54. schôdza

16.9.2015 - 7.10.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

17.9.2015 o 14:31 hod.

MVDr. PhD.

Gabriel Csicsai

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:31

Gabriel Csicsai
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Predovšetkým ďakujem za odpoveď, pán minister. Problémom celej otázky, čo ste aj potvrdili, je, že malé a stredné podniky nezvýšili ten počet počas posledných rokov. A myslím si, že to je najväčší problém vôbec Slovenska, že polarizuje sa pole podnikania, že sú obrovské podniky a práve to gro, čo by malo tvoriť chrbtovú kosť slovenskej ekonomiky, malé a stredné podniky jednoducho sú v minimálnom počte. Aj sám ste povedali, že viac-menej živnostníci sa pretransformovali na eseročky presne kvôli tomu, lebo vaša vláda urobila len také opatrenie, že pre nich sa neoplatí byť malými živnostníkmi. Ale celkový počet tých malých a stredných podnikov nie sa zvyšuje, ale práveže klesá. To znamená, že celkové prostredie malého a stredného podnikania sa zhoršuje na Slovensku posledné roky. A v tom vidím obrovský problém. Žiaľ, ste mi to len potvrdili, takže nevyvrátili.
Ale zároveň chcel by som vám ešte položiť jednu otázku. A tá sa týka predovšetkým daňových licencií. Disponuje už výsledkami ministerstvo hospodárstva z toho, aký má vplyv zavedenie daňových licencií na malých podnikateľov a či neplánuje prehodnotiť túto daňovú licenciu, tento zákon, nejakým spôsobom, lebo v každom prípade môžeme sa o tom rozprávať, koľko chceme, ale pôsobí to negatívne na malé a stredné podnikanie. Ďakujem.
Skryt prepis

17.9.2015 o 14:31 hod.

MVDr. PhD.

Gabriel Csicsai

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:31

Vazil Hudák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Možno som nebol dostatočne pochopený, keď som dal túto odpoveď, ale ja som sa snažil zdôrazniť to, že celkový počet subjektov v oblasti malého a stredného podnikania, či už je to v podobe fyzických osôb alebo právnických osôb, nemá klesajúcu tendenciu. Ten je stabilizovaný, dokonca je tam malý rast. Ako som povedal, štatistika ukazuje veľmi jasne, že v oblasti stredných podnikov, právnických osôb, je nárast od roku 2008 v priemerne medziročne o 8,8 %. Jedine, kde sa ukazuje pokles o 1,8 % v tomto období, je to u živnostníkov. Ale celkový počet týchto subjektov podnikateľských je stabilizovaný. Dokonca je tam malý rast. Takže nemôžeme hovoriť o tom, že by počet subjektov, ktoré sa zaoberajú podnikaním v tej malej a strednej miere, klesal.
A čo sa týka daňových licencií, očakávame, že toto pôjde ku zníženiu počtu s. r. o. alebo teda právnických subjektov, ktoré pôsobia v tomto priestore. Ako viete, daňová licencia mala za účel predovšetkým spriehľadniť a, dá sa povedať, očistiť priestor v podnikaní o tie eseročky, ktoré tu v podstate boli umelé a ktoré neplnili nejakú funkciu, a preto ani nemajú v podstate dôvod, aby existovali.
Čo sa týka konkrétnych výsledkov, zatiaľ sa to analyzuje na úrovni finančnej správy. Nemáme ešte konkrétne údaje, pretože v podstate posledné údaje sú ešte z konca júna a proste to vyhodnotenie dobieha, takže my to budeme, samozrejme, vyhodnocovať v spolupráci s ministrom financií, finančnou správou a tam potom môžeme k tomu zaujať nejaké stanovisko.
Skryt prepis

17.9.2015 o 14:31 hod.

JUDr.

