26. schôdza

29.11.2011 - 14.12.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

1.12.2011 o 16:17 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:39

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega Zelník, ďakujem za to, že ste si v tom vystúpení vybrali práve to, čo naozaj trápi nás a odoberá nám to finančné prostriedky, pretože vláda o niečom rozhodne, ale negarantuje finančné prostriedky.
Pritom charta regionálnych samospráv, Európska charta regionálnych samospráv hovorí o tom, že ak má byť prenesená nejaká kompetencia alebo rozšírená, tak musí byť automaticky aj krytá finančnými prostriedkami. A tento princíp je tu jednoducho narušený.
A preto mi dovoľte ešte aj v súvislosti s tým diskriminačným prístupom, ktorý aj pán kolega Ondruš spomenul vo faktickej poznámke, aby som prečítal také dosť zaujímavé tvrdenie, ktoré vychádza z toho, čo pán minister povedal. Je to v nadväznosti na prejav pána ministra Mihála a jeho odôvodnenie potreby zabezpečenia financovania sto desiatich obecných zariadení, že môže dôjsť k ohrozeniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedného zo základných ľudských práv a slobôd.
Je potrebné zabezpečiť aj zachovanie ľudskej dôstojnosti a neohrozenia práva aj tých občanov, ktorí poskytujú sociálne služby, ktorým poskytujú sociálne služby vyššie územné celky, pretože z rozpočtu vyšších územných celkov to nie je možné. Nie je to možné.
Teda prijatím novely všetci, všetci verejne a vedome pripustíme stav, že občania vo vyšších územných celkoch, ktoré sú tam, kde sú tie zariadenia, budú mať poslancami Národnej rady ohrozené práva. Toto je záver, ktorý vyplýva z toho, že dnes riešime obce, ale najväčších poskytovateľov sociálnych služieb, ktorými sú práve samosprávne kraje, neriešime. Čo je nielen diskriminačné, ale nie je to ani dobré, lebo to ohrozuje práve toho, o koho nám ide.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.12.2011 o 15:39 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:41

