53.schôdza

Ďakujem pekne. Pán predseda, pri tlači 1617, teda hlasovaní pri tlači 1617, zjavne sa objavilo viacero chýb hlasovacieho zariadenia, keďže pán Frešo nehlasoval za výročnú správu SDKÚ, ktorú sám predložil, a čo sa týka pána Matoviča, tak za výročnú správu OĽaNO hlasoval iba on sám a celý klub OĽaNO sa zdržal, tak asi tá výročná správa buď má nejakú chybu, pán Matovič, u vás v strane, alebo bola chyba v hlasovacom zariadení. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja by som chcela povedať, že myslím si, že predseda parlamentu si plní svoje povinnosti. Ale poprosila by som aj ostatných poslancov, aby sa viacej sústredili na hlasovanie, aby sa naozaj koncentrovali, a ak majú problémy s technikou, tak nech teda naozaj to neprednášajú predsedovi parlamentu, je tu štáb technikov, aby si to vyriešili. A naozaj si myslím, že poslanci sa niektorí nevenujú hlasovaniu a potom zbytočne tu zavádzajú všetkých poslancov a celú snemovňu. Takže poprosím všetkých.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. No nenapadlo by ma kontrolovať, naozaj, keď to zariadenie vypíše, že som bol za, že či teda som hlasoval alebo nie, ak je to napísané v tom zápise ináč, tak, samozrejme, to, čo som podpísal, tak za to som hlasoval. To je úplne prirodzené, normálne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pokračujem teda v tom prerušenom vystúpení, ktoré som prerušil pred hlasovaním, kde som hovoril niečo o stanovisku alebo o správe, ak chcete, OECD, ktoré vydáva táto organizácia voči jednotlivým individuálnym členských krajinám. A nebudem to už teda opakovať. Pevne verím, že s obsahom, čo je tam uvedené, sa plne stotožní aj pán minister.
Teraz, ak dovolíte, ešte uvediem na úvod opäť jeden z ďalších oficiálnych dokumentov, ktorý sa bezprostredne týka programu stability, a to je, to je Country-specific recommendations, čiže špeciálne odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré tentokrát vydáva Európska komisia. Tu chcem povedať, že je pravdou, že niekde som čítal, niekto urobil takú štatistiku, že nakoľko jednotlivé členské krajiny dodržiavajú špecifické odporúčania a výsledky tej štatistiky boli naozaj že dramaticky zlé. Iba 15 % špecifických odporúčaní pre krajinu sa skutočne napĺňa. Niekedy vzniká až oprávnená otázka alebo velikánsky otáznik, načo vôbec existuje Európsky semester, načo vôbec existuje nejaká preventívna vetva Paktu stability a rastu, kde sa preventívne pozerá Európska komisia na kvalitu fiškálnych politík jednotlivých krajín. Načo vôbec existuje Európska fiškálna zmluva, keď nakoniec prax samotná je takáto? Hovorím o tom preto, lebo častokrát všetci počúvame, že sme členmi Európskej únie. To je združenie krajín, ktoré vyznávajú nejaké spoločné hodnoty, a tu chcem povedať, že práve jednou z najvyšších, ak nie vôbec najvyššou hodnotou by malo byť dodržiavanie pravidiel. A to sa nedeje. Čiže nie je celkom správne a postačujúce povedať, že sme súčasťou nejakého exkluzívneho klubu a v rámci neho ešte exkluzívnejšieho, ktorý sa volá eurozóna, a hovoriť, že no musíme to, musíme hento, lebo sme členmi toho klubu a musíme dodržiavať hodnoty. Ja tvrdím, že strechou všetkých týchto hodnôt by malo byť dodržiavanie pravidiel, a to sa práve, bohužiaľ, nedeje, a preto sme tam, tam, kde sme, s celou Európskou úniou a eurozónou zvlášť.
Takže v špecifických odporúčaniach pre krajinu, to sú odporúčania tentokrát pre Slovensko, chcem len zopakovať, lebo málo sa o tom nahral hovorí. Chcem zopakovať, že Slovensko má nízku kvalitu podnikateľského prostredia. Netvrdím ja, je to v sumáre proste tých, nazvem to, odrážok v špecifických odporúčaniach pre krajinu. Nízka kvalita podnikateľského prostredia, ktorá je nízkou pre obidva segmenty, jak zahraničné, tak aj domáce investície. Hovoril som o tom v predchádzajúcom vystúpení, keď som práve konštatoval, že medziročný nárast investícií do fixného kapitálu je fajn, keď sa pozrieme na to izolovane v rámci jedného roka. Keď sa na to pozrieme v horizonte troch, štyroch, piatich rokov, zistíme, že naďalej, a to sa konštatuje aj v tomto dokumente, objem tých investícií nedosiahol ešte stále predkrízovú úroveň. A to naozaj nie je dobré.
Ďalej sa tam konštatuje, že aby sme mohli naďalej zvyšovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií, že to bude veľmi, veľmi závisieť od schopnosti vlády zvyšovať cost-effectiveness, ako efektívnosť účinnosť nákladov vynakladaných v rezorte zdravotníctva. Toto je ďalšia obrovská Achillova päta, s ktorou, a tu súhlasím s pánom ministrom Kažimírom, sa bude musieť ale úplne vážne popasovať vláda, ktorá príde po parlamentných voľbách. A to bude nielen rezort zdravotníctva ale aj rezort školstva, o ktorom som niekoľkokrát opakovane vyhlásil, že je najmenej zreformovaným rezortom zo všetkých rezortov, tak jak je poskladaná vláda, resp. ministri zodpovední za jednotlivé rezorty. To sú naozaj rezorty, ktorými, ospravedlňujem sa za pejoratívny výraz, revolúcia ešte neprešla cez tieto dva rezorty. To je tak a toto bude aj do budúcnosti najväčšou železnou guľou na nohách slovenských ministrov, ktorí prídu po Petrovi Kažimírovi, ministrov financií, ako sa vysporiadať práve so spomínanou štrukturálnou reformou ako školstva, tak aj, tak aj zdravotníctva.
Ale súčasne sa konštatuje v špecifických odporúčaniach pre krajinu aj veľmi nízka efektívnosť výberu daní a správy daní. To znamená, že napriek tomu, že sa v tejto oblasti urobilo strašne veľa, tak ten progres bude potrebné dosahovať stále ďalej a ďalej. Zdá sa, že to bude nikdy nekončiaci, nekončiaci príbeh. Takže toľko ku špecifickým odporúčaniam pre krajinu.