Vazil Hudák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:31

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, mám tú česť odpovedať vám na vašu otázku v mene pána ministra Žigu, za vecnú a obsahovú stránku nezodpovedám.
Takže k vašej odpovedi na vašu otázku.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi odpovedať na vaše otázky postupne.
Prvá otázka. Vážený pán minister, v súvislosti s medializovanými informáciami ohľadne vybudovania spaľovne odpadu na Žitnom ostrove v lokalite Šamorín – v časti Šámot, proti výstavbe bola odovzdaná aj petícia od občanov z tejto lokality, sa chcem spýtať, v akom štádiu sa nachádza uvedený projekt?
Odpoveď. Navrhovateľ spoločnosti SPV DÁLOVCE, s. r. o., Agátový rad 100/1, 931 01 Šamorín 18. 7. 2014 predložil ministerstvu zámer na činnosť zariadenia na vysokotepelné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou, ktorú plánuje realizovať v lokalite Šamorín – časti Šámot. Zámer je zverejnený na webovej stránke rezortu životného prostredia pod označením http //enviroportal.sk/sk/eia/detail/zariadenie-na-vysokoteplotne-zhodnotenie-odpadu-plazmovou-technologiou. Navrhovaná činnosť ako zariadenie na zhodnocovanie odpadu tepelnými postupmi podlieha podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie povinnému hodnoteniu, a preto aj na základe doručených odborných stanovísk, stanovísk dotknutých obcí a dotknutej verejnosti, ktorá vyjadrila nesúhlas a obavy, bol určený 8. 9. 2014 rozsah hodnotenia, v ktorom ministerstvo určilo navrhovateľovi podrobnejšie rozpracovať niektoré špecifické okruhy otázok. Rozsah hodnotenia je tiež zverejnený na enviroportáli. Správa o hodnotení bola po ukončení navrhovateľom zverejnená dňa 25. 8. 2015 a zaslaná dotknutým obciam, ktoré mali povinnosť informáciu zverejniť a v spolupráci s navrhovateľom zorganizovať verejné prerokovanie. Verejné prerokovanie môže byť v dotknutých obciach samostatne alebo môžu urobiť spoločné verejné prerokovanie. Správu o hodnotení je možné pripomienkovať po dobu 30 dní od zverejnenia, to jest minimálne do 25. 9. 2015. Po ukončení pripomienkovania správy o hodnotení určí ministerstvo životného prostredia spracovateľa odborného posudku, ktorý vyhodnotí kvalitu správy o hodnotení, pripomienky k nej a navrhne, či alebo za akých podmienok bude uvedená činnosť environmentálne prijateľná.
Druhá otázka. Povolí ministerstvo životného prostredia vznik spaľovne odpadu na Žitnom ostrove?
Odpoveď. Záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia bude vydané podľa zákona o posudzovaní platného pred 1. 1. 2015, teda MŽP môže odporúčať alebo neodporúčať navrhovanú činnosť za dodržania určitých podmienok, ktoré vyplynú práve z procesu posudzovania, v ktorom sa zohľadňujú aj názory verejnosti. Hrubý odhad vydania záverečného stanoviska je koniec roka 2015. Ministerstvo preto zatiaľ nebude prejudikovať.
Tretia otázka. Je pravdou, že práve uvedenou spaľovňou odpadu chce ministerstvo povoliť likvidáciu čiernych skládok vrátane nebezpečných odpadov na celom hornom Žitnom ostrove?
Odpoveď. Uvedená technológia je vhodná aj na zneškodňovanie nebezpečných odpadov, ale vybudovanie zariadenia na nebezpečné odpady sa úplne vylučuje v chránenej vodárenskej oblasti Žitný ostrov. Ide o súkromný projekt, ktorý nie je nijako podporovaný ministerstvom. Skončil som.
Skryt prepis

17.9.2015 o 14:31 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:31

Gabriel Csicsai
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Bohužiaľ, moja otázka smeruje k smerom ministrovi životného prostredia, takže, myslím si, že nabudúce ju položím priamo jemu. Skrátka, len toľko poviem, teší ma záver tej správy, že ministerstvo nepodporuje takýto spôsob likvidovania záťaží životného prostredia presne kvôli tomu, že jednak je tam zásobáreň pitnej vody, ale vôbec technologicky samotný spôsob likvidovania nebezpečného odpadu je dosť diskutabilný a zároveň vyžaduje ten takzvaný nula bod ekonomický, aby sa oplatilo určité množstvo odpadu likvidovať. Dosť pochybujem, že by obyvatelia Žitného ostrova chceli, aby z celého Západoslovenského kraja zvážal sa nebezpečný materiál, respektíve smetie práve do Šamorína. Na koľko je technologicky objem takého podnikania alebo takého projektu, kde sa likviduje odpad, ktorý by vyžadoval také množstvo odpadu? Takže ďakujem za odpoveď.
Skryt prepis

17.9.2015 o 14:31 hod.

