22. schôdza

Áno, najmä z úcty k tým, ktorí si pripravili svoje vystúpenia, za ktoré sa chcem ale veľmi pekne poďakovať.
Vypočul som si veľmi pozorne všetky štyri a veľmi stručne by som len chcel možno vyjadriť niekoľko myšlienok alebo poznámok k jednotlivým.
Pán poslanec Bublavý trafil jednu oblasť, kde aj my si uvedomujeme, že treba pridať, to poviem otvorene, čerpanie eurofondov. Aj keď je to skôr úloha domáca ako v kontexte zahraničnej politiky, aj keď, samozrejme, že so zahraničnou politikou súvisí. Potrebujeme písať dobré projekty, potrebujeme kvalifikované výzvy, potrebujeme pružnú administratívu, tie peniaze musíme vyčerpať. To by bolo veľmi zlé, keby sme ich, samozrejme, nevyčerpali.
Ale môžem vás ubezpečiť, že pani premiérkou počnúc, že si to všetci veľmi dobre uvedomujeme, dnes práve máme, mám v kalendári, že máme ministerskú radu venovanú jedinej téme, ako pridať tak, aby sme naozaj boli úspešní v tejto oblasti, pretože aj toto je oblasť, o ktorej povedzme hovoril pán poslanec Ondruš, ako pomáhať ľuďom, ako zvyšovať ich sociálny status.
Tam, kde už sa zhodneme s pánom poslancom Bublavým menej, je povedzme jeho výrok, že našou pštrosou politikou pomáhame Orbánovi. My sa často stretávame s pánom poslancom na výboroch, on chodí, ja chodím, vidíme to inak, keď som počúval pána poslanca Osuského, tak nielen preto, že je z nášho politického tábora, ale aj myšlienkovo mi to bolo bližšie. Niekedy treba zaútočiť, niekedy treba vyčkať na šancu, niekedy treba primerane sa na to pozrieť, ale jedna vec je taká, ktorú by som vám chcel, pán poslanec, povedať s istotou: o pštrosom prístupe nemôže byť ani reči.
My sa stretávame na všetkých potrebných úrovniach. Obnovil som činnosť všetkých dvanástich zmiešaných slovensko-maďarských komisií. Len ono to chce aj trošku chochmesu, ako sa ľudovo hovorí, a aj trošku vízie, pretože je to sused a potrebujeme jeden druhého. Chceme vedľa seba pokojne žiť. Tu sa uchádzam len veľmi pokojne o istú mieru vášho porozumenia, aj keď, samozrejme, to vaše videnie bude vždy také, ako budete chcieť vy.
No, možno ešte jednu vetu k Dunajskej komisii. Som rád, že sledujete tento projekt. Na strane druhej iste porozumiete a možno aj viete, že väčší tlak na Maďarsko, ako sme urobili v tejto súvislosti, čo sa týka Gabčíkovo - Nagymaros, sa urobiť nedá. Bol to medzinárodný súd s výsledkom: Dohodnite sa. Ale práve taký projekt, ako je Dunajská komisia, Dunajská stratégia, ak ho dokážeme schváliť, je skôr vodou, keď už hovoríme o vode, na náš mlyn. Lebo vy ste správne poukázali, že jedna z tých dvoch skupín, kde my sme spolupredsedníckou krajinou, sa zaoberá zvýšením kvality vôd. Ale je tam ďalšia, ktorá hovorí o povýšení splavnosti Dunaja. A to už je voda na náš mlyn. Čiže tento projekt má mnoho veľmi, veľmi zaujímavých tém: školstvo, vzdelávanie, kde so Srbmi tiež spolu predsedáme. Ono to chce, samozrejme, aj istý čas a možno aj obnovenie istého stupňa dôvery tak, aby nikto nemal predsudky pri myšlienke, že by sa raz Nagymaros mohol vybudovať. Toľko k vystúpeniu pána poslanca Bublavého.
Chcem sa poďakovať aj predsedovi výboru pánovi Štefancovi nielen za hodnotenie, ale za to, že sa môžeme veľmi intenzívne pravidelne stretávať na pôde výboru pre európske záležitosti, a myslím si, že si všimol, že tam chodím naozaj rád a nemyslím to celkom formálne.
Rovnako si veľmi vážim iniciatívu, my neraz máme páky, máme nástroje, len nemáme čas alebo energiu, alebo chuť k týmto nástrojom siahnuť. A tá iniciatíva voči harmonizácii daní a tých 14 bodov, ktoré sa nám podarilo nazbierať, je nesmierne povzbudzujúce, aby sme nezabúdali, že nie vo všetkom musíme sklopiť uši, ale že sú tu oblasti, kde dokážeme naozaj, ako hovoril tuším pán poslanec Osuský, nehrbene, ale veľmi pokojne presadzovať svoje videnie a svoje záujmy.
Som rád, že si všimol pán kolega Štefanec, ktorého vystúpenie bolo vlastne doplnením môjho, lebo hovoril o veciach, o ktorých som nehovoril aj ja, som rád, že si všimol aj agendu rozširovania. Európa je veľmi unavená. Všetci sme unavení. Iste nielen Hispánci, teda nielen frankofonisti, ale aj Hispánci rozumejú pojmu, že ancienne, fatiguée, unavená je stará Európa. No len na strane druhej by to nebolo dobré, keby sa to zastavilo, a preto sa tak tešíme vývoju v Chorvátsku alebo výsledkom v Chorvátsku, vývoju v Čiernej Hore, Srbsku.
V nedeľu cestujem na dvojdňovú cestu do Bosny a Hercegoviny. Chceme aj tam trošku byť prínosnejší, lebo naši diplomati tradične sa v tej krajine pohybovali veľmi dobre, rozumieme tomuto terénu. A myslím si, že toto bude v našej agende trvalo prítomné, pretože čím bude Európa kompaktnejšia, tým bude stabilnejšia a stabilita je, keď už sme hovorili o vode v Dunajskej komisii, vodou na náš mlyn.
Takže veľmi pekne sa chcem aj pánovi predsedovi výboru poďakovať nielen za vystúpenie, ale aj za spoluprácu.
Pán poslanec Ondruš veľmi zaujímavo hovoril o sociálnej inklúzii, o sociálnej integrácii. Tu by som chcel len dodať, veľa ja o tej smernici neviem, sa priznám, ale myslím si, že je to v zásade o tom, čo si môžme dovoliť hneď, čo si možno dovoliť zajtra. Chcel by som povedať ale veľmi jednoznačne, veď prečo sme sa tak do Únie hnali? No aby sa ľudia mali lepšie. O tom niet najmenších pochýb. Otázkou naozaj len je, do akej miery to vnímame, či sa dalo urobiť viac, či sa dalo urobiť menej. Či je to o smerniciach, o predpisoch, alebo to spočíva aj v niečom inom.
Pre mňa je veľmi dôležité to, o čom som hovoril vo svojom úvodnom vystúpení, pán poslanec Ondruš, a to je politika kohézie. Keď ste si všimli, to bola prvá priorita, keď som hovoril aj o nadchádzajúcom finančnom rámci 2014 - 2020.
No, ale myslím si, že preto to politické spektrum je ľavo-pravé alebo pravo-ľavé, že tie akcenty vidíme niekedy každý trošku inak.
