48. schôdza

10.3.2015 - 18.3.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

12.3.2015 o 15:54 hod.

Ing. PhD.

Tibor Lebocký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15:07

Miroslav Kadúc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za odpoveď. Som si vedomý, že toto je otázka v širšom kontexte, teda je treba viac času. Ale ja som smeroval vám aj inú otázku a tú sa pokúsim položiť teraz, pretože s tým súvisí. V tejto chvíli podľa pána premiéra, ak som správne pochopil, možno očakávať príjem od Slovenských elektrární alebo od Enelu cca 300 mil. Predstavme si ideál..., za to, čo majú vrátiť, zjednodušene. Predstavme si situáciu, že by tie peniaze sme mali už teraz, že Enel nebude sa vzpierať a vráti tých 300 mil. Viete si predstaviť, že takýto neočakávaný príjem alebo niečo podobné, pre mňa to bol neočakávaný príjem, môže spôsobiť zníženie daní alebo odvodov?
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

12.3.2015 o 15:07 hod.

JUDr. Ing.

Miroslav Kadúc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:07

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, ja viem, že ja mám, bohužiaľ, tú povinnosť sa dennodenne zaoberať veľmi technickými vecami, ale ja neviem na prvý pohľad ani v tomto momente napríklad pri takomto teoretickom príjme, on je veľmi teoretický, povedať, že či by takýto príjem bol tzv. ESO-vským príjmom, čiže či by bol príjmom podľa pravidiel metodiky ESA a či by proti nemu mohol byť nejaký iný typ výdavkov alebo zníženie iného typu príjmov.
Málo ľudí, vy ste právnik a máte právo sa nevyznať v tej džungli tých predpisov, ale málokto vie, že napríklad príjem z predaja, príjem z predaja nehnuteľností štátu je príjmom rozpočtu jednorazovým, ale môžte ho použiť na tzv. ESO, je to ESO-vský príjem, oproti nemu môže byť ESO-vský výdavok. Ale príjem z predaja akcií napríklad Telekomu, ktorý plánujú, už nie je ESO-vský príjem. Je to len príjem do štátnych finančných aktív.
Čiže to je, to je (zasmiatie sa rečníka), nechcem sa vyhýbať otázke, ale neviem teraz pomenovať, že prípadný príjem zo žaloby alebo z oznámenia toho, že budeme žiadať od Enelu nejaké vrátenie peňazí, či tento typ príjmu je taký alebo onaký. Sme úplne v teoretickej rovine. V každom prípade, ak prídu nejaké dodatočné peniaze do rozpočtu, také tie naše pravé, ktoré potrebujeme, a prichádzajú každý rok, lebo vyberáme viac daní, pretože sa viac ekonomike darí a vieme ich lepšie vyberať, tak také kľúčové použijeme na udržanie fiškálnych cieľov. Na to, na udržanie deficitu, na zníženie dlhu.
To je moje videnie sveta, môžu byť na to aj iné názory. A napríklad v minulom roku sme 150 mil. eur takýchto peňazí, ale nielen v jednom roku, ale aj v ďalších rokoch, použili na zníženie odvodov. Čiže, áno, je to možné, len potrebujeme na to fiškálny priestor.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.3.2015 o 15:07 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:15

