26. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, milý Dušan, dovoľ, aby som ti poďakoval za tvoje vystúpenie nielen ako kolega z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ale aj ako prezident Asociácie športových klubov Inter Bratislava. Mrzí ma, že minister financií si neuvedomuje, že lopta, či už futbalová, basketbalová alebo hádzanárska, je guľatá, a nie je ani pravicová ani ľavicová. Mrzí ma, že šport je na okraji záujmu, čoho je tento návrh štátneho rozpočtu neklamným dôkazom.
Neprekvapuje ma to však, veď za takýto slabý rozpočet pre šport, za mimoriadne slabý rozpočet pre šport môže mimoriadne slabý minister za SDKÚ - DS. Škoda len, že na to doplatia športovci, najmä deti a športový dorast.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja by som chcel na jednej strane s vami súhlasiť, hlavne čo sa týka tých určitých pozitívnych vzorov, najmä u mladých športovcov, pretože ono to nie je vždy o peniazoch, a ja to osobne tiež tak cítim, že dnes sa politici častokrát na tých hokejových zápasoch predvádzajú nie preto, že by skutočne im to srdiečko bilo za Slovensko, ale kvôli tomu, že sa chcú predviesť v televízii.
Ja by som chcel apelovať, pretože vy ste hovorili o kultúre, a už aj dnešné niektoré vystúpenia, aj tie vystúpenia, ktoré som mal možnosť vidieť počas tej krátkej doby, čo som v parlamente, určite nejaký veľký vzor našej mládeži nedávajú.
Neodpustím si ale jednu poznámku, pretože, samozrejme, že šport ako taký je v prvom rade o peniazoch a v prípade, že máme tých peňazí málo, a to vieme všetci, že tých peňazí máme málo, pretože verejné financie nie sú v dobrom stave, tak je mimoriadne dôležité, aby sme s tými peniazmi narábali hospodárne. A v tomto prípade, pán poslanec, si treba v prvom rade pozametať pred vlastným prahom, pretože ja mám, ako včera, keby sa to udialo, pred očami škandalózne a ľudské a politické zlyhanie vášho čelného predstaviteľa, keď aj to málo peňazí, ktoré mal, tak miesto toho, aby to pridelil nejakým mladým športovcom, tak to pridelil fitneske Martinkovej na úpravu nejakých nechtov. Ja toto pokladám za obrovské zlyhanie strany, ktorá má plné ústa podpory športu a podpory mladých športovcov.
Ďakujem pekne.

Ja by som chcel odpovedať pánovi Galkovi. Samozrejme, že váš názor je taký, ako hovoríte. Môj názor je absolútne iný, pretože Robert Fico postavil šesťstodvadsať ihrísk po Slovensku, o ktorých sa vám ani nesnívalo, ale skutočne, čo som počul, tak ste nasľubovali hory-doly.
Takže, že sme postavili, alebo sme, Robert Fico sa zaslúžil o to, že stojí hokejový štadión národný v Bratislave, ale zhodou okolností ho bola otvárať pani Radičová. To je tiež pre mňa veliké prekvapenie. To som nečakal, že ľudia, ktorí ho kritizovali, ktorí hovorili o štadióne zimnom, že je drahý, že je nevýhodný, nakoniec ho išli otvárať a myslím si, že sa tam všetci dobre cítili. Aj pána ministra som tam videl a bol celkom spokojný.
Takže keby sme sa bavili o športe, ktorá vláda, pán Galko, ktorá vláda ako pomohla športu, tak som hlboko presvedčený, že SMER by viedol ďaleko, ďaleko pred ostatnými. Skutočne, to mi verte.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol stanovisko OKS k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012.
Už keď sa schvaľoval rozpočet na rok 2011, vystúpili sme a žiadali sme už vtedy úspory verejných financií. A to rozsiahle úspory, z tohto hľadiska je pre nás rozpočet na rok 2012 istým sklamaním, musím to takto povedať.
V priebehu roka 2011 sme opakovane naliehali na úspory verejných financií. Odovzdali sme ministerstvu financií rozsiahly návrh na možné úspory. Nedočkali sme sa nejakého veľkého výsledku, pretože ministerstvo síce založilo pracovnú skupinu, ale v podstate tá práca mala viac deklaratórnu ako reálnu funkciu.
Ešte na poslednej koaličnej rade, ktorá sa zaoberala štátnym rozpočtom na rok 2012, sme navrhovali ako riešenie úspory verejných financií a pripravili sme taký minimalistický program, ktorý som predložil vtedy koaličnej rade pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2012, a reakcia bola skôr záporná.
Ja by som teraz len zmienil, ktoré úspory sme navrhovali a aké by asi boli odhady, teda reálne, vyjadrené, teda kvantifikovateľné. Všetko sú to také príklady úspor verejných financií, ktoré pritom nezasahujú priamo nejakú sociálnu sféru, ale sporia na verejných výdajoch predovšetkým štátu.
Po prvé, je to predaj nepotrebného majetku vo vlastníctve štátu. Zbytočné budovy, rekreačné zariadenia a podobne. Je pravda, že by sa k tomu muselo pristúpiť už skôr ako pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2012, ale je tam obrovská rezerva, dá sa vyčísliť sumou od tridsať do päťdesiat miliónov eur. Sú to úplne zbytočné zariadenia vo vlastníctve štátu.
Po druhé, išlo by o zníženie objemu výdavkov na nákup tovarov a služieb v ústrednej štátnej správe a Sociálnej poisťovni o desať percent. Dalo by sa to dosiahnuť znížením objemu nákupov, zefektívnením a zvýšením transparentnosti verejného obstarávania, napríklad stanovovaním povinnosti využívania elektronického obstarávania vo verejnej správe nad stanovenú hranicu ceny obstarávaného tovaru alebo služby, stanovením limitov, napríklad na služobné autá, centrálnym obstarávaním, centrálnou správou nehnuteľností a zavedením hmotnej zodpovednosti riadiacich pracovníkov vo verejnej správe za predražované verejné obstarávania. Znova, rozsah možných úspor je okolo stosedemdesiat miliónov eur, čo nie sú maličkosti, ale znova, muselo by sa s tým začať už skôr ako iba niekedy pred prijímaním štátneho rozpočtu.