No a skončil by som vystúpením pána poslanca Osuského, spravodajcu, netušil som, že pán doktor je taký znalec futbalu a jeho stratégie a taktiky, ja som futbal kedysi vášnivo hrával a myslím, že to prirovnanie bolo naozaj výstižné. Naozaj v zahraničnej politike treba niekedy pritlačiť, niekedy treba rozumne ustúpiť, vyčkať, tá politika by mala byť primeraná, ale to podstatné a kľúčové, myslím, bolo povedané veľmi výstižne. Chcem pána poslanca ubezpečiť, že Bielorusko bude aj naďalej trvalo v centre našej pozornosti. Po tieto dni boli, ale možno ešte aj sú na ozdravnom pobyte niektorí prenasledovaní ľudia z Bieloruska. Stretol som sa s otcom Nasti Palažanko, ty veľmi dobre vieš, že to bola najmladšia väzenkyňa, ostatná, režimu Alexandra Lukašenka. Iste vieš aj to, že pripravuje sa samit na najvyššej úrovni Európska únia - Východné partnerstvo 29. až 30. septembra vo Varšave. Pani premiérka Radičová vedie našu delegáciu, veľmi starostlivo sa na tento samit pripravujeme a predovšetkým v tej relácii, ktorej sa aj ty celé roky aktívne venuješ.
Chcem sa na záver pánovi poslancovi Osuskému aj veľmi pekne poďakovať, lebo niekedy to, čo sa môže zdať ako zdvorilostná fráza, je pre adresáta aj veľmi silným povzbudením. Takže to vystúpenie bolo pre zahraničnú politiku veľmi silným povzbudením.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, je pravdou, že sme v piatok dlhšie diskutovali. Otázka je, že to ukončenie môjho alebo mojej rozpravy alebo ten dôvod, prečo som sa prihlásil, bol veľmi prozaický, žiadal som pána ministra, aby vystúpil v priebehu diskusie. Bohužiaľ, tak sa neudialo. Ja dávam návrh pánovi ministrovi, ja preruším svoju rozpravu, ak by vystúpil, a potom, aby som mohol vystúpiť, len neviem, či to bude možné, a neviem, či pán predsedajúci, ktorý má momentálne nejakú inú diskusiu, takúto aj alternatívu aj počuje. Ale vzhľadom k tomu, teda že asi predpokladám, že takáto alternatíva bude asi veľmi ťažko vyriešiteľná, takže dovoľte, aby som ešte niekoľko málo poznámok.
Pán minister, ja sa pridávam k tomu návrhu, ktorý už tu bol, myslím, že aj pán poslanec Marcinčin si ho dával, aby sme návrh zákona dali znovu opäť na prepracovanie. A dávam taký návrh, pán minister, ak myslím si, že superhrubá mzda je niečo zbytočné, ktoré som zdôvodnil vo svojom vystúpení už minimálne dvakrát, a myslím si, že naďalej na tomto, na tejto pozícii trvám. Ale dávam návrh, poďte diskutovať o prvom pilieri, myslím, že všetkým nám je jasné, že prvý pilier je kľúčovým, kľúčovým vôbec v sociálnej oblasti. Poďme sa baviť o nastavení tohto piliera. Osobne si myslím, že by bola škoda, že niektoré, možno aj pozitívne veci, ktoré sa nachádzajú v tomto zákone, by práve možno neprijatím alebo neprijatím, včasným prijatím by možno boli, možno boli zapadli prachom.
A práve preto hovorím, dávam do pozornosti, poďme diskutovať o prvom pilieri, o nastavení tohto piliera. Myslím si, že bolo tu niekoľko aj z pozície teda koaličných poslancov, bolo tu niekoľkokrát namietané na, by som povedal, na niektoré veci a poukázané na veci, ktoré nie sú dobré alebo nie sú v súlade, a osobne myslím si, že by bolo dôležité, aby ste začali rozmýšľať práve tým kontextom filozofie zmeny prvého piliera. Myslím, že všetkým tým, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska, asi vnímajú, že ten sociálny systém a zdravotníctvo budú kľúčovými nástrojmi udržateľnosti hrubého dlhu Slovenskej republiky a udržateľnosti rastu slovenskej ekonomiky, jasné, v kombinácii s vonkajším priestorom. Ale ak vnímame tento kontext ako veľmi dôležitý, myslím si, že by bolo dôležité, aby pán minister stiahol tento návrh zákona, stiahol superhrubú mzdu a začali by sme sa baviť o prvom pilieri ako dôležitom nástroji.
Dávam do pozornosti, aj diskusia povedzme o hrubom dlhu mala nejaký kontext, bohužiaľ, do tejto diskusie opozícia nebola vôbec vtiahnutá a veľmi ľutujem toho, že keďže nebola vtiahnutá, nemala šancu nejakým spôsobom sa mať zmysluplne vyjadriť k týmto náležitostiam, ktoré tu boli predložené.
Takže ešte raz, dávam návrh, pán minister, či teda budete mať vôbec záujem, ale, bohužiaľ, myslím si, že tu bude skôr rétorika SaS. SaS potrebuje superhrubú mzdu, potrebuje nejakým spôsobom zviditeľnenie, lebo superhrubá mzda, bohužiaľ, nerieši systémový problém. My sme všetci za zjednodušenie tohto systému, na to ale nepotrebujeme superhrubú mzdu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec Burian, máš úplne pravdu a tvoj nárok je oprávnený, aby tu pán minister len tak nesedel a slovka nepreriekol. Myslím si, že tá rozprava bola dosť bohatá na to, aby mohol prekonať, ja neviem, či je to ostych, či je to strach, alebo čo mu bráni aspoň raz vstúpiť do diskusie s nami, možno teraz má poslednú šancu, aby sme aspoň v nejakých faktických mohli naňho reagovať, pretože naozaj sedí tu, mlčí ako peň a potom možno na nejakých fórach niekde bude machrovať, že aká dôležitá je diskusia na túto tému.
A, samozrejme, ako si to spomenul ešte v piatok, pán poslanec, keď bola hodina otázok, tak na nejaké otázky koaličných poslancov veľmi sebavedome hovoril, ako sa teší na diskusiu k týmto svojim návrhom tu v parlamente. No tak príležitosť na diskusiu s ním nám nedal, samozrejme, ani nám nedá, ale treba ho k tomu vyzývať.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Burian, začnem tam, kde vy ste skončili. Nie je to vôbec tak, že SaS potrebuje superhrubú mzdu, lebo by sme nemali iné témy. Už len tá brožúrka, ktorá sa tu povaľuje po niekoľkých laviciach aj poslancov SMER-u, dokazuje, že my si témy vieme nájsť. Superhrubú mzdu potrebuje Slovensko. Potrebuje ju kvôli tomu, lebo ten zákon čistí celý systém. Potrebuje ju Slovensko kvôli tomu, že je to veľmi dobrý prvý krok k tomu, aby jedného dňa bol zavedený odvodový bonus. A potrebuje ju Slovensko kvôli tomu, lebo nebol v odvodoch urobený poriadok ani za vašej vlády a v mnohých veciach ani za predchádzajúcich. A presne kvôli tomu potrebujeme tento zákon schváliť a nie vracať ho niekam na prepracovanie.
Ak máte záujem o diskusiu, predsa tu bude druhé čítanie. Posuňte to cez prvé a môžeme sa o tom rozprávať.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem poďakovať Marekovi Maďaričovi, lebo presne vystihol to, kvôli čomu som vystúpil aj v tom, teda v ústnej rozprave.
