27. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, ja som si tú správu, myslím si, dosť poctivo prečítal. Oceňujem množstvo informácií, ktoré je v nej obsiahnutých, aj keď niekedy by som privítal možno väčšiu prehľadnosť.
Na druhej strane je dobré, že poslanec Galko k tej správe a k tým informáciám nastavil kritické zrkadlo, pretože naozaj mnohé veci treba vnímať aj v širšom kontexte, než ich podáva táto správa, a napriek tomu, že je tam pár takých lastovičiek čiastočného oživenia, je tam pár takých aj relatívne optimistických správ, na druhej strane ten celkový dojem z vývoja nášho poľnohospodárstva a pôdohospodárstva v širšom slova zmysle je negatívny. V tom sa skôr prikláňam k pánovi poslancovi Galkovi a celú tú, celý ten problém vystihuje to, že celé naše, zjednoduším to teda na poľnohospodárstvo, stojí a padá na dotáciách, a to určite sa zhodneme všetci na tom, nie je dlhodobo udržateľný stav a je otázka času, kedy sa tieto dotácie začnú redukovať, a ak budeme žiť takto svojím spôsobom na dlh a celú energiu budeme vyčerpávať len na to, aby sme vybojovali väčšie a väčšie dotácie, tak podľa mňa ideme z hľadiska dlhodobého do slepej uličky a ideme presne opačným smerom, ako sú tie tézy o podpore, sebestačnosti a podobne.
Ďalší problém je zamestnanosť v poľnohospodárstve. Odznelo tu veľa bohumilých zámerov, ale skôr to boli také zbožné priania o tom, ako treba zamestnať v poľnohospodárstve podstatne viac ľudí a ako to prispeje aj k celkovému riešeniu nezamestnanosti na Slovensku. Táto téza je iste, bola by správna, keby sme ju aj v praxi realizovali a podporovali. Tá skutočnosť, ktorú dokazujú aj štatistiky z tejto správy, a to je reálny pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve o 3,3 %, v absolútnych počtoch 1 700 osôb, v potravinárstve pokles oproti roku 2011 o 0,8 %, tak konkrétne 400 osôb. A takto by sme mohli pokračovať. Celkovo ide tento pokles v potravinárstve na vrub 27 % zníženia počtu podnikateľov, čo však v správe nie je adekvátne zdôvodnené. Je pravdepodobné, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že ide práve o pokles malých producentov, ktorí sa nevedeli vysporiadať s rastúcimi byrokratickými nárokmi, ktoré sú na nich kladené.
Klesla celkovo aj poľnohospodárska produkcia o 5,53 %, a to napriek relatívne priaznivým poveternostným podmienkam a už spomínanému nepretržitému toku dotácií. Napriek týmto nie práve ideálnym trendom sa v správe konštatuje stále vyššia spotreba priemyselných hnojív, konkrétne za hodnotený rok o 6,2 kg na hektár, ako aj vyššia spotreba chemických ochranných prostriedkov o 10,5 % v porovnaní s rokom 2011. To určite nie je dobrá správa pre prírodu, biodiverzitu, kvalitu pôdy, ale aj kvalitu celého potravinového reťazca, ktorá na druhej strane nie je vyvážená adekvátnym rastom produkcie, ktorý by prípadne takýto trend odôvodňoval.
Čo sa týka ekologickej poľnohospodárskej výroby, počet prevádzkovateľov síce mierne vzrástol, ale podiel ekologicky obhospodarovanej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby, ten podiel z celkovej využiteľnej výroby poľnohospodárskej pôdy klesol, a to o 6,47 %, týka sa to najmä využívania ornej pôdy. Správa síce konštatuje kladný vplyv podpory z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rokoch 2007 - 2013 v rámci opatrenia agro-environmentálne platby, konkrétne podopatrenia ekologické poľnohospodárstvo a konštatuje aj potrebu zachovania, dokonca posilnenia tohto segmentu v poľnohospodárstve aj v budúcom programovom období, dokonca by sa malo stať samostatným opatrením ekologické poľnohospodárstvo. To, či sa tak stane, je, dalo by sa povedať, vo hviezdach. Som zvedavý aj na reakciu pána, pána ministra, pretože signály v oblasti krátenia vo sfére programu rozvoja vidieka a ďalších titulov skôr svedčia o opaku. Za pozitívne považujem výrazné zníženie plôch osiatych GMO kukuricou, konkrétne zo 760 hektárov v roku 2011 na 189 o rok neskôr. No a teraz mi dovoľte prejsť alebo rozšíriť tento záber o ešte..., o jeden dokument, ktorý sa nedá oddeliť od tejto správy a ktorý bol prijatý v tomto roku vládou, a to je Strednodobá koncepcia rozvoja pôdohospodárstva, ktorá v podtitule uvádza, že by malo ísť o zásadný, dlhodobo platný, národohospodársky strategický dokument.
Ja som viackrát na tejto pôde navrhoval, aby sme sa návrhom rozvojových politík prierezových a podobne významných, ako je táto, zaoberali aj na pôde Národnej rady, nejak som neuspel. Takže dovoľte, aby som skombinoval hodnotenie týchto dvoch dokumentov, pretože kým správa má skôr informatívny charakter, čo je pomerne logické a vyplýva to aj z jej názvu, táto koncepcia má, má mať logicky koncepčný charakter, čiže keď hovoríme koncepcii a rozvojových trendoch, je adekvátne vnímať tieto dva dokumenty spolu. Takže táto koncepcia si stanovila tri hlavné ciele:
- zvýšenie produkčnej výkonnosti v nosných poľnohospodárskych komoditách na úroveň 80 % súčasnej spotreby obyvateľstva na Slovensku,
- zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a
- rozvoj vidieka a zlepšovanie životných podmienok a zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, predovšetkým prostredníctvom podpory sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti.
Isteže všetky tri ciele sú legitímne, sú akceptovateľné. Horšie je to už s tým, ako sa s nimi koncepcia vyrovnáva v tej časti konkrétnych opatrení a nástrojov. Spomína sa tu bezprostredný súvis so Spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ, avšak filozofiou sa často tieto dva dokumenty značne rozchádzajú už tým, že Spoločná poľnohospodárska politika priorizuje podporu malých fariem, mladých farmárov, agroenvironmentálnych činností, podporu znevýhodnených oblastí a krátkych potravinových reťazcov, kým z vládou schválenej koncepcie vyplýva skôr opačná priorita: intenzifikácia poľnohospodárskej výroby, orientácia na veľké poľnohospodárske podniky a na ekologicky problematickú či priamo škodlivú produkciu. Pritom na Slovensku, ako vieme, je stále ešte veľký potenciál, nevyužitý potenciál mnoho tisíc rodín, potenciálnych základní rodinných fariem, ktoré čakajú na zjednodušenie podmienok na legalizáciu práce na svojej pôde a so svojimi hospodárskymi zvieratami.
Rezort pôdohospodárstva permanentne prehliada mnohé príležitosti, ako pomôcť týmto ľuďom, ktorí v prvom rade vedia zásobiť sami, ale z prebytkov vedia zásobiť aj ľudí, najmä vo svojom okolí, teda miestne obyvateľstvo.
Za ostatných desať rokov sa znížil počet zamestnancov iba v poľnohospodárskej prvovýrobe zo 109-tisíc na 52-tisíc. Ja dávam za pravdu všetkým, ktorí komentovali aj vystúpenie pána poslanca Galka, že, samozrejme, nie je to len "zásluha tejto vlády", že je to dlhodobý trend, ale máme tu momentálne túto vládu a už pomaly môžme hodnotiť výsledky jej činnosti a, žiaľ, ako bolo povedané v úvode, k tomu zlepšeniu nedochádza.
A je tiež na škodu, že ani v správe, ani v koncepcii nie sú podľa mňa dostatočne pomenované príčiny tohto stavu, resp. vývoja, a to najmä, ak je ambíciou do roku 2020 opätovne zvýšiť počet pracovných miest v pôdohospodárstve o 18-tisíc, čo sa však bez zásadnej systémovej zmeny prakticky nedá. O tom nás presviedča aj ten nedávny vývoj.
Nebudem hovoriť o všetkom, čo som pôvodne chcel, lebo času je málo. Dotknem sa niektorých zámerov. V tej koncepcii napríklad sa na rozdiel od správy nehovorí o podpore ekologického poľnohospodárstva. O to viac sa tu hovorí, ako som spomínal, o potrebe zvyšovania hektárových výnosov pri jednotlivých nosných poľnohospodárskych komoditách, pričom sa nespomínajú negatívnej dopady na pôdu, vodu, biodiverzitu a ďalšie zložky životného prostredia, ktoré takáto intenzifikácia so sebou nevyhnutne prináša. Podobne je tomu aj pri živočíšnej výrobe, kde podobné riziká hrozia pri takomto neúmernom zvyšovaní produktivity výroby, najmarkantnejšie pravdepodobne pri produkcii bravčového mäsa.
V koncepcii sa tiež požaduje intenzifikácia produkcie zeleniny až takmer na dvojnásobok súčasného priemerného hektárového výnosu, čo jednoducho nie je možné bez radikálneho zvýšenia používania chemických prostriedkov. Osobitne stojí za zmienku aj návrh na revitalizáciu alebo tzv. revitalizáciu ovocných sadov, a to likvidáciou starých sadov a výsadbou nových, tzv. intenzívnych, ktoré potrebujú na požadovaný hektárový výnos vysoké vstupy, či už sa to týka vody, hnojív, postrekov a pod., s perspektívou plodnosti sadu na úrovni 20 rokov, čo považujem opäť za v konečnom dôsledku alebo z hľadiska nejakej dlhodobej udržateľnosti za neperspektívne a neracionálne, pričom vedľajším negatívnym javom môže byť aj likvidácia genofondu starých ovocných sort spolu s likvidáciou starých sadov. Mali by sme ísť podľa môjho názoru práve opačnou cestou, podporovať sady s produkciou postavenou na starých ovocných sortách, osvedčených, miestnych, možno s nižšími hektárovými výnosmi, ale s dlhoročnou produkciou a často aj s výrazne vyššou prirodzenou odolnosťou voči chorobám a škodcom.
