16. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, zákon, ktorý tu prejednávame, je z môjho pohľadu zákon, ktorý má mať za cieľ to, aby sa všetkým občanom, ktorí žijú v tejto krajine bez ohľadu na to, či patria k väčšine, menšine akejkoľvek národnostnej, žilo dobre, aby každý mal pocit, že je tu doma, že jeho cit k rodnej reči, ku komunite, z ktorej pochádza, nie je nikým narušovaný, ale zároveň, že sa cíti ako súčasť tejto krajiny, že sa snažíme vytvárať homogénny celok, ktorý umožní každému realizovať svoje súkromné, kolektívne a bytostné pocity tak, aby posilňovalo lojalitu a posilňovalo spolupatričnosť občanov tejto krajiny s touto krajinou a sebe navzájom. Aby každý, či pôjde z východu na juh Slovenska, mal rovnaký pocit, že je stále vo svojej krajine, tak ako keď pôjde z juhu Slovenska na sever Slovenska, aby sme proste boli občania Slovenska, ktorí sa v tejto krajine naozaj cítia dobre a sú na ňu hrdí.
Je to veľmi citlivá téma. To je úplne jasné a tradične je to téma, ktorá vyvoláva búrlivé diskusie, ktoré ubiehajú, čo je logické, sem-tam do bočných smerov. Musíme si uvedomiť, že keď chceme spraviť dobrý zákon, tak musíme veľmi pozorne sledovať, aby bol férový voči všetkým. Pretože každý vidí nejakú menšinu pred sebou, keď hovorí o zákone o jazyku národnostných menšín, ale tých menšín je jednak viac a jednak aj príslušníci väčšinového národa v niektorých dedinách a obciach sú sami menšinou. Ten zákon musí byť vyvážený, aby pre každého, kto, keď hovoríme o individualite, bez ohľadu na to, ku ktorej národnostnej menšine alebo ku ktorému a či patrí k väčšinovému národu, aby vytváral úplne rovnaké podmienky pre sebarealizáciu, pre prácu, pre život, pre spolunažívanie.
Čo sa samotného, tohoto samotného návrhu týka, ktorý tu máme, máme ho v prvom čítaní, takže toto je naozaj všeobecné debatovanie a určite ho treba posunúť do druhého čítania, o tom niet pochýb. Ale zároveň by som chcel povedať, že je treba ešte doladiť v druhom čítaní niektoré záležitosti tak, aby naozaj nevznikali pochybnosti, aby nevznikali dvojité interpretácie. Musíme si uvedomiť to, že aj keď tento jazyk je len akousi nadstavbou, tento zákon je akousi nadstavbou nad zákonom o štátnom jazyku, v bežnom prostredí v malých obciach kdekoľvek na Slovensku budú s tým zákonom pracovať nie právnici vyškolení v tejto oblasti, budú ho brať do rúk obyčajní ľudia, starostovia, zamestnanci obecných úradov alebo aj bežní ľudia a budú v prvom rade vidieť to, čo je v tomto zákone napísané. Nebudú študovať následne ďalší zákon a odvolávky a porovnávať si, ako je to myslené.
Preto keď chceme predísť možným nezrovnalostiam, musíme byť interpretačne veľmi jasní. Napríklad musí byť úplne jasné všade, pri každej zmienke o použití jazyka národnostných menšín, že je to myslené tak, že popri štátnom jazyku je možné použiť aj štátny jazyk. V tejto predlohe to na niektorých miestach, nie všade, na niektorých miestach tak jasné nie je a mohlo by to vyvolať dvojité interpretácie.
A tu nejde o to, že keď by prišlo na spor, tak, samozrejme, sa to vyjasní, pretože je tam jasná linka na zákon o štátnom jazyku. Ale chceme spory? Chceme, aby mal niekto dôvod na základe tohoto vyrábať problémy v spolunažívaní? Je predsa snáď každému jasné, že ľudia sú rôzni, že nacionalisti a extrémisti sú na všetkých stranách, nielen na strane väčšinového národa, ale aj menšinových národnostných skupín. A nie je dobrý zákon, keď dávame šancu, aby sa extrémistické názory mohli šíriť aj tým, že budú dezinterpretovať to, čo je v zákone napísané svojím spôsobom. Preto musíme sa snažiť v tej najlepšej viere napísať veci tak, aby nevznikali pochybnosti. Aby sa nezavdávali príčiny na vytváranie nejakých nedorozumení, napätí, aj keď by to bolo veľmi účelovo myslené.