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovoľte pár poznámok na záver rozpravy k zákonu o sociálnych službách. V rozprave zaznelo niekoľko pozmeňovacích návrhov. Najskôr sa teda vyjadrím k nim.
Pozmeňovací návrh pani poslankyne Blahovej, ktorý temer kopíruje to, čo bolo odsúhlasené sociálnym výborom. Ale teda technicky tento návrh zlepšuje. Nebudem to komentovať. Takže tento návrh by snáď mal získať podporu.
Podstatou je teda to, aby, aby to pravidlo spoluúčasti klienta päťdesiat percent sa netýkalo, pokiaľ ide o deti, respektíve rodičov, ktorí musia potom platiť za tieto deti.
Veľmi sa teším na to, že ho určite podporí aj pani Tomanová, pretože je to presne to, čo zdôrazňovala, či už teraz, dnes v rozprave alebo na výbore.
Ďalej poslanecký pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej, ktorým sa v § 73 a jednotlivých odsekoch zvyšuje ochrana príjmu. No tak, ak sa ochrana príjmu v niektorých prípadoch zvýši až na 380 eur, tak to jednoducho znamená, že títo klienti za príslušné služby nebudú platiť nič, ak majú dôchodok nižší ako 380 eur.
Takže, pán poslanec a zároveň pán predseda vyššieho územného celku Blanár, viete o tom, čo by to znamenalo, keby sme prijali poslanecký pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej? Odpoviem obrazne za vás, no znamenalo by to to, že príjmy od klientov by sa samozrejme znížili, čo by sa teda dotklo či vyšších územných celkov, či obcí. A neviem, či takéto riešenie je jednoducho korektné.
Ochrana príjmu bola nastavená v roku 2008 za vašej vlády. Bol to vlastne váš návrh ako ministerky. Takže takéto dramatické zmeny, ktoré ste takto predložili, by znamenali vážne, neviem si predstaviť aké, lebo to by bolo treba, samozrejme, spočítať, čo sa takto v rýchlosti nedá, ale je jasné odhadom hneď na prvý pohľad, že by to znamenalo veľmi významný prepad príjmov za úhrady od klientov, takže to si skrátka trošku protirečíme, keď sa bavíme k tejto téme.
No a potom poslanecký pozmeňovací návrh pána poslanca Blanára, ktorého podstatou je teda to, aby sa do tohto, do tejto zmeny financovania zahrnuli aj vyššie územné celky. Neviem, či si správne pamätám, 15 miliónov eur ste vyčíslili vy sám tieto dopady. Čiže minimálne 15, 15 miliónov eur by štátny rozpočet stálo zafinancovanie tohto vášho návrhu, na čo ja jednoducho v tomto momente nemám kompetenciu, aby som povedal súhlasné áno.
Chcem pripomenúť, že tie zmeny, ktoré sú vo vládnom návrhu, ktoré sa týkajú samospráv a neverejných poskytovateľov, sú vyčíslené s dopadmi približne 40 miliónov eur, pričom financovanie je dané tým, že tu ide vlastne o peniaze, ktoré boli doteraz v rozpočte vyčlenené na tie nesystémové dotácie, vyplývajúce z monitoringu. Čiže tam nejde o nový balík peňazí, tam ide o, presne o tie peniaze, ktoré sme doteraz zariadeniam dávali, ale nesystémovým, no môžeme sa sporiť, do akej miery systémovým, nesystémovým spôsobom, to je vedľajšie. Ale dávali sme im to na základe monitoringu. To znamená, určitým ad hoc spôsobom, ktorý spôsoboval, ktorý znamenal neustále škriepky, oneskorenia, zadržiavanie peňazí. No, zažil som to zatiaľ raz behom toho jedného roka a naozaj mi to stačilo. Takže ak tento návrh by neurobil nič iné, len to, že namiesto monitoringu dáme presne tým istým subjektom spravodlivejším spôsobom, transparentnejším spôsobom peniaze, tak minimálne je to určitý pokrok, ktorý nemá dopady na štátny rozpočet.
No a teraz vo všeobecnosti k procesu prijímania tohto zákona. Všetci, ktorí v tejto sfére pracujete, viete, že sme, tak ako to tu zaznelo mnohokrát, pracovali na rezorte na príprave veľkej novely zákona o sociálnych službách, kde hlavným cieľom bolo zlepšiť finančnú kondíciu, skrátka, zmeniť spôsob financovania. Diskusia bola komplikovaná, a v podstate sa neukončila kvôli tomu, že prišli predčasné voľby. Takže nebolo možné tento návrh, respektíve tento zákon, pripraviť tak, ako bola naša predstava. Tá diskusia bola naozaj veľmi komplikovaná. Áno, objavil sa tam aj ten moment, kedy sa istý čas zvažoval prenos kompetencií na štát, ale od tejto myšlienky sme upustili v tej diskusii, pretože, jednoducho, o tom je diskusia. Padajú rôzne návrhy v dobrej vôli, v dobrej viere. Od tejto myšlienky sme vtedy upustili, pretože sa ukázala v ďalšej diskusii, že naozaj by to nebolo dobré. Kompetencie samospráv sú jasné, sú v poriadku a znovu sme sa vrátili k tomu, v tej diskusii, aby sa financovanie stalo trojzložkovým a tak ďalej, a tak ďalej. Viacerí z vás ste sa toho priamo alebo nepriamo zúčastnili, sledovali ste, takže nebudem to opakovať. No, keďže sme v časovom tlaku, v časovom tlaku a táto veľká novela, ktorej účinnosť sa predpokladala k 1. 7. 2012 sa jednoducho v tejto snemovni už prijať nedá, a pretože je otázne, čo bude v tom prechodnom období, kedy sa bude formovať nová vláda, nech už bude akákoľvek, chceli sme týmto spôsobom pomôcť obciam, hlavne obciam, skutočne hlavne obciam, vybŕdnuť z tej šlamastiky, v ktorej, v ktorej sú, touto novelou tak, ako tu je predstavená. Pokiaľ ide o rýchlosť prijímania, tak ja viem, že teraz sme, každému je jasné, sme v skrátenom legislatívnom konaní, ale tie zámery aj paragrafové znenie bežali cez pripomienkové konanie. A to nie je len otázka dvoch-troch dní tu v parlamente. Všetci tí, ktorí sa o túto tému zaujímajú a, pán predseda, ste o tom sám hovorili, keď ste hovorili, že koncom septembra ste boli na jednom z rokovaní, tak jednoducho viete, že všetky tieto myšlienky, všetky tieto idey boli pripravované dlhší čas, ako je len nejakých, ako sú nejaké dva-tri dni tu v tejto snemovni. Takže nepovažujem za korektné argumentovanie, že nemali sme čas a podobne. Veď, pán poslanec Ondruš, niekoľkokrát ste vy sám spomínali tú konferenciu, na ktorej sme spoločne boli na Drotárskej ceste, a tá bola pred šiestimi týždňami a tam vlastne celý tento zákon bol k dispozícii a diskutovalo sa o ňom dosť intenzívne. Aj vy ste predsa prednášali príspevok a už tam ste hovorili o tých päťdesiatich percentách. Veď sa na to dobre pamätáme, takže. Samozrejme, ale pokiaľ ide o princíp päťdesiatich percent...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pán podpredseda vlády, poprosím, nediskutujte teraz s poslancami. Je treba využiť právo záverečného slova a nediskutovať.


Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďakujem za upozornenie. Takže to sú veci, ktoré rozhodne tu neprišli pred dvoma dňami do parlamentu z jasného neba. No a pokiaľ ide teda o ten kľúčový spor, či päťdesiat percent áno alebo, alebo nie. No, tak dovolím si povedať príklad, ktorým ako tu už dva dni operujem. Dnes je v priemere nastavené spolufinancovanie zo strany klienta, v priemere podľa našich skúseností na úrovni približne tridsať percent. To znamená, že ak náklady v nejakom zariadení pre seniorov, povedzme, typicky sú okolo, povedzme, okolo sedemsto eur, tak od klienta tá samospráva dnes žiada zaplatiť dvesto eur. Máme desaťtisíce, státisíce dôchodcov. Hovorím snáď niečo zlé, pani ? To bola rečnícka otázka, pán podpredseda vás nepripustí do diskusie. Takže, takže ak máme dôchodcu, ktorý má dnes dôchodok presne týchto dvesto eur, tak on nám v tomto zariadení platí stošesťdesiat, ochrana príjmu dvadsať percent životného minima znamená, že mu štyridsať eur zo zákona musíme nechať. Čiže ešte raz, neplatí dvesto eur, ktoré od neho požaduje samospráva, ale platí stošesťdesiat, štyridsať mu ostáva. Tým, že zo zákona bude musieť táto obec zvýšiť spoluúčasť na päťdesiat percent, bude to znamenať, že klient bude mať povinnosť platiť odo dňa D tristopäťdesiat eur. Čo sa stane v prípade tohto konkrétneho dôchodcu s dvestoeurovým dôchodkom? No, nestane sa vôbec nič. Pretože tak ako doteraz bude platiť tých istých stošesťdesiat eur, pretože má dôchodok dvesto eur, ten mu nikto nezvýšil, štyridsať eur mu musíme nechať, čiže on nebude žiadnym spôsobom dotknutý touto zmenou. Tým chcem zdôrazniť, tým chcem zdôrazniť, že táto zmena sa z hľadiska potenciálneho poškodenia tých najchudobnejších dôchodcov nijako nedotkne. Pretože to, čo platili doteraz, budú platiť aj naďalej. Pokiaľ ide o dôchodcu, ktorý má dôchodok päťsto eur a dnes platil tých dvesto a tristo sme mu nechali, tak ten bude musieť platiť tristopäťdesiat. Ale veď celý čas ja ako minister počúvam to, ako je to možné, že takíto dôchodcovia vlastne platia tak málo, pričom majú takýto dôchodok, ale to zariadenie má náklady sedemsto eur na jedno miesto? To, to nie je zadarmo. Ale my dotujeme, tedy my, obce alebo vyšší územný celok dotuje toto zariadenie päťsto eurami, ako naozaj, z pohľadu takýchto v úvodzovkách "bohatších dôchodcov", naozaj veľmi neštandardne. Prosím vás, ako solidarita a sociálnosť, samozrejme, rešpektujem to, ale tam, kde to má svoj priestor. Ak má dôchodca vysoký dôchodok, alebo ak má príjmy, povedzme z nejakého prenájmu alebo z nejakých aktivít, tak prečo by mal platiť len dvesto eur? Veď to nedáva žiadny zmysel. A potom samospráva krváca. A potom samospráva nemá peniaze na to, aby prefinancovala tie zariadenia, aby, aby naozaj sa tie prostriedky hradili za tých klientov, ktorí majú tie dôchodky alebo príjmy nízke. Veď chceme, aby ten princíp bol naozaj sociálny...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím vás. Keď ste vy rozprávali, tak vám nikto neskákal do reči. Pán minister má právo záverečného slova. Keď ste rozprávali, ste si mohli povedať, čo ste chceli. Tak sa chovajte ako poslanci.
Ďakujem pekne.


Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ak, ak má, ak má ten klient, ak má ten dôchodca deti, ktoré majú majetok, tak aj dnes musia tie deti za toho dôchodcu, ak má nízky dôchodok, doplatiť do príslušnej sumy. A je to tak správne. Je to tak správne... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pani , čo potrebujete ešte, aby vám bolo povedané, že keď je právo záverečného slova pána ministra, tak rešpektujte to, že má právo povedať, aký je jeho názor. Ja som si tu tiež musel od vás kadečo vypočuť. A sedím tu, pretože som si vylosoval toto nezmyselné poradie. Tak vás poprosím, rešpektujte, že hovorí teraz pán minister v záverečnej reči.


Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Sú to skrátka princípy, pokiaľ ide o spoluúčasť rodinných príslušníkov, pokiaľ ide o nastavenie ochrany príjmu, ktoré boli zavedené v roku 2008, a nijakým spôsobom ich nemeníme, ani meniť nechceme, pretože tak to považujeme za, v danej chvíli za správne. Ak budeme hovoriť o veľkej novele, o systémovej novele, o systémových zmenách, nech sa páči, tam tú diskusiu je možné otvoriť. Ale tu, v tomto momente to nemá zmysel, pretože by to mohlo znamenať ďalšie výpadky, pokiaľ ide o príjmy samospráv. A predsa táto novela má riešiť nedostatočné financovanie, problémy, ktoré samosprávy majú. Preto verím, že zmeny, ktoré sú navrhnuté v tejto novele vrátane poslaneckého návrhu, ktorý predniesla pani Blahová, táto snemovňa podporí a zákon schváli.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