Ak dovolíte, pár poznámok k samotnému predloženému programu stability na roky ’15 až ’17. Už som hovoril o tom, že dobrá správa pre krajinu, rok 2013 konsolidačné úsilie vo výške 2 % HDP, to je naozaj fajn. Rok potom prišlo to uvoľnenie, o ktorom hovoril pred chvíľou v záverečnom slove k štátnemu záverečnému účtu pán minister, že to bolo dobré, že takto si to naplánovali, že teraz sa tá uzda trošku povolí a inými slovami sa trošku prechodne zhorší stav verejných financií v domnení, že tým vlastne dokážeme ľahšie a skôr prekonať dôsledky krízy.
No ale teraz keď sme pri programe stability, tak nie náhodou sa tam uvádza pre roky ’15, ’16, ’17 tzv. priemerný ukazovateľ, to znamená, konsolidačné úsilie má byť za tieto tri roky v priemere na úrovni 0,5 % HDP. Je to preto, lebo ak si to číslo rozoberieme na drobné po tých troch rokoch, tak zistíme, že na tento rok je to 0,4 % konsolidačné úsilie, budúci rok 0,4 a v roku ’17 0,7. Tu vidíte potom priamo na tvrdých dátach to, čo hovoril pán minister Kažimír v záverečnom slovo k predchádzajúcemu bodu k štátnemu záverečnému účtu, že vlastne tá, povedal by som, dvojnásobne vyššia ťarcha toho konsolidačného úsilia ostane na pleciach vlády, ktorá vzíde z parlamentných volieb v marci 2016. Takže ešte raz, tento rok 0,4 konsolidačné úsilie, budúci rok 0,4 a 0,7 čiže takmer dvojnásobné konsolidačné úsilie ostáva za horizontom politického štvorročného cyklu. To si nevymýšľam, to len interpretujem dáta, ktoré sú uvedené v programe stability.
Ak hovoríte o tom, že Slovensko ako jedna z mála krajín využíva investičnú klauzulu, to je to, že keď máte nejaké verejné investície do infraštruktúry a tak ďalej, tak vzťahuje sa na vás výnimka aj z európskej fiškálnej zmluvy, že nemusíte každý rok dosahovať zvýšenie toho konsolidačného úsilia, alebo teda naopak znižovanie štrukturálneho deficitu o pol percenta, lebo máme investičnú výnimku.
Domnievam sa, že toto nebol najšťastnejší krok zo strany Európskej komisie, vôbec s takouto výnimkou prísť. Ale hold je tu. Všetky krajiny, ktoré ju dostanú sa tešia, pretože opäť ako keby sme vtedy povolili v nejakom nielen v konsolidačnom úsilí, ale aj v úsilí štrukturálnom. V úsilí robiť štrukturálne reformy, ktoré každý dobrý hospodár robí v časoch, keď sa ekonomike darí. Tak urobiť tie štrukturálne reformy, ktoré vždy, každá a jedna tá reforma nesie so sebou isté náklady, ale tie sú potrebné vynaložiť preto, aby sa v strednodobom a dlhodobom horizonte nakoniec efekty socioekonomické tej-danej reformy prejavili. A ja sa pýtam, kedy už bude vhodnejší čas na Slovensku robiť štrukturálne reformy, ak nie v okamihu, keď sa ekonomike darí, akokoľvek stále upozorňujem, buďme opatrní, pretože to dočasné ekonomické zrýchlenie alebo ekonomický rast vyšší ako boli predpoklady, na ktorý bol postavený rozpočet, je naozaj veľmi krehké to oživenie. A súčasne, a tu možno bude súhlasiť aj kolega pán minister so mnou, že, že ktorá vláda na Slovensku má väčší potenciál urobiť reformu, ak nie jednofarebná vláda. Odpadá jej tu naozaj a viem, o čom hovorím, necelé dva roky som bol súčasťou, aj keď nie na strane exekutívy, na strane parlamentnej, ale chodil som na koaličné rady a viem, aké to stojí enormné úsilie niekedy dosahovať prienik názorový, čo i len keby tam boli dvaja tí koaliční partneri, nie štyria, nie viacerí. A toto, tieto náklady na dosahovanie toho prieniku táto jednofarebná vláda celkom objektívne nemá. Preto vravím, že bolo potrebné ten priestor využiť, využiť ďaleko, ďaleko viac.
Ale k tomu, že presúva konsolidačné úsilie na dvojnásobnú hodnotu, až za horizont politického cyklu, teda na ten spomínaný rok 2017, tomu v celku rozumiem. To hovorím teraz zase aj sebakriticky v tom, že tak to robili všetky vlády od roku ’89. To je proste tak. Koniec koncov o tom svedčí jeden krásny príklad, ktorý je tu v správe uvedený, ktorý hovorí o tom, že akonáhle je ten horizont, v rámci ktorého plánujete akýkoľvek parameter, vzdialenejší ten horizont, tak podliehate ilúzii sa pozerať na tú skutočnosť, ktorá nastane o 3, o 5, o 7 rokov, ako keby optimistickejšie, čiže to je úplne prirodzená vlastnosť každého človeka a politikov nevynímajúc a ministrov financií už vôbec nevynímajúc, že čím ten horizont je vzdialenejší, tým sa nejak v podvedomí snažíte na ten parameter pozrieť optimistickejšie. A čím ste bližšie k tomu bodu B, ktorý nastane, tak už ten svoj optimizmus trošku dávate dole.
A teraz ten sľúbený príklad. Fiškálne ciele, aké boli, teraz hovoríme o schodku pri rozpočte verejnej správy. Keď sa v roku ’13 hovorilo o schodku na rok ’14, tak tam bolo v rozpočte verejnej správy, ten bol na roky ’13 až ’15, lebo vždy je to na tri roky, ale hovoríme stále o tom bode B, o tom cieľovom stave, rok 2014, tak tam bol schodok naplánovaný na úrovni mínus 2,44 % HDP. Rozpočet verejnej správy na roky ’14 až ’15, čiže o rok neskôr, trojročné programovacie obdobie už hovoril, že ten schodok bude mínus 2,64, tak to bolo aj zapísané do schváleného zákona o štátnom rozpočte. A keď sa pozriete na štátny záverečný účet, tak tam už je ten schodok 2,87 % HDP.
