48. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
24.3.2015 o 17:11 hod.
JUDr. PhDr. PhD.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Oznamujem členom výboru pre sociálne veci, že rokovanie výboru bude pokračovať o 19.00 hodine. Podklady, tak ako sme sa dohodli, by vám mali byť na toto rokovanie doručené na vaše e-mailové schránky. Ďakujem.
Skontrolovaný
Vystúpenia
16:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:48
Miroslav KadúcVystúpenie s faktickou poznámkou
24.3.2015 o 16:48 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja si práve myslím, že tá podstata problému je úplne niekde inde, ako ste povedali vy. Tá podstata je podľa mňa hlavne v tom, sa nedostať do takej situácie, že niekto mi dĺži peniaze, pretože ak už mi dĺžite peniaze a je to môj obchodný partner a ja naňho dám po splatnosti návrh na vydanie platobného rozkazu, ten človek už so mnou nebude obchodovať. To sa proste stane. Preto som trpezlivý, zhovievavý, čakám, telefonujem, vyzývam, zasa čakám, zasa telefonujem, zasa vyzývam a plaťák ide po splatnosti v priemere tak tri mesiace. A nebudeme ani hovoriť o tom, že dnes ten plaťák ak nie je vydaný do pätnástich dní, v zásade tam ani nejaká sankcia nie je. Čiže nie vždy sa dodržuje tá lehota. Ale hovorím, podstata toho problému je práve tam, aby nevznikali dlhy. To je dôležité, lebo keď vzniknú, návrhom na plaťák si ja zatváram dvere u obchodného partnera.
Skontrolovaný
16:49
Uvádzajúci uvádza bod 16:49
Igor MatovičPovedali ste, že si tu niekto zamieňa príčinu s následkom. A ja si...
Povedali ste, že si tu niekto zamieňa príčinu s následkom. A ja si myslím, že skôr ako podnikateľ má nezaplatenú faktúru a ide na súd sa domáhať platobného rozkazu, ako vy ste povedali, ešte predtým príčina toho, že má nezaplatenú faktúru, je to, že on nemá dostatok informácií. To je to, čo som hovoril, predtým ten príklad, že ak zavedieme povinnosť popri dnešnej povinnosti, keď vlastne každý platca DPH musí posielať kontrolný výkaz, čiže automaticky mu softvér vyhodí zoznam vlastne všetkých svojich faktúr, ktoré vystavil, automaticky softvér vyhodí jedno číselko, ktoré na to isté miesto odošle popri kontrolnom výkaze počet dní po splatnosti. Čiže nie je to žiadne zvýšenie byrokracie pre podnikateľov. Ak táto informácia príde a následne ju štát zverejní v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, tak každý sa bude môcť slobodne rozhodnúť. (Ruch v sále.) Ja si skúsim počkať, ja naozaj to hovorím vám, pani kolegyňa Žitňanská. A teraz vás tam kolega Bugár trošku vyrušuje. (Reakcia z pléna.) Ženy, zvládnete viacero vecí naraz. Dobre, takže budem vám to hovoriť tak. Čiže keď ten podnikateľ bude mať dosť informácií a bude vedieť, že ten jeho partner, s ktorým chce uzavrieť nejaký obchodný vzťah, koľko dní po splatnosti platí faktúry, tak ani sa mu nestane to, že mu niekto nezaplatí faktúru, lebo jednoducho keď bude vidieť, že niekto platí tristo dní po splatnosti, tak do takého obchodného vzťahu ani nepôjde. Jednoducho tento systém by automaticky vyčistil zrno od pliev, by očistil podnikateľský stav od podvodníkov, ktorí vstupujú do podnikania rovno s tým, že rátajú, že zarobia na tom, že niekoho okradnú o jeho zaslúžené peniaze, či už za jeho služby alebo tovar, ktorý fakturuje. Čiže viackrát ste to zopakovali vo vašom vystúpení, že si zamieňame príčinu s následkom, ale, bohužiaľ, vy ste vlastne v tom svojom vystúpení presne dokázali, že nechápete, že vlastne príčina toho, že faktúra sa dostane niekam na súd, je, že ten problém vzniká jednoducho skôr, ako tá faktúra sa dostane na súd. Ten problém vzniká vtedy, keď dovolíme stále kvázi „podnikať“ podvodníkom s tým, že dopredu rátajú, že niekomu nezaplatia. Čiže, tretíkrát, mýlite sa, prepáčte, príčina vzniku pohľadávky je v tom, že niekto nemá dosť informácií o tom, že má dočinenia s podvodníkom. Preto navrhujeme opatrenie, ktoré by dopredu každému podnikateľovi vedelo povedať, kto je podvodník a kto podvodník nie je.
Doslova ste povedali, a to ma mrzí dosť, keď ste na začiatku dali, že trend v predháňaní sa nápadov je, ako upozorniť na seba. Ja tento návrh tu opakujem tak asi dva roky, možno za ten čas som ho tu v pléne, v rozpravách, k rozličným témam povedal, odhadujem, možno sedem, osem razy. Čiže nie je to teraz niečo, že tu vybehne reštrukturalizácia VÁHOSTAV-u a zrazu tu niekto generuje u nás na klube nejaké nápady alebo Matovič sa zobudil a vymyslel si niečo. Je to moje hlboké presvedčenie, aj ako podnikateľa, ktorý pätnásť rokov podnikal. A zamestnával som 2-tisíc ľudí. Viem, ako funguje ten biznis, že podvodníci majú ustlaté na ružiach. A, bohužiaľ, veľakrát práve tí poctiví, ktorí chcú začať podnikať, na tých doplatia. A nepomáha to nikomu.
Keď robili raz prieskum vo Švajčiarsku na stredných školách medzi žiakmi stredných škôl a pýtali sa ich, či chcú byť zamestnancami alebo chcú podnikať, tak to bolo, myslím, 83 % ľudí ako žiakov na strednej škole sa vyslovilo, že po skončení strednej školy chcú začať podnikať. Bohužiaľ, na Slovensku je ten trend opačný, na Slovensku absolútna väčšina ľudí alebo teda študentov strednej školy chce byť zamestnaná niekde, práve preto, lebo tí ľudia vedia, že podnikať nie je na ružiach ustlaté, ako som to povedal predtým, a že podnikanie je spojené s množstvom hocijakých byrokratických komplikácii, a hlavne preto, že riskujete v podstate osud možno veľakrát aj celej svojej rodiny. Ak ste živnostník, riskujete komplet celým svojim majetkom, pričom v podstate keď nemáte zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, riskujete aj majetkom svojej manželky aj svojich detí.
Čiže my chceme od ľudí, aby neboli nezamestnaní, aby sa postavili na vlastné nohy, aby začali ženy ja neviem okná umývať, možno niektoré upratovať domácnosti, aby sa z nich stali živnostníčky, a na druhej strane necháme systematicky priestor podvodníkom, aby tých, ktorí sa chcú postaviť na nohy, systematicky nivočili.
Plne chápem, pani exministerka Žitňanská, že hovoríte možno z takého vášho uhla pohľadu, že podstata teda problému je to, že požiadate o plaťák a možno o tri mesiace, možno o šesť mesiacov sa ho dožijete. Áno, samozrejme, tieto veci by mali byť zrýchlené. Ale ak by sa prijal náš návrh, tak dramaticky odťažíme súdom, lebo dramaticky menej by bolo nesplatených faktúr, lebo ľudia by vedeli, s kým do nejakého obchodného vzťahu idú.
Vaša veta na konci, že takéto inovácie len zahmlievajú systém, myslím si, znova nie je pravdivá, možno práve preto, že sa sústreďujete dlhodobo na súdnictvo, spravodlivosť, tak vám chýba možno dotyk s tou reálnou podnikateľskou praxou. A my týmto návrhom chceme naozaj riešiť problém ešte predtým, ako sa dostane na súdy. Chceme riešiť, aby nevznikali pohľadávky, aby nevznikali záväzky medzi podvodníkmi a normálnymi slušnými poctivými podnikateľmi. A preto navrhujeme to, čo vlastne navrhujeme.
