16. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
23.3.2011 o 18:46 hod.
Ing.
Tibor Glenda
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Dušana Čaploviča, Roberta Kaliňáka a Mareka Maďariča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač č. 289.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacom poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. marca 2011 č. 283 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali vo výboroch: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
Vystúpenia
18:11
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:11
Ľubomír JahnátekPodľa § 73 ods. 1 zákona o...
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno–právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. februára 2011 č. 254 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
23.3.2011 o 18:11 hod.
prof. Ing. CSc.
Ľubomír Jahnátek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 245.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno–právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. februára 2011 č. 254 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
18:14
Uvádzajúci uvádza bod 18:14
Ľubomír PetrákZákon č. 548/2010, ktorý sme schválili niekedy na jeseň minulého roku, ktorým sa dopĺňal zákon o dani z príjmov, zrušil oslobodenia príjmov plynúcich z prenájmu majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj ich rozpočtových organizácií....
Zákon č. 548/2010, ktorý sme schválili niekedy na jeseň minulého roku, ktorým sa dopĺňal zákon o dani z príjmov, zrušil oslobodenia príjmov plynúcich z prenájmu majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj ich rozpočtových organizácií. Uvedená zmena má negatívny dopad na výšku nájomného z prenájmu priestorov určených na sociálne bývanie, ktorého poskytovateľmi sú predovšetkým obce, mestá a vyššie územné celky. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zmierniť negatívny dopad zákona na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva, ktorým sa do ceny nájomného premietla v mnohých prípadoch aj daň z príjmu za príjmy z prenájmov v priestoroch, v ktorých bývajú.
Predkladaný návrh zákona bude mať aj pozitívne vplyvy na rozpočty obcí, miest a vyšších územných celkov, a to v prípadoch, ak tieto nepremietli daň z príjmu do nájomného, teda nechali si ich na svojich pleciach a hradia ich z rozpočtu. Považujem tento návrh zákona nie za politický návrh zákona, ale za vecný návrh zákona, aby sme odľahčili sociálne najslabším vrstvám obyvateľov a týka sa o oslobodenie príjmov z prenájmu priestorov určených na sociálne bývanie.
V dôvodovej správe uvádzame, že ide predovšetkým o mestá a obce a vyššie územné celky, ale tak, ako sme naformulovali znenie tohto zákona, bude sa dotýkať aj neziskových organizácií a ďalších organizácií, ktoré poskytujú sociálne bývanie.
Pre tých, ktorí ste v tejto chvíli v sále, dovoľte, aby som si dovolil zadefinovať ako je definované sociálne bývanie. Sociálne bývanie je bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené na dôstojné bývanie tých osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením a spĺňajú podmienky zákona. Po druhé, bývanie, resp. ubytovanie financované s použitím verejných prostriedkov a poskytované v rámci sociálnej starostlivosti, teda podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Sociálne bývanie nie je žiaden nadštandard, sú to väčšinou byty, ktoré neprevyšujú 80 metrov štvorcových alebo 60 metrov štvorcových úžitkovej plochy, to znamená, byty nie veľké a majú právo na ne osoby, ktoré žijú v domácnosti s príjmom vo výške maximálne trojnásobku životného minima, čo v súčasnosti predstavuje zhruba 556 eur.
Ak si dnes povieme, že priemerná mzda na Slovensku je zhruba 769 euro, teda za rok 2010, medián je asi niekde okolo 630 euro, tak môžeme povedať, že z hľadiska príjmu, pokiaľ je jediným prijímateľom z práce jedna osoba, živiteľ rodiny, tak sa môže dotýkať až 40 % obyvateľov Slovenska, čo nie je zanedbateľná čiastka.
Chcem ctených kolegov upozorniť aj na to, že vláda prijala koncepciu rozvoja bývania do roku 2015 a v zmysle tejto koncepcie je cieľom štátnej politiky postupné zvyšovanie celkovej úrovne bývania tak, aby bolo bývanie pre obyvateľstvo dostupné, a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť primerané bývanie. Dôstojné bývanie je základnou životnou potrebou, ale zároveň nákladnou záležitosťou, ktorá často presahuje možnosti obyvateľov. Preto je potrebné vytvárať podmienky, najmä pre bývanie príjmovo sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Toľko sa hovorí v koncepcii. Ja to chcem podoprieť len čiastkami, ktoré sú dnes bežné v bytoch, vrátane energií a nájomného za bývanie, ktoré sa pohybujú až vo výške 200 až 250 euro. Chcem to dať do súvisu napríklad so skupinami obyvateľov, pre ktoré je tento zákon určený, to znamená, mladé rodiny, dôchodcovia, kde výška priemerného dôchodku sa pohybuje možno na úrovni 300 euro, tak, ak povieme, že 300 euro má dať dôchodca, 200 až 250 euro na bývanie, je úplne jasné, že z 50 alebo 100 euro je len veľmi, veľmi ťažko predstaviteľné dôstojné prežitie týchto ľudí, ktorí mnohokrát celý život poctivo pracovali a majú problémy so svojim prežitím v starobe.
Dámy a páni, mohol by som o týchto veciach hovoriť viacej, vzhľadom na neskorú hodinu si vás dovolím v úvodnom slove už podporiť, teda požiadať len o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
23.3.2011 o 18:14 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti predložil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 548/2010, ktorý sme schválili niekedy na jeseň minulého roku, ktorým sa dopĺňal zákon o dani z príjmov, zrušil oslobodenia príjmov plynúcich z prenájmu majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj ich rozpočtových organizácií. Uvedená zmena má negatívny dopad na výšku nájomného z prenájmu priestorov určených na sociálne bývanie, ktorého poskytovateľmi sú predovšetkým obce, mestá a vyššie územné celky. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zmierniť negatívny dopad zákona na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva, ktorým sa do ceny nájomného premietla v mnohých prípadoch aj daň z príjmu za príjmy z prenájmov v priestoroch, v ktorých bývajú.
Predkladaný návrh zákona bude mať aj pozitívne vplyvy na rozpočty obcí, miest a vyšších územných celkov, a to v prípadoch, ak tieto nepremietli daň z príjmu do nájomného, teda nechali si ich na svojich pleciach a hradia ich z rozpočtu. Považujem tento návrh zákona nie za politický návrh zákona, ale za vecný návrh zákona, aby sme odľahčili sociálne najslabším vrstvám obyvateľov a týka sa o oslobodenie príjmov z prenájmu priestorov určených na sociálne bývanie.
V dôvodovej správe uvádzame, že ide predovšetkým o mestá a obce a vyššie územné celky, ale tak, ako sme naformulovali znenie tohto zákona, bude sa dotýkať aj neziskových organizácií a ďalších organizácií, ktoré poskytujú sociálne bývanie.
