20. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, len jednu krátku poznámku. Ja sa vo svojom vystúpení ešte tomu budem venovať širšie. Ale aj keď v tomto konkrétnom prípade, alebo tento konkrétny prípad možno nie je tým najlepším príkladom, opäť ste niekoľkokrát použili slovo slobodný, slobodne sa rozhodnúť vo vzťahu k zamestnancom. A ja vás opäť musím upozorniť, že ak by sme v situácii, že obe zmluvné strany, zamestnanec aj zamestnávateľ, vstupujú do tohto zmluvného vzťahu, do pracovno-právneho zmluvného vzťahu z pozície absolútne slobodných, tak by sme Zákonník práce nepotrebovali vôbec. Lenže my Zákonník práce potrebujeme práve preto, lebo sme si vedomí, že nie vždy, najmä v takých situáciách, ako máme teraz, keď máme vysokú nezamestnanosť, nie sú ľudia, teda zamestnanci slobodní v tomto vzťahu. Musia sa prispôsobovať, sú donucovaní situáciou a okolnosťami k tomu, aby akceptovali aj podmienky, ktoré by naozaj v absolútne slobodnej pozícii nikdy neakceptovali.
A musím povedať, že dnes na Slovensku je táto situácia mimoriadne ostrá. A ľudia preto, aby neprišli o prácu, sú ochotní akceptovať takmer akékoľvek podmienky, pracovať takmer stále, pracovať za akúkoľvek mzdu, len preto, aby mali prácu, lebo ešte stále tá práca im zabezpečuje vyšší spoločenský, ale aj sociálno-ekonomický status, ako keď by boli nezamestnaní.
A preto, prosím, už prestaňte neustále omieľať slovo slobodný vo vzťahu k zamestnancom, pokiaľ sa bavíme o Zákonníku práce. Zákonník práce je tu práve do toho tzv. zlého počasia, kedy sa zamestnanci ocitajú vo vzťahu k svojim zamestnávateľom v neslobodnej pozícii, kedy ich okolnosti nútia, aby sa nerozhodovali slobodne, ale aby prijímali, aby museli prijímať čokoľvek, aké podmienky dostanú.

Vážené dámy, vážení páni, vážení zástupcovia odborov sediaci na balkóne, som rád, že ste tu. O tejto téme alebo pri debate o tejto téme som strávil naozaj spústu času. Nielen teraz, však to nie je prvýkrát, keď zásadným spôsobom sa snažíme niečo posunúť. A preto naozaj, už je to kus môjho života, snaha a boj za to, aby Zákonník práce bol taký, aby uľahčoval vytváranie nových pracovných miest, aby zlepšoval podnikateľské prostredie a aby na základe toho ekonomika Slovenska a s ňou aj životná úroveň občanov išla hore. Že je o tom neskutočne veľa diskusií, že sú kvôli tomu spoločenské konflikty, v tom normálnom demokratickom slova zmysle, je prirodzené.
Začnem možno tým alebo odpichnem sa od toho, čo tu povedal Braňo Ondruš vo svojej faktickej poznámke teraz. Zákonník práce naozaj je do zlého počasia, pretože on vtedy je dôležitý, keď ekonomika neletí hore raketovým tempom, keď je potrebné nastavovať prostredie tak, aby sme, naopak, tú ekonomiku pohli dopredu, aby sme zabránili rastu nezamestnanosti, aby sme udržali firmy pri živote, aby nemuseli prepúšťať ľudí. Ale v čom sa určite s Braňom nezhodnem, je ten vývod, ktorý z toho máme.
Braňo Ondruš, pani Tomanová, pán Fico a celá naša opozičná časť parlamentu si myslia, že pomôžeme ľuďom, keď do Zákonníka práce dáme čo najviac zákazov, čo najviac obmedzení, čo najviac regulácií namierených proti zamestnávateľom, a verím, že mnohí, mnohí z vás kolegovia aj v tej najlepšej vôli si myslíte, že tým uchránite zamestnanca pred prepustením a nebodaj, že potom budeme mať viacej zamestnaných, pretože firmy nebudú prepúšťať. Opak je pravdou, pretože firma neprepúšťa preto, že sa tučný kapitalista s cigarou v puse ráno zobudí a povie si, že urobím ľuďom zle. Firma prepúšťa preto, lebo zmenili sa ekonomické podmienky, zrazu nemám toľko objednávok, aby som mohol prežiť ekonomicky, aby som mohol uhradiť svoje záväzky, aby som mohol zaplatiť mzdy tým zamestnancom, ktorých teraz mám. A keď nechcem, aby firma zbankrotovala, aby musel zamestnávateľ prepustiť všetkých v konečnom dôsledku, musí prijať ozdravné opatrenia, musí zoštíhlieť, musí sa udržať na tom trhu, alebo zatvorí brány vôbec. A v takejto situácii je veľmi dôležitý Zákonník práce. Keď ten Zákonník práce povie, že áno, je možné prepustiť zamestnanca, ale musíš vykonať toľko a toľko úkonov, musíš mu uhradiť také a také náklady, pôjdem do extrému - máme tu krajiny v Európe, kde je odstupné pri prepustení niekoľko desiatok mesiacov, dokonca, čo je úplne šialené, a zároveň máme aj výsledky, kde sa tie krajiny dopracovali. Ako dnes žiadajú, stoja v rade na finančnú pomoc z eurovalu a ako tam klesajú dôchodky z rozhodnutia vlády, pretože inak sa nedá, ako tam rapídne rastie nezamestnanosť a ako horia v uliciach autá, rozbíjajú sa výklady a polícia musí zasahovať slzným plynom. Tam viedli, až tam viedli ticho, skryto, ako mor nakazili ekonomiku takýchto krajín rôzne sociálne, tzv. sociálne výhody, ktoré chránili ľudí v zamestnaní, ale nijakým spôsobom nepomáhali tým, ktorí sú mimo zamestnania, aby zamestnanie získali.
A teraz, vráťme sa do slovenskej situácie. Máme tu armádu nezamestnaných. Jednou z najväčších výziev pre túto vládu a podľa mňa aj skúškou jej úspechu, je, či sa dokáže popasovať úspešne s nezamestnanosťou. A to sa nedokáže tak, že bude konzervovať Zákonník práce, ktorý hneď, ako bol prijímaný, som ja označil za štartér rastu nezamestnanosti. Že to nastúpilo až pár mesiacov po jeho prijatí, je logické, pretože všetko má svoju zotrvačnosť v ekonomike.
My potrebujeme Zákonník práce, ktorý pomôže tým ľuďom, ktorí dnes prácu nemajú, aby sa vytvorili nové pracovné miesta a aby tú prácu mohli nájsť. V čom to má súvis, prepúšťanie - neprepúšťanie s tvorbou nových pracovných miest? Či sa to už páči, či nie, či je to ľúbivé alebo populárne, fakt je taký, že keď každá firma uvažuje o tom, či prijať alebo neprijať ľudí do práce, tak zvažuje, aké s tým má aj administratívne, aj ekonomické súvislosti a výlohy. Zvažuje, aká je platová úroveň a rozhoduje sa, do ktorého regiónu alebo do ktorej krajiny umiestni túto výrobu. Ale rozhoduje sa aj, že čo keď sa jej nezadarí, čo keď sa jej plány na rozbehnutie výroby alebo poskytovania služieb nenaplnia a bude musieť jednoducho redukovať svoje plány? Či je možné potom vykonať toto flexibilne, ľahko a jednoducho, alebo nie. Keď je odpoveď nie, tak tá firma veľmi váha, či vôbec začne. A keď začne, tak začne takým spôsobom, že prijíma ľudí na pozície, kde nemajú žiadne sociálne istoty. A teraz len chcem pripomenúť ako sa odbory podieľali na tom, že pomohli vzniku situácie, že dnes státisíce ľudí alebo tisíce, aby som neprehnal, desaťtisíce ľudí pracuje tak, že nemajú žiadne sociálne istoty.
Posledná novelizácia Zákonníka práce uskutočnená za prechádzajúcej vlády, tzv. prosociálna novelizácia Zákonníka práce rozšírila možnosť pracovať na dohodu. Oproti tej novele, ktorú som predložil ja, kde som výrazne zúžil možnosti pracovať na dohodu. Táto novela zožala potlesk odborov, táto novela neznamenala, že sa odbory vyhrážali generálny štrajkom, alebo že protestovali. Naopak, dodnes je považovaná za pozitívnu a správnu. Znamenala to, že zadnými dvierkami obchádzajúc ten štandard, ktorý Zákonník práce má zabezpečovať, sa začali meniť pracovné pomery zo štandardných na pracovné pomery na dohodu. Prečo? Pretože tam je možné prepustiť zamestnanca hneď, tam sa neplatia takmer žiadne odvody, tým pádom je to veľmi výhodné. Prečo odbory súhlasili s takouto možnosťou? Prečo proti tomu neprotestovali? Kde bola ochrana záujmov zamestnancov, vtedy?