Ja som hlboko presvedčený o tom, že ak sa to dnes už neuskutoční, akože sa to neuskutoční, bude musieť vláda, nech to bude akákoľvek vláda, po predčasných voľbách k takýmto verejným úsporám jednoducho pristúpiť.
Po tretie, ďalšie úspory verejných výdajov sa dajú dosiahnuť znížením objemu miezd v ústrednej štátnej správe a Sociálnej poisťovni minimálne o desať percent. Dá sa to dosiahnuť znížením počtu zamestnancov, pracovných miest, agendy a nezávislými auditmi. Nie samotným znižovaním platov zamestnancov. Dá sa takto dosiahnuť úspora približne tristo miliónov eur. V prvom roku by to bolo menej, pretože by išlo o zníženie, o výplatné a vyplatenie odstupného.
Znova, je to možné a bude to potrebné, bude to nevyhnutné. Je len škoda, že sa to neodohralo už, teda, že sa to nepripravovalo už v roku 2011 a nedá sa to realizovať v roku 2012.
Po štvrté, zredukovanie a transformovanie rozpočtových a príspevkových organizácií a iných inštitúcií verejnej správy, dosiahnutie zredukovaním kompetencie agendy zlučovaním agendy, napríklad inštitúcií poskytujúcich štatistiku a zrušením zbytočných inštitúcií v pôsobnosti verejnej správy, podložené nezávislými auditmi.
Znova, ide o úspory verejných financií v rozsahu sto až tristo miliónov eur. Mali sa vykonať audity. Audity sa nevykonali. Ale znova, budú sa musieť vykonať bez ohľadu na to, aká vláda bude pri moci, a v súčasnej situácii prehlbujúcej sa krízy to budú opatrenia, ktoré budú nevyhnutné.
Po piate sme navrhli aj zníženie výdavkov na prídavky na deti o desať percent, a to v najvyšších príjmových skupinách, ako príklad vyššej adresnosti vyplácaných sociálnych dávok, kde by sa dalo ušetriť približne tridsať miliónov eur.
Toto sú v podstate všetko iba minimálne úspory, ktoré nejdú nijakým spôsobom na sociálny úkor. V súčasnej krízovej situácii si ale  neviem predstaviť, že v budúcich rokoch tieto, toto znižovanie verejných financií sa nebude uskutočňovať, bude, bude nevyhnutné. A dovolím si tvrdiť, že bude nevyhnutné v omnoho väčšom rozsahu, ako si v tejto chvíli vieme predstaviť.
Sem aj spadá návrh Obyčajných ľudí na zníženie výdavkov politických strán na predvolebnú kampaň, ktorú my ako poslanci za OKS podporujeme. Nejde o nijaký populistický krok. Jednoducho ide o formu znižovania verejných výdajov za rok 2012.
Vždy sme podporovali ako východiská tvorby rozpočtu tieto základné kritériá.
Po prvé, opierať sa o konzervatívne odhady. Preto bolo prekvapujúce, keď som sa pýtal na koaličnej rade, odkiaľ berie vláda presvedčenie vyše štvorpercentného rastu HDP, keď bolo už v tom čase jasné, že je to len ilúzia. Ako sa veľmi rýchle ukázalo, ilúziou to naozaj bolo.
Po druhé, pokladať za východisko tvorby rozpočtu príjmy, a nie výdaje. Ak sa pokladajú za východisko rozpočtu výdaje, tak sa potom vždy hľadajú nejaké formy dodatočného plátania rozpočtu.
Po tretie, dlhodobo, a preto nemôže ísť z našej strany o žiadny populizmus, je to naše dlhodobé, dohodové stanovisko už od deväťdesiatych rokov. Hovoríme o vyrovnanom rozpočte. Vždy sme ho pokladali za základný predpoklad udržateľnej ekonomiky, pokiaľ nechceme, aby dlh dosiahol rozmer, ktorý bráni potom ekonomike normálne fungovať, ako sa to teraz ukazuje.
Hovoríme o tom už desaťročie. Desaťročie to nikto nepočúval. A plody sa budú žať dnes.
To je proste reálny fakt a je to reálny fakt, dá sa zdokumentovať, že to nie je nijaký postoj, ktorý by bol nový. Je to postoj, ktorý sa zakladal na racionalite už od tých čias, keď sme ho prvýkrát, ešte v iných formáciách, predkladali.
Práve preto sme napokon podporili aj návrh Obyčajných ľudí zmraziť platy poslancov do času, pokým nedosiahneme vyrovnaný rozpočet. Znova, to nie je žiadne populistické stanovisko.
V tomto návrhu alebo v tom, či bol prijatý alebo prečo nebol prijatý, sa odzrkadľuje to, kto chce reálne dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a pre koho je to len čistá rétorika.
Ja tomu rozumiem, ak niekto nemá záujem o to, aby sa dosiahol reálny vyrovnaný rozpočet, tak ťažko môže hlasovať za to, aby sa spájali platy poslancov alebo platy verejných činiteľov s takýmto faktom. Pretože len ten, kto si skutočne myslí, že je to možné a že je to nevyhnutné a že je to potrebné, môže takýmto spôsobom hlasovať.
Často sa argumentuje tým, že ďalšie úspory verejných financií nie sú už možné. Dovoľte, aby som však povedal, ak sa príjme plán Európskej únie, ktorý bude sankcionovať nedodržiavanie nízkeho deficitu, a my sme za to, aby to nebol len nízky deficit, ale aby to bol deficit nulový, bude sa musieť ešte v oveľa väčšej miere prestať plytvať verejnými zdrojmi ako doteraz.