1.12.2011 o 15:41 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:54

Monika Gibalová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dámy, páni, vážený pán minister. Ja by som tiež chcela reagovať na niektoré argumenty z vystúpení predrečníkov. Pravdou je, že dlhodobé ignorovanie riešenia tejto oblasti sociálnej politiky, a tým teraz myslím všetky vlády od roku 1991, vygenerovalo deficit finančných prostriedkov do obludných rozmerov. Kým zákon 195 o sociálnej pomoci, dnes už neplatný, nemal obligatórne garancie financovania, mal, už tu to bolo spomínané, prílohu č. 14, ktorá určovala finančné minimá pre vtedy existujúce druhy služieb. Žiaľ, zákon 448, ktorý sme, ktorý ste prijali, nielenže negarantoval, ale ex lege vylučoval niektorých občanov z možnosti byť vôbec prijímateľom sociálnej služby. Pán Blanár, vy vo svojom vystúpení často opakujete, aj teraz ste zopakovali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.


Gibalová, Monika, NR SR
... že novela zákona o sociálnych službách predkladaná pred rokom nič neriešila. Konfrontovali ste vyjadrenia ekonomických dopadov vtedy predkladanej novely a opakovanej predkladanej novely. Radi spochybňujete nález Ústavného súdu, ale napadnuté ustanovenia zákona o sociálnych službách sme boli povinní zosúladiť s právom. Ústavný súd sa k problematike financovania vyjadril veľmi jednoznačne a súvisí to s financovaním obcí aj VÚC-iek. A citujem: "Zákonom ustanovené zvýhodnenie verejných poskytovateľov pred neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb by sa malo v praxi pozitívne prejaviť na fiskálnych záujmoch obcí a VÚC." To však nemôže ospravedlniť zjavne znevýhodnené postavenie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Účelom zákona nemôže byť uspokojenie fiskálnych záujmov obcí a VÚC, ale zabezpečenie dostupnosti a čo najvyššej kvality sociálnych služieb pre fyzické osoby odkázané na ich poskytovanie. Prijali ste zákon, ktorý mal zabezpečiť financovanie vybraným skupinám klientov a vybraným skupinám poskytovateľov. Včera ste konštatovali, že pri príprave súčasnej novely zákona boli, citujem, "odčlenené skupiny, ktoré by mohli komunikovať", a ďalej citujem, "prístup šitý na mieru". To sú vaše tvrdenia. Každá skupina, ba dokonca každý občan ako verejnosť má prístup k pripomienkovému konaniu. O histórii komunikácie s rôznymi skupinami, ako ich nazývate, sa zmienil už pán minister aj vo výbore a nakoniec aj teraz v záverečnej reči. Ja myslím, že všetci sme dostali list od Únie miest Slovenska, kde sa konštatuje, že v celom procese formovania tohto návrhu sa výrazne angažovali predstavitelia a experti Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest a Slovenska i samosprávnych krajov. Pri náročných rokovaniach sme preukázali schopnosť prijať kompromis nielen vo vzťahu miestnej a regionálnej územnej samosprávy, ale aj vo vzťahu k požiadavkám Asociácie poskytovateľov služieb Slovenskej republiky či k odporúčaniam nadácie SOCIA. Pri rokovaniach sa však uplatňoval celý rad podnetov ďalších partnerov, pôsobiacich v tejto sfére. A opäť pripomeniem v tejto súvislosti konštatovanie Ústavného súdu. Vo svojom odôvodnení k nálezu napadnutého ustanovenia z 18. mája 2010, citujem: "Pravidlá ustanovené zákonom nepochybne umožňujú, aby neverejní poskytovatelia sociálnych služieb reálne poskytovali sociálne služby len zvyškovej klientele. Tento mechanizmus, ktorý môže na poskytovateľov pôsobiť až likvidačne, nie je založený na legitímnom, a teda ústavne akceptovateľnom cieli. Prijatá novela pred rokom mohla, mohla motivovať fiskálne správanie obcí a VÚC, teda samosprávnych krajov ku krokom, aby zosúladili s nálezom Ústavného súdu aj svoj prístup k distribúcii sociálnej pomoci v sociálnych službách. A tým tu myslím aj úpravu svojich VZN, upravujúcich platby od klientov. A tu by som pri tejto príležitosti chcela upozorniť na štatistický vývoj takéhoto správania, ako sa uvádza aj v analýze ministerstva práce z marca 2010.