MVDr. PhD.

Gabriel Csicsai

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:31

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Samozrejme, vaša otázka bude tlmočená pánu ministrovi životného prostredia.
Ale jedna moja osobná poznámka na plazmové spaľovanie. Teraz akoby sa začala druhá vlna tých projektov a na každom kroku sa stretávame s požiadavkou postaviť spaľovňu na vysokotepelné spaľovanie na takzvané plazmové spaľovanie. Toto je taká druhá vlna. Prvá vlna bola ešte v období, keď som bol na ministerstve hospodárstva, keď vtedy takisto sa rozbehli tieto projekty, ale my keď sme ich vyhodnotili na ministerstve hospodárstva, jednoducho tieto projekty neboli technologicky zvládnuté. Čiže je tu dosť veľké riziko pre každú tú oblasť, pokiaľ sa takáto technológia tam spustí. Vzhľadom a to, že mám technické vzdelanie veľmi blízke k tejto problematike, môžem povedať, že neverím v perpetuum mobile. Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis

17.9.2015 o 14:31 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:41

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, veľmi ma prekvapuje, že sa opätovne pýtate na tú istú otázku, ktorú ste niekoľkokrát položili a na ktorú niekoľkokrát som vám detailne odpovedal, aj počas hodiny otázok. Ale dovoľte mi preto na osvieženie vašej pamäti zopakovať moju odpoveď. Pevne verím, že vám aspoň čiastočne pomohla aj účasť aj na nami organizovanom odbornom seminári k tomuto projektu, ktorý sa konal ešte vo februári tohto roku, kde ste sa, mimochodom, pýtali na to isté a tiež ste na to dostali už relevantnú odpoveď.
Štát jednoducho nemá dosť peňazí na to, aby mohol okamžite začať stavať obchvat Bratislavy a zároveň aby sa úplne nevykašlal, inými slovami, nerezignoval na výstavbu cestnej siete na celom zvyšku Slovenska. A že to tak je a bude, to ste vedeli predsa už za vašej predchádzajúcej vlády, ktorá na jar v roku 2011 schválila strategický materiál o výstavbe tohto úseku práve cez projekt PPP. Paradoxom je, že tento materiál pripravoval aj človek, ktorý sa dnes stavia pri tejto forme financovania ako nezávislý analytik, ale to nechám bokom.
Pán poslanec, vy by ste ale osobne mali vedieť ako člen KDH, že váš stranícky šéf ešte ako minister dopravy zadal prípravu tendra na poradcu pre tento PPP projekt. Stanovenie začiatku výstavby projektu D4, R7 v PSC modeli vychádza z analýzy zásobníka cestných infraštruktúrnych projektov ministerstva dopravy pre roky 2015 až 2020 a analýzy možností ich financovania v kontexte finančných zdrojov NDS, dostupných európskych fondov a štátneho rozpočtu. Prioritou ministerstva dopravy je pritom, samozrejme, maximalizácia čerpania nenávratných dotačných zdrojov z fondov Európskej únie, čo sa nám aj darí.
Zásobník cestných infraštruktúrnych projektov zahŕňa projekty s celkovými nárokmi na finančné zdroje v objeme až 9,1 mld. eur. Tento zásobník predstavuje dlhodobý plán rozvoja cestnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky, ktorý v súčasnosti nie je, samozrejme, plne finančne krytý. Vzhľadom na celkové investičné náklady uvedené v zásobníku projektov a disponibilné zdroje z fondov EÚ nebude možné väčšinu projektov spolufinancovať, pochopiteľne, z fondov Európskej únie, ale zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na finančné možnosti štátneho rozpočtu a s tým súvisiacu maximálnu možno výšku jeho deficitu, existujúce zadlženia, do budúcnosti sa sprísňujúce podmienky pre riadenie dlhu verejnej správy bude pri úvahách o financovaní projektu D4, R7, prípadne ďalších infraštruktúrnych projektov potrebné hľadať riešenia, ktoré nebudú zvyšovať deficit verejných financií.
Z pohľadu financovania rozvoja diaľničnej siete zo zdrojov samotnej NDS sa v septembri 2014 zásadným spôsobom zmenili doterajšie možnosti, pretože došlo k zaradeniu Národnej diaľničnej spoločnosti medzi subjekty verejnej správy, čo znamená, automaticky to implikuje započítavanie jej dlhu do dlhu verejnej správy a jej výdavkov do deficitu verejných financií, čo znamená, že čerpanie externých zdrojov Národnou diaľničnou spoločnosťou preto už nie je možné.
V kontexte plánovanej ziskovosti vytvárania voľných peňažných tokov, existujúcej zadlženosti NDS a predikcií vývoja finančných ukazovateľov NDS nie je realizácia projektu D4, R7 v súčasnosti uskutočniteľná z jej príjmových zdrojov, a to ani v strednodobom horizonte.
Okrem realizácie projektov v zásobníku cestných infraštruktúrnych projektov je pritom potrebné rozvíjať aj ostatné druhy dopravy, najmä železničnú, ako aj realizovať potrebné opravy ciest I. triedy, pričom finančné možnosti fondov EÚ a štátneho rozpočtu sú v tomto smere jednoznačne nedostatočné.
Z pohľadu plnenia uvedených priorít, ako aj obmedzení vyplývajúcich z finančných možností ministerstva dopravy možno preto pri nezmenených predpokladoch za najskorší možný začiatok výstavby projektu D4, R7 konvenčným spôsobom predpokladať rok 2023.
Len pre pripomenutie. Hneď po voľbách na jar 2016 bude nová vláda postavená pred problém, ako zabezpečí financovanie ďalších priorít dopravnej infraštruktúry. A nejde určite o drobnosti, musí vyriešiť, kde zoženie peniaze na chýbajúci úsek D1 Turany – Hubová. Podľa odhadov je to dnes viac ako 700 mil. eur. Musí zabezpečiť peniaze na chýbajúce úseky kysuckej diaľnice D3 smerom na Poľsko, čo je minimálne 600 mil. A to nehovorím o úsekoch na rýchlostných cestách R4, vám dobre známej R4, a R2, kde hovoríme o stovkách miliónov až miliardách podľa toho, čo všetko bude určené za aktuálnu prioritu v tom roku. Samozrejme, to zďaleka nie je všetko, Máme tu úseky diaľnic smerom na Česko a zabúdať nemôžeme ani na severojužné prepojenie Slovenska.
Takže, vážený pán poslanec, ak máte pocit, že financovanie bratislavského obchvatu viete vyriešiť inou formou ako PPP, čo je jediná možnosť ťahať to zo štátneho rozpočtu, bolo by korektné vašim voličom povedať aj B, a síce to, že úplne budete rezignovať na potreby ľudí na Liptove, severovýchode či juhu Slovenska, kde všade už túžobne čakajú na navrhnutú cestnú infraštruktúru. Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