Podľa môjho názoru by v konečnom dôsledku v Zákonníku práce sa vôbec nemala nachádzať možnosť pracovať na dohodu, ale malo by tam byť, také liberálne a jednoduché spôsoby prijímania, ale aj uvoľňovania ľudí zo zamestnania, aby firmy nepotrebovali zadné vrátka, aby nepotrebovali to spoločenské pokrytectvo, ktoré nič iné, len toto je, že na jednej strane sa tvárime, ako ochraňujeme zamestnancov, na druhej strane otvárame zadné dvere, aby ľudia boli prijímaní do práce bez akejkoľvek sociálnej ochrany, bez akýchkoľvek odvodov, ktoré sa odvádzajú na ich budúce dôchodky a ďalšie záležitosti. A to je podľa mňa to, proti čomu určite treba byť a budeme stále.
Ešte sa trošku pozdržím pri motiváciách a skutočných záujmov odborov a strany SMER pri tejto debate. Ešte ani Zákonník práce nebol na stole a už bežali protestné akcie a už sa debatovalo o generálnom štrajku. Teraz mám, zo včerajška takú poslednú čerstvú skúsenosť, bol som včera v TA3 v diskusii o Zákonníku práce s pánom Machynom - pozerám, pozerám, ale dnes ho na tom balkóne nevidím, dúfam, že som ho neprehliadol, včera tu sedel - a hovorili sme teda o Zákonníku práce, nie prvý raz, naozaj, máme tých debát za sebou veľa. Neprekvapil ma ničím novým, tie argumenty sú ako naozaj z platne, ktorá sa prehrala už miliónkrát, nijak sa neposúvajú a sú skôr naučené frázy. Ale v závere v tom zápale sa pomýlil a, ako sa vraví, keď sa pomýlite, aj pravdu poviete. Keď sme zhŕňali tú debatu, tak pán Machyna prehlásil: Nám v skutočnosti ide o dobrý generálny štrajk. Áno, to je ten skutočný motív, o ktorý odborárom od začiatku ide.
Hrať tú politickú hru, pretože, či sa vám to už páči alebo nie, odborári devalvujú vôbec zmysel odborovej práce tým, že majú podpísanú politickú zmluvu s politickou stranou, a tým pádom nemôžu byť považovaní inými ako členmi strany SMER, za nič iné, len odnož, pobočku, nátlakovú skupinu tejto jednej politickej strany. Je to aj vaša zodpovednosť. A nečudujte sa, že vás nikdy nebudeme považovať za zástupcov zamestnancov, ale len za zástupcov politickej strany SMER a zamestnancov, ktorí sú členmi politickej strany SMER. A tam smeruje aj táto hra.
Nech by tento Zákonník práce bol napísaný zlatým písmom, nech by dokonca rozširoval tzv. sociálnu ochranu, výsledkom vášho sumarizovania tejto práce bude výzva na generálny štrajk. Neúspešný, pretože, ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, tá podpora je mizivá. Ale keď teda zastupujete záujmy zamestnancov, mali by ste aj vypočuť ich želania. Jedno zo základných želaní a, ako ukázal prieskum, ktorý bol nedávno urobený, je, aby ste zverejnili svoje platy. Ja verím, že tak urobíte, keď zastupujete zamestnancov, že s tým nemáte problém. Nech ľudia vidia, ako ste odmeňovaní za vašu prácu, za to, ako ste hájili ich záujmy. Napríklad tým, že ste podporovali rozširovanie práce na dohodu a ďalšie veci, ktoré ochraňovali skutočne ich záujmy. To bol taký politický, malá odbočka k motiváciám, ktoré sprevádzajú diskusie o Zákonníku práce.
A teraz ešte pár slov k tomu, čo na jeho margo bolo povedané. Najväčšiu diskusiu budí zrejme poslanecký návrh, ktorý hovorí o tom, že ľudí buď starších, ako je dosiahnutie dôchodkového veku, alebo vek šesťdesiatpäť rokov, je možné prepustiť jednoduchším spôsobom. Či to prejde alebo nie, bude na poslancoch. Ja len chcem zdôrazniť a odmietnuť tvrdenia, že tu ide nejakým spôsobom o snahu vytlačiť ľudí vo vyššom veku z pracovného trhu za každú cenu. To vôbec nie je. A z mojich úst to, som presvedčený, že má právo znieť absolútne jednoznačne, pretože znova len zopakujem, bol to môj návrh počas môjho pôsobenia ako ministra, ktorým som prvýkrát umožnil, aby dôchodcovia mohli pracovať bez obmedzení na plate alebo na dĺžke pracovnej doby, a aby mohli pritom poberať riadny dôchodok, tak ako si ho odpracovali počas aktívneho života.
Kde boli vtedy tí, ktorí dneska kritizujú, alebo nás obviňujú z toho, že ideme proti dôchodcom? Prečo? Pretože v radoch strany SMER sedia aj poslanci, ktorí predtým sedeli v radoch HZDS. Takže naozaj tu majú dlhú kontinuitu. Prečo nenavrhli nič podobné?Prečo čakali až na príchod pravicového ministra, ktorý takúto vec zaviedol, ktorá jednoznačne zvýšila kvalitu a možnosť voľby pre ľudí, ktorí dosiahli dôchodkový vek? Takže dnes, keď hovoríme o tom, že v záujme nastavenia väčšej slobody a liberálnosti a vytvárania optimálnej a jednoduchej správnej skladby zamestnancov bude možné uviesť ako výpovedný dôvod aj dosiahnutie istého veku, určite nie je motivované tým, žeby tu niekto bol nejakým spôsobom orientovaný proti dôchodcom. Nie je to pravda.
Veď dôchodková reforma, ktorú som takisto zaviedol ja, zvýšila dôchodky o štyridsať percent k dnešnému dňu. Kedy predtým bol taký rýchly rast reálnych dôchodkov? Nikdy. Takže všetky tieto politické argumenty, sú naozaj vhodné len do demagogických politických debát, alebo do parlamentu, ale sú veľmi ďaleko od reality.
Vážené dámy, vážení páni, teraz dovoľte aby som predniesol pozmeňovacie návrhy, ktoré chcem ešte podať, a zároveň pána spravodajcu poprosím, len aby si ma všimol, pán Brocka, že chcem navrhnúť, aby bod osem v spoločnej správe bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Len aby to nebolo prepočuté, prepáč.
Takže chcem predložiť pozmeňujúci návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony takto:
V čl. I sa za novelizačný bod 113 vkladajú novelizačné body 114 a 115, ktoré znejú:
"V § 152 sa pridáva nový odsek 5, ktorý znie:
"(5) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne tri percentá z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.".
Ostatné odseky sa následne primerane prečíslujú.
"V § 152 ods. 7 sa slová "odseku 5" nahradia slovami "odseku 6"."
Ďalšie novelizačné body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Dnešná úroveň poplatku za sprostredkovanie je neúmerne vysoká a presahuje šesť percent z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke. Táto výška je neodôvodnená a znižuje hodnotu poukážky neúmerným spôsobom. Navrhovaná výška poplatku maximálne tri percentá je dostatočná a obvyklá pre sprostredkovateľské služby.
Ďalší pozmeňovací návrh, ktorý by som si dovolil predniesť, pánov a panie poslankyne upozorňujem, že tu sa jedná o nové znenie, pôvodné znenie bolo vymenené kvôli legislatívnym vylepšeniam, takže hovoríme o návrhu, ktorý je označený nové znenie.
Tento návrh znie:
V čl. I sa za novelizačný bod 42 vkladá nový bod 43, ktorý znie:
"43. V § 63 ods. 1 písm. b) sa za slovami "technického vybavenia" čiarka nahrádza slovom "alebo"."
Odôvodnenie: Je to legislatívno-technická úprava, ktorá vetu, ktorá je v tomto návrhu uvedená a ktorá bola vládnym návrhom upravená, robí jasnejšou, čitateľnejšou a z hľadiska výkladu kvalitnejšou.
Ďakujem za pozornosť. Dúfam, že som nič nezabudol. To je všetko.

Vážený pán poslanec, vypočul som si vaše vystúpenie, ktoré ste si zrejme pripravovali dlhšiu dobu, veľmi pozorne. A tak som siahol aj trošku do minulosti zo skúseností, ktoré máme s vaším pôsobením v politike.
A musím povedať, že ste opäť nesklamali, pretože ste sa preukázali ako majster demagógie, tak ako to bolo v podstate aj za vášho neúspešného ministrovania, kedy ste zobrali invalidom dôchodky a presviedčali ste ich o tom, že je to také, veľmi zlé nie je, urobili ste to vtedy za významnej spolupráce aj pani súčasnej premiérky pani Radičovej. A tak to robíte aj dnes.