Keďže vás tu je viacej a zároveň teda viem, že vyplynuli niektoré otázky, zrejme to do tej 17.00 hodiny nemá zmysel, aby už niekto ďalší vystupoval, takže by som len zopakoval, čo navrhujeme.
Je to zavedenie zákonnej povinnosti, aby sa platili faktúry do poradia, čiže bez ohľadu na to, aká je a komu ide tá faktúra, tak, ako podnikateľovi prídu do účtovníctva. Čiže keď mi teraz príde Orange faktúra, áno, zaradím ju, keď mi potom príde niečo malé, zaradím to, znova ak mi príde niečo malé, malé, malé, malé, potom veľká nejaká faktúra, v takomto poradí si ich zaradím. A v takomto poradí ich platím.
Zároveň jedným dychom navrhujeme, aby každý podnikateľ musel raz do mesiaca zverejniť vlastne informáciu, môže tak, ako som spomínal, tá informácia byť zverejnená, tak ako sa dnes zverejňuje kontrolný výkaz pri platcoch DPH, čo je v podstate 99 % podnikateľov na Slovensku, aby takýmto spôsobom zverejnili, koľko dní po splatnosti platia, a to z toho dôvodu, aby následne táto informácia bola zverejnená na obchodnom registri, alebo živnostenskom registri a každý podnikateľ, ktorí chce s niekým utvoriť nejaký nový obchodný vzťah, aby sa dopredu mohol informovať, kedy mu približne zaplatí tá druhá strana faktúru. Možno teda niekto hovorí, že je to viac byrokracie. Viac byrokracie by to nebolo vzhľadom na to teda, že hovorím že to vygeneruje softvér popri kontrolnom výkaze, ktorý dnes už generuje.
Možno si kladiete otázku, či potom by aj zamestnanci, ktorí fakturujú svoju mzdu, museli čakať rovnako ako všetci ostatní. Samozrejme, tu sa môžeme dohodnúť, a by sme boli iba veľmi radi, aby keď všetky faktúry a úhrady faktúr, keď niekto fakturuje de facto svoju mzdu ako vynútený živnostník, tieto faktúry boli mimo poradia uprednostnené automaticky, čiže keď má niekto zamestnancov na faktúry, tak aby tieto boli uhradené prvé a potom vlastne všetky ostatné obchodné normálne klasické faktúry aby boli uhrádzané.
A potom som sa stretol v takej kuloárnej debate s argumentom, že ak takéto niečo by sme zaviedli, tak vlastne tým by sme obmedzili slobodu podnikania a poctivých podnikateľov, že vlastne keď je niekto poctivý, prečo my by sme mu mali nejako limitovať, v akom poradí má platiť, že nech si platí podľa seba. Áno, aj tu je ten priestor, že ak by bola dobrá vôľa, tak úplne logické by mohlo byť to napríklad, že keď niekto platí do dňa splatnosti alebo do dňa splatnosti plus, povedzme, 30 dní, nech má úplnú slobodu a nech sa rozhoduje, kedy komu ako zaplatí. Ak vlastne nikomu neplatí po splatnosti (alebo splatnosť plus 30 dní), nech má slobodu. Čiže tým, ktorí platia v splatnosti, dajme slobodu a tých, ktorí už ale neplatia v splatnosti, tak už by sme mohli obmedziť a na tých by sa toto ustanovenie alebo táto povinnosť vzťahovala.
Myslím si, že je to presne v súlade s tým, že keď niekto chápe slobodu, že sloboda je v podstate absolútna, že môžem robiť si čokoľvek, čo si zmyslím, tak myslím si, napríklad Števo Kuffa to veľmi často rád spomína, že sloboda bez zodpovednosti nie je skutočnou slobodou, ale anarchiou. Dnes my máme na Slovensku v tejto oblasti úplnú anarchiu, kde aj tým, ktorí sú podvodníci, dovoľujeme absolútne slobodne sa rozhodnúť, komu zaplatia a komu nezaplatia. Áno, aj dnes v Trestnom zákone platí, je trestný čin uprednostňovania veriteľa. Ten znamená to, že keď niekto, kto je v predĺžení, čiže už má viacej záväzkov, alebo v omeškaní v splatnosti faktúr, keď niekto uprednostňuje a vyberá si, komu zaplatí a komu nezaplatí, tak vlastne už pácha trestný čin. Bohužiaľ, za tento trestný čin na Slovensku príliš veľa podnikateľov nie je postihnutých a nastáva tá hrozba trestného činu až príliš neskoro, vtedy, keď už ten podnikateľ je de facto v úpadku, keď už jeho financie nestačia vlastne na jeho záväzky. Preto si myslíme, že zavedenie splatnosti v poradí alebo do poradia je omnoho účinnejším riešením a správnym, aj keď síce odvážnym krokom. Ďakujem pekne.
Dovoľte mi, aby som, pani exministerka spravodlivosti, reagoval formou teda vystúpenia v rozprave, a nie cez faktickú, lebo zrejme by som tak nestihol reagovať. A uznávam váš pohľad na spravodlivosť a uznávam vás ako odborníčku v tej oblasti, ktorej sa venujete. Ale je mi to ľúto možno ešte o to viac, že ste žena, vám povedať, že naozaj v tejto veci sa hlboko mýlite.
Povedali ste, že si tu niekto zamieňa príčinu s následkom. A ja si myslím, že skôr ako podnikateľ má nezaplatenú faktúru a ide na súd sa domáhať platobného rozkazu, ako vy ste povedali, ešte predtým príčina toho, že má nezaplatenú faktúru, je to, že on nemá dostatok informácií. To je to, čo som hovoril, predtým ten príklad, že ak zavedieme povinnosť popri dnešnej povinnosti, keď vlastne každý platca DPH musí posielať kontrolný výkaz, čiže automaticky mu softvér vyhodí zoznam vlastne všetkých svojich faktúr, ktoré vystavil, automaticky softvér vyhodí jedno číselko, ktoré na to isté miesto odošle popri kontrolnom výkaze počet dní po splatnosti. Čiže nie je to žiadne zvýšenie byrokracie pre podnikateľov. Ak táto informácia príde a následne ju štát zverejní v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, tak každý sa bude môcť slobodne rozhodnúť. (Ruch v sále.) Ja si skúsim počkať, ja naozaj to hovorím vám, pani kolegyňa Žitňanská. A teraz vás tam kolega Bugár trošku vyrušuje. (Reakcia z pléna.) Ženy, zvládnete viacero vecí naraz. Dobre, takže budem vám to hovoriť tak. Čiže keď ten podnikateľ bude mať dosť informácií a bude vedieť, že ten jeho partner, s ktorým chce uzavrieť nejaký obchodný vzťah, koľko dní po splatnosti platí faktúry, tak ani sa mu nestane to, že mu niekto nezaplatí faktúru, lebo jednoducho keď bude vidieť, že niekto platí tristo dní po splatnosti, tak do takého obchodného vzťahu ani nepôjde. Jednoducho tento systém by automaticky vyčistil zrno od pliev, by očistil podnikateľský stav od podvodníkov, ktorí vstupujú do podnikania rovno s tým, že rátajú, že zarobia na tom, že niekoho okradnú o jeho zaslúžené peniaze, či už za jeho služby alebo tovar, ktorý fakturuje. Čiže viackrát ste to zopakovali vo vašom vystúpení, že si zamieňame príčinu s následkom, ale, bohužiaľ, vy ste vlastne v tom svojom vystúpení presne dokázali, že nechápete, že vlastne príčina toho, že faktúra sa dostane niekam na súd, je, že ten problém vzniká jednoducho skôr, ako tá faktúra sa dostane na súd. Ten problém vzniká vtedy, keď dovolíme stále kvázi „podnikať“ podvodníkom s tým, že dopredu rátajú, že niekomu nezaplatia. Čiže, tretíkrát, mýlite sa, prepáčte, príčina vzniku pohľadávky je v tom, že niekto nemá dosť informácií o tom, že má dočinenia s podvodníkom. Preto navrhujeme opatrenie, ktoré by dopredu každému podnikateľovi vedelo povedať, kto je podvodník a kto podvodník nie je.