17.9.2015 o 14:41 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:47

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán minister, ja sa tu s vami nebudem naťahovať o tom, aké sú priority vlády. Ak by to bola priorita vlády, tak by na to našla peniaze, tak ako našla peniaze na prvý, druhý a neviem ešte koľký sociálny balíček.
Ale inak skúsim vám to povedať. Každý rok pri štátnom rozpočte na jeseň sa tu bavíme aj o desiatkach tisíc eur. Vy pripravujete obchvat Bratislavy, vykupujete pozemky, za stámilióny pripravujete stavebné povolenia a v súťažnom dialógu práve rokujete so štyrmi firmami s tým, ktorá z nich postaví a bude prevádzkovať tento obchvat 30 rokov, čo nás bude stáť miliardy. A Národná rada Slovenskej republiky k tomu sa nemá vôbec dneska podľa vás vyjadrovať. O výhodnosti tohto projektu sa v štúdii píše o tom, že sa začne stavať cez PPP projekt o sedem rokov skôr aj o sedem rokov sa skôr spustí do výstavby. A toto je vo vašej štúdii ocenené ako 1 mld. prínosu. Ale v tej štúdii to vôbec nie je jasné, ako ste dospeli k tej jednej miliarde. Prečo nechce vaše ministerstvo zverejniť, ako dospelo k tejto úspore jednej miliardy alebo, inak povedané, kedy zverejníte, ako ste dospeli k tejto jednej miliarde? Ja si myslím, že skládky cez PPP projekt v budúcnosti sa budú platiť z verejných zdrojov, a preto občania, médiá, verejnosť majú právo vedieť, ako ste teda dospeli k týmto výpočtom. A, mimochodom, aj preto to majú právo vedieť, a je tu veľké podozrenie, lebo za vašej prvej vlády, v ktorej ste boli ministrom financií, keď ste pripravovali PPP projekt, tak jeho výhodnosť na vláde bola obhajovaná sfalšovanými dokumentmi. Tak preto dneska má verejnosť právo vedieť, ako vy ste v tejto štúdii dospeli ku tej jednej miliarde.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