Vôbec ste sa nezmenili, pretože vás nezaujíma to, čo ľudia v zamestnaneckom pomere musia prejsť a akým všetkým nástrahám sú vystavení, ale vás zaujíma predovšetkým podnikateľské prostredie, pretože to ste ukázali aj pri svojom ministrovaní. Pretože vy ste naozaj možno podnikateľ, možno aj úspešný, ale určite nie vtedajší minister, ako ste sa ukázali, nie ako úspešný.
Ja som pozeral tú reláciu v TA3 a vôbec to tak nebolo. Vytrhli ste to z kontextu, pretože vám to tak vyhovuje. A domnievam sa, že odbory robia svoju prácu dobre, pretože sú na to, aby zastupovali ľudí. Pretože ich určite v tom zamestnaneckom pomere nebude zastupovať zamestnávateľ. A preto je potrebné, aby Zákonník práce ich v tomto nerovnom vzťahu zastupoval. Ale vám to určite nevyhovuje, a preto takto vystupujete. Určite si myslím, že táto novela je zlá.

Pán poslanec, sklamem ťa, nepripravoval som sa dlho, len som pozorne počúval debatu, ktorá tu prebiehala, a reagoval som na to, čo bolo povedané. Ale keďže sa naozaj tejto téme venujem roky, tak sa ani nejako špeciálne dlho pripravovať nemusím. Ale teší ma, že to na teba tak pôsobilo, pretože asi to bolo aspoň zrozumiteľné.
Ja si myslím, že podnikateľské prostredie aj pre vás ako poslancov Smeru je zrozumiteľná záležitosť, pretože to nie je o podnikateľoch. Podnikateľské prostredie je o prostredí pre vytváranie zamestnávania ľudí, pretože nedá sa podnikať bez zamestnancov.
Zamestnávatelia zamestnancov potrebujú, a preto stavať to a do protipólu je návrat do éry triedneho boja. Veď, preboha, toto už naozaj dneska nie je. Uvedomme si, že ani jeden zamestnanec neexistuje bez svojho zamestnávateľa. A že sa obidve tieto kategórie naozaj vzájomne potrebujú, preto ich nestavajme proti sebe.
Dobrý Zákonník práce vylepšuje podnikateľské prostredie, aby sa dobre darilo zamestnávaniu, a tým pádom, aby sa dobre darilo zamestnancom. Všetci máme starosť o to, aby sa ľuďom pracovalo dobre na Slovensku, aby mali čo najvyššie mzdy. To sa dá ale dosiahnuť jedine tak, že na Slovensko bude prichádzať stále viac a viac firiem, že slovenskí podnikatelia budú rozširovať neustále výrobu, zakladať nové firmy, budú si vzájomne konkurovať aj v oblasti pracovných miest. A na základe tejto konkurencie porastú mzdy.
Keď budeme konzervovať a obmedzovať podnikanie, bude v regióne jedna firma. A môže sa stať aj to, že nebude mať dobré pracovné, nebude poskytovať dobré pracovné podmienky. A to nechceme. Práve preto potrebujeme dobrý liberálny Zákonník práce.

Vyskúšam to najskôr. Malo by to držať, ja som si to už skúšal. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Nech sa páči, máte slovo.

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, sme na konci niekoľkodňovej diskusie o novom Zákonníku práce. A sme na konci celej tej diskusie, pretože sme v druhom čítaní, a predpokladám, že zajtra budeme v hlasovaní rozhodovať o jeho podobe na najbližšie volebné obdobie, či už bude trvať dva alebo štyri roky alebo teda ešte tri roky.
Ja som už vo svojom prvom vystúpení v tejto rozprave povedal, že hovoríme o základnej norme pracovného práva, a že je preto nesmierne dôležité, aby sme si uvedomili, čo tento zákon prináša, čo tento zákon znamená a čo tento zákon reguluje.
Požiadal som o možnosť vystúpiť, alebo prihlásil som sa do rozpravy aj ústne preto, aby som mal možnosť zareagovať na viaceré vystúpenia kolegov z vládnej koalície, ktoré tu zazneli počas týchto troch dní debát o Zákonníku práce.
A dovoľte mi, aby som začal tým záverečným, teda vystúpením záverečným predo mnou, vystúpením pána poslanca Kaníka. A to nielen preto, že teda mám ho najviac v čerstvej pamäti, ale predovšetkým preto, lebo jeho posledné slová v reakcii na faktické poznámky najlepšie charakterizujú rozdielny pohľad, v čom sa líši náš pohľad na funkciu, úlohu Zákonníka práce, a pohľad vás z vládnej koalície.
Ten kľúčový rozdiel je, že Ľudo Kaník povedal, že hovoríme o zákone, ktorý má upravovať podnikateľské prostredie, a ktorý má vytvárať priestor pre podnikateľov, aby sa im čo najlepšie podnikalo, aby mohli rozširovať svoje podnikanie, aby mohli rozširovať svoju výrobu a podobne. Lenže, v skutočnosti náš pohľad je, že aj keď tieto fakty berieme do úvahy, berieme ich do úvahy, tak si nemyslíme, že kľúčovou úlohou Zákonníka práce je formovať podnikateľské prostredie alebo vytvárať pre podnikateľov čo najlepšie, čo najvhodnejšie podnikateľské podmienky. Domnievame sa, že aj v čase liberalizácie všetkého a po celom svete stále platí, že Zákonník práce zostáva kľúčovou normou, pracovno-právnou normou na ochranu zamestnancov. A kľúčovou normou, ktorá má regulovať vzťah zamestnanca a zamestnávateľa.
Jeho teda kľúčovou úlohou nie je vytvárať podnikateľské prostredie, ale vytvárať prostredie v podnikoch, regulovať vzťah medzi pracovníkmi a medzi ich šéfmi, medzi pracovníkmi a medzi majiteľmi podnikov.
A z tohto hľadiska považujeme za dôležité, aby sme zobrali do úvahy všetky dopady Zákonníka práce, to znamená aj dopady na to, ako sa bude podnikať, ale nemyslíme si, že toto je ten rozhodujúci pohľad, ktorým treba hodnotiť Zákonník práce.
Skôr, než zareagujem na ďalšie vystúpenia, teda, ale, samozrejme, len na tie zásadné názory, ktoré zazneli v rozprave, rád by som podal pozmeňujúci návrh v mene skupiny poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo parlamentnej tlače 340.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I sa vypúšťa bod 4. Doterajšie body 5 až 152 sa označujú ako body 4 až 151.
Odôvodnenie: Navrhuje sa zachovať minimálne mzdové nároky.
Bod 2. V novooznačnenom bode 14, pôvodný bod 15, § 36 vrátane nadpisu znie:
"Paragraf 36 Premlčanie a zánik práva
(1) K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 odsek 4 a 5, v § 68 odsek 2, v § 69 odsek 3, v § 75 odsek 3, v § 77, v § 193 odsek 2 a v § 240 odsek 8. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
Bod 2. Nepremlčujú sa nároky zamestnanca na náhradu za stratu zárobku a na náhradu za stratu, za stratu na dôchodku z dôvodov pracovného úrazu alebo choroby z povolania (§ 200 až 202) alebo iné škody na zdraví (§ 192) a nároky na výživu pozostalých (§ 207). Nároky na jednotlivé plnenia z nich sa však premlčujú.".
Odôvodnenie: Navrhujeme v pôvodnom bode 15 v § 36 doplniť odsek 2, ktorý upravuje nepremlčateľnosť nárokov zamestnanca na náhradu.
Bod 3. V čl. I sa v novooznačenom bode 19, pôvodný bod 20, v § 45 vypúšťa odsek 5.
Odsek 6 sa označuje ako odsek 5.
Odôvodnenie: Navrhuje sa v pôvodnom bode 20 v § 45 zachovať maximálnu dĺžku skúšobnej doby na tri mesiace.
Bod 4. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 21, pôvodný bod 21.
Novooznačené body 22 až 151 sa označujú ako body 21 až 150.
Odôvodnenie: Navrhujeme v § 48 ods. 2 zachovať doterajší model reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú.
Bod 5. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 39, pôvodný bod 41.
Novooznačené body 42 až 150 sa označujú ako body 39 až 149.
Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť novú úpravu výpovednej lehoty upravenej v § 62 a zachovať doterajšie výpovedné lehoty.
Bod 6. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 40, pôvodný bod 43.
Body 41 až 149 sa označujú ako 40 až 148.
Navrhujeme tu vypustiť ustanovenie o možnosti dohodnúť v kolektívnej zmluve ďalšie dôvody a podmienky výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi.