Z tohto hľadiska je pre nás navrhovaný rozpočet príliš slabým signálom vôle prestať skutočne plytvať verejnými zdrojmi slúžiacimi a slúži skôr na vlastné sebauspokojenie. Z toho istého dôvodu sme hodnotili aj prijatý zákon o dlhovej brzde ako mäkký. Nezaručuje totiž nevyhnutné zníženie verejných výdajov, je síce aspoň pozitívnym, ale reálne nedostatočným signálom.
A znova môžem iba zopakovať, ak to neurobíme dnes, akože to neurobíme, tak to bude musieť urobiť ktorákoľvek vláda, ktorá nastúpi po predčasných voľbách, bez ohľadu na to, či bude ľavá, ľavostredá, pravá, pravostredá alebo akákoľvek iná. Všetko ostatné sú len ilúzie. Toto všetko sú pre nás dôvody, prečo sme nespokojní s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2012.
Treba však jasne povedať niečo, čo je pre nás podstatné. Naša pozícia je v úplnom protiklade s opozičnou rétorikou. Keď tu počúvame všetky príspevky v rozprave, ktoré prednášajú opoziční poslanci, vyzerá to tak, ako keby sme žili v časoch najväčšieho ekonomického rozmachu, ako keby tu neexistovala kríza ekonomiky v celej Európskej únii, v celej eurozóne a na celom svete, ako keby sa dalo ďalej plytvať peniazmi, pretože všetky tie požiadavky, ktoré sa tu vyslovovali, sú požiadavky na ďalšie zvyšovanie dlhov a na ďalšie plytvanie verejných zdrojov.
Splnenie opozičných požiadaviek, ktoré sme tu počúvali, by znamenalo ešte oveľa väčšie zadĺženie a plytvanie verejnými zdrojmi, a preto ho jednoznačne a jasne odmietame.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa ja dotkol v krátkosti predkladaného návrhu na schválenie rozpočtu verejnej správy na budúci rok.
Podľa môjho názoru je to rozpočet, ktorý z objektívnych dôvodov len ťažko bude hľadať alternatívu, ale na druhej strane je tu subjektívna príčina, ktorá reálne zhoršila jeho východiská, a to je z dôvodu rozpadu vládnej koalície.
Je to rozpočet inverzie, pretože keď som si pozeral viaceré kapitoly, tak veľmi ťažko bolo hľadať niektoré položky a mnohé iné sú, bohužiaľ, častokrát zavesené pod spoločné kapitoly alebo podkapitoly, pričom len s údivom sme mohli sledovať, kto ich takto mohol pospájať.
Ak je axiómou skladania rozpočtu cesta k vyrovnávajúcemu sa rozpočtu pri schvaľovaní, pri sledovaní cieľa ozdravenia verejných financií, čo všetci, dúfam, sledujeme, najmä v súvislosti s riešením dlhovej krízy, ak porovnáme dianie na finančných trhoch aj s ohľadom na fakt, že Slovenská republika si bude musieť požičiavať aj naďalej, potom je primárne dôležitou otázkou miera našej dôveryhodnosti, pretože tá môže v súvislosti nielen so štruktúrou rozpočtu, jeho nastavením v oblasti znižovania verejného dlhu, byť kľúčová práve pre veriteľov, a to najmä z hľadiska, či bude alebo nebude prijatý zákon roka. A teda aký signál vyšle slovenský parlament k finančným trhom, ktoré, ako sa ukazuje, dnes reálne diktujú oveľa silnejším ekonomikám a aj podstatne silnejším vládam, než je končiaca vláda na Slovensku.
Bohužiaľ, najnovšie sa už aj Slovensko zaraďuje medzi krajiny, ktoré majú problém si požičať na finančných trhoch tak, aby to nezhoršovalo deficit verejných financií. Čiže aby sme si nepožičiavali draho či dokonca likvidačne ako mnohé problémové štáty. O tomto budem hovoriť na záver, čo nám hrozí v prípade, že by nebol schválený štátny rozpočet. Pretože, bohužiaľ, aj z vyjadrenia niektorých koaličných predstaviteľov, vzhľadom na nastavenia a podmienky, ktoré si dávajú, tak je, je zrejmé, že táto koalícia má problém so 79 poslancami, ktorí by zaň zahlasovali. Potom by v prípade neschválenia, by už nebolo podstatné, či sa pre niektorý rezort našlo o chlp viac alebo o vlas menej prostriedkov, pretože na to by potom doplatili sme všetci, a najmä občania našej krajiny.