17.9.2015 o 14:47 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:49

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. Veľmi rád odpoviem, pretože je potrebné uviesť viaceré fakty, ktoré pán poslanec uviedol na pravú mieru. Je absolútne vidieť, pán poslanec, že ste si vy ani neprečítali tú Štúdiu realizovateľnosti. Viem asi aj, z akého článku vy čerpáte. Ale vy ste si poplietli dve agendy, asi ste sa chceli ináč pôvodne spýtať niečo iné. Ale na toto vám odpoviem ľahko. Sociálno-ekonomické benefity prináša skoršia realizácia projektov práve formou PPP, pretože inou formou to podľa štátneho rozpočtu dnes možné nie je. Je tam úplne detailne zdôvodnená. Tá štúdia je zverejnená. Je dostupná celej verejnosti. Hocikto si to môže prečítať. Ale len to je dôkazom toho, že vy ste ju nečítali. Je tam celá kapitola, ktorá presne... (Reakcia a výkriky z pléna.) Nevykrikujte, vždy vykrikujete bezzubo. Čiže za jednu miliardu sociálno-ekonomických benefitov je tam zdôvodnené úplne do detailu, číslo po čísle. Sám ste sa zúčastnili konferencie, kde asi ste nepočúvali, neviem, čo ste robili, ale všetci počuli detailné zdôvodnenie, ako je táto miliarda vypočítaná, samozrejme, okrem vás.
Čiže, po prvé, by som vám rád doporučil, keby ste si tie materiály čítali, kým niečo poviete, pretože na toto je teda ľahká odpoveď a celá verejnosť ju má k dispozícii, pretože sme zvolili azda najtransparentnejší postup v rámci tej formy PPP, všetky dokumenty sú zverejňované, všetci majú k nim prístup, robili sme odborné semináre, kedykoľvek reagujeme na akýkoľvek dopyt, ktorý súvisí s dátami k tomuto projektu, totálne najtransparentnejšie zverejnené všetko, čo sa zverejniť len dá.
A keď ešte načriem do toho a zareagujem na tú pasáž, kde ste hovorili, aké je to jednoduché, nájsť tie milióny, videli sme vaše vlády v akcii, aké to bolo jednoduché, hľadať milióny na cestnú infraštruktúru. Nikdy ste nič poriadne nerozbehli a nestavali. A teraz vy tvrdíte, aké je to jednoduché. No nuž jednoduché to vôbec nie je, pretože... (Reakcia z pléna.) Mohli by ste, prosím vás, trošku upokojiť pánov poslancov? Pravdepodobne počas... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Môžem vás poprosiť, pán poslanec, keď budete chcieť, vonku si to... (Reakcia a výkriky z pléna.) Pán poslanec, poprosím vás nekomunikovať takýmto vykrikovaním.
Nech sa páči, pán minister, pokračujte.

Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Pán poslanec, ja chápem vašu frustráciu, pretože vy viete už len vykrikovať takto z lavice, keď na to nemáte vôbec časopriestor, ale skúste nejaké argumenty klásť a pokojne ma počúvajte. Ja vás tiež pokojne počúvam aj počas toho, keď vy bohapusto klamete. Takže vás ja nebudem upozorňovať takýmto vulgárnym primitívnym spôsobom. (Potlesk.).
Ale keby ste ma počúvali, hovoril som, že celková potreba v zásobníku, a môžem byť aj špecifickejší, ale vieme ísť riadok po riadku v tabuľke, ktorá je exaktná, presná, hovorí to, že projekty, ktoré sú v súčasnosti v realizácii, alebo tie, ktoré sú v súťaži, úplne vyčerpajú eurofondovú alokáciu z nového programového obdobia, to znamená, že len na tieto projekty nám akurát tak vystačia eurofondy, aj to nie už úplne na všetko, budeme musieť ísť väčšou mierou spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. Všetky tie ďalšie priority, za ktoré tu vy bežne bojujete, ako je napríklad R4 a mnohé iné cesty, ktoré majú byť a sú prioritou, a treba ich stavať a je ich veľmi veľa, celková tá potreba len tých, ktoré výhľadovo v najbližšom období sa môžu realizovať, je na úrovni kumulatívne 5,2 mld. Plus teda tie projekty, ktoré už dnes sú v realizácii alebo sú v procese verejného obstarávania, sú za ďalších 2,6 mld. Čiže celková potreba je, keď odrátame eurofondy, ktoré na to máme, v objeme 1,6 mld., tak nám tu zostáva 6,3 mld., ktoré na to treba. A 6,3 mld. delených siedmimi rokmi je 900 mil. ročne, ktoré na to treba. A pán poslanec, ktorý je akože veľký odborník na dopravu, a som si stopercentne istý, ani nevie to základné číslo, koľko má ministerstvo dopravy ročne priemerne dlhodobo zo štátneho rozpočtu na budovanie cestnej infraštruktúry. Viete to číslo? Neviete ho. Teraz povedzte to číslo, vykríknite ho. Nič, no, čiže ako obvykle nevie ani toto a vykrikuje niečo iné. Čiže spolu priemerné ročné disponibilné zdroje optimisticky maximálne dosiahnu hodnotu v budúcnosti, doteraz to ani tak nebolo, 350 mil. ročne. Eurofondy nemáme, sú minuté na tie projekty, na ktoré sú, a potrebujeme 6,2 mld. na najbližších 7 rokov, aby sme naplnili tento plán, čo znamená 900 mil. ročne, pričom máme na to 350 mil. Čiže asi taká je situácia. Pán Zajac si myslí, že ja som zvedavý, keby ste náhodou vládli, kde vyčarujete 600 mil. ročne na to, aby ste tieto priority napĺňali. A toto, čo hovorím, 6,2 mld. je bez D4, R7, čo je teda ďalšia miliarda ešte navrch. Takže... (Reakcie z pléna.) Ale o tom je analytika, a nie takéto hádky tu.
Tá dokumentácia, ktorá existuje, a volá sa to Štúdia realizovateľnosti, ktorá sa bude, mimochodom, aktualizovať, obsahuje všetky relevantné dáta, keď bude treba, ďalšie doplníme. A dá sa z nej vyčítať presne, prečo je ten socioekonomický benefit miliarda a vzniká z toho, že ten časový posun je jednoducho minimálne sedem rokov oproti tomu, keby sa to realizovalo klasickou formou PSC. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