V rámci finančného zabezpečenia po procese fiškálnej decentralizácie obce a VÚC-ky dostávajú na zabezpečenie sociálnych služieb percentuálnu časť podielových daní, obce do výšky 5 percent a VÚC do výšky 32 percent podľa počtu obyvateľov nad 62 rokov. Tak si ne..., nemyslím si, že je tu vhodné hovoriť o nejakom neporovnateľnom prístupe k VÚC-kam a obciam, lebo je tam neporovnateľný prístup aj v toku finančných prostriedkov z priamych daní. Kľúč pri financovaní sociálnych služieb zvolený pri fiškálnej decentralizácii, samozrejme, s tým všetci súhlasíme, že nezohľadňuje v súčasnosti vývoj rôznych problematických parametrov na pokrytie všetkých reálnych výdavkov, súvisiacich s poskytovaním sociálnych služieb. A preto dôsledkom toho je aj niekoľko nesystémových riešení a nesystémových krokov.
Rastúci, je stále rastúci dopyt po službách poskytovaných v zariadeniach a sledujeme nárast skoro 20-percentný oproti roku 2002 a nárast s tým súvisiacich výdavkov na poskytovanie sociálnych služieb až 80-percentný, a to súvisí aj s trendmi demografickými a so starnutím obyvateľstva. Od roku 2002 začíname vnímať alebo sledovať aj vyššiu participáciu financovania klientom na celkových príjmoch zariadení, a to v rozpätí od roku 2002 devätnásť percent až po rok 2009 a súčasnosť okolo 25 percent. Ale čo je veľmi dôležité, a to chcem zdôrazniť aj pre pána Blanára, trend participácie financovania zariadení sociálnych služieb samosprávnymi krajmi a obcami je rastúci, ale predsa rozdielny, pretože v období roku 2008 predstavovala táto participácia obcí a samosprávnych krajov na podieloch až 81 percent, čo je, čo je dosť, dosť vysoké číslo.
Chcela by som sa vyjadriť ešte k tomu, že mýty o tom, že klienti sa pre navrhovanú spoluúčasť nedostanú k službám, sú podľa mňa zavádzajúce, nehorázne a klame každý, kto to takto zámerne nepovie celú pravdu o spoluúčasti, a to, že ochrana pred neprimeranou úhradou zostáva za stanovených podmienok zákonom, povedané veľmi jednoducho, tí, ktorí preukázateľne nemajú finančné prostriedky, budú prijímateľmi sociálnych služieb kontinuálne podľa súčasných podmienok a rovnako noví klienti nebudú platiť za služby poplatky, ktoré budú prevyšovať ich reálne možnosti. Ochranný príspevok je zákonom stanovený zostatok pre tých, ktorí platia za sociálne služby.
Ja som si vyžiadala namodelovanie situácie z jedného zariadenia na nové pomery prijatia účinnosti tohto zákona, a keď som si vybrala 13 klientov zo zariadenia pre seniorov, ktorí majú jednotnú výšku ekonomicky oprávnených nákladov 578 eur a rôznu výšku dôchodku od 286-eurového dôchodku cez 400-eurový až po 696-eurový dôchodok, tak som zistila pri porovnaní, ako platia úhrady títo klienti teraz a ako budú platiť po účinnosti tohto návrhu z, zostatkom pre tých, pre ktorých platí tá ochranná výška, tak z tých 13 klientov sa nebude meniť výška úhrady u 10 klientov, pretože tak im to, tak im to vyšlo. Čiže strašenie, strašenie z vašej strany úplne podľa mňa neprimerané.
Tento návrh cez to všetko ja osobne nepovažujem za systémové riešenie, na tom sa vieme dohodnúť, ale bez jeho prijatia je naozaj priamo ohrozená existencia, a nielen neverejných, ale aj verejných poskytovateľov. Preto sa prihováram za jeho podporu celej snemovne aj preto, lebo pomôže riešiť problémy s financovaním starostom a primátorom, ktorí reprezentujú rôzne politické tričká, a pomôže, paradoxne oproti vášmu tvrdeniu tvrdím, že pomôže klientom dostať sa k sociálnym službám a tým, ktorí sú klienti nízkopríjmoví, tým sa situácia nezmení.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