Bod 7. V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 44 až 45, pôvodné body 8 až 49.
Novooznačené body 46 až 148 sa označujú ako 44 až 146.
Odôvodnenie: Navrhujeme naďalej zachovať v § 73 ods. 7, ktorý upravuje povinnosť zamestnávateľa prerokovať s Ústredím práce opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť.
V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 49, pôvodný bod 55.
Novooznačené body 50 až 146 sa označujú ako body 49 až 145.
Navrhujeme týmto naďalej zachovať v § 76 odstupné podľa doterajšej právnej úpravy.
Bod 9. V čl. I v novooznačenom 49 bode, čo je pôvodný bod 55, v § 76 odsek 1 znie:
"(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z týchto istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.".
Bod 10. V čl. I v novooznačenom 49 bode, pôvodný bod 55, v § 76 odsek 2 sa vypúšťa tretia veta.
Bod 11. V čl. I v novo označenom bode 49, pôvodný bod 55, v § 76 sa vypúšťa odsek tri. Odôvodnenie k týmto dvom návrhom: Navrhujeme ponechať doterajšiu výšku a podmienky odstupného.
Bod 12. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 51, pôvodný bod 57.
Novooznačené body 52 až 145 sa označujú ako 51 až 144.
Navrhujeme, aby sa nedávala možnosť znížiť alebo nepriznať, resp. vôbec nepriznať náhradu mzdy v prípade neplatnej výpovede.
Bod 13. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 53, pôvodný bod 50.
Doterajšie body 54 až 144 sa označujú ako 53 až 143.
Navrhujeme, navrhujeme vypustiť § 83a, v ktorom predkladateľ navrhuje obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru ako diskriminačné opatrenie obmedzujúce prístup k zamestnaniu.
Bod 14. V čl. I v novo označenom bode 62, čo je pôvodný bod 70, v § 96 odseky 7 a 8 znejú:
"Odsek 7. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 percent minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 odsek 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.
Odsek 8. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti podľa ods. 4 patrí zamestnancovi náhrada v sume najmenej minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.".
Navrhujeme takto ponechať doterajšiu výšku odmeny za neaktívnu pracovnú pohotovosť.
Bod 15. V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 66 až 69, čo boli pôvodné body 74 až 77. Body 70 až 143 sa označujú ako 66 až 139.
Navrhujeme takto ponechať doterajší rozsah práce nadčas a nočnej práce.
Bod 16. V čl. I v novooznačenom bode 70, pôvodný bod 82, v § 109 odsek 1 sa vypúšťa písm. c), písm. d) sa označuje ako písm. c).
Navrhujeme takto nekrátiť dovolenku z dôvodu dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie.
Bod 17. V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 79 až 81, čo sú pôvodné body 91 až 93, body 82 až 138 sa označujú ako 79 až 135.
Navrhujeme ponechať § 120, ktorý upravuje minimálne mzdové nároky.
Bod 18: V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 86 až 90, pôvodné body 101 až 105.
Body 91 až 135 sa označujú ako 90 až 130.
Navrhujeme ponechať doterajšie znenie § 133 odsek 3, ďalej v § 134 odsek 5 sa, navrhujeme odvodzovať zvýšenie nízkeho priemerného zárobku, mzdový nárok od minimálneho mzdového nároku. V § 134, odsek 11 navrhujeme zachovať zisťovanie priemerného zárobku prostredníctvom kolektívnej alebo pracovnej zmluvy. V § 136 odsek 2 a 3 navrhujeme ponechať povinnosť zamestnávateľa dlhodobo uvoľniť zamestnanca na výkon odborovej funkcie v doterajšom rozsahu.
Bod 19. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 100, pôvodný bod 120.
Body 101 až 130 sa označujú ako 100 až 129.
Navrhujeme v § 152 odsek 4 nedávať možnosť nahradiť zabezpečenie stravovania finančným príspevkom.
Bod 20. V čl. I sa vypúšťa novo označený bod 119, pôvodný bod 140.
Body 120 až 129 sa označujú ako 119 až 128.
Navrhujeme v § 229 odsek 7 ponechať doterajšie rozdelenie právomoci medzi odborovou organizáciou a zamestnaneckou radou.
Bod 21. V čl. I novooznačenom bode 120, pôvodný bod 141, v § 231 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 2 až 5.
Navrhujeme vypustiť ustanovenie pripúšťajúce dohodnúť v kolektívnej zmluve pracovné podmienky, mzdové podmienky a podmienky zamestnávania aj nevýhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon.
Bod 22. V čl. I sa vypúšťajú, vypúšťa novooznačený bod 121, pôvodný bod 142.
Body 122 až 128 sa označujú ako 121 až 127.
Navrhujeme vypustiť § 321a o dohode so zamestnaneckou radou alebo so zamestnaneckým dôverníkom, ktorá by mala nahradiť kolektívnu zmluvu.
V čl. I, pardon.
Bod 23 pozmeňujúcich návrhov. V čl. I v bode 126, čo je pôvodný bod 148, v úvodnej vete sa vypúšťajú slová "alebo z dohody podľa § 231a".
Takto v nadväznosti na vypustenie bodu 120 o dohode zamestnávateľa so zamestnaneckou radou navrhujeme vypustiť aj odvolávku na túto dohodu z § 239.
Bod 24 našich pozmeňujúcich návrhov. V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 127 a 128, čo sú pôvodné body 149 a 150.
Body 128 a 129 sa označujú ako 127 a 128.
Navrhujeme takto ponechať v § 240 odsek 3 doterajšiu úpravu rozsahu poskytovania pracovného voľna s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne alebo v prípade člena zamestnaneckej rady, prípadne zamestnaneckého dôverníka.
No a napokon 25. bod našich pozmeňujúcich návrhov. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 128, pôvodný bod 152.
Týmto navrhujeme ponechať prílohu č. 1 Zákonníka práce, ktorá upravuje charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest, čo súvisí s naším návrhom, aby v Zákonníku práce zostal naďalej v platnosti § 120.
Pán spravodajca, odovzdávam vám v písomnej podobe aj s príslušným počtom podpisov poslancov tento náš pozmeňujúci návrh.
Vážený pán spravodajca, zároveň podávam dva procedurálne návrhy alebo teda v jednom prípade je to procedurálny návrh, v druhom prípade v podstate požiadavka, aby bol, bola dodržaná dikcia rokovacieho poriadku. Zo spoločnej správy navrhujem vyňať, tak... Ešte k tomu nášmu pozmeňujúcemu návrhu chcem požiadať, aby sa o každom jednom bode hlasovalo osobitne z tých našich pozmeňujúcich návrhov. A zároveň navrhujem na osobitné hlasovanie vyňať zo spoločnej správy nasledujúce body: bod 7, bod 12, bod 14, bod 15, bod 23, bod 37, bod 40, bod 41 a bod 47. Pán spravodajca, prečítal som to rýchlo, ale ja sa potom ešte pri vás zastavím, mám to napísané, takže si to ešte raz zbehneme. Navrhujem teda vyňať tieto body zo spoločnej správy na samostatné hlasovania, odporúčam hlasovať proti.
Napokon chcem požiadať, aby v prípade dnes podávaných pozmeňujúcich návrhov bola dodržaná podla rokovacieho poriadku 24-hodinová lehota a aby sa teda o nich hlasovalo až zajtra.
Vážené kolegyne a kolegovia, a teraz mi dovoľte krátku reakciu na niektoré zásadné názory, ktoré tu odzneli v rozprave zo strany, zo strany vládnych predstaviteľov. V prvom rade by som sa rád ešte vrátil k tomu, na čo som upozornil už aj vo svojom prvom vystúpení. A to neustále opakovanie toho, že, že cieľom Zákonníka práce musí byť vytvoriť priestor pre slobodný a samostatný dialóg a dohody medzi zamestnancami na jednej strane a zamestnávateľmi na druhej strane. Úprimne povedané, niekoľkokrát som počas, počas tejto rozpravy sa aj individuálne bavil s viacerými vládnymi poslancami v hlbokom presvedčení, že jednoducho takýto prístup nemôžete myslieť vážne. Skutočne som hlboko presvedčený, že toto už nemôže byť omyl. Toto už nemôže byť nevedomosť. A skutočne považujem za nepredstaviteľné, že by ste si naozaj mysleli, že v okresoch, kde máme napríklad 20 - percentnú nezamestnanosť, že v situácii, keď máme takmer štyristotisíc nezamestnaných ľudí, je naozaj, sú naozaj vytvorené dostatočné podmienky na to, aby zamestnanec pristupoval vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi z pozície slobody, z pozície toho, že nie je tlačený okolnosťami k prijímaniu nevýhodných podmienok.