Čiže aby sme sa dobre rozumeli, keď sme sa pozreli na ten rok ’14 ako keby tri roky predtým alebo dva roky predtým, tak sme ho videli v lepšom svetle, ako sme ho videli o rok neskôr, a to bolo zase v lepšom svetle, ako sme ho videli o dva roky. A tak ďalej by som mohol pokračovať. Čiže čím ste bližšie k tomu bodu, tým zisťujete, že tie vaše prapôvodné tri roky a viac rokov staré odhady boli too optimistic. Boli naozaj prehnane optimistické. Opakujem ešte raz, je to do istej miery prirodzená vlastnosť kohokoľvek. Keď sa budem pozerať na neskorší horizont, tak ho budem vidieť v ružovejšom svetle, lebo v tom roku ’13, kedy tento príbeh, o ktorom hovorím, začal tento konkrétny prípad, tak vtedy už boli všetky turbulencie, krízy 2008, 2009, potom eurovaly, pád vlády, dočasný, trvalý euroval, Grécko, Španielsko, Portugalsko, Írsko, Cyprus, všetky tie záchrany, toto všetko už bolo v tom roku 2013 známym faktom alebo známou veličinou. Čiže tu neobstojí celkom nejaké také, že odvolávanie sa na endogénne nejaké veličiny zvonku, ktoré sú neznáme a ktoré nevieme predvídať.
No a to isté platí, lebo máme pred sebou teraz bod, ktorý prerokovávame, sa volá Program stability na roky ’15 až ’17, tak isté platí, keď sa pozriete na rozpočet verejnej správy na roky ’15 až ’17, tak zistíte, že hlavne na ten rok ’16 a s tým súhlasí iste aj pán minister, zostáva, myslím, balík ešte nejakých 360 mil. eur celková hodnota opatrení fiškálnych, ktoré ešte nie sú zatiaľ nadefinované, ktoré opatrenia to majú byť, aby sme ten fiškálny cieľ v tom roku 2016 dosiahli. Ale chápem, myslím, že ste to, pán minister, spomínali vo vašom záverečnom slove k predchádzajúcemu bodu, že to nechávate vlastne na tú vládu, ktorá vzíde z parlamentných volieb.
Keď som začal toto moje vystúpenie, tesne pred hlasovaním ste sa museli vzdialiť z miestnosti, ale položil som vtedy otázku, že, a poprosím potom v záverečnom slove zaujať stanovisko, ak by ste bol tak dobrý, čo je dôvodom toho, že súčasťou tohto bodu prerokovaného nie je aj Národný program reforiem, lebo samotný ten dokument špecifických odporúčaní pre krajinu z dielne Európskej komisie hovorí o tom, že tie odporúčania sú voči obidvom dokumentom aj Programu stability, aj k Národnému programu reforiem, lebo Komisia ich vníma ako v jednom balíku. Takže pre mňa nie je známa príčina, prečo neprerokovávame dnes aj Národný program reforiem. Kto ho z vás pozná a čítal a porozumel mu, tak by asi súhlasil so mnou, že v tom dokumente je ďaleko väčší priestor na kreatívnu diskusiu ako k týmto číslam, ktoré sú v samotnom programe stability.
Takže chcem povedať niektoré z tých vecí, ktoré patria k tomuto materiálu, sme si vydiskutovali v štátnom záverečnom účte, to boli tie záväzky Slovenska voči ESFS, a čo s nimi.
Tak posledná poznámka úplne na záver, to sú tie ukazovatele S1, S2, ktoré hovoria o strednodobom a dlhodobej udržateľnosti našich verejných financií. Na toto by som chcel obzvlášť upozorniť, pretože ľubovoľná vláda, či ľavicová, či pravicová, ľubovoľná, ktorá bola, je, alebo ktorá vzíde z nasledujúcich volieb, vždy bude platiť, že akékoľvek 12-mesačné pôsobenie tej vlády, teda jeden rok vytrhnutý z kontextu má pomerne nízku, takmer až nulitnú vypovedaciu schopnosť. Vždy musíme tie makroekonomické údaje vnímať v nejakej časovej rade, v nejakej súslednosti. A preto som rád, že nie na Slovensku to vzniklo, vzniklo to kedysi dávnejšie v rámci Paktu stability a rastu, že sa začína v každej členskej krajine vypočítavať ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Ten prvý z nich, ten S1, S preto, lebo sustainability, čiže udržateľnosť, z toho je odvodený názov toho, toho parametra, ten hovorí o tom, že o akú hodnotu musíte trvale meniť primárne štrukturálne saldá vo verejných financiách, aby hrubý verejný dlh v roku 2030 nepresiahol úroveň 60 % HDP. To je maastrichtské kritérium. Čiže po lopate povedané, aký príspevok rok po roku, každý rok za sebou až do roku 2030 musí urobiť krajina v ozdravovacom úsilí vo verejných financiách, aby ste ani v tom roku 2030 neprekročili maastrichtské kritérium 60 %. To je strednodobý ukazovateľ.
A ten dlhodobý, ten sa volá S2 parameter a ten hovorí v princípe v prvej časti to isté, každý rok o koľko máte zvýšiť to konsolidačné úsilie alebo ozdraviť verejné financie. Ale teraz, aby, taká zložitá veta, súčasná hodnota, to je tá present value, súčasná hodnota všetkých budúcich primárnych sáld sa rovnala súčasnej úrovni dlhu. Poviem to zjednodušene a po slovensky. Ten parameter hovorí o tom, o koľko percent máte každý rok ozdraviť verejné financie, aby nikdy váš verejný dlh nebol vyšší, ako je dnes, keď to môžem takto trošku zjednodušene, ale pre zrozumiteľnosť povedať. Aby sme si tu nevysvetľovali, čo v makroekonómii znamení NPV, ako net present value, čistá súčasná hodnota, to by bolo na hodinovú prednášku. Takže po lopate, medziročné zvyšovanie kvality stavu verejných financií, aby hrubý verejný dlh nikdy nebol vyšší ako je dnes. Čiže to je tá dlhodobá udržateľnosť.