Pre tých, ktorí ste v tejto chvíli v sále, dovoľte, aby som si dovolil zadefinovať ako je definované sociálne bývanie. Sociálne bývanie je bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené na dôstojné bývanie tých osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením a spĺňajú podmienky zákona. Po druhé, bývanie, resp. ubytovanie financované s použitím verejných prostriedkov a poskytované v rámci sociálnej starostlivosti, teda podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Sociálne bývanie nie je žiaden nadštandard, sú to väčšinou byty, ktoré neprevyšujú 80 metrov štvorcových alebo 60 metrov štvorcových úžitkovej plochy, to znamená, byty nie veľké a majú právo na ne osoby, ktoré žijú v domácnosti s príjmom vo výške maximálne trojnásobku životného minima, čo v súčasnosti predstavuje zhruba 556 eur.
Ak si dnes povieme, že priemerná mzda na Slovensku je zhruba 769 euro, teda za rok 2010, medián je asi niekde okolo 630 euro, tak môžeme povedať, že z hľadiska príjmu, pokiaľ je jediným prijímateľom z práce jedna osoba, živiteľ rodiny, tak sa môže dotýkať až 40 % obyvateľov Slovenska, čo nie je zanedbateľná čiastka.
Chcem ctených kolegov upozorniť aj na to, že vláda prijala koncepciu rozvoja bývania do roku 2015 a v zmysle tejto koncepcie je cieľom štátnej politiky postupné zvyšovanie celkovej úrovne bývania tak, aby bolo bývanie pre obyvateľstvo dostupné, a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť primerané bývanie. Dôstojné bývanie je základnou životnou potrebou, ale zároveň nákladnou záležitosťou, ktorá často presahuje možnosti obyvateľov. Preto je potrebné vytvárať podmienky, najmä pre bývanie príjmovo sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Toľko sa hovorí v koncepcii. Ja to chcem podoprieť len čiastkami, ktoré sú dnes bežné v bytoch, vrátane energií a nájomného za bývanie, ktoré sa pohybujú až vo výške 200 až 250 euro. Chcem to dať do súvisu napríklad so skupinami obyvateľov, pre ktoré je tento zákon určený, to znamená, mladé rodiny, dôchodcovia, kde výška priemerného dôchodku sa pohybuje možno na úrovni 300 euro, tak, ak povieme, že 300 euro má dať dôchodca, 200 až 250 euro na bývanie, je úplne jasné, že z 50 alebo 100 euro je len veľmi, veľmi ťažko predstaviteľné dôstojné prežitie týchto ľudí, ktorí mnohokrát celý život poctivo pracovali a majú problémy so svojim prežitím v starobe.
Dámy a páni, mohol by som o týchto veciach hovoriť viacej, vzhľadom na neskorú hodinu si vás dovolím v úvodnom slove už podporiť, teda požiadať len o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
Autorizovaný
18:20
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:20
Igor FederičUvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a doručenie návrhu bolo najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený vládny návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 16. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno–právnej stránke všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona rieši závažnú problematiku a z jeho podania je zrejmý aj jeho účel.
Vo všeobecnej časti dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie príslušného ustanovenia návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 282 zo 7. marca 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
23.3.2011 o 18:20 hod.
Ing.
Igor Federič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kažimíra a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 288, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a doručenie návrhu bolo najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený vládny návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 16. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno–právnej stránke všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona rieši závažnú problematiku a z jeho podania je zrejmý aj jeho účel.
Vo všeobecnej časti dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie príslušného ustanovenia návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 282 zo 7. marca 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu.
Autorizovaný
18:23
Vystúpenie v rozprave 18:23
Dušan BublavýZ pohľadu...
Z pohľadu samospráv najväčším rizikom v súčasnosti je pokles výnosu dane z príjmu fyzických osôb, ktorá tvorí najväčšiu zložku príjmov miest a obcí. Aktuálny vývoj ekonomickej situácie a makroekonomické prognózy naznačujú pokles výnosu tejto dane a nebude len krátkodobého charakteru, ale bude mať trvalejší charakter. Súvisí to hlavne so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou a stagnujúcou úrovňou platov, ktoré tvoria základ pre výnosy z tejto dane.
Samosprávy v tomto ohľade nedokážu urobiť nič, nakoľko daň z príjmov fyzických osôb je určovaná a spracovaná centrálne.
Štát zároveň na samosprávu preniesol nové zodpovednosti. Môžem spomenúť zopár, napr. o sociálnych službách zákon, školský zákon, zákon 546/2010 o zverejnení zmlúv a faktúr. Obciam samozrejme nepomohlo ani zvýšenie dépeháčky, a to už nehovorím o ďalších zákonoch, ktoré sú teraz, ktoré prebiehajú rokovania, zákon jazykový alebo o občianstve. To tiež len skomplikuje život samosprávam, ale najväčšie vrásky spôsobil samospráve zákon 548/2010, ktorý zrušil oslobodenie o dani z príjmu prenájmu majetku. A je ešte veľa prenesených kompetencií bez finančného pokrytia od štátu, ktoré musí samospráva plniť.
Tieto zákony spôsobujú to, že obce pri tvorbe rozpočtu tieto zvýšené náklady museli kompenzovať zvýšením cien, napr. aj zvýšením ceny nájmu, zvýšením poplatkov za odvoz komunálneho odpadu, odpadov všeobecne a ďalšími opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku určite si odniesli len a len občania.
Vážené kolegyne a kolegovia, našou povinnosťou je, aby sme chránili najslabšie skupiny obyvateľov, ktoré sú odkázané na pomoc. Návrh zákona, ktorý máme na stole, chce eliminovať nepriaznivé dopady, ktoré vznikajú práve z toho dôvodu, že obce musia platiť daň z príjmu aj z prenájmu priestorov určených na sociálne bývanie. A tu musím ešte pripomenúť, že obce a mestá splácajú úvery, ktoré boli potrebné na výstavbu infraštruktúry alebo aj samotných príbytkov.
Predkladaný návrh zákona zmierni negatívny dopad zákona 548/2010 na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva, ktorým sa do ceny nájomného premietla i daň z príjmu za príjmy z prenájmu priestorov, v ktorých bývajú. Predkladaný návrh zákona bude mať určite pozitívny dopad na rozpočty obcí, miest a vyšších územných celkov v prípadoch, ak tieto nepremietli daň z príjmu do nájomného z prenájmu priestorov určených na sociálne bývanie, tak ako to už tu povedal aj pán predkladateľ.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam vás, vážené kolegyne a kolegovia, prosím, pomôžme najslabším vrstvám našich občanov a prijmime tento zákon, ktorý navrhujú páni poslanci Petrák a Kažimír. Prejavme tak dobrú vôľu a snahu, že osud tejto skupiny obyvateľstva nám nie je ľahostajný. Ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vlastné daňové príjmy samospráv sú 80 % tvorené podielovými daňami, čo výrazne obmedzuje možnosti miest a obcí realizovať svoju vlastnú daňovú politiku. Ďalším limitujúcim faktorom je legislatíva, ktorá nastavuje úroveň služieb poskytovaných samosprávou. Schopnosť miest a obcí autonómne reagovať na súčasný vývoj v ich rozpočtoch je teda značne obmedzená.
