20. schôdza

Ja len pripomínam členom výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že o 12.15 hodine máme zasadnutie výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pripomínam členom výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva, že dnes o 12.30 máme výbor. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení rokovacieho poriadku ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomného podpredsedu vlády a ministra financií pána Ivana Mikloša, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Paríži, zastúpi ho ministerka spravodlivosti pani Žitňanská. A dovoľte mi ospravedlniť pána podpredsedu vlády Chmela, ktorý je na služobnej ceste, zastúpi ho minister pôdohospodárstva pán Simon.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, pred rokom sme prevzali Slovenskú republiku dva roky po sebe s veľkým deficitom verejných financií, rastúcim dlhom štátu, s rastúcou mierou nezamestnanosti, s dvomi tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, s vyše 10 -percentnou hranicou rizika chudoby. Čo je horšie, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest, rástla nezamestnanosť. Prevzali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu aj v dôsledku veľmi hlbokej krízy. Samosprávy - mínus 540 mil. eur. Nezaplatené faktúry - mínus 20 mil. eur. V rezorte dopravy celkový dlh železničných firiem takmer 1 mld. eur. V rezorte spravodlivosti dlh vyše 18 mil. eur, boli v ňom dlhy advokátom, znalcom, tlmočníkom, svedkom, dokonca aj dlžoby na odškodnom pre obete trestných činov. V rezorte zdravotníctva - dlh nemocníc 150 mil. eur, dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne 50 mil. eur. Deficit verejných financií sa blížil k 8 percentám. Dlh za roky 2009 a 2010 narástol o takmer polovicu, na 41 % z hrubého domáceho produktu. Keď zoberieme do úvahy, že Slovenská republika vďaka ozdraveným bankám nemusela zachraňovať finančný sektor, nárast dlhu bol nadpriemerný v rámci Európy. A k tomu sa pridali ďalšie problémy. Vláda bude musieť uhradiť... Ja sa ospravedlňujem. Pán podpredseda parlamentu! (Ospravedlňujúci hlas z pléna.) Ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Teraz zvažujem, či aj ja neruším. (Smiech.) No tak, aby sme si k tej otázke doplnili fakty. V prípade nástenkového tendra sa občania Slovenskej republiky budú musieť vyskladať na neuznaných 11,6 mil. eur, na desiatky miliónov eur v prípade predaja emisií, na 25 mil. eur v prípade sociálnych podnikov, neuznané nároky z Bruselu, 13 mil. eur v prípade propagácie operačného programu životné prostredie a vyše 3 mil. eur v prípade bratislavského letiska.
Riešili sme zdedené zmluvy. Poviem príklad z Úradu vlády. Nevýhodné externé paušálne zmluvy a ich rušenie, odmeňovanie z eurofondov za prácu, ktorá bola normálnou pracovnou náplňou zamestnancov, školenia vlastných zamestnancov počas dovoleniek, samozrejme platené, nefakturované náklady na energie pri prenájmoch priestorov Úradu vlády, ako napríklad Miestodržiteľský palác, alebo časti striech pre mobilných operátorov, premrštené nájomné zmluvy obrazov, napríklad v účelovom zariadení v Banskej Bystrici, dlhodobo neupravené sadzobníky na poskytovanie ubytovania v účelových zariadeniach, neuzatvorené zmluvy v grantových systémoch, obchádzanie verejného obstarávania.
V rezorte dopravy otvorená téma tendra v železničných spoločnostiach, kde vysúťažená cena bola zjavne vyššia ako trhová. Nastavenie projektov na výstavbu diaľnic cez známe PPP projekty tak, že by to vyšlo na 30 rokov splátok ročne 700 mil. eur.
Museli sme upravovať cesty, ktoré boli narýchlo otvárané pred voľbami, prepadajúca sa cesta R4 Svidník či D1 Studenec. A museli sme ich veľmi urýchlene začať opravovať. Studenec bol pred voľbami otvorený, po voľbách sme ho museli zavrieť. Pri Svidníku sa plánovalo slávnostné otvorenie, ale cesta sa tam prepadla ešte pred dokončením.