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, trošku ste ma prekvapil, lebo nemal som papiere dokopy, aby som vedel hneď reagovať. Ale keďže sa tento zákon a tento návrh zákona na pôde ministerstva životného prostredia rieši už dva roky a my pravidelne diskutujeme so širokou obcou či už zamestnávateľov, odbormi, Združením miest a obcí, podnikateľmi v odpadovom hospodárstve, ako aj, samozrejme, s tretím sektorom, tá diskusia je a bola posledné dva roky veľmi čulá a bola veľmi konštruktívna.
Hneď v úvode svojej záverečnej reči chcem povedať, že my sme pripravili zákon, ktorý sme najprv predložili vláde vo forme legislatívneho zámeru, a tento zákon bol schválený v júli 2013. Na základe tohto legislatívneho zámeru sme začali pripravovať paragrafové znenie a naozaj veľmi zodpovedne a veľmi detailne sme rokovali s každým, kto niečo v odpadovom hospodárstve znamená, kto zamestnáva ľudí. Hovorili sme so Združením miest a obcí Slovenska, hovorili sme so starostami aj občanmi, aby sme pre nich pripravili legislatívu, ktorá je legislatívou 21. storočia. Je moderná, transparentná a obsahujúca to, čo si od nás moderný svet vyžaduje. A myslím si, že všetky atribúty, ktoré som spomenul, tento zákon obsahuje.
V prvom rade treba povedať, že nám ide o to, že celú zodpovednosť za, alebo základným pilierom tohto zákona je rozšírená zodpovednosť výrobcov a dovozcov, teda aby za svoje vlastné peniaze cez OZV sa postarali o svoje výrobky, keď sa z nich stane odpad. A toto nie je žiaden experiment, toto nie je slovenská cesta. Naopak, základný pilier tohto zákona úspešne funguje aj v zahraničí a vyspelej západnej Európe. Nie je normálne, že Slovensko, ktoré patrí do vyspelej Európy, je na chvoste, čo sa týka štatistík odpadového hospodárstva.
Ja som tie aj štatistiky hovoril už veľakrát, ale zopakujem ich aj dnes. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje 1,7 mil. ton komunálneho odpadu. Z tohto 1,7 mil. ton komunálneho odpadu 75 % končí na skládkach komunálneho odpadu a len 25 % týchto odpadov sa zužitkuje iným spôsobom v rámci hierarchie odpadového hospodárstva, ktorá tu bola spomínaná aj v rozprave, a to znovuuvedením do výroby, recykláciou, energetickým zhodnotením alebo iným spôsobom, a 75 % odpadu končí na skládkach.
Áno, je pravdou, že toto číslo nás radí na chvost krajín Európskej únie. A práve preto sme pripravili zákon, ktorým nebudeme vedieť, pani poslankyňa Mezenská, to som už aj povedal, nebudeme vedieť prinútiť našich občanov, aby odpad separovali. Budeme ich motivovať a vytvárame pre nich podmienky, aby sa im oplatilo odpad separovať, triediť a aby, keď takto budú postupovať, za tento odpad platili menej. To znamená, všetok vytriedený odpad im organizácie a resp. výrobcovia a dovozcovia odvezú z obcí zadarmo. Zadarmo pre občana, zadarmo pre obec.
To znamená, to sú, to je taká komplexná odpoveď na všetky tuná nepochopené otázky niektorých poslancov, že kto bude preplácať náklady za vyseparovaný odpad, teda za vytriedený odpad, lebo včera som bol upozornený nejakým občanom, že nemám hovoriť vyseparovaný, že to je vytriedený, ale je správne jedno aj druhé slovo, tak budem používať aj vytriedený, aj vyseparovaný. Čiže za vytriedený odpad organizácie výrobcov a dovozcov budú tento odpad odvážať z obcí zadarmo, keď bude vyseparovaný. Ale, samozrejme, keď vyseparovaný nebude, stáva sa z neho klasický zmesový odpad a to obce musia ustriehnuť, aby sa občania správali tak, aby do separovaných nádob nedávali zmesový odpad.
Hovorilo sa tu veľa o tom, že to nefunguje, že preto sme na konci tej Európy. Áno, práve preto sme priniesli tento nový zákon a práve preto je tu výzva pre vás, aby ste ho podporili, aby nám tu nevznikali skládky komunálneho odpadu, ale aby naozaj sa odpad triedil a aby sa zhodnocoval inak ako na skládke komunálneho odpadu.
