20. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení páni poslanci, chcem v stručnosti skomentovať tento zákon, pričom môj názor je ten, že tento návrh zákona je vyslovene postavený proti zamestnancom Železníc Slovenskej republiky. Ak si uvedomíme Správnu radu v štátnej spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, ktorá je kreované osobitným zákonom, paralelu môžeme nájsť napr. v akciovej spoločnosti, kde je adekvátna náhrada správnej rady dozorná rada. A tam je tvrdá podmienka, jedna tretina členov musí byť volená zamestnancami, čím je zabezpečené, že popri akcionároch a manažmente predstavujú ďalšiu záujmovú skupinu zamestnanci, ktorí v minimálnom rozsahu dohliadajú na to, ale svojou jednou tretinou členov dozornej rady dohliadajú na to, aby boli plnené aj záujmy zamestnancov, nielen akcionárov a manažmentu. Takže tu je moja otázka: V súkromnej, v privátnej firme nemajú s tým problém, že jedna tretina správneho orgánu alebo dozornej rady musí byť volená zamestnancami, ale v štátnej, kde by sme mali byť príkladom, ideme riešiť ten absolútny nepomer, ktorý je tu navrhovaný, to znamená päť členov správnej rady, kvázi dozornej rady, len jeden člen volený zamestnancami? Čiže je tu ozaj pre mňa paradox. Toto je tá transparentnosť, ktorú ste stále prezentovali? Toto je tá spoluúčasť zamestnancov na riadení spoločnosti, ktorú ste prezentovali? A v praxi, čuduj sa svete, je ten zákon úplne odlišný. To je taký problém, aby v Správnej rade ŽSR pôsobila jedna tretina zamestnancov, keď v privátnej firme to tak musí byť? Tak toto sa mi zdá podľa mňa ozaj veľký paradox.
Pre tých, ktorí málo sa oboznámili s týmto zákonom, chcem skonštatovať, že jediné, čo tento zákon rieši, je to, že v súčasnosti je správna rada deväťčlenná, z čoho menovaní sú šiesti ministerstvom alebo vládou a mali by to byť odborníci na dopravu, na financie, bankovníctvo, hospodárstvo, na právo a ja neviem na čo všetko a traja sú zástupcovia zamestnancov, zatiaľ čo v návrhu je päťčlenná správna rada, z čoho sú menovaní štyria vládou a jeden zástupca zamestnancov. No ďakujem pekne. Zníženie je pritom odôvodnené šetrením. Vážená koalícia, ak ste chceli šetriť, stačilo prečítať zákon a ušetriť bolo možné tým, že členstvo v správnej rade je verejnou funkciou a za jej výkon prislúcha členom správnej rady primeraná odmena, ktorej výšku určí vláda, ešte raz zdôrazňujem, ktorej výšku určí vláda. To znamená, že nebolo vôbec potrebné meniť počet členov a stačilo len to urobiť, že tu je objem, ktorý dostávalo deväť členov. Znížme ho, aby sme ušetrili, a ten istý objem rozdeľme medzi deväť členov. Samozrejme, tým dosiahneme to isté šetrenie. Ale z uvedeného mi jasne vyplýva, že sa nechcelo šetriť, ale sa chcela obmedziť právomoc zamestnancov na kontrolovaní spoločnosti. A, samozrejme, myslím si, že bolo treba znížiť ten nepríjemný tlak zástupcov zamestnancov, ktorý tu evidentne je, lebo oni zastupujú, samozrejme, svoje zamestnanecké potreby, to znamená na úkor zamestnancov, keďže ich počet zástupcov v správnej rade bol umelo obmedzený z jednej tretiny na nižší počet, to znamená z piatich členov. Podľa môjho názoru by tam mali byť od nich minimálne dvaja, aby to aspoň kopírovalo Obchodný zákonník a dozornú radu podľa Obchodného zákonníka.
A ako som to už povedal, ak vláda chcela znížiť odmeny, tak mohla to urobiť takto v globále a znížiť tú čiastku a rozdeliť ju deviatim. A myslím, že tak by bol problém vyriešený. A nebol by vyriešený so zatrpknutosťou pre zástupcov zamestnancov, tak ako sa to tu teraz navrhuje.