Pokiaľ sa týka pána poslanca Poliačika, ja ubezpečujem, že tento systém, a to není otázka len toho, že budem ja iba niečo tvrdiť ako opozičný poslanec, sa dá jednoducho zjednodušiť tým, že nepotrebujeme na to filozofiu superhrubej mzdy, ktorá zakladá veľa, veľa problematických situácií. Myslím si, že je to asi navýsosť jasné, ak by to tak nebolo, ak by teda bolo opačne, určite asi najgeniálnejšie asi nebude v tomto smere Slovensko, lebo jednoducho je tu experiment aj z Česka, alebo jednoducho není tu experiment vôbec žiadny, ani krajín Európskej únie, ani ja nepoznám ani príklad z celého sveta.
Pokiaľ sa týka odvodového bonusu, to je presne to, vy chcete naplniť svoju nejakú programovú víziu len preto, aby ste splnili tú jednu vašu filozofiu alebo jeden návrh, ktorý ste dali do svojho programového vyhlásenia. Toto vás drží. Toto jednoducho je iba tá mantra, ktorá vás tlačí dopredu, aby ste toto nejakým spôsobom uzavreli. Jednoducho odvodový bonus, ja môžem sa tu staviť, jednoducho nebude, lebo na toto nebude dostatočný priestor.
A tak ako, bohužiaľ, to, čo znovu zopakujem, poďme sa baviť o prvom pilieri. Každému zmysluplnému ekonómovi je jasné, že sociálna oblasť, a zase, čo som opakoval, aj zdravotníctvo bude kľúčovým momentom pre to, pre udržateľnosť verejných financií, a preto si myslím, že nastavenie prvého piliera bude kľúčom na to, aby sme šli ďalej dopredu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som v záverečnej reči reagoval na predrečníkov pánov poslancov, panie poslankyne na to, čo zaznelo najmä v päť hodín trvajúcej rozprave v piatok, pretože dnes sme sa už nič nové nedozvedeli.
Budem reagovať viac-menej chronologicky tak, ako tie pripomienky, návrhy a podobne prichádzali.
Pripomienka: Zákonom o superhrubej mzde sa mení 112 zákonov.
Áno, keďže sa zvyšujú mzdy zamestnanca o tých približne 34 % z dôvodu, že sa prenáša platenie odvodov len na zamestnanca, pretože sa mení terminológia v sociálnom poistení, v zdravotnom poistení, v daniach, pretože sa zjednodušujú fondy v Sociálnej poisťovni, je potrebné naozaj na to reagovať, a keďže ide o dopady, ktoré majú naozaj široké dopady, hlavne pokiaľ ide o ten prepočet miezd, tak je potrebné technicky zmeniť naozaj 112 zákonov.
A pripomínam ešte, že tu máme ešte aj ústavný zákon, o ktorom budeme hovoriť o chvíľočku, ktorý bude tiež potrebné zmeniť, ak chceme, aby právny stav v Slovenskej republike nebol rozrušený, narušený.
Čiže napríklad v zákone o superhrubej mzde si naozaj nájdeme v čl. 2 technické zmeny v Občianskom súdnom poriadku, v čl. 3 technické zmeny v Občianskom zákonníku a tak ďalej.
Ďalšia námietka: Zákonom o superhrubej mzde sa menia aj dôchodky v prvom pilieri, dochádza k zmenám v zákone o dani z príjmov, ktoré vecne nesúvisejú s daňovo-odvodovou reformou.
Áno, je to tak. My nemôžeme strácať čas. Sme nútení pod tlakom situácie, ktorá je vo svete, ale i na Slovensku, meniť aj iné, urobiť aj iné zmeny, ako sú len zmeny v daňovo-odvodovom systéme. Sme nútení meniť prvý dôchodkový pilier z dôvodu jeho udržateľnosti. Nesmieme sa tohto zľaknúť a musíme ísť do toho, a to čím skôr, pretože tak získa Slovensko jednak konkurenčnú výhodu a jednak je to našou povinnosťou voči občanom Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o zákon o dani z príjmov, tak treba si napríklad všimnúť, že v zákone o dani z príjmov sa v podstate zavádza veľká novinka, a to je možnosť liberálnych odpisov pre živnostníkov. Čo to znamená? Živnostník si bude môcť odpísať svoj nakúpený majetok tak, ako sa sám slobodne rozhodne. Bude si môcť znížiť svoj základ dane, a tým pádom aj dane aj odvody tak, ako sám uzná za vhodné. Čiže napríklad, keď si nakúpi na svoju živnosť nejaké strojové vybavenie, automobily alebo dokonca nehnuteľnosti, tak nemusí to odpisovať tak, ako to štandard ukladá, štyri roky, osem rokov alebo v prípade nehnuteľnosti dvadsať rokov, ale môže tento majetok odpísať napríklad okamžite v prvom roku, ako si ho zakúpil. To je obrovská výhoda, pretože ten si zrovná svoje cash-flow so svojimi daňovými nákladmi. Kto podnikal, tak vie, o čom hovorím. Kto nepodnikal, tak, samozrejme, ten to pustí druhým uchom von. Toto je veľmi významná pomoc pre živnostníkov, ktorí sú skutočnými živnostníkmi, investujú a svoju živnosť rozvíjajú.
Ďalšia taká zmena, ktorá tiež nesúvisí priamo s daňovo-odvodovou reformou, nájdeme ju v zákone o sociálnom poistení. Už spomínané zvyšovanie a predlžovanie materského, nemuseli by sme to robiť, ale robíme, pretože je to naším záväzkom voči občanom vyplývajúcim z programového vyhlásenia vlády.
Námietka znela, prečo sa takýto veľký balík zmien vlastne robí naraz, prečo v zákone o sociálnom poistení sú aj zmeny týkajúce sa superhrubej mzdy, odvodovej reformy a aj tieto ďalšie zmeny, ako napríklad zvyšovanie materskej.
No, prosím, technicky by sa to možno oddeliť dalo, logicky a z druhej strany, z druhého uhla pohľadu ale však nie, pretože nemôže naraz táto snemovňa prejednávať aj zmeny súvisejúce so zavedením jednotného výberu, zmeny súvisejúce s prechodom na superhrubú mzdu a zároveň inou novelou ten istý zákon, ktorý by napríklad riešil zvyšovanie materského. Mohol by vzniknúť problém, pretože čo ak by sa povedzme jeden zákon schválil a druhý nie? Vznikol by legislatívny chaos. Preto je nutné všetky tieto zmeny spojiť do jedného balíka. Nie je možné o týchto zmenách hovoriť oddelene.
Ďalšia a veľmi demagogická námietka tu zaznela, podľa ktorej údajne zákon obsahuje zrušenie či dokonca zníženie, alebo zníženie dávok zo sociálneho poistenia.
To je absolútny blud a je to čistá demagógia, ktorú niektorí poslanci úmyselne šíria medzi ľudí. Žiadne dávky sa ani nerušia, ani neznižujú. Ako som už spomínal, naopak, zvyšujeme materskú. Ak, vážená poslanecká snemovňa, schválite tento návrh, tak prispejete k tomu, že materská sa v Slovenskej republike behom dvoch rokov predĺži z 28 týždňov na 40 týždňov. Čiže z pôvodných šesť a pol mesiaca budú mamičky dostávať materskú celých deväť mesiacov. Zároveň prispejete k tomu, že materská sa behom dvoch rokov zvýši v prepočte o vyše 18 %. Napríklad žena, ktorá by poberala pôvodne 300 eur, bude poberať temer 360 eur, a to je už naozaj významná pomoc pre mladé rodiny.
