo v tomto pléne rezonuje už pomerne dlhé obdobie, lebo prerokovávanie tohto návrhu zákona je už pomaly ako sága rodu Forsytovcov. A to je otázka, na ktorú sa ťažko hľadá odpoveď.
Pán minister, nerozumiem vášmu postupu. A v podstate to deklarujú aj kolegovia bez ohľadu na politickú príslušnosť. Prečo potom, čo odborne, čiastočne aj právne, celkom iste aj politicky bola jednoznačne spochybnená novela v takom zmysle, v akom ju ponúkate, stále zotrvávate na tom svojom názore? To, že to nemá nijakú politickú rovinu, je celkom prirodzené, pretože ten obsah je vecný. A skutočne je tu priestor hľadať aj vecné odpovede na otázky, ktoré zaznievajú v tejto rozprave.
Tiež sa prikláňam k pánovi poslancovi Kaliňákovi, a čiastočne to potvrdili v tých rozhovoroch aj viacerí vaši kolegovia z vládnej koalície, že tu je len istý osobný záujem, možno zámer, vaša ambícia populisticky, ľúbivo a možno čiastočne aj s nejakým citovým vydieraním prezentovať seba ako spasiteľa, ktorý ponúka riešenie pre ľudí, a nejaká skupina poslancov, ja neviem stopäťdesiat alebo koľko, ktorí nechcú ten váš záujem, tú vašu ponuku prijať. Ale skutočnosť je úplne iná.
V konečnej miere som presvedčený, že ak neprijmete tú ponuku, ktorá tu aj z opozície zaznieva, na podieľaní sa pripravenej inej, novej, vecne lepšie vyváženej novely tohto zákona, tak sa to vráti proti vám. A preto by som bol tiež veľmi rád, aby ste prijali túto ponuku, stiahli tento... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja sa dotknem tej časti, kde pán poslanec Kaliňák hovoril o prijatí kvalitného zákona, ktorý by možno vysvetlil aj, prečo sú policajti vyzbrojení samopalmi vzoru 58, ktorých dostrel je 2 800 metrov. A smrtiaci účinok tejto zbrane a tejto strely je po celej dráhe strely, účinná streľba je na pozemný cieľ 600 metrov, jednotlivými ranami na skupinový cieľ 500 a dávkami na cieľ 400. Prečo to hovorím? Po Bratislave chodia, a nielen po Bratislave, policajti, ktorí majú samopal vzoru 58 na chrbte. Viete si, pán minister, predstaviť, keď by policajt bol nútený zákonom a zákonne použil túto zbraň, čo by sa stalo na takom sídlisku, keby to jednoducho urobil? Nemyslíte si, že vyzbrojiť policajtov týmito zbraňami nie je vhodné? Nie je to životu nebezpečné občanom, ktorí sú niekde v izbe, takisto, ako sa to stalo v Devínskej Novej Vsi? Policajt to zákonne použije, niekto ho chce napadnúť alebo ja neviem, čo urobí, a tá strela jednoducho prejde z jednej obývačky do druhej, odrazí sa a môže zabiť ľudí, ktorí sú v tom nevinne. Možnože aj to by v takomto zákone malo byť použité. A možno ten policajt bude mať aj psychologické testy, aj použije nutnú obranu, sebaobranu, ja neviem čo všetko, všetky zákonné prostriedky, ale účinok takejto zbrane je naozaj strašný a nepatrí tam, kde sú husto osídlené sídliská, alebo tam, kde je veľa občanov zhromaždených. Ďakujem.