17.9.2015 o 14:49 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:09

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, rozprava bola obsiahla, a preto by som k nej chcel na záver zaujať stanovisko.
Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, a som rád a ďakujem, že toto plénum sa venovalo problému migračnej krízy. Ako sme povedali, ide o bezprecedentnú výzvu pre celú Európsku úniu, o krízu, ktorá sa dotýka nás všetkých. Najnovšie scény z maďarsko-srbských hraníc ukazujú, kam veci dospejú, keď sa neriešia včas a systémovo. Obrázky stretov polície s utečencami sú tým posledným, čo potrebujeme na európskej pôde vidieť.
Z rozpravy bolo cítiť, že táto téma nie je ľahostajná nikomu a mobilizuje celé politické spektrum, keďže migračná kríza výrazne rezonuje aj v slovenskej verejnosti. Na základe toho, čo tu zaznelo, si dovolím konštatovať, že bez ohľadu na stranícku príslušnosť sa zhodujeme na tom, čo je podstata problému, a v zásade aj na tom, ako ho riešiť, teda komplexne a udržateľne, a tiež, čo je pre Slovensko v tomto smere neprijateľné, konkrétne povinné kvóty a automatické prerozdeľovanie utečencov.
Z vystúpení, samozrejme, bolo cítiť aj emócie a snahu zapôsobiť na nálady verejnosti, ale počul som aj mnohé konštruktívne a konkrétne návrhy na riešenie.
A čo považujem za dôležité pre túto krajinu, boli to v prevažnej väčšine návrhy v súlade s našimi pozíciami a postojmi.
Dovoľte mi teraz zareagovať na niektoré výroky, návrhy alebo poznámky, ktoré v rozprave zazneli.
Po prvé, Lisabonská zmluva a kritika, že sme nevyjednali výnimky z migračnej politiky. To je naozaj veľmi pokrytecký argument. Slovensko od začiatku deklarovalo, že chce byť v najužšom integračnom jadre Európskej únie. Dlhodobá filozofia nášho členstva bola, že nechceme opt-outy a výnimky, ale, naopak, chceme čo najtesnejšiu integráciu. A nikto s tým až doteraz problém nemal. Preto takéto vyhlásenia vnímam ako účelové a neseriózne.
Pokiaľ ide o možnosti Slovenska v prípade schválenia kvót, tu je zatiaľ predčasné diskutovať v duchu, čo sa stane, ak kým nie je nič schválené, nešpekulujme o alternatívach. Existujú však právne mechanizmy, ktoré môžeme v takom prípade využiť.
Zazneli tu tiež slová o údajnom rozpore vo vyjadreniach ohľadom prijímania utečencov. K tomu by som dodal, že každý z nás má vlastný slovník a spôsob vyjadrovania, ale princíp je ten istý. Konkrétne Slovenská republika nediskriminuje, chceme sa sústrediť na najzraniteľnejšie skupiny a na osoby s najvyšším integračným potenciálom. Nechceme vytvárať getá s vyčlenenými skupinami obyvateľstva.
Zaznelo tu, že vláda neuvádza zdroje pri číselných vyjadreniach. K tomu by som povedal, že čísla o počtoch utečencov sú z európskej agentúry FRONTEX. Predseda vlády sa okrem toho odvoláva na spravodajské informácie, ako to neraz povedal.
Dosť sa tu spomínala humanitárna pomoc. To by som povedal, že Európska únia je jedným z najväčších donorov pre Sýriu, utečencov a susedné krajiny, doteraz Únia prispela sumou takmer 4 mld. eur a ďalšiu miliardu sľúbila na darcovskej konferencii v marci. Tam sú obsiahnuté aj príspevky Slovenskej republiky. Okrem toho poskytujeme humanitárnu pomoc pre obyvateľov Sýrie a utečencov v okolitých krajinách cez naše príspevky do medzinárodných organizácií a taktiež bilaterálne. Celková hodnota našej oficiálnej humanitárnej pomoci za uplynulé dva roky dosiahla viac než 1,3 mil. eur. Sústreďujeme sa tiež na pomoc sýrskym a kurdským utečencom, ktorým sme v rokoch 2012 až 2014 poskytli humanitárnu pomoc vo výške viac než 400-tisíc eur. Táto pomoc smerovala cez medzinárodné organizácie dlhodobo prítomné v regióne, pobočky Červeného kríža alebo priamo vládam krajín, ktoré poskytujú utečencom útočisko. Navyše pre potreby Srbského Červeného kríža bola minulý piatok expedovaná pomoc v hodnote viac ako 85-tisíc eur. A ďalšia humanitárna pomoc v hodnote viac ako 185-tisíc eur je pripravená v skladoch ministerstva vnútra a použijeme ju podľa aktuálnej potreby či už pre Srbsko, Maďarsko alebo iné krajiny.