Hovorili sme o tom, že my máme nejaké záväzky voči Európskej komisii, a to, že do roku 2020 sa má 50 % komunálneho odpadu triediť. Keď si povieme, že 1,7 mil. ton sa na Slovensku vyprodukuje komunálneho odpadu, tak 50 % z tohto odpadu by sa malo triediť, to znamená 850-tisíc ton. V súčasnosti spĺňame to, že polovica z toho je ten odpad, ktorý je biologicky rozložiteľný, a zvyšok, čiže keď sme 850, čiže 425 budeme musieť vyseparovať z iných zložiek, to znamená plasty, kovy, papier, železo. To znamená, keď to prepočítam na úplne jednoduchú matematiku, a dnes tu bol pán kolega Mičovský s PET fľašou, tak v zásade momentálne separujeme asi 120 ton a musíme toto zvýšiť na 800, keď sa dobre pamätám tie čísla.
Boli tu otázky týkajúce sa toho, a v rozprave vystúpilo niekoľko pánov poslancov a paní poslankýň, a bol som vyzývaný, aby som odpovedal niektoré otázky, tak skúsim na niektoré zodpovedať.
Pani poslankyňa Mezenská, sa mi páčila jej, teda páčil sa mi jej príspevok v rozprave, pretože bol taký ľudský, taký, taký prirodzený, a naozaj otázky, ktoré kládla, aj ja sa s nimi stretávam na mítingoch a na stretnutiach, a neriešia veci typu OZV a podobne, ale akým spôsobom vieme primäť občana, aby triedil, akým spôsobom vieme zabezpečiť princíp adresnosti, ako môže obec prinútiť triediť. Ako som povedal, my s naším zákonom nemôžme donútiť občana triediť, my ho chceme k tomu motivovať. To znamená, vy dnes, to pani Mezenská vo svojom príspevku povedala, platíte v rámci komunálneho poplatku aj poplatok za odpad. A ten poplatok sa platí teraz tak, že obec vám to vyráta a vy to každý mesiac alebo raz za rok zaplatíte. Podľa mňa, keď vy ste, pani Mezenská, z Popradu, tak podľa mňa tam platíte okolo 15 až 20 euro ročne za odpad. (Reakcia poslankyne.) 44? To platíte viac ako my v Košiciach, to je zaujímavé. (Reakcia poslankyne.) No. Asi majú vysokohorskú prirážku. (Povedané so smiechom.) Ale dobre.
Čo chcem povedať? Vy v tejto chvíli platíte vlastne za všetok odpad, ale ja vás chcem motivovať k tomu, aby keď budeme ako mesto dobre triediť odpad, to znamená, z toho všetkého množstva odpadu, ktorý vyprodukujete ako mesto, vytriedite zložky plast, kov, papier, železo, tieto vám zberné spoločnosti zoberú zadarmo a vy budete platiť len za ten čierny odpad, za tú čiernu nádobu. A čím viac bude položiek, lebo ono, vy si neuvedomujete, koľko hádžete do toho čierneho, do tej čiernej nádoby, ktoré sa dajú ešte vytriediť, a čím menej bude v tej čiernej nádobe, tým viac ostane mestu, tým viac zostane mestu, aby vám vrátil v rámci toho poplatku. Čiže bude na vás, akým spôsobom budete kontrolovať vášho pána primátora alebo pána starostu a ten vám bude vracať. A potom ho buď zvolíte, alebo nezvolíte, alebo poslanci, ktorí sú v mestskom alebo v miestnom zastupiteľstve, ho v rámci schvaľovania rozpočtu prinútia a v rámci VZN-ka prinútia, aby vám znížil poplatky za odpad. Ja viem urobiť toľko, ale keďže obce sú zodpovedné za komunálny odpad, je to v zásade ich kompetencia. Ja vytváram pre nich prostredie na to, aby sa im to podarilo.
Pán Muránsky hovoril o tom, že týmto zavedením tohto zákona akoby sme dávali monopol do rúk OZV a tým výrobcom a dovozcom. A ja sa voči tomu ohradzujem a buď nečítal pán Muránsky zákon, alebo sa snaží vrhnúť na tento zákon zlé svetlo, lebo on hovorí, že ten zákon, ktorý je z roku 2001, je dobrý. No keby bol dobrý ten zákon, tak tu máme čisté Slovensko a pohybujeme sa ako v Rakúsku alebo v Nemecku. Ale my dobre vieme, a nielen my, ale aj občania vedia, že to je trošku inak a že ten zákon asi nie je až taký funkčný a potrebujeme ho zmeniť. A obce budú tie, ktoré si budú vyberať, s kým podpíšu zmluvu, a keď si vyberú niekoho, s kým podpíšu zmluvu, a ten nebude zodpovedať ich predstavám, každý rok to môžu zmeniť. A zmluvy, ktoré budú uzavreté, budú kontrolované obcami tak, aby kontrolovali, či tá zberová spoločnosť dodržiava podmienky, ktoré im boli stanovené.