Ministerstvo práce zdedilo nehospodárne a neúčelné čerpanie Európskeho sociálneho fondu v rozpore s pravidlami Európskej únie. Došlo to až tak ďaleko, že Európska komisia odmietla preplatiť Slovenskej republike prostriedky čerpané na tzv. pilotné sociálne podniky, čím sa zaťažil štátny rozpočet.
Ministerstvo pôdohospodárstva našlo zmluvy a zdedilo zmluvy uzatvorené bez rozpočtového krytia, dokonca nad rámec v hodnote až 130 percent.
V rezorte spravodlivosti disciplinárne konania, disciplinárne návrhy a predovšetkým trestanie sudcov, ktorí sa otvorene vyjadrovali o stave justície.
Tlačový zákon, ktorý Reportéri bez hraníc vyhodnocovali a vyhodnotili tak, že sme z prvej desiatky krajín klesli na 44. miesto z hľadiska ochrany slobody tlače. V roku 2005 bola Slovenská republika označená medzinárodnými inštitúciami ako líder spomedzi desiatich najreformnejších krajín. Hodnotenie po štyroch rokoch aj Svetového ekonomického fóra konštatovalo výrazné zhoršenie pozície Slovenskej republiky.
Áno, vedeli sme do istej miery, v akom stave je Slovenská republika, ale ani zďaleka nie v plnom rozsahu a v plnej hĺbke. Dali sme záväzok, že všetky problémové javy odstránime, že budeme šetriť, že nevýhodné zmluvy prehodnotíme a hlavne, že budeme pokračovať transparentným verejným objednávaním a tendrami. Dúfam, že môžeme nastúpiť kroky stabilizácie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Zaviazali sme sa v programovom vyhlásení vlády, že obnovíme poriadok vo verejných financiách, zvýšime ich transparentnosť, zastavíme zvyšovanie deficitu a obnovíme rast ekonomiky.
Vláda začala šetriť predovšetkým na sebe, od platov ústavných činiteľov. O to zarmútenejšia som z hľadiska predbežného rozhodovania Ústavného súdu o zastavení znižovania platov ústavných činiteľov. Znižovali sme mzdy v štátnej správe a vo verejnom sektore, znižovali sme bežné výdavky štátnej správy. Za prvý rok sme znížili v čistom reálny počet štátnych úradníkov o vyše päťtisíc. K šetreniu sme pristúpili aj spomínaným rušením nevýhodných zmlúv. Mohla by som vymenúvať jednotlivé rezorty. Začnem od seba, Úrad vlády, ktorý je rozpočtovo slabou kapitolou, ušetril viac ako 1 mil. eur, ktorý sme celý investovali do záchranných prác po povodniach. Ale môžem pokračovať aj ostatnými rezortami. Ministerstvo hospodárstva za pol roka 16 mil. eur, ministerstvo školstva za pol roka 10 mil. eur, rezort dopravy 14,4 mil. eur a tak ďalej a tak ďalej.
Za prvý rok vlády sme dosiahli, že základné výdavky na chod štátu ku koncu mája medziročne klesli o vyše 7 percent. Zaviazali sme sa k účinnejšiemu boju proti korupcii a klientelizmu, že zvýšime vymáhateľnosť práva i transparentnosť. Otvorili sme otázku reformy prokuratúry a ozdravenia súdnictva. S prokuratúrou nám to šlo ťažko, komplikovane, ale zároveň rokovania Súdnej rady sú už verejné, otvárame súdy verejnej kontrole, vytvárame rovnaké spravodlivé podmienky pri uchádzaní sa o miesto sudcu pre všetkých, prebieha verejný výber sudcov a predsedov súdov, čo znamená koniec rodinkárstvu. Zaviedli sme zverejňovanie súdnych rozhodnutí a zmenili zásadne zákon o generálnej prokuratúre. Sfunkčnili sme centrálny Vestník verejného obstarávania, zaviedli nové pravidlá na rozdeľovanie dotácií a kontrolu nad využívaním verejných zdrojov.
To, čo dnes už považujeme za samozrejmosť, zverejňovanie všetkých zmlúv, centrálny register týchto zmlúv a vyhľadávanie, ešte stále krajiny Európskej únie vnímajú ako nadštandard. A môžem vám oznámiť, že sa to chodia k nám učiť a preberajú know-how, aby to zaviedli aj v svojich krajinách.