Doslova ste povedali, a to ma mrzí dosť, keď ste na začiatku dali, že trend v predháňaní sa nápadov je, ako upozorniť na seba. Ja tento návrh tu opakujem tak asi dva roky, možno za ten čas som ho tu v pléne, v rozpravách, k rozličným témam povedal, odhadujem, možno sedem, osem razy. Čiže nie je to teraz niečo, že tu vybehne reštrukturalizácia VÁHOSTAV-u a zrazu tu niekto generuje u nás na klube nejaké nápady alebo Matovič sa zobudil a vymyslel si niečo. Je to moje hlboké presvedčenie, aj ako podnikateľa, ktorý pätnásť rokov podnikal. A zamestnával som 2-tisíc ľudí. Viem, ako funguje ten biznis, že podvodníci majú ustlaté na ružiach. A, bohužiaľ, veľakrát práve tí poctiví, ktorí chcú začať podnikať, na tých doplatia. A nepomáha to nikomu.
Keď robili raz prieskum vo Švajčiarsku na stredných školách medzi žiakmi stredných škôl a pýtali sa ich, či chcú byť zamestnancami alebo chcú podnikať, tak to bolo, myslím, 83 % ľudí ako žiakov na strednej škole sa vyslovilo, že po skončení strednej školy chcú začať podnikať. Bohužiaľ, na Slovensku je ten trend opačný, na Slovensku absolútna väčšina ľudí alebo teda študentov strednej školy chce byť zamestnaná niekde, práve preto, lebo tí ľudia vedia, že podnikať nie je na ružiach ustlaté, ako som to povedal predtým, a že podnikanie je spojené s množstvom hocijakých byrokratických komplikácii, a hlavne preto, že riskujete v podstate osud možno veľakrát aj celej svojej rodiny. Ak ste živnostník, riskujete komplet celým svojim majetkom, pričom v podstate keď nemáte zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, riskujete aj majetkom svojej manželky aj svojich detí.
Čiže my chceme od ľudí, aby neboli nezamestnaní, aby sa postavili na vlastné nohy, aby začali ženy ja neviem okná umývať, možno niektoré upratovať domácnosti, aby sa z nich stali živnostníčky, a na druhej strane necháme systematicky priestor podvodníkom, aby tých, ktorí sa chcú postaviť na nohy, systematicky nivočili.
Plne chápem, pani exministerka Žitňanská, že hovoríte možno z takého vášho uhla pohľadu, že podstata teda problému je to, že požiadate o plaťák a možno o tri mesiace, možno o šesť mesiacov sa ho dožijete. Áno, samozrejme, tieto veci by mali byť zrýchlené. Ale ak by sa prijal náš návrh, tak dramaticky odťažíme súdom, lebo dramaticky menej by bolo nesplatených faktúr, lebo ľudia by vedeli, s kým do nejakého obchodného vzťahu idú.
Vaša veta na konci, že takéto inovácie len zahmlievajú systém, myslím si, znova nie je pravdivá, možno práve preto, že sa sústreďujete dlhodobo na súdnictvo, spravodlivosť, tak vám chýba možno dotyk s tou reálnou podnikateľskou praxou. A my týmto návrhom chceme naozaj riešiť problém ešte predtým, ako sa dostane na súdy. Chceme riešiť, aby nevznikali pohľadávky, aby nevznikali záväzky medzi podvodníkmi a normálnymi slušnými poctivými podnikateľmi. A preto navrhujeme to, čo vlastne navrhujeme.
Keďže vás tu je viacej a zároveň teda viem, že vyplynuli niektoré otázky, zrejme to do tej 17.00 hodiny nemá zmysel, aby už niekto ďalší vystupoval, takže by som len zopakoval, čo navrhujeme.
Je to zavedenie zákonnej povinnosti, aby sa platili faktúry do poradia, čiže bez ohľadu na to, aká je a komu ide tá faktúra, tak, ako podnikateľovi prídu do účtovníctva. Čiže keď mi teraz príde Orange faktúra, áno, zaradím ju, keď mi potom príde niečo malé, zaradím to, znova ak mi príde niečo malé, malé, malé, malé, potom veľká nejaká faktúra, v takomto poradí si ich zaradím. A v takomto poradí ich platím.
Zároveň jedným dychom navrhujeme, aby každý podnikateľ musel raz do mesiaca zverejniť vlastne informáciu, môže tak, ako som spomínal, tá informácia byť zverejnená, tak ako sa dnes zverejňuje kontrolný výkaz pri platcoch DPH, čo je v podstate 99 % podnikateľov na Slovensku, aby takýmto spôsobom zverejnili, koľko dní po splatnosti platia, a to z toho dôvodu, aby následne táto informácia bola zverejnená na obchodnom registri, alebo živnostenskom registri a každý podnikateľ, ktorí chce s niekým utvoriť nejaký nový obchodný vzťah, aby sa dopredu mohol informovať, kedy mu približne zaplatí tá druhá strana faktúru. Možno teda niekto hovorí, že je to viac byrokracie. Viac byrokracie by to nebolo vzhľadom na to teda, že hovorím že to vygeneruje softvér popri kontrolnom výkaze, ktorý dnes už generuje.
Možno si kladiete otázku, či potom by aj zamestnanci, ktorí fakturujú svoju mzdu, museli čakať rovnako ako všetci ostatní. Samozrejme, tu sa môžeme dohodnúť, a by sme boli iba veľmi radi, aby keď všetky faktúry a úhrady faktúr, keď niekto fakturuje de facto svoju mzdu ako vynútený živnostník, tieto faktúry boli mimo poradia uprednostnené automaticky, čiže keď má niekto zamestnancov na faktúry, tak aby tieto boli uhradené prvé a potom vlastne všetky ostatné obchodné normálne klasické faktúry aby boli uhrádzané.
A potom som sa stretol v takej kuloárnej debate s argumentom, že ak takéto niečo by sme zaviedli, tak vlastne tým by sme obmedzili slobodu podnikania a poctivých podnikateľov, že vlastne keď je niekto poctivý, prečo my by sme mu mali nejako limitovať, v akom poradí má platiť, že nech si platí podľa seba. Áno, aj tu je ten priestor, že ak by bola dobrá vôľa, tak úplne logické by mohlo byť to napríklad, že keď niekto platí do dňa splatnosti alebo do dňa splatnosti plus, povedzme, 30 dní, nech má úplnú slobodu a nech sa rozhoduje, kedy komu ako zaplatí. Ak vlastne nikomu neplatí po splatnosti (alebo splatnosť plus 30 dní), nech má slobodu. Čiže tým, ktorí platia v splatnosti, dajme slobodu a tých, ktorí už ale neplatia v splatnosti, tak už by sme mohli obmedziť a na tých by sa toto ustanovenie alebo táto povinnosť vzťahovala.
Myslím si, že je to presne v súlade s tým, že keď niekto chápe slobodu, že sloboda je v podstate absolútna, že môžem robiť si čokoľvek, čo si zmyslím, tak myslím si, napríklad Števo Kuffa to veľmi často rád spomína, že sloboda bez zodpovednosti nie je skutočnou slobodou, ale anarchiou. Dnes my máme na Slovensku v tejto oblasti úplnú anarchiu, kde aj tým, ktorí sú podvodníci, dovoľujeme absolútne slobodne sa rozhodnúť, komu zaplatia a komu nezaplatia. Áno, aj dnes v Trestnom zákone platí, je trestný čin uprednostňovania veriteľa. Ten znamená to, že keď niekto, kto je v predĺžení, čiže už má viacej záväzkov, alebo v omeškaní v splatnosti faktúr, keď niekto uprednostňuje a vyberá si, komu zaplatí a komu nezaplatí, tak vlastne už pácha trestný čin. Bohužiaľ, za tento trestný čin na Slovensku príliš veľa podnikateľov nie je postihnutých a nastáva tá hrozba trestného činu až príliš neskoro, vtedy, keď už ten podnikateľ je de facto v úpadku, keď už jeho financie nestačia vlastne na jeho záväzky. Preto si myslíme, že zavedenie splatnosti v poradí alebo do poradia je omnoho účinnejším riešením a správnym, aj keď síce odvážnym krokom. Ďakujem pekne.