Samozrejme, stretol som sa tu aj s pozmeňujúcimi návrhmi. Pozmeňujúce návrhy hovorili o tom, že, konkrétne pán Mičovský, škoda, že tu nie je, pretože ja s ním v zásade súhlasím, čo sa týka jeho pozmeňujúceho návrhu a ten sa týkal zálohovania PET fliaš. Len keď myslel tento svoj návrh úprimne, čo verím, že myslel, tak potom nerozumiem tomu, že ho predložil v rámci druhého čítania v rámci rozpravy a neprišiel s ním počas tých dvoch rokov, keď sme o tomto zákone rokovali. Čiže ja tomu nie celkom rozumiem. Lebo ten zákon je, resp. ten jeho návrh je celkom dobrý, logický, len sme mohli spoločne možno postupovať proti záujmom obchodu, pretože jediný obchod je proti tomu, aby sa fľaše, plastové fľaše alebo plechovky zálohovali, resp. ony sa môžu zálohovať aj teraz, len je tam nulová sadzba. To znamená, akýkoľvek návrh, keď chcete, aby prešiel, a môže byť aj racionálny a rozumný, tak si myslím, že je na to dostatočne časový priestor, či už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, či v rámci prvého čítania, ale aj v rámci prípravy zákona. Nie prísť tuná, predložiť 15 podpisov a žiadať od ministra, aby vám schválil tento pozmeňujúci návrh. To sa takto nerobí. Mohli sme spoločne tlačiť na obchod, na pána Konštiaka a spol. a mohli sme tento návrh presadiť. Ale nehovorím, nehovorím, že do budúcnosti by sme sa nemohli k tomu stretnúť a nerozprávať sa o tom, že či to nebudeme sa snažiť presadiť.
Myslím si, že novým zákonom zároveň urobíme trochu poriadok aj s výkupom šrotu. My sme od začiatku hovorili, že je tu istá skupina ľudí, ktorá sa nezákonne živí výkupom šrotu a s touto aktivitou je spájaná trestná činnosť. Ja som hovoril o tom, že je alternatíva, že by sme úplne zakázali výkup šrotu, ale, samozrejme, dostali sme aj pripomienky zo strany priemyslu, že šrot je významnou vstupnou surovinou pre oceliarsky a hutnícky priemysel na Slovensku a týka sa to veľkých zamestnávateľov, či už U.S. Steelu, či už Železiarní Podbrezová, či v Strážskom oceliarne, a preto aby sme aj vytvorili podmienky také, ktoré zároveň budú istým spôsobom regulovať možnosť predaja toho šrotu, resp. podmienky, ktoré by aktívne vedeli znížiť páchanú trestnú činnosť, ktorá sa s týmto výkupom kovov alebo šrotu spája.
Preto sme zaviedli podmienky, ktoré nám navrhol naozaj ten priemysel, ktorý sa stará o výkup šrotu, a povedal, my máme na to podmienky, ale možno je len polovica z tých výkupní taká, ktorá dodržiava tie podmienky, a tých ďalších 50 % sú rôzni šmelinári a šuflikanti, ktorí nedodržiavajú tie podmienky. Takže my asi sprísnime, teda keď sa schváli zákon, keď vy schválite zákon, tak my tie podmienky sprísnime a povieme, výkupňa šrotu, ak chceš vykupovať šrot, musíš mať ciachované váhy, musíš mať on-line účtovníctvo, musíš viesť fotodokumentáciu, každý, kto ti prinesie takýto šrot, musí byť identifikovaný občianskym preukazom alebo dokladom totožnosti. Šrot, ktorý vykúpiš, musíš držať sedem dní na svojom sklade, aby v prípade, že orgány činné v trestnom konaní budú skúmať páchateľov trestnej činnosti, ho vedeli identifikovať, tento šrot, a zároveň platba, ktorú za to zaplatíš, nepôjde v hotovosti, ale pôjde buď bankovým prevodom. A keďže som uznal pripomienku niektorých z vás, že nie každý na Slovensku má bankový účet, tak sme prijali aj alternatívu, že sa dá zaplatiť aj poštovou poukážkou. Čiže keď, ak niekto nemá banku, tak pošta je skoro v každej dedine na Slovensku, a keď nie je v tej, tak je vo vedľajšej, takže peniaze budú vedieť tí, ktorí nosia šrot, budú vedieť dostať v zásade buď bankovým prevodom, alebo poštovou poukážkou.