Vláda Slovenskej republiky schválila novelu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, rozšírila túto právnu pomoc a všetci advokáti, vyše štyritisíc, budú do tejto právnej pomoci zapojení. Schválili sme novelu tlačového zákona, opäť jej obsah, obsah tejto novely hodnotia medzinárodné inštitúcie a hodnotia pozitívne. Čo je najdôležitejšie, naštartovali sme rast zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest. Je zarážajúce, ak niekto na pôde Národnej rady Slovenskej republiky ročný nárast zamestnanosti o 2,1 % hodnotí slovami o akýchsi hodinových pracovných miestach. Má to len dve vysvetlenia, pretože dve tretiny týchto miest sú plné zamestnanecké pracovné pomery. To jedno vysvetlenie je klamstvo a cynizmus, to druhé vysvetlenie je nevedomosť a hlúposť. Neviem, ktoré je lepšie. Možná je aj kombinácia, alebo riadenie sa heslom Čím horšie, tým lepšie, samozrejme pre niekoho.
Som veľmi rada, že sa darí a naštartovali sme rast zamestnanosti, že klesá nezamestnanosť medziročne z 15,1 % na 13,9 %, že máme nárast nových voľných pracovných miest, medziročne o 11,3 %, že máme o sedemtisícdvesto podnikateľov, ktorí zamestnávajú, viac, ako tomu bolo v minulom období, a že sa nám podarilo dosiahnuť oživenie trhu práce. Popri týchto opatreniach nás trápilo, všetkých, a trápia ťažké dopady povodní. Okamžite - všetkých nás to trápi spoločne - okamžite sme nastúpili so záchrannými prácami a odškodňovaniami a zároveň sme spustili projekty na prevenciu. Projekty cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny umiestnili k dnešnému dňu päťtisícšesťsto zamestnancov do programu prevencií. Projekt, ktorý je projektom celej vlády, revitalizácie krajiny v prvom kole z 833 obcí, ktoré majú záujem, zahrnul 200 najrizikovejších. Máme prvé výsledky, prevencia začala fungovať a čo je dôležitejšie, vytvoríme opäť nové trvalé pracovné miesta, dvetisícpäťsto a množstvo sezónnych pracovníkov.
A ešte, mám pár sekúnd, k rodinnej politike. Sústredili sme sa na pomoc mladej rodine, predĺžili sme materskú, zvýšili sme materskú z 28 týždňov na 34 týždňov, z 55 % na 60 %, sľúbili sme, dali sme záväzok, na predĺženie materskej na jeden rok a dosiahnutie čistého príjmu spred obdobia materskej. Zvýšili sme rodičovský príspevok a pristúpili k zvýhodneniam pri čerpaní hypoték pre mladé rodiny. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

V tom prípade ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pokračovanie na budúce. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Prajem príjemný dobrý deň. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. Chcem na úvod pripomenúť, že rozprava k novelám zákonov o starobnom dôchodkovom sporení prebehla v tejto snemovni predvčerom a včera. A ešte si myslím, že ju máme všetci v živej pamäti. Pripomínam, že v tejto rozprave sa vlastne diskutovalo k dvom návrhom novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, novely zákona o druhom pilieri.
Jeden zo zákonov bol z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, vládny návrh zákona, a druhý návrh bol poslanecký návrh, ktorý predložili poslanci SMER-u páni Kažimír, Ondruš a Počiatek.
Už dlho sledujeme všetci zo strany predstaviteľov SMER-u otázky na to, či výška príspevku do druhého dôchodkového piliera vo výške deväť percent zo mzdy, resp. vymeriavacieho základu je alebo nie je príliš vysoká. Táto diskusia tu je v podstate od roku 2005, odkedy bol systém dôchodkového sporenia zavedený.
Čo je podstatné, je to, že napriek rétorike, ktorú niektorí predstavitelia SMER-u vedú, a hovoria o znížení sadzby príspevku na starobné dôchodkové sporenie, v skutočnosti politická strana SMER vôbec netrvá na tom, resp. nerobí žiadne konkrétne kroky k tomu, aby sa táto sadzba znížila.
