24. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem hneď na úvod povedať, že zavedenie bankovej dane nepovažujem za dobrý nápad. Podľa môjho názoru neexistoval dôvod na to, aby sme pristúpili k zavedeniu bankovej dane v skrátenom legislatívnom konaní, ale už sa to stalo.
Uvedomujem si, že diskusia na túto tému prebieha už dlhšie. Opakovane sa o zavedenie bankovej dane pokúšali naši kolegovia zo SMER-u, my sme ich vtedy odmietali a teraz ideme bankovú daň zavádzať aj my. Som si vedomý toho, že sa aj na pôde vládnej koalície, aj na pôde ministerstva financií, teda vlády, uvažovalo už dlhšie o tom, že by mohla byť zavedená banková daň. Ale ja nechcem zľahčovať tie dôvody, ja si uvedomujem potrebu znižovania deficitu a uvedomujem si, že tá diera, ktorá bola odhadovaná na začiatku, narastá a treba to riešiť. Ale dovolím si zotrvať pri svojom presvedčení, že deficit majú pravicové strany riešiť tak, že budú znižovať verejné výdaje, nieže budú zvyšovať dane, daňové a odvodové zaťaženie obyvateľstva. A ak sa k tomu ešte s istou benevolenciou dalo pristupovať minulý rok, keď sme schvaľovali štátny rozpočet a tá diera bola príliš veľká, áno, aj vtedy sme zvyšovali daňové zaťaženie obyvateľstva, myslím si, že ten rok, ktorý odvtedy ubehol bol dostatočne dlhou dobou na to, aby sme dnes neriešili už dieru vo verejných financiách cez vyššie dane, ale aby sme sa pokúsili znížiť výdavky a takýmto spôsobom znížiť deficit.
Aby som náhodou nebol obvinený z pravicového populizmu, tak chcem povedať aj to, že si uvedomujem, že výnos z tejto dane sa nejde priamo prejesť, že má byť určený na osobitný účel, dokonca osobitný účet. Ale aj tak ide o novú daň, ide o zvyšovanie daňového zaťaženia. A som presvedčený, že sa to prenesie na obyvateľstvo, prenesie sa to na podnikateľské subjekty, či už v poplatkoch alebo vo vyšších úrokoch. A je ilúzia myslieť si, že sú tu nejaké kontrolné mechanizmy, ktoré tomu zabránia. Tie banky to neurobia otvorene, neurobia priamo, ale urobia skryto, nejako to zaobalia, ale urobiť to urobia a nakoniec to aj tak zaplatia ľudia.
To, čo možno vytknúť tomu návrhu, je, že sa tu zavádza nejaká selektívna daň pre nejaký špecifický sektor. Áno, sú na to dôvody, banky sú v problémoch a možnože budú ešte vo väčších problémoch, aj keď naše banky sú v trochu lepšej kondícii momentálne ako v niektorých iných krajinách. Ale je to otvorenie dverí na to, aby nejaká budúca vláda niekedy v budúcnosti zavádzala iné selektívne dane pre iné sektory a aby sme princíp rovného zdanenia takýmto spôsobom opustili. A o. i. je to aj ďalší krôčik k harmonizácii v Európskej únii, pretože sú snahy zavádzať podobné poplatky a dane aj z roviny celoeurópskej. A ak dnes toto urobíme, tak vlastne tým naznačujeme, že áno, sme pripravení aj my ísť týmto smerom a nebudeme sa tomu nejako v zásade brániť, hoci doteraz sme hovorili, že harmonizácia daní je niečo, čo je pre nás neprijateľné.
