20. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 404.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 Z. z. o rokovacom poriadku. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty samosprávnych krajov a rozpočty obcí. Predložený návrh zaťaží rozpočet Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, nakoľko v rámci praktickej realizácie rozhodovacieho procesu - správneho konania podľa kritérií určených týmto zákonom sa predpokladá vytvorenie nového informačného systému umožňujúceho zber, spracovanie a zverejňovanie prijatých žiadostí a podnetov a následne zverejňovanie rozhodnutí vydaných ministerstvom.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 pís. c rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 404 z 10. júna 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k zákonu o rozsahu, pričom, aj keď to možno bude znieť trochu expresívne, ale tento zákon zrejme raz dôjde alebo vojde do histórie slovenského zdravotníctva ako zákon o smrti.
Urobím krátku rekapituláciu.
V rokoch 2006 až 2010, teda kým počas predchádzajúcej vlády prišlo na Slovensko do nášho systému 28 úplne nových molekúl prevažne na onkologické ochorenia, za toto obdobie bolo ďalej zaradených ďalších 162 nových molekúl liekov, pričom napriek zaradzovaniu týchto nových liekov na onkologické, chronické, ťažko liečiteľné alebo nevyliečiteľné ochorenia, napriek tomu sa podarilo zastabilizovať rast ceny liekov. A ten rast ceny liekov sa podarilo zastabilizovať referencovaním cien na úrovni šiestej najnižšej ceny, šiestej najnižšej ceny v krajinách EÚ a napriek tomu, že sa týmto reálne dostala cena liekov na úroveň zhruba tretej, štvrtej najnižšej ceny v EÚ, napriek tomu, prichádzali tu onkologické lieky, prichádzali tu lieky na všetky ochorenia, nedochádzalo k ich reexportu a boli dostupné pacientom. Rast na lieky sme mali v roku 2009 - 0,7 percenta, v roku 2010 - 1,5 percenta, treba si uvedomiť, že rok 2010 kvôli dĺžke kategorizačného procesu ide aj v pozitívnom, aj v negatívnom ešte na vrub bývalej vlády, pričom lídrami, čo sa týka stabilizácie nárastov na lieky, sú severské krajiny, ktoré mali priemer 1,1 percenta nárastu. Napriek tomu, že bol takýto malý nárast na lieky v celkovom objeme, bolo v roku 2010 o niekoľko miliónov viacej "preskripovaných" liekov. To znamená, že ceny liekov v tomto období naozaj výrazne klesli. Čiže napriek tomu, že sa nám podarilo zastabilizovať nárast celkového objemu finančných prostriedkov na lieky, umožnili sme našim občanom byť liečenými na úrovni súčasného poznania najmodernejšími liekmi pri zachovaní dostupnosti, čo je ale v príkrom rozpore s tým, ako sa chce táto situácia v liekovej politike riešiť navrhovaným zákonom, ktorý ide jednoznačne na úkor dostupnosti nových liekov pre pacientov.
A teraz prejdem ku niektorým konkrétnym veciam, ktoré sa v tomto zákone zavádzajú a ktoré sú úplne neštandardné. Čo sa týka vstupu nových liekov, najmä čo sa týka procesu úhrad za pôsobenia bývalej vlády, počas môjho pôsobenia na ministerstve zdravotníctva, sa uzákonilo, že celý proces musí byť v súlade so zákonom o správnom poriadku, čo mimochodom z nového návrhu zákona vypadáva, hej, čiže kým sa išlo so zákonom o správnom poriadku, toto z nového návrhu zákona vypadáva.
Po druhé, možnosť verejného prístupu na zasadaniach kategorizačnej komisie sa ruší. Tak je dosť, udivuje, dosť udivuje pri vláde, ktorá má plné ústa transparentnosti, že sa zabraňuje možnosti verejného prístupu na zasadnutia kategorizačnej komisie.