Zmena, pokiaľ ide o dávky zo sociálneho poistenia, sa navrhuje aj pri dávkach v nezamestnanosti, a to z dôvodu vyššej motivácie ľudí, ktorí si hľadajú prácu po strate zamestnania. Pripomeniem, o čo ide. Doteraz sa dávka v nezamestnanosti v tom štandardnom režime vyplácala počas šiestich mesiacov vo výške 50 % predošlého hrubého zárobku. Prepáčte, trošku zjednodušujem, ale podstatu to vystihuje.
Návrh je taký, aby sa dávka v nezamestnanosti počas prvých dvoch mesiacov poberania zvýšila na 65 % hrubej mzdy, ďalšie dva mesiace aby bola 45 % predošlej hrubej mzdy a posledné dva mesiace 35 % hrubej mzdy. Cieľom je vyššia motivácia ľudí prijať nové zamestnanie.
Väčšina ľudí dnes naozaj nevyužíva celých šesť mesiacov poberania dávky v nezamestnanosti a pre nich je táto úprava jednoducho výhodnejšia. Samozrejme, výhodnejšia je táto úprava pre každého, kto sa rozhodne prijať možnú ponuku zamestnania skôr ako po šiestich mesiacoch. Že je to naozaj tak, svedčia aj prepočty, ktoré sme urobili, táto zmena, stačí si pozrieť doložku finančných vplyvov, táto zmena ochudobní kasu Sociálnej poisťovne o niekoľko miliónov eur, počítame s tým, ale naším cieľom je skutočne to, aby ľudia pracovali, aby si ľudia nachádzali zamestnanie čím skôr.
Ďalšia veľmi, veľmi demagogicky argumentovaná zmena, údajná zmena, vraj si zamestnanci budú musieť sami platiť odvody, vraj si zamestnanci budú musieť sami robiť daňové priznania, ročné zúčtovania a podobne, keďže dochádza k prenosu odvodov na zamestnanca.
Čistá demagógia, klamstvo, lož, faloš. Tí poslanci opozície, ktorí tomu aspoň trošku rozumejú, samozrejme, takéto hlúpe argumenty nepoužili ani náhodou, aby sa nezosmiešnili. Žiaľ, nie všetci sú natoľko informovaní a nie všetci sú natoľko poctiví, aby priznali, že tomu ani zamak nerozumejú, ale majú plné ústa veľkých rečí.
Takže, ak dovolíte, trošku sa tomu povenujme, ako to bude. Tak ako doteraz, zodpovednosť za správny výpočet daní a odvodov, za ich včasnú úhradu, za vykonanie daňového priznania, ročného zúčtovania, túto povinnosť, túto zodpovednosť bude mať aj naďalej zamestnávateľ. Zamestnanec sa, tak ako doteraz, nebude musieť starať o svoje dane, o svoje odvody. Zostáva to na pleciach zamestnávateľa. Ten bude povinný tieto výpočty, odvody robiť. Druhá vec ale je, že mzdová agenda sa v každom prípade pre zamestnávateľa zásadne zjednoduší, môj odhad je, že asi štvornásobne.
Prečo je tomu tak? Dnes zamestnávateľ platí osem odvodov za seba, päť odvodov za zamestnanca. Po novom to bude jediný odvod za zamestnávateľa na úrazové poistenie a dva odvody za zamestnanca, to bude zdravotné poistenie, sociálne poistenie. Zrušia sa rôzne výnimky, ktoré treba strážiť. Sú rôzne skupiny zamestnancov, ktorí platia, neplatia to či ono, majú nižšiu sadzbu a podobne. Tieto výnimky pôjdu preč.
Mzdárky nebude stresovať vyúčtovanie zamestnaneckej prémie. Ja viem, že strana SMER obhajuje zavedenie zamestnaneckej prémie, ktorá sa tu zaviedla za ich vlády, ale kto niekedy robil ročné zúčtovanie zamestnancovi, tak vie, aký je to administratívny nezmysel a paškvil. Tým, že sa zruší zamestnanecká prémia, zamestnanci, ktorí mali nárok doteraz na túto daňovú výhodu, o nič neprídu, pretože nastavením sadzieb odpočítateľnej položky budú mať čistý príjem dokonca ešte vyšší ako doteraz, aj bez tejto nešťastnej a hlúpej zamestnaneckej prémie.
Výkazy. Dnes zamestnávateľ každý mesiac posiela tri typy výkazov do Sociálnej poisťovne, dva typy výkazov do každej z troch zdravotných poisťovní, každý štvrťrok posiela výkaz na daňový úrad a za väčšinu svojich zamestnancov robí každý rok ročné zúčtovanie dane a komplikované ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie.
Od roku 2013 po plnom rozbehu jednotného výberu daní, odvodov, po spustení nových finančných úradov bude zamestnávateľ každý mesiac posielať iba jeden jediný výkaz na tento nový finančný úrad a po skončení roka bude robiť jedno jediné, pomerne jednoduché ročné zúčtovanie dane a odvodov. Toto je hlavný dôvod, prečo všetky zamestnávateľské zväzy, či už ide o RÚZ, či už ide o Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, alebo Klub 500, alebo Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru, všetky tieto zamestnávateľské zväzy najmä z dôvodu obrovského zníženia administratívy u zamestnávateľov jednoznačne podporujú túto reformu, jednoznačne podporujú zavedenie superhrubej mzdy.
Ďalšia námietka: Vraj bude mať reforma negatívne dopady na občanov aj na štát.
Stačí si pozrieť znova doložku finančných vplyvov. Nájdete tam, že dopady reformy sú pre rok 2012 vyčíslené na 60 mil. eur v prospech občanov, v neprospech štátu. Čiže štátnemu rozpočtu a rozpočtom Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní bude chýbať 60 mil. eur. Tieto peniaze sa nestratia, ale zostanú vo vreckách ľudí. Niekto povie, že symbolicky, ale predsa len sa o týchto 60 mil. zvýšia čisté príjmy ľudí, či už sú to zamestnanci, či sú to podnikatelia, samostatne zárobkovo činné osoby.
Získajú aj firmy, ako som už hovoril, tým, že významne znížia svoje náklady na administratívne povinnosti. A v konečnom dôsledku získa i štát. A prečo? Pretože nový daňovo-odvodový systém bude omnoho efektívnejší, dá sa jasne predpokladať omnoho vyšší výber daní a hlavne odvodov. A usporia sa i náklady, pokiaľ ide o štát. Veď si len zoberte, že Sociálna poisťovňa podľa návrhu svojho rozpočtu, čo sa reálne aj určite naplní, bude mať v roku 2013 približne o 30 mil. eur nižšie výdavky vďaka zjednodušeniu procesov a vďaka zjednoteniu výberu daní a odvodov.
Ďalšia námietka: Údajne najviac získajú najbohatší a najmenej získajú najchudobnejší.
Chcem povedať, že na tejto reforme získajú, až na pár výnimiek, prakticky všetci zamestnanci. A proporčne najviac získajú práve zamestnanci s veľmi nízkymi príjmami. Zamestnanec, ktorý pracuje na polovičný úväzok za minimálnu mzdu, resp. pracuje za minimálnu mzdu pol roka, čiže v prepočte zarobí okolo 160 eur na mesiac hrubého dnes, získa na tejto reforme najviac, pretože získa každý mesiac 16 eur čistého. To znamená, je to 10 % z jeho doterajšej hrubej mzdy, ktorú získa navýšením čistého príjmu. Týmto nastavením a týmto zvýhodnením chceme zároveň motivovať ľudí, ktorí z rôznych objektívnych dôvodov nemajú šancu alebo možnosť zarobiť si viac, aby pre nich hoci zle platená práca bola daňovo a odvodovo zvýhodnená oproti iným vyšším príjmom.
Napríklad ďalej, zamestnanec, ktorý by pracoval na kratší úväzok a zarábal by 250 eur hrubého mesačne, tak ten bude mať čistý príjem vyšší o 11 eur. Čiže už je to o niečo menej, ale stále je to o 11 eur mesačne viac. Zamestnanci s priemerným alebo nadpriemerným príjmom budú mať tiež čisté príjmy vyššie, ale tam pôjde o symbolické, tu 4, tu 6, tu možno 8 eur.
Chcem ale pripomenúť, že primárnym cieľom tejto reformy v tomto kroku nebolo zvyšovanie čistých miezd zamestnancov, ale veľké upratanie systému, ktoré vytvára ďalšie predpoklady na znižovanie odvodov pre zamestnancov v budúcnosti a, samozrejme, najmä predpoklady na to, aby bol daňovo-odvodový a súčasne potom aj následne penzijný systém dlhodobo udržateľný v dnešnej problémovej dobe.
Ďalšia námietka: Reformou sa znížia odvody, a tým aj príjmy pre Sociálnu poisťovňu, pôjdu dole dávky.
Áno, reformou sa zníži objem príjmov vybratých vo forme odvodov, to je fakt. Zvýši sa však súčasne objem vybratých daní. A chcem pripomenúť, že súčasťou napríklad zákona o sociálnom poistení je záväzok štátu financovať Sociálnu poisťovňu tak, aby mala dostatok zdrojov na výplatu dávok a dôchodkov.
Chcem pripomenúť, že v súčasnosti štát posiela do Sociálnej poisťovne každý rok približne 1,5 mld. eur práve na to, aby mala Sociálna poisťovňa dostatok zdrojov. Po reforme to bude 2,7 mld. eur ročne.
Chcem ešte ďalej pripomenúť, že jednou z filozofií, ktorá je zapracovaná v daňovo-odvodovej reforme, je posilnenie solidarity. Možno viete, možno nie, že odvody sa platia len po zákonom stanovenú výšku, po takzvaný maximálny základ, resp. po novom, po maximálnu výšku zaplateného poistného. Čiže tí bohatší neplatia odvody z celého svojho príjmu, ale daň sa platí z celého príjmu bez akéhokoľvek obmedzenia. To znamená, ten väčší dôraz na dane, z ktorých potom pôjde transfer do Sociálnej poisťovne, zároveň znamená posilnenie solidarity v daňovo-odvodovom systéme.
Zaznela tu výhrada, že prenosom odvodov na zamestnanca a tým, že neplatenie odvodov na zamestnanca je trestný čin, je a bude to trestný čin, zamestnávatelia, ktorí nemajú zdroje, môžu na to doplatiť v podobe postihov, dokonca trestného stíhania a podobne viac ako v minulosti.
No, de facto je to pravda, pretože skutočne neplatenie odvodov je trestný čin. To, že sa odvody prenesú len na zamestnanca, ale zodpovednosť zostane na zamestnávateľovi, skutočne znamená, že ak by nejaký zamestnávateľ neplatil za svojich zamestnancov odvody, pôjde o trestný čin s príslušnými následkami a sankciami. Ak objektívne pôjde o dôvody, ktoré u zamestnanca naozaj povedú k tomu, že nie je schopný odvádzať odvody za svojich zamestnancov, chcem pripomenúť, že tak v zákone o sociálnom, i v zákone o zdravotnom poistení sú možnosti, ako sa môže zamestnávateľ, ktorý je objektívne v problémoch, dohodnúť na splátkových kalendároch, či so Sociálnou alebo so zdravotnou poisťovňou. Čiže zamestnávateľ tieto možnosti má a netreba hovoriť o jeho finančnom zruinovaní.
Na druhej strane však si treba uvedomiť, že tým, že dochádza k prenosu výberu, postupnému prenosu výberu na nový finančný úrad, neplatiči a skutoční špekulanti, ktorí špekulatívnym spôsobom neodvádzajú odvody za svojich zamestnancov, budú mať ten život ťažší. A to preto, pretože finančný úrad objektívne zo zákona bude mať ako štátna inštitúcia, bude mať vyššie možnosti, ako bojovať voči takýmto špekulantom napríklad tým, že im môže priamo z účtu sťahovať príslušné finančné prostriedky. To dnes Sociálna poisťovňa napriek všetkej snahe a napriek tomu, že by sme aj radi túto legislatívu zmenili, urobiť to nevieme. Čiže tu je dôležité to, že jednotný výber tieto možnosti finančnému úradu zabezpečí. A to znamená dobrú správu pre tých, ktorí odvody poctivo platia, nebudú doplácať na špekulantov.
Dosť vážnou námietkou bolo to, že zákon je prijímaný v rýchlom tempe, bez diskusie a kam sa tak ponáhľame, odložme to o rok a podobne.
Tak dovoľte, aby som trošku zrekapituloval, že čo vlastne sa všetko od volieb v minulom roku, voľby boli v júni, ako si dobre pamätáme, minulého roku, čo všetko sa udialo. Tak v prvom rade bolo schválené a prijaté programové vyhlásenie vlády, v ktorom je jasne zapísané, že chceme ísť do daňovo-odvodovej reformy, že chceme zaviesť superhrubú mzdu, ktorá znamená to, že povinnosť platiť odvody bude mať zamestnanec, samozrejme, s tým, čo som hovoril, pre zamestnávateľov to platí. Programové vyhlásenie vlády bolo prijaté, ako vieme, ešte koncom júla 2010 a Národná rada, vy ste toto programové vyhlásenie, vy ste za programové vyhlásenie hlasovali 10. augusta 2010 a podpísali ste sa teda pod to, že bude daňovo-odvodová reforma vrátane zavedenia superhrubej mzdy.
Ďalej bol vypracovaný Národný program reforiem. Z Národného programu reforiem takisto vyplýva zavedenie superhrubej mzdy, takisto v Národnom programe reforiem je už detailnejšie popísané, ako bude vyzerať daňovo-odvodová reforma. Pre informáciu, Národný program reforiem, tam bolo pripomienkové konanie v období na konci októbra 2010. Následne počas jesene 2010 sa začali pravidelne stretávať experti všetkých koaličných strán, dá sa povedať, na veľmi vysokej úrovni, keďže tam boli prítomní napríklad pán minister financií Mikloš, pán predseda parlamentu Sulík, štátny tajomník Ďurajka, pán poslanec Marcinčin, pán poslanec Brocka, pán poslanec Švejna, pán poslanec Solymos, čiže táto pracovná skupina sa stretávala v období od februára do apríla 2011 a jej úlohou bolo pripraviť daňovo-odvodovú reformu už v koncepte veľmi blízkom návrhu zákona. Výsledkom tejto pracovnej skupiny bola Koncepcia reformy daňovo-odvodového systému, pripomienkové konanie prebiehalo v apríli. A možnože si aj niektorí ešte z vás pamätajú, že potom bola otvorená verejná diskusia. Bola otvorená verejná diskusia k reforme daňovo-odvodového systému, ktorá prebiehala presne od 7. apríla do 21. apríla 2011.