Skontrolovaný
17:10
Vystúpenie v rozprave 17:10
Ľudovít KaníkLaššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141, za návrh 56, proti 2, zdržalo sa 83 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude rokovať o tomto návrhu zákona...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141, za návrh 56, proti 2, zdržalo sa 83 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude rokovať o tomto návrhu zákona v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1453, bod 62 schváleného programu).
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pre sociálne veci, poslankyni Monike Gibalovej, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Prosím, dajte hlasovať o tom, že navrhnutý zákon postúpime do druhého čítania.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za návrh 46, proti 1 poslanec, zdržalo sa 93 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude o tomto návrhu zákona rokovať v druhom čítaní.
Odhlasovali sme všetky prerokované body.
Pán Podmanický, procedurálny, nech sa páči.
Vystúpenie v rozprave
24.3.2015 o 17:10 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Ďakujem, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, a preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141, za návrh 56, proti 2, zdržalo sa 83 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude rokovať o tomto návrhu zákona v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1453, bod 62 schváleného programu).
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pre sociálne veci, poslankyni Monike Gibalovej, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Prosím, dajte hlasovať o tom, že navrhnutý zákon postúpime do druhého čítania.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za návrh 46, proti 1 poslanec, zdržalo sa 93 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude o tomto návrhu zákona rokovať v druhom čítaní.
Odhlasovali sme všetky prerokované body.
Pán Podmanický, procedurálny, nech sa páči.
Skontrolovaný
17:11
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:11
Ján PodmanickýVystúpenie s procedurálnym návrhom
24.3.2015 o 17:11 hod.
JUDr. PhDr. PhD.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Oznamujem členom výboru pre sociálne veci, že rokovanie výboru bude pokračovať o 19.00 hodine. Podklady, tak ako sme sa dohodli, by vám mali byť na toto rokovanie doručené na vaše e-mailové schránky. Ďakujem.
Skontrolovaný
17:16
Uvádzajúci uvádza bod 17:16
Igor MatovičPani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, dovoľte iba som stručne zhrnul návrh, ktorý predkladáme. Navrhujeme, áno, neštandardné riešenie, navrhujeme zákonnú povinnosť platenia faktúr do poradia podľa splatnosti, lebo si myslíme, že na hrubú dieru, hrubá záplata. Táto by bola elegantná, keby sa všetky záväzky sa platili v poradí. Tým pádom by nám automaticky podvodníci stratili priestor na svoje doterajšie podnikanie na úkor poctivých podnikateľov. Bol by som veľmi rád, aby sa našla dobrá vôľa na posunutie tohto návrhu do druhého čítania. A priznám sa, aj kvôli tomu som natiahol trošku rozpravu tak, aby som teraz mohol dať záverečné slovo a hlasovanie bolo až zajtra, aby ste sa možno to vyspali a v kľude premysleli či dobrý návrh predsa by nestálo zato podporiť a posunúť do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť. Nech sa páči.
Skontrolovaný
17:17
Uvádzajúci uvádza bod 17:17
Jana KiššováTo, že neplatičstvo je skutočne problém, nedokazuje len množstvo návrhov zákonov, ktoré sú v tejto snemovni predkladané, dokazujú to ale predovšetkým tisíce živnostníkov a drobných podnikateľov, ktorí za sebou...
To, že neplatičstvo je skutočne problém, nedokazuje len množstvo návrhov zákonov, ktoré sú v tejto snemovni predkladané, dokazujú to ale predovšetkým tisíce živnostníkov a drobných podnikateľov, ktorí za sebou nechávajú veľké často štátom podporované silné spoločnosti, ale nie sú to len tieto silné veľké spoločnosti, sú to aj mnohí špekulanti, ktorí spoliehajú na slabú vymožiteľnosť práva.
Kým na predchádzajúcej schôdzi som predkladala návrh zákona, ktorý riešil problém neplatičov v režime reštrukturalizácie, tak tento návrh súvisí s iným zákonom. Súvisí so zákonom o dani z pridanej hodnoty a s exekučným konaním a týka sa v podstate všetkých neplatičov en bloc, nie teda len tých, ktorí sa zakrývajú za štatút reštrukturalizácie a z tohto titulu sa jednoducho rozhodnú, že svojim veriteľom za svoje služby dodané alebo tovary dodané nezaplatia.
Nedá mi nepovedať, že je veľká škoda, že tento zákon na predchádzajúcej schôdzi neprešiel. Možno ak by ten zákon, ktorý som podávala, prešiel, možno by dnes VÁHOSTAV s takou ľahkosťou neinformoval svojich veriteľov, že im zaplatí len 15 % z toho, čo si slušne a poctivo odpracovali.
Vrátim sa ale teda k predstaveniu návrhu zákona. Ako som už povedala, tento návrh súvisí so zákonom o dani z pridanej hodnoty a s exekučným konaním. A dovolím si teda stručne zhrnúť čoho konkrétne sa týka. Tento návrh zavádza do tohto zákona inštitút výpisu z kontrolného výkazu, zakladá nevyvrátiteľnú domnienku alebo teda právnu fikciu, že údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, sú ním uznané, čo do právneho dôvodu i výšky, zakotvuje, že dňom uplynutia lehoty na zaplatenie faktúry prestávajú byť obchodným tajomstvom údaje uvedené v nezaplatenej faktúre. No a keďže neschopnosť platiť podnikateľom spôsobuje aj dlhé zadržiavanie DPH, čo je tiež praxou v podnikaní, navrhujem zároveň riešiť aj tento problém. A teda konkrétne navrhujem skrátiť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na štyri mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že po uplynutí prvých dvoch mesiacov, ak sa počas týchto nepreukáže také pochybenie, ktoré by malo za následok krátenie daní, tak v takomto prípade nevrátený nadmerný odpočet daňovým úradom má byť úročený sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Vo svojom návrhu uvádzam, že tento návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie.
Ministerstvo financií ma však listom informovalo o tom, že tento návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet. Súhlasím s týmto tvrdením a vysvetľujem si túto disproporciu tým, že ministerstvo financií veľmi dobre vie, o akých sumách, zadržiavaných DPH hovoríme, vie, o akých sumách, neoprávnene zadržiavaných dépeháčkach hovoríme, a vie si zrejme veľmi dobre spočítať, ak za tieto neoprávnene zadržiavané DPH sumy mal zaplatiť sankčný úrok podnikateľom, tak že toto zrejme nie je až taká zanedbateľná položka v štátnom rozpočte. Tento fakt ma ešte viac utvrdil v tom, že je naozaj namieste obmedziť neoprávnené zadržiavanie dépeháčky podnikateľom, pretože okrem toho, že im možno spôsobuje finančné potiaže a problémy, napríklad druhotnú platobnú neschopnosť, tak sú to prostriedky, ktoré v dôsledku toho, že ich daňový úrad zadržuje, nie sú využívané na podnikanie, a teda nie sú pustené naspäť do ekonomiky.
Navyše, v tejto súvislosti verím, že ak bude mať daňový úrad nad sebou akýsi tlak, ktorý ho bude motivovať efektívne konať, tak nebude tento daňový úrad umelo kontroly predlžovať. A verím, že aj toto prospeje k zefektívneniu daňových kontrol.
Návrh zákona, ďalej, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. A som presvedčená, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Viac k tomuto návrhu zákona poviem v rozprave a týmto sa do nej aj hlásim. Ďakujem pekne zatiaľ za slovo.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý je opäť jedným zo série tých návrhov, ktorým sa snažím, zatiaľ, žiaľ, bez úspechu, riešiť problém s neplatičmi.
To, že neplatičstvo je skutočne problém, nedokazuje len množstvo návrhov zákonov, ktoré sú v tejto snemovni predkladané, dokazujú to ale predovšetkým tisíce živnostníkov a drobných podnikateľov, ktorí za sebou nechávajú veľké často štátom podporované silné spoločnosti, ale nie sú to len tieto silné veľké spoločnosti, sú to aj mnohí špekulanti, ktorí spoliehajú na slabú vymožiteľnosť práva.