Ďalšou vážnou vecou, ktorú riešime, a musím povedať, že nedohodli sme sa celkom so ZMOS-om, to bola jediná otázka, ktorú sme sa nedohodli so ZMOS-om, a to je riešenie čiernych skládok, teda opusteného odpadu. ZMOS hovoril o tom, aby sme túto povinnosť alebo túto zodpovednosť preniesli na vlastníkov pozemkov. Myslím, že úplne jasne to včera povedal pán Fecko, keď vo svojom vystúpení. Nám ide o to, aby sme riešili problém čiernych skládok, nie aby sme si prehadzovali kompetencie a zodpovednosť za tieto čierny skládky. A my naďalej tvrdíme, poznajúc realitu slovenského života, že najbližšie k občanom a najbližšie k tým čiernym skládkam majú starostovia a primátori miest a obcí, pretože oni najlepšie vedia posúdiť, kto mohol danú čiernu skládku vytvoriť a mohol povedať, že tu sused Jano práve prerábal kúpelku a jemu mohol vzniknúť drobný stavebný odpad a on vysypal ten drobný stavebný odpad tam na kraj lesa. No ja ako minister ani mojich 80 pracovníkov obvodných úradov životného prostredia toto nevedia zistiť. A už vôbec nie, to nevie zistiť ani pán Kuffa, ktorý mohol zdediť, pretože je, ja neviem, dajme tomu z Kežmarku alebo z okolia, a mohol zdediť po nejakých svojich predkoch nejaké lazy niekde na Orave alebo na Kysuciach. No koľkokrát ročne sa tam on dostane? A on na nich ani vôbec nehospodári, pretože ich prenajal, či už les, alebo pole, nejakému poľnohospodárskemu družstvu alebo lesnému závodu, čiže on ani vôbec nevie, čo sa tam v zásade na tom deje, na tom pozemku, pretože nemusí. No ale my sme chceli preniesť tú zodpovednosť na vlastníka, čiže na pána Kuffu sme chceli preniesť tú zodpovednosť, a on pritom dostáva len raz ročne 28 euro za to, že prenajal 2 hektáre pozemku alebo dostane furmanku dreva.
Čiže poďme riešiť tento problém tak, aby vyriešil problém a nie aby sme si tu hádzali kompetencie a zodpovednosť za to, kto tú čiernu skládku má spravovať alebo nemá spravovať. Čiže to je, a ja som povedal, dobre, mestá, obce, mali sme niekoľko alternatív a niekoľko možností, akým spôsobom financovať takéto niečo. Nedohodli sme sa na spôsobe financovania a odstraňovania čiernych skládok, takže sme navrhli, že keďže sa likviduje v rámci tohto zákona Recyklačný fond a Recyklačný fond má prostriedky ešte z predchádzajúceho obdobia, my sa ako ministerstvo životného prostredia budeme uchádzať o 10 mil. eur v rámci Recyklačného fondu a urobíme systém, tzv. veľké upratovanie Slovenska, že za týchto 10 mil., ktoré ponúkneme starostom a primátorom, aby vyčistili čierne skládky, o ktorých vedia, že majú v svojom katastri alebo v rámci svojej obce. A jedinú vec, ktorú budem chcieť, a teraz sa o tom bavíme aj so Združením miest a obcí Slovenska, jedinú vec, ktorú od nich budem chcieť, je, aby zapojili do tohto procesu svojich VPP-čkarov a aby im kúpili rukavice alebo lopaty a my im zaplatíme ako ministerstvo či odvoz na skládku, alebo poplatok za skládku. To bude, na to bude tých 10 mil. eur a každá obec, ktorá má čiernu skládku identifikovanú, môže sa prihlásiť do tohto programu. A urobme nulovú čiaru a odteraz vieme, že každá čierna skládka, ktorá sa vytvorí na Slovensku, je už nová a musí ju riešiť príslušný starosta alebo primátor. Myslím, že fér riešenie.