Medzi významné poľnohospodárske komodity a aktivity, ktoré neboli v koncepcii spomenuté alebo podpora ktorých tam nebola zaradená, patrí včelárstvo. Verím, že sa to stalo nedopatrením, nakoľko v súvislosti s podporou včelárstva na Európskej únii alebo aj na globálnej úrovni prebieha systematická a búrlivá diskusia a už v tomto roku sa priznávajú podpory pre začínajúcich včelárov. Určite je treba včelárstvo podporovať už aj ako alternatívny spôsob zvyšovania hektárových výnosov vybraných poľnohospodárskych plodín. Nemusíme si snáď hovoriť, ako by naša, naša, nielen poľnohospodárstvo, ale celá kultúru dopadla, keby sme nemali včely.
Opäť preskočím. V koncepcii sa hovorí o výraznom náraste vývozu a dovozu poľnohospodárskych produktov. Pán poslanec Galko tu spomenul tú nepriaznivú vývojovú trajektóriu v tom zmysle, že vyvážame stále viac surovín a dovážame stále viac zhodnotených výrobkov. Je to obdoba lesného hospodárstva, resp. vývozu drevnej hmoty s nedostatočnou pridanou hodnotou. O tom tu hovoríme stále dokolečka, len, bohužiaľ, je to také trošku hádzanie hrachu o stenu. Takže na jednej strane sa môže zdať tento rastúci trh s komoditami, by som povedal, dobrou správou, na druhej strane samo osebe toto enormné zvyšovanie pohybu tovarov a import často komodít, ktoré si vieme dopestovať doma za istých podmienok a za istých okolností, je to opäť trend dlhodobo neudržateľný.
Celkovo možno konštatovať, že navrhované legislatívne opatrenia nie sú dosť systémové a nie sú zárukou splnenia ambicióznych cieľov. Nie je napríklad spomenutý zásadný legislatívny nástroj na podporu domáceho predaja, najmä zjednodušenie legislatívnych a iných podmienok pre maloproducentov, opäť spomínal aj pán poslanec. Medzi legislatívnymi opatreniami by nemali chýbať definície a legislatívne rámce, vymedzenie pojmov, ako: rodinná farma, malá farma, polozásobiteľ..., polosamozásobiteľská farma, samozásobiteľská farma, miestny potravinový výrobok, krátky potravinový reťazec, komunitou podporované poľnohospodárstvo, predaj z dvora, priamy predaj a podobne. Mali by byť zadefinované pravidlá pre mladých začínajúcich farmárov, najmä vo vzťahu k prístupu k pôde.
Ako podporné opatrenia národného záujmu na realizáciu priorít sa v koncepcii spomína aj podpora nákupu poľnohospodárskej pôdy. Nie je však zrejmé, kto by mal byť pri tejto operácii podporený a či sa nejedná opäť o také formy skrytej privatizácie. Nikde v koncepcii sa nespomína riešenie jedného z hlavných problémov s pôdou, a to meškajúce pozemkové úpravy. Verím, že kolega Fecko, expert na túto problematiku, sa k tomu vyjadrí. Pričom opakovane sa presviedčame o tom, že je to veľmi dôležitý nástroj na to, aby sa urobil poriadok nielen vo vzťahu k pôde bezprostredne, ale aj vo vzťahu k udržateľnému využívaniu poľnohospodárskej alebo vidieckej krajiny v širšom slova zmysle.
Nedostatočná pozornosť sa v koncepcii venuje ľudským kapacitám, tomu, čo urobiť so súčasným nezáujmom študovať poľnohospodárske smery na odborných stredných školách a učilištiach, čo robiť s prerušenou kontinuitou. Je jasné, že to nie je záležitosť krátkodobá, ale z hľadiska práve dlhodobej perspektívy je to ďalšia kľúčová otázka a otvorená výzva.
Čo sa taktiež celkovo podceňuje a málo to odznieva aj na pôde Národnej rady, to je adaptácia poľnohospodárstva, lesného hospodárstva na klimatické zmeny, čo môže byť už aj v pomerne krátkodobej budúcnosti pre udržanie aspoň súčasnej plodnosti pôdy v sektore, či už poľnohospodárstva, alebo lesného hospodárstva, veľmi kľúčové. Nebudem tu spomínať tie zámery skôr opačného charakteru, ktoré idú v rozpore s týmito nevyhnutnými adaptačnými opatreniami.
A na záver sa vrátim k tomu, čo som hovoril v úvode, že myslím si, že o takýchto zásadných dokumentoch, teraz hovorím skôr o tej koncepcii než správe, pred tým, ako sú prijaté a ako sa začnú realizovať, by sa mala viesť oveľa širšia celospoločenská diskusia, z ktorej by sa rozhodne nemal vynechať slovenský parlament. Takže ja budem túto požiadavku opakovať aj v budúcnosti. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, máme tu zhodnotenie stavu poľnohospodárstva, potravinárstva za rok 2012.
Dovoľte, aby som sa preto vyjadril k tomuto materiálu a gro môjho vystúpenia zameral práve k obdobiu roku 2012.
Musím povedať, že táto správa je presne tak ako po minulé roky spravená tak, že sa v tom vyzná len skutočne odborník. Pretože je treba vedieť čítať nielen to, čo je napísané, ale je treba vedieť čítať aj to, čo je medzi riadkami. A to, čo medzi riadkami, aj to, čo medzi riadkami napísané nie je. Ale keďže opakovane som dával návrh v Národnej rade, aby pán minister doniesol aj stav, ako dokončil rokovania o zmene spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorý bude mať vplyv a má vplyv aj vo vzťahu k týmto údajom, ktoré vychádzajú z tohto materiálu, tak mi nedá, aby som sa k tomu tiež nevyjadril.
Takže najskôr, skrátim, k tomuto materiálu. Pán minister aj úvodom prehlásil, že rástli stavy kráv na Slovensku v zmysle tých výsledkov, ktoré sú prezentované týmto materiálom. Toto isté pán minister povedal aj v deň, keď pán premiér bol na kontrole minulý rok na ministerstvo pôdohospodárstva.
V tomto materiáli sa dočítame, že stavy kráv v minulom roku porástli podľa materiálu na 202 600. Je to otázka zaokrúhlenia, ja som to zaokrúhlil na 202 700. Tento stav, prosím pekne, bol v septembri minulého roku. Dovoľte, aby som vám ukázal jeden taký malý graf, aby aj pán minister videl. (Prezentácia grafu.)
Dámy a páni, tento malý graf ukazuje, že to je maximálny stav kráv na Slovensku v septembri minulého roku. Len upozorňujem, že pán minister nastúpil v apríli minulého roku ako minister pôdohospodárstva. To, že ten systém bol nastavený tak, že stavy kráv stúpali a stúpali do septembra, je výsledkom len toho, že každé rozhodnutie má nejaký čas nábehu a nejaký čas výbehu. To znamená, že pán minister nastúpil na rezort, keď opatrenia, ktoré prijalo predchádzajúce vedenie, mal nábeh rastu živočíšnej výroby a rastu kráv ako základného stáda na Slovensku, ako to, čo má produkovať, to rástlo do roku, do septembra 2002. Od septembra 2002 to začalo enormne klesať do konca, do konca roku, klesá to aj v tomto roku. Prosím, tieto údaje sú z centrálnej evidencie zvierat, to znamená, že je možné si verifikovať údaje v tejto tabuľke, ktorá je tu, v tejto chvíli uvádzam. Keď sa pozrieme na stav takmer rok po tom, čo pán minister nastúpil, teda ja tu mám urobené stav do februára. Zobral som si neskorší, lebo ja som si to vyhodnocoval za každý rok do apríla, tak som zobral náhodou pozdejší. Ale mám tu stav za február. Vo februári bolo 197 400 kusov kráv a v apríli, keď pán minister nastúpil, bolo 199 000. To znamená, že za jeden rok pôsobenia pána ministra stavy kráv nieže stúpli zo 199 000 na 202 000, ale klesli na 197 000. Pán minister, preto tento materiál, ktorý nám predkladáte, neodzrkadľuje skutočný stav poľnohospodárstva, aký je. A je treba povedať a vysvetliť, prečo sa to vlastne stalo. Tak ja to pokúsim vysvetliť.
Kým predchádzajúce vedenie hovorilo, že stavy kráv a živočíšna výroba a zaťaženosť je treba aj na pozemky, ktoré produkujú objemové krmivá, ľudovo povedané, silážnu kukuricu aj pre bioplynové stanice, aby najskôr nechali vykŕmiť zvieratá a potom exkrementy spracovali druhotne v bioplynových staniciach. Od nástupu pána ministra okamžite prišla terminológia, že bioplynové stanice majú výnimku. To, že bioplynové stanice dostali túto výnimku, svedčia aj dokumenty, ktoré prijal pán minister, ja ich tu nechcem menovať, či už je to metodický pokyn alebo zmena nariadenia vlády, ktorá to ustanovuje, čiže bioplynové stanice dostali výnimku. Nech sa páči. Jednoduché opatrenie, ale je možné odmerať, o koľko klesli stavy kráv. Pokles stavov kráv znamená pokles stavov zamestnanosti v pôdohospodárskom sektore.
Dovoľte, aby som sa tiež vyjadril, aj v minulom roku sme mali problém so suchom. Po nástupe pán minister veľmi angažovane - a vysoko som kvitoval -, že sa snaží riešiť problém sucha medzi poľnohospodármi. Ak si spomenieme, čo v tomto materiáli ale nie je napísané, tak vláda 20. augusta zasadala na svojom výjazdovom zasadnutí a riešila problematiku sucha a poľnohospodárstva. Prijala rad opatrení na to, aby pomohli poľnohospodárom. Medzi nimi aj systém, aby poľnohospodári dostali pôžičku. Až 41 firiem sa vedelo zapojiť do tejto schémy, ktorú ministerstvo navrhlo. Systém červenej nafty tiež bol navrhnutý s tým, že sa to bude riešiť veľmi rýchlo, a aby sme pomohli poľnohospodárom. Viete, aká bola tá rýchlosť? Farmári dostali peniaze tento týždeň, niektorí najskôr minulý, koncom minulého týždňa. Podotýkam, 20. augusta 2012 vláda prijala opatrenie, že veľmi rýchlo treba pomôcť farmárom. Oni museli založiť úrodu roku 2012, museli ju pozbierať, museli ju predať a potom im vláda dala to, čo sľúbila rok pred tým. Nehovoriac o tom, že skoro všetky opatrenia, ktoré vláda prijala na zmiernenie sucha za rok 2012, boli podmienené, že nemôžu sa toho zúčastniť podniky, ktoré sú v problémoch.