Takisto by sme mali mať na pamäti to, že každý občan tejto krajiny by mal mať napríklad úplne rovnaké šance na zamestnanie. Na zamestnanie vo verejnej správe, v zdravotníctve, vo všetkých oblastiach, ktorých sa dotýka aj tento zákon, a nemalo by to byť podmieňované nejakými jeho dodatočnými znalosťami - jazykovými. Pretože pokiaľ by to tak bolo, tak okamžite nám vypadáva skupina ľudí, ktorá neovláda v danom území menšinový jazyk, a teraz hovoríme o ktoromkoľvek území, aj o východnom Slovensku, v správe z oblasti pôsobenia v takýchto službách. Nie sú to veľké, nie sú to veľké zmeny alebo potreba nejakých zásadných opráv tohto zákona, jedná sa naozaj o jemné cizelovanie a jemné dolaďovanie toho, aby to bolo jasné.
Pretože keď máme v našej krajine viac národnostných menšín, ktoré naozaj majú plné právo používať svoj jazyk, mne určite nebude vadiť 15-percentná hranica. Ale chcem, aby sme nevytvárali spôsob, ktorý by smeroval k tomu, že aplikáciou aj dobre mysleného zákona sťažíme prístup k dokonalému aplikovaniu zjednocujúceho jazyka, ktorým na území tejto krajiny je slovenčina, ktorá umožní realizáciu, pohyb, uplatnenie sa každému občanovi kdekoľvek v tejto krajine. Nechceme predsa izolovať ľudí. Chceme naozaj, aby každý, ktorý tu žije, sa cítil dobre, aby sa cítil dobre ako vo svojej domovine, nech je naozaj príslušníkom kohokoľvek.
Takže teším sa na debatu a na odbornú prácu s tou najlepšou mienkou, s tým najlepším úmyslom v druhom čítaní, aby sme tieto veci docizelovali, doladili a aby sme verejnosti ponúkli skutočne dobrý zákon o jazyku národnostných menšín, ktorý nikoho nebude zvýhodňovať, nikoho nebude znevýhodňovať, bude férový voči všetkým a bude vytvárať skutočne dobré podmienky na život v tejto krajine pre všetkých občanov tejto krajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nepochopil som, prečo chcete tento návrh zákona posunúť do druhého čítania a prečo chcete za tento návrh zákona hlasovať. Citlivo ste zvažovali slová, snažili ste sa byť diplomatický a nepohnevať si možno svojich politických partnerov.
Pán poslanec, ja si myslím, že tento návrh zákona je celou svojou koncepciou zlý a minimálne si vyžaduje celkové prepracovanie. Vôbec si nemyslím, že sa dá v druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi vylepšiť. Dokonca my tu nemáme aj záruku v tejto vládnej koalícii, že sa jej to podarí vylepšiť, pretože vidíme, ako počas rokovania konáte, aké návrhy na poslednú chvíľu predkladáte a aké zmätky vytvárate. Preto si nemyslím, že by návrh zákona v takejto podobe mal prejsť do druhého čítania.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, sympatická snaha, ale obávam sa, že nebude dotiahnutá do konca, pretože minimálne skončí na vyhrážke vášho koaličného partnera zablokovaním parlamentu, tak ako sme to zažili na februárovej schôdzi. Pokiaľ obsah zákona nebude v súlade s ich predstavami, ostatne navrhovateľom je predstaviteľ MOST - HÍD, podpredseda vlády Rudolf Chmel.
Pokiaľ ste spomínali zvýhodňovania, tak naozaj to nie je možné, pretože je tu nález Ústavného súdu zakazujúci pozitívnu diskrimináciu. Oceňujem na druhej strane, že cítite potrebu ochraňovať aj nedefinované menšiny, ktorými je paradoxne, ktorými sú Slováci žijúci na južnom Slovensku, ale to nielen v etnických porovnaniach, tam je to možno markantné v okrese Dunajská Streda. Ale poďme sa pozrieť na problém aj politický, politickú menšinu, a preto si myslím, že je potrebné prikročiť aj k zmene zákona o voľbách do samosprávy obcí na tzv. jazykovo zmiešanom území tak, aby sa zmenil diskriminačný systém väčšinový, diskriminačný pre Slovákov, na systém pomerný, ktorý by bol pravdepodobne - iste všetci súhlasíte - aj najspravodlivejší. Pretože nehovoríme len o etnickej diskriminácii Slovákov, ale otvorene už začnime hovoriť aj o politickej diskriminácii, pretože z ústavy majú právo zúčastňovať sa na veciach verených, ale nie je to možné momentálne v praxi.