Za ďalšie, z hľadiska transparentnosti je zaujímavý aj samotný proces tvorby a predkladania tohto zákona. Kým predchádzajúci zákon, zákon o lieku a zdravotníckych pomôckach bol pripravený bez konzultácie s odbornou verejnosťou, tak tento zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov bol na rokovaní legislatívnej rady vlády predložený formálne aj obsahovo nový zákon, čiže nebol to ten zákon, ktorý bol v pripomienkovom konaní, čo budeme počuť určite v ďalších vystúpeniach; po druhé, tento zákon nebol zverejnený na portáli právnych predpisov a za ďalšie, neprešiel riadnym procesom prípravy a pripomienkovom konaní, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zákon je naozaj zlý a obsahuje množstvo ustanovení, ktoré budú mať negatívny dopad na dostupnosť liekov.
No a povedzme si v koho prospech je ten zákon. Verejnosť alebo pacienti už nebudú účastníkmi konania a sú teda zbavení možnosti vyjadriť sa ku kategorizačným návrhom.
Za ďalšie, zavádza sa nerovnosť podmienok účastníkov konania. Ide o jednoznačné zvýhodňovanie zdravotných poisťovní, ktoré už v súčasnosti môžu tvoriť zisk po prijatí ďalšieho zákona, a teda bude v ich záujme limitovať vstup nových liekov a taktiež ovplyvňovať výšku úhrad vo svoj prospech a teda v neprospech pacienta. A to je to, čo sa už teraz reálne deje. Naozaj, keď si pozriete štatistiku alebo si pozriete hociktoré médiá, každý týždeň prichádzajú informácie o stúpaní doplatkov pacientov, a pritom ide o stúpanie doplatkov pacientov za lieky, ktoré sú, ktoré ovplyvňujú široké spektrum ľudí. Sú to lieky na vysoký krvný tlak, lieky pre kardiakov.
Za ďalšie, podľa nového zákona nebude možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia súdom. Ako nerozumiem, na čo je predkladateľom zákona potrebné zrušiť možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia súdom.
Za ďalšie, už teraz je majoritná účasť zástupcov poisťovní v poradných orgánoch ministra zdravotníctva, v kategorizačnej komisii či v kategorizačnej rade, čo je jednoznačný konflikt záujmov. A čo sa týka pacientov, pozrime sa na jednotlivé návrhy zmien. Referencovanie cien liekov na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii. Ako už bolo mnohokrát povedané, samotná myšlienka, aby lieky sme mali naozaj najlacnejšie v Európe, lebo keď bude referencovanie na úrovni druhej najnižšej ceny v EÚ, naozaj tie lieky budú reálne najnižšie v EÚ, ale veľkým rizikom sa javí vývoz liekov zo Slovenska, takzvaný reexport do cenovo lukratívnejších krajín Európskej únie, čo by mohlo rezultovať v nedostatku liekov pre slovenského pacienta. No a ako príklad uvedieme teraz veľmi aktuálnu a mediálne atraktívnu situáciu v Grécku - tak, aby ministerstvo zdravotníctva nenastúpilo grécku cestu, tak počúvajme, grécki politici takisto chceli priniesť čo najlacnejšie lieky pre svojich pacientov, v septembri 2010 znížili ceny liekov v priemere o 16 % a výsledkom bolo, že životne dôležité lieky, napríklad pre onkologických alebo diabetických pacientov, boli nedostupné. Jednoducho došlo k obrovskému reexportu a v Grécku tieto lieky onkologickí či diabetici dostať nemohli. Samozrejme tá reakcia prišla veľmi rýchlo a museli aj v Grécku krízovo zareagovať a už v januári roku 2011 grécki regulátor zakázal reexportovať 28 liekov a zaviedol ďalšie ochranné opatrenia, celkovo sedem opatrení. Tak ja navrhujem, keď sme, keď to robíme pre slovenských pacientov, keď to nerobíme pre firmy, ktoré reexportujú lieky, na to, aby sa naozaj zabránilo podozreniam, že rodiny niektorých predkladateľov zákona majú v povolení reexport liekov, prečo nezavedieme v tomto zákone aj zákaz reexportu liekov? Keď to nerobíme pre to, tak to zaveďme. Zaveďme opatrenia, aby k reexportu liekov nemohlo dôjsť. Zaveďme opatrenia pre to, aby sa nemohlo stať, že slovenskí pacienti budú mať nedostupné lieky kvôli tomu, že ich distribučné firmy, ktorým to v súčasnosti nikto nebude môcť zakázať, aby sa zabránilo tomu, aby tieto lieky nevyviezli do zahraničia.