Kolegyne a kolegovia, komu je treba pomôcť? Ten, ktorý nemá problémy, nemal sucho alebo tomu, kto mal problémy a mal sucho? Podľa mňa tomu, kto mal problémy a mal sucho. Pán minister pomohol tým, ktorí možnože ani sucho nemali, ani stratu, ani stratu nemali, tí dostali najviac. O tom svedčí aj skutočnosť, že z červenej nafty najviac dostala skupina dánskych podnikateľov na Slovensku. Opakujem, najviac z peňazí zo slovenského štátneho rozpočtu vyčlenené na červenú naftu dostali podnikatelia z Dánska, ktorí podnikajú v pôdohospodárstve na Slovensku.
Práve pokiaľ pozrieme na tieto údaje z tohto hľadiska, tak musím povedať, že rok 2012 a nástup tejto vlády je nesmiernym zlým krokom pre poľnohospodárov. Ale vzhľadom k tomu, že tento materiál pojednáva aj o tom, že čo čaká a čo neminie poľnohospodárov v odporúčaniach, tak dovoľte, aby som vystúpil a najskôr zopakoval slová pána ministra a začal svoje vystúpenie tým, čo pán minister..., sekundu (krátka pauza), to, čo povedal pán minister na 11. schôdzi Národnej rady 13. deň, t. j. 17. decembra 2012 o 14.57 hod., citujem:
"Viete, kedy sa stanovili podmienky a uzavreli, ešte raz opakujem, uzavreli podmienky na priamu platbu pre programovacie obdobie 2014 - 2020? Viete, kedy to bolo? 12. októbra 2011. Kto bol vtedy vo vláde? Nebola náhodou pani Radičová predsedkyňa vlády? Neboli ste to vy vo vláde? Nebola to pravicová vláda? Odvtedy je téma prvého piliera uzatvorená."
Opakujem, to sú slová pána ministra zo 17. decembra minulého roku. Dámy a páni, keby toto platilo, tak dnes z prvého piliera farmári Slovenskej republiky pre budúce obdobie majú o 75 mil. eur viac. Pán minister a vláda Roberta Fica dokázala vyrokovať pre farmárov v prvom pilieri mínus 75 oproti tomu, čo sami kritizovali. Pán minister, môžte krútiť hlavou, koľko len chcete, pravda je.
A teraz dovoľte, možnože ostatní, ktorí nie ste tak zainteresovaní v poľnohospodárstve, aby ste pochopili, kde je základná pointa a prečo je táto škoda ešte väčšia. Prístupový proces tu bol omieľaný niekoľkokrát nielen v tomto volebnom období, ale aj predtým. Tak k prístupovému procesu je treba povedať toľko. Prístupový proces a rokovania o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa skončilo 12. decembra 2002, bolo to rokovanie v Kodani. Ja som nastúpil ako minister 22. októbra 2002. Takže gro rokovania o tom, že slovenské poľnohospodárstvo, aké bude mať podmienky, viedol môj predchodca, ktorý bol, ktorý..., sedeli mnohí z vás spolu v tej istej strane - SDĽ, pán minister Koncoš. Prístupový proces sme ale vyrokovali a ukončili týmto plánom. Je to veľmi jednoduchý graf. (Prezentácia grafu.) Tento graf hovoril o tom, že Slovenská republika dostane 85 mil. eur v roku 2004 na priame platby, teda na prvý pilier, to je 25 % a postupne to bude rásť až do roku 2013. Potom sme mali dostávať stále tú istú platbu, preto mnohí si mýlili, že čo je 100 %. Európska únia stále myslela, že tých 100 %, keď dosiahneme v roku 2013, už zastane zachovaná.
Pán minister Jahnátek dokázal týchto 100 % ešte ponížiť o 75 mil. eur plus degresia alebo akokoľvek nazveme, ale je to ďalšie poníženie, ktoré je v prvom pilieri. Ale keď od toho odhliadnem, tak čísla, ktoré boli vo výnose z 12. októbra 2011 a ktoré sú tam dnes, vykazujú 75-miliónový rozdiel mínus v neprospech slovenských farmárov, cez dve miliardy korún! Táto vláda rokovala s Európskou úniou tak, že naši farmári dostanú menej v prvom pilieri. Je to výsledok toho, že tento stav tu bol. Ešte k tomuto grafu sa dovolím vrátiť. (Odloženie grafu.)
A teraz dovoľte, aby som povedal, že tá škoda, ktorú táto vláda urobila pre slovenské poľnohospodárstvo a pre budúce obdobie a vidiek Slovenska, sa dá vyčísliť veľmi jednoducho. Pán minister, sú to čísla, ktoré ste uvádzali farmárom na výjazdových stretnutiach minulý mesiac, kde ste sa s nimi stretávali vy aj váš štátny tajomník, kde ste ich informovali, že za obdobie 2007 - 2013 dostali celkovú podporu 4 973 mil. eur. To bola celková podpora, ktorá išla do tohto sektoru za obdobie 2007 - 2013. Jednoduchou matematikou, keď napočítame ten rozdiel, ktorý tu vzniká tým doplatením, je 842 mil. eur. Farmári pre obdobie 2004..., 2014 - 2020, mali dostať 5,8 mld. eur. 5,8 mld. eur! Namiesto toho dostanú 5,3 mld. eur. Ten rozdiel, tých 500 mil. eur je výsledok zlého rokovania tejto vlády. Nech sa vám to počúva veľmi ťažko, ale je pravdou, že výsledok oproti tomu, čo bolo dorokované v roku 2002 a ako mali dostať farmári peniaze v roku 2014 - 2020, je tam pokles 500 mil. eur. Je evidentné, keď pán minister hovorí, že dostanú farmári naši viac v rokoch 2014 - 2020, ako dostali v rokoch 2007 - 2013. Tento graf (prezentácia grafu), dámy a páni, jasne ukazuje, prečo tomu tak je. A nepotrebuje vysokú školu s matematikou, aby pochopil, že vtedy, keď sme nabiehali na ten systém Európskej únie, bol menší ako ten, keď už máme byť plnohodnotní. Ale ten, tú, ten plnohodnotný stav ešte dokázali zhoršiť tým, že znížili rozpočet. To znamená, že naši farmári výsledkom rokovania odborníkov dosiahli mínus 500 mil. eur.
Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu, k tej časti plánov pána ministra, ktoré sa týkajú budúceho obdobia. Pre budúce obdobie je nesmierne škodlivé, keď pán minister nepovie úplnú pravdu a jeho ľudia tiež. Z jeho dokumentov, ktoré prezentoval, je zrejmé, že podporu na kráv bez trhovej produkcie mlieka pre rok 2014 počíta len na úrovni kvótovaného množstva 28 080 kusov. Súčasný počet stád kráv je cez 54-tisíc. Bolo by fakt korektné, keby sme povedali farmárom, že len každá druhá krava dostane podporu, pretože takto to je napísané v dokumentoch pána ministra. Ale pokiaľ sa pozriem na..., pre ďalšie obdobie, tak vidíme, že je tam nábeh, od roku 2015 môžu dostať viac. Ale je treba tiež povedať, že zmenou, ktorú pán minister a jeho odborníci avizujú, poklesne práve podpora v znevýhodnených oblastiach. Ktoré sú to tie znevýhodnené oblasti? Znevýhodnené oblasti, prosím, sú tie, ktoré majú vyššiu nadmorskú výšku alebo majú špecifické znevýhodnenie. Ako príklad dovolím si vám uviesť horskú oblasť, číslo kategórie H1. To sú tie najvyššie položené položky, pozemky s najvyššou stráňou, tie v predchádzajúcom období dostali podporu 120 euro. Po návrhu pána ministra ich dostanú 79. Pán minister svojim vlastným rodákom, lebo ja sa nepovažujem za Slováka, ale Slováci odo mňa dostali 120 euro za jeden hektár a od pána ministra len 79 po novom. Čachrovať s číslami sa dá, ale farmár to veľmi jednoducho zistí vtedy, keď dostane platbu. Je možné povedať, že dostanete viac, ale keď dôjde vám účet a na tom je menej, tak to farmár spočíta. Pán minister vo svojom vystúpení a úvode povedal, že priame platby, a to chápem tak, ako boli nastavené v roku 2004, pretože od tej doby sa nemenili, dali finančnú stabilitu tomuto sektoru a tomuto sektoru dali druhý rámec a to, že boli verejne prístupné pre komerčné banky na poskytovanie úverov. Pán minister má záujem zmeniť tento systém a znížiť priamu platbu.
Viac ako s týmto zámerom by som aj súhlasil, ale tak ako ho prezentovali, neviem si predstaviť, ako budú posudzovať žiadosti v zmysle zákona o správnom konaní. A to je pre mňa obrovská otázka, pretože posudzovanie žiadostí v zmysle zákona o správnom konaní - z dotácií urobili dotácie nárokovateľné. Do roku 2003 dotácie nárokovateľné neboli. Je pre mňa otázka, či dotácie pre budúce obdobie nárokovateľné budú. Je pre mňa otázkou, kedy Národná rada uvidí nový zákon o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktorá zmení systém vyplácania podpôr v súlade s novou smernicou a s novými podmienkami spoločnej poľnohospodárskej politiky, či v ňom zostane zachované právne nárokovateľnosť platieb a prisúdenie farmárom, alebo nie, pretože to z doteraz prezentovaných údajov jednoznačne zo strany ministerstva zabezpečené nie je. Preto by som bol nesmierne rád, keby pán minister vo svojom, vo svojej záverečnej reči, tak ako zvykol, vystúpil a odpovedal na konkrétne otázky, ktoré sa týkajú týchto farmárov. Pokiaľ sa pozrieme na slovenskú oblasť potravinárstva, taktiež si kladiem otázku. Opatrenia prijaté touto vládou ako pomôžu slovenským potravinárom, keď slovenské, Slovenská republika z veľkej miery produkuje základnú surovinu? Predtým, než by ktokoľvek povedal, že to je výsledkom predchádzajúceho obdobia, tak dovoľte, aby som povedal jeden príklad.