Z pohľadu samospráv najväčším rizikom v súčasnosti je pokles výnosu dane z príjmu fyzických osôb, ktorá tvorí najväčšiu zložku príjmov miest a obcí. Aktuálny vývoj ekonomickej situácie a makroekonomické prognózy naznačujú pokles výnosu tejto dane a nebude len krátkodobého charakteru, ale bude mať trvalejší charakter. Súvisí to hlavne so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou a stagnujúcou úrovňou platov, ktoré tvoria základ pre výnosy z tejto dane.
Samosprávy v tomto ohľade nedokážu urobiť nič, nakoľko daň z príjmov fyzických osôb je určovaná a spracovaná centrálne.
Štát zároveň na samosprávu preniesol nové zodpovednosti. Môžem spomenúť zopár, napr. o sociálnych službách zákon, školský zákon, zákon 546/2010 o zverejnení zmlúv a faktúr. Obciam samozrejme nepomohlo ani zvýšenie dépeháčky, a to už nehovorím o ďalších zákonoch, ktoré sú teraz, ktoré prebiehajú rokovania, zákon jazykový alebo o občianstve. To tiež len skomplikuje život samosprávam, ale najväčšie vrásky spôsobil samospráve zákon 548/2010, ktorý zrušil oslobodenie o dani z príjmu prenájmu majetku. A je ešte veľa prenesených kompetencií bez finančného pokrytia od štátu, ktoré musí samospráva plniť.
Tieto zákony spôsobujú to, že obce pri tvorbe rozpočtu tieto zvýšené náklady museli kompenzovať zvýšením cien, napr. aj zvýšením ceny nájmu, zvýšením poplatkov za odvoz komunálneho odpadu, odpadov všeobecne a ďalšími opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku určite si odniesli len a len občania.
Vážené kolegyne a kolegovia, našou povinnosťou je, aby sme chránili najslabšie skupiny obyvateľov, ktoré sú odkázané na pomoc. Návrh zákona, ktorý máme na stole, chce eliminovať nepriaznivé dopady, ktoré vznikajú práve z toho dôvodu, že obce musia platiť daň z príjmu aj z prenájmu priestorov určených na sociálne bývanie. A tu musím ešte pripomenúť, že obce a mestá splácajú úvery, ktoré boli potrebné na výstavbu infraštruktúry alebo aj samotných príbytkov.
Predkladaný návrh zákona zmierni negatívny dopad zákona 548/2010 na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva, ktorým sa do ceny nájomného premietla i daň z príjmu za príjmy z prenájmu priestorov, v ktorých bývajú. Predkladaný návrh zákona bude mať určite pozitívny dopad na rozpočty obcí, miest a vyšších územných celkov v prípadoch, ak tieto nepremietli daň z príjmu do nájomného z prenájmu priestorov určených na sociálne bývanie, tak ako to už tu povedal aj pán predkladateľ.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam vás, vážené kolegyne a kolegovia, prosím, pomôžme najslabším vrstvám našich občanov a prijmime tento zákon, ktorý navrhujú páni poslanci Petrák a Kažimír. Prejavme tak dobrú vôľu a snahu, že osud tejto skupiny obyvateľstva nám nie je ľahostajný. Ďakujem pekne za pozornosť.
Autorizovaný
18:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:29
Igor ChomaZa...
Za druhé, je to dopad na podnikateľskú činnosť v obciach a mestách, kde ide najmä o prenájom pozemkov pod letnými terasami, predajnými stánkami a tak ďalej.
Za tretie, môže dochádzať k zbytočnému obchádzaniu zákona tým, že pozemky nebudú obce a mestá prenajímať, ale budú z nich vyberať miestnu daň za užívanie verejného priestranstva. Tým pádom ten efekt pre štát úplne zaniká.
Navyše treba poukázať na skutočnosť, že samosprávy nie sú podnikateľskými subjektmi, ale každá ich aktivita na zvýšenie vlastných výnosov znamená menšie nároky na finančné prostriedky z rozpočtu štátu. No a je tiež na úvahu, či uvedeným krokom nedošlo k zásahu do ústavného práva obcí a VÚC, na výkon samosprávy, pretože ako skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, rešpektovanie územnej samosprávy je rovnako ako zachovávanie základných práv a slobôd nevyhnutným komponentom právneho štátu.
Vážení páni poslanci, poslankyne, v prípade, že sa plénum Národnej rady nestotožní s opätovným navrátením oslobodenia obcí a VÚC od dane z príjmov z prenájmu a predaja ich majetku, vzhľadom na potrebu ochrany sociálne najodkázanejších skupín, žiadam aspoň o podporu zmeny v intenciách návrhu poslancov Kažimíra a Petráka. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.3.2011 o 18:29 hod.
Ing.
Igor Choma
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Faktom je, že predkladateľ zákona 548/2010 sa nevysporiadal so žiadnou kompenzáciou výpadkov príjmov obcí a VÚC, z titulu zrušenia oslobodenia od dane, čo bude mať predovšetkým dopad, po prvé na sociálne skupiny obyvateľstva, ktoré bývajú v obecných sociálnych nájomných bytoch, kde si obce nebudú môcť dovoliť dotovať toto nájomné, ale budú ho musieť navýšiť, samozrejme bez reálneho príjmu do vlastnej pokladnice.
Za druhé, je to dopad na podnikateľskú činnosť v obciach a mestách, kde ide najmä o prenájom pozemkov pod letnými terasami, predajnými stánkami a tak ďalej.
Za tretie, môže dochádzať k zbytočnému obchádzaniu zákona tým, že pozemky nebudú obce a mestá prenajímať, ale budú z nich vyberať miestnu daň za užívanie verejného priestranstva. Tým pádom ten efekt pre štát úplne zaniká.
Navyše treba poukázať na skutočnosť, že samosprávy nie sú podnikateľskými subjektmi, ale každá ich aktivita na zvýšenie vlastných výnosov znamená menšie nároky na finančné prostriedky z rozpočtu štátu. No a je tiež na úvahu, či uvedeným krokom nedošlo k zásahu do ústavného práva obcí a VÚC, na výkon samosprávy, pretože ako skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, rešpektovanie územnej samosprávy je rovnako ako zachovávanie základných práv a slobôd nevyhnutným komponentom právneho štátu.
Vážení páni poslanci, poslankyne, v prípade, že sa plénum Národnej rady nestotožní s opätovným navrátením oslobodenia obcí a VÚC od dane z príjmov z prenájmu a predaja ich majetku, vzhľadom na potrebu ochrany sociálne najodkázanejších skupín, žiadam aspoň o podporu zmeny v intenciách návrhu poslancov Kažimíra a Petráka. Ďakujem.