Keďže tento návrh je podľa môjho názoru zlý a bolo tu možné šetrenie dosiahnuť inými cestami aj na úkor zamestnancov a zástupcov zamestnancov, navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi veľmi stručne sa vyjadriť k návrhu novely zákona o cestnej premávke, ale aj k spoločnej správe, ktorá bola prijatá gestorským výborom pre obranu a bezpečnosť. Bezpečnosť cestnej premávky je jednou z absolútnych priorít štátu, pretože na našich cestách zomiera, aj cestách iných krajín, samozrejme, rádovo niekoľko násobne viac ľudí, ako pri násilnej trestnej činnosti. A preto aj bezpečnosť na cestách musí patriť k jedným z absolútnych priorít. S tým, že v tento rok, zatiaľ, sa vyvíja dopravná nehodovosť veľmi, veľmi dobre, nechcem to zakríknuť, aj vo vzťahu k následkom, smrteľným, ťažkým zraneniam, ľahkým zraneniam, ale aj počtu nehôd.
Napriek tomu si myslím, že nemôžeme zaspať a musíme urobiť ďalšie kroky, ktoré budú znamenať vyššiu bezpečnosť na našich cestách. A spomeniem tie dva kľúčové body, ktoré novela obsahuje, ktoré boli široko diskutované aj v prvom čítaní, ale potom následne aj na výboroch.
Prvá zmena sa týka prísnejšieho postihu alkoholu za volantom. Teda tak, aby v prípade, ak niekto sadne za volant auta a má v krvi viac ako jedno promile alkoholu, aby takéto jeho konanie bolo posudzované ako trestný čin. Ako som už spomenul aj na výboroch, jedno promile podľa názoru odborníkov nie je žiaden zbytkový alkohol, pri jednom promile ide o veľmi výrazné zníženie schopnosti viesť motorové vozidlo, schopnosti koordinácie, a takýto človek sa stáva nebezpečenstvom, nebezpečnou zbraňou pre ostatných účastníkov cestnej premávky, pre chodcov, pre cyklistov ale aj pre ostatných vodičov motorových vozidiel. A, žiaľ, na Slovensku máme prípady, a neraz prípady, kedy vodiči jazdia pod enormným vplyvom alkoholu, dokonca takým, že by zrejme priemerne zdatná osoba mala aj bez motorového vozidla problémy fungovať ďalej.
Takisto návrh novely zavádza sprísnený postih pre recidivistov, ktorí síce nemajú jedno promile, majú menej, ale dopúšťajú sa priestupkov spočívajúcich v alkohole za volantom sústavne, opakovane. A teda návrh stanovuje, aby pri druhom takomto priestupku nebolo možno skrátiť dobu zákazu činnosti, nebolo možno skôr vrátiť  vodičský preukaz a pri treťom takomto priestupku, aby sa zaviedol doživotný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, pretože v takom prípade ide už naozaj o nebezpečného recidivistu, kde predchádzajúce dve výstrahy boli zbytočné.
Okrem toho, návrh novely obsahuje aj zmenu, ktorá sa týka oprávnenia alebo možnosti udelenia vodičského preukazu skupiny B osobám mladším ako osemnásť rokov, osobám, ktoré majú sedemnásť rokov, avšak pod podmienkou, že takáto osoba bude viesť motorové vozidlo do osemnástich rokov len v prítomnosti spolujazdca, ktorého odsúhlasí zákonný zástupca. Totiž, ako som v prvom čítaní uviedol, práve mladí vodiči, teda vodiči do piatich rokov, odkedy získali vodičský preukaz, sú pomerne rizikoví. Spôsobujú pomerne veľa dopravných nehôd. A preto chceme, aby bola možnosť, aby získali bezpečnejšie návyky jazdy, to znamená aj počas roka do osemnástich rokov mohli viesť motorové vozidlo len v prítomnosti skúsenejšieho vodiča. Väčšinou teda pôjde o rodiča, ktorý bude takou psychologickou garanciou, že sa aj v skoršom veku naučia bezpečnejšie jazdiť. Ja som to už spomínal viackrát, aj v pléne, aj vo výboroch, že podľa skúseností z iných krajín ktoré zaviedli tento princíp a vďaka ktorému sa znížil počet nehôd mladých vodičov o 30 %, napr. v Nemecku, ten princíp funguje tak, že v tých sedemnástich po absolvovaní autoškoly mladý vodič rok šoféruje s otcom, s mamou, tak psychologicky si navykne na bezpečnejší štýl jazdenia, ako keď v osemnástich má vodičský preukaz, môže ísť sám, sadne so svojim rovesníkom a idú z diskotéky naspäť domov, vtedy práve, naopak, niekedy nadobúda pomerne rizikové návyky jazdy.