V roku 2004, 2005, keď sme vstúpili do Európskej únie a prvýkrát sme dali možnosť potravinárom sa uchádzať o európske projekty, tak súčasť týchto projektov a výziev bola podmienka, že potravinársky podnik musí nakúpiť 50 % suroviny od farmára. Je evidentné, že mäsový priemysel nevie ísť do Dánska a kúpiť svine od farmárov, ale kúpi ich od bitúnku. To už nie je farmár. To znamená, že nepriamo sme nútili farmárov, spracovateľov, aby udržiavali a zachovávali úroveň slovenského, slovenskej prvovýroby tak, aby od nich niečo kúpili. Nástupom prvej Ficovej vlády v roku 2008-9 pri poskytovaní ďalších prostriedkov na modernizáciu potravinárskych firiem, tieto podmienky boli vypustené. Výsledkom je, že dneska pomaly nemáme bitúnok na území Slovenskej republiky. Takže keď chceme dosiahnuť pozitívny výsledok, tak musíme vedieť v tomto dokumente čítať aj medzi riadkami a mali by sme naozaj jeden druhému povedať, ako sa veci majú, a nielen poukazovať na to, že ty si urobil chybu. Tak ako ja som za 10 rokov v tejto Národnej rade si vypočul, čo všetko sa urobilo, aké chyby sa urobili pri prístupovom procese, tak dnes, bohužiaľ, v neprospech poľnohospodárov musím povedať, že aj vládni poslanci si museli vypočuť kritiku, že prístupový proces, to, čo nám garantoval, súčasná vláda ešte zhoršila. O 500 mil. eur. 500 mil. eur je nesmierne veľká čiastka, aby sme prešli cez neho, aby sme nepovedali ani jedno slovo. Prečo je to zlé?
Predtým, než pán minister povie, že ale klesol rozpočet Európskej únie ako celok, ale Slovenská republika mohla povedať, že nech sa to dotkne iných oblastí, a nie pôdohospodárstva. Bolo by to nesmierne výhodné pre Slovenskú republiku ako takú, pretože znížiť peniaze v kapitole pôdohospodárstva, ktorá čerpá na 99,5 % peňazí z Európskej únie, znamená, že akýkoľvek každý, každé zníženie o jedno euro je zníženie, ktoré Slovenská republika nebude čerpať. V inej časti Slovenská republika európske fondy nevyčerpá, sotva na 50 %. Znížiť peniaze v absolútnej hodnote práve v tých častiach by znamenalo, že Slovenská republika zníži len stratu, ktorú nevie využiť. My sme sa vzdali efektívnych peňazí, a preto rokovanie o tom, že slovenské poľnohospodárstvo dostane menej, je veľmi zlou a negatívnou správou pre slovenské poľnohospodárstvo ako také, ako celok. Nehovoriac o tom, a dovoľte, aby som ukončil svoje vystúpenie tým, čím som začal túto druhú časť, a to, že pán minister a celý rokovací tím za Slovenskú republiku, keď minulý rok tu tvrdili, že sú zlé podmienky vyrokované, 12. októbra 2011, tak za toto ročné obdobie pán minister sa..., dokázal len tieto zlé podmienky ešte zhoršiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, dovolím si pár poznámok. Pán kolega Simon, ja som rád, že si spomenul tú správu o stave rokovaní, o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky medzi Slovenskom a Bruselom, lebo bolo to len jediný krát a to bolo niekedy úplne na začiatku, keď ja som dával návrh, aby minister predložil túto správu do parlamentu, vtedy to temer jednohlasne prešlo a následne, keď tú správu predložil, tak myslím si, že sme ho pomerne dosť pocvičili a ukázali sme, že, že sa pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov v Bruseli nerobí nič. Takže vôbec sa nečudujem, že akákoľvek ďalšia snaha z tvojej strany o to, aby ďalšia správa bola predložená do parlamentu, sa stretla s negatívnym postojom od kolegov zo SMER-u, a nepredpokladám, že by niekedy ešte takéto niečo dopustili, žeby sem minister musel, prišiel vysvetľovať.
Zaujal ma ten graf, ktorý si ukázal, a budem očakávať, a teda s napätím čakať, či pán minister zaujme k tomu stanovisko, pretože ten stav klesajúceho stavu kráv pokladám za alarmující, alarmujúci.
Chcem ešte jednu poznámku povedať, potvrdzuje sa to, čo som hovoril na schôdzi, keď sme prejednávali zákon o tzv. červenej nafte, a potvrdil si to aj ty vo svojom vystúpení, keď si rozprával o tom, že podnikateľ z Dánska alebo podnikatelia z Dánska, ktorí podnikajú na Slovensku, dostane najviacej týchto dotácií. Potvrdzuje sa to, čo som hovoril. Je to nesystémové opatrenie. Je to opatrenie, na základe ktorého sa s červenou naftou len kšeftuje. Už vtedy som hovoril, že je oveľa lepšie v prípade, že sú voľné finančné prostriedky, roztopiť ich, v úvodzovkách, na priame platby a vyrovnať nerovnú situáciu slovenských poľnohospodárov voči krajinám Európskej únie a dnes sa to potvrdzuje. Ďakujem pekne.

Pán kolega Galko, ďakujem ti pekne za reakciu, ale musím povedať, že presne tak, ako vidíš ty, vidím aj ja, že žiadna správa o výsledkoch a postupe rokovania tejto vlády s Európskou úniou ohľadne, Európskou komisiou ohľadne zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky a vyrovnané výsledky do tejto Národnej rady do pléna nebudú predložené, pretože potom by sa odhalila pravda v plnej svojej nahote a to táto vláda a jej odborníci nechcú. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, počuli sme tu 2 vystúpenia alebo 3 vystúpenia k návrhu Zelenej správy a musím povedať, že u pána kolegu Galka, nech sa na mňa nehnevá, ako ja mu to beriem úplne za dobré, že sa snaží porozumieť poľnohospodárstvu, aj keď pôsobil nejaký čas v obchode. Tá prvovýroba a spracovanie je trošku v inom postavení. Budem o tom hovoriť.
Pán kolega Huba, o tom budem hovoriť v záverečnom slove, ale ak sa pozrieme do tých všetkých analýz, ktoré sú v Zelenej správe pre rok 2012, a porovnávame ich s rokom 2011 a aj pán, pán Simon povedal, že sa bude výslovne venovať roku 2012, veľmi dobre vie, prečo to urobil, lebo každé opatrenie v poľnohospodárstve má dlhodobý charakter. A ak dopredu avizoval, že budeme hovoriť niektorí, a ja určite o tom, prečo je tento vývoj v slovenskom poľnohospodárstve taký, aký je, a Zelená správa vlastne by mala dávať čísla, aby sme poznali minulosť, a bez poznania minulosti nie je možné nastaviť budúcnosť, tak to neznamená, že sa musí poznať minulosť predchádzajúceho roku a porovnať ju s rokom súčasným, lebo to možno urobiť striktne v základnej rastlinnej výrobe, kde je cyklus, dá sa povedať, jednoročný, ale všetky ostatné výroby majú dlhoročný cyklus.
Ak zoberieme živočíšnu výrobu, dobytok má 5-ročný cyklus, 4 roky je minimálne prvá návratnosť, ak začnete investovať do tohto sektoru pri výrobe mlieka. Ak zoberieme ovocné sady, tak to je cyklus ešte dlhší, ktorý potrebuje poľnohospodár, ktorý musí kalkulovať na nejaké desaťročné obdobia aspoň, aby mohol robiť nejaké plány a mohol z niečoho vychádzať. Čiže musíme si pripomenúť to, ak nechcem sa vrátiť hlboko do histórie, a myslím si, že aj korektne povedal pán Galko aj pán kolega Huba, že toto je trend trvalý a realita je tá, že trend od revolúcie '89 v poľnohospodárstve zaznamenal strašne veľa zlého a ja som to veľakrát v tejto snemovni povedal, že ak by niekto chcel nastaviť systém rozbitia slovenského poľnohospodárstva tak, ako sa to udialo, najmä, a ja musím povedať, že najmä vplyvom pravicových vlád a pravicovej politiky, známe sú výroky, výroky pravicových politikov v tejto snemovni, že poľnohospodári len natŕčajú ruku, nič nedávajú, dávame málo na školstvo, zdravotníctvo a dávame len na podporu kráv bez trhovej produkcie mlieka alebo koľko dávame na odstavča a koľko dáme na kojenca. Tie porovnania sme tu mali, myslím, pán kolega Novotný bol stály autor týchto porovnávaní, tak dneska po 20 rokoch sme, sme svedkami toho, že zrazu je tu plač týchto istých politikov tých istých strán, ak, ak nerátam nových, ktorí ste prišli dneska pred pár mesiacmi do parlamentu, ktorí sa tohto nezúčastnili, že je problém slovenské poľnohospodárstvo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa! Pán poslanec, prepáčte. Pani poslankyňa Žitňanská, vyrušujete nás! Môžeme vás poprosiť?