Hovorili sme o tom, že my momentálne niekedy ani nevieme, a poviem vám pravdu, ani my na ministerstve životného prostredia nevieme, aký, koľko a kde sa odpad na Slovensku pohybuje, pretože na Slovensku nie je vytvorený jednotný informačný systém odpadového hospodárstva. Čiže ten systém, ktorý tu doteraz fungoval, resp. nefungoval, lebo to všetci konštatujeme, že nefungoval, nefungoval preto, lebo tu tiekli toky odpadov, ktoré, niekto tu sa tváril, že už nie je, potom sa niekde objavil, potom sa zasa tento tváril, že je, a pritom nebol. Tu nie je jednotná kontrola tokov odpadu. A preto chceme zaviesť taký informačný systém, ktorý bude kontrolovať každý vstupný a výstupný bod v rámci odpadového hospodárstva na Slovensku. A tým pádom budeme mať jasný a jednoznačný prehľad o tom, kto odpad vyprodukoval, kde ho umiestnil, ako ho zneškodnil alebo kam ho vyviezol. Toto teraz nie je. A preto sa tu kšeftuje s potvrdenkami a preto niektorí výrobcovia a dovozcovia v tejto chvíli nemusia odstrániť všetok odpad, za ktorý sú zodpovední, pretože oni šibrinkujú tu nejakými falošnými potvrdenkami a prehlásenia o tom, že zlikvidovali ten odpad. No tento problém tu máme, a preto teraz hovoríme, že výrobcovia a dovozcovia sú zodpovední za všetok odpad, ktorý sa vytriedi na Slovensku, a budú ho musieť na svoje náklady odviezť. To je princíp zákona.
Myslím, že veci týkajúce sa monopolu a všetkých týchto vecí sme si v rámci diskusií, či už na výbore, alebo aj v médiách, aj pri medzirezortnom pripomienkovom konaní vysvetlili a ja nemám a necítim potrebu sa k tomu vyjadrovať, pretože akékoľvek osočovanie, resp. výhrady, ktoré boli vznesené, sú nepravdivé a je ťažké argumentovať voči tvrdeniam, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, nepoznajúc komplexnú problematiku. Niekto niečo vytrhne, a pritom to má zdôvodnené v ďalšom alebo v nasledujúcom paragrafe. Takže je to veľmi komplikované.
A ešte sa vyjadrím poslednou vetou k obštrukcii, ktorú tu dnes predviedol pán kolega Hlina. Je to možno jeho právo, neviem, ako sa vysporiada s tým ctená Národná rada. Chcem len povedať, že podľa logiky, ktorú predviedol alebo predniesol, by ste vy, poslanci Národnej rady, nemali prichádzať so žiadnou legislatívnou iniciatívou. Pretože v prípade, že vám prejde nejaká legislatívna iniciatíva na výboroch, tak by sa mal tento pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiete na výbore, objaviť v spoločnej správe, pokiaľ by bol schválený. To znamená, pán Hlina ako keby povedal, že neprinášajte žiadnu legislatívnu iniciatívu, vy ste tu asi panáci, alebo ja neviem čo, a všetko, čo príde z vlády, by malo byť nezmenené. Ja nemám pocit, že my nie sme parlamentná demokracia a vláda je výkonný orgán a zákonodarný zbor je zákonodarný orgán, a práve preto sa očakáva aj u vás, poslancov Národnej rady, istá poslanecká iniciatíva. A keď prídete s pozmeňujúcim návrhom a stotožní sa s ním väčšina, tak by mala byť asi teda na výbore, tak by mala byť asi zapracovaná do zákona. A preto nerozumiem tejto iniciatíve, ale dobre, však vy už budete musieť sa vysporiadať so svojím kolegom. Preto nerozumiem iniciatíve, prečo kritizuje, keď aj niekto príde s nejakou touto.
A napríklad som si robil aj štatistiku tohto zákona, resp. tej spoločnej správy. Chcem povedať, že 148 tých pripomienok je legislatívnotechnického charakteru, to znamená, bodky, čiarky a štylizácia. Tak neviem, či toto je skutočne potrebné vyňať na osobitné hlasovanie, ale prajem vám všetko dobré.
Verím, že, verím, že, v záverečnej vete, že zákon, ktorý dnes, o ktorom dnes budete hlasovať, prinesie občanom Slovenska moderné, transparentné a efektívne odpadové hospodárstvo, zníži im náklady na odpad a bude znamenať menej skládok komunálneho odpadu a viac separovania na Slovensku.
Ďakujem vám za jeho podporu. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.3.2015 o 15:15 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:40