1.12.2011 o 15:54 hod.

PhDr. Mgr. PhD.

Monika Gibalová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:07

Pavol Hrušovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný preto, lebo dôvody, ktoré som uviedol pri predkladaní návrhu zákona v prvom čítaní, už neviem doplniť o nové skutočnosti, ktoré by som považoval za dôležitejšie ako tie, ktoré som pomenoval vtedy, keď som návrh zákona predkladal. Stále považujem tento návrh za našu zodpovednosť a povinnosť voči občanom Slovenskej republiky, zodpovednosť voči verejným financiám a zodpovednosť voči občanom správať sa naozaj veľkoryso a zdieľať isté možné následky, ktoré zasiahnu celú spoločnosť, a byť dostatočne solidárny a chápať problémy všetkých občanov, ktoré sa môžu ešte viacej znásobiť s prehlbovaním finančnej krízy. Úspora, ktorú predpokladám, že navrhovaná zmena môže priniesť, som vyčíslil zhruba na 1 mil. eur. Ja viem, že to z hľadiska verejných financií nemusí znamenať až takú závratnú sumu, ktorou by sme dokázali ovplyvniť tú makroekonomiku štátu, ale predsa len to považujem za náš príspevok k istému prejaveniu solidarity so slovenskou verejnosťou.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj po konzultácii s ostatnými poslaneckými klubmi naprieč všetkým parlamentným politickým stranám predložil ešte jeden návrh uznesenia, ktorý sa bezprostredne dotýka návrhu zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov, ktorý ale bezprostredne nesúvisí s tým, čo návrh obsahuje, ale súvisí s nami, s poslancami, a rieši problematiku požitkov, ktoré v zmysle zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov prináležia poslancom Národnej rady Slovenskej republiky po zvolení za poslancov, myslím tým osobné počítače a tlačiarne. Doterajším platným uznesením z 8. júla 1998 každému poslancovi, ktorý bol zvolený do Národnej rady, patrí osobný počítač a tlačiareň na celé funkčné obdobie so zákonnou úpravou, že ho nemusia vracať Národnej rade Slovenskej republiky. Ja by som chcel toto uznesenie z roku 1998, ktoré je registrované v Národnej rade ako uznesenie č. 1179, doplniť o nový odsek. V šiestom volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré začne 11. marca 2012, patrí nový osobný počítač a tlačiareň len tým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nevykonávali mandát poslanca v piatom volebnom období. Poslanci Národnej rady, ktorí si prevzali technické prostriedky v piatom volebnom období, budú osobné počítače a tlačiarne používať naďalej aj v šiestom volebnom období a k tomu aj príslušné softvérové vybavenie a záručný servis, ktorý poskytne Kancelária Národnej rady. Premením to trošku do takej jednoduchšej a zrozumiteľnejšej reči. Tí, ktorí budeme zvolení alebo budete zvolení, budete ďalej aj v šiestom funkčnom období používať tie isté technické prostriedky, ktoré ste používali aj v piatom volebnom období, a poslanci, ktorí budú zvolení ako noví, tým Národná rada v zmysle zákona, ktorý som spomenul, zakúpi nové technické prostriedky. Toľko na vysvetlenie a objasnenie tohoto návrhu uznesenia, o ktorom, poprosím, pán predseda (Správ. podpredseda - jaz. red.), aby sme pri hlasovaní o návrhu zákona rovnako hlasovali.
Pokiaľ sa mám vyjadriť k spoločnej správe, ktorú predkladá výbor k návrhu zákona, súhlasím so všetkými návrhmi, ktoré sú obsiahnuté pod bodom 4, poradovým číslom 1, 2 a odporúčam tieto návrhy schváliť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.12.2011 o 16:07 hod.

JUDr.

Pavol Hrušovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:13

Zuzana Aštaryová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi teda prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 583.
Výbor Národnej rady ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 708 z 29. novembra pridelila návrh skupiny poslancov prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov žiadne stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 306 zo dňa 30. novembra, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 350 zo dňa 29. novembra odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 110 zo dňa 30. novembra. V časti IV. vyplynuli dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto. O bode spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 308 z 30. novembra. Výbor určil poslankyňu Zuzanu Aštaryovú za spoločného spravodajcu a súčasne ju poveril predniesť spoločnú správu výborov a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Ďakujem veľmi pekne. Otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

1.12.2011 o 16:13 hod.

Zuzana Aštaryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:17

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila krátky pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný v písomnej podobe a účelom ktorého je, aby náhradníkom, ak ich poslanecký mandát trval kratšie ako tri mesiace, nebol po zániku mandátu poskytnutý plat. Krátko vysvetlím, čo sa stalo pri poslednej novele zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov. Na základe poslaneckého návrhu pána poslanca Beblavého bola stanovená hranica na poskytnutie platov aj po zániku mandátu poslanca, a to tým spôsobom, že poslanec, ktorý vykonával mandát viac ako, menej ako päť rokov, má nárok po zániku mandátu ešte na dva platy a ten poslanec, ktorý vykonával mandát viac ako päť rokov, má po zániku mandátu nárok na tri platy, pričom ale vypadla podmienka, ktorá v zákone bola, že takýto nárok má vtedy, ak bol poslancom Národnej rady a vykonával poslanecký mandát najmenej 5 mesiacov. Táto podmienka bola zaradená a prijatá do zákona v roku 2006, keď náhradníci, ktorí boli v parlamente len jeden deň, mali nárok po zániku mandátu, aby mali vyplatených päť platov. Toto považujem za, aj vo vzťahu k tým poslancom, ktorí sú a vykonávajú svoj mandát menej ako päť rokov v porovnaní s tým, že náhradník je v Národnej rade len jeden deň, považujem za nevyvážené a táto situácia sa nám môže znova opakovať, pretože tá podmienka zo súčasného zákona vypadla. Môže sa nám znova zopakovať po voľbách 10. marca 2012, a preto považujem za účelné, aby bola táto podmienka v zákone, čím vzniknú aj ďalšie úspory. Ja som to prerokovala s predkladateľmi návrhu zákona, ktorí s týmto pozmeňujúcim návrhom súhlasili, a preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.12.2011 o 16:17 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:19