Kým na predchádzajúcej schôdzi som predkladala návrh zákona, ktorý riešil problém neplatičov v režime reštrukturalizácie, tak tento návrh súvisí s iným zákonom. Súvisí so zákonom o dani z pridanej hodnoty a s exekučným konaním a týka sa v podstate všetkých neplatičov en bloc, nie teda len tých, ktorí sa zakrývajú za štatút reštrukturalizácie a z tohto titulu sa jednoducho rozhodnú, že svojim veriteľom za svoje služby dodané alebo tovary dodané nezaplatia.
Nedá mi nepovedať, že je veľká škoda, že tento zákon na predchádzajúcej schôdzi neprešiel. Možno ak by ten zákon, ktorý som podávala, prešiel, možno by dnes VÁHOSTAV s takou ľahkosťou neinformoval svojich veriteľov, že im zaplatí len 15 % z toho, čo si slušne a poctivo odpracovali.
Vrátim sa ale teda k predstaveniu návrhu zákona. Ako som už povedala, tento návrh súvisí so zákonom o dani z pridanej hodnoty a s exekučným konaním. A dovolím si teda stručne zhrnúť čoho konkrétne sa týka. Tento návrh zavádza do tohto zákona inštitút výpisu z kontrolného výkazu, zakladá nevyvrátiteľnú domnienku alebo teda právnu fikciu, že údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, sú ním uznané, čo do právneho dôvodu i výšky, zakotvuje, že dňom uplynutia lehoty na zaplatenie faktúry prestávajú byť obchodným tajomstvom údaje uvedené v nezaplatenej faktúre. No a keďže neschopnosť platiť podnikateľom spôsobuje aj dlhé zadržiavanie DPH, čo je tiež praxou v podnikaní, navrhujem zároveň riešiť aj tento problém. A teda konkrétne navrhujem skrátiť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na štyri mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že po uplynutí prvých dvoch mesiacov, ak sa počas týchto nepreukáže také pochybenie, ktoré by malo za následok krátenie daní, tak v takomto prípade nevrátený nadmerný odpočet daňovým úradom má byť úročený sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Vo svojom návrhu uvádzam, že tento návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie.
Ministerstvo financií ma však listom informovalo o tom, že tento návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet. Súhlasím s týmto tvrdením a vysvetľujem si túto disproporciu tým, že ministerstvo financií veľmi dobre vie, o akých sumách, zadržiavaných DPH hovoríme, vie, o akých sumách, neoprávnene zadržiavaných dépeháčkach hovoríme, a vie si zrejme veľmi dobre spočítať, ak za tieto neoprávnene zadržiavané DPH sumy mal zaplatiť sankčný úrok podnikateľom, tak že toto zrejme nie je až taká zanedbateľná položka v štátnom rozpočte. Tento fakt ma ešte viac utvrdil v tom, že je naozaj namieste obmedziť neoprávnené zadržiavanie dépeháčky podnikateľom, pretože okrem toho, že im možno spôsobuje finančné potiaže a problémy, napríklad druhotnú platobnú neschopnosť, tak sú to prostriedky, ktoré v dôsledku toho, že ich daňový úrad zadržuje, nie sú využívané na podnikanie, a teda nie sú pustené naspäť do ekonomiky.
Navyše, v tejto súvislosti verím, že ak bude mať daňový úrad nad sebou akýsi tlak, ktorý ho bude motivovať efektívne konať, tak nebude tento daňový úrad umelo kontroly predlžovať. A verím, že aj toto prospeje k zefektívneniu daňových kontrol.
Návrh zákona, ďalej, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. A som presvedčená, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Viac k tomuto návrhu zákona poviem v rozprave a týmto sa do nej aj hlásim. Ďakujem pekne zatiaľ za slovo.
Neautorizovaný
17:23
Vystúpenie 17:23
Jozef KollárKonštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou, ako už bolo spomenuté, návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom...
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou, ako už bolo spomenuté, návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. A odporúčam, aby predmetný návrh prerokovali výbory do 30. apríla a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, dámy a páni, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou, ako už bolo spomenuté, návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. A odporúčam, aby predmetný návrh prerokovali výbory do 30. apríla a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skontrolovaný
17:25
Uvádzajúci uvádza bod 17:25
Jana KiššováNie sú to zďaleka len veľké a silné firmy so štátom za chrbtom, tak ako sa aj dnes predviedol VÁHOSTAV, sú to ale aj rôzni špekulanti, ktorí sa spoliehajú na nefunkčnosť nášho právneho...
Nie sú to zďaleka len veľké a silné firmy so štátom za chrbtom, tak ako sa aj dnes predviedol VÁHOSTAV, sú to ale aj rôzni špekulanti, ktorí sa spoliehajú na nefunkčnosť nášho právneho systému, spoliehajú sa na to, že pre mnohých a hlavne pre tých menších a slabších je domôcť sa svojich peňazí tak zdĺhavé a komplikované, že to často vzdajú. A práve toto je pre špekulantov vynikajúca živná pôda na svoje nekalé konanie.
Ako som už v úvode povedala, tento návrh súvisí so zákonom o dani z pridanej hodnoty a s exekučným konaním a rieši v zásade dve veci. Je to jednak problém s neuhrádzaním faktúr a jednak problém so zadržiavaním DPH v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly. Čiže toto sú dve veci, ktoré sú v tomto návrhu obsiahnuté. Veľmi úzko spolu tieto dve veci súvisia, pretože obidve spôsobujú podnikateľom finančné problémy a často aj druhotnú platobnú neschopnosť.
Najprv poviem pár slov k návrhu, ktorým chcem riešiť neuhrádzanie faktúr.
Môj návrh jednak zavádza do tohto zákona inštitút výpisu z kontrolného výkazu a zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, teda právnu fikciu, že údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, sú ním uznané čo do právneho dôvodu a výšky. Inými slovami, ak si podnikateľ danú faktúru zaúčtuje a uvedie ju do kontrolného výkazu na DPH, zrejme s cieľom nárokovať si vrátenie z DPH a uviesť si faktúru, respektíve fakturovanú sumu do nákladov, má sa za to, že uznal tento záväzok v plnej výške. Ak túto faktúru včas neuhradí, veriteľ sa môže obrátiť na daňový úrad a žiadať od neho už spomínaný výpis z kontrolného výkazu. Súčasťou takejto žiadosti o výpis z kontrolného výkazu musí byť aj kópia predmetnej faktúry, respektíve iného dokladu, ktorým dokladuje svoju pohľadávku, a daňový úrad mu do troch dní tento výpis z kontrolného výkazu vydá. Tento výpis obsahuje výlučne údaje uvedené v kontrolnom výkaze, ktoré sa vzťahujú na faktúru (respektíve ten iný doklad), ktorú žiadateľ uviedol vo svojej žiadosti. Žiadateľom môže byť, samozrejme, len osoba, ktorá faktúru vystavila, respektíve tento iný doklad vystavila, pričom táto faktúra musí byť po splatnosti. Ak sú tieto podmienky splnené, tak takýto výpis z kontrolného výkazu by sa stal automaticky exekučným titulom. Čiže nie je to žiadne naťahovanie sa so súdmi a čakanie na rozhodnutie, jednoducho takýto výpis by bol veľmi rýchlo a veľmi promptne exekučným titulom.
Ak to teda zhrniem, ak si podnikateľ A uvedie faktúru od firmy B do kontrolného výkazu DPH, má sa za to, že uznal tento záväzok v plnej výške. Ak tento záväzok neuhradí, tak firma B môže žiadať daňový úrad o výpis kontrolného výkazu na DPH. Ten je mu ho povinný vydať. A tento výpis je automaticky exekučným titulom.
Takýto postup by významne zrýchlil proces, akým sa veriteľ dokáže k svojim pohľadávkam, a okrem toho by to bol z môjho pohľadu dostatočný strašiak pre špekulantov, ktorí dneska prvoplánovo faktúry nehradia, pretože vedia, že to robiť nemusia.
Ako som spomínala, tento návrh zákona rieši dve veci.
Druhým problémom, ktorý týmto návrhom riešim, je neprimerané zadržiavanie DPH v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly. Reálna prax je taká, že v mnohých firmách prebieha siahodlhá daňová kontrola, často umelo naťahovaná a predlžovaná a počas tejto kontroly daňový úrad podnikateľovi zadržiava DPH. Podľa súčasnej legislatívy by to nemalo byť viac ako rok, ale prax je taká, a vieme to zrejme všetci veľmi dobre, že mnohí ani po roku svoje peniaze nevidia, tento stav je pre mnohých podnikateľov problematický. Obzvlášť je problematický pre spoločnosti, pre malé spoločnosti, ktoré robia napríklad s veľkými obratmi, ale s malými maržami. Je problematický pre začínajúce firmy alebo pre firmy, ktoré investujú vysoké prostriedky, buď do zariadenia, do vybavenia, do technológie, jednoducho majú vysoké investície a tým pádom nárok na vysokú sumu vratky DPH. Tieto spoločnosti, ktoré si uplatňujú vysoké sumy na vrátenie z DPH, sú hneď pod drobnohľadom daňových úradov. A tie si na ne veľmi rady vždy posvietia.
Myslím si, že na jednej strane je to úplne v poriadku, Myslím si, že daňová kontrola naozaj je namieste, pokiaľ, pokiaľ sú podozrenia na to, že táto firma nejakým špekulatívnym spôsobom robí kadejakú gymnastiku s dépeháčkou, ale tieto daňové kontroly by mali byť efektívne, nemali by sa zbytočne naťahovať a v prípade, ak sa nevyskytnú pochybenia, ktoré by mali za následok krátenie daní, mal by daňový úrad zadržiavanú dépeháčku bezodkladne podnikateľovi vrátiť.
Ak firme, ktorá robí s vysokými obratmi a s nízkou maržou, teda firme, ktorej mesačné prevádzkové náklady sú napríklad 30-tisíc eur, daňový úrad zadržiava napríklad 100-tisíc alebo 200-tisíc eur, tak takáto firma sa môže dostať naozaj do vážnych, vážnych existenčných problémov. Ak sú to menšie firmy, môžu sa dostať až do takých problémov, že na svoju prevádzku, na to, aby vôbec dokázali fungovať, aby svoje jednotky zamestnancov dokázali zaplatiť, aby dokázali zaplatiť nájomné, elektriku a podobne, často musia riešiť kadejaké kontokorenty, často musia riešiť úvery z bánk, často musia žobroniť u svojich partnerov, aby im počkali s platbami. Jednoducho toto ich neúmerne zaťažuje, a to len preto, lebo im štát dĺži ich peniaze. Tieto firmy sa potom doslova trápia so svojím finančným manažmentom, manažmentom hradenia faktúr, vyjednávajú s bankami, vyjednávajú s dodávateľmi, jednoducho venujú neprimeranú energiu niečomu inému ako svojmu podnikaniu. A toto ich stojí nielen čas, ale často aj peniaze.
Okrem toho, čo som spomínala, tak daňová kontrola je dosť veľká časová aj organizačná nepríjemnosť, niekto z firmy sa musí kontrolórom venovať, musí byť k dispozícii, ak je to menšia firma, má externú účtovnú firmu, musí ju organizovať, musí ju prizývať, musí ju úkolovať. Jednoducho tento proces ak nie je efektívny, ak je naťahovaný, tak umelo brzdí aj možnosť chodu, efektívneho chodu firmy. Toto všetko je tiež v poriadku, ak je tá daňová kontrola efektívna. Ak tá daňová kontrola efektívna nie je, tak to v poriadku prestáva byť. Prax je taká, že daňové kontroly sú umelo naťahované, sú umelo predlžované, len aby bol dôvod zadržiavať dépeháčku alebo aby sa niečo našlo. Myslím si, že veľmi dobre mnohí vieme, o čom hovorím. Takýchto podnetov mám určite nielen ja mnoho. Nie je to nič ojedinelé.
Dokonca samotní kontrolóri sa často posťažujú, do akých praktík sú svojimi nadriadenými tlačení. Mňa napríklad oslovil jeden človek, ktorého firma mala za kontrolované obdobie všeho všudy dva šanóny dokladov. A keď doslova prosil kontrolórku, aby skontrolovali tieto dva šanóny dokladov v priebehu jedného mesiaca, respektíve v nejakom rozumnom čase, ak sa to nedá stihnúť za mesiac, pretože mali zadržiavanú vysokú sumu na dépeháčke, tak táto pani kontrolórka povedala tomuto človeku, že nemôže to urobiť, lebo má jednoducho na to príkaz zhora. Skontrolovala pár papierov, odišla, o ďalšie dva týždne prišla skontrolovať ďalších niekoľko dokladov, potom o ďalšie tri týždne ďalšie. U tohto podnikateľa prebieha kontrola už štvrtý mesiac, zatiaľ bez zistenia akéhokoľvek pochybenia, ale, samozrejme, aj bez vrátenia zadržiavanej sumy DPH.
Chcem ešte raz zopakovať, že ja nespochybňujem význam daňových kontrol. Nespochybňujem vonkoncom ani legitímny záujem a úlohu štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverenie všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch ale ochrana tohto, opakujem, legitímneho záujmu štátu by nemala byť v hrubom nepomere s existenčnými záujmami kontrolovaného daňového subjektu.
Vysvetlím teda teraz, v čom spočíva môj návrh.
Pri vzniku nadmerného odpočtu sa v mnohých prípadoch rozhodne daňový úrad vykonať kontrolu, pričom táto kontrola môže dnes trvať aj jeden rok. Podľa súčasnej právnej úpravy v prípade začatia daňovej kontroly zo strany daňového úradu, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom, čo v praxi znamená, že daňovému subjektu možno nadmerný odpočet zadržiavať až jeden rok. Vieme, že prax je aj taká, že je to často aj viac.
Ako som už spomínala, uvedená úprava spôsobuje mnohým veľké problémy a môže pôsobiť až likvidačne na tých podnikateľov, ktorých podnikanie je založené na vysokých obratoch a malých maržiach, keďže títo podnikatelia nemajú možnosť dostať sa k zdrojom nevyhnutným na ďalšie fungovanie svojej firmy.
Ako som tiež spomenula, a chcem to naozaj opäť zdôrazniť, nespochybňujem legitimitu a potrebu realizovania daňových kontrol, a teda v mojom návrhu nijako nezasahujem do dĺžky daňovej kontroly, táto kontrola nech je kľudne jeden rok, ale navrhujem, aby k vráteniu nadmerného odpočtu došlo najneskôr do štyroch mesiacov od začatia daňovej kontroly, pričom po uplynutí dvoch mesiacov od začatia daňovej kontroly je daňový úrad povinný uhradiť daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku EURIBOR-u, Mám totiž za to, že štyri mesiace sú dostatočne dlhou dobou na potvrdenie alebo vyvrátenie podozrenia, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu.
Zároveň som presvedčená, že ak štát podnikateľovi zadržiava takýmto spôsobom peniaze a nepreukáže sa, že došlo ku kráteniu dane, mal by štát tomuto podnikateľovi kompenzovať náklady, ktoré mu v dôsledku tohto vznikli.
Za korektný kompromis považujem to, že počas prvých dvoch mesiacov od začatia daňovej kontroly by zadržiavaný nadmerný odpočet úročený nebol, no po uplynutí prvých dvoch mesiacov je namieste priznať kontrolovanému daňovému subjektu nárok na úročenie zadržiavanej sumy vo výške trojnásobného EURIBOR-u. Prečo je to trojnásobný EURIBOR? To je porovnateľná suma so sumou, akou daňový úrad sankcionuje tých podnikateľov, ktorí sú v omeškaní voči daňovému úradu, tak v zmysle nejakého rovnakého metra si myslím, že porovnateľná suma je namieste.