Róbert Puci
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja len v krátkosti technické informácie, lebo dostával som otázky aj počas obeda, ako vlastne bude prebiehať dnešné hlasovanie.
Takže dnes vystúpilo celkovo deväť pánov poslancov, niektorí opakovane. Bolo podaných niekoľko pozmeňujúcich a procedurálnych návrhov. A o samotnom priebehu a o technike hlasovania vás budem informovať o 17. hod., keď budeme o tomto bode dnešného rokovania hlasovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.3.2015 o 15:40 hod.

Ing.

Róbert Puci

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:41

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane pred povodňami, na základe formálneho oznámenia Európskej komisie, ktoré sa týka nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení a manažmente povodňových rizík.
Účelom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu citovanej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Ďalšie zmeny zákona si vyžiadali praktické skúsenosti v oblasti ochrany pred povodňami, predovšetkým skúsenosti z extrémnych povodní v roku 2010, ´11 a ´14.
Úpravy zákona sa týkajú aj zmien, ktoré nastali v organizácii a riadení ochrany pred povodňami v súvislosti s realizáciou reformy verejnej správy. V čl. II sa novelizuje vodný zákon. Z vodného zákona sa vypustili ustanovenia o inundačných územiach a doplnili sa do zákona o ochrane pred povodňami. Ustanovenia o inundačných územiach priamo nesúvisia so základným predmetom vodného zákona. Týmto riešením sa z vodného zákona odstráni nesystémový prvok a zvýrazní sa dôležitosť prevencie pri ochrane pred povodňami.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi a právne záväznými aktmi Európskej únie.
Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

12.3.2015 o 15:41 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:43

Magda Košútová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu (tlač 1351a).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením č. 1560 z 3. februára 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu zákona nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor pre obranu a bezpečnosť s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pripomienkami.
V časti V sú uvedené pozmeňujúce návrhy, ktorý gestorský výbor, v časti IV, a teda gestorský výbor odporúča hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 7, 9 a 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť; o bode spoločnej správy č. 8 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona s pripomienkami.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 336 z 10. marca 2015. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu predložiť spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

12.3.2015 o 15:43 hod.

Ing.