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
... že je problém úpadok slovenského poľnohospodárstva a plačete tu nad tým, že strácame obrovskú potravinovú sebestačnosť, že sa tu pácha obrovská krivda na vidieku, že tu dochádza k rozvratu celého sektoru. Ctené kolegyne a kolega z opozície, ja som nesmierne rád, ja som nesmierne rád, že si tento fenomén všimli. Ja už som to povedal pred pár rokmi, keď ste prestali útočiť na poľnohospodárstvo, možno to bolo aj vplyvom môjho vystúpenia v parlamente, keď som vysvetlil princíp dotácií, že o koľko, o koľko menej dáme na odstavča alebo na kravu, tak o toľko viac nedostaneme na kojenca ani na žiaka, že to má úplne iné princípy, a možno ste si uvedomili aj pod tlakom verejnosti, ktorá začala už vnímať stav, že je veľmi vážny, keď videla rozbité družstvá a rozbité farmy po celom Slovensku a keď zbadali, že vlastne Slovensko je absolútne nesebestačné v základných potravinových aj odkázané na dovoz všetkých surovín zo zahraničia a že naša potravinová sebestačnosť klesla na 46 %, ktoré dneska máme a vieme dať našim občanom, a že začínajú riziká práve z dovozových potravín, a čo je kľúčový fenomén celého úpadku poľnohospodárstva, je to, že ste umožnili obchodným reťazcom, aby nabrali takú dimenziu, akú dneska na Slovensku majú, to znamená, že až 90 % potravín, ak to percento nebude už vyššie, tečie cez 8 obchodných systémov. To znamená, že absolútna koncentrácia moci obchodníkov nad celou prvovýrobou a spracovateľmi spôsobila to, že tento úpadok je takto vážny, aký tu je. O tej finančnej vertikále budem hovoriť, lebo toho času do hlasovania nie je veľa.
To znamená, že musíme si pripomenúť historický vývoj vstupu, aj keď pán Simon hovorí, že on nastúpil v roku 2006 či 2002 k vláde a že to bol práve minister Koncoš. Nie. Hlavným vyjednávačom bol pán Figeľ, ktorý obetoval slovenské poľnohospodárstvo a argumentoval tým, že to je daň za vstup do Európskej únie, lebo sme tam zaostávali, a predsedom vlády bol pán Dzurinda. Čiže ak niekto chce hovoriť o tom, že strana SMER nesie zodpovednosť, ktorá v tom čase neexistovala alebo zakladala sa vlastne, že nesie zodpovednosť za stav v poľnohospodárstve, tak vám chcem len pripomenúť, že tento negatívny vývoj začal v roku, v roku '98, ak si odmyslíme úplne od revolúcie opatrenia, ktoré sa stali v poľnohospodárstve, keď za, za prvých vlád pána Džatka a podobných expertov na slovenské poľnohospodárstvo, ktoré, ktoré naštartovali rozpad slovenského poľnohospodárstva a slovenskej veľkovýroby, ten potenciál, ktorý tu vlastne, vlastne bol. Takže títo dvaja páni nesú hlavnú zodpovednosť a pán Simon bol ten, ktorý podpisoval tento ortieľ nad slovenským poľnohospodárstvom, a do dnešného dňa, ctené kolegyne a kolegovia, do dnešného dňa pociťujeme vážne dopady týchto rozhodnutí a vlastne až teraz nastáva určitý moment, keď je možné zvrátiť podmienkami, ktoré sa pripravia na to, aby slovenské poľnohospodárstvo mohlo zažiť oživenie niekoľko rokov, až o niekoľko rokov. To neznamená, že keď sa dneska nastavia podmienky, že oživenie nastane v budúcom roku, a ja si myslím, že správa o poľnohospodárstve a potravinárstve za budúci rok bude podľa mňa ešte v horších číslach, ako je pre tento rok, v dôsledku poklesu cien, ktoré nastali v tomto roku, napriek tomu, že produkcia bola vyššia, a to nechcem strašiť, len hovorím o objektivite toho a o tom, že ten vývoj je taký v dôsledku tých opatrení alebo tých rozhodnutí, ktoré sme prijali pri vstupe do Európskej únie, a kde vlastne, keď spomeniem len jednu jedinú vec, úrodový koeficient 4,06 eura na hektár pre, ktorý bude Slovensko stále dostávať aj v ďalších..., a už nehovoríme o 7 rokoch, ale Únia hovorí o ďalších 14 rokoch, keby som, keby malo dôjsť k skutočnému dorovnaniu podmienok pre slovenských poľnohospodárov s farmármi v celej Európskej únii. Ak hovoríme o 100 % podpore alebo dorovnania do 100 %, stále zostáva zachovaný historický princíp a aj od budúcoročného rozpočtového obdobia zostáva historický princíp s tým, že európska pätnástka alebo staré krajiny pristúpili k pomalému znižovaniu ich podpory a k pomalému dobiehaniu nových krajín. To znamená tento proces nastavili na 14 rokov a vďaka tomu, že sme vyjednali zlé podmienky pri vstupe do Európskej únie, tak ešte ďalších 14 rokov budeme pociťovať tieto dopady. Len kvantifikujem, keby sme to porovnali s Českou republikou, ktorá má úrodový koeficient 4,2, v porovnaní so Slovenskom 4,06, je to, že strácame, strácame asi kvanty okolo 800 mil. korún ročne, čo do slovenského poľnohospodárstva mohlo plynúť len vďaka tomu, že sme mali také podmienky, ako má Česká republika. Už nehovorím o tom, ako má Slovensko, ktoré má koeficient 5,2. Čiže, čiže len pri, pri týchto prvých nadstaveniach je fakt, že Slovensko dostáva podstatne nižšiu podporu, ako dostávajú naši susedia. Vôbec sa nedá porovnávať so starými krajinami, ako je Rakúsko, náš sused a myslím si, že pán Figeľ aj pán Dzurinda nesú plnú mieru zodpovednosti aj s pánom Simonom, ktorý, pochopiteľne, potom pripravil ďalšie opatrenia pri našom vstupe a tie ďalšie opatrenia sú tie, že sa vlastne zaviedla podpora ničoho. Miliónkrát som to v tejto snemovni povedal, že tu bola zavedená pánom Simonom, a zopakujem to, pánom Simonom bola zavedená podpora ničoho a vrátim sa k tomu jemu poslednému, keď tak horlivo rozprával o tom, že 120 euro bola dotácia na jednu, jednu kravu bez trhovej produkcie mlieka a že dneska je iba 79 euro. Pán Simon, práve systém zavedenia podpory ničoho zvýhodní poľnohospodárov, ktorí nič nevyrábajú. No však, myslím si, že sám je reprezentant toho ničnevyrábania. Samotné zaťaženie 0,2 dobytčej jednotky na 1 ha TTP je tak nízka produkčná výkonnosť, že jednoducho vidieť, kde sa využíva TTP, spôsobí to, že vlastne ľudia už nepracujú dneska v poľnohospodárstve, že sa vyľudňuje tento vidiek, že tento vidiek tam starne, že sa rozkradli, rozbrakovali farmy aj vďaka neprispôsobivým občanom, aj vďaka tomu, že upadla výroba, a potom môžeme následne odvodzovať z toho všetky konzekvencie, ktoré vyplývajú z hľadiska spracovateľského priemyslu, a dopad na to v obchodných reťazcoch. Takže preto je potrebné zmeniť systém podpory ničoho na priamu podporu tých, ktorí produkujú, ktorí dávajú pridanú hodnotu. Čiže veľký prepad výroby, veľký úpadok výroby je na Slovensku spôsobený vďaka zavedenia podpory ničoho a autorom tejto krásnej myšlienky je práve pán Simon, ktorý spôsobil to, že najprodukčnejšie oblasti Slovenska, ako je Žitný ostrov, prišiel o svoju produkciu ošípaných, hydiny, hovädzieho dobytka, ovocia a zeleniny. To je to, čo tvorí pridanú hodnotu, to je to, kde sa tvoria pracovné príležitosti, to je to, čo vytvára produkčné potraviny, a to zlepšuje obchodnú bilanciu Slovenska, ale hlavne je a hlavná úloha, ktorá je, ktorá je pre slovenské poľnohospodárstvo, je, aby vytvárala pracovné miesta na Slovensku. Takže ak to začneme porovnávať v súvislostiach, tak toto je reálny obraz, prečo vlastne došlo k tomuto vážnemu úpadku v slovenskom poľnohospodárstve. Je tam viacero aspektov, napr. pri zavádzaní podpory na veľkú dobytčiu jednotku. Ak spomeniem históriu, tak pán Simon určite si pamätá, že keď som robil konferencie k tomu, že je nutné zaviesť túto podporu, lebo tento sektor totálne upadne. Keď ma presviedčal o tom, že Brusel nám zakazuje tú podporu robiť, bola konferencia v Nitre, si bol na nej prítomný, keď si farmárom klamal, že to nie je možné z hľadiska, z hľadiska podmienok Bruselu. Potom si vo voľbách 2006, pred voľbami 2006 zase argumentoval, že už to nie je možné, lebo to bolo možné vtedy, tak som ti to pripomenul, že klamal si aj vtedy, aj potom, túto podporu sme zaviedli práve za prvej vlády Roberta Fica a nebyť podpory na veľké dobytčie jednotky, tak dneska hovoríme o úplne iných číslach v tomto sektore napriek tomu, že ukazujete degradujúcu krivku, že tento stav klesá.

Pán predseda, vzhľadom k tomu, že hlasovacie zariadenie nevedelo identifikovať moju hlasovaciu kartu, chcem k hlasovaniu číslo..., k tlači č. 770 uviesť, že som bol prítomný a v obidvoch prípadoch som hlasoval za.