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Jozefa Viskupiča k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 583.
Čl. I znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona 277/1998 Z. z., zákona 57/1999 Z. z., zákona 447/2000 Z.z, zákona 175/2002 Z. z., zákona 668/2002 Z. z., zákona 461/2003 Z. z., zákona 391/2004 Z. z., zákona 81/2005 Z. z., zákona 94/2006 Z. z., zákona 598/2006 Z. z., zákona 460/2008 Z. z., zákona 563/2008 Z. z., zákona 504/2009 Z. z. a zákona č. 500/2010 Z. z. sa dopĺňa takto. Za § 29g sa vkladajú § 29h a § 29i, ktoré znejú:
"§ 29h
Ods. 1. Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu, podpredsedovi kontrolného úradu a generálnemu prokurátorovi patrí v roku 2012 plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011.
Ods. 2. V roku 2012 patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, poznámka 12, okrem veľvyslanca, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy, poznámka 14, funkčný plat vo výške určenej v roku 2011.
Ods. 3 V roku 2012 sú platové pomery verejného ochrancu práv, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov súvisiacich s vykonávaním tejto funkcie rovnaké ako v roku 2011.
§ 29i
Ods. 1. V prípade, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, poznámka 1a, je rovný alebo vyšší ako nula, patrí poslancovi, členovi vlády a prezidentovi plat poslanca vo výške určenej v roku, v ktorom sa naposledy podľa § 2 ods. 1 zvýšil oproti predchádzajúcemu obdobiu.
Ods. 2. Na platové pomery štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, poznámka 12, okrem veľvyslanca a vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, poznámka 12, a asistenta poslanca (§ 4a ods. 4) sa ustanovenie ods. 1 vzťahuje rovnako."."
Odôvodnenie: Vzhľadom k tomu, že navrhovaný zákon reaguje na aktuálnu ekonomickú situáciu Slovenskej republiky len v krátkodobom horizonte, tento návrh zákona nemožno bez ďalšieho považovať za riešenie pretrvávajúcej dlhodobej ekonomickej kritickej situácie. Až prijatím vyššie uvedeného navrhovaného znenia zmeny či doplnenia navrhovaného zákona dôjde k skutočnému naplneniu účelu, ktorý reflektuje nielen súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií Slovenskej republiky, ale aj záujmy a vôľu obyvateľov Slovenskej republiky. Na vysvetlenie: Tento pozmeňujúci návrh, cieľom, ak by ste za tento pozmeňujúci návrh hlasovali, by ste sami sebe zmrazili platy až dovtedy, dokedy by ste vy sami prestali Slovensko zadlžovať alebo my sami prestali Slovensko zadlžovať, aby som sa nevyčleňoval z tohto kolektívu. V návrhu, ktorý je predložený, novela, ktorá sa teraz prerokováva, tak hovorí o zmrazení platov na budúci rok. Obávam sa a som si istý vzhľadom na to, ako sme sa dopracovali k tomuto návrhu alebo k tejto novele, že je predložená iba formálne na to, aby sa na budúci rok teraz alebo teraz, aby sme ľuďom zalepili oči, a na budúci rok platy budú zmrazené a potom už, keď bude druhý rok budúcej vlády, budúcej koalície, druhý, tretí, štvrtý, v pohode sa platy odmrazia a takýmto spôsobom potom ukážeme ľuďom dlhý nos. Myslím si, že, nie, že myslím si, jediní ľudia na Slovensku, ktorí si sami sebe, de facto zamestnanci, môžu sami sebe určiť plat, tak sú poslanci Národnej rady. Keď sa pozrieme na tých dvadsaťdva rokov, tak za dvadsaťdva rokov poslanci tejto Národnej rady si zvýšili svoje vlastné platy o niekoľko tisíc percent a obrovsky Slovensko v tom istom čase zadlžili. A ja sa pýtam, ak by sme boli ako súkromná firma, že či by takto sme sa správali aj v súkromnej firme? Ľudia, ktorí humpľujú svoju vlastnú firmu, ktorú, ktorú majú v správe, že či by, či by ste im vy nadelili ako manažér tej firmy vyššie a vyššie platy a za 20 rokov, či by ste im ich o niekoľko tisíc percent zvýšili. Poslanci Slovenskej národnej rady si platy takýmto spôsobom zvyšovali stále a zároveň zvyšovali aj zadlženie Slovenskej republiky. Dnes výsledok vidíme. Trhy nám nie sú ochotné požičať peniaze preto, lebo aj viacerí ľudia, ktorí v tejto sále sa nachádzajú, sú priamo zodpovední za to, aký dlh dnes Slovenská republika má. Ak by sme tento dlh nemali, nemáme problém s tým, že nám trhy nechcú požičať, lebo by sme si požičiavať nepotrebovali. Považujem za, považoval by som za prejav naozaj úprimnej snahy reflektovať vôľu vašich voličov, ak by ste tento pozmeňovací návrh podporili, lebo len vtedy dokážete ľuďom, že to myslíte možno už odteraz úprimne a už odteraz Slovensko nechcete zadlžovať. Myslím si, že ak by sme si nadstavili takúto gilotínu sami sebe, a vedeli by sme, že platy budeme mať zmrazené dovtedy, dokedy nedosiahneme vyrovnaný štátny rozpočet, inak povedané dovtedy, dokedy sa nenaučíme ľuďom hovoriť pravdu, že môžme žiť iba z tých peňazí, ktoré od ľudí, od firiem vyzbierame, tak pod týmto tlakom by sme sa rýchlejšie dostali k tomu vyrovnanému štátnemu rozpočtu, ktorý Slovenská ekonomika tak súrne potrebuje. Viem, že som vám to aj vynadal v utorok, a myslím si, že ste si to zaslúžili, ale dnes by som vás chcel aj poprosiť o to, aby ste našli v sebe to svedomie a tento návrh zákona podporili. Myslím si, že sme dlžní ľuďom, vašim voličom, 5,3 milióna ľudí na Slovensku, ktorých vašim pričinením sme zadlžili a ktorých deti a vnúčatá tento dlh budú splácať. Sme dlžní urobiť naozaj reálne gesto, ktorým ukážeme, že naozaj máme vôľu začať sa prikrývať takou perinou, na akú Slovensko má. Ešte raz vás prosím, skúste sa nad týmto návrhom zamyslieť a ho podporiť. Opakujem, bez tohto pozmeňujúceho návrhu predložená novela je len pozlátko, ktorým chceme zalepiť oči našim voličom pred voľbami, a chceme si zmraziť platy iba na jeden rok. Ak prijmeme tento náš pozmeňujúci návrh, tak zmrazíme si platy naozaj až dovtedy, dokedy sa budeme správať zodpovedne. To je, myslím si, fér a zodpovedné správanie sa voči našim voličom a občanom Slovenskej republiky.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.12.2011 o 16:19 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:28