Ďakujem veľmi pekne. Po prvé by som chcel opraviť pojem "krajina", ktorý používal pán poslanec a používajú to, žiaľ, aj mnohí poslanci v tejto Národnej rade. Krajina je Burgenland, Sasko, Bádensko-Wintembersko, Burgundsko, Lombardia, ale my sme od 1. januára 1993 štát. Krajinou sme boli za prvej Československej republiky, keď bolo krajinské zriadenie, bolo Čechy, Morava, Sliezsko, Slovensko, Podkarpatská Rus.
Čiže naučme sa skutočne používať tento termín ako expressis verbis, ako "štát", lebo sme naozaj od 1. januára 1993, keď sme získali štátnosť, sme štát.
A dovolím si v súvislosti s tým, čo tu bolo povedané, tým nádejam, ktoré sa tu zo strany koalície, že keď to posunú do druhého čítania, že sa im podarí mnohé veci zmeniť. Prečítam vám doslovný preklad, čo povedal predseda MOST - HÍD v novinách Új Szó k tomuto zákonu, citujem: "Aj pri zákone o používaní jazykov menšín očakávam tvrdé diskusie. Viem, na čo sa budú zameriavať. Ale ak to nebudeme požadovať, budú sa zameriavať na niečo iné. Ak chceme dosiahnuť 80 %, musíme žiadať 150 % s tým, že musíme dosiahnuť kompromis. Lenže tento kompromis nesmie presiahnuť rámec principiálnych vecí."
Čiže už teraz dosiahli 80 %. A veľmi nepočítam s tým, že nejaké zmeny budú, ďalšie, v druhom čítaní.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaník, že tento treba zákon v miernom duchu upraviť v druhom čítaní, to je naivná predstava. Ja si dovolím prečítať správne delikty v § 7b.
"(1) Správneho deliktu na úseku používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1
a) neumožní občanovi republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, komunikovať v ústnom a písomnom styku v jazyku menšiny alebo o takejto možnosti neinformuje,
b) na požiadanie občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, nevydá rovnopis rozhodnutia a rodný list, sobášny list alebo úmrtný aj v jazyku menšiny,
c) nezabezpečí svoje označenie na budove, v ktorej sídli, alebo v texte rozhodnutí vydaných pri výkone verejnej správy v jazyku menšiny, vo svojej pôsobnosti aj v jazyku menšiny,
d) neposkytne na požiadanie úradný formulár vydaný v rozsahu jej pôsobnosti aj v jazyku menšiny,
g) nezabezpečí na požiadanie informáciu o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny,
h) neposkytuje podpredsedovi vlády informáciu a písomné podklady."
A v bode 4: "Ak úrad zistí porušenie povinnosti, ktorá je správnym deliktom podľa odseku 1 a 2 a ani po písomnom upozornení nedôjde ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže úrad uložiť pokutu 50 až 2 500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní."
Tak si myslím, že na takéto umiernenie toho zákona je potrebné celé prerobiť, tento zákon. To doporučujem určite.

Ďakujem. Pán poslanec, udivujú ma vaše posledné vety. Pán poslanec, nejde predsa o novelu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ale máte pravdu, verejné prostriedky, ktoré majú zlepšiť postavenie národnostných menšín, by mali byť použité na lepšiu znalosť štátneho jazyka a odborné predmety by sa mali vyučovať v štátnom jazyku, aby bola odborná terminológia vžitá, normálna, používateľná, aby sa im umožnilo získať kvalitné vzdelanie na našich vysokých školách a univerzitách. A opäť zdôrazňujem, že ovládanie štátneho jazyka kdekoľvek vo svete dovoľuje obyvateľovi zúčastňovať sa plnohodnotne spoločenského a verejného života bez pocitu hendikepu a podobného zachádzania do takýchto iracionálnych, extrémnych nuansí. Lebo ináč neviem nazvať túto novelu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Kaník, ja by som aj to vaše úsilie o ochranu národnostných menšín bral celkom úprimne, keby som nežil na južnom Slovensku a nevedel by som, ako to tam chodí, a keby sme vedeli, a tým by som chcel dať do pozornosti aj Obyčajným ľuďom, tento zákon nie je o 15 %. Tento zákon je skoro celý prepracovaný a tento zákon smeruje úplne niekam inam. Podľa môjho názoru tento zákon sleduje postupnú, pomalú likvidáciu slovenčiny na južnom území. Možno sa to niekomu nebude páčiť, ale kto tam žije, vie, o čom hovorím.