Ďakujem pekne za slovo a, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som vás aj touto cestou pozvať na komorné podujatie, ktoré organizujeme v kinosále od 12.00 hodiny a ktoré sme nazvali Miniekofilm v parlamente. Ste vítaní, ďakujem. Vítané.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som pokračoval tam, kde som skončil, k tej minulosti poviem iba už dve, dva fakty, aby sme pochopili vlastne, akým spôsobom a prečo sa stalo to, že, že jednoducho bolo výhodnejšie pre poľnohospodárov nevyrábať. A ja musím povedať, že nemôžem nič vyčítať poľnohospodárom, keď sa rozhodli využiť podmienky, ktoré tu boli nastavené. Ťažko je vyčítať farmárovi, keď je preňho rentabilnejšie nič nerobiť, že to robí, aby bol ekonomickejší, ako sa má trápiť s výrobou. Ale zodpovednosť za to nesie ten, ktorý podmienky nastavoval, a toto je kľúčová otázka. Napríklad. Ak bola zavedená podpora podľa najväčšej dobytčej jednotky, tak Brusel tlačil do toho, že 31., že sa zoberú stavy dobytčích jednotiek k 31. 3. 2007, a na túto podporu bolo nutné vyplácať, vyplácať peniaze aj tým farmárom, ktorí povedzme túto výrobu opustili. To isté sa stalo s cukrovou repou, kde bola vysoká podpora, až 600 euro na hektár pre tých farmárov, ktorí už repu prestali vyrábať, a neboli podporovaní tí, ktorí repu vyrábali. Čiže myslím si, že jeden z kľúčových segmentov tohto úpadku, ktorý aj dneska môžme konštatovať, je to, že sa zaviedla podpora ničoho a že je konečne šanca tento stav zmeniť. Preto nechcem hovoriť o číslach v porovnávaní s rokom 2012, 2011, pán minister to odprezentoval tuná štandardne tak, jak to skutočne, skutočne bolo, aj keď pán Simon vytiahol nejaké čísla z hľadiska dobytka, on určite nevie, že dobytok má štvorročný cyklus, tak porovnáva ho ako v jednoročnom cykle, tak to mu môžeme odpustiť, ja si myslím, že nevedomosť je blaženosť v jeho ponímaní.
Ale ja by som sa skôr chcel venovať tomu, ako vlastne z tohto stavu, ktorý tuná je, ako z neho vyjdeme von. A práve tu sa črtá šanca, aby slovenské poľnohospodárstvo nabralo nejaký dych a začali sme robiť politiku tak, ako sa skutočne má, aby tie podpory, ktoré sú nacielené, boli zamerané úplne presne pre tých farmárov, ktorí vytvárajú pridanú hodnotu, a tá pridaná hodnota v prvom rade je tvorba pracovných príležitostí a výroba potravín.
To znamená, že ak zoberieme do úvahy strednodobú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva, ktorá bola spracovaná ministerstvom pod vedením pána ministra Jahnátka, a v nadväznosti na túto koncepciu sa pripravuje pre nové rozpočtové obdobie, sa pripravujú podmienky, akým spôsobom podporovať slovenských poľnohospodárov, tak práve by sme mali odísť od podpory ničoho - a to musím povedať - s veľkým poďakovaním mnohých poľnohospodárov, s ktorými sa stretávam, že konečne prišiel minister, ktorý chce podporovať tých, ktorí vyrábajú. Napriek obmedzeniam Bruselu, napriek tomu, že sa vyrokovalo, že iba 13 + 2 % je možné dať do citlivých komodít, tak je to významný obrat a práve by som chcel poukázať na túto skutočnosť, že toto by mohlo znamenať to - aj tak, jak boli predstavené, predstavené tie podpory po regiónoch -, že nielen hovädzí dobytok a mlieko, ktoré považujem za najkomplikovanejšiu výrobu v poľnohospodárstve vôbec a ktorá na seba viaže asi najviac pracovných príležitosti, už som tu jednu analýzu americkej univerzity čítal, že vlastne tento sektor pre Kaliforniu robí väčší obrat, ako robí Hollywood, tak čo rozprávam s mnohými podnikateľmi, práve v tomto sektore, tak sa chystajú a tešia sa na to obdobie.
Ak pán Simon povie, že pre rok 2014 tá podpora ešte nie je veľká, ale že bude rásť v roku 2015, nuž je to prechodné obdobie, pán Simon, ak by si nevedel, prechodné obdobie, bohužiaľ, ešte musí byť a tie rokovania nezáležia len na slovenskej pozícii, a ak si sa snažil politicky využiť alebo zneužiť to, že do tohto sektoru sa vyrokovalo akože vďaka tejto vlády, vláde, tak nie. Ako my máme určitý počet poslancov v Bruseli a myslím si, že rok 2002 a rok 2013, medzitým došla veľká finančná kríza a aj táto spôsobila, že rozpočet Európskej únie je menší, a tie rokovania skutočne boli náročné a myslím si, že podmienky, ktoré Slovensko vyrokovalo, sú veľmi, veľmi pre Slovensko výhodné. Napriek tomu, že sa snažíš podsúvať nejaké číslo, že to bolo inak, ako to bolo predstavené v roku 2002, takže, takže toto je trošku, to je do veľkej miery zavádzajúce.
Pán minister, ja chcem poďakovať za predložený systém uvažovanej podpory, tak ako by to malo byť, a myslím si, že hovorím z duše mnohých poľnohospodárov, že práve toto je cesta, akým spôsobom podporiť, ale čo by som chcel zdôrazniť, je to, že by sme nemali podporovať plošne len dobytčiu jednotku, ale plošne buď nejaké kravy, alebo prasnice, lebo Slovensko ako také nepotrebuje svojím spôsobom kravy bez trhovej produkcie mlieka, aby vykazovalo zaťaženosť. Ale otázka, akú kravu, potrebuje funkčnú kravu, kravu, ktorá je schopná dávať pridanú hodnotu vo forme teľaťa alebo vo forme mlieka, prasnicu, ktorá je schopná produkovať odstavčatá, čiže motivujme farmárov k vyššej pridanej hodnote, motivujme ich a toto bude znamenať aj ich dlhodobú udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Ja budem rád, keď sa podarí dosadiť a presadiť v Bruseli model, aby sme mohli podporovať, podporovať konkrétnu výrobu, a tých 13 % využiť a nacieliť presne pre tých, ktorí chcú dlhodobo vyrábať, ktorí chcú dávať pridanú hodnotu, a tento tlak na to, aby zvyšovali počet odstavených odstavčatov od prasnice, aby zvyšovali počet vydojeného mlieka od dojnice, aby od každej kravy, ktorú majú na svojom, vo svojom stáde, dosiahli každý rok svoje teľa, ktoré ide na trh a ktoré dáva obchodnú bilanciu a dáva prácu, tak toto je to, čo by mohlo znamenať obrat, a ja si myslím, že tá cesta, ktorú si zvolil, je veľmi správna a ja verím, že sa to podarí dotiahnuť až do tohto finále, a toto bude práve ten impulz, ktorý by mohol pre budúce obdobie znamenať zastavenie úpadku a oživenie slovenského poľnohospodárstva, a zo srdca ti želám, aby takto to aj bolo.
V tých 2 % vítam to, že bude podpora bielkovinových plodín na ornej pôde a vyslovene by bolo dobre, aby to boli len bielkovinové plodiny na ornej pôde, ako je lucerna a ďatelina, aby práve aj cez tento segment boli podporení chovatelia prežúvavcov a aby tam nešla podpora, podpora koncentrovaných bielkovín, ako je sója, hrach, bôb, hlavne sója, ktorá bude aj tak zvýhodnená tým, že vlastne bude ju možné, bude ju možné pestovať v rámci ozeleňovania, v rámci gríningu, a kde tie plochy budú vlastne ďalej rásť.
Čo chcem povedať, že, a myslím, že pán poslanec Huba to spomenul, včely sú malé, ale veľmi dôležité pre slovenské poľnohospodárstvo a vôbec pre ekosystém ako taký a už dávno povedal Albert Einstein, že do štyroch rokov po vyhynutí posledného včelstva vyhynie ľudstvo, myslím si, že tomuto segmentu by bolo treba venovať podstatne viacej pozornosti, ale hlavne by bolo tiež sa pozrieť, tie zdroje, ktoré sú venované včelárstvu, aby boli nacielené na konkrétnych včelárov. Tento segment je veľmi vážne ohrozený vzhľadom k tomu, že starí včelári odchádzajú a mladí včelári neprichádzajú, tak si myslím a vôbec som hrozne rád, keby sme ešte prehodnotili spôsob podpory včelárčenia a rodín včiel, lebo si myslím, že majú obrovský význam pre nielen poľnohospodárstvo, ale celý ekosystém.
No a čo je kľúčové z hľadiska tohto stavu, ktorý tu je, a pokiaľ tento a v tomto systéme nenájdeme určité vážne zmeny, tak je to finančná vertikála, ktorá vážnym spôsobom práve ohrozuje slovenské poľnohospodárstvo. Ak, neviem, či sa mi to objaví na tabuli, som si pripravil pár grafov, ktoré sú, ktoré sú určite zaujímavé. (Krátka pauza.) Môžem poprosiť technikov, žeby sa objavil graf, pán predseda, na tabuli? (Krátka pauza.)
Toto je... (Premietanie grafov v rokovacej sále.) Toto sú skutočné údaje, ktoré sú, ktoré sú kľúčové preto, aby sme pochopili, že vlastne akým spôsobom tečú toky. Ak sa pozrieme na spracovateľný priemysel a jeho výsledky, tak kumulovaná strata za 10 rokov v tomto segmente je 53,4 mil. eura a je tam vidno od roku 2003 do roku 2012 roky ziskové, ako je rok 2007 alebo rok 2009, málo - 2012, ale práve finančná vertikála, keď to sekneme len cez spracovateľský priemysel, spôsobuje to, že ten priestor pre EBITD-u alebo maržu, alebo, alebo pridanú hodnotu zisku je skutočne veľmi malý alebo je vlastne strata, z čoho nie je možné tento segment rozvíjať, a prepad výroby vďaka tomu, čo som povedal, spôsobil to, že došlo k prepadu spracovateľského priemyslu. Pokiaľ spracovateľský priemysel nemá dostatok suroviny, nemôže ako vyrábať a je pochopiteľné, že musí z toho trhu odchádzať, a obzvlášť keď sa vrátime práve k tejto finančnej vertikále, ktorá spôsobila to, že jednoducho v tých cenových reláciách, ktoré sú tuná nastavené, a v tých podmienkach, čo tu boli pripravené pre obchodné systémy, ktoré vysali vlastne celý ten zisk z prvovýroby a spracovateľov a pretavili ho do svojho zisku, tak znamenalo to, že mnohé spracovateľské podniky zo Slovenska museli odísť.