A posledná vec, ktorú možno vytknúť tomuto návrhu, je tá navrhovaná výška, ktorá je výrazne vyššia ako v iných krajinách Európskej únie, ktoré takýto poplatok alebo bankovú daň zaviedli. My sme vyčítali kolegom zo SMER-u, že chceli zaviesť túto daň na úrovni 0,7 %, že je to príliš vysoké. Ale keď my sme prišli s návrhom 0,2, resp. potom 0,4 %, tak vidno, že ten rozdiel už nie je nijako dramatický. Ten dramatický rozdiel, aj keď možno nie v princípe, ale určite vo výške môže byť medzi 0,7 % a 0,01 alebo 0,02 %. Ale rozdiel medzi 0,7 a 0,4 už nedá sa považovať za to, že by to bol rozdiel medzi červenou a modrou, je to rozdiel medzi svetločervenou a tmavoružovou. A ten rozdiel sa mi zdá pomerne malý na to, aby som takýto návrh mohol podporiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Možno len jedna vec na vysvetlenie. Ondrej, myslím si, že tvoj silný argument je naozaj ten argument sektorovej dane, ktorý otvára trošku dvere aj zneužívaniu, hoci, ako si aj ty spomenul v tomto prípade, si myslím, že vzhľadom na povahu toho odvodu je to zdôvodniteľné. Chcel by som ťa však upozorniť, že z ekonómie vyplýva, naopak, že náklady zdanenia sa prenášajú na klientov práve vo vysoko konkurenčných odvetviach. Je to taký paradox dokonalej konkurencie. A práve v tých oligopolných odvetviach sa tie náklady prenášajú oveľa menej. To znamená, odpoveď na to, či sa to na občanov prenesie alebo nie, závisí od toho, čo si myslíš o povahe bankového sektora na Slovensku, ja si myslím, že keď sa pozrieme na štruktúru trhu, tak dosť jednoznačne sa jedná o oligopolný sektor, kde majú dosť veľkú trhovú silu tie dominantné štyri subjekty, alebo je ich päť. To znamená, že nie je celkom korektné predpokladať automaticky, že sa tie náklady prenesú na klientov úplne, dokonca skôr sa dá predpokladať, že sa prenesú na nich len v nejakej menšej časti, ak vôbec sa prenesú. Ďakujem.

Vážený pán poslanec kolega Dostál, dovoľte, aby som naozaj bez akýchkoľvek bočných úmyslov povedal, že vo vašom prípade vôbec nie je potrebné zdôrazňovať, že by ste mohli byť obviňovaný z nejakého pravicového populizmu, pretože vaše postoje sú úplne jasné, že všetky veci súvisiace s krízou je potrebné naložiť na ľudí, božechráň, aby sme sa dotkli podnikateľov, božechráň, aby sme sa dotkli tých, ktorí tu v pokoji podnikajú. A dokonca ani štát nemôže nič urobiť, pretože podľa toho vášho vystúpenia vy ste dokonca pripustili, že tie banky to dokážu tak urobiť, že my to ani nebudeme vedieť tak urobiť. Nuž tak potom načo tu všetci sedíme, načo potom je tu štát, keď nedokáže ani takúto základnú kontrolu urobiť? Veď je tu predsa nejaký primeraný zisk za nejaký úkon, ktorý urobím, alebo je tu už niečo, čo sa nedá nazvať primeraným ziskom. A tu, si myslím, je nezastupiteľné miesto štátu.
A poviem vám príklad, kde takéto niečo napr. v slovenských podmienkach funguje. Dnes sa odvádza určité percento z objemu povinného zmluvného poistenia pre motorové vozidlá. Tiež sa hovorilo o tom, že je to dvojaké zdanenie, je to akceptované. A vďaka tomu sa nakúpila nová technika pre Hasičský a záchranný zbor, ktorý dnes zachraňuje životy na cestách všetkých nás. A v pohode to tie poisťovne zvládajú. Toto je podľa mňa úloha štátu aj v prípade tejto bankovej dane, ktorú si musí splniť, preniesť to na nich, skôr aj tú časť väčšiu ako na ľudí, ktorí to vôbec nespôsobili.

Pán poslanec Dostál, ja som vás iba chcel pochváliť, že ste omnoho krajší bez tej brady ako s tou medveďou bradou.