Autorizovaný
18:31
Vystúpenie v rozprave 18:31
Ján PodmanickýV podstate tie obce a mestá, ktoré boli aktívne pri výstavbe bytov a práve tá výstavba bytov bola téma, ktorá prechádzala bezbolestne každou vládou, či to bola vláda Vladimíra Mečiara, alebo to boli vlády Mikuláša Dzurindu, alebo vláda Roberta Fica, politika výstavby bytov sa v podstate v zásade nemenila, bola financovaná hlavne cez Štátny fond rozvoja bývania a cez ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, vtedy. A vďaka tomuto sa za tých posledných, ja neviem pätnásť rokov, postavili tisíce nových bytov a zvýšila sa aj kvalita bývania. Naši občania dnes bývajú naozaj mnohí v solídnych nájomných bytoch a mnohé obce práve týmto spôsobom vďaka tomu, vhodne nastavenému spôsobu financovania išli do výstavby bytov, aj keď nesú tridsať rokov určité riziko, že musia tieto byty splácať, pretože sú samozrejme tieto objekty alebo tieto nové bytové domy zaťažené záložným právom v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania a v prospech ministerstva výstavby, čiže tá obec do určitej miery je v riziku, že tridsať rokov musí ten úver splácať, aj keď je samozrejme výhodný. No a predpoklad, aby tá obec ho mohla splácať, je práve dostatok záujemcov o prideľovanie bytov.
Zatiaľ tá finančná politika alebo tá politika bytová bola taká, že tých záujemcov je zatiaľ viac ako je bytov, takže tie obce môžu ďalej ísť do výstavby a v podstate nejdú do žiadneho rizika. Ak sa však zvýši nájomné v týchto bytoch, ktoré je momentálne prijateľné, ale tiež nie je najlacnejšie, lebo sa vám napočíta cena stavby, napočíta sa vám tam fond údržby a opráv, počítajú sa tam aj ďalšie poplatky, tak ak my zvýšime tú cenu nájomného možno až o 20 %, v mnohých prípadoch, tak to bývanie bude nedostupné. Potom zostáva otázka, kto, potom je možnosť, že nezvýšime to nájomné, ale ten výpadok budú niesť práve tie obce, ktoré išli do tej výstavby bytov. Takže my trestáme práve tie obce, ktoré boli aktívne.
Takže, to je jeden taký moment, kde vás chcem poprosiť, aby sme možno aspoň v prípade týchto sociálnych nájomných bytov urobili túto výnimku. Je tam vykalkulovaná na sumu 884 tis. euro, čo nie je podľa môjho názoru tak zásadný problém pre štátny rozpočet. Na druhej strane ide naozaj o to, aby ten program výstavby bytov a vôbec, aby ten systém financovania bytovej politiky na Slovensku bol sebestačný.
Nehovorím o tých ďalších prípadoch, kde obce sú poškodené, obce a mestá. Ide predovšetkým o nebytové priestory. Opäť tie obce a tie mestá, ktoré zhodnocovali svoj majetok tým, že vytvárali nové nájomné priestory, z ktorých im plynie určitý príjem do rozpočtu obce a je to, by som povedal, taký ako vytvára sa určitý samostatný ekonomický cyklus v tej obci, ktorý nie je závislý na výkyvoch štátneho rozpočtu a plní určitú stabilizačnú funkciu v tom rozpočte obce, tak práve tie obce a mestá, ktoré v predchádzajúcich rokoch zhodnocovali majetok tým, že vytvárali nové nájomné priestory a zvyšovali si príjmy do svojho rozpočtu, tak tie budú opäť teraz najviac poškodené. Čiže opäť je teraz na rozhodnutí obce, či zvýšia prenájmy o 20 %, aby sa vykompenzovala strata na dani alebo tú stratu budú znášať samé obce.
V tejto súvislosti chcem ešte dať na pravú mieru ten stav financovania obcí v tomto roku. Je pravda, že sa zvýšil príjem obcí z podielu na dani z príjmu fyzických osôb, to je pravda, ale reálne obce nemajú ani o korunu viac oproti minulému roku, pretože minulý rok dostali obce a mestá dve kompenzácie. Jedna bola jarná za Ficovej vlády, väčšia a potom bola druhá za vlády Radičovej, na jeseň. Takže, ak sa aj teraz zvýšili príjmy do rozpočtu obcí, tak nie sú v absolútnom poňatí vyššie, pretože nedostali sme tento rok žiadne kompenzácie, čo je v poriadku, ale obce tento rok nedostali vyššie príjmy.
No, a tie obce, ktoré sú zapojené do eurofondov, tak im to samozrejme spôsobuje veľké problémy, pretože hlavne pri systéme refundácií sa im kumuluje ten momentálny nedostatok, keš flou, požičiavajú si peniaze a tak ďalej a tak ďalej a teraz tu príde ešte v podstate 20-percentné zdanenie nájmov, či už bytových alebo nebytových priestorov, takže sa nám kumulujú tie výpadky obcí už niekedy naozaj dosť v radikálnej miere, čo spôsobuje naozaj vážne problémy obciam a mestám.
Takže ja chápem, že je nepriechodné, aby sme povedzme žiadali vyňať z tohto zákona aj nebytové priestory, hoci by to dosť pomohlo obciam a mestám, ale na druhej strane aspoň ten minimalistický variant, to znamená vyňať z pôsobnosti zákona práve to sociálne bývanie, to by mohlo byť priechodné a mohli by sa nájsť aj medzi vami, páni poslanci z vládnej koalície, niektorí, ktorí by to podporili. Ak sa takí medzi vami nájdu, tak ja vám chcem v mene obcí a miest, ale hlavne tých občanov poďakovať, pretože by to bolo veľmi racionálne a rozumné riešenie. Každopádne vás chcem poprosiť, aby ste podporili tento zákon aspoň do druhého čítania a v druhom čítaní sa môžeme pobaviť aj o prípadných vašich návrhoch na zmeny.
Takže, páni poslanci z vládnej koalície, je nás tu síce málo, ale aspoň niektorí, vás prosím o podporu, aspoň do druhého zákona posuňme toto čítanie, aby sme mohli aj o tejto problematike rokovať. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
23.3.2011 o 18:31 hod.
JUDr. PhDr.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, predovšetkým kolegyne, kolegovia z koalície, obraciam sa na vás s prosbou o podporu predloženého návrhu zákona. Ide o, by som povedal, taký minimalistický variant, ktorý kompenzuje tú najviac poškodenú skupinu, ktorá bola poškodená práve tou zmenou dane z príjmov fyzických a právnických osôb, takže ak dovolíte, rád by som aspoň v krátkosti vysvetlil vlastne, v čom ten problém vznikol.
V podstate tie obce a mestá, ktoré boli aktívne pri výstavbe bytov a práve tá výstavba bytov bola téma, ktorá prechádzala bezbolestne každou vládou, či to bola vláda Vladimíra Mečiara, alebo to boli vlády Mikuláša Dzurindu, alebo vláda Roberta Fica, politika výstavby bytov sa v podstate v zásade nemenila, bola financovaná hlavne cez Štátny fond rozvoja bývania a cez ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, vtedy. A vďaka tomuto sa za tých posledných, ja neviem pätnásť rokov, postavili tisíce nových bytov a zvýšila sa aj kvalita bývania. Naši občania dnes bývajú naozaj mnohí v solídnych nájomných bytoch a mnohé obce práve týmto spôsobom vďaka tomu, vhodne nastavenému spôsobu financovania išli do výstavby bytov, aj keď nesú tridsať rokov určité riziko, že musia tieto byty splácať, pretože sú samozrejme tieto objekty alebo tieto nové bytové domy zaťažené záložným právom v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania a v prospech ministerstva výstavby, čiže tá obec do určitej miery je v riziku, že tridsať rokov musí ten úver splácať, aj keď je samozrejme výhodný. No a predpoklad, aby tá obec ho mohla splácať, je práve dostatok záujemcov o prideľovanie bytov.