Druhou systémovou otázkou pri schvaľovaní rozpočtu by mala byť analýza, s akým pridaným efektom dokážu jednotlivé rezorty prispieť k výkonnosti slovenskej ekonomiky. Teda či budú určené na rozvoj alebo na spotrebu. Máme tu jeden paradox. Slovensko v ére samostatnosti dosiaľ zaznamenalo len jeden rok s nulou a jeden rok poklesu pod 4,8 percenta. Ďalších šestnásť rokov sme mali v priemere hospodársky rast nad 4,8 percenta. Ale, bohužiaľ, každá vláda doteraz vyrobí nejaký dlh, a tak priemerná výška nášho dlhu už presahuje dve miliardy eur. Podstatné teda je, aby sme sa nehádali, že či pôžičky áno alebo nie. To je, bohužiaľ, realita. Podstatné je, do čoho sa investujú, alebo na čo sa spotrebujú a aký multiplikačný efekt opäť do budúcna dokážu priniesť. Predpokladaný pokles hrubého domáceho produktu len v dôsledku úsporných opatrení na tento rok bol odhadovaný mínus 1,6 percenta. Podľa agentúry nemeckej DPA, úsporné opatrenia budú znamenať mínus 3 percentá pre náš rozpočet na budúci rok 2012. V tejto súvislosti by sme mali riešiť aj otázku jedného mýtu, a to, že Slovensko je údajne proexportnou krajinou. Dá sa o tom polemizovať, pretože toto by mohol byť jeden z veľkých príjmových zdrojov, keby sa vláda venovala prioritne otázke vývozu, vývozu zo Slovenska, aby bol väčší, než je náš dovoz. Bohužiaľ, ukážem vám aj graf, tomu tak nie je. A to, že niektoré štáty, a podstatne vyspelejšie, dokážu lobovať, dokazuje aj medializovaná informácia, kde sa dokonca naša pani premiérka nedávno ohradila voči aktivite istého veľvyslanca, ktorý doslovne loboval za firmu z jeho materskej krajiny. Saldo, teda rozdiel medzi vývozom a dovozom, bohužiaľ, sa stále zväčšuje. Len v roku 2007 to bolo mínus 0,71 percent, v 2008 0,66, 2009 bol relatívne najlepší, iba s rozdielom mínus 0,14. Ale rok 2010 už bol mínus 1,77, tento rok mínus 2,08, no a podľa štatistického úradu a národnej banky nás čaká na budúci rok rozdiel až mínus 2,47. Teda ďalší reálny prepad v neprospech slovenského vývozu o 25 percentuálnych bodov. Môžem vám k tomu ukázať aj tento graf. Bohužiaľ, sú to smutné čísla. Tie červené znamenajú slovenský dovoz, modré vývoz. Podľa, zhodneme sa na tom, že by to malo byť opačne, pretože určite by to prinieslo aj viac zdrojov do slovenskej ekonomiky. Toto je teda nebezpečný negatívny trend, ktorý by sme mali všetci zvrátiť, len, bohužiaľ, v rozpočte mi chýbajú vyčlenené prostriedky na takúto proaktívnu zahraničnú politiku. A chcem podotknúť, že v tejto súvislosti nie sme odkázaní len na dovoz energií. Predovšetkým, Slovensko nadštandardne má veľa zahraničného spotrebného tovaru, a čo je najsmutnejšie, a som rád, že na mieste predkladateľa sedí aj, teda v súčasnosti sedí minister pôdohospodárstva, bohužiaľ, máme najhoršiu bilanciu v spotrebe domácich slovenských produktov. Slovenská poľnohospodárska komora odhaduje, že klesáme až na 52 percent domácej spotreby. Zatiaľ čo napríklad Briti spotrebujú až 94 percent v Británii vyrobených poľnohospodárskych produktov. Takže je zrejmé, že pokiaľ máme takýto enormný a masívny dovoz nielen cudzieho spotrebného tovaru, ale aj potravín, tak je zrejmé, že sa nám nielen stenčujú naše rezervy, ale je to aj v neprospech rozpočtu ekonomiky Slovenska. A to už nehovorím o čiernych tovaroch z Číny, o ktorých takmer všetci rozprávajú, ale ako keby to nikto nevedel a nechcel riešiť.
Teraz mi dovoľte po týchto pár poznámkach, kde som sa snažil aj naznačiť tie diery, ktoré by som očakával, že by vláda mohla riešiť, niektoré konkretizácie. Veľmi ma zaujalo vyčlenenie prostriedkov pre takzvané znevýhodnené skupiny. Určite, zhodneme sa na tom, že môžu tu byť nejaké znevýhodnené skupiny, neviem, či objektívne alebo subjektívne. Ale v čase, v čase krízy, keď sa všade škrtá, myslím si, že je na mieste sa pozrieť aj na tento segment spoločnosti.
Na tvorbu, implementáciu politík úradu vlády ide celkovo 39,76 milióna eur, v čom sú ixkrát zahrnuté napríklad potreby rómskej komunity či menšinová politika kultúrna alebo tanečné divadlo, hoci je tu aj samostatná kapitola 06P0904 Menšinová kultúrna politika s vyčleneným objemom štyri a pol milióna eur. Navyše, v ďalšej kapitole 06P0901 Ľudské práva a boj proti diskriminácii a internetový dialóg, vidíte tuto opäť, toto je jedna kapitola. Ľudské práva, diskriminácia, internetový dialóg (Správ. interetický dialóg - pozn. jaz. red.). Ide o zvláštne zmiešanie v rozpočtovom mixéri, na ktorý sa však vyčlenilo opäť takmer dva a pol milióna eur. Čo na to povedať? No zdá sa, že niektorým skupinám obyvateľstva aj v čase krízy sa žije veľmi dobre a majú zabezpečený dostatočný počet zdrojov. V školstve napríklad, v programe AA 301 a AA 03, Podpora vzdelávania osôb s osobitnými vzdelávacími programami a s podprogramom Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít je vyčlenených 19,29 milióna eur. V rezorte sociálnych vecí a rodiny v sekcii 07C08 Podpora sociálnej inklúzie a v nadväznosti na marginalizované, opäť, rómske komunity, viac ako 2 milióny eur, plus, samozrejme, musíme tam zarátať aj výdavky zo zdrojov Európskej únie, spolu 13,5 milióna eur. Ďalšie určené kapitoly na zamestnanosť, vzdelanosť, rovnosť a kultúru týchto komunít, viac ako 35 miliónov eur. To sú naozaj zvláštne čísla v kontexte aj faktu, že každoročne ide na tieto problémové skupiny množstvo financií, avšak všetci potom na konci roka skonštatujú, že výsledný efekt akoby sa niekde stratil. Zvláštnu kapitolu má, samozrejme, aj úrad vlády, kde opäť sa zabezpečujú