Ďalšia moja obava o možnosti prístupu pacienta k novej efektívnejšej liečbe tkvie v ďalšom návrhu, a to je to, prečo som hovoril, aby sa naozaj, tento zákon nevošiel do histórie slovenského zdravotníctva ako zákon o smrti. Pretože v súčasnom návrhu je napísané, ak inovatívny liek nemá určenú cenu aspoň v dvoch krajinách, ktoré majú rovnaké, resp. podobné HDP na obyvateľa ako Slovensko, tak úhrada za takýto liek zo zdravotného poistenia nebude viac ako 20 percent. Ešte raz, keď sa nebude nachádzať liek, inovatívny, to sú najčastejšie onkologické lieky, vo viacerých krajinách ako z dvoch, ako v dvoch z piatich s porovnateľnou HDP, preplatí poisťovňa iba 20 percent. Vezmeme si tabuľku, o aké krajiny ide. V súčasnosti máme možnosť vybratia z dvoch košov krajín, buď to budú Čechy, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Grécko s porovnateľnou HDP na obyvateľstvo, alebo Čechy, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Grécko. Pokiaľ sa minimálne v troch z týchto piatich krajín nebude nachádzať nový onkologický liek, ktorý môže prísť na Slovensko, slovenský onkologický pacient, ktorý ho bude chcieť použiť, si bude musieť zaplatiť 80 % jeho ceny. No pokiaľ by sme aplikovali tento systém teraz, tak v prvom porovnaní, kde som vymenoval prvých päť krajín, by 520 pacientov prišlo o liečbu, ktorou sú v súčasnosti liečení. Pokiaľ by sme pracovali s druhým košom krajín s porovnateľnou HDP, pretože tá sa, samozrejme, bude meniť, tak by 640 pacientov prišlo o možnosť liečby v porovnaní s tým, čo majú teraz. Opakujem, najčastejšie ide o onkologických pacientov, je tu ďalej liečba neurologických či psychiatrických ochorení, prípadne reumatických ochorení alebo ochorení krvi, čo je hematologických ochorení, aj onkohematologických ochorení, ktoré stoja radovo stovky až tisíce eur.
No a preto sa predkladateľov zákona pýtam, ktorý pacient si u týchto najnovších, často život zachraňujúcich liekoch, bude môcť zaplatiť 80 % jeho ceny, keď v súčasnosti títo pacienti túto liečbu majú preplácanú celú? Naozaj nám stojí za to obetovať 500 pacientov, ktorí sa k týmto novým liekom, ktorými v súčasnosti môžu byť liečení, aby sa k nim nedostali? Je to naozaj opatrenie, ktoré je bezprecedentné, a pokiaľ prejde, bude naozaj znamenať veľký krok späť z hľadiska medicíny, pretože pokiaľ si budeme vyberať zavádzanie týchto liekov v piatich krajinách s porovnateľnou HDP, v praxi to bude znamenať, že lieky, ktoré dnešní pacienti majú, ich mať nebudú a dostanú sa k nim najskôr o rok až rok a pol.
Prečo sme si vybrali tieto krajiny? Prečo sme si nevybrali hocijaké krajiny z európskej pätnástky alebo dvadsaťsedmičky, ale prečo práve tie krajiny? No je to preto, aby sme naozaj vstup týchto nových liekov, ktoré sú naozaj drahé, pretože liečia pacientov často z ťažkých onkologických ochorení, aby sme tej liečbe zamedzili.