Naopak, dnes je úplne jasné, že ak je na jedno voľné pracovné miesto, niekoľko tisíc nezamestnaných, tak ľudia sa nerozhodujú slobodne. Naopak, rozhodujú sa v tiesni, vytvorenej situáciou, rozhodujú sa v strachu, že prídu o zamestnanie, prípadne sa rozhodujú v strachu, že ak neprijmú podmienky, ktoré im zamestnávateľ dáva, tak to zamestnanie nezískajú. Zamestnanci, pracujúci - a to je jedno, či sú to riadni zamestnanci, alebo ľudia, ktorí pracujú na dohody, alebo dokonca aj tí takzvaní falošní živnostníci - tí všetci ľudia pristupujú vždy k podpisovaniu dohody, ktorá im má vytvoriť nejaké, nejakú pracovnú príležitosť, v strachu, pristupujú v tiesni. Sú pod nátlakom situácie, v ktorej sa nachádzajú, a tá situácia je vytvorená tým, že dnes niet dostatok pracovných miest. A preto je úplne evidentné, že my potrebujeme v Zákonníku práce upraviť podmienky tak, aby sme vytvorili väčší priestor pre skutočne slobodné rozhodovanie sa týchto ľudí. A tie podmienky dokážeme vytvoriť iba jedným jediným spôsobom, vážené kolegyne a kolegovia, že nedáme v Zákonníku práce žiadne alebo takmer žiadne fakultatívne možnosti. Zákonník práce nemôže vytvárať priestor pre tento takzvaný slobodný dialóg. Zákonník práce musí stanovovať jasné, konkrétne a presné pravidlá, ktoré budú regulovať vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, a ani jednému, ani druhému nedovolia, aby sa, aby sa z týchto pravidiel a z týchto zásad nejakým spôsobom vyšmykol alebo hľadal spôsob, legálny spôsob, ako ich nedodržiavať.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto považujem za principiálne rozdielny postoj medzi vami a nami a upozorňujem, že náš postoj nevychádza z informácií, ktoré máme od takzvaných odborárskych bosov. Ale náš postoj vychádza z informácii, ktoré si sami denno denne, pokiaľ nesedíme v tejto miestnosti, zbierame od ľudí. Chodíme po Slovensku, stretávame sa ľuďmi, ktorí pracujú, komunikujeme s nimi, pýtame sa ich. A tá informácia, ktorú od nich dostávame, je stále taká istá. Ľudia dnes žijú v strachu a je to existenčný strach. A vy dobre viete, že existenčný strach každého jedného človeka núti prijímať aj podmienky, aké by inokedy neprijal. A o čom niet najmenších pochýb, existenčný strach, existenčný strach vháňa človeka do neslobody a nerozhoduje sa takýto človek slobodne.
Vážené kolegyne a kolegovia, musím povedať, že mnoho návrhov, ktoré tu padali, aj svedčia o tom, že ich autori nerozumejú Zákonníku práce alebo nerozumejú tomu celému systému.
V tejto chvíli by som sa rád vyjadril napríklad k jednému návrhu, o ktorom sa tu tak vo veľkom diskutovalo, a to je návrh štyroch poslancov Národnej rady na to, aby stravné, vydávanie stravných lístkov mohlo byť nahradené príplatkom ku mzde. Musím povedať, že pán Matovič sa tu viackrát osvedčil, že nerozumie Zákonníku práce. Napríklad vtedy, keď vo faktickej poznámke povedal, že treba zakázať pracovať dôchodcom, aby zamestnávateľ mohol prepustiť zlého pracovníka. Zákonník práce upravuje mnoho nástrojov pre zamestnávateľa, aby dokázal prepustiť zlého pracovníka, ktorý je nevýkonný a ktorý porušuje prípadne predpisy bez ohľadu na jeho vek. Na to nepotrebujeme vytvárať novú bariéru, ktorá diskriminuje ľudí z hľadiska veku. Musím povedať, že tak, ako to tu znelo, zaznelo v tejto rozprave, máme vážne dôvodné pochybnosti o tomto návrhu z hľadiska jeho ústavnosti, z hľadiska dodržiavania antidiskriminačného zákona a domnievame sa, že toto je dôvod, pre ktorý nemožno návrh na to, aby z dôvodu veku mohol byť človek prepustený z práce, podporiť.
Ale pokiaľ sa týka toho návrhu ohľadom stravných lístkov, musím sa zásadne ohradiť proti obvineniu, že my, ktorí nesúhlasíme s týmto návrhom, sme reprezentantmi akejsi lobby emitentov stravných lístkov. Naopak, tento návrh je zlý a je nedomyslený, a to z viacerých dôvodov. Ale predovšetkým, principiálne my odmietame návrhy, ktoré vedú k tomu, že rôzne povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom budú nahrádzať príplatkom ku mzde, alebo dokonca, že budú nahrádzať vlastne navýšením tej základnej mzdy, ktorú ľudia dostávajú.
Ak sa kolegovia, najmä zo strany Sloboda a solidarita boja podporiť návrh, aby bol maloobchod zatvorený, aby boli obchody zatvorené počas ďalších siedmich dní sviatkov oproti súčasnému stavu z toho dôvodu, lebo, ako povedal, myslím pán kolega Droba, začne sa to tu a skončí sa to neskôr až pri všetkých dôchodkoch, keď podáte prst, budeme chcieť celú ruku, tak potom ja takýto strach zdieľam pri návrhu na, pri návrhu, ktorý podal pán Matovič a jeho traja poslaneckí kolegovia. Ak dnes budeme súhlasiť s tým, že namiesto stravných lístkov, namiesto povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravu pre svojho zamestnanca, bude možné dať, zvýšiť o nejakú príslušnú sumu plat, pýtam sa, kde sa toto skončí? Budeme pokračovať ďalej? Pracovné pomôcky si budú tiež ľudia kupovať sami a zvýšime im o to plat? Ochranné pomôcky si tiež budú kupovať ľudia sami a zvýšime im o to plat? Nevyhnutnú, napríklad, rehabilitáciu a podobné veci si budú ľudia tiež platiť sami a zvýšime im o to plat? Lenže ako potom budeme reagovať napríklad na zvýšenie nákladov na všetky tieto nevyhnutné výdavky? Ako budeme valorizovať mzdu, do ktorej zarátate aj všetky náklady, ktoré som teraz vymenoval? Budeme mať niekoľko úrovní valorizácie miezd? Budeme osobitne valorizovať čiastku na stravné lístky, osobitne valorizovať čiastku na ochranné pomôcky, osobitne valorizovať čiastku na pracovné pomôcky alebo pracovné odevy a podobne? To je predsa nezmysel. Výsledkom takéhoto postupu neskôr bude to, že zamestnanec dostane od zamestnávateľa jednu sumu a zamestnávateľ mu povie: A teraz sa staraj sám o všetko. Nezaujíma ma, čo z toho zaplatíš za to, za to, za to, nezaujíma ma, kam dáš tie peniaze, nezaujíma ma, ako si zariadiš všetky ostatné veci. Tu máš plat a staraj sa sám o seba.
Z tohto dôvodu je pre nás neprijateľný tento návrh a samozrejme aj z toho dôvodu, že tu vzniká viacero takých technických otázok. Ako bude vyzerať valorizácia mzdy u človeka, ktorý dostáva stravné lístky, a u človeka, ktorý ich nedostáva, pretože ich má zarátané do mzdy? Ako bude vyzerať zvyšovanie tej hodnoty toho stravného lístka u človeka, ktorý poberá stravný lístok, a u človeka, ktorý to už bude mať zarátané do mzdy? Toto sú ďalšie a mnohé veci, ktoré predkladatelia tohto návrhu nedomysleli. A naopak, ich návrhom skutočne sa nielen spôsobí nerovnosť medzi jednotlivými zamestnancami, ale aj tí zamestnanci, ktorí sa rozhodnú, že chcú mať peniaze ku mzde, nakoniec prídu o tie peniaze, v priebehu niekoľkých rokov im jednotná valorizácia mzdy v skutočnosti úplne pohltí peniaze, ktoré pôvodne mali dostávať na stravu.
Vážené kolegyne a kolegovia, ak hovoríme o Zákonníku práce a ja som to tu niekoľkokrát zdôraznil, nemyslíme si, a povedal som to aj vo svojom úvodnom vystúpení, nemyslíme si, že v dnešnom svete môže pracovné právo zotrvávať na úplne ochranárskej pozícii tak, ako možno kedysi pracovné právo vznikalo. Musím odmietnuť tú demagógiu, ktorej sme tu boli svedkami, a ktorú vyjadril pán poslanec Kaník slovami, "keď do Zákonníka práce dáme čo najviac zákazov, čo najviac regulácie, čo najviac obmedzení".