A to je to kľúčové, čo chcem povedať teraz na koniec, že tento ukazovateľ S2, teda ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií v prípade Slovenskej republiky má hodnotu 2,9. Takže interpretácia, čo to číslo znamená. Ak Slovenská republika nechce, aby mala kedykoľvek v budúcnosti aj v roku 3000, aj v roku 4000, aj v roku 5000, proste forever, aby nikdy už nemala vyšší verejný dlh, ako má dnes, tak musí každý rok ozdraviť verejné financie o 2,9 %. No a tu chcem povedať, že tie hodnoty sa pohybujú toho ukazovateľa u krajín, kde sú pod 2 %, tak tam je tá krajina nízko rizikovou krajinou. Krajiny, ktoré to majú v intervale 2 až 6, sú stredne rizikovou a krajiny, ktoré majú tento ukazovateľ nad 6, sú vysoko rizikovou krajinou. My sa pohybujeme v tom druhom pásme, teda od 2 do 6, konkrétne 2,9 alebo zaokrúhlene 3, čiže my sme naďalej, Slovenská republika zostáva stredne rizikovou krajinou. To teraz nemá nič spoločné so žiadnou kritikou takou-onakou, takej-onakej vlády. Je potrebné povedať, že aj stav, v ktorom sa nachádza slovenská ekonomika v tomto roku 2015, je, či chceme, alebo nie, do istej miery preddeterminovaný, predurčený aj tým, aké hospodárske politiky, aké fiškálne politiky sa tu robili od roku ’89. To je proste tak. Alebo vždy, čo robíte dnes, v prítomnosti, tak sa bude nejako zrkadliť v tom, ako sa budete mať neskôr, o tri, o päť, o desať rokov. To je ako na príklade človeka, keď športuje, behá, hrá tenis, bicykluje, stará sa o svoje zdravie, zdravo sa stravuje, tak má vyššiu pravdepodobnosť vyššieho stredného veku dožitia ako opačne, ako keď humpľuje svoje zdravie, nič preňho nerobí a fajčí a pije a tak ďalej, že.
Čiže chcem povedať, že to, že Slovenská republika naďalej zostáva v pásme stredného rizika, vysvetlil som prečo, nie je len výsledkom 12-mesačnej rozpočtovej politiky za uplynulý rok, ale ani nie len trojročného pôsobenia vlády SMER-u - sociálnej demokracie. Ale podpisuje sa pod to, opakujem, výkon alebo spôsob výkonu hospodárskej politiky z uplynulých rokov možno už, aby sme nešli zase opäť k Baničovi a k padáku, ale možno od roku ’49. Lebo aj tá okľuka, ktorá nás tu stála 45 rokov historickej odbočky vďaka budovania socializmu a komunizmu, tá sa tiež podpísala pod stav, v akej sa ocitlo naše hospodárstvo v dobe Nežnej revolúcii a po nej alebo v dobe, ak chcete, po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 1. 1. ’93. Takže to bol tiež nejaký bod, pod ktorý sa celá tá minulosť podpísala.
Preto chcem povedať, že buďme opatrní. To oživenie ekonomické, ktoré tu je, je veľmi krehké, ktoré môže byť okamžite pohltené, neutralizované aj dianím v okolitom svete. Najbližšie možno dni a týždne a mesiace sa dozvieme veľa negatívnych správ prichádzajúcich z Balkánu a z Grécka. Nechcem byť zlým prorokom, ale tá krajina ľahšie takéto otrasy prichádzajúce zvonku prežije, len tá krajina, ktorá bude na to doma vnútri pripravená. A vnútri pripravení budeme vtedy, kedy čo najskôr dosiahneme spomínaný vyrovnaný štátny rozpočet, ktorý, pozor, aj tu v tomto predloženom Programe stability je zadefinovaný ako strednodobý cieľ pre rok 2017, vyrovnaný štátny rozpočet, pokiaľ ide o primárne štrukturálne saldo. A súčasne tá krajina tie vonkajšie otrasy zvládne lepšie alebo sa ľahšie adaptuje na tie zmeny, ktoré prídu a nebudú jednoduché a budú všetky s mínusovým znamienkom, či je to Ukrajina, Grécko, opakujem ešte raz, Balkán a ďalšie veci, tak zvládne to tá krajina dobre, ktorá bude mať aj tú východziu pozíciu dobrú, to znamená čo najnižší hrubý verejný dlh. Preto drukujem a držím palce aj ministrovi Kažimírovi, aby sa mu podarilo splniť a dodržať to, čo kedysi verejne sľúbil, a to je, že celý výťažok z doprivatizácie slovenských štátnych podielov v spoločnosti Slovak Telecom použije na splátku hrubého verejného dlhu. Myslím, že sa bavíme o nejakej sume medzi 800 až 900 mil. eur. Niečo je tam ešte v memorande, myslím, zapísané na nejaké súdne spory, neviem, na čo všetko. Ale nie je to malá suma. Je to suma blízka 1 mld., nech už je 800 alebo 900.
A chcem povedať, že cením si to vaše vyhlásenie, pán minister, že celú túto sumu, keby bolo na vás, použijete na splátku hrubého verejného dlhu a budem vám držať palce, aby bolo takéto vyhlásenie aj, aby mu bolo urobené zadosť, aby sa stalo skutočnosťou. Naozaj dočasne to nepomôže tým, ktorí žijú v prítomnosti, ale pre budúcnosť krajiny to bude naozaj jedno z kľúčových rozhodnutí. Nešiel by som do riskantných opatrení, ktoré tu navrhovali mnohí ďalší členovia vlády, že si za to kúpia elektrárne a niečo podobné. Ako nerobme hazard s verejnými financiami. Držím palce, nech sa vám ten váš, vaša predstava naplní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa na tvojom vystúpení zaujalo to, že čím ďalej sa pozeráme, tým optimistickejšie to vidíme. A myslím si, že áno. A tu vlastne kalkuluje každý ten, kto takto si to ako vidí, kalkuje s tým časom, ktorý má k dispozícii od dnešnej doby po ten výsledok, kedy si to ako naplánoval alebo teda mal by si naplánovať, aký výsledok chce dosiahnuť.
No a, samozrejme, ja to vidím tak, že vtedy treba zmobilizovať tie všetky možné zdroje a sily a ľudské a neviem aké zdroje v tom časovom priestore, ktorý mám, aby som maximálne vyvinul úsilie na dosiahnutie tohto cieľa. Veď to je predsa logické. Tak by to malo asi fungovať.