prostriedky na podporu menšinovej kultúrnej politiky aj na riešenie problematiky rómskych komunít a tak ďalej. Čiže vidíme, že pomaly v, v piatich alebo šiestich kapitolách a rezortoch sú rozpoložkované v podstate tie isté, tie isté zámery. Pokles výdavkov pre úrad vlády o 30 percent v celkovej sume 17,4 milióna eur je však spôsobený znížením objemu prostriedkov na protipovodňovú ochranu, pričom objem osobných výdavkov pre úradníkov a pracovníkov na úrade vlády má len symbolický pokles o rozprávkový vlások 0,81 percenta. Inak povedané, vláda sa o svojich úradníkov na úrade vlády vie veľmi dobre postarať. Mínus 17,4 milióna na protipovodňové aktivity, na mzdy, platy a ďalšie ohodnotenia len mínus 0,81. Keď sme pri týchto mzdách, mimochodom, bolo by dobré, keby ste si pozreli, ako sú rozpočtované. Je tam k základnému platu ďalších šesť položiek, ktoré tvoria ďalších dodatočných 80 percent príjmu úradníkov na úrade vlády. To je naozaj zvláštny luxus. Pričom zo štatistík je zrejmé, že pani premiérka podpisuje tieto, tieto odmeny svojim ľuďom, ktorí zarábajú podstatne viac než tu sediaci páni poslanci. Ako úradníci, zdôrazňujem, úradníci vo vláde. Paradoxne, dávno po vstupe do Európskej únie nám narástla rozpočtová podkapitola úradu vlády pre komunikačné aktivity o Európskej únii o 11 percent. A pýtam sa načo? Nepotrebujeme skôr komunikačné aktivity o Slovensku v Európskej únii? Je smutné, že v podkapitole činnosti úradu vlády svieti pri položke Podpora športu a mládeže nula. A rovnako aj pri vedomostnej spoločnosti, zatiaľ čo na aktivity splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ako obyčajne už, zaznamenávame mierny nárast. Naozaj neviem prečo, aj keď tuším a rozumiem, z akého dôvodu museli rozpočtári spojiť dotácie pre rómsku komunitu, vidíme ďalšie vyčlenenie prostriedkov pre túto komunitu, s úplne odlišnou protidrogovou politikou. Toto je v jednom rozpočtovom balíku v sume 1,348 miliónov eur. Príbuzná oblasť ľudských práv, ale najmä národnostných menšín, je od roku 2011 zastrešovaná samostatným podporným programom v rámci štruktúry úradu vlády s celkovým medziročným navýšením plus 6,48 percenta. Opäť zvláštna anomália, ak si uvedomíme, v akých oblastiach, či je to zdravotníctvo alebo iné, iné oblasti, napríklad poľnohospodárstvo, zaznamenávajú pokles. Pričom je tu ešte samostatná kapitola menšinovej kultúry a politiky s obdivuhodným nárastom zo 650 tisíc eur, to je údaj z roku 2010, na 4 milióny v roku 2011 a ďalší kalkulovaný rast na 4,5 milióna v roku 2012. Chcem len upozorniť, že takzvaná "cieľová" znevýhodnených skupín má na svoju kultúru ešte ďalej vyčlenené samostatné špecifické prostriedky aj v rezorte ministerstva kultúry. Čo k tomu dodať? No, proste, niekto asi potrebuje nadštandardnú, nadštandardnú starostlivosť, len je naozaj otázne, že či by už nebolo vhodné prehodnotiť tieto, tieto politiky a zohľadňovať zodpovednosť a adresnosť vydávania týchto, týchto prostriedkov a aj odsledovať ich využiteľnosť, a najmä dlhodobé pôsobenie. Ale to budeme možno o tom hovoriť niekedy inokedy.
Ďalší príklad, ktorý chcem zdôrazniť, pardon, je v rezorte pôdohospodárstva, kde sa síce kladie dôraz na zabezpečenie štandardu bezpečnosti potravín pre obyvateľstvo aj pôdohospodárov, ale chýba vízia podpory zdravých potravín. Teda myslím na báze výživovej kvality, nielen bázického eliminovania škodlivín, pán minister. A toto by sa malo diať v súčinnosti s ďalšími rezortmi školstva a zdravotníctva. Ďalej podporujeme síce zabezpečovanie princípov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ale opäť, paradoxne, v čase krízy neriešime podporu domácej slovenskej agroprodukcie. Ja som už hovoril tie čísla. Oni sa rozchádzajú, ale jednoznačne, ak je to tesne nad 50 percent, a keby to bolo aj možno nad 60 percent, sme hlboko pod priemerom Európskej únie. Pričom takto laxne by sa nijaký štát nemal správať k najvýnosnejšiemu výrobnému prostriedku, ktorým je pôda a dopestovanie potravín. Pretože po rôznych variantoch krízy, či to bola najskôr hypotekárna, potom finančná, teraz dlhová, určite príde kríza potravinová, pán minister. A na toto, bohužiaľ, Slovensko, zdá sa, nemyslí. Európska komisia chce v budúcom roku znížiť objem prostriedkov, ktoré členské štáty doplácajú svojim farmárom vo forme národného dodatku. Fajn.
Komisia predložila členským krajinám dokument, v ktorom navrhuje krátiť však národné poplatky k priamym platbám až o 14 percent. Návrh Európskej komisie však opäť najviac postihne zrejme Slovensko, predovšetkým stredné a veľké podniky, ktorých je na Slovensku 2500. Žiaľ, toto je aj bremeno z prístupových rokovaní v tejto oblasti v roku 2003, ale sú príležitosti, akým spôsobom si jednoducho vybrať a vylobovať viac, ale to už je vecou konkrétnych ministrov a vlády, či toto považujú za svoju prioritu alebo nie. Pán minister tu sediaci, Simon, vyrokoval síce 18 mil. eur, pokiaľ sa nemýlim, ale bolo to z možných 40 mil., a toto sa presunulo do kategórie štátnej pomoci farmárom. Čiže keď si len porovnáme 18 mil., čo je vlastne vyrovnávacia platba z Európskej únie, napr. s rokom 2007, 18 a 147 mil., vidíme, k akému poklesu opäť došlo, a bude to mať, samozrejme, vyvolá to tlak na, na rast cien potravín, ktoré už tak či tak tvoria v spotrebnom koši priemerného Slováka nadštandard, než je v okolitých štátoch Európskej únie, a to už nehovoríme o tom, že máme 20-percentnú DPH na potraviny, zatiaľ čo väčšina štátov sa pohybuje v priemere okolo deviatich percent.