Zatiaľ tá finančná politika alebo tá politika bytová bola taká, že tých záujemcov je zatiaľ viac ako je bytov, takže tie obce môžu ďalej ísť do výstavby a v podstate nejdú do žiadneho rizika. Ak sa však zvýši nájomné v týchto bytoch, ktoré je momentálne prijateľné, ale tiež nie je najlacnejšie, lebo sa vám napočíta cena stavby, napočíta sa vám tam fond údržby a opráv, počítajú sa tam aj ďalšie poplatky, tak ak my zvýšime tú cenu nájomného možno až o 20 %, v mnohých prípadoch, tak to bývanie bude nedostupné. Potom zostáva otázka, kto, potom je možnosť, že nezvýšime to nájomné, ale ten výpadok budú niesť práve tie obce, ktoré išli do tej výstavby bytov. Takže my trestáme práve tie obce, ktoré boli aktívne.
Takže, to je jeden taký moment, kde vás chcem poprosiť, aby sme možno aspoň v prípade týchto sociálnych nájomných bytov urobili túto výnimku. Je tam vykalkulovaná na sumu 884 tis. euro, čo nie je podľa môjho názoru tak zásadný problém pre štátny rozpočet. Na druhej strane ide naozaj o to, aby ten program výstavby bytov a vôbec, aby ten systém financovania bytovej politiky na Slovensku bol sebestačný.
Nehovorím o tých ďalších prípadoch, kde obce sú poškodené, obce a mestá. Ide predovšetkým o nebytové priestory. Opäť tie obce a tie mestá, ktoré zhodnocovali svoj majetok tým, že vytvárali nové nájomné priestory, z ktorých im plynie určitý príjem do rozpočtu obce a je to, by som povedal, taký ako vytvára sa určitý samostatný ekonomický cyklus v tej obci, ktorý nie je závislý na výkyvoch štátneho rozpočtu a plní určitú stabilizačnú funkciu v tom rozpočte obce, tak práve tie obce a mestá, ktoré v predchádzajúcich rokoch zhodnocovali majetok tým, že vytvárali nové nájomné priestory a zvyšovali si príjmy do svojho rozpočtu, tak tie budú opäť teraz najviac poškodené. Čiže opäť je teraz na rozhodnutí obce, či zvýšia prenájmy o 20 %, aby sa vykompenzovala strata na dani alebo tú stratu budú znášať samé obce.
V tejto súvislosti chcem ešte dať na pravú mieru ten stav financovania obcí v tomto roku. Je pravda, že sa zvýšil príjem obcí z podielu na dani z príjmu fyzických osôb, to je pravda, ale reálne obce nemajú ani o korunu viac oproti minulému roku, pretože minulý rok dostali obce a mestá dve kompenzácie. Jedna bola jarná za Ficovej vlády, väčšia a potom bola druhá za vlády Radičovej, na jeseň. Takže, ak sa aj teraz zvýšili príjmy do rozpočtu obcí, tak nie sú v absolútnom poňatí vyššie, pretože nedostali sme tento rok žiadne kompenzácie, čo je v poriadku, ale obce tento rok nedostali vyššie príjmy.
No, a tie obce, ktoré sú zapojené do eurofondov, tak im to samozrejme spôsobuje veľké problémy, pretože hlavne pri systéme refundácií sa im kumuluje ten momentálny nedostatok, keš flou, požičiavajú si peniaze a tak ďalej a tak ďalej a teraz tu príde ešte v podstate 20-percentné zdanenie nájmov, či už bytových alebo nebytových priestorov, takže sa nám kumulujú tie výpadky obcí už niekedy naozaj dosť v radikálnej miere, čo spôsobuje naozaj vážne problémy obciam a mestám.
Takže ja chápem, že je nepriechodné, aby sme povedzme žiadali vyňať z tohto zákona aj nebytové priestory, hoci by to dosť pomohlo obciam a mestám, ale na druhej strane aspoň ten minimalistický variant, to znamená vyňať z pôsobnosti zákona práve to sociálne bývanie, to by mohlo byť priechodné a mohli by sa nájsť aj medzi vami, páni poslanci z vládnej koalície, niektorí, ktorí by to podporili. Ak sa takí medzi vami nájdu, tak ja vám chcem v mene obcí a miest, ale hlavne tých občanov poďakovať, pretože by to bolo veľmi racionálne a rozumné riešenie. Každopádne vás chcem poprosiť, aby ste podporili tento zákon aspoň do druhého čítania a v druhom čítaní sa môžeme pobaviť aj o prípadných vašich návrhoch na zmeny.
Takže, páni poslanci z vládnej koalície, je nás tu síce málo, ale aspoň niektorí, vás prosím o podporu, aspoň do druhého zákona posuňme toto čítanie, aby sme mohli aj o tejto problematike rokovať. Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:38
Uvádzajúci uvádza bod 18:38
Ľubomír PetrákJa by som doplnil možno ešte také dva základné údaje. Na Slovensku je v súčasnosti vo vlastníctve obcí a miest zhruba 50 až 55 tisíc nájomných bytov, čo je veľmi málo, ak si to porovnáme napr. s mestom Viedeň, iba s mestom Viedeň, ktoré vlastní 220 tisíc nájomných bytov a ročne prideľuje 10 tisíc nájomných bytov. Čiže, ak to dáme do tohto pomeru, tak myslím si, že je to aj priestor na otvorenie tohto segmentu, ktorý v konečnom dôsledku môže zvýšiť aj mobilitu pracovnej sily, ak budú peniaze pre Štátny fond rozvoja a bývania a vytvoria sa stavebné kapacity na stavanie nových bytov a bude rozumné nájomné a bude záujem o tieto nájomné byty tým, že je dostupná cena, tak ten multiplikačný efekt, ktorý sa všeobecne uvádza v literatúre hovorí, že jedno miesto v stavebníctve na takéto účely znamená šesť až sedem pracovných miest v ostatných odvetviach. A myslím si, že to je v záujme každej vlády, a teda myslím si, že by to mohlo v záujme aj u súčasnej vlády.
Preto vás opätovne prosím, o podporu tohto návrhu zákona.
Uvádzajúci uvádza bod
23.3.2011 o 18:38 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja ďakujem za podporné stanoviská k tomuto návrhu zákona. Ako povedali kolegovia, rozšírili ten obzor informácií. Je pravdou, je to minimalistický variant, o ktorý sme sa pokúsili v tomto návrhu zákona, aby vôbec bol priechodný a myslím si, že ak bude formulovaný alebo je formulovaný ako podpora sociálne najslabších vrstiev obyvateľstva, mohol by nájsť podporu, naprieč politickým spektrom.