No a preto chcem veriť, že každý minister, ktorý bude robiť nejaké, či už reformy, alebo bude nejakým spôsobom vyvíjať tú činnosť, a myslím, že každý minister by chcel zveľadiť svoje ministerstvo, nie ho konzervovať, takže dúfam, že všetky tie zdroje, ktoré sa mu núkajú, resp. možno aj nejaké zdroje, ktoré prichádzajú aj zvonka, že ich využije v prospech tejto veci, ktorú chcú dať.
Myslím si, že tu zohráva úlohu hlavne to, aby bola urobená riadna analýza a teraz neberiem iba odvetvie financií, ale v každom rezorte, čo tu vlastne máme, z čoho môžeme vychádzať, ako ďalej môžeme postupovať. Keď toto nebudeme mať, nebudeme mať nič. A ja hovorím takisto aj s tou pôdou, že napríklad pôda nebude urovnaná, tak nebudeme mať tu nič a môžeme si tu hovoriť, o čom chceme.
Ale chcem ešte jedno povedať, že vlastne my sme za sto rokov mali koľko revolúcií? Keď budeme to počítať, vlastne stále po 40 rokoch budeujeme niečo celkom iné. Tak ja sa pýtam, čo má zvládnuť štát za 20 rokov, čo máme vedieť, ako máme byť zastabilizovaní. Neviem teraz, či sme v jasliach, v materskej škôlke sme alebo sme už na vysokej škole, už sme takí múdri, že všetko preskočíme, lebo keď niečo budeme budovať 500 rokov, 300 rokov, tak myslím, že už to bude tak, jak by to malo byť. Zatiaľ bojím sa, že ešte máme veľa čo doháňať aj v tejto nejakej fiškálnej, resp. nejakej finančnej politike.
Ďakujem.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister a vážení kolegovia, je ich, vás tu málo, ale neobanujete, že ste ostali. Ja správu hodnotím pozitívne, aj keď zdá sa mi príliš ružová na to, čo sa dnes v Európe a vo svete deje.
Oceňujem, že na ministerstve financií sú odborníci, ktorí takéto správy dobre vypracúvajú, ale chýba mi to konštatovanie, že vlastne žijeme v prostredí európskej a svetovej krízy a tam nejaký izolovaný ostrovček stability a blahobytu, ktorý sa volá Slovensko, bude a je veľmi ťažko vybudovať. Hlboko som presvedčený, že naozaj súčasný svetový finančný systém je zlý, že nemôže závisieť napríklad na stálom zadlžovaní, tlačení nekrytých peňazí, derivátových špekulácií, áno. Donedávna sme to tlačenie nekrytých peňazí kritizovali najmä v Spojených štátoch, teraz aj Európa na to naskočila a zdá sa, že aj naše vedenie, vláda, ministri si to pochvaľujú, že to takto je fajn. Na druhej strane nič zvláštne, že na takúto triviálnu vec od roku 2008 proste nikto nikdá nedošiel (povedané so smiechom), že keď sa tlačia penízky, ktoré majú cenu vlastne tých papierikov, že sa dá z krízy dostať. Nedá sa.
No špekulácie s derivátmi. Ja tu často to spomínam. Proste zásada pracuj menej a ber viac je zaujímavá pre niekoho, ale tým, že súčasný finančný systém je odtrhnutý od produktívnej ekonomiky, tak je zameraný na rýchle zbohatnutie cez špekulácie a stabilita finančného trhu sa nedá dosiahnuť pumpovaním peňazí do krízových oblastí. To sme videli už mnohokrát, ale dneska to tak beží. A naozaj špekulácie s derivátmi sú choré a voľakedy, keď krachol Enron v 2001., bol som blízko vtedy akurát, tak všetci sa tvárili, že to je izolovaná epizóda, ale bol to, nebol to, bol to iba vrchol ľadovca, ukázalo sa to potom neskôr. A tých krachov sa ešte dočkáme viacero, no.
V súvislosti s daňami. Pán minister ma neočúva, lebo tu ho pán poslanec zabáva, ale ja mu to dám písomne, toto, čo som teraz. Lebo to bolo, neviem, či dôležité, ale... Servus, pán poslanec. Dobre.
Dane. Tu ja mám z Katolíckych novín, z poslednej strany, však vy ich asi čítate, pán minister, zambijčanka Karolína platí zo svojho... (reakcia ministra) - tam nemajú (povedané so smiechom) - príjmu 90-krát vyššiu daň ako nadnárodná spoločnosť, ktorej produkty predáva. Hovorí sa tu o nejakej spoločnosti Zambia Sugar, ktorá proste britská, ktorá dosiahla rekordné výšky, ale nič neostáva v krajine. Všetko ide von, proste také sú medzinárodné daňové pravidlá. Umožňujú presúvať zisky z chudobných krajín, kde je umiestnená výroba, do daňových rajov. A daňové raje sú aj našim problémom. Tu máme aj viacero zapísaných, ale ja vám to, pozrite si posledné Katolícke noviny z 21. 6., posledná strana. Toto je náš, samozrejme, problém. Moc o tom nehovoríme, ale tuná naháňame každého človeka, ktorý nezaplatí daň, s veľkými pokutami a s neviem čím. Naozaj jedná sa často o eurá. Ale to, že nám v schránkových firmách v daňových rajoch utekajú naozaj veľké peniaze a že tie prostriedky tu chýbajú, vlastne nevieme sa proti tomu nejako postaviť, aj keď je to proti snáď európskej legislatíve, mali by sme s tým niečo robiť, lebo proste je to zlé a choré.
O verejnom obstarávaní bolo veľa, ale takisto by som tam nejakú kapitolu snáď dal. Lebo tak ako je to dnes, že okrem troch, ktorí to zadávajú, je tam aj sedem sprostredkovateľov, že by sa to mohlo zabezpečiť platenie faktúr cez banku, kde sa dopredu dajú peniaze, že krach v reťazci jedného a ostatní ostanú potom na chunte. A že nezaplatenie posledných faktúr je teda u nás národným športom, a to často hovorím, mám na to príklady. A že to je trestný čin, k tomuto sa nevieme nejako odhodlať. Aj tu by snáď spomenuté toto ako náš problém mohol byť.