Dovoľte, aby som sa ešte pristavil pri, pri kultúre, pretože som členom výboru pre kultúru a médiá a jeho podpredseda. Na prvý pohľad môžeme súhlasiť a oceniť, že v tejto, v tejto, v tomto rezorte došlo k navýšeniu rozpočtu, ale je tam, samozrejme, to ale, ja hneď vysvetlím, aj to oceňujem, že v návrhu pre Maticu slovenskú rozpočet saturuje tú istú výšku v priemere jedna celá, pokiaľ sa nemýlim, štyridsaťdeväť mil. eur. Keď si pozrieme tabuľky, tak index rokov 2012 a '11 v sekcii program a podprogram sa pohybuje v rozmedzí 0,9 až 1,2. Čo však neprimerane vyskočí, sú výdavky určené v kapitole 08T01 Koncepcia kultúrnej politiky, riadenie a koordinácia programov a výdavky aparátu. Tu je index až 2,3, jednoducho, toto je neprehliadnuteľné a znamená medziročný skok z 12,83 až na 30 mil. eur, opakujem na koncepcie, na riadenie a výdavky aparátu. Nepoznám opotrebovanosť vozového parku ministerstva ani jeho inštitúcií rezortných, ale vyčleniť na nákup dopravných prostriedkov 1,5 mil. eur a na prezentáciu kultúry, opäť predpokladám s dodatkom mojím, že slovenskej kultúry, lebo tam to nie je, len 1 mil. eur, dvíha obočie asi každému normálnemu, ktorý si síce uvedomuje, že sme v čase krízy, ale ja by som osobne skôr dal tých 1,5 mil. na prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí a na prilákanie investorov a možno aj turistov na Slovensku, ako na nákup dopravných prostriedkov. Aj keď nepochybne projekt Európske hlavné mesto kultúry - Košice je pre Slovensko významný a všetci oceňujeme a tešíme sa, že Košice to dosiahli a v roku 2013 budú takýmto spôsobom v kultúrnej sfére reprezentovať Slovenskú republiku, otázne však je vyčlenenie finančných prostriedkov na tento projekt. Rozpočtové zaradenie na základe uznesenia vlády medzi grantový a dotačný systém považujem za ďalšiu ranu pre pôvodnú slovenskú tvorbu, tvorcov a vôbec novonastavený dotačný systém, ktorý markantne uberie tvorcom vzhľadom na to, že vláda nenašla inú rozpočtovú kapitolu pre projekt Európske hlavné mesto kultúry - Košice. Je to však klasicky vybojovaný rezortný rozpočet v kombinácii s nevyhnutnými výdavkami, pretože na ďalší rok 2013 je pre rezort kultúry už plánovaný schodok mínus 21 mil. eur a v porovnaní s budúcoročným navýšením plus 13,98 mil. eur. Takže vidíme, že na budúci rok síce takmer 14 hore, ale ďalší rok mínus 21, čiže celkový mínus viac ako 7 mil. eur.
Páni a dámy, ešte sa dotknem v krátkosti zdravotníctva, aj keď to nie je moja oblasť, a pokiaľ bude čas, myslím, že vystúpi aj kolega Štefan Zelník, ale viete, že SNS medializovala problematiku rozpočtu práve vo vzťahu k rezortu zdravotníctva, a ako vidíme, bolo to ešte pred krízou v zdravotníctve, ktorá teraz je najvypuklejšia, a požadovali sme navýšenie odvodov poistencov štátu na 5 percent, čo je podľa nás systémové riešenie, pretože tie problémy v zdravotníctve, ktoré sú, evidentne si budú vyžadovať ďalšie dodatočné zdroje. Jednoducho, budúca vláda bude musieť nájsť, či už na krytie platov alebo lekárov alebo dodatočnú sanáciu, ako sa ukázalo, v rezorte sú, sú ďalšie značné, značné dlhy. A nevieme, prečo sa tvorcovia rozpočtu nezaujímali o systémovejš prístup, ktorý by jasne garantoval, že za tohto statusu sú vyčlenené prostriedky do poisťovní, ktoré môžu, a pri istej, nielen džentlmenskej, ale naozaj férovej dohode, zabezpečiť potom potreby rezortu už bez toho, že by si rezort pýtal, pýtal dodatočné, dodatočné zdroje.