Samozrejme, že žiadne z opatrení, ktoré navrhujeme, nie je magickým riešením ani všeliekom. Vždy budú dopravné nehody a, žiaľ, budú vždy aj smrteľné dopravné nehody. Otázka je, či vieme ich počet minimalizovať. A na to je potrebný súbor opatrení aj v legislatíve, aj v lepšej cestnej infraštruktúre, aj v bezpečnejších autách. A toto je vlastne jeden z prvých krokov.
Dovoľte mi, pán predseda, vyjadriť sa aj k spoločnej správe, ktorú odsúhlasil gestorsky výbor pre obranu a bezpečnosť.
V bode 1 je návrh vypustiť z návrhu zákaz jazdy nákladných vozidiel nad 12 ton na cestách druhej a tretej triedy. To je návrh, ktorý predložil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu po dohode s ministerstvom dopravy, ktoré chce tento problém riešiť iným spôsobom. A teda zákazovými značkami pre tieto vozidlá na konkrétnych úsekoch ciest. Čiže, je to vec, ktorú rieši rezort dopravy.
Body 2, 3 a 4 sú skôr technického charakteru, ktoré gestorsky výbor odporúča schváliť. Rovnako sa mi zdajú byť rozumné.
No, ale tu by som, tu by som chcel povedať k bodom 5 a 6 pár slov, lebo to sa týka rozšírenia kontroly originality, kde gestorský výbor odporúča návrh neschváliť, a stotožňujem sa s návrhom neschváliť tento návrh. O čo ide? ide o to, že výbor pre hospodárstvo navrhol, aby boli povinné kontroly originality, to znamená, že aby každý, kto kupuje vozidlo, musel, približne v cene 100 eur, aby musel prejsť kontrolou originality. To znamená, že chceme vytiahnuť z vrecák ľudí, alebo tento návrh chce vytiahnuť 100 eur, ak si niekto bude kupovať auto. Ja absolútne podporujem, ak sa, ak niekto je obozretný ku svojim právam a chce si zabezpečiť kontrolu originality svojim dobrovoľným rozhodnutím, ale nútiť ho k tomu zákonom, je riešenie teda veľmi málo liberálne, je riešenie veľmi paternalistické a smeruje naozaj skôr k tomu, že budeme garantovať určitý monopol inštitúciám, ktoré kontrolu originality robia. Keď sme to diskutovali v rámci výboru pre obranu a bezpečnosť, aj na iných výboroch, tak bol jeden z argumentov, že veď štát aj iné veci prikazuje, ktoré občan musí si financovať, a posledne bola zmienená otázka psychotestov. Tam ja vidím zásadný rozdiel. Lebo pokiaľ niekto je držiteľom zbrane a nie je psychicky odolný, tak môže byť rizikom pre ostatných, pre ostatných ľudí. Preto štát predpisuje prísne pravidlá, aby takáto osoba psychicky, držiteľ zbrane nemohol byť psychicky labilný, alebo aby sme minimalizovali možnosť psychicky labilnej osoby držať a nosiť zbraň. Ale tu, v tomto prípade ohrozuje nadobúdateľ vozidla jedine sám seba. Ak kúpi ukradnuté vozidlo, nedá si ho skontrolovať, ohrozí len sám seba, svoje vlastnícke právo. Nič iné, nikoho iného. A to je zásadný rozdiel. Preto nesúhlasím s tým, aby sme zaviedli povinnosť kontroly originality v tomto návrhu zákona.
Zároveň by som chcel povedať ešte jednu poznámku na záver. A celkom tomu nerozumiem. Na výbore pre obranu a bezpečnosť navrhli poslanci opozície návrh, ktorý následne potom nejakým spôsobom teda stiahli, keď sa rokovalo, ako gestorský výbor, a to bol návrh, aby ústavní činitelia nemohli používať majáky. Ja som s tým súhlasil a výbor to schválil. A ja som sa veľmi tešil práve na to, keďže to bola podmienka opozície na zrušenie priestupkovej imunity, že máme skvelú dohodu, že konsenzom prejde v parlamente zrušenie priestupkovej imunity a zároveň zrušenie majákov pre výkonnú moc. Ja som to na výbore podporil, podporili to aj vládni poslanci a prešlo to.