O europrojektoch už nebudem hovoriť. Mám tu tiež pasáž, mnohokrát sme o tom hovorili. Vadí mi tá veta, že americká ekonomika sa z krízy zotavila raketovo rýchlo, alebo jak je to tam napísané, neviem to prečítať. Tak toto je otáznik veľký, päť otáznikov tu mám, nechcem to vyprávať, ale sa nezotavila. Tým, že si tlačí peniaze a že proste si požičiava a ten dlh strašne narastá. Samozrejme, to neni, to je veľmi pofidérne zotavenie z krízy.
Magické slovo rast, tam sa často používa, neklesol pod hranicu 2% a zamestnanosti a tak ďalej a tak ďalej. Len vieme, že mystifikácia stáleho rastu naozaj je dnešným boomom, ale proste točiť peniaze, aby HDP stúpalo, sa dá autonehodami, pádom lietadiel, advokátmi pre rozvody a krachmi, výmenou všetkého a tak ďalej. Čiže toto neni správny cieľ. A nielen zisk a rast, ale aj niečo iné. No, ale to teraz nechcem nikoho poučovať.
Rast zamestnanosti. Tak vieme, že keď dôjde technológia, technika, robotika, umelá inteligencia, tak tých pracovných miest bude, ale len pre kvalifikovaných. Čiže to slovo základný príjem, ako je v Saudskej Arábii alebo v niektorých iných arabských krajinách, alebo iba jednu daň spraviť, DPH. Ja to tu občas spomeniem. Je na to, sú na to pekné analýzy, že by to takto mohlo byť, aby sa veľa vecí mohlo zachrániť. No, situácia na finančných trhoch bola počas roku 2014 pozitívna. Tak ja mám zas tam päť výkričníkov. Či to naozaj tak, ale už v čase minútu po skončení nechcem to rozširovať, niekedy inokedy si na to nájdem priestor.
Demografia, posledná moja téma vlastne. Demografia. Plačeme, že teda je zlá, že zmeny v demokracii sú s nižšou pôrodnosťou, tak treba podporovať treba rodinu a slabšou migráciou. Tak teraz máme šancu nejakým spôsobom kvalifikovaných ľudí a legálnych prisťahovalcov sem dotiahnuť, no. To, že na, 8% HDP dávame na penzie, to je pozoruhodné a že z výdavkov verejnej správy tiež 36% ide na sociálne zabezpečenie, tiež veľa. Verejné služby 15,5 a tak ďalej.
Je tam asi metodika európska, že rekreácie, kultúra a náboženstvo sa dáva z 2,3 HDP z verejných výdavkov verejnej správy. Takže neni to až tak veľa, ako mnohí rozprávajú, no. To, že Slovensko má najviac obyvateľov, to, myslím, včera hlásili v rozhlase a kdekade, a že sa prvý raz otočila pôrodnosť, je väčšia ako úmrtnosť, to je, myslím si, pozitívne. Včera sme mali farský deň v Svätom Jure, a keď som tam videl, koľko je tam mamičiek budúcich, tak som sa potešil, že aspoň v Svätom Jure to, dúfam, že takto bude. Neviem ako inde.
No posledná vec, Grécko. No to už tiež teraz ťažko môžem niekoho poučovať a pýtať sa, ale ono žiada odpustenie dlhov. Voľakedy išlo o chudobné krajiny, aby sa dlhy odpustili Afrika, južná Amerika. No teraz Grécko je skutočne jedna mystifikačná téma, kde už človek nevie, kde je pravda, kto je vlastne na vine. Každý deň je to ináč, raz tak, raz tak. Samozrejme, aj ja sa pýtam, čo keď Grécko krachne. Čo keď vystúpi z eurozóny? Čo keď príde drachma? Aké sú rizika pre Európu, aké sú riziká pre nás?
Vážený pán minister, verím, že ešte, nebude to dlho, keď aj my sa vrátime k vyrovnanému rozpočtu. Ja som také dva roky zažil vo federálnej vláde. Tak neviem, či ešte existujú nejaké takéto štáty, ktoré majú vyrovnaný rozpočet, ale taká otázka rečnícka, že teda kedy budeme mať aj my vyrovnaný rozpočet.
Ďakujem pekne za pozornosť. Chvíľu som pretiahol. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja iba zareagujem na ten posledný tvoj výraz, že či existuje takáto krajina. Neviem, nech ma pán minister opraví potom, keď sa mýlim. Mali sme tu, myslím, že okolo roku 2011 ministra financií Estónska, ktorý keď videl, aký máme rozpočet, vtedy bol ešte myslím, že 3,5 mld. stratu, tak sa opýtal, či taká vláda môže existovať. Že vraj u nich, pokiaľ je mínus jedno euro, vláda podáva demisiu. Takže neviem, keď nie, ma pán minister opraví, pokiaľ má čerstvejšie informácie. Ja viem, že v Estónsku to asi takto funguje, že ten rozpočet je stále vyrovnaný, a to, čo vyrobia, to aj spotrebujú a tým pádom je to na nule, nula.
Samozrejme, držím palce, aby sme aj my sa raz dožili takéhoto rozpočtu, kde budeme, to, čo vyrobíme, aj spotrebujeme a nebudeme žiť na úkor budúcich generácií, lebo to je ten udržateľný rozvoj, že neponižuješ možnosti ďalších generácií, aby si mohli svoje potreby uspokojovať. To je ten udržateľný rozvoj aj vo financiách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja tiež som chcel reagovať na ten vyrovnaný rozpočet, ale ja som to pánu ministrovi už tak povedal takmer tri roky dozadu, keď prvýkrát som vystúpil k štátnemu rozpočtu. Odvtedy som tuším ani nevystúpil a mal som tiež takú poznámku, že kedy bude ten rozpočet vyrovnaný.