Mám teraz veľmi silné nutkanie poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporilo, a ja to určite urobím, ale nie som naivná, keď vidím s akou ľahkosťou toto plénum, a teda hlavne vládni poslanci všetky návrhy zákonov, ktoré sa snažia riešiť neplatičstvo, odmietajú. Tak nie som naivná. A nemyslím si, že tento návrh zákona prejde, ale myslím si, že je naozaj namieste, aby prišli s vlastným návrhom a aby spravili niečo s tým, čo sa vonku deje, aby spravili niečo s tým, čo sa napríklad udialo dneska, a aby spravili niečo s tým, aby ľudia, ktorí na Slovensku poctivo podnikajú, sa dostali k svojim peniazom, a to nie o rok, nie o dva roky, nie nikdy a nie v 15-percentnej výške. Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, ako som už na začiatku povedala a nepoviem nič nové, neplatičstvo je na Slovensku, žiaľ, jav, ktorý sa stáva súčasťou slovenského podnikateľského folklóru, veľmi nezdravého a veľmi škodlivého folklóru.
Nie sú to zďaleka len veľké a silné firmy so štátom za chrbtom, tak ako sa aj dnes predviedol VÁHOSTAV, sú to ale aj rôzni špekulanti, ktorí sa spoliehajú na nefunkčnosť nášho právneho systému, spoliehajú sa na to, že pre mnohých a hlavne pre tých menších a slabších je domôcť sa svojich peňazí tak zdĺhavé a komplikované, že to často vzdajú. A práve toto je pre špekulantov vynikajúca živná pôda na svoje nekalé konanie.
Ako som už v úvode povedala, tento návrh súvisí so zákonom o dani z pridanej hodnoty a s exekučným konaním a rieši v zásade dve veci. Je to jednak problém s neuhrádzaním faktúr a jednak problém so zadržiavaním DPH v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly. Čiže toto sú dve veci, ktoré sú v tomto návrhu obsiahnuté. Veľmi úzko spolu tieto dve veci súvisia, pretože obidve spôsobujú podnikateľom finančné problémy a často aj druhotnú platobnú neschopnosť.
Najprv poviem pár slov k návrhu, ktorým chcem riešiť neuhrádzanie faktúr.
Môj návrh jednak zavádza do tohto zákona inštitút výpisu z kontrolného výkazu a zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, teda právnu fikciu, že údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, sú ním uznané čo do právneho dôvodu a výšky. Inými slovami, ak si podnikateľ danú faktúru zaúčtuje a uvedie ju do kontrolného výkazu na DPH, zrejme s cieľom nárokovať si vrátenie z DPH a uviesť si faktúru, respektíve fakturovanú sumu do nákladov, má sa za to, že uznal tento záväzok v plnej výške. Ak túto faktúru včas neuhradí, veriteľ sa môže obrátiť na daňový úrad a žiadať od neho už spomínaný výpis z kontrolného výkazu. Súčasťou takejto žiadosti o výpis z kontrolného výkazu musí byť aj kópia predmetnej faktúry, respektíve iného dokladu, ktorým dokladuje svoju pohľadávku, a daňový úrad mu do troch dní tento výpis z kontrolného výkazu vydá. Tento výpis obsahuje výlučne údaje uvedené v kontrolnom výkaze, ktoré sa vzťahujú na faktúru (respektíve ten iný doklad), ktorú žiadateľ uviedol vo svojej žiadosti. Žiadateľom môže byť, samozrejme, len osoba, ktorá faktúru vystavila, respektíve tento iný doklad vystavila, pričom táto faktúra musí byť po splatnosti. Ak sú tieto podmienky splnené, tak takýto výpis z kontrolného výkazu by sa stal automaticky exekučným titulom. Čiže nie je to žiadne naťahovanie sa so súdmi a čakanie na rozhodnutie, jednoducho takýto výpis by bol veľmi rýchlo a veľmi promptne exekučným titulom.
Ak to teda zhrniem, ak si podnikateľ A uvedie faktúru od firmy B do kontrolného výkazu DPH, má sa za to, že uznal tento záväzok v plnej výške. Ak tento záväzok neuhradí, tak firma B môže žiadať daňový úrad o výpis kontrolného výkazu na DPH. Ten je mu ho povinný vydať. A tento výpis je automaticky exekučným titulom.
Takýto postup by významne zrýchlil proces, akým sa veriteľ dokáže k svojim pohľadávkam, a okrem toho by to bol z môjho pohľadu dostatočný strašiak pre špekulantov, ktorí dneska prvoplánovo faktúry nehradia, pretože vedia, že to robiť nemusia.
Ako som spomínala, tento návrh zákona rieši dve veci.
Druhým problémom, ktorý týmto návrhom riešim, je neprimerané zadržiavanie DPH v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly. Reálna prax je taká, že v mnohých firmách prebieha siahodlhá daňová kontrola, často umelo naťahovaná a predlžovaná a počas tejto kontroly daňový úrad podnikateľovi zadržiava DPH. Podľa súčasnej legislatívy by to nemalo byť viac ako rok, ale prax je taká, a vieme to zrejme všetci veľmi dobre, že mnohí ani po roku svoje peniaze nevidia, tento stav je pre mnohých podnikateľov problematický. Obzvlášť je problematický pre spoločnosti, pre malé spoločnosti, ktoré robia napríklad s veľkými obratmi, ale s malými maržami. Je problematický pre začínajúce firmy alebo pre firmy, ktoré investujú vysoké prostriedky, buď do zariadenia, do vybavenia, do technológie, jednoducho majú vysoké investície a tým pádom nárok na vysokú sumu vratky DPH. Tieto spoločnosti, ktoré si uplatňujú vysoké sumy na vrátenie z DPH, sú hneď pod drobnohľadom daňových úradov. A tie si na ne veľmi rady vždy posvietia.
Myslím si, že na jednej strane je to úplne v poriadku, Myslím si, že daňová kontrola naozaj je namieste, pokiaľ, pokiaľ sú podozrenia na to, že táto firma nejakým špekulatívnym spôsobom robí kadejakú gymnastiku s dépeháčkou, ale tieto daňové kontroly by mali byť efektívne, nemali by sa zbytočne naťahovať a v prípade, ak sa nevyskytnú pochybenia, ktoré by mali za následok krátenie daní, mal by daňový úrad zadržiavanú dépeháčku bezodkladne podnikateľovi vrátiť.
Ak firme, ktorá robí s vysokými obratmi a s nízkou maržou, teda firme, ktorej mesačné prevádzkové náklady sú napríklad 30-tisíc eur, daňový úrad zadržiava napríklad 100-tisíc alebo 200-tisíc eur, tak takáto firma sa môže dostať naozaj do vážnych, vážnych existenčných problémov. Ak sú to menšie firmy, môžu sa dostať až do takých problémov, že na svoju prevádzku, na to, aby vôbec dokázali fungovať, aby svoje jednotky zamestnancov dokázali zaplatiť, aby dokázali zaplatiť nájomné, elektriku a podobne, často musia riešiť kadejaké kontokorenty, často musia riešiť úvery z bánk, často musia žobroniť u svojich partnerov, aby im počkali s platbami. Jednoducho toto ich neúmerne zaťažuje, a to len preto, lebo im štát dĺži ich peniaze. Tieto firmy sa potom doslova trápia so svojím finančným manažmentom, manažmentom hradenia faktúr, vyjednávajú s bankami, vyjednávajú s dodávateľmi, jednoducho venujú neprimeranú energiu niečomu inému ako svojmu podnikaniu. A toto ich stojí nielen čas, ale často aj peniaze.
Okrem toho, čo som spomínala, tak daňová kontrola je dosť veľká časová aj organizačná nepríjemnosť, niekto z firmy sa musí kontrolórom venovať, musí byť k dispozícii, ak je to menšia firma, má externú účtovnú firmu, musí ju organizovať, musí ju prizývať, musí ju úkolovať. Jednoducho tento proces ak nie je efektívny, ak je naťahovaný, tak umelo brzdí aj možnosť chodu, efektívneho chodu firmy. Toto všetko je tiež v poriadku, ak je tá daňová kontrola efektívna. Ak tá daňová kontrola efektívna nie je, tak to v poriadku prestáva byť. Prax je taká, že daňové kontroly sú umelo naťahované, sú umelo predlžované, len aby bol dôvod zadržiavať dépeháčku alebo aby sa niečo našlo. Myslím si, že veľmi dobre mnohí vieme, o čom hovorím. Takýchto podnetov mám určite nielen ja mnoho. Nie je to nič ojedinelé.