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Matovič, ono by bolo dobré, aby ste sa vrátili do školy. Pretože tisíc percent, o niekoľko tisíc percent zvýšiť plat, to by znamenalo, že pred tými rokmi ten plat toho poslanca bol možno v hodnote 100 alebo 150 eur. Takže predsa len a druhá poznámka, ja vám ukážem výplatnú pásku z roku 2008 v čase, keď sa uvádzali platy v druhom polroku v korunách aj v eurách, a súčasnú výplatnú pásku. Poslanci si od roku 2008 každý rok zmrazili platy a plat poslanca je taký istý a na budúci rok bude taký istý, ako bol v roku 2008. Preto si myslím, že by ste mali vážiť slová.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.12.2011 o 16:28 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:29

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Fronc, s tým, čo som vystúpil, tak som nehovoril nič iné, iba viac-menej by som chcel pokračovať v tej vašej rovnici, ktorú ste hovorili. Od roku 2008 poslanci majú plus-mínus rovnaké platy a ja chcem, aby sme ich mali aj naďalej. Nie len teraz pro forma na jeden rok, ale aby sme ich mali také isté až dovtedy, dokedy my, poslanci, a následne vláda, neprestaneme Slovensko zadlžovať. Čiže dovtedy, dokedy bude vyrovnaný štátny rozpočet. Dovtedy si nemyslím, že si ktokoľvek z nás zaslúži, aby mal o korunu viac. Takže, keď hovoríte, že s tým súhlasíte, ste s tým vyrovnaní, že máme rovnaké platy, tak majme ich a zahlasujte za tento návrh, majme ich naozaj. Môže to trvať tri roky, môže to trvať päť rokov, ale myslím si, že naozaj by to bolo fér. Je to fér gesto voči ľuďom, ktorých, bohužiaľ, veľa politikov v tejto sále aj mimo nej klamalo a hovorilo, že môžeme sa zadlžovať a bez problémov si môžeme peniaze požičiavať. Naozaj to bolo nezodpovedné, ľuďom sľubovať vianočné dôchodky a nepovedať im, koľko to bude stáť a kto to zaplatí. A takýmto spôsobom sa hlavne to ľavicové spektrum našej politickej scény v minulosti správalo. Taktiež tie rozkrádania, či z jednej alebo z druhej strany, ktoré som ixkrát v tejto sále spomínal, tomu zadĺženiu prispeli. A keď toto sme dopustili, tak si myslím, že nemáme žiadny, žiadne morálne právo, aby sme si ďalej zvyšovali platy. Mne nejde o nič iné, iba aby sme si zmrazili platy dovtedy, dokedy nebudeme mať vyrovnaný štátny rozpočet. Dokedy neprestaneme Slovensko zadlžovať.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.12.2011 o 16:29 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:31

Ivan Mikloš
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, týmto svojím vystúpením znovu otváram rozpravu, aby pani Laššáková mohla dokončiť svoj pozmeňujúci návrh, ktorý dala.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.12.2011 o 16:31 hod.

Ing.

Ivan Mikloš

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video