Ak sa pozrieme, ako to je s najväčším reťazcom na Slovensku, ktorým je spoločnosť Tesco, tak za roky 2009 až '11 vytvoril EBITD-u 220 mil. eur. Tento reťazec napr. odchádza zo Spojených štátov amerických, má problémy v iných krajinách, na Slovensku sa mu neuveriteľne darí, aj keď výsledky '12 - '13 ešte nie sú známe, nie sú ešte na internete zverejnené, tak je jasné z tohto, že kde je vlastne, kde sa tvorí a kde sa vysáva tá pridaná hodnota z celého sektora. Ak sa pozrieme na reklamu, a to je ďalší jeden z momentov, o ktorých chcem hovoriť, o osvete, to nám tu chýba za celé roky od revolúcie, tak pozrime sa, čo robí Lidl, ktorý má najnižší podiel domácich potravín na svojich pultoch - pod 20 %, tak len v roku 2012 vynaložil na reklamu 16,3 mil. eur, ale ak sa pozrieme za roky 2009 až '11, tak do reklamy vložil 145 mil. eur. Samozrejme, ten tlak reťazcov, ktorý je, spôsobuje to, že kvalita potravín, nutričná hodnota potravín, je neuveriteľne nízka. Oni spĺňajú svoje hygienické normy, všetko je v poriadku z toho pohľadu, ale ak sa pozrieme na nutričnú hodnotu, ak sa pozrieme na chuťové vlastnosti, tak sa na Slovensko dostali potraviny do takého stavu, že skutočne je treba zdvíhať varovný prst, a myslím si, že má to aj dopad na zdravotný stav obyvateľstva aj vďaka tomu, čo dovážame, a tých potravinových škandálov, ktoré sme tu za posledné obdobie mali, myslím si, že zburcovalo verejnosť, že začíname o tomto fenoméne konečne hovoriť, a ja verím, že aj verejnosť si uvedomí, že ak chceme mať zdravé potraviny, tak musíme siahať po domácich potravinách a v tejto oblasti musíme urobiť aj strašne veľa v oblasti osvety, lebo, myslím si, že je dôležité vysvetľovať toky peňazí aj v rodine, aj v spoločnosti, a ak toto sa nám podarí, tak ten obrat by mohol aj nastať.
EBITDA spracovateľov, spracovateľov aj dodávateľov do reťazcov je len 133 mil. eur, čiže podstatne, podstatne nižšia. Ak sa pozrieme na 3 obchodné reťazce za 3 roky, tak ich zisk, prevádzkový zisk alebo EBITDA za posledné 3 roky je 503 mil. eur, pol miliardy eur len tri obchodné reťazce urobili v segmente potravín. Čiže tu je odpoveď na to, čo sa deje, a keď pozrieme a robí sa prieskum, že či by zákazníci kupovali slovenské potraviny, tak 75 % odpovie, že áno, že sú ochotní si priplatiť za slovenské potraviny, ale, myslím si, že správna odpoveď by mala byť, prečo by si mali priplatiť. Táto otázka len navodzuje to, aby sa vytvoril priestor, že ľudia chcú akceptovať vyššiu cenu potravín, ale pritom vôbec nie je nutné akceptovať vyššiu cenu potravín, pretože dôležité je, kde sa vlastne táto cena potravín pre konečného spotrebiteľa robí, a je potrebné vysvetliť spotrebiteľom, že nie prvovýroba, nie počasie, nie pohyb na burzách, nie spracovatelia, ale obchod je hlavným tvorcom spotrebiteľských cien a práve tam sa vytvára ten mediálny priestor, že keď chceme domáce potraviny, musí byť drahšie tie potraviny. Nemusia byť drahšie tie potraviny, k tomu sa dostaneme, tu je zisk hlavných hráčov na trhu, to je tých 8 reťazcov, o ktorých som hovoril, ktoré len za rok 2012 majú 176 mil. eur zisku. To je to, čo vlastne chýba v sektore prvovýroby a spracovateľov, z veľkej časti, samozrejmá vec, že je potrebné nájsť cestu, akým spôsobom túto, túto vertikálu zmeniť. Ako by to mohlo vypadať, je fikcia, kde keď sa pozrieme, že prvovýroba spravila 40 mil. straty, obchod 200 mil. zisku, tak..., či..., spracovateľ 200 mil. zisku, tak obchod 176 mil.
A aké sú marže? Presne to stojí na tom, keď, keď sa tvorí tá fikcia tvorby ceny, tak skutočne je treba poznať skutočnú maržu, aký je rozdiel medzi cenami spracovateľov, od ktorých sa potom odvíja aj cena pre prvovýrobu, a cenami pre spotrebiteľa, a kde je ten rozdiel, čo zostáva v obchode. Tu máme všetkých hlavných hráčov, keď Billa tvorí až 38 % maržu, vykázanú maržu, povedzme Kaufland 31,7%, Tesco 36 %, povedzme COOP Jednota je najlepší, 21 %, CBA 19,9 %. Priemerná hodnota obchodnej prirážky je 28,6 %, ale to neznamená, že to je skutočná ich hodnota. Ak zoberiem segment mlieka alebo mliečnych výrobkov, tak skutočná hodnota obchodnej prirážky je až 74,4 % a toto je to kľúčové číslo a to je to, kde sa vlastne využíva to dominantné postavenie obchodných reťazcov, kde vlastne cez tie všetky rôzne poplatky a druhotné skryté vratky peňazí od spracovateľov dostávajú tú obchodnú maržu až do hodnoty 74 %.
Ja sa pýtam, ktorý sektor dokáže urobiť takto vysokú maržu? Ani zbrane a nechcem sa vrátiť k prostitúcii alebo niečo podobné a toto sa vlastne deje a toto je kľúčový problém riešenia alebo problémov slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Pokiaľ nenájdeme cestu, akým spôsobom zastaviť toto vysávanie peňazí zo slovenskej ekonomiky a od slovenských spotrebiteľov a slovenských poľnohospodárov, tak jednoducho môžeme robiť čokoľvek. Žiadna dotácia nemôže byť taká vysoká, ktorú nedokážu obchodníci zjesť alebo z poľnohospodárstva odsať, a ja si myslím, že aj keď tu bolo spomínané, že nie dotácie majú byť tie, ktoré majú nahrádzať vlastne to všetko, čo sa deje, nehospodárnosť a vlastne obchodné praktiky obchodných reťazcov, že to musí byť aj rentabilná dlhodobo udržateľná poľnohospodárska výroba, že to musí byť aj konkurencieschopný spracovateľský priemysel, ale že to musia aj podmienky, korektné podmienky v obchodných vzťahoch, ktoré sú tuná, a dotácie vlastne slúžia na vyrovnávanie kompenzácie toho, že Európa je jednoducho dotovaná.
A ak chceme mať prijateľné ceny potravín pre našich občanov, tak Európa už dávno tento systém a tento model predstavila, a pokiaľ tie podmienky sú rozdielne, tak myslím si, že napriek tomu, že sú rozdielne, tak kľúčový problém je práve odsávanie peňazí zo slovenského poľnohospodárstva. Pritom keď zoberieme reťazce, možnože neplatia ani u nás dane, to sa nedá z internetu vyčítať, ale napríklad Kaufland je v. o. s., pán kolega Galko možno by vedel povedať, je to verejno-obchodná spoločnosť, kde 99,9 % tejto spoločnosti vlastní nemecká matka, a vlastne ich zisk sa prerozdelí na základe podielu pre 2 spoločnosti, a keď som pozeral tie záverečné ich finančné správy, tak vlastne oni sa vlastne ani veľkosťou zisku nezaoberajú, čiže pravdepodobne ho zdaňujú v Nemecku. Čiže, čiže tu je ďalší fenomén toho, že napriek tomu, že sa vytvorí takáto vysoká EBITDA v týchto obchodných reťazcoch, tak pravdepodobne tieto peniaze sa na Slovensku ani nezdaňujú. A toto je ďalší fenomén, ktorý tuná je, a treba sa s ním zaoberať a myslím si, že je to úloha pre, pre financie, ministerstvo financií a celý ten systém v rámci Európskej únie.
Ak sa pozrieme, akým spôsobom reagujú iné krajiny, bolo tu veľa kritiky okolo zákona o neprijateľných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktoré práve majú regulovať to, aby sa toto nedialo, tak Francúzi nastavovali tento model 13 rokov, čiže veľmi dlho vylaďovali legislatívu, aby začala byť tá legislatíva účinná, na Slovensku ten zákon platí 10 rokov alebo 10 rokov sa ho snažíme vyladiť, aj keď ja hovorím, že iba posledného pol roka je účinný a že vlastne skutočne majú, začínajú mať obchodníci pred ním rešpekt, tak si myslím, že stále ešte sú v ňom určité detské choroby, ktoré spočívajú v tom napríklad, že aj keď nepríjemné podmienky jasne hovoria, že, že platobná lehota nesmie byť dlhšia ako 60 dní, tak sa bežne používa 120 dní a jednoducho zákon porušený nie je, ale obchodníci platia na 120 dní, čo zase dodávateľ jednoducho nie je schopný, nie je schopný, nie je schopný napádať cez, ktorý si môže vymáhať súdnu pokutu, alebo jednoducho už existujú. Toto všetko vlastne za týmto všetkým stojí, tak si myslím, že toto je tá kľúčová úloha a, samozrejme, že najlepšie by bolo keby to riešila Európska únia.
Ak sa pozrieme na riešenie tohto problému v Únii, tak v roku 2009 pre Európsku komisiu takýto problém ešte neexistoval. Vôbec nepripúšťali, že existuje niečo, ako je zneužívanie dominantného postavenie obchodných systémov. Ale už v tomto roku v januári pripustili, že v predmetných obchodných vzťahoch neexistuje zmluvná sloboda. Myslím si, že toto je vážny moment, ktorý by mohol znamenať to, že aj pod tlakom mnohých krajín v Európskej únii, že by mohli sa dočkať toho, že by mohlo dôjsť k nejakému nariadeniu z Komisie, ktoré by mohlo svojím spôsobom regulovať obchodné systémy, v ktorých neexistuje zmluvná sloboda, lebo ak neexistuje zmluvná sloboda, tak je to dôvod na reguláciu tohto obchodu a ja verím, že, že tento fenomén poznania alebo pripustenia tohto fenoménu spôsobí to, že ten tlak ďalších krajín aj vďaka aj slovenskému zákonu a iných krajín, ktoré tieto zákony majú, dôjde k tomu úspešnému koncu, aj keď dneska to zatiaľ posunuli na samoreguláciu.