Ďalšie úplné absurdum, ktoré sa zavádza. Na to, aby mohli byť pacienti liečení v novej indikácii, tým sa myslí každé iné ochorenie, prípadne iná skupina pacientov, napríklad detskí pacienti, pre ktoré sa veľkými medzinárodnými klinickými štúdiami potvrdila účinnosť a bezpečnosť, bude nutné znížiť cenu lieku o ďalších 10 percent. Čiže zase príklad z praxe: máme liek, ktorý má, je určený na liečbu nejakých neurologických ochorení u dospelých pacientov, kvôli referencovaniu, ktoré prebehne, bude jeho cena vlastne najnižšia v Európe a zistí sa veľkou medzinárodnou štúdiou, že tento liek, ktorý pôsobil na neurologické ochorenie u dospelých pacientov, je vhodný aj pre detských pacientov. Je to nová indikácia, okrem dospelých je vhodný na liečenie detí. No, ale deťmi, deti budú môcť byť liečené až vtedy týmto liekom, keď sa jeho cena, ktorá už je na úrovni dvoch najnižších v EÚ, zníži o ďalších 10 percent. No tak mi povedzte, prečo by daný dodávateľ lieku mal, keď má tú cenu najnižšiu v Európe, ju znižovať ešte o 10 percent? A kto zaručí, že ten liek ten daný dodávateľ radšej nestiahne z trhu?
Čiže vytvoríme predpoklad najnižšej ceny v Európe, čo je veľmi správne, nezamedzíme tomu, aby dochádzalo k reexportu, nezamedzíme tomu, aby dochádzalo k reexportu, čiže urobíme to, že lieky môžu byť vyvážané vonku a potom ešte pripravíme, keď sa rozšíri indikácia na daný liek pre detských pacientov alebo o nejakú inú diagnózu, ešte im povieme, že môžu byť liečení len vtedy, keď sa ešte zníži o 10 percent. Čiže keď vezmeme do úvahy, že už cena lieku bude na úrovni minimálne druhej najnižšej ceny v Európe, naozaj, kto bude ochotný na túto podmienku pristúpiť? No a teda môžeme v čase, keď v očakávanej dĺžke života výrazne zaostávame, zatiaľ, za priemerom vyspelých štátov bývalej európskej pätnástky a naozaj, keď aj v súčasnosti investujeme do zdravotníctva na hlavu stále takmer o tretinu menej, ako je to v krajinách OECD, v čase, keď sa prvýkrát v histórii zdravotníctva schválil do štátneho rozpočtu menší objem finančných prostriedkov za poistencov štátu, potrebujeme ďalšie prehlbovanie týchto negatívnych rozdielov napríklad v obmedzovaní dostupnosti liekov pre niektoré skupiny?
Ministerstvo deklaruje stámiliónové úspory a ja sa chcem spýtať, že na základe akých výpočtov sa dospelo k tomuto číslu, pretože zatiaľ všetky deklarácie boli len naozaj vo forme deklaratórnej. Pretože reálne sme ešte nič pozitívne pre prax nevideli. Ale faktom je, že pokiaľ tieto zmeny, ktoré sú v tomto zákone zakomponované, pokiaľ prejdú do praxe, tak sa naozaj stanú mnohé lieky, ktorými sa teraz pacienti bežne liečia, stanú nedostupnými. A myslím si, že je čas, aby sa, aby ste sa aj vy, ktorí sa o túto tematiku zaoberáte, alebo ktorým vám na pacientoch záleží, spýtali samotných pacientov, spýtali pacientskych organizácií, pýtali sa lekárov onkológov, čo hovoria na tieto opatrenia, čo hovoria na to, koľkí z ich pacientov po zavedení týchto opatrení budú môcť onkologickú liečbu dostávať zadarmo a koľkí z nich si budú musieť doplácať 80 % z danej liečby, čo je naozaj pri sumách týchto drahých onkologických, liečby pre pacientov takmer nedostupné.
Ďakujem pekne.