Pán poslanec Kaník, pokiaľ tento zákon bude prijatý a budete sa starať potom o slovenskú menšinu na južnom území, budem veľmi rád. A dúfam, že sa pozerajú a pozorne sledujú túto rozpravu aj voliči slovenskí strany MOST - HÍD a pochopia do budúcnosti, o čo tejto strane ide a čo sa vlastne tu deje.
Predpokladám ešte, že pán Chmel ako predkladateľ tohoto zákona bude raz zapísaný v nejakej historickej knihe Slovenskej republiky ako prvý postupne likvidátor slovenčiny na južnom území.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán kolega, použili ste dva také výrazy, ktoré ma veľmi zaujali a ktoré veľmi dobre znejú, a to je, že dáva si za cieľ, aby sa všetkým žilo dobre a aby bol férový voči všetkým. Akože veľmi dobre to znie a ja sa vás preto veľmi férovo spýtam na to isté, čo som sa pýtal pána Somogyiho, myslíte si, že prijatím tejto právnej normy sa život národnostných menšín, všetkých národnostných menšín na Slovensku zlepší? Že sa zlepší ich možnosť zamestnať sa? Myslíte si, že tie tabule a to, že v úradnom styku budú môcť hovoriť svojou rodnou rečou, čo si myslím, že môžu aj doteraz, že sa zlepší ich sociálne postavenie? Vážne si to myslíte?
Poprosím vás o odpoveď, lebo pán Somogyi mi neodpovedal, aj keď súkromne mi to povedal, ale je lepšie, keď to vyznie, vyznie takto na verejnosť.
Ďakujem.

Ďakujem. Bol to nejaký pokus ma umlčať, zrejme. Čo sa nepodarí ani prvého apríla. Takže skúsim reagovať v krátkosti.
No, tento zákon určite treba posunúť do druhého čítania preto, lebo ja som úplne presvedčený, tým odpovedám aj pánovi Rafajovi, že náš koaličný partner má rovnaký záujem, ako som ja definoval spoza toho rečníckeho pultu, nie vytvoriť nejaké podmienky na nerovnoprávne postavenie na nejakých územiach Slovenska, ale hľadať cestu pre férový zákon. A verím, že keď budeme takto pristupovať k tejto záležitosti, že to porozumenie nastane, že prinesieme zákon, ktorý naozaj bude podporený všetkým, a teda vládnou koalíciou, predpokladám, ale bol by som rád, keby aj opozíciou, ktorý naozaj bude vyvážený a nikoho nebude vystavovať do nejakej pozície, ktorú by nechcel mať.
Zaujímavé bolo vystúpenie pána Čaploviča v tej poznámke o krajine, ja veľmi pekne ďakujem za upresnenie, pre mňa krajina, štát, to je len inak povedané, ale, viete, máme teraz ten informačný vek, tak hneď som si to zagooglil trošku a spojil som si "pán Čaplovič a krajina" a vyskočilo mi niekoľko tisíc výsledkov, kde vy ste povedali spojitosti so Slovenskom, kde ste používali v kombináciách krajina, že to už mám tak ďaleko. Takže napríklad podľa Čaploviča suverénna krajina, Dušan Čaplovič, no a tak ďalej, musel by som, ale skúste si hodiť do Googlu, koľkokrát ten pojem, hovoríte o Slovensku ako o krajine. Je to synonymum, takže je to, myslím, že je to v pohode.
Teraz už len, keďže času je málo, poviem pánovi Jasaňovi, to nie je o zlepšovaní sociálnych podmienok, tento zákon, ale môže zlepšiť pocit človeka, ktorý sa cíti príslušníkom národnostnej menšiny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja na rozdiel od kolegu mikrofóny mám, tak môžem začať. Chcel som úvodom môjho príspevku do tejto dlhej, z môjho pohľadu možno aj celkom zaujímavej rozpravy prispieť jedným veľkým vzdychom. V tejto fáze zamýšľania sa, alebo teda v prvom čítaní o novele, ktorú niektorí opoziční kolegovia považujú za nepotrebnú, niektorí dokonca za likvidačnú z hľadiska slovenskej štátnosti, niektorí kolegovia z koalície ju berú ako záväzok z programového vyhlásenia vlády a niektorí kolegovia z koalície ju považujú za životne dôležitú. Životne dôležitú hlavne preto, lebo zastupujú hlas národnostných menšín alebo vôbec menšín. Myslím, že ak sa na to pozrieme z tohto pohľadu, tak je to celkom slušné názorové spektrum na to, aby sme sa dobrali nejakého kompromisu. Zdá sa, že je takmer neriešiteľným problémom tento kompromis alebo dohodu nájsť.