Myslím si, že nás to čaká do budúcna, a ja držím palce komukoľvek, kto bude vo vláde, aby ten vyrovnaný rozpočet dosiahol, tak aby sme zodpovedne správali k tým budúcim našim generáciám. Aj ten demografický vývoj, ktorý si, pán kolega, spomenul tuná, že je priaznivý. Chvalabohu, vďakabohu, lebo aj od toho sa v podstate odvíja tá stabilita Slovenskej republiky aj vôbec ekonomika ako taká, aj sociálne programy, aj to, čo si spomenul, dôchodcov, aby mal kto raz robiť na dôchodcov, aby dôchodcovia mohli skutočne dôstojne žiť. Samozrejme, boli tu aj návrhy zákonov také, aby to bolo také spravodlivejšie, lebo ja som síce za solidaritu, ale naozaj za takú spravodlivú a rovnako je tá solidarita aj v rámci Európskej únie. Tak ma to asociačne napadá aj to Grécko, ktoré si tu spomenul, ale treba sa predovšetkým zodpovedne správať, lebo človek, ktorý sa nezodpovedne správa, tak jednoducho, tak jak druhý preberá zaňho zodpovednosť. Rovnako je to v krajinách, rovnako je to v krajine, rovnako je to aj v rodinách. Treba sa správať zodpovedne. Ja som to teraz tak aj spomenul, kolega stiahol návrh zákona o jednorazovom oddlžení občanov Slovenskej republiky. No ale správajme sa všetci nezodpovedne a do budúcna, tak nás každého budú oddlžovať. Rovnako aj to Grécko, ktoré, tiež si dovolím povedať, že, myslím si, že sa správa nezodpovedne a nie je takou chudobnou krajinou, žeby sme mali nejaké tie dlhy stále len odpúšťať.

231.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem reagovať veľmi, veľmi rýchlo, aj keď závažnosť dokumentu by si možno zaslúžila naozaj väčšiu debatu a je mi ľúto, že pán poslanec Mikloško musel sám skrátiť svoj príspevok.
Ale na konci dňa chcem povedať to, že, že program stability, ku ktorému ste sa vyjadrovali, ktorý ste si naštudovali, je kľúčový dokument, ktorý z roka na rok musí byť aktualizovaný. Je to proste prirodzený fakt. Myslím, že si všetci na to postupne aj zvykneme.
Ak tu pán poslanec Kollár hovoril o tom, ako sa zmäkčovali napríklad ciele postupne, tak tu chcem povedať, že to nebolo pod vplyvom nejakej vidiny alebo nejakej drogy, na ktorú by sme boli nasadli, pretože sa, máme pocit, že sa nám darí lepšie, ale pretože program stability a ciele, ku ktorým sa teraz vyjadrujeme, sú pri hranici deficitu pod 3 % stanovené v štrukturálnej podobe. To je taký ten skutočný deficit, výsledok hospodárenia v takom rovnovážnom stave, kde sú poodpočítavané vlastne všetky tie dočasné jednorazové vplyvy. Je to, ako keby ste merali hustotu kvapaliny alebo nejakého materiálu pri konštantnej teplote napríklad a konštantnom tlaku, ak by som išiel do oblasti fyziky alebo chémie. A pri štrukturálnej podobe sa tieto parametre a ciele každý rok menia, pretože do veľkej miery na to vplýva tzv. potenciál našej ekonomiky, tzv. produkčná medzera. Darí sa nám. Máme veľmi zaujímavé v porovnaní s ostatnými krajinami percentá rastu ekonomiky.
Ale aj v tomto roku, keď máme prekročiť ekonomický rast cez tri percentá, stále z hľadiska našich výpočtov, ale aj európskych výpočtov sme podchladená ekonomika. To znamená, že náš výkon je nižší, ako máme skutočný potenciál. Práve pretože tzv. tá produkčná medzera, to znamená, to rovnítko medzi potenciálom ekonomiky a skutočným výkonom sa postupne zatvára tým, že sa zlepšujú aj vonkajšie, aj vnútorné podmienky, sa tie ciele postupne posúvajú. To je to vysvetlenie, ktoré je skôr do sféry akademickej debaty, a to je jeden z kľúčových faktorov. A tu potom priznávame, že my upravujeme tieto ciele podľa týchto pravidiel a dávame ich na minimálnu mieru, resp. to taktovanie prispôsobujeme celkovej vonkajšej a vnútornej klíme.
Vyhradzujeme si jedno jediné právo a myslím si, že takto bude pokračovať aj ďalšia a ďalšie vlády, ktoré majú v čase svojho volebného obdobia legitímnu zodpovednosť, vymedzujeme si mať právo taktovať, hej, z roka na rok, koľko by to asi malo byť z hľadiska nášho pohľadu nielen na politický cyklus, lebo to je taký úzky politický pohľad, ale aj z hľadiska toho, čo ekonomika potrebuje viac alebo menej. Na tom sa nemusíme úplne zhodnúť a v tom už je len vlastne ten, ten náš spor, lebo v každom prípade, a myslím si, že to uzná aj opozícia, ten trend je správny, lebo je to pokles deficitov nominálnych, štrukturálnych, je tu zlepšenie dlhodobej udržateľnosti v tom celom priestore, môžete o medziročných zmenách, môžete hovoriť a upozorňovať na ne a je tu pokles dlhu.
A opäť ako pri prvom bode, predchádzajúcom bode, hovorím, výsledok je dôležitý a my tvrdíme a potvrdzujú nám to vyjadrenia Európskej komisie, ktoré sú skutočným kontrolórom dodržiavania týchto pravidiel, že zmena trajektórií, ktorá smeruje k odpovedi na otázku, ktorú ste položili, či budeme mať vyrovnaný rozpočet. Budeme ho mať v štrukturálnej podobe, v nominálnej to vôbec nemusí byť nula, môže to byť stále mínus alebo to musí byť dokonca plus podľa toho, ako na tom budeme v práve s tým potenciálom, a budeme ho mať v budúcom volebnom období, pretože ten termín bol pôvodne nastavený na rok 2017, na ten stále smerujeme, ale naozaj vláda, ktorá vzíde z ďalších volieb, si tiež určí taktovanie. Rozhodne sa buď dosiahnuť ten cieľ hneď v prvom roku rozpočte na rok 2017, alebo si to rozloží do viacerých rokov, ak to odkomunikuje s Komisiou a s ďalšími inštitúciami, ktoré do toho čo majú hovoriť, a potom sú aj také, že zo zdravého rozumu vyplývajúce možné zmeny, ak príde nejaký veľký investor a budeme potrebovať zainvestovať, tak sa možno všetci zhodneme, že to má význam posunúť ten priestor, ak tu bude veľká investícia v oblasti výstavby diaľnic alebo, alebo nejakých ďalších infraštruktúrnych záležitostí, tak sa možno zhodneme, že to má význam. Je to, je to naozaj o rozhodovaní o konkrétnych projektoch, určite by nemalo význam prejesť ten cieľ, hej. Prejesť znamená nezarobiť si na to, čo rozdáme, čo rozdelíme, čo spotrebujeme, ale tu pri tých štuchancoch, ktoré občas zaznievajú tak či tak, musíme si pripomenúť, že táto krajina nikdy vyrovnane nehospodárila a smeruje k tomu, že bude hospodáriť, a potom nabok z tých prebytkov, ktoré pri ekonomickom rastu budeme dosahovať, budeme môcť konečne aj plantať diery, ktoré tu za to obdobie naháňania toho cieľu vznikli, a oni, hlavne z debát pri rozpočte vidíte, že všetci naprieč, vládna strana, opozícia dávajú návrh na to, kam by malo ísť viac peňazí. Napríklad na vysporiadanie pozemkov alebo na školstvo, alebo na hento, alebo na tamto. Ako bohumilých cieľov nájdeme určite mnoho.