Všetci uvažujeme, že kde asi zobrať dodatočné zdroje, pokiaľ, aby sme nehovorili len o výdavkovej časti, aby to nebolo, že, áno, že však opozícia vypráva, ale nehovorí a nedáva návrhy, kde zobrať nejaké zdroje, ktoré by sa mohli naliať do rozpočtu. Nedávno, teda práve, myslím, tento týždeň sme sa dozvedeli, že našli sa nejaké mimoriadne dividendy z energetického podniku, ktoré budú odvedené, myslím, z energetickej rozvodnej sústavy do štátneho rozpočtu. Je zaujímavé, že sa to deje ako mimoriadny akt, a je zaujímavé, že práve vtedy, keď tie diery sú najväčšie, tak sa zrazu ozvú prevádzkovatelia monopolných sietí alebo energonosičov a sú ochotní ten chĺpok pustiť do štátneho rozpočtu. Ja však uvediem príklad iného energetického giganta, Slovenský plynárenský priemysel. V rokoch 2007 až 2010, to sú údaje ešte z našej vlády, predstavoval zisk po zdanení takmer 74 mld. korún, ospravedlňujem sa, budem hovoriť v korunách, lebo hovorím od roku 2007. Čiže, lepšie povedané, pardon, za rovnaké obdobie si však nadnárodní akcionári nechali vyplatiť dividendy vo výške 117,5 mld. korún. Dividendy teda, vážené dámy a páni, prevýšili zisk o 43,5 mld. korún, čo znamená, že akcionárom boli vyplatené dividendy vyššie ako samotný zisk o 58,8 percenta. Čiže priemerný ročný zisk za uvedené obdobie bol 18,5 mld., ale priemerná hodnota vyplatených dividend, ktorá išla - Francúzsko a Nemecko, 29,38 mld. Čo k tomu dodať? Nevidíte, že tu nám utekajú zdroje? Len všetci sa boja to riešiť systémovým opatrením. Ale taká bola asi privatizačná zmluva, také boli asi politické dohody pri odovzdávaní energetických tepien Slovenska zahraničným nadnárodným monopolom. Bohužiaľ, aj keď sa už raz spraví chyba, mali sme a máme teraz možnosť to napraviť. Je tu implementácia tretieho energetického balíčka Európskej únie. A čo sa stalo? Namiesto toho, aby sme si reštrukturalizovali slovenskú energoekonomiku a napr. v prípade SPP prijali model ITO, čiže Independent Transmission Operation (Správ. Independent Transmission Operator - pozn. jaz. red.), pardon, tento sme vlastne uprednostnili namiesto modelu Ownership Unbundling. Už som počul, že niektorí koaliční poslanci sú znepokojení, keď sa dozvedeli číslo, o ktoré opäť bude ukrátený slovenský rozpočet, ak toto schválime v druhom čítaní, pretože máme tu dva zákony o energetike, podľa terajších predpokladov bude to znamenať minimálne mínus 10 až 50 mil. eur. Ale prosím, výpredaj slovenskej energetiky pokračuje ďalej. Takže, dámy a páni, pokiaľ hovoríme, že kde vziať dodatočné zdroje do rozpočtu Slovenskej republiky, tak Slovenská národná strana hovorí, nech sa páči, páni a dámy z vlády, pozrite sa na energetické podniky, pozrite sa, aký je objem vývozu zdrojov zo Slovenska, pozrite sa, čo sa na Slovensku zdaňuje, a nájdite, nájdite tú zodpovednosť, o ktorej hovoríte, a môžete nájsť zdroje. Bohužiaľ, v tomto rozpočte sa to nerieši, ani sa to zrejme nedá, ono sa to, treba riešiť zákonmi, toto je síce zákon roka, ale podľa mňa, oveľa podstatnejšie je, aby sme v tejto súvislosti hovorili aj o výkonových riešeniach cez zákonodarné predpoklady, akým spôsobom si môžeme riešiť ekonomiku. Pretože inak, obávam sa, to je posledná vec, o ktorej chcem hovoriť, a to je rozpočtové provizórium. Už tu niektorí predrečníci naznačili, a nie je to opäť vinou opozície, vládna koalícia má silnú disponujúcu väčšinu, ale viacerí už analytici upozorňujú na riziko rozpočtového provizória, ktoré môže predražiť tento náš štátny rozpočet a vlastne aj vyrobiť ešte väčšiu sekeru, než, než plánovaná je, pretože nepodarilo sa nám najnovšie predať dlhopisy na aukcii, museli sme ich stiahnuť a istá ratingová agentúra už 14. októbra nám pohrozila zhoršením ratingu a dokonca, paradoxne sa môžeme dostať do skupiny, ako je Poľsko, hoci to má o dva stupne horší rating, ako je Slovensko.
Dámy a páni, myslím že toto je najvážnejšia otázka, ktorú budete musieť riešiť, vážené dámy a páni z vládnej koalície, aby cez rozpočtové provizórium sa Slovensko nedostalo do ešte väčších problémov, než v akých je.
Ja vám k tomu úprimne želám veľa odvahy a Pán Boh nech žehná Slovensku.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem oceniť, pán poslanec Rafaj, že si si všimol vlastne v štátnom rozpočte aj kapitolu poľnohospodárstva, ktorá je skutočne najviac poddimenzovaná za všetky roky dozadu, keď národný doplatok predstavoval len 18 mil. eur. Kým v tomto roku je pre poľnohospodárov vyčlenených 40,5 mil. eur a za predchádzajúcej vlády to bolo vždycky viacej ako 60 mil. eur. To znamená, že, že národný doplatok bude zhoršovať východziu pozíciu, lebo chcem zdôrazniť, že nie je dôležitá ani veľkosť objemu prostriedkov, ktoré dostanú poľnohospodári, ale dôležitá je ich konkurenčná schopnosť oproti okolitým krajinám. A práve tým, že sa znižuje stále rozpočet pre slovenských poľnohospodárov, tak sa stávajú viac nekonkurencieschopní oproti okoliu, a to vlastne spôsobuje aj ten hlboký prepad poľnohospodárstva, ktorého sme svedkami. To isté môžem povedať o štátnej pomoci, kým tento rok je do štátnej pomoci vyčlenených len 10 mil. eur, v minulom roku, to bolo na, na rok 2011 to bolo 18 mil. eur, čiže opäť sme v tom poddimenzovaní, v ktorom sme, a je to dôsledok postoja pravicovej vlády, ktorá nie je schopná riešiť len otázky poľnohospodárstva, ale ako vnímame, celej ekonomiky. Tento zlepenec, ktorý sa dal dohromady preto, aby sa nejakým spôsobom ujal moci, ukázal, že za rok aj čosi nebol schopný nijakým spôsobom riešiť otázky ekonomiky. A nedá mi ešte vo svojom vystúpení reagovať na to, čo si povedal ohľadne odštátnenia energetických monopolov ako sú SPP a Slovenské elektrárne. Ctené dámy a páni, táto privatizácia sa nedá nijako inak nazvať ako vlastizradou Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša vo vzťahu ku všetkým občanom a ja verím, že už všetci občania došli na to, že privatizácia SPP a elektrární je skutočne vlastizradou a že im to raz spočítajú.