Každopádne, tak ako ja, viacerí máme v laviciach, možno v kanceláriách paragrafové znenie novely, ktorá nás núti zamýšľať sa nad tým ako zodpovedných zástupcov ľudu a dospieť k riešeniu, ktoré od nás ako zástupcov čakajú. A myslím si, že práve pri tomto momente je dôležité sa vysporiadať s tým umením politiky, teda vydupať kompromis aj tam, kde na prvý pohľad nie je. Momentálne absolvujeme prvé čítanie a môžeme si teda dovoliť hľadať odpoveď na otázky zmyslu a filozofie predkladaného návrhu.
Dlho som rozmýšľal, či je, existuje obhájiteľný postoj voči občanom Slovenska, prečo súčasne platný zákon meniť. Môže sa zdať, že neexistuje a že nie je. Môže sa zdať ale z pohľadu väčšinového, ktorý robia, štátotvorného národa, ale zástupcovia menšín, ako aj kolegovia, ktorí zastupujú priam v parlamente prevažne maďarskú menšinu, sedia tu, hovoria, že zmena je potrebná. Niekedy na gymnáziu nás učili pri demokracii o tom, že vôľa väčšiny pri zachovaní práv menšín je základným pilierom demokracie, načúvania si navzájom, ak chceme, aj základným kameňom. No a myslím si, že práve tu sme doma. Často počúvam od kolegov aj tuná a všade o nejakom dvadsaťročnom stavaní a budovaní demokracie. Niekam sme sa dostali, niečo je dobré, niečo treba zachovať, niečo treba zmeniť. Otvoriť debatu o jazyku a používania jazyku národnostných menší je teda legitímne a otvárajú ju kolegovia, ktorí sa cítia ako zástupcovia tejto národnostnej menšiny. Minimálne my a v parlamente vôbec, kde je našou prácou o veciach rozprávať a hľadať vôľu alebo hľadať väčšinu, máme povinnosť tento hlas počúvať. Práve preto si myslím, že sme v prvom čítaní o tejto novele.
Dlho som rozmýšľal o tom, či priamo v prvom čítaní vystúpiť, a mal som tu jedného predrečníka, myslím, že vystupoval predvčerom a z hľadiska demokracie a vôbec parlamentu ma jeho vystúpenie naozaj zarazilo. Hovorím o človeku, ktorý rečnil z tohto miesta predvčerom o 16.12 hodine a je to človek, ktorý vedie stranu, ktorá sa tvári ako strana obhajoby národnoštátnych záujmov, človek, ktorý sa tu medzi nami v pléne často nevyskytuje, myslím, že tu ani dnes nie je, človek... Pardon. Človek, ktorý ako keby nepoznal základ, základný kameň demokracie. Chce bezhlavo presadzovať práva väčšiny a ako keby ho menšina nezaujímala a respektíve často z jazyku počúvam, že proti nej bojuje, len ako môže. Pravdou však je, že na základe toho vystúpenia, ktoré som počul tu, tento človek robí hanbu mandátu poslanca Národnej rade, ústave, slovenskému dvojkrížu aj trojvršiu, aj hrdému symbolu orlice, ktorú používa strana ako svoj vlastný symbol. Videl som často zobrazený tento symbol namiesto orlice ako straku, ktorá sa vyváža na požičanom medveďovi na trojvrší s ukradnutým dvojkrížom v kufri, a tento človek sa včera, som videl fotky, ako pľuje na Národnú radu, ktorá je podľa čl. 72 ústavy jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, a tým pádom, keďže nám ústavu daruje, aj zákony, pľuje na ústavu, na našu slovenskú ústavu.