A teraz ja sa pýtam, že... Ale prečo, však sem to dajte! (Reakcia na hlasy z pléna.) Pán poslanec, vy to chcete dať, vy ste to dali ako pozmeňovací návrh sem. Je tak? Dobre. Čiže to bola vaša vôľa, váš návrh, ja som vám ho nijako nevnucoval, dali ste ho sem, ja som s tým súhlasil. Super, skvelé. A teraz sa mi to zdá, že ste možnože boli prekvapení, že to prešlo. Nerozumiem tomu celkom, nerozumiem tomu celkom, čo je toto za hru. Lebo naozaj ja som bol úprimne presvedčený, že máme, nechcem to nejak zvýrazniť pateticky, ale pomaly, že grandióznu dohodu koalície a opozície - jednak o priestupkovej imunite a jej zrušení a jednak o požiadavke, ktorú mala opozícia, a ktorá sa mi zdala byť racionálna. No, ale ak, samozrejme, pri priestupkovej imunite ten návrh podáte a potom zahlasujete za zrušenie priestupkovej imunity, aj tak je to fajn, aj tak je to v poriadku, dobre. Čiže toľko z mojej strany, pán predseda, k úvodnému slovu a teším sa na rozpravu v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 345, druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 418 zo dňa 17. mája 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvu, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s určitými pozmeňovacími návrhmi.
K jednotlivým pozmeňovacím návrhom gestorský výbor odporúča hlasovať takto: O bode 1 hlasovať samostatne a tento neschváliť. O bodoch 2, 3 a 4 hlasovať spoločne a tieto schváliť. O bodoch 5 a 6 hlasovať spoločne a tieto neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ,a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 88 na svojej 19. schôdzi.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, už v prvom čítaní som zaujal stanovisko k niektorým navrhovaným zmenám zákona o cestnej premávke a informoval som aj o zámere podať v druhom čítaní pozmeňovací návrh, ktorým navrhujem sprísniť tresty tým vodičom motorových vozidiel, ktorí si úmyselne a vedome privedú stav opilosti alebo pod vplyvom iných návykových látok si spôsobia neschopnosť viesť motorové vozidlo, aby v prípade zabitia pod vplyvom, či už návykových látok alebo pod vplyvom alkoholu dôjde pri dopravnej nehode k smrti, aby sa sprísnili tresty za postih týchto vodičov. A navrhujem doplniť predložený vládny návrh zákona nasledovne:
V čl. II vložiť na začiatok nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 61 odsek 2 sa konci pripája veta:
"Ak však súd odsudzuje páchateľa za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo ods. 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného priestupku, uloží mu trest zákazu činnosti na dvadsať rokov a vo výnimočných prípadoch až na doživotie"."
Doterajšie body 1 až 5 následne treba prečíslovať ako body 2 až 6.
V čl. II vložiť za novooznačený bod 2 nový bod 3 tohto znenia:
"3. V § 112 sa konci pripája veta:
"Ak však súd odsudzuje mladistvého za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo ods. 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného priestupku, uloží mu trest zákazu činnosti na sedem rokov až pätnásť rokov"."
Novooznačené body 3 až 6 sa potom prečíslujú ako body 4 až 7.
Krátko, kolegyne, kolegovia, odôvodním. Pri závažných dopravných nehodách spáchaných pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, pri ktorých dôjde k usmrteniu inej osoby alebo osôb, navrhovatelia navrhujú prísnejšie ukladanie trestu zákazu činnosti rozsahu, ako je tomu v súčasnosti. Podľa návrhu bude súd ukladať v takýchto prípadoch trest zákazu činnosti nielen maximálne na desať rokov, u mladistvých na päť rokov, ale v rozpätí od dvadsať rokov a vo výnimočných prípadoch až na doživotie a u mladistvých od sedem rokov až do pätnásť rokov.
Týmto sa umožní prísnejší postih páchateľov takých skutkov, ako aj zvýšená ochrana spoločnosti pred týmto negatívnym a nebezpečným konaním.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som pri tomto zákone predložil jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týka uznávania vodičských preukazov aj s krajinami, s ktorými nemáme diplomatické styky.
Text je nasledovný:
V čl. I za bod 50 vložiť nový bod 51, ktorý znie:
"51. V § 102 ods. 1 písm. b) sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: ,,vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť zoznam nesamosprávnych území, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne a ktoré sa budú považovať za štát dohovoru.".
Doterajšie body 51 až 66 následne prečíslovať.
Odôvodnenie je nasledovné: Navrhované ustanovenie má za účel umožniť používanie vodičských preukazov vydaných úradmi nesamosprávnych území, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne, avšak Slovenská republika ich neuznáva za subjekty medzinárodného práva. Táto špecifická situácia neumožňuje uvedeným subjektom pristúpiť k Ženevskému dohovoru ani Viedenskému dohovoru, čo je štandardný základ medzinárodného uznávania vodičských preukazov. Navrhuje sa, aby zoznam konkrétnych útvarov, na ktoré sa tento režim bude vzťahovať, ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.