Ja by som doplnil možno ešte také dva základné údaje. Na Slovensku je v súčasnosti vo vlastníctve obcí a miest zhruba 50 až 55 tisíc nájomných bytov, čo je veľmi málo, ak si to porovnáme napr. s mestom Viedeň, iba s mestom Viedeň, ktoré vlastní 220 tisíc nájomných bytov a ročne prideľuje 10 tisíc nájomných bytov. Čiže, ak to dáme do tohto pomeru, tak myslím si, že je to aj priestor na otvorenie tohto segmentu, ktorý v konečnom dôsledku môže zvýšiť aj mobilitu pracovnej sily, ak budú peniaze pre Štátny fond rozvoja a bývania a vytvoria sa stavebné kapacity na stavanie nových bytov a bude rozumné nájomné a bude záujem o tieto nájomné byty tým, že je dostupná cena, tak ten multiplikačný efekt, ktorý sa všeobecne uvádza v literatúre hovorí, že jedno miesto v stavebníctve na takéto účely znamená šesť až sedem pracovných miest v ostatných odvetviach. A myslím si, že to je v záujme každej vlády, a teda myslím si, že by to mohlo v záujme aj u súčasnej vlády.
Preto vás opätovne prosím, o podporu tohto návrhu zákona.
Autorizovaný
18:41
Uvádzajúci uvádza bod 18:41
Dušan ČaplovičChcem sa vyjadriť aj k návrhu, ktorý odznel včera v rámci schvaľovania programu schôdze Národnej rady, a to k návrhu pána poslanca Dostála na vypustenie tohto podaného návrhu zákona z programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Nuž, tak...
Chcem sa vyjadriť aj k návrhu, ktorý odznel včera v rámci schvaľovania programu schôdze Národnej rady, a to k návrhu pána poslanca Dostála na vypustenie tohto podaného návrhu zákona z programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Nuž, tak buďme naozaj demokratmi a dodržujme, pokiaľ nič iné, rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.
Každý poslanec má právo zákonodarnej iniciatívy podľa Ústavy Slovenskej republiky a súčasne v rámci rokovacieho poriadku, ak je v prvom čítaní, potom sa po prvom čítaní môžu poslanci vyjadriť.
Samozrejme o tom hovoril aj pán predseda nášho poslaneckého klubu a napriek tomu, keď som si prečítal, ako kto hlasoval, tak ma šokovalo, že 27 poslancov hlasovalo v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky, nechcelo umožniť toto vystúpenie a ja ich musím pre históriu Národnej rady vymenovať, Bastrnák, Jakab, Vörös, Bugár, Nagy, Zajac, Dostál, Osuský, Šebej, Gál, Pfundtner, Švejna, Chren, Somogyi, Beblavý, Gaľa, Markovič, Oravec, Tkáčová, Matej, Pado, Tóth, Kubovič, Vargovčák, Chaban, Kužma a Vášáryová.
Konkrétne nemôže iný poslanec, v tomto prípade, či to už je z koalície alebo v inom garde obmedziť zákonodarnú iniciatívu poslanca, resp. poslancov z opozície tým, že podá návrh na vypustenie návrhu zákona z programu schôdze Národnej rady, keďže tento návrh spĺňal všetky predpoklady od 15-dňového limitu a bol zaradený grémiom Národnej rady a predsedom Národnej rady na toto rokovanie.
Teraz niekoľko, skutočne len pár poznámok, nebudem sa opakovať, my sme to už hovorili aj minule, ale chcem znovu zaklincovať, že účelom predloženého návrhu zákona je riešiť otvorené otázky súvisiace s problematikou dvojitého štátneho občianstva aj vo väzbe, teda k Maďarskej republike, ale aj v súvislosti so štátnym občianstvom. A znovu opakujem, škoda, že tu nie je prítomný pán poslanec Dostál, ktorý rád vedie tieto diskusie, že nie je hanba, ak poslanci rozhodnú už teraz v opozícii, alebo predtým v koalícii o tom, že zákon má v podstate, v tom spoločenskom laboratóriu riešiť problémy a treba ich riešiť, že sa v podstate prikláňame k novele a túto novelu predkladáme.
Napokon, aj z vašej strany často sú prijaté zákony, pred mesiacom, a už na tejto schôdzi budú pozmeňovacie návrhy niektoré nielen k novele, ale od poslancov k niektorým zákonom, keďže ste zistili, že ten dopad, ktorý ten zákon mal, treba v podstate novelizovať. A je to normálna zákonodarná iniciatíva každého poslanca alebo poslancov, aby v takomto duchu vystupovali a riešili problémy, ktoré sa dotýkajú našich občanov.
Návrh zákona sleduje základný cieľ umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo za skutočne dôležitých, za skutočne dôležitých dôvodov, kedy je opodstatnené vstupovať do trvalého právneho zväzku s dvoma štátmi súčasne. Zväzku, dôsledkom ktorého je komplex práv a povinností občanov aj štátu.
Na naplnenie uvedeného cieľa sa navrhuje umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo štátu, ktorého štátne občianstvo má aspoň jeden ich príbuzný v priamom rade, v prvom alebo v druhom stupni. Umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom po dobe najmenej jedného roka nepretržitého oprávneného pobytu študovali, vykonávali závislú prácu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, podnikali, vykonávali vrcholnú športovú činnosť, vykonávali charitatívnu alebo inú misijnú činnosť.
V podstate to je v kocke zhrnutý náš návrh. Hlásime sa k nemu a skutočne, keďže sa rozhodlo o tom, že sa má čakať s novelou zákona o štátnom občianstve až na jeseň, treba naozaj pripraviť taký inštitút, ktorý pomôže už v prvom polroku tohto roku riešiť problémy pre našich občanov, ktorí chcú legitímne v zmysle všetkých predpokladov, ako som tu aj konštatoval, získať štátne občianstvo iného štátu. Aby sme nečakali a vytvorili podmienky pre tých, ktorí naozaj v tomto štáte buď majú trvalý pobyt alebo majú nejaké väzby a nie takým spôsobom, že štátni občania Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku a nemajú žiadne väzby k inému štátu, konkrétne k Maďarskej republike, aby takéto občianstvo dostávali. Ďakujem vám veľmi pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
23.3.2011 o 18:41 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, len v úvode krátke, by som to nazval zdelenie za predkladateľov.
Chcem sa vyjadriť aj k návrhu, ktorý odznel včera v rámci schvaľovania programu schôdze Národnej rady, a to k návrhu pána poslanca Dostála na vypustenie tohto podaného návrhu zákona z programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Nuž, tak buďme naozaj demokratmi a dodržujme, pokiaľ nič iné, rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.
Každý poslanec má právo zákonodarnej iniciatívy podľa Ústavy Slovenskej republiky a súčasne v rámci rokovacieho poriadku, ak je v prvom čítaní, potom sa po prvom čítaní môžu poslanci vyjadriť.