Magda Košútová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:47

Peter Muránsky
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi krátko, že považujem tento zákon za potrebný a som v niektorých oblastiach znepokojený tým, že aj naši ľudia protestujú často proti klasickej vodohospodárskej ochrane, ako je to teraz viditeľné napríklad v obci Ľubica, kde protestujú proti poldrom, ale keď príde storočná voda, tak je potom zle. Potom protestujú, samozrejme, proti tomu, že ten polder nemajú a že žiadna vodohospodárska ochrana nebola.
Preto si myslím, že hrádzky sú pekná vec, aj údržba vody na území takisto je dobrá vec, ale netreba ju uplatňovať tam, kde nám hrozí napríklad storočná voda. Jednoducho túto neudrží. Túto udrží klasická vodohospodárska ochrana a túto nech robia vodohospodári. Takže v tejto oblasti.
A v druhej oblasti jasné vymedzenie inundačného pásma a jasne treba povedať, že, a tam je jeden paragraf, ktorý je veľmi dôležitý a vyplýva aj z toho, že sme boli na jednom nemenovanom úseku inundačného pásma, kde sú postavené z takpovediac hausbótov alebo z takpovediac rekreačných domkov sú tam postavené dneska haláše, veľké domy, a títo obyvatelia sa dožadujú od štátu, aby im zabezpečil vodohospodársku ochranu. Tak to nie. Jednoznačne výstavba v inundačnom pásme je zakázaná. Dobre, treba vyjsť týmto občanom v ústrety, vidím, že tam je taký paragraf, ktorý hovorí o tom, že de facto je to taká nepriama legalizácia, ale nech si do roka a do dňa, bohužiaľ, títo občania musia teda tú vodohospodársku ochranu urobiť na vlastné náklady. Jednoducho, ak s rizikom staviaš, tak musíš aj s rizikom rátať. Ak ste v rizikovom území a tam postavíte dom, tak som zvedavý, ktorá poisťovňa vám ho poistí. A to musí platiť aj v oblasti vodohospodárskej ochrany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.3.2015 o 15:47 hod.

Ing. Mgr.

Peter Muránsky

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:49

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, spravodajkyňa, chcem podporiť to, čo povedal aj kolega Muránsky, snáď s jedným dôvetkom. To bude platiť vtedy, pokiaľ zákon bude schválený tak, ako je v spoločnej správe uvedený bod 8 a 9. To znamená, že čl. II z vládneho návrhu zákona o vodách bude vypustený. Pretože dnes stavebný zákon je prepojený na vodný zákon a nie na tento predložený zákon. A pokiaľ by to prešlo tak, ako je navrhovaný z dielne ministerstva, tak by nastala legislatívna diera práve v tom, že v inundačnom pásme alebo tam, kde je ohrozenie, že môže dôjsť k vydaniu stavebného povolenia bez súhlasu vodohospodárskej správy alebo bez toho, aby sme posudzovali vplyv, či je tam možná povodeň, alebo nie, by každý mohol začať stavať, resp. aj legalizovať niektoré tie stavby, ktoré boli načierno kvázi na takomto území postavené.
A preto považujem za potrebné tu pri mojom vystúpení zdôrazniť, že chcem vás požiadať o podporu týchto dvoch bodov spoločnej správy, teda 8 a 9. Jedna sa odmieta zmena. A bod č. 9 spoločnej správy hovorí o tom, že tento článok II sa z vládneho návrhu zákona vypúšťa, a to práve preto, aby zostalo zachované definovanie inundačného pásma vo vzťahu k stavebnému zákonu.
A dúfam, že pokiaľ predkladateľ vyrieši problém prepojenia stavebného zákona s týmto zákonom, tak potom môžeme pristúpiť k tomu, že zo zákona vodného vypustíme inundačné pásma a inundačné pásma budú ustanovené týmto zákonom o ochrane proti povodniam.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.3.2015 o 15:49 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:52

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom vypracovania návrhu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok.
Problematika prevencie závažných priemyselných havárií je v Slovenskej republike od roku 2002 upravená zákonom č. 261/2002 o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na rozsah zmien bude doterajší zákon zrušený a nahradený predloženým návrhom.
Hlavným cieľom zákona je predísť vzniku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a obmedziť následky takýchto havárií na zdraví ľudí, životné prostredie a majetok. Povinnosti pre prevádzkovateľov podnikov, v ktorých sa nachádzajú nebezpečné látky, sú navrhnuté tak, aby sa zabezpečila prevencia a minimalizovali sa následky závažnej havárie. Upravujú sa aj ustanovenia týkajúce sa prístupu verejnosti k informáciám. Návrh tiež stanovuje prísnejšie normy inšpekcií v podnikoch.
Verím, že podporíte predložený vládny návrh zákona. Ďakujem vám pekne.
Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

12.3.2015 o 15:52 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:54

Tibor Lebocký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (parlamentná tlač 1422). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a v gestorskom výbore do 4. mája 2015.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

12.3.2015 o 15:54 hod.

Ing. PhD.

Tibor Lebocký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video