Dôkazom je nielen štvorročné vládnutie, kedy zodpovednosť za rezort mal práve SMER, a dôkazom toho je aj na tejto schôdzi predložená poslanecká novela z dielne poslancov SMER-u. Hoci mali príležitosť vo forme tohto návrhu vyjadriť sa svojou iniciatívou aj k výške príspevku na dôchodkové sporenie a úplne pokojne mohli vo svojej poslaneckej novele navrhnúť zníženie tejto sadzby z deviatich percent na, povedzme, tri - ako sa pýtate, pani poslankyňa, vo vašej otázke - napriek tomu, že tento priestor tu samozrejme majú a je, napriek tomu sa tak nestalo.
Ja osobne som tomu veľmi rád, a úprimne som tomu rád, pretože tomu rozumiem tak, že v skutočnosti aj politická strana SMER napriek tej rétorike, ktorá zaznieva, aj politická strana SMER si veľmi dobre uvedomuje, aký význam má zavedenie druhého dôchodkového piliera z pohľadu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému v Slovenskej republike. A že si veľmi dobre uvedomuje, aký význam má nastavenie sadzby príspevkov práve vo výške deviatich percent z vymeriavacieho základu. Všetci, to znamená nielen koalícia, ale aj opozícia, si veľmi dobre uvedomujeme, že toto nastavenie je dôležité z pohľadu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, a keby sme to takto nastavené nemali, tak naše deti a možno aj nás samotných by v budúcnosti po dosiahnutí dôchodkového veku čakali problémy a veľmi nízky dôchodok.
Dôkazom toho, že náš dôchodkový systém, aj keď na prvý pohľad možno dnes nie je až v takom ohrození, ale v budúcnosti ohrozený bude, je aj novela zákona o sociálnom poistení, ktorú dnes ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pustilo do medzirezortného pripomienkového konania. Súčasťou tejto novely sú aj veľmi dôležité návrhy zmien v prvom dôchodkovom pilieri, ktoré spolu so zavedením druhého piliera zabezpečia dnešnej strednej a mladšej generácii, aby v budúcnosti vôbec nejaké dôchodky nielen mali, ale aby ich výška bola na takej úrovni, aby mali na staré kolená slušný život.
Význam druhého piliera si uvedomujú nielen politické strany, ale aj samotní ľudia. Veď preto je v druhom pilieri zaangažovaných svojou prítomnosťou jeden a pol milióna sporiteľov, a napriek dvom otvoreniam tohto systému, ktoré tu boli za predošlej vlády, zo systému vystúpil len zanedbateľný počet sporiteľov.
Ak sa ešte vrátim k poslaneckému návrhu poslancov SMER-u, o ktorom sme rokovali včera, som rád, že okrem toho, že poslanci SMER-u rešpektujú nastavenie výšky sadzby príspevku do druhého piliera vo výške deväť percent, som rád, že si veľmi dobre uvedomujú, že v tom systéme, ktorý nám tu nechala predošlá vláda, je potrebné vykonať nevyhnutné zmeny. Napríklad uvoľniť garancie v systéme tak, aby správcovské spoločnosti mohli investovať napríklad do dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti, aby správcovské spoločnosti v rozumnej miere mohli investovať do akcií, aby správcovské spoločnosti mohli vytvoriť nový tzv. indexový fond. V tom sa zhodujeme, v tom je vládny i poslanecký návrh poslancov SMER-u, v podstate sú totožné.
Na druhej strane ma však ale zarazilo pri podrobnejšom štúdiu poslaneckého návrhu poslancov SMER-u, že práve poslanci SMER-u, ktorí vo svojej rétorike brojili doteraz proti nenásytným správcovským spoločnostiam, sami navrhli, aby v nimi navrhnutom novom zmiešanom fonde dosiahol poplatok za správu majetku výšku jedného percenta zo spravovaného majetku, čo by bol historicky najvyšší poplatok v nejakom fonde, ktorý by si mohla správcovská spoločnosť vo svoj prospech a v neprospech sporiteľov zobrať.
Ak dovolíte, zacitujem z poslaneckého návrhu poslancov Počiatka, Kažimíra a Ondruša, a prečítam vám § 63a Odplata za správu dôchodkového fondu, kde páni poslanci v odseku 2 navrhujú, odplata za správu dôchodkového fondu za jeden rok správy dôchodkového fondu určená v štatúte dôchodkového fondu, nesmie presiahnuť - a okrem tých doterajších 0,3 % z hodnoty majetku v doterajších fondoch - navrhujú, aby v novom zmiešanom dôchodkovom fonde mohol byť tento poplatok až vo výške, podľa písm. d) vo výške jedného percenta priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde.