Vážené kolegyne a kolegovia, to nie je naša pozícia. My nesúhlasíme s tým, aby v Zákonníku práce bolo čo najviac zákazov, čo najviac regulácie, čo najviac obmedzení. Ale nesúhlasíme ani s tým, aby v rámci pojmu flexiistota ste presadzovali zmeny, ktoré zabezpečia len prvú časť tohto slova, len tú flexibilitu, ale nie istotu pre zamestnancov. Naopak, to, čo vy presadzujete, je v príkrom rozpore s tým, o čom vo svojom stanovisku z 1. októbra 2009 hovorí Európsky hospodársky a sociálny výbor: "Pri reformách trhov práce v členských krajinách by sa malo predchádzať ďalšiemu nárastu počtu pracovných miest vyznačujúcich sa nadmernou flexibilitou na úkor istoty, ktorých bolo v posledných rokoch stále viac."
A tu sa dostávame k jednému, tiež závažnému bodu, ktorý tvorí súboj medzi nami a vami. Pán poslanec Kaník vo svojom vystúpení a niekoľko ďalších kolegov vo svojich vystúpeniach tiež hovorili o tom, že Zákonník práce má pomôcť, aby sa popasoval s nezamestnanosťou, hovoril o raste nezamestnanosti, o poklese nezamestnanosti, o tom, že nezamestnanosť je hlavná výzva vo vzťahu k tomuto Zákonníku práce a vôbec, že je to hlavná výzva vo vzťahu k súčasnej vláde.
Vážené kolegyne a kolegovia, musím opäť zopakovať, čo povedal váš kolega pán poslanec Beblavý v prvej rozprave, v prvom čítaní k tomuto zákonu, keď vyhlásil, že dokazovať vzťah Zákonníka práce a zamestnanosti cez jednoduchý vzťah noviel k zamestnanosti bez analýzy vplyvu ekonomického cyklu je niečo, čo tak v prvom ročníku by ani už neprešlo a je mi ľúto, že sa snažíte zavádzať občanov týmto spôsobom. Ale je tu ešte niečo horšie. Problém, vážené kolegyne a kolegovia, je v tom, že vy riešite nezamestnanosť a zamestnanosť. Vaším problémom sú štatistiky. Vaším problémom je makroekonomický ukazovateľ. Ale my rozprávame o ľuďoch. My rozprávame o zamestnancoch, nie o zamestnanosti. My rozprávame o nezamestnaných, nie o nezamestnanosti. A tak, ako sa to hovorí aj v novom kľúčovom strategickom dokumente Európskej únie Európa 2020, "najlepšou ochranou pred chudobou a sociálnym vylúčením je pracovné miesto, avšak iba samotné pracovné miesto nezabezpečí zníženie chudoby alebo spoločenské začlenenie." Zákonník práce má pomáhať vytvárať pracovné miesta. Áno, súhlasím s tým, ale nemajú to byť akékoľvek pracovné miesta. Majú to byť dobré pracovné miesta. Majú to byť pracovné miesta, ktoré zabezpečia zníženie chudoby a zabezpečia spoločenské začlenenie. Také pracovné miesta máme podporiť vytvárať a to aj prostredníctvom Zákonníka práce.
Zákonník práce, ktorý zvyšuje nároky na nadčasovú prácu, ktorý zvyšuje nároky na pracovný čas, ktorý zvyšuje právomoci zamestnávateľa, resp. manažmentu firmy bez súhlasu pracovníkov určovať im takzvaný pružný pracovný čas, Zákonník práce, ktorý vylučuje možnosti, aby zamestnanci mohli vstupovať do rozhodovania o normách spotreby práce, aby mohli vstupovať rozhodujúcim spôsobom, aby mohli spolurozhodovať o bezpečnostných normách a ďalších pravidlách fungovania podniku, takýto Zákonník práce nedokáže vytvoriť dobré pracovné miesta. Také pracovné miesta, ktorých výsledkom bude pokles chudoby a spoločenské začlenenie. Z tohto dôvodu nemôžeme súhlasiť s vašimi návrhmi.
Vážené kolegyne a kolegovia, v tejto chvíli sa musím vrátiť k tomu, čo som hovoril v prvej časti, keď som spomínal niekoľko mojich diskusií v televízii či v rozhlase s pánom poslancom Brockom, ktorý mi opakoval, že musíme zabrániť, aby textilka odišla zo Slovenska do Srbska. Ak je to naozaj tak, tak sa pýtajme, prečo tá textilka odišla zo Slovenska do Srbska? Dovoľte mi, aby som zopakoval svoju otázku. Za lepšie fungujúcimi súdmi, za vyššou investičnou pomocou, za kvalitnejším školstvom alebo dopravnou infraštruktúrou? Ak áno, nič z toho nevyrieši Zákonník práce. A ak odišla do Srbska kvôli nižším platom a horším pracovným podmienkam pre zamestnancov, tak potom zmena Zákonníka práce, ktorá má zabrániť takémuto odchodu podnikov do krajiny, kde sú zamestnanci lacnejší a biednejší ako u nás, logicky musí priniesť lacnejších a ešte viac zbedačených zamestnancov aj na Slovensku. Toto je ten najhorší a najnebezpečnejší spôsob udržiavania konkurencieschopnosti Slovenska, vážení kolegovia, a týmto spôsobom sa celkom jednoznačne odhaľuje skutočná motivácia zmeny Zákonníka práce, s ktorou prichádzate do parlamentu a o ktorej diskutujete aj počas tejto rozpravy.
Pán poslanec Kaník ešte vo svojom vystúpení, a to je naposledy, keď naňho budem reagovať, povedal, že firma musí zvažovať, musí zvažovať svoje náklady, musí zvažovať, čo dokáže udržať, musí zvažovať, povedzme, ekonomický cyklus, musí zvažovať svoje ekonomické možnosti. Áno, ja súhlasím, ale ak dávame priestor a považujeme za legitímne a správne, že firma musí zvažovať pri zamestnávaní takéto svoje východiská, moja otázka znie: prečo toto uvažovanie upierame aj človeku? Prečo aj ľudia, ktorí majú nastúpiť do práce, nemajú mať možnosť zvažovať? Prečo aj ľudia, ktorí nastupujú do práce, nemajú mať možnosť porovnávať a zvažovať, čo a ako je pre nich výhodné? Ak človek, podľa vášho ponímania, nechce prijať zlé pracovné miesto, tak je flákač, tak nechce pracovať, tak sa vyhýba zamestnaniu. A vy nastavujete podmienky presne tak, aby bol človek nútený prijať akékoľvek pracovné miesto, aj zlé pracovné miesto, aj nízko platené pracovné miesto. A v tomto, vážené kolegyne a kolegovia, nemôže byť žiadneho sporu. Ten spôsob, ktorým vy meníte Zákonník práce, celkom určite bude znamenať zhoršenie kvality života, celkom určite bude znamenať zhoršenie kvality rodinného života, celkom určite bude znamenať, že pre ľudí sa stane práca trestom a nie pomocou, celkom určite povedie k tomu, že sa budú znižovať aj mzdové nároky. Áno, napríklad (Hlasy v sále.), napríklad, nie, nie, napríklad vypustenie § 120, ktoré vláda navrhuje, celkom určite by viedlo k zníženiu miezd na Slovensku, pretože by vytvorilo tlak na zamestnávanie ľudí s nízkymi mzdami. (Hlasy v sále.) O tom vôbec nemám žiadne pochybnosti, vôbec nemám žiadne pochybnosti, pretože vytváranie pracovných miest, pri ktorých ľudia budú musieť sa uspokojiť s nižšími nárokmi, znamená, že sa posunie tá ponuka nárokov, ktorú dostanú.
Ľudo, ty si povedal vo svojom vystúpení, že vidíte, čo spôsobila konkurencia, teda že konkurencia, pardon, že čo spôsobí konkurencia, že konkurencia môže pomôcť vytvárať viac pracovných miest a lepších pracovných miest, lebo sa ľudia, lebo zamestnávatelia, keď vytvoria viac pracovných miest, budú musieť upravovať aj mzdy, keďže bude väčšia ponuka tej práce oproti dopytu. Ale my sme predsa neraz svedkami aj toho, že konkurencia, že konkurenčné prostredie v snahe znižovať náklady vytvára aj tlak na kvalitu a znižuje sa kvalita. A vy práve tomu pomáhate v tomto Zákonníku práce. Vy vytvárate priestor na to, aby výsledkom konkurencie nebolo napríklad zvyšovanie miest, ale aby bolo znižovanie kvality pracovných miest. A mnohé ustanovenia tohto Zákonníka práce povedú k tomu, že možno sa vytvorí viac pracovných miest, áno, ale bude to viac nekvalitných pracovných miest. Viac pracovných miest, pri ktorých ľudia budú mať menej práv, menej možností, menej sociálnej ochrany, pri ktorých budú musieť pracovať viacej nadčasov, viac v pracovnom čase, menej si budú môcť prispôsobovať, teda viac budú musieť prispôsobovať svoje rodinné a osobné povinnosti tomu, čo od nich bude vyžadovať zamestnávateľ. Takéto pracovné miesta tu budú vznikať, o tom niet pochýb. A takéto pracovné miesta ale neznamenajú, že pomôžu ľuďom dostať sa z chudoby.