Padli tu zmienky o prioritách slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v kontexte migračnej krízy. Chcem vás ubezpečiť, že téma ochrany hraníc by mala byť jednou z priorít nášho predsedníctva. Už teraz je zahrnutá v širšom koncepte ochrany hraníc a ako taká figuruje aj v prioritách tria. V osemnásťmesačnom programe tria kapitola šesť Únia ako silný globálny hráč už teraz kladie silný dôraz na prepojenie vnútornej a vonkajšej dimenzie bezpečnosti. A tiež si treba uvedomiť, že Európska únia nerieši len dlhodobo plánované priority momentálnej predsedníckej krajiny, ale aj témy, ktoré prináša život a vývoj. Ani luxemburské predsedníctvo nemalo migráciu vo svojich prioritách a napriek tomu sa to stalo prioritou číslo jedna.
Zaznela tu výzva diplomaticky pôsobiť na bohaté arabské krajiny. To sa už deje. Hovoril som o tom aj včera v mojom vystúpení. Rokovania prebiehajú a, ako som včera povedal, treba zvýšiť tlak na regionálne a medzinárodné organizácie v krízových oblastiach, aby si uvedomili svoju spoluzodpovednosť. A plánovaná konferencia vo Vallette v novembri bude ďalšou príležitosťou zopakovať to, nehovoriac o tom, že čaká nás séria rokovaní aj počas Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ktoré sa rozbehne na najvyššej úrovni už na budúci týždeň.
Trochu ma prekvapila otázka, čo konkrétne iniciovala Slovenská republika a Vyšehradská štvorka. Mal som za to, že je to všetkým známe, keďže už od začiatku vystupujeme medzi najaktívnejšími a najhlasnejšími, od apríla je to téma rokovaní ministrov, premiérov na riadnych aj mimoriadnych radách. Vyšehradská štvorka zorganizovala samit premiérov. My ako ministri zahraničných vecí V štvorky sme sa stretli s našimi kolegami z Nemecka a Luxemburska. Táto téma rezonuje v každom jednom mojom bilaterálnom rokovaní s partnermi v zahraničí, v telefonátoch s nimi, na vystúpeniach, na medzinárodných konferenciách aj v celom rade mojich vyjadrení pre zahraničné médiá od BBC, Sky News až po Der Spiegel alebo Die Welt.
O tom, ako vidíme riešenie problému migrácie my, hovoríme veľmi často a jasne, nielen doma, ale najmä v zahraničí. A nepočul a nevnímal to iba ten, kto to nechcel počuť a vnímať. A preto pripomeniem, čo už odznelo naposledy z mojich úst včera. To znamená, komplexné riešenia presadzujeme. A v praxi to znamená lepšiu ochranu vonkajšej hranice, fungujúce hotspots s registráciou a braním odtlačkov, dôslednú návratovú politiku, celoeurópsky zoznam bezpečných krajín pôvodu, podporu bezpečných zón v tretích krajinách, rozhodnejšie akcie proti prevádzačom, intenzívnejšiu spoluprácu spravodajských služieb, robustnejšiu spoločnú zahraničnú bezpečnostnú politiku Európskej únie, riešenie problémov v krajinách pôvodu a lepšiu spoluprácu so zahraničnými partnermi, aby aj oni cítili zodpovednosť za to, čo sa deje v ich susedstve.
Takže nie je pravdou, ako to tvrdili niektorí vystupujúci, že nepredkladáme konkrétne riešenia. A navyše veci, ktoré som práve vymenoval určite nie sú veci, na presadenie ktorých potrebujeme tri roky, ako som to tu tiež počul.
Bezpečnostné otázky. Som rád, že tu zaznela jasná podpora boja proti prevádzačom. Myslíme si a nahlas hovoríme, že bezpečnostné zložky a tajné služby by mali viac spolupracovať na rozkladaní pašeráckych sietí.
Zaznela tu aj kritika pripravenosti a schopnosti slovenskej armády. Chcem povedať, že nie je pravda, že naša armáda by bola ako nahý v tŕní, ako to tu zaznelo, inak by generálny tajomník Severoatlantickej aliancie minulý štvrtok počas svojej návštevy v Bratislave nepovedal, že Slovensko je dlhé roky zodpovedným spojencom, čo dokazuje tým, že prispieva k spoločnej bezpečnosti a zúčastňuje sa na misiách v zahraničí. Slovensko robí to, čo má robiť, nehovorím to ja, ale povedal to Jens Stoltenberg, generálny tajomník NATO.
No a veľmi dôležitý bod, podpora Európskej únie. Uvedomme si, že Slovensko je tesne zviazané s Európskou úniou. To, že máme iný názor na riešenie jedného, aj keď obrovského problému, nie je a nesmie sa stať spochybňovaním Európskej únie ako takej. Politici majú zodpovednosť postaviť sa k tejto téme tak, aby sa nepoškodil vzťah Slovákov k Európskej únii ako takej.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver ešte raz zdôrazním, Slovensko je solidárny a zodpovedný člen Európskej únie. Nie sme proti utečencom, nie sme proti európskym partnerom, ťažko skúšaným návalom imigrantov, naopak, sme pripravení všestranne im pomôcť, ale sme proti nanúteným a nesystémovým riešeniam. Nemôžeme ísť cestou, že jedