56.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ktorý si zasadol do lavíc parlamentných. Áno, to je jasné, to som pochopil. A myslím si, že po prečítaní pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mateja, myslím si, že budem si musieť upraviť vôbec ako môj príspevok a myslím si, že výrazne zmení vlastne celú obsahovú náplň, ku ktorej som chcel vystúpiť. A myslím si, že asi všetkým je tu jasné a myslím, že definoval to možno nepriamo aj pán poslanec Fořt, že v roku 2012 neočakávame žiadnu štátnu prémiu. Ja očakávam o tom, že dnes sú pripravené všetky podmienky na to, že bude v štátnom rozpočte na účte alebo teda v prospech stavebného sporenia jedna veľká nula. Takisto, ako je to pri hypotekárnych úveroch. Takže nebuďme, nerobme si ilúzie, nerobme si ilúzie o tom, že tento návrh alebo tento pozmeňujúci návrh je len čistá náhoda a že teda pán poslanec Matej prišiel s nejakou vlastnou myšlienkou. Je to určite návrh, ktorý určite je pod gesciou ministerstva financií.
Myslím, že tu už bolo povedané, myslím, že aj z úst pána poslanca Maďariča, že vlastne tu sa vlastne len potvrdzuje pravidlo to, že keď vláda nešetrí na svojich výdavkoch, ale šetrí na obyvateľoch, na občanoch Slovenskej republiky, prípadne zvyšuje dane alebo znižuje ich bonifikáciu alebo prípadnú bonifikáciu práve v prípade stavebného sporenia. Mal som tu niekoľko viac návrhov, ale myslím si, že aj moji predrečníci, hlavne čo sa týka pána poslanca Pelegriniho a Kolesíka, by som povedal, že dosť obšírne definovali túto oblasť. Ja chcem len na začiatku povedať, že súhlasím s tým obmedzením, ktoré ministerstvo financií nastavilo, pokiaľ sa týka poplatkovej časti. S tým sa dá súhlasiť. Ja osobne si myslím, že zníženie týchto poplatkov alebo štandardizácia týchto poplatkov je smerom k tomu, aby títo ľudia mali za jasných podmienok tieto zmluvy, aby vedeli, koľko zaplatia. A zároveň musím povedať, že tieto poplatky sa znižujú, čo zase hovorím, že je na prospech tých sporiteľov, ktorí vstupujú do tohto systému. Je možno otázkou dnes, že či tieto sadzby zostanú nemenné zase x rokov, alebo bude úvaha o tom, či tieto sadzby by nemali byť, by som povedal, valorizované možno o nejakú infláciu alebo o nejaký údaj, ktorý by bol zmysluplný. Zase zároveň hovorím, že tento, alebo tieto údaje alebo tie obmedzenia by mali asi skôr prináležať fyzickým osobám. Pokiaľ ide o právnické osoby, myslím, že tam by som bol troška zdržanlivejší, lebo to je v podstate troška iná poloha, ako je poloha v tomto systéme. Faktom je ale, nebudem teda rozprávať, teda, aby som povedal takú nejakú, skôr sa sústredím na technické veci ako na veci, ktoré sa týkajú nejakých všeobecných rozpráv k tomuto návrhu zákona.
Čo teda mi veľmi výrazne vadí a čo výrazne vadí nielen mne, ale myslím si, že v budúcnosti to bude vadiť aj možno právnikom, možno aj teoreticky, pri možno aj vrátení zákona prezidentom, prípadne možno podania na Ústavný súd, to je prípadná retroaktivita, čo sa týka vlastne medziúverov a možností čerpania štátnej prémie. Jednoducho, ak my dnes zákonom príjmeme to, že aj tí, ktorí vstupovali niekedy dávnejšie do tohto systému, a dnes majú podľa dikcie tohto návrhu zákona, nemajú nárok na štátnu prémiu, tak si myslím, že určite minimálne je to retroaktívne pre tých, ktorí vstupovali za určitých podmienok do tohto celého systému stavebného sporenia. Otázkou zostáva, či ak by sme prijali nejako túto dikciu do budúcna, teda, že to bude platiť len pre novonastúpivších sporiteľov v tomto systéme, určite aj tam nastáva otázka, prečo jedni môžu a jedni nie? Takže tam, by som povedal, tiež by som videl ako nejaký problém, teda by som povedal nejakej rovnováhy. Ale faktom je, že určite, ak to urobíme so spätnou platnosťou, je tu veľká šanca, že tento návrh zákona bude mať možno dohru, možno dohru na Ústavnom súde alebo niekde, kde teda bude sa posudzovať retroaktivita tohto návrhu. Určite by som rád si potom vypočul, že to nie je pravda, alebo nejaké zmysluplné riešenie, že teda je to inak.
Určite mi vadí aj to, že výpočet štátnej prémie tak, ako je navrhnutý ministerstvom financií, aj keď teda možnože bude nula, takže možno nemáme sa o čo prieť. Ale v každom prípade musím povedať, že ten výpočet, ktorý je tam daný, dáva dôraz na výšku štátnej prémie na prvý kvartál a počíta s tým, že ľudia sú natoľko bonitní, že dokážu zaplatiť túto štátnu prémiu už prvý kvartál alebo podstatnú časť a tým pádom dostanú aj adekvátnu výšku štátnej prémie, a pričom ďalšie kvartále sú pomerne podstatne nižšie. Čiže občan, ktorý sporí v pravidelných dávkach, a čo je teda bežný systém minimálne u tretiny týchto sporiacich sporiteľov, jednoducho títo ľudia nemajú dostatok peňazí na to, aby ihneď na úvod, teda v prvom kvartáli dali takúto čiastku, ktorá by zodpovedala, povedzme, významnejšej čiastke, ktorú platia jednoducho mesačne, a majú iba na to, aby jednoducho takýmto spôsobom rovnomerne platili. Myslím, že ak hovoríme o tom, že stavebné sporiteľne dnes obhospodarujú asi viac ako milión klientov, myslím, že môžeme povedať, že tretina, niekde okolo tristopäťdesiattisíc ľudí sa dostáva do týchto problémov, že nebude sporiť týmto systémom a jednoducho príde ešte aj o tú malú štátnu prémiu, ktorá podľa môjho názoru, týmto návrhom buď sa zníži, výrazne zníži, alebo bude nulová. Čiže to sú základné výhrady, ktoré mám k tomu návrhu zákona.
Faktom ale je, že možno sa málo počúva, možno málo sa aj počítalo s tým, že ak sa takýmto spôsobom zmrazí stavebné sporenie, určite ten záujem bude nižší, bude menší záujem sporiteľov jednoducho žiadať o medziúvery, jednoducho menej sa bude stavať, menej sa bude investovať. Môžeme uvažovať o tom, či štátny rozpočet práve v takejto oblasti skôr nestratí, ako získa. Ak nezíska na dani z príjmov, či je to sporiteľňa, stavebná sporiteľňa, či je to bežný občan, ak sa nakúpia veci, podporuje sa spotreba, domáca spotreba, podporuje sa teda aj vratka dane z pridanej hodnoty a zároveň nehovoriac o tom, že je tu aj určitá forma zamestnanosti, kde vláda a teda každá vláda sa snaží pritiahnuť zahraničných investorov. A my týmto spôsobom sme ochotní vlastne takýto investičný stimul ako keby vo forme malého investičného stimulu, lebo toto je za málo peňazí, podľa môjho názoru, celkom slušne dosť muziky, jednoducho sme ochotní takýmto spôsobom to odbúrať. A nejedná sa práve o málo, počet pracovných miest. A myslím si, že keď sme boli ochotní dať a čo som veľmi rád, povedzme do investície do Honeywellu, ktorá zhodou okolností bola dvojnásobne vyššia, ako pôvodne sa očakávalo, ale budiš, je to aspoň na východe, je to v Prešovskom kraji. V každom prípade myslím si, že tam vznikne niekde okolo, pokiaľ si dobre pamätám, 250, v konečnom dôsledku 400 pracovných miest. Ak to porovnáme s týmto stavebným sporením, je to možno len kvapka v mori, ak ideme tým, že ideme výrazne rušiť stavebné sporenia, alebo jednoducho výrazne obmedziť.
Takže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúce návrhy, ktoré reflektujú na toto, čo som vlastne v tej svojej rozprave alebo vo svojom vystúpení snažil sa v krátkom vystúpení povedať.