Hovorím, pán kolega, o vás. Pán kolega, poslanec Národnej rady, Slota, ja som tu ešte nezažil prejav, som tu teda krátko, o tom, kto je vrahúň, kto je chrapúň. Tento prejav, podotýkam, bol na mikrofón a myslím si, že dôveru, ktorú vám zvolil slovenský občan volič, ste tak trošička pošliapali. Pán poslanec, tak ako som sa dozvedel, že pľuvanie na základe toho, že nesúhlasíte s nejakým názorom poslanca, je pre mňa neakceptovateľným prejavom niekoho, kto by mal reprezentovať nás a túto Národnú radu. Myslím si, že tým ste ako keby tento prejav napľul voličovi rovno medzi oči. Nech je to s parlamentom akokoľvek, človek, ktorý má plné ústa obhajoby národnoštátnych záujmov, by mal Národnú radu chrániť a prejavovať jej náležitú úctu. Myslím si, že to, ako ste sa tu prejavili, nebudem teraz zachádzať do nejakých trestnoprávnych, ale myslím si, že nebolo to ďaleko od toho, keď ste nazýval starých Maďarov vrahúňmi zo starej Ázie, že ste hanobili rasu či národ, a dokonca ste hovorili, že starí Maďari nanútili svoju reč slovenskému obyvateľstvu. Myslím si, že je dostatok historických kníh na to, aby ste si mohli prečítať, porozmýšľať, študovať a zamyslieť sa a potom sformulovať stanovisko zodpovedajúce historickej pravde, majestátu poslanca a mandátu a vo vašom prípade už pomaly aj veku.
Snáď ešte na záver chcem iba na margo poznamenať, že tento človek asi dobre vie, prečo zámerne obchádza aj naše slovenské dejiny počas trvania Uhorska. V stredovekom Uhorsku sa totižto uplatňovala zásada: "Kradol? Aby viac nekradol, odťať."
A teraz ešte raz k obhajobe národnoštátneho záujmu. Pri štúdiu paragrafového znenia predkladanej novely, ktorému som venoval náležitú pozornosť, musím povedať, že predložená prvá úprava mi priniesla taký postoj, že toto nemôžem podporiť, ani keby traktory padali. Myslím si, že následne, keďže sme oznámili naše výhrady, sme otvorili rokovanie a snažíme sa dopracovať k nejakému riešeniu. My sme tu stáli s transparentmi, keď túto inštitúciu navštívil premiér Orbán, a zo srdca a na srdciach sme mu odkázali, že máme radi našich Maďarov a nechceme, aby nám ich kradol, že chceme žiť v demokratickej krajine, ktorá síce je spravovaná vôľou menšiny(???), ale kde sú rešpektované práva akejkoľvek menšiny, aj tej národnostnej. Najlepšou obhajobou národnoštátneho záujmu je, aby v krajine, v ktorej žijeme, sa všetci cítili ako slušní občania a všetci sa tu mohli cítiť ako doma.
Chcem povedať a kolegom odkázať, že pri kuloárnych rozhovoroch ma raz nazývajú "maďarónom" a raz "hejslovákom" slotovského typu. Totižto, keď som predkladal pozmeňujúce návrhy k zákonu o štátnom jazyku, ktoré rušili nezmyselné ustanovenia, bol som kolegami priamo označovaný za "maďaróna", pri zákone o dvojitom občianstve zase, naopak, iní poslaneckí kolegovia mi nadávali do "hejslovákov". Chcel som iba, aby vyhral zdravý rozum tak ako teraz, aby sa mohli občania Slovenska rozprávajúci iným ako slovenským jazykom cítiť skutočne doma, a zároveň som chcel, aby reálne nebezpečenstvo, ktoré by mohlo spôsobiť to, že si bude na našom území niekto robiť inú politickú kampaň alebo, ak chcete, aby sa nám tu nerozťahoval Orbán, je zámerom, ktorý sledujem pri tom, aby sme uplatnili aj pri tejto diskusii, čo do možnej, najväčšej možnej miery zdravý rozum.
Hovorím, že mal som problém s podporou tejto novely a vôbec jej posúvanie do ďalšieho čítania. Pri diskusii, ktorá je skutočne dlhá, si myslím, že aj vzhľadom na povedané má právo táto diskusia v parlamente byť, chcem, aby pokračovala, chcem, aby teda na stôl padli všetky argumenty, a do druhého čítania posúvam alebo posuniem túto novelu preto, aby som počul všetky možné argumenty, ktoré na stole budú, aby som mohol byť práve pri tom, že sa, že urobíme skutočne dobré rozhodnutie, ktoré bude vyhovovať väčšinovému národu a takisto všetkým národnostným menšinám.
Ďakujem.