A posledná vec k dlhodobej udržateľnosti. Ono to často vyzerá, že hovoríme o veciach, ktoré sú strašne ďaleko. Máme desiatky, stovky vedcov, ktorí vedia vypočítať, čo bude v roku 2060, ale nevedia povedať, čo je zajtra, čo bude zajtra, a to je večný spor medzi vedou a praxou. (Povedané so smiechom.) Pravdou je a tú si musíme sebavedomo povedať, že sme ten parameter S2 udržateľnosti, ktorý tu vysvetľoval pán poslanec Kollár, stiahli z úrovne 7 na úroveň 2,9, a ktorá zodpovedá k tomuto roku. A to je proste výsledok, ktorý hovoril o tom, že je to o polovicu, tento parameter menší a bude ešte menší, až bude najmenší (povedané so smiechom), ak to mám tak povedať, ak dosiahneme vyrovnaný rozpočet. Čiže je to normálna cesta, ktorej treba dôjsť podľa možností takým primeraným spôsobom v čase sociálneho zmieru a takého udržania ohňa pod kotlom.
Ono na konci dňa ani ekonomika nie je o ničom inom, len o správaní ľudí a základné pravidlá zdravého rozumu musia platiť aj tam. Ďakujem aj za zdravý rozum, ktorý bol prednesený aj v tejto snemovni.
Pekný večer vám prajem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona sú legislatívne zmeny v nasledujúcich troch oblastiach. Sú to podpora hranosti slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby, uľahčenie prístupu osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave a rozšírenie obmedzení týkajúcich sa mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k cigaretám a tabakovým výrobkom aj o elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety.
Prostredníctvom návrhu zákona sa podporuje vysielanie slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní, a to so zámerom zlepšenia prístupu poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe, ktorú považujeme za súčasť kultúrneho dedičstva, podpory slovenských autorov a výkonných umelcov, ako aj slovenskej hudobnej tvorby ako takej. Na dosiahnutie tohto cieľa sa navrhuje zákonom určiť minimálny percentuálny podiel, ktorý budú rozhlasoví vysielatelia povinní vyhradiť slovenským hudobným dielam.
Navrhuje sa, aby bol povinný vyhradiť slovenským hudobným dielam vysielateľ s licenciou v roku 2016 najmenej 20 % a od roku 2017 najmenej 25 % času vysielania venovaného vysielaniu hudobných diel a verejnoprávny vysielateľ najmenej 30 % v roku 2016 a od roku 2017 najmenej 35 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, pričom tento podiel bude musieť dosiahnuť v každej svojej rozhlasovej programovej službe osobitne. Z podielu odvysielaných slovenských hudobných diel budú nové diela tvoriť najmenej jednu pätinu, čím by sa mala zabezpečiť zvýšená podpora novej slovenskej hudobnej tvorby, ktorá je často aj tvorbou mladých umelcov, ktorí majú mnohokrát u svojich poslucháčov práve prostredníctvom rozhlasového vysielania. Zároveň sa navrhuje, aby sa do stanoveného podielu slovenských hudobných diel započítavali iba diela odvysielané v čase od 6.00 hodiny do 24.00 hodiny. Účelom tohto opatrenia je zabrániť vysielateľom, aby slovenské hudobné diela zaraďovali do vysielania v najmenej atraktívnom vysielacom čase. Výška minimálneho podielu vysielania slovenských hudobných diel sa navrhuje v takej percentuálnej sadzbe, ktorá by nemala mať za následok nadmerné zaťaženie rozhlasových vysielateľov, no na druhej strane umožní zvýšiť šance slovenskej hudby dostať sa k slovenským poslucháčom aj prostredníctvom rozhlasového vysielania. Na vysielateľa, u ktorého by bolo plnenie tejto povinnosti vo vzťahu ku konkrétnej rozhlasovej programovej službe z dôvodu jej zamerania úplne vylúčené, sa na základe rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu táto povinnosť vzťahovať nebude.
Návrh zákona ďalej v záujme uľahčenia prístupu osobám so sluchovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným audiovizuálnym dielam zavádza nový pojem „titulky pre osoby so sluchovým postihnutím“. Podrobné požiadavky, ktoré budú musieť titulky pre osoby so sluchovým postihnutím spĺňať, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo kultúry.
Nakoľko v súčasnosti dochádza v praxi k situácii, keď vysielateľ síce odvysiela program, ktorý je sprevádzaný titulkami určenými pre osoby s poruchami sluchu alebo hlasovým komentovaním pre nepočujúcich, no pri prenose vysielania prevádzkovateľov retransmisie sa tento program dostane ku koncovému užívateľovi bez uvedených titulkov alebo hlasového komentovania, navrhuje sa zavedenie explicitnej povinnosti pre prevádzkovateľov retransmisie poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu. Uľahčenie prístupu osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave sa má zabezpečiť aj prostredníctvom povinného zabezpečovania úpravy takýchto diel titulkami pre osoby so sluchových postihnutím a hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Povinnosť zabezpečiť tieto formy prístupu bude mať distribútor audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave.
Návrhom zákona sa zároveň do slovenského právneho poriadku transponujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES, ktoré sa týkajú mediálnej komerčnej komunikácie o vzťahu k elektronickým cigaretám a plniacim fľaštičkám pre elektronické cigarety.
Ďakujem, pani podpredsedníčka.