Vážené kolegyne a kolegovia, na tomto mieste sa musím ešte osobitne zastaviť, keď hovoríme o vzťahu k ľuďom. A hoci pôvodne som to nemal v pláne, ale pred pár dňami sa stalo niečo, k čomu sa jednoducho musím na tomto mieste vyjadriť. Keď som v debate s pánom ministrom Mihálom obhajoval súbeh výpovednej doby a odstupného a vysvetľoval som, že sú to nielen dve rozdielne veci, ale že je to dobrý nástroj, ktorý v kritickom období umožňuje ľuďom zachovávať si životnú úroveň, postarať sa o deti a venovať sa hľadaniu si novej práce, pán minister mi vtedy povedal, pán minister mi vtedy povedal, že na to majú podporu, teda podporu v nezamestnanosti. Už vtedy som protestoval, že byť na podpore nie je med lízať. Ale pred pár dňami som si prečítal, musím povedať, že úplne šokovaný, vyhlásenie, že ľudia odkázaní na podpore sú vlastne na dovolenke. Tak to som už stratil reč, pán minister. (Hlasy v sále.) To som si prečítal v médiách. Musím povedať, pán minister, že toto sú hrozné slová. Toto sú hrozné slová. Povedali ste, že ľudia si užívajú tie prvé mesiace, kedy sú na podpore, ako keby boli na dovolenke. Nehnevajte sa na mňa, ale toto je čosi nehanebné. Povedať o ľuďoch, ktorí stratili prácu, ktorí sú odkázaní namiesto príjmu z práce na to, že dostávajú podporu v nezamestnanosti, že sú na dovolenke, tak to je síce pre mňa pochopiteľné, ak pán predseda zase nazve protestujúce zdravotné sestry výletníkmi, ale myslím si, že je to niečo, čo nepatrí do výbavy žiadneho politika a vôbec nie politika, ktorý je vo funkcii ministra práce.
Samozrejme, že by ma to nemalo prekvapovať, keď si pozriem celý Zákonník práce, tak ako ho predkladáte, ale prekvapuje ma to, pretože toto je niečo, čo my nemôžeme akceptovať. Pohľad na to, že ľudia, ktorí sú prepustení, že ľudia, ktorí sú odkázaní žiť v biede, sú na tom vlastne dobre.
Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, na záver mi dovoľte, aby som sa ešte krátko vyjadril k problematike našej spolupráce s odbormi. O tejto téme sme hovorili aj v prvom čítaní a musím povedať, že už vtedy ste nám vyčítali náš vzťah s odborovými organizáciami. Pani kolegyňa Blahová o tom hovorila osobitne vo svojom vystúpení a ja som vtedy, bohužiaľ, nedostal možnosť, aby som fakticky na to zareagoval. Musím povedať, že vykresľovanie našej spolupráce s odbormi ako akési rezíduum, pozostatok toho, čo tu zostalo po novembri 1989, je jednoducho lož, vážené kolegyne a kolegovia. Vzťah medzi politickými stranami a odborármi, zmluvný vzťah medzi politickými stranami a odborármi je bežným štandardom kdekoľvek vo svete. Musím vám povedať, že v západných krajinách majú predovšetkým sociálno-demokratické strany bežne podpísané zmluvy, na základe ktorých nielen spolupracujú s odborovými organizáciami, ale na základe ktorých nominujú predstaviteľov odborových organizácií aj do rôznych štátnych alebo verejných funkcií. V nemeckom parlamente sedí vyše sto príslušníkov alebo funkcionárov odborových organizácií. V mnohých vládach sociálno-demokratické strany nominujú do funkcií buď ministrov, alebo podpredsedov vlády, odborových predstaviteľov. A nie sú to len sociálno-demokratické strany. V Taliansku máte veľké, mohutné kresťanské odborové organizácie, ktoré majú priamo nadviazanú spoluprácu s kresťanskými demokratmi.
Jednoducho, zmluvné vzťahy medzi odborovými organizáciami... (Nasleduje reakcia na hlasy v pléne) Ale to sú aj krajiny na severe, ty si, Ľudo, povedal, že si hovoril o krajinách, kde sa dnes štrajkuje, demonštruje, rozbíjajú výklady, ale v skutočnosti taká krajina je jedna. Taká krajina je jedna. V ďalších krajinách sa nič také nedeje. A nie je to vina odborárov. Chcete zakázať protestovať a vyjadriť svoj postoj občanom? Jednoducho vzťah odborových organizácií a politických strán, a to predovšetkým vzťah odborov a ľavicových strán je štandardom v Európskej únii, je štandardom a nie je nič nenormálnym, čo by sme nemali aj my na Slovensku akceptovať.
Vážené kolegyne a kolegovia, na záver ešte jedna poznámka. Nedávno som dostal a možno ste ho dostali aj vy, mailom veľmi zaujímavú správu. Dozvedel som sa, že na Slovensku žijú len dva druhy ľudí, normálni a špekulanti. Normálni ľudia chodia na dovolenku do Ameriky, na Kubu, na Maledivy, lyžujú minimálne v Alpách, každé dva - tri roky vymenia auto, motorku za nový model, stravujú sa v reštauráciách, pozerajú televízne noviny na svojich 170 - centimetrových plazmách a počúvajú svoje HiFi stereo. A špekulanti, špekulanti len špekulujú nad tým, ako prežiť od výplaty k výplate.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja sa hlásim k týmto špekulantom, pretože toto sú ľudia, ktorí sú voličmi sociálno-demokratickej strany, toto sú ľudia, ktorých my musíme zastupovať a toto sú ľudia, ktorých oprávnené záujmy musíme hájiť aj v prípade tohto Zákonníka práce.
Vážené kolegyne a kolegovia, Zákonník práce musí stáť na strane zamestnancov preto, lebo v reálnom živote ich vzťah, ich pomer vo vzťahu k zamestnávateľom nie je vyrovnaný.
Vážené kolegyne a kolegovia, Zákonník práce je základnou pracovnou normou, ktorá má za úlohu regulovať vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. Nerobte, prosím vás, zo Zákonníka práce trhací kalendár, nerobte zo Zákonníka práce nástroj, ktorý bude zhoršovať kvalitu života, ktorý bude zhoršovať pracovné podmienky zamestnancov. Nerobte zo Zákonníka práce nástroj, ktorý zhorší život ľudí, ktorí sú odkázaní na každodennú prácu, za ktorú poberajú mzdy. Tento návrh Zákonníka práce spĺňa, bohužiaľ, všetky tieto predpoklady. Ja pevne verím, že zvážite ešte pred hlasovaním všetky tieto dopady a nakoniec sa rozhodnete nepodporiť tento návrh Zákonníka práce. A ak nie, tak predpokladám, že pani premiérka využije svoju možnosť. Ak zoberiem do úvahy, vážené kolegyne a kolegovia, viaceré návrhy, ktoré ste tu vy podávali, mimochodom je zarážajúce, že vládni poslanci v druhom čítaní predložili viac pozmeňujúcich návrhov, ako opoziční poslanci. Svedčí to o tom, ako nekvalitne je celá táto právna norma pripravená. Nielenže príprava návrhu zákona vám nestačila na to, aby ste v komunikácii a v diskusii so svojím vlastným ministrom pripravili dobré znenie tohto zákona, ale dokonca ani prerokovávanie tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch vám nestačili na to, aby ste presadili, napriek tomu, že máte väčšinu v tomto parlamente, pozmeňujúce návrhy. V druhom čítaní predkladáte ako vládni poslanci viac pozmeňujúcich návrhov, ako predkladajú opoziční poslanci.
Vážené kolegyne a kolegovia, medzi týmito pozmeňujúcimi návrhmi sú pozmeňujúce návrhy, ktoré, a o tom nemám žiadne pochybnosti, zásadným spôsobom menia dikciu Zákonníka práce oproti podobe, v akej opustila rokovanie tripartity. Beriem celkom vážne vyhlásenie pani predsedníčky vlády o tom, že je, že v parlamente už nedôjde k žiadnym zmenám Zákonníka práce oproti podobe, aká je výsledkom tripartitných rokovaní. Upozorňujem vás na to, že viaceré vaše pozmeňujúce návrhy zásadným spôsobom zasahujú do Zákonníka práce tak, že ho menia oproti podobe, v akej opustil tripartitné rokovania. Ak pani premiérka nie je klamárka, ak pani premiérka nechce zostať ako luhárka, pevne verím, že vzhľadom na svoje slová z 27. apríla vydá pokyn ministrovi práce, aby v prípade, že sa ukáže, že tieto pozmeňujúce návrhy majú šancu prejsť, stiahol Zákonník práce z rokovania. Inak, musím povedať, že aj jej slová budú mať cenu vzduchu, ktorý dýchame. A to by bol ďalší klinec do rakvy vládnej koalície.