Čiže pozmeňujúci návrh jedna. Pozmeňujúci návrh k čl. I bod 5 znenie § 10 odseku 4 sa mení nasledovne:
"Paragraf 10 odsek 4. Zo zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej v priebehu kalendárneho roka so stavebným sporiteľom podľa § 4 písm. a), za ktorého sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, sa v tomto kalendárnom roku štátna prémia určuje za jednotlivé kalendárne štvrťroky vo výške percentuálneho podielu vypočítaného podľa odseku 3 zo sumy vkladov uskutočnených:
po a) v prvom štvrťroku najviac vo výške sumy ustanovenej v odseku 3,
po b) v druhom štvrťroku najviac vo výške 3/4 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu za prvý a druhý štvrťrok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3,
po c) v treťom štvrťroku najviac vo výške 1/2 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu za prvý, druhý a tretí štvrťrok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3,
po d) v štvrtom štvrťroku najviac vo výške 1/4 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu na tento celý rok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3. Na uplatnenie nároku na štátnu prémiu a na pripísanie štátnej prémie za tento kalendárny rok sa ustanovenie § 10b použije rovnako.".
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.
Myslím, že v svojej rozprave som jasne zdôvodnil filozofiu toho, aby jednoducho aj sporitelia, ktorí nie sú tak bonitní, o ktorých už bolo tu dlhšie rozprávané, aby jednoducho mohli sporiť mesačne, tak ako to robia, robí to minimálne tretina sporiteľov, ďalších, povedzme, viac 40 %, povedzme, je schopná zaplatiť možno túto prémiu na začiatku roka v tom prvom štvrťroku, ale takýmto spôsobom odbúrame tú skupinu ľudí, ktorí si poctivo na takýto systém, dlhodobý systém, ktorý zabezpečuje udržateľnosť, jednoducho a zabezpečuje aj rozvoj ekonomiky, by bolo veľmi žiaduce.
Ďalší pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k čl. I body 7, 1 a 8.
Čl. I bod 7 k § 10a odseku 4. Navrhovaný text § 10a odseku 4 navrhujeme v celom znení vypustiť. A zároveň k čl. I bod 1, teda k § 6 odsek 2 písm. e) navrhovaný text k § 6 odseku 1 písm. e) navrhujeme v celom znení vypustiť a zároveň k čl. I bod 8, teda k § 13 odsek 2 v navrhovanom texte § 13j ods. 2 navrhujeme vypustiť časť znenia z prvej vety "a §10a ods. 4".
Myslím, že to zdôvodnenie som tiež jasne zadefinoval. Myslím si že sa tu jedná o retroaktivitu a myslím že si začíname veľmi slušne zvykať na retroaktívne zákony z dielne ministerstva financií, prípadne z ministerstva spravodlivosti, pokiaľ sa to týkalo aj konkurzných konaní. A myslím si, že to určite bude mať aj ďalšiu zaujímavú dohru.
Takže summa summarum záverom, myslím si, že po prečítaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Matej, myslím, že sa významne mení celý pohľad na túto skutočnosť a neviem, či aj tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré som tu predložil, vôbec zmenia nejaký pohľad ministerstva financií na túto oblasť v záujme toho, že ideme znižovať výdavky štátneho rozpočtu a to tým, že znížme už aj tak chatrnú prémiu alebo teda štátnu prémiu stavebného sporenia už aj tak zníženú na veľmi malú čiastku, už aj tak ideme do ešte nižších objemov. Ja si myslím osobne a možnože pán minister to vyvráti a povie nie, očakávame, že v štátnom rozpočte bude táto prémia. Nehovoriac o tom, že rušíme vzorec, ktorý mal nejakú stabilitu, a bol už jasnou štruktúrou vypočítaný, dokonca bol prebraný ešte v roku 2004, keď si dobre pamätám z nejakých, filozofie, ktorú uplatňujú povedzme v krajinách, ktoré, kde má históriu toto stavebné sporenie, čo je Rakúsko, povedzme, Nemecko a iné krajiny. Čiže dnes rušíme to a dnes to bude len v rukách ministerstva financií, prípadne vlády. Jednoducho není je perspektíva o tom, keď človek do toho systému vstúpi, aby mu náhodou niekto zase retroaktívne nezrušil jeho budúce možnosti príjmu. Ďakujem pekne za pozornosť.