Po prijatí koncepcie na vláde, po prijatí koncepcie reformy daňovo-odvodového systému sa okamžite pripravil, pretože on sa vlastne pripravoval paralelne, pripravil sa zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti a tento zákon bol predložený do pripomienkového konania 30. júna 2011. Pripomienkové konanie trvalo štandardných 15 pracovných dní a skončilo 21. júla 2011. Čiže inými slovami trvalo tri kalendárne týždne. To, čo som tu započul vo faktickej poznámke, že niekto sa to neskoro dozvedel a mal len tri dni na to, aby reagoval, tak ten niekto zrejme bol na dovolenke, to mi je ľúto, ale jednoducho my musíme pracovať, či sú dovolenky, alebo nie sú, pretože zodpovednosť, ktorú máme, je veľká a vyhovárať sa na dovolenky je dosť neférové.
Dobre. Poďme ďalej.
Samostatne zárobkovo činné osoby. To je, myslím, téma, ktorú tu rozoberáme a budeme rozoberať ešte aj v druhom čítaní, preto len pár poznámok.
Paušálne výdavky.
Paušálne výdavky sa, ako dobre vieme, rušiť nemajú, majú sa obmedziť. Čiže návrh je, ponechať paušálne výdavky vo výške 40 % z príjmu živnostníka, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, avšak so zavedením stropu 200 eur mesačne, čo inými slovami znamená 2 400 eur mesačne. 2 400 eur je teda suma, z ktorej živnostník de facto nezaplatí žiadne dane, žiadne odvody. Je na diskusiu, samozrejme, ja tu diskusiu pripúšťam, či takto nastavená suma je, alebo nie je v poriadku. Chcem pripomenúť, že toto nastavenie paušálnych výdavkov je naozaj výsledkom mnohých, mnohých diskusií.
Treba pripomenúť, že ak hovoríme o určitých výhodách alebo nevýhodách pri porovnaní so zamestnancom, chcem zdôrazniť, že zamestnanec bude platiť 19-percentné odvody do Sociálnej poisťovne, pričom samostatne zárobkové osoby len 13 %. Tam je 6-percentný rozdiel. Už to je určitá výhoda pre samostatne zárobkovo činné osoby. A chcem ďalej pripomenúť, že z tých 13 % živnostník, ktorý je v druhom pilieri, 6,7 % vlastne odvedie sám sebe na svoj dôchodkový účet. Čiže to sú priamo pre seba odložené peniaze, ktoré potom "nájde", keď pôjde na dôchodok. Čiže len 6,3 % v takomto prípade ide do solidárneho, resp. priebežného dôchodkového systému - a k tomu nemám čo dodať. Čiže nastavenie paušálnych výdavkov v kombinácii s takouto výhodnejšou sadzbou sociálneho poistenia je v každom prípade zaujímavou výhodou, ktorú živnostníci majú a budú mať oproti napr. zamestnancom.
Samozrejme, paušálne výdavky majú aj iný zmysel. Nehovorme len o daňovej výhode, pretože zmysel paušálnych výdavkov je jednoducho v tom, aby živnostník mal ľahšie administratívne povinnosti. To znamená, môže si účtovať, keď chce, tie svoje skutočné výdavky také, aké sú v reálnej výške, môže sa rozhodnúť pre paušálne výdavky podľa toho, čo je pre neho výhodnejšie. Čiže ak som živnostník a moje skutočné výdavky sa pohybujú napríklad vo výške 50 % svojich príjmov, prejdem na paušálne výdavky 40 % podľa dnešného stavu preto, lebo síce mierne stratím, budem platiť vyššiu daň, lebo tie skutočné výdavky by som mal vyššie, ale poviem si, kašľať na to, pretože ušetrím za vedenie účtovníctva, ušetrím si stres pri daňových kontrolách, tak využijem paušálne výdavky. To je celé! Zmyslom paušálnych výdavkov nie je poskytovať nejakú osobitnú daňovo-odvodovú výhodu živnostníkom, ale uľahčiť im vedenie administratívy, vedenie účtovníctva a tak ďalej.
Čiže áno, ak niekto je v takejto situácii, že tých súčasných 40 % mu vyhovovalo, pretože tie skutočné výdavky boli niekde tam, tak bude musieť prejsť na vedenie účtovníctva, čiže bude ho to pár eur stáť, samozrejme, poďme o tom ešte diskutovať.
Avšak chcem zdôrazniť, ak sa bavíme o tzv. zamestnávaní na živnosť, čo je neželaný efekt, ku ktorému reálne dochádza, nezatvárajme si pred tým oči, jendoducho je to tak. Množstvo ľudí pracuje v zamestnaní na živnostenský list, kde tá motivácia je úplne jasná. Pri súčasnom nastavení paušálnych výdavkov a ešte k tomu pri výhodných sadzbách odvodov je to veľmi vysoká finančná motivácia, či už pre týchto zamestnancov, alebo pre ich zamestnávateľov. Získavajú tým svojím spôsobom konkurenčnú výhodu oproti iným, či už živnostníkom, alebo zamestnávateľom, čo sa prejavuje na deformáciách pri napríklad súťažiach na trhu, keď napríklad niekto súťaží o nejakú zákazku, tak, samozrejme, vie ponúknuť nižšiu cenu v tejto súťaži, ak takto šetrí na mzdových nákladoch na svojich zamestnancoch ako iní podnikateľ, ktorý zamestnancov zamestnáva v pracovných pomeroch a platí z toho potom 35-percentné odvody.
Samozrejme, dopady to má aj na náš sociálny systém, na naše zdravotníctvo, pretože tieto zdroje potom jednoducho chýbajú. Je to jednoducho tak. A je našou zodpovednosťou, aby sme našli vyvážené postavenie v tomto nastavení.
V každom prípade na záver tejto časti zdôrazňujem, diskusia je otvorená, trvá síce dlho, ale myslím si, že treba nájsť také riešenie, aby sme boli spokojní. Ja som už niekoľko návrhov komentoval v médiách, čiže nebudem to tu opakovať.
Pokiaľ ide o tantiémy, pokiaľ ide o uznávanie daňových výdavkov, tieto otázky sú otvorené a myslím si, že k tým tam ešte k nejakým úpravám by dôjsť mohlo.
Ďalšia výtka: Zavedenie superhrubej mzdy je zbytočné, veď Česi ju zrušili.
Prosím vás, ja som to tu už hovoril niekoľkokrát, poskytoval som niekoľko vyjadrení do médií. Ale kto nechce počuť, tak nech si uši zapchá aj teraz, aby to nepočul a znovu tvrdil nezmysly. Česi nezaviedli žiadnu superhrubú mzdu. Česi urobili daňovú reformu, zaviedli rovnú daň, ale absolútne spackaným spôsobom. Pretože v Čechách pred troma rokmi ešte bola daň nastavená progresívnymi sadzbami, tak ako to bolo na Slovensku do roku 2003. Česi sa rozhodli zaviesť rovnú daň vo výške 15 % a urobili to tak nešťastne, že zároveň s tým, ako zaviedli samotnú tú rovnú sadzbu dane, rozhodli sa, že pri zamestnancoch sa za daňový základ bude považovať hrubá mzda zamestnanca neznížená o jeho odvody a, naopak, navýšená o odvody, ktoré platí zamestnávateľ. Čiže zvýšil sa vlastne daňový základ pri znížení a zavedení rovnej sadzby dane 15 %.