Pán poslanec Beblavý, no to uvidíme. Myslím, že budeme mať možnosť sa v praxi o tom presvedčiť, nakoľko tieto ekonomické teórie zodpovedajú alebo nezodpovedajú realite. V každom prípade zvýšenie daňového zaťaženia to je, či to už dopadne tak alebo onak, na také alebo iné subjekty.
A, pán poslanec Blanár, no ja sa nečudujem, samozrejme, tomu, že úplne inak vnímame úlohu štátu. Ja si vôbec nemyslím, že je úlohou štátu, aby hovoril v podmienkach, kde existuje konkurenčné prostredie čokoľvek do toho, že čo je primeraný zisk a čo nie je primeraný zisk. Toto je len proste regulácia na reguláciu, zavedieme dane a potom si myslíme, že to budeme nejako kontrolovať, že ustriehneme to, či sa to niekam prenesie alebo neprenesie.
No ale zásadná vaša poznámka bola, že nevieme si ani predstaviť nijako inak riešiť krízu ako tak, že to naložíme na ľudí, ktorí to nespôsobili. My sme v OKS boli presvedčení, že treba to riešiť tým, že sa budú znižovať výdavky štátu, čo, samozrejme, prenesene sa dotkne aj ľudí. Je to možné riešiť tak, ako sa o tom uvažuje, že sa zvýši nejaká daň, ale to opäť sa prenesie na ľudí. Alebo to potom je možné riešiť tak, ako ste sa krízu pokúšali riešiť vy v SMER-e, keď ste boli pri moci, že ste začali enormným spôsobom zadlžovať túto krajinu. Ale to je tiež prenesenie krízy na ľudí, lebo tie dlhy takisto bude musieť niekto zaplatiť a nikto iný to nebude, ale iba ľudia

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister bezvládnej koalície, vážené dámy, vážení páni, vidím, že sa tu začína rozpútavať aj celkom vecná diskusia na túto tému, tak by som tiež chcel predostrieť svoj uhol pohľadu.
My rokujeme o zákone, ktorý filozoficky obsahuje parametre, ktoré sú akceptovaným riešením v rámci celého európskeho teritória, kde došlo k jasnej zhode názorovej na tému, či banky alebo vôbec finančné inštitúcie sa majú spolupodieľať na sanácii krízou rozvrátených verejných financií. Odpoveď je jasná, že to robiť majú Čiže tento koncept vôbec nie je taký šialený, amateristický a paškvilný, ako bol označovaný, keď sme ho my pred rokom predkladali, čoho dôkazom je, že dnes bezvládna koalícia predkladá v podstate filozoficky identický návrh, ktorý je len parametricky mierne odlišný od toho nášho. Ale princíp je ten istý. Čiže je to podľa môjho názoru tiež len ďalší dôkaz názorového kotrmelca, ktorý táto koalícia urobila, takisto ako to bolo v prípade eurovalu, kde pred voľbami tvrdili, že to je neprípustné riešenie. Dnes poznáme všetci názor, pri ktorom dokonca časť koalície navzájom sa osočuje a usvedčuje jeden druhého z klamstva. Takisto to platí aj v tomto prípade. Čiže keď sme tu dlhé mesiace počúvali o tom, aký je to nezmyselný návrh, likvidačný, a neviem čo všetko, dnes ho tu máme na stole a obhajuje ho práve jeden z tých, ktorý ho tak vehementne kritizoval. Na druhej strane sme aj radi, pretože konečne je to aspoň prvý pokus o to, neprenášať všetku záťaž, ktorú kríza priniesla, a celú záťaž konsolidácie verejných financií na bežných ľudí. Ale snaží sa hľadať peniaze aj tam, kde naozaj sú. A keď si pozrieme ziskovosť bankového sektora v tomto roku, naozaj sa črtá, že dosiahnu nieže predkrízové úrovne, ale pravdepodobne najvyššie úrovne vôbec v histórii ich pôsobenia na slovenskom trhu.