Je úplne šokujúce, že práve poslanci SMER-u, ktorí tu doteraz hovorili niečo o zlých správcovských spoločnostiach, o vysokých poplatkoch, sami navrhnú jednopercentný poplatok za zhodnotenie majetku, čo je, opakujem znova, čo by bola najvyššia možná, čo by bol najvyšší možný poplatok za správu fondu v histórii druhého piliera.
Na druhej strane sa tomu nečudujem, pretože mám informácie, že títo poslanci SMER-u si tento návrh nevymysleli sami, ale vznikol vo veľmi úzkej spolupráci poslancov SMER-u s istou správcovskou spoločnosťou. Nič iné mi nezostáva konštatovať na záver ako to, že ide o jeden z ďalších dôkazov pokrytectva a falošnosti tejto politickej strany.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, ďakujem za otázku. Pred pár dňami som sa bol osobne presvedčiť na hrade Veľký Šariš, ako postupujú práce a ako vyzerá projekt, ktorý sme vymysleli v spolupráci s ministerstvom kultúry. A som veľmi rád, že to, čo som predbežne počul, sa na mieste potvrdilo.
Stretol som tam dvadsať alebo tridsať ľudí, ktorí boli predtým nezamestnaní, a dnes pomocou tohto projektu získali prácu. Získali prácu v projekte, ktorý skutočne dáva zmysel. Nie je asi celkom vhodné, aby som tu teraz sám na seba hovoril nejakú tu sebachválu. Jednoducho, odporúčam každému, kto má chvíľku času a ide okolo Bánoviec nad Bebravou aby sa zastavil na Uhrovci, resp. tí, čo niekedy navštívia alebo bývajú v Prešove, aby si urobili malý výlet na Veľký Šariš, a presvedčili sa osobne, ako tieto projekty postupujú.
Zdôrazňujem, že ide o pilotné projekty, sú to prvé dva hrady, ktoré takto v spolupráci dvoch rezortov chceme dať do poriadku so zmysluplným využitím zdrojov z európskych štrukturálnych fondov. A zrejme v budúcom roku budeme takto pokračovať a tento projekt sa rozšíri na ďalšie hrady, resp. historické pamiatky.
Dnes je v rámci tohto projektu zamestnaných približne päťdesiatka nezamestnaných. Ide o pilotný projekt. Dá sa predpokladať a očakávať, že na budúci rok takto vznikne spolu okolo päťsto až šesťsto pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných.
Čiže tento projekt ja zatiaľ hodnotím ako veľmi úspešný. Samozrejme, nepredbiehajme, ešte treba vyčkať, či sa tie pozitívne signály naozaj potvrdia. Ale som rád, že takto to hodnotia aj starostovia dotknutých obcí. Som rád, že takto to hodnotia aj dobrovoľníci, ktorí sa inak lopotili na týchto hradoch bez pomoci, a že je to naozaj práca, ktorá dáva zmysel.
Rovnako, ako dáva zmysel projekt revitalizácie krajiny, projekt protipovodňových opatrení, ktorý už spomenula pani premiérka vo svojom príhovore, a ktorý v súčasnosti dáva prácu okolo päťtisícšesťsto predtým dlhodobo nezamestnaným. A podľa všetkých signálov, ktoré máme, by sme mali v lete, uprostred leta mať takto vytvorených spolu desaťtisíc pracovných miest.
Znovu sa potvrdzuje aj v tomto prípade, že ide o zmysluplný projekt. Rozprával som sa so starostami v regióne Stará Ľubovňa, ktorý bol vlani veľmi silno zasiahnutý povodňami. Starostovia obcí si toto opatrenie pochvaľujú, v každej obci sa takto zamestnalo okolo desať, pätnásť dlhodobo nezamestnaných. A znova, je to projekt, ktorý dáva zmysel.
Ďakujem za otázku.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, moja odpoveď bude stručná a jasná a výstižná. Katastrofálny.