Samozrejme o tom hovoril aj pán predseda nášho poslaneckého klubu a napriek tomu, keď som si prečítal, ako kto hlasoval, tak ma šokovalo, že 27 poslancov hlasovalo v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky, nechcelo umožniť toto vystúpenie a ja ich musím pre históriu Národnej rady vymenovať, Bastrnák, Jakab, Vörös, Bugár, Nagy, Zajac, Dostál, Osuský, Šebej, Gál, Pfundtner, Švejna, Chren, Somogyi, Beblavý, Gaľa, Markovič, Oravec, Tkáčová, Matej, Pado, Tóth, Kubovič, Vargovčák, Chaban, Kužma a Vášáryová.
Konkrétne nemôže iný poslanec, v tomto prípade, či to už je z koalície alebo v inom garde obmedziť zákonodarnú iniciatívu poslanca, resp. poslancov z opozície tým, že podá návrh na vypustenie návrhu zákona z programu schôdze Národnej rady, keďže tento návrh spĺňal všetky predpoklady od 15-dňového limitu a bol zaradený grémiom Národnej rady a predsedom Národnej rady na toto rokovanie.
Teraz niekoľko, skutočne len pár poznámok, nebudem sa opakovať, my sme to už hovorili aj minule, ale chcem znovu zaklincovať, že účelom predloženého návrhu zákona je riešiť otvorené otázky súvisiace s problematikou dvojitého štátneho občianstva aj vo väzbe, teda k Maďarskej republike, ale aj v súvislosti so štátnym občianstvom. A znovu opakujem, škoda, že tu nie je prítomný pán poslanec Dostál, ktorý rád vedie tieto diskusie, že nie je hanba, ak poslanci rozhodnú už teraz v opozícii, alebo predtým v koalícii o tom, že zákon má v podstate, v tom spoločenskom laboratóriu riešiť problémy a treba ich riešiť, že sa v podstate prikláňame k novele a túto novelu predkladáme.
Napokon, aj z vašej strany často sú prijaté zákony, pred mesiacom, a už na tejto schôdzi budú pozmeňovacie návrhy niektoré nielen k novele, ale od poslancov k niektorým zákonom, keďže ste zistili, že ten dopad, ktorý ten zákon mal, treba v podstate novelizovať. A je to normálna zákonodarná iniciatíva každého poslanca alebo poslancov, aby v takomto duchu vystupovali a riešili problémy, ktoré sa dotýkajú našich občanov.
Návrh zákona sleduje základný cieľ umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo za skutočne dôležitých, za skutočne dôležitých dôvodov, kedy je opodstatnené vstupovať do trvalého právneho zväzku s dvoma štátmi súčasne. Zväzku, dôsledkom ktorého je komplex práv a povinností občanov aj štátu.
Na naplnenie uvedeného cieľa sa navrhuje umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo štátu, ktorého štátne občianstvo má aspoň jeden ich príbuzný v priamom rade, v prvom alebo v druhom stupni. Umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom po dobe najmenej jedného roka nepretržitého oprávneného pobytu študovali, vykonávali závislú prácu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, podnikali, vykonávali vrcholnú športovú činnosť, vykonávali charitatívnu alebo inú misijnú činnosť.
V podstate to je v kocke zhrnutý náš návrh. Hlásime sa k nemu a skutočne, keďže sa rozhodlo o tom, že sa má čakať s novelou zákona o štátnom občianstve až na jeseň, treba naozaj pripraviť taký inštitút, ktorý pomôže už v prvom polroku tohto roku riešiť problémy pre našich občanov, ktorí chcú legitímne v zmysle všetkých predpokladov, ako som tu aj konštatoval, získať štátne občianstvo iného štátu. Aby sme nečakali a vytvorili podmienky pre tých, ktorí naozaj v tomto štáte buď majú trvalý pobyt alebo majú nejaké väzby a nie takým spôsobom, že štátni občania Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku a nemajú žiadne väzby k inému štátu, konkrétne k Maďarskej republike, aby takéto občianstvo dostávali. Ďakujem vám veľmi pekne.
Autorizovaný
18:46
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:46
Tibor GlendaV súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacom poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. marca 2011 č. 283 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali vo výboroch: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
23.3.2011 o 18:46 hod.
Ing.
Tibor Glenda
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Dušana Čaploviča, Roberta Kaliňáka a Mareka Maďariča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač č. 289.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacom poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. marca 2011 č. 283 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali vo výboroch: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
18:50
Vystúpenie v rozprave 18:50
Vladimír FaičChcel by...
Chcel by som zvýrazniť, že mnohí odborníci, ktorí sa predmetným otázkam venujú, sa zúčastnili rôznych diskusií alebo rôznych relácií, ktoré boli. Takto aj Slovenský rozhlas priniesol diskusiu odborníkov na predmetnú tému, ktorej sa zúčastnil aj Ján Drgonec, bývalý sudca Ústavného súdu, bývalý predseda ústavnoprávneho výboru tohto parlamentu a mimochodom aj človek, ktorý sa zúčastnil referendovej kampane jednej z koaličných strán Sloboda a Solidarita. K tejto novele alebo k tým návrhom, ktoré boli, tak ma skutočne milo prekvapilo toto jeho vyjadrenie, ktoré vysvetlí podstatu ústavného splnomocnenia na zákonnú úpravu nadobudnutia a straty štátneho občianstva, kde zaujal stanovisko k vplyvu neexistencie ústavnej úpravy dvojakého občianstva.
Samozrejme, že uplynul istý priestor, istý čas, v ktorom sa udiali veci, ktoré priamo súviseli s neprijatím týchto návrhov, ale ktoré priamo súviseli aj s hlasovaním jednotlivých členov parlamentu. Netreba hádam zvýrazňovať, že sa udialo na základe týchto rokovaní vylúčenie poslanca Matoviča z poslaneckého klubu SaS, ďalej nedeľné relácie, ktoré po tomto rokovaní boli, poodkryli do istej miery dvere do zákulisia koaličnej politiky a aj k tomu, aké vyjadrenia boli k niektorým poslancom, ktorí pravdepodobne nesprávne stláčali tlačítka.
Dovolím si tu a iste sa pán poslanec Matovič na mňa nenahnevá, chcel by som tu zacitovať z jedných reklamných novín, nebudem hovoriť ich meno, v ktorom sa pán Matovič vyjadril a ja si myslím, že úprimne sa vyjadril. Bol by som rád, keby to tu v snemovni zaznelo, ja to urobím. Môžem, pán Matovič? Citujem: "Určite to poznáte, niekto vám strašne lezie na nervy, ale nemôžete mu to povedať a niekedy sa pritom ešte musíte tváriť ako ho radi máte. Taká láska cez zuby. Strojená, škaredá, neúprimná. Asi tak ma majú radi moji koaliční bratia a sestry. Ležím im hlboko v žalúdku, ale nemôžu mi to povedať, lebo celá ich koalícia stojí a padá na našich štyroch hlasoch. Preto, aj keď by ma najradšej nakopali do zadnice, musia sa aspoň tváriť, akí sú kamaráti, ako ich mrzí ako sa SaS-ka ku mne zachovala", toľko citát. Asi som nikoho nenahneval, pretože je to fakt.