Na prvý pohľad to vyzerá tak, že to nemá chybu. Ale chybu to má obrovskú. Obrovskú v tom, že zamestnanec, budem to hovoriť v českých korunách ako príklad, neberte ma ale za slovo, lebo tie čísla nebudú stopercentne presné. Zamestnanec, ktorý zarába 1 000 českých korún a zamestnávateľ platí 350 českých korún odvody, mal základ zvýšený o 35 % a z toho mal dať 15 %. Zamestnanec, ktorý zarába 10 000 českých korún, lebo aj takí, samozrejme, sú, tak za neho zamestnávateľ neodvádza 3 500 českých korún odvody, pretože v Čechách je strop pri platení odvodov, čiže tie odvody boli niekde na výške 12 000 českých korún, čiže jemu sa základ zvýšil nie o 35 %, ale o 20, ale mal krásnu rovnú daň 15 %, tak ako ten zamestnanec, ktorému som naplno zvýšil daňový základ.
Čiže ak tomu trošku rozumieme, tak teda záver je jasný, lepšie zarábajúcim zamestnancom, nadpriemerne zarábajúcim zamestnancom táto daňová reforma priniesla obrovskú výhodu, pretože vlastne Česi zaviedli nie progresívne zdanenie, nie rovné zdanenie, ale degresívne zdanenie. Čiže v prepočte tá efektívna sadzba dane pre nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov klesla. Čo je čistý paradox. Takže, samozrejme, že Česi takýto spôsob rušia.
No je mi ľúto, že neprechádzajú na kompletný model superhrubej mzdy, ktorý znamená, že zamestnancovi sa zvýši, reálne zvýši hrubá mzda a reálne bude platiť všetky odvody atď., ale Česi sa rozhodli pre niečo iné. Nebudem komentovať, že čo, kto má záujem, veľmi rád vysvetlím, vymysleli si zas niečo svoje, originálne. Som zvedavý, ako sa im v tomto bude dariť.
Chcem ešte pripomenúť, že zavedenie superhrubej mzdy je dôležité preto, lebo ak hovoríme o zjednodušení systému daní a odvodov, ak chceme zaviesť naozaj jednoduché ročné zúčtovanie dane a odvodov, tak prenesenie odvodov na zamestnanca je nutnosť.
Neviem, koľkí z vás si robili ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie. A neviem, koľkí z vás ho robili v pozícii zamestnávateľa. Pravdepodobne nikto alebo možno máloktorí z vás. Ja o tom niečo viem, tak dovoľte, aby som sa tu trošku zdržal.
Ak zamestnávateľ robí zúčtovanie za zamestnanca a musí použiť tlačivo X, ktoré je neuveriteľne komplikované, alebo tlačivo S, ktoré je tiež slušne komplikované, tak zúčtováva to zdravotné poistenie za toho zamestnanca, ale zároveň za zamestnávateľa, za firmu. Poviete si, žiadny problém. No problém to teda je. Pretože ak je tých zamestnávateľov v prípade jedného zamestnanca viac, tak to zúčtovanie sa pre jedného zamestnanca vlastne musí urobiť vzhľadom na viac jeho zamestnávateľov. A tam je to neuveriteľne komplikované v prípade, že dôjde k rôznym sadzbám, v prípade, že sa prekročí maximálny vymeriavací základ, v prípade, že sa niečo stane, stane sa samoplatiteľ počas roka alebo je dokonca ešte SZČO. To, že platí odvody aj zamestnávateľ, nám šialeným spôsobom komplikuje ročné zúčtovanie.
Všetko sa dá, aj cez toto sa dá prežiť. Ale prosím vás, ak sa chcete podpísať pod komplikované ročné zúčtovanie v roku 2013, tak hlasujte proti superhrubej mzde. Ak chcete, aby ročné zúčtovanie odvodov, ktoré bude nielen za zdravotné, ale aj sociálne poistenie, ak chcete, aby bolo naozaj jednoduché, tak hlasujte za zavedenie superhrubej mzdy.
Druhá vec je tá, že keď sme už hovorili o tom zamestnávaní na živnosť, pozrite, dnes to funguje tak, že zamestnanec zarába 500 eur hrubého - 500 eur hrubého, žiadna superhrubá mzda -, zamestnávateľ platí približne 120 eur na odvodoch. Čiže tá celková cena práce alebo po novom superhrubá mzda je 670 eur. Zamestnanec ale vidí, podľa pracovnej zmluvy zarába 500 eur a z toho má potom nejaký čistý príjem.
Jedné pekného dňa za ním ten zamestnávateľ príde a hovorí mu: "Vieš čo, ja ti tých 500 eur dám na živnosť. Budeš mať nižšie dane, nižšie odvody. Pozri, takéto." A zamestnávateľ mu vyráta, že bude mať o 30 eur nižšie dane, odvody, čiže zarobí v čistom o 30 eur viacej. A tí zamestnanci na to skočia. Pretože budú mať o 30 eur nižšie dane, odvody, budú mať o 30 eur vyšší čistý príjem. A vôbec si neuvedomujú tí zamestnanci, že ten zamestnávateľ na nich ušetrí 120 eur na odvodoch. Zamestnanec si založí živnosť, začne robiť na živnosť, začne dostávať fakturačných 500 eur a je spokojný, lebo bude mať mesačne o 30 eur viac.
Takýto spôsob uvažovania a takých spôsob, poviem to otvorene, nátlaku na zamestnancov je možný dnes. Ak po novom bude mať zamestnanec na svojej výplatnej páske, na svojej pracovnej zmluve, že jeho hrubý príjem je 670 eur, tak chcem vidieť toho zamestnávateľa, ktorý mu príde povedať, že: "Vieš čo, prejdi na živnosť, lebo ja ti budem dávať len 500 eur." No tak na toto sa už ten zamestnanec nachytať nedá.
Čiže toto je možno malý detail, ale myslím si, že pre uvažovanie ľudí o tom, koľko zarábajú a či sa im oplatí prejsť na živnosť, keď už takto musia uvažovať, pre nich to bude veľmi dôležité, aby reálne sa im otvorili oči, aký je vlastne ten náklad zamestnávateľa na ich prácu. Lebo to nie je len o tej výplatnej páske.
Ďakujem za pozornosť a verím, že či v prvom, alebo následne aj v druhom čítaní podporíte tento dôležitý návrh, ktorým dostaneme Slovensko o riadny kus dopredu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja stručnejšie, ale chcem poďakovať pánu ministrovi za jeho záverečné slovo. Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že sa pán minister vyhýba diskusii s opozíciou, také boli aj isté námietky z tej strany, keď nevystupuje v rozprave. Myslím si, že pre poslancov alebo pre tých, ktorí mali možnosť sledovať vystúpenie pána ministra, malo oveľa vyššiu výpovednú hodnotu práve to, ako komplexne predstavil ten návrh, o ktorom sme tu v pléne druhý deň rokovali. Ako v tých prestrelkách, ako to zvykneme tu, určite by sa možno aj niečo iné dozvedeli, ale taký komplexný pohľad aj s vysvetlením všetkých výhrad, ktoré tu v rozprave odzneli, si myslím, že sa dalo iba tak, že to minister povedal v tom záverečnom zhrnutí.