Čiže celkove je to posun a otázka je, prečo sa ten posun stal. Navyše tento zákon prijímame v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vyžaduje určité zákonné predpoklady na to, aby sa tak vôbec mohlo stať. A väčšinou je to pomenúvané, ako keď je situácia naozaj kritická. A myslím si, že aj tá kritická situácia už dnes je, a to aj v súvislosti s rozpočtom na budúce tri roky. I keď sa tu včera pán minister, nedá mi to nepovedať, bezvládnej koalície hrdil, že ten rozpočet už dodali do parlamentu, keď som sa pýtal, aký vlastne bude, tak ma odkázal na to, že si mám prečítať to, čo do Národnej rady už predložili. Ale skutočnosťou je, že to je naozaj iba zdrap papiera, pretože ten rozpočet vôbec nemá žiadne pevné základy, viď aj dnešné hlasovanie o stavebnom sporení, pretože už len tento jeden zákon vytvára úplne iný rámec. Ale aj tie zákony, ktoré prešli prvým čítaním, stále čakajú druhé čítania. A podľa toho, ako tu ja vnímam atmosféru v tomto parlamente, vidím, že s tým budú ešte veľmi veľké problémy. Čiže moja prognóza k tomu je, že ten rozpočet vôbec nebude schválený v takej podobe, v akej bol do parlamentu dodaný, a bude v úplne inej podobe. A to ešte v rozpočte je zapracovaná veľmi optimistická prognóza rastu na budúci rok na úrovni 3,3 %, ktorej už dnes azda vôbec nikto neverí. Už prvé medzinárodné inštitúcie prichádzajú s revíziou rastu. A je úplne evidentné, že tie čísla budú úplne iné, čo bude vytvárať obrovskú dieru. A myslím si, že ten deficit môže skončiť na úrovniach podobných, ktoré boli tak dlhodobo kritizované. A to vôbec nie je tá kríza ešte v takom hlbokom štádiu, ako sme to zažili my v minulosti.
Celá taktika v minulosti, konsolidácie, bola prenesením celej konsolidačnej záťaže na obyvateľstvo cez zvýšené dane, poplatky a odvody, čo sa aj stalo. Ministerstvo financií sa neustále hrdí tým, že aj šetria. Áno, došlo k nejakému zníženiu výdavkov, ale otázka je kde a v ktorých sektoroch sa tak stalo. Najviac ušetrili na zdravotníctve, učiteľoch, protipovodňovej ochrane. A to je šetrenie, ktoré naozaj je nezmyselné. A opäť tá záťaž na obyvateľstvo sa prenáša v réžii tejto bezvládnej koalície dvomi spôsobmi, jednak cez vyššie dane, odvody a poplatky a jednak cez nedofinancovávanie služieb, ktoré štát má obyvateľstvu poskytovať. Ergo tie služby, samozrejme, sú v oveľa horšej kvalite. A myslím si, že sa tu nemusíme presviedčať, že zdravotníctvo sa dostalo na hranicu kolapsu. A uvidíme, ako sa táto situácia vôbec rozrieši v najbližších mesiacoch a ako ju táto súčasná bezvládna koalícia rozrieši.