Chcel by som tu dve veci ešte zvýrazniť. Pamätám si ten odmietajúci výraz tváre mnohých koaličných poslancov, keď som tu prezentoval, aký bude postoj maďarskej strany k tej dohode alebo zmluve, ktorá by sa mala uzavrieť. No a čuduj sa svete, ja som vtedy povedal, máte pravdu vy a možno budem mať pravdu ja. Asi nikto z vás, aj keď nás tu sedí málo, ma nebudete teraz presviedčať o tom, že maďarská strana myslela zmluvu vážne. Vtedy som to postavil tu ako otázku. Dosť vyjadrení, či už od štátneho tajomníka Zsolta Németha alebo postoj, že Maďarsko sa nebude zaoberať problematikou, pokiaľ Slovensko nezmení zákon a samozrejme aj ostatné veci.
Keď som položil otázku, že komu záleží na tom, aby sa prerokovávali tieto veci pred prijatím alebo predložením Ústavy Maďarskej republiky, tiež tu boli odmietavé postoje. V dnešnej dobe je návrh ústavy predložený a môj asistent mi vybral len jednu časť z tohto návrhu, zacitujem: "Maďarsko je vedené ideou jednotného maďarského národa a nesie zodpovednosť za osudy Maďarov žijúcich za hranicami." A ďalej pokračuje: "Zákonom môže rozhodnúť o udelení maďarského štátneho občianstva aj ľuďom mimo prípadu narodenia." To znamená potvrdenie všetkého, o čom sa hovorilo. Toľko asi v mojom vystúpení.
Pri predložení návrhu zákona, pán kolega Čaplovič, zdôvodnil všetky aspekty, ktoré bolo potrebné v súvislosti s prerokovávaním tohto návrhu zákona. Ďakujem za vašu trpezlivosť pri vypočutí môjho návrhu.
Vystúpenie v rozprave
23.3.2011 o 18:50 hod.
RSDr.
Vladimír Faič
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, pri prerokovávaní predchádzajúceho návrhu novely zákona o dvojitom občianstve som v rozprave uviedol mnohé súvislosti, ktoré bolo podľa môjho názoru tu potrebné prezentovať. Chcel by som do vašej pozornosti teraz niekoľko momentov nových, ktoré sa udiali od neprijatia tejto novely zákona, neprijatia alebo stiahnutia z rokovania koaličného návrhu a stiahnutia z rokovania návrhu KDH.
Chcel by som zvýrazniť, že mnohí odborníci, ktorí sa predmetným otázkam venujú, sa zúčastnili rôznych diskusií alebo rôznych relácií, ktoré boli. Takto aj Slovenský rozhlas priniesol diskusiu odborníkov na predmetnú tému, ktorej sa zúčastnil aj Ján Drgonec, bývalý sudca Ústavného súdu, bývalý predseda ústavnoprávneho výboru tohto parlamentu a mimochodom aj človek, ktorý sa zúčastnil referendovej kampane jednej z koaličných strán Sloboda a Solidarita. K tejto novele alebo k tým návrhom, ktoré boli, tak ma skutočne milo prekvapilo toto jeho vyjadrenie, ktoré vysvetlí podstatu ústavného splnomocnenia na zákonnú úpravu nadobudnutia a straty štátneho občianstva, kde zaujal stanovisko k vplyvu neexistencie ústavnej úpravy dvojakého občianstva.
Samozrejme, že uplynul istý priestor, istý čas, v ktorom sa udiali veci, ktoré priamo súviseli s neprijatím týchto návrhov, ale ktoré priamo súviseli aj s hlasovaním jednotlivých členov parlamentu. Netreba hádam zvýrazňovať, že sa udialo na základe týchto rokovaní vylúčenie poslanca Matoviča z poslaneckého klubu SaS, ďalej nedeľné relácie, ktoré po tomto rokovaní boli, poodkryli do istej miery dvere do zákulisia koaličnej politiky a aj k tomu, aké vyjadrenia boli k niektorým poslancom, ktorí pravdepodobne nesprávne stláčali tlačítka.
Dovolím si tu a iste sa pán poslanec Matovič na mňa nenahnevá, chcel by som tu zacitovať z jedných reklamných novín, nebudem hovoriť ich meno, v ktorom sa pán Matovič vyjadril a ja si myslím, že úprimne sa vyjadril. Bol by som rád, keby to tu v snemovni zaznelo, ja to urobím. Môžem, pán Matovič? Citujem: "Určite to poznáte, niekto vám strašne lezie na nervy, ale nemôžete mu to povedať a niekedy sa pritom ešte musíte tváriť ako ho radi máte. Taká láska cez zuby. Strojená, škaredá, neúprimná. Asi tak ma majú radi moji koaliční bratia a sestry. Ležím im hlboko v žalúdku, ale nemôžu mi to povedať, lebo celá ich koalícia stojí a padá na našich štyroch hlasoch. Preto, aj keď by ma najradšej nakopali do zadnice, musia sa aspoň tváriť, akí sú kamaráti, ako ich mrzí ako sa SaS-ka ku mne zachovala", toľko citát. Asi som nikoho nenahneval, pretože je to fakt.
Chcel by som tu dve veci ešte zvýrazniť. Pamätám si ten odmietajúci výraz tváre mnohých koaličných poslancov, keď som tu prezentoval, aký bude postoj maďarskej strany k tej dohode alebo zmluve, ktorá by sa mala uzavrieť. No a čuduj sa svete, ja som vtedy povedal, máte pravdu vy a možno budem mať pravdu ja. Asi nikto z vás, aj keď nás tu sedí málo, ma nebudete teraz presviedčať o tom, že maďarská strana myslela zmluvu vážne. Vtedy som to postavil tu ako otázku. Dosť vyjadrení, či už od štátneho tajomníka Zsolta Németha alebo postoj, že Maďarsko sa nebude zaoberať problematikou, pokiaľ Slovensko nezmení zákon a samozrejme aj ostatné veci.
Keď som položil otázku, že komu záleží na tom, aby sa prerokovávali tieto veci pred prijatím alebo predložením Ústavy Maďarskej republiky, tiež tu boli odmietavé postoje. V dnešnej dobe je návrh ústavy predložený a môj asistent mi vybral len jednu časť z tohto návrhu, zacitujem: "Maďarsko je vedené ideou jednotného maďarského národa a nesie zodpovednosť za osudy Maďarov žijúcich za hranicami." A ďalej pokračuje: "Zákonom môže rozhodnúť o udelení maďarského štátneho občianstva aj ľuďom mimo prípadu narodenia." To znamená potvrdenie všetkého, o čom sa hovorilo. Toľko asi v mojom vystúpení.
Pri predložení návrhu zákona, pán kolega Čaplovič, zdôvodnil všetky aspekty, ktoré bolo potrebné v súvislosti s prerokovávaním tohto návrhu zákona. Ďakujem za vašu trpezlivosť pri vypočutí môjho návrhu.
Autorizovaný