Ja by som chcel povedať k zhrnutiu, že v rozprave písomne sa prihlásili a vystúpili piati poslanci. Potom ústne bolo prihlásených dvanásť, vystúpilo osem poslancov. Bolo, samozrejme, viacero faktických poznámok po vystúpeniach tých, čo boli v rozprave. Šiesti poslanci predniesli v pozmenenej podobe procedurálne návrhy, ktorými navrhujú, aby bol návrh vrátený na dopracovanie, aby sme nepokračovali v rokovaní a podobne.
Ja chcem len tu zopakovať možno jednu vetu, že tá rozprava nebola len druhý deň tu v pléne a nie teraz, keď je paragrafové znenie zákona na stole, ale vlastne my poslanci, predstavitelia politických strán, už takmer rok diskutujeme o obsahu tohoto zákona na rôznych fórach. V legislatívnom procese, veď aj opoziční poslanci sa mali možnosť vyjadriť v médiách, cez médiá spolu diskutujeme o takmer každej zmene, ktorá je obsiahnutá v tomto návrhu zákona.
Ak niekto argumentoval, že je to komplikované, že je to veľa zákonov, že je to hrubé, teda obsahom, pozrite, no, ak je to pre nás komplikácia, tak ja by som sa cez to vedel preniesť, ak to znamená, že jednoduchšie to bude pre občana, že to bude jednoduchšie pre zamestnaného človeka, zamestnanca, že to bude jednoduchšie pre živnostníka, že to bude jednoduchšie pre zamestnávateľa, tak ja si myslím, že to stojí za tú cenu.
A ak dovolíte, rád by som niekoľko slov povedal takisto k niektorým z vystúpení a možno či všeobecne, alebo niekde možno aj nejakou odbočkou.
Pán poslanec Ondruš ani poslankyňa Tomanová, ich tu nevidím, oni v piatok vystúpili a nenechali nitku suchú, ak by som to obrazne chcel povedať, na vládnej predlohe návrhu zákona.
Pani ministerka Tomanová hovorila o tom, ako sme vpašovali do zákona znižovanie dôchodkov a iné veci, ktoré by som chcel zastaviť, že poplašné správy vo vzťahu k dôchodcom v súvislosti s týmto zákonom je nemiestne alebo nenáležité šíriť. Pretože aj keď štát vyberie na daniach po reforme odvodovej viac, tak aj Sociálna poisťovňa od štátu dostane viac. Pán minister to povedal dnes, každý rok, a my sme to tu už neraz zopakovali, keď prišla reč na situáciu v Sociálnej poisťovni alebo keď sme diskutovali o dôchodkoch, že keďže sa minuli zdroje z privatizácie a zaviedli sme trojpilierový dôchodkový systém a sporenie v druhom pilieri, tak Sociálna poisťovňa potrebuje na priebežné financovanie dôchodkov dnes, tento rok 1,5 mld. eur a nemusia sa dôchodcovia obávať, tie peniaze Sociálna poisťovňa dostala alebo dostane zo štátneho rozpočtu. A na budúci rok dostane 2,7 mld. Čiže nie 1,5 mld. eur alebo 2,7 mld. Veď to je skoro, ak by som zaokrúhľoval na desiatky, tak to je 60 mld. slovenských korún. Lebo garantom solventnosti Sociálnej poisťovne je štát.
Čiže šíriť poplašné správy v tomto smere neodporúčam, lebo určite by minimálne tým utrpela odborná spôsobilosť tých, ktorí to šíria.
Chcel by som vyzdvihnúť vystúpenie kolegu Beblavého, ktorý v piatok, to vystúpenie považujem za jedno z najkonštruktívnejších, ktoré odznelo v rozprave, ktorý sa sústredil práve na druhú časť návrhu zákona. Ten je reformou prvého priebežného dôchodkového piliera. A to je oveľa, oveľa dôležitejšia vec, možno, ja si dovolím povedať, ako tá prvá časť, pretože to má ďalekosiahle dôsledky v súvislosti s udržateľnosťou nastavenia terajšieho dôchodkového systému a jeho financovania.
Viacerí poslanci, teda alebo niektorí aj z koalície, ktorí vystupovali v zmysle, že zvyšovať odvody a dane by sme nemali. No, obávam sa, že v budúcnosti sa tomu žiadna vláda nevyhne, a keď sa neprijmú také opatrenia, ako sú obsahom tohoto návrhu zákona, tak to bude musieť hociktorá vláda urobiť oveľa, oveľa skôr. Chcem povedať, že niektorí si neuvedomujú, že dôchodkový systém, niektorí aj politici, aj z bývalej vlády, ktorí pristupovali k dôchodkového systému alebo k Sociálnej poisťovni, že aj tam sa dá, v úvodzovkách, "zarobiť" 20 alebo 30 % ako v zdravotníctve, ako pri stavbe diaľnic alebo v iných oblastiach, kde sa točí veľa peňazí. V iných rezortoch môžete robiť zmeny a úpravy bez toho, aby sa ten systém nejakým spôsobom ochromil. To znamená, keď je v zdravotníctve isté množstvo peňazí, tak môžete aj šetriť, aj škrtať a zdravotnícka starostlivosť môže byť efektívnejšia, lepšia, ak napríklad zabránite plytvaniu, kradnutiu. To isté platí aj o diaľniciach, že môžete za menej peňazí postaviť viac diaľnic. A to je prípad práve tejto vlády, tohoto ministra dopravy, myslím. Ale dôchodkový systém, to sú peniaze v Sociálnej poisťovni z ruky do úst. To, čo sa dnes vyberie, na druhý deň sa rozdelí medzi terajších dôchodcov. A tam už teraz chýba 1,5 mld. eur, takmer 45 mld. slovenských korún každý rok.
Čiže ak neurobíme niečo a to niečo, a je toho viac, je práve obsahom tohoto návrhu zákona, ak by sme to neurobili, tak, samozrejme, zvyšovaniu daní a odvodov sa nevyhneme. Zvyšovaniu daní sa nevyhneme aj z iných dôvodov. Diskutujeme o eure, o ochrane našej meny. Ja si myslím, že treba viac diskutovať aj o našej obrane, o obrane našich štátnych záujmov.
Na otázku, dámy a páni, či Slovensko je schopné brániť svojich občanov, túto krajinu, svoje územie proti istým ohrozeniam, ktoré v budúcnosti môžu na Slovensko pôsobiť, ja si myslím, že nemáme. Že našimi vlastnými silami nie sme schopní sa efektívne brániť. A keďže to nevieme, resp. na to nemáme, minister obrany by vedel o tom dlhšie hovoriť ako ja a kompetentnejšie, no tak musíme mať priateľov. Musíme mať silných spojencov, ktorí sú ochotní napríklad aj za naše záujmy používať svoje prostriedky a míňať dane svojich daňových poplatníkov, a preto sa musíme správať zodpovedne.
Mám pocit, že som trošku odbočil, keďže sme včera celý deň diskutovali na inú tému, ale zhodou okolností to súvisí aj s naším dôchodkovým systémom.
Dámy a páni, na záver len zopakujem. Odporúčam, ak využívam príležitosť, že vidím nášho predsedu klubu, že poslanci za klub KDH podporia tento návrh zákona do druhého čítania a ja odporúčam, aby tak urobili všetci poslanci v tejto snemovni.
Ďakujem za vašu pozornosť.