Vážené kolegyne a kolegovia, som hlboko presvedčený o tom, že dobrý manažér, dobrý manažér sa nemá prečo obávať Zákonníka práce, ktorý vytvára rovnocenný vzťah medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ktorý vytvára dobré možnosti na spoluúčasť odborárov na riadení podniku. Bohužiaľ, tento Zákonník práce ukazuje to, čo už všetci vieme, táto vláda nie je partia dobrých manažérov. Ste zlí manažéri a takým spôsobom ste pripravili aj tento Zákonník práce. Napokon vás ešte raz vyzývam, hlasujte proti nemu, alebo vás vyzývam, pán minister, stiahnite tento návrh ešte skôr, než o ňom budeme hlasovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja sa chcem pánovi poslancovi poďakovať za hodnotový pohľad na Zákonník práce. A súčasne postavený Zákonník práce stavia totiž zamestnanca do nevýhodného postavenia k zamestnávateľovi. Ja z tvojho vystúpenia premietnem niektoré tie paragrafy do praxe, napríklad už len predĺženie pracovného času, práca nadčas až do 550 hodín, či využívanie stravných lístkov. A keď si pozrieme ten plagát, že "držte hubu a makajte", tak sa mi pri tom natíska jedna otázka. Neviem, či tvorcovia Zákonníka práce si dostatočne uvedomujú skutočnosť, že to môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu zamestnancov, ktorí keď budú takto pracovať, nebudú mať dostatok času na regeneráciu svojich síl a na oddych.
Už teraz vieme, že ľudia chodia k lekárovi často až v pokročilom štádiu choroby a k tomu, ak prirátame vysoký počet ľudí poberajúcich invalidné dôchodky, tak sa domnievam, že o pár rokov sa dočkáme výrazného zhoršenia zdravotného stavu zamestnancov. To sa, samozrejme, odrazí aj na zvýšených nákladoch na zdravotníctvo i Sociálnu poisťovňu. Nemyslím si, že k tomu má smerovať navrhovaný zákonník a k nemu pripravené všetky návrhy. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Braňo Ondruš, skutočný majster demagógie, a podľa jeho vlastných slov od dneska špekulant, sám seba tak označil. Obrátil som ten transparentík dole hlavou alebo hore nohami, škoda, že to nedrží hore, pretože všetko, čo Braňo hovoril, mnohokrát aj celkom v tom úvode by to mohlo mať hlavu a pätu, akurát ten záver bol taký, že presne naopak. Presne naopak je to, tak ako on hovorí. A preto aj ten odborársky plagátik, ktorý si si tu zabudol, Braňo, je presne naopak a má visieť hore nohami alebo dole hlavou. Ale aspoň že vieme, Braňo, že teda si sa označil za špekulanta a už teraz rozumiem, prečo váš predseda má 20-tisícové hodinky na rukách, lebo to tak špekulanti väčšinou majú, že nezarobia si na to, ale nosia to, samozrejme. (Smiech v sále.)
Teraz k samotnému obsahu, čo si hovoril. My hovoríme vždy o ľuďoch, pretože to je cieľ. To sa len v štatistikách odrazí, ako to nakoniec je. A keď vy hovoríte o hájení záujmov pracujúcich, no prečo nie ste proti tým dohodám? Prečo tvoj pozmeňovací návrh nezahŕňa zrušenie práce na dohodu, ktorá vyslovene vytvára zlé pracovné podmienky pre ľudí? Prečo vaša novela rozšírila možnosti práce na dohodu? Kde sú, hájenie ľudí práce? Vy hájite len záujmy odborárov, záujmy veľkých spoločností, ktoré napríklad zarábajú stámilióny na gastrolístkoch tým, že sťahujú si z nich neúmerné provízie a podobne. Len sa skrývate za záujmy ľudí. To je vaša politika, takzvaná sociálna demokracia, ale ako si sám povedal, sú to tvoje slová, je to politika špekulantov.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Ondruš, vystúpenia pána poslanca Maďariča sú čajovým odvarom proti tomu, čo ste tu predviedli momentálne.
No, dobre. Zákonník práce z dielne ministra Mihála ste verejnosti predstavili ako nejaký zločinecký manifest, ktorý sa zastáva podnikateľov a robí z nich veľkokapitalistov a na druhej strane obyčajných ľudí, zamestnancov ponižuje, zatvára im ústa, ja neviem, likviduje ich existenciu a tak ďalej. Zvykli sme si na to, že nás, koalíciu a pravicových politikov, verejnosti predstavujete ako tých, ktorí vždy stoja na strane kapitálu a tých bohatých. A preto by som chcel ukázať na krátkom príklade, že vaše vyjadrenia sú v rozpore s reálnymi skutkami. Zastavil by som sa pri tej časti vášho vystúpenia, ktoré ste venovali gastrolístkom. Pán kolega, gastrolístky podľa mňa sú zbytočným medzičlánkom, ktorý nepomáha zamestnancom, ani zamestnávateľom. Ale viete, komu pomáha? Desiatim, dvanástim firmám na Slovensku, ktoré sa nabaľujú a zarábajú stovky miliónov eur. Viete čo, na koho stranu ste sa vy postavili? Na stranu týchto spoločností, čiže na stranu kapitálu. A to je to nekorektné z vašej strany, že naozaj verbálne vyjadrenia sú v príkrom rozpore s reálnymi skutkami.

Pán kolega Braňo Ondruš dokázal svojím vystúpením, že háji práva zamestnancov. A ja mu za to veľmi pekne ďakujem a chcem na neho nadviazať a poukázať na prípadné riziká, ktoré hrozia zamestnancom, že pri prepustení zamestnanca, ktorý pracoval poctivo pre svojho zamestnávateľa, z organizačných dôvodov a ten si má vybrať medzi odstupným a výpovednou dobou, tak to je naozaj veľmi cynické. Vypustenie § 120 môže mať negatívny vplyv na hospodárenie niektorých domácností zamestnancov vykonávajúcich kvalifikačne nižšie až stredne náročné práce, u ktorých môže dôjsť k zníženiu mzdy. A to sú len zrniečka vybrané z celej širokej problematiky. Riešime tu novelu Zákonníka práce z dôvodu, že chceme, aby sa zvýšila zamestnanosť, ale to je omyl. Pracovný trh táto novela zákonníka nerozhýbe.
Samotný význam Zákonníka práce je zabezpečiť základné pracovné práva pre pracovníka a určiť základné pravidlá vo vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. A v tomto návrhu novely často obmedzujeme ochranu zamestnanca a robíme z neho lacnú nájomnú pracovnú silu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán kolega Ondruš, musím vám povedať, že ako debatný tréner by som vás za toto určite nepochválil, lebo taká znôška demagógie, za to stredoškolákov vyhadzujeme z turnajov, lebo sa nevedia správať ako poctiví debatéri. Ale vidím, že teda v parlamente to ešte stále akceptovateľné je.
Hovorili ste o tom, že pán Mihál rozprával o polročných prázdninách, citujete jeden kratučký článok, ale nedočítali ste ho zjavne do konca. Ten článok hovorí o tom, že ľudí treba najviac motivovať v prvých dvoch mesiacoch po strate práce, aby okamžite začali hľadať nové zamestnanie. A tým pádom, aby sa im nestalo, ako sa stáva častokrát v súčasnosti, že štyri, päť mesiacov v podstate ostanú na dávkach a začnú si hľadať prácu až na konci. To rozvrstvenie na 65 %, 45 % a potom len 35 je tam presne kvôli tomu, aby cítili, že na začiatku podpora od štátu je silná kvôli tomu, aby boli motivovaní tú prácu si hľadať a postupom času klesá, čo v konečnom dôsledku má vytvoriť presne ten tlak, aby rovno, keď prídu o prácu, začali hľadať novú a aby sa nespoliehali na to, že majú štyri alebo päť mesiacov k dobru, ako to mnohí ľudia dneska na Slovensku robia.
Nie je to o tom, že by sme im chceli odopierať voľno, je to o tom, aby nám neprepadli okami tej siete do tej skupiny chronicky nezamestnateľných a nezamestnaných ľudí, aby nestrácali pracovné návyky a aby si ľudia proste nezvykali na to, že môžu byť doma a poberať dávky od štátu. To je celé. (Potlesk.)