Etický kódex, to ako keby sme povedali vlkom, že by, majú zjesť menej oviec, samoregulácia asi dovedie nás k podobnému poznaniu za niekoľko rokov, to znamená, že určite samoregulácia nespôsobí to, že obchod bude ochotný zobrať si z toho systému menej peňazí. On si bude brať tie svoje peniaze stále, pokiaľ nenájdeme iné mechanizmy, akým spôsobom túto finančnú vertikálu upraviť tak, aby bola podstatne, podstatne spravodlivejšia. To znamená, že priemerná hodnota obchodnej prirážky na úrovni 30 % generuje na strane obchodu zisk 180 mil. eur, pričom hovoríme len o niektorých obchodných systémoch, a to nehovorím z príkladu - uvedená obchodná prirážka viac ako 70 % vytvára neprimeranú nadhodnotu pre obchod, a to na úkor prvovýroby, spracovateľa a spotrebiteľa.
Čiže toto je tá základná vec, ktorej sa musíme venovať, a druhá základná vec, ktorá tu ešte je v plienkach, je osveta. Málo sa využíva slovenská vlajka na propagáciu slovenských potravín, ale ja si myslím, že, že v tejto situácii musíme zaviesť plošnú osvetu. Pán minister, ja budem rád, keď nájdeme cestu podpory neziskových organizácií, keď sa nájde priestor pre to, aby školstvo zaviedlo do svojho systému osvetového vzdelávania už detí, jednoducho to je dlhodobý proces, ale bez tejto osvety ťažko budeme hovoriť o naštartovaní domácej spotreby, domácich výrobkov. Dosť kritiky tu som počul počas tých vystúpení na vládu SMER-u, ale ak zoberieme to, že každý sektor a poľnohospodársky obzvlášť stojí na vzdelaní a školstve, tak si dovolím povedať, že v minulom režime Slovensko malo vynikajúce poľnohospodárske školstvo, učňovské, stredné, vysoké. Pozrime sa na to zo stredného školstva, transformácií a tzv. transformácia stredného školstva, prevod na VÚC-ky znamená likvidáciu slovenského stredoškolského poľnohospodárskeho školstva. Takmer neexistujú dneska mladí ľudia, ktorí vychádzajú zo stredných škôl, ktorí boli nosní pre podniky poľnohospodárske, je neuveriteľný spôsob nájsť mechanizátora, ja neviem, či niekoľko kusov sa na Slovensku vyučuje, je neuveriteľné nájsť zootechnika, je neuveriteľné nájsť vo všetkých týchto špecifických oblastiach mladých vzdelaných ľudí, a keď z tohto systému, čo zostali tie trosky z tých rôznych obchodných škôl a podobných dievčenských škôl, čo sa z toho prerobili, ak vyjdú mladí ľudia, tak, bohužiaľ, musia si ich podniky vychovávať od začiatku sami. Toto je vážny fenomén, ktorý, pokiaľ opäť nenájdeme spôsob znovuoživenia efektívneho, efektívneho stredoškolského poľnohospodárskeho vzdelávania, tak veľmi ťažko budeme môcť hovoriť o nastavovaní iných podmienok.
Na záver svojho vystúpenia poviem, že nielen výška dotácií rozhoduje o tom, ako je výkonné slovenské poľnohospodárstvo, a tiež tu bolo spomínané, je to otázka výšky všetkých možných poplatkov, ktoré musia poľnohospodári platiť. Pán kolega Galko obvinil vládu SMER-u, že zavádza nové dane. Ja vám pripravím prehľad všetkých poplatkov a daní, ktoré boli zavedené za pravicových vlád a za vlády SMER-u, a možno budete, pán kolega Galko, prekvapený, koľko peňazí odsalo, odsalo z poľnohospodárstva a odsáva z poľnohospodárstva práve návrhy a práve schválené zákony za vlády pána Dzurindu, pani Radičovej. Toto je zaujímavá otázka, skôr než vyslovíte obvinenie, že vláda SMER-u je zodpovedná za nejaké zvyšovanie daní, tak sa pozrite do toho daňového systému, všetky, ktoré platia poľnohospodári, všetky poplatky, ktoré musia platiť poľnohospodári, environmentálne a rôzne iné a potom si dajte odpoveď na to, že kto odsáva tie peniaze z poľnohospodárstva. Ak chceme naštartovať a oživiť tento sektor, tak bude nutné sa aj tejto oblasti venovať.
Ctené kolegyne a kolegovia, myslím si, že Zelená správa, Zelená správa je kľúčový dokument, o ktorej mala bežať diskusia v Národnej rade, a tak jak bola predložená, že je správa konštatačná, ktorá hovorí o minulosti. Bez poznania minulosti nie je možné nastaviť budúcnosť, nie je možné prijať opatrenia do budúcnosti a ja chem vysloviť presvedčenie, že práca pána ministra Jahnátka aj podmienky, ktoré pripravuje pre nové rozpočtové obdobie, ktoré by malo znamenať kľúčovú zmenu v podpore, by mala byť tá, ktorá by mala pre nás znamenať oživenie v poľnohospodárstve. Odpoviem pánovi Švejnovi na jeho otázku, prečo len 74 eur ide na veľkú dobytčiu jednotku na kraj bez trhovej produkcie mlieka. No je to preto, aby sa ubralo z tzv. znevýhodnených oblastí, aby sa dali do týchto istých oblastí cez produkciu. Aby nebolo výhodné vyrábať nič, ale aby bolo výhodné v týchto podmienkach vyrábať poľnohospodársku výrobu, ktorá zamestnáva ľudí, ktorá robí krajinotvorbu, ktorá pomáha rozvoju vidieka. Toto je kľúčová vec a to je základná zmena, ktorú musíme docieliť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. Hovorili ste o obchodných reťazcoch a o ich vplyve, zlom vplyve na, na prvovýrobcov a..., prvovýrobu, spracovateľov a podobne a verte mi, že môj vzťah k obchodným reťazcom je možno ešte kritickejší ako váš, pretože som si tým prešiel a podstatnú časť môjho profesionálneho života som práve strávil vo firme, ktorá zastupovala záujmy malých slovenských obchodníkov, či už živnostníkov, alebo eseročiek. Rozdiel je vo filozofii. Zatiaľ čo vy si myslíte, že zákazmi, príkazmi a reguláciou dokážete ovplyvniť zahraničné reťazce a pomôcť našim podnikateľom, tak my máme úplne opačnú filozofiu. Tá filozofia je vytvoriť také podnikateľské prostredie, aby ste jednoducho vytvorili zdravé konkurenčné prostredie. Vy nikdy ten boj s tými reťazcami nevyhráte, nikdy ho nevyhráte, už dnes našli dve cesty, ako zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch obísť, a koľkýkrát ste ho už prerábali. Ja som vás na to upozorňoval, keď som tu stál, že nájdu tie možnosti, a našli ich, viem presne, ako ho obchádzajú, a môžem vám povedať, že ak ho niekto nedokáže obísť, tak to sú malé slovenské siete, ktoré práve sú bytostne závislé na tých, na tých, na tom poslednom torze tých slovenských výrobcov, ktorí im dodávajú produkty, a nie sú tak silní, aby dokázali tieto tento zákon obísť.
Ja vám poviem jeden príklad, ak ho stihnem, ja keď som zastupoval tú slovenskú sieť, tak za mnou došiel výrobca, ktorý mi dal o 20 halierov nižšiu cenu na jeden produkt, bolo to 6,10; ako dal Kauflandu, dokázali sme to, dohodu, napriek tomu, že tisícnásobne, tisícnásobne menší odber som dokázal urobiť, čiže inde je pes zakopaný. Je zakopaný v podpore našich slovenských podnikateľov, nie v boji proti reťazcom.

Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, správne ste spomenuli rok '98, asi ste povedali, že treba hľadať prapôvod problému, ako sa začalo pristupovať k tomuto sektoru v roku '98, a odmietate na tom participáciu SMER-u, lebo nebola, pričom kritizujete mňa, že v roku 2006 alebo 2002 ako člen SMK, kde už dnes nie som, som čo urobil.
Tak dovoľte, aby som pripomenul, že nemôžete sa vyzliecť zo zodpovednosti SMER-u za daný stav. V roku '98 SDĽ bola vládnou stranou a Robert Fico bol podpredsedom strany SDĽ, ale sedeli takisto v parlamente ľudia ako Petrák, Richter, Faič a ďalší. To znamená, že pol SMER-u sa dá vymenovať, ktorí sú za to zodpovední. Rok 2000, popliesť, že kto kedy nastúpil, či v 2002., alebo 2006., pán kolega, 2006. rok by ste si asi mali pamätať, to je ten rok, keď ste sa vzdali ako štátny tajomník, ktorý vám dneska aj noviny pripomenuli, takže ja by som - byť na vašom mieste - ten rok 2006 by som si veľmi pamätal.
A podpora ničoho. Pán kolega, nebola to vláda SMER-u, ktorá zaviedla, že dáva podporu na nevyrobené mlieko? Koľko peňazí odišlo na nevyrobené mlieko? Môžme to kvantifikovať podľa jednotlivých podnikov. Podpora na plochu bola zaviazaná a stiahnutá k tomu, že tie pozemky musia byť v poriadku, vďaka tomu sa na Slovensko, na Slovensku vrátilo do Poľnohospodárskeho pôdneho fondu viac ako 160-tisíc hektárov pôdy, ktoré bolo zarastené predtým. Vďaka tomu. Vďaka ničomu inému a môžme sa pozrieť, že čo je podpora ničoho, či vyplácanie peňazí na mlieko, ktoré sa nikdy nevyprodukovalo vďaka tomu systému, ktorý ste zaviedli v roku 2009.