Čiže dnes je optický deficit lepší len vďaka vyšším daniam, nečerpaniu eurofondov, čo je ďalšia zaujímavá problematika, pretože vláda, ešte súčasná, v minuloročnom a vôbec rozpočte, ktorý platí, naplánovala a narozpočtovala veľmi veľkú sumu eurofondov, vyššiu, ako sme ju plánovali my v minulosti, za čo sme boli veľakrát kritizovaní. Čiže súčasná vláda si naplánovala ešte väčšie čerpanie eurofondov. Keďže sme hovorili, že to nie reálne vyčerpať, tak si môžete nájsť, pričom sa dočítate, čo všetko bolo povedané. Ale faktom zostáva, že sme mali pravdu. Tie eurofondy sa proste nečerpajú v takej miere. A ani zďaleka sa nevyčerpá to, čo narozpočtované bolo, čo automaticky vytvára úsporu na strane spolufinancovania, čo pôsobí pozitívne na deficit. Ale to je také šetrenie vo veľkých úvodzovkách. A navyše, tá masívna alokácia eurofondov do jednotlivých sektorov bola preto, aby sa opticky javilo, že sú dofinancované, ale keď sa dostaneme k záveru roka a uvidíme koľko peňazí naozaj bolo čerpaných v jednotlivých sektoroch, uvidíme, že to je oveľa menej, ako je to potrebné. A preto dochádza aj k tomu stavu napr. v zdravotníctve alebo aj v školstve, že sa dostávajú na hranicu kolapsu.
Na o zjavne tá taktika do budúcna bola veľmi podobná, i keď opäť mi nedá nespomenúť aj tu ústami pána ministra bezvládnej koalície navrhované riešenie v roku 2008. Ako najzázračnejšie riešenie na prekonanie krízy bolo zníženie daní. Dnes niet ani chýru, ani slychu o znížení daní, iba o zvyšovaní daní, odvodov a poplatkov. A tak veľa skloňované šetrenie dopadlo takisto, šetrenie v citlivých a zásadne dôležitých sektoroch, ako sú zdravotníctvo, školstvo, protipovodňová ochrana a mnohé iné.
No a to, že deficit v budúcom roku nebude vôbec taký, ako ste to plánovali, je dnes už úplne zrejmé. A čas mi dá za pravdu. A je to len otázka pár mesiacov, kedy budeme vedieť presne, aké to číslo je. A tento vyšší deficit bude automaticky znamenať vyššie zadlženie. Pritom pri pôvodnom pláne ešte sa tvárili všetci predstavitelia tejto bezvládnej koalície, že nás čakajú už len dobré časy. A spomeňme si na to, niekoľko mesiacov dozadu to je, čo ústami premiérky bolo povedané, že zlé časy sa skončili a že už nás čakajú len dobré časy. Tak už vtedy ten plán na zadlženie Slovenska na najbližšie štyri roky bol, že sa Slovensko zadlží viac ako za predchádzajúcej vlády. A to bol najoptimistickejší scenár konsolidácie, ktorému dnes už neverí podľa mňa vôbec nikto. Otázka je, či vôbec ešte na ministerstve financií tomu veria, keď navyše viem, že ani na ministerstve financií už tomu neveria. Čiže keď tie deficity budú väčšie, tak aj to zadlženie bude väčšie. Čiže už sa tu nebavíme o tom, že súčasná vláda mala plán zadlžiť Slovensko o 12,4 mld., viac, to bude určite, ale o koľko viac to bude, to uvidíme, keď budú najnovšie prognózy, ktoré vlejú oveľa viac svetla do toho, ako budú najbližšie dva-tri roky vyzerať.
Čiže by som to zhrnul. Strana SMER – sociálna demokracia sa hlási k filozofii zavedenia špeciálneho odvodu pre finančné inštitúcie, a teda najmä banky. Máme určité predstavy v duchu, v akom sme ich predkladali už pred rokom. Stratili sme podľa nás príliš veľa času, ale to už ide na vrub súčasnej bezvládnej koalície, ktorá mohla túto daň zaviesť. A keď akceptovala, a dnes vidíme, že akceptovala filozofiu nášho pohľadu, mohla sa pokúšať o zmeny parametrov, keď to má byť jediný problém. Ale tak sa nestalo. Čiže my sa ešte pokúsime cez pozmeňujúce návrhy, ktoré kolegovia prednesú, zmeniť niektoré parametre, ale tak či tak sme aspoň teda radi, že už došlo k posunu, že aj súčasná vláda pochopila, že je nutné hľadať tie prostriedky tam, kde sú, a nie tam, kde nie sú. Ďakujem.