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Rafaj. História sa opakuje. Pred viac ako rokom ste mali zhruba polhodinové expozé k programovému vyhláseniu vlády, špeciálne ku kapitole menšinových práv. Ani vtedy nikto nesedel v laviciach strany MOST-HÍD, takisto ako aj teraz sú prázdne lavice tejto strany, pričom sa dalo naisto predpovedať, že vaše vystúpenie bude zamerané vo veľkej miere na právne postavenie alebo teraz na financovanie menšinovej kultúry a školstva. Takže znova ostáva na mne, aj keď nechtiac, aby som k vášmu vystúpeniu sa vyjadril. Samozrejme, minister Simon je v sále, predpokladám, že po mojom tomto vystúpení svoje vystúpenie urobí v rozprave. Veľmi sa čudujem, že ste sa znova pustili do kritiky týchto výdavkov, ale teší ma, že dĺžka týchto pasáži sa už skrátila. Strata času sa takto premietne do úspory elektrickej energie. Prekvapuje ma však, že váš záujem o národnostné menšiny sa zastavil pri maďarskej menšine a znova ste sa nevenovali rozpočtu úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Samozrejme, ak ste doteraz súhlasili s uspávacou činnosťou tohto úradu, nečudujem sa, že prejavujete takýto nezáujem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Rafaj, takpovediac zanariekali ste nad kapitolou školstva a ja s vami v zásade súhlasím, že to školstvo, tak ako aj v minulosti, má málo peňazí. Akurát si myslím, že štyri roky ste ho mali v rukách, a pre navýšenie rozpočtu ste neurobili nič. Naozaj nič. Ja vám môžem pripomenúť, že v roku 2006 bola navýšená kapitola, keď som odchádzal, školstva o 4,2 miliardy korún. A druhú vec, ktorú by som si veľmi rád nechal vysvetliť, vraveli ste, že SPP dividendy, takto, že zisk bol za to obdobie okolo 70 miliárd, a vyplatili si dividendy vyše 100 miliárd, teda navyše, a že to všetko odišlo kdesi, ukázali ste kdesi na západ. No, to by som rád pochopil, že ako to je možné, pretože pokiaľ viem, 51-percentným akcionárom je slovenský štát, a teda dividendy a akcie sú všetky rovnaké. To znamená, že príslušnú čiastku musel dostať z tých dividend štát.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Slovenská národná strana opakovane upozorňuje na nedofinancovanie rezortu zdravotníctva. Minister zdravotníctva už dal pokyn riaditeľom, aby lekárom zvýšili platy. Chcem znova zdôrazniť, že bez adekvátneho navýšenia zdrojov do zdravotných poisťovní to bude mať za následok rýchlejšie, razantnejšie vytváranie dlhu, čo po voľbách môže vyústiť do všeobecného kolapsu zdravotníctva. Dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, aby som prečítal vyhlásenie asociácie nemocníc z dnešného dňa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort Milan, podpredseda NR SR
Pán kolega, len vás chcem upozorniť, že máte reagovať na predrečníka vo faktickej poznámke.

Zelník, Štefan, poslanec NR SR
Ja reagujem na otázku zdravotníctva, o ktorej hovoril pán kolega. Čiže chcem ho len doplniť. Asociácia nemocníc Slovenska sa kvôli pretrvávajúcim pochybnostiam o dostatočnosti finančného krytia navýšenia miezd lekárov a sestier zo zdrojov zdravotných poisťovní opakovane a naliehavo obracia na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s požiadavkou na úpravu návrhu štátneho rozpočtu a zvýšenia platby za poistencov štátu pre rok 2012. Navýšenie finančných zdrojov minimálne o 100 miliónov eur pre zdravotníctvo by garantovalo finančné krytie navýšenia miezd lekárov a sestier a rozsah zdravotnej starostlivosti na úrovni roku 2011. Nedostatočné navýšenie finančných zdrojov pre lôžkové zdravotnícke zariadenia združené v Asociácii nemocníc Slovenska spôsobí zhoršenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ďalšiu nespokojnosť zdravotníckych pracovníkov vrátane lekárov a sestier a v konečnom dôsledku kolapsom týchto nemocníc. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je vyhlásenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a plne to korešponduje s tým, čo hovoril pán kolega Rafaj. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pánovi poslancovi Záhumenskému, že doplnil veci alebo argumenty k tak závažnej téme, ako je zabezpečenie konkurencieschopnosti slovenského pôdohospodárstva a aj potravinovej bezpečnosti Slovenska, ktorá nám úprimne leží na srdci. Pánovi poslancovi Somogyimu, aj som predpokladal, že, pán kolega, zareagujete ako, ako takmer vždy na moje, moje vystúpenie. Len, chcel by som vás doplniť, nehovoril som len o maďarskej menšine, ak ste si všimli, podstatne som kritizoval vynakladané prostriedky pre tzv. znevýhodnené marginalizované skupiny, čím sa myslí rómska menšina. Pretože príliš veľa zdrojov ide na riešenie tejto problematiky, ale všetci sa pýtajú, s akým efektom? Ja som som zatiaľ účinný efekt vzhľadom k zdrojom, ktoré sa tam nalievajú a v čase krízy, nevidel. Ak ma presvedčíte, že sú účelné, tak prosím, zmením svoj názor. Ale zatiaľ ma nikto nepresvedčil, a väčšina ľudí na Slovensku je presvedčená, že tieto peniaze nie sú efektívne vynakladané. Pokiaľ ste mali starosť o Úrad zahraničných Slovákov, tak práve ja a SNS sme kritizovali činnosť úradu, ktorý, bohužiaľ, neriadi pani premiérka, ako to bolo v minulosti alebo niektorý z podpredsedov, ale len úradník, pán Nižňanský. K pánovi Froncovi na záver, prečo teda, keď hovoríme o dividendách, iný, iný štátny majoritný vlastník Deutsche Telekom v podniku Slovak Telekom tretíkrát po sebe odmietol vyplatiť dividendy vo výške 128 miliónov eur? Nech sa páči, tlačte, zavolajte pani Merkelovej a máte pol, pol miliardy v rozpočte. Takto sa správajú zahraniční akcionári voči Slovensku. Bohužiaľ, je to pravda.