Dokonca samotní kontrolóri sa často posťažujú, do akých praktík sú svojimi nadriadenými tlačení. Mňa napríklad oslovil jeden človek, ktorého firma mala za kontrolované obdobie všeho všudy dva šanóny dokladov. A keď doslova prosil kontrolórku, aby skontrolovali tieto dva šanóny dokladov v priebehu jedného mesiaca, respektíve v nejakom rozumnom čase, ak sa to nedá stihnúť za mesiac, pretože mali zadržiavanú vysokú sumu na dépeháčke, tak táto pani kontrolórka povedala tomuto človeku, že nemôže to urobiť, lebo má jednoducho na to príkaz zhora. Skontrolovala pár papierov, odišla, o ďalšie dva týždne prišla skontrolovať ďalších niekoľko dokladov, potom o ďalšie tri týždne ďalšie. U tohto podnikateľa prebieha kontrola už štvrtý mesiac, zatiaľ bez zistenia akéhokoľvek pochybenia, ale, samozrejme, aj bez vrátenia zadržiavanej sumy DPH.
Chcem ešte raz zopakovať, že ja nespochybňujem význam daňových kontrol. Nespochybňujem vonkoncom ani legitímny záujem a úlohu štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverenie všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch ale ochrana tohto, opakujem, legitímneho záujmu štátu by nemala byť v hrubom nepomere s existenčnými záujmami kontrolovaného daňového subjektu.
Vysvetlím teda teraz, v čom spočíva môj návrh.
Pri vzniku nadmerného odpočtu sa v mnohých prípadoch rozhodne daňový úrad vykonať kontrolu, pričom táto kontrola môže dnes trvať aj jeden rok. Podľa súčasnej právnej úpravy v prípade začatia daňovej kontroly zo strany daňového úradu, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom, čo v praxi znamená, že daňovému subjektu možno nadmerný odpočet zadržiavať až jeden rok. Vieme, že prax je aj taká, že je to často aj viac.
Ako som už spomínala, uvedená úprava spôsobuje mnohým veľké problémy a môže pôsobiť až likvidačne na tých podnikateľov, ktorých podnikanie je založené na vysokých obratoch a malých maržiach, keďže títo podnikatelia nemajú možnosť dostať sa k zdrojom nevyhnutným na ďalšie fungovanie svojej firmy.
Ako som tiež spomenula, a chcem to naozaj opäť zdôrazniť, nespochybňujem legitimitu a potrebu realizovania daňových kontrol, a teda v mojom návrhu nijako nezasahujem do dĺžky daňovej kontroly, táto kontrola nech je kľudne jeden rok, ale navrhujem, aby k vráteniu nadmerného odpočtu došlo najneskôr do štyroch mesiacov od začatia daňovej kontroly, pričom po uplynutí dvoch mesiacov od začatia daňovej kontroly je daňový úrad povinný uhradiť daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku EURIBOR-u, Mám totiž za to, že štyri mesiace sú dostatočne dlhou dobou na potvrdenie alebo vyvrátenie podozrenia, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu.
Zároveň som presvedčená, že ak štát podnikateľovi zadržiava takýmto spôsobom peniaze a nepreukáže sa, že došlo ku kráteniu dane, mal by štát tomuto podnikateľovi kompenzovať náklady, ktoré mu v dôsledku tohto vznikli.
Za korektný kompromis považujem to, že počas prvých dvoch mesiacov od začatia daňovej kontroly by zadržiavaný nadmerný odpočet úročený nebol, no po uplynutí prvých dvoch mesiacov je namieste priznať kontrolovanému daňovému subjektu nárok na úročenie zadržiavanej sumy vo výške trojnásobného EURIBOR-u. Prečo je to trojnásobný EURIBOR? To je porovnateľná suma so sumou, akou daňový úrad sankcionuje tých podnikateľov, ktorí sú v omeškaní voči daňovému úradu, tak v zmysle nejakého rovnakého metra si myslím, že porovnateľná suma je namieste.
Mám teraz veľmi silné nutkanie poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporilo, a ja to určite urobím, ale nie som naivná, keď vidím s akou ľahkosťou toto plénum, a teda hlavne vládni poslanci všetky návrhy zákonov, ktoré sa snažia riešiť neplatičstvo, odmietajú. Tak nie som naivná. A nemyslím si, že tento návrh zákona prejde, ale myslím si, že je naozaj namieste, aby prišli s vlastným návrhom a aby spravili niečo s tým, čo sa vonku deje, aby spravili niečo s tým, čo sa napríklad udialo dneska, a aby spravili niečo s tým, aby ľudia, ktorí na Slovensku poctivo podnikajú, sa dostali k svojim peniazom, a to nie o rok, nie o dva roky, nie nikdy a nie v 15-percentnej výške. Ďakujem.
Neautorizovaný
17:42
Poskytovanie ambulantnej starostlivosti pre deti v domácom prostredí nie je jednoznačne legislatívne upravené. V mnohých zdravotných situáciách, ako sú napríklad vysoké horúčky, predstavuje doprava a čakanie v ambulancii všeobecného lekára veľkú záťaž pre choré dieťa. V prípade častých infekčných ochorení u detí môže navyše choré dieťa nakaziť ďalšie deti v čakárni lekára. Návšteva v domácom prostredí tak predstavuje v mnohých prípadoch najvhodnejšiu formu poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Navrhovaná úprava stanovuje podmienky poskytnutia zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí a ukladá ministerstvu zdravotníctva povinnosť určiť minimálnu výšku úhrady za takúto zdravotnú starostlivosť práve preto, aby nebola a nemohla byť zneužitá.
Práve stanovenie výšky minimálnej úhrady za poskytnutie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí a výška úhrady za dopravu lekára, ktorú ustanoví vyhláška ministerstva zdravotníctva, bude efektívne napomáhať, aby tieto formy poskytnutia zdravotnej starostlivosti pre dieťa neboli zneužívané a boli využívané v adekvátnej miere a forme.
Tento návrh novely zákona by mohol zlepšiť, skvalitniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre deti do 11., respektíve 18. roku veku, a preto by som vás chcel požiadať, milé kolegyne, vážení kolegovia, o jeho podporu do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, cieľom návrhu je zabezpečiť tri základné zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre osoby po dovŕšení 11., respektíve 18. roku veku a to sú a) plne hradené návštevy v domácom prostredí chorého dieťaťa, ak to jeho zdravotný stav vyžaduje, b) plánovaná zdravotná starostlivosť pre deti sa musí poskytnúť najneskôr do troch mesiacov, c) jednoduché a rýchle vybavenie liečby v zahraničí pre deti, pokiaľ nie je možné liečbu poskytnúť na Slovensku.
Poskytovanie ambulantnej starostlivosti pre deti v domácom prostredí nie je jednoznačne legislatívne upravené. V mnohých zdravotných situáciách, ako sú napríklad vysoké horúčky, predstavuje doprava a čakanie v ambulancii všeobecného lekára veľkú záťaž pre choré dieťa. V prípade častých infekčných ochorení u detí môže navyše choré dieťa nakaziť ďalšie deti v čakárni lekára. Návšteva v domácom prostredí tak predstavuje v mnohých prípadoch najvhodnejšiu formu poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Navrhovaná úprava stanovuje podmienky poskytnutia zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí a ukladá ministerstvu zdravotníctva povinnosť určiť minimálnu výšku úhrady za takúto zdravotnú starostlivosť práve preto, aby nebola a nemohla byť zneužitá.
Práve stanovenie výšky minimálnej úhrady za poskytnutie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí a výška úhrady za dopravu lekára, ktorú ustanoví vyhláška ministerstva zdravotníctva, bude efektívne napomáhať, aby tieto formy poskytnutia zdravotnej starostlivosti pre dieťa neboli zneužívané a boli využívané v adekvátnej miere a forme.
Tento návrh novely zákona by mohol zlepšiť, skvalitniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre deti do 11., respektíve 18. roku veku, a preto by som vás chcel požiadať, milé kolegyne, vážení kolegovia, o jeho podporu do druhého čítania.
Neautorizovaný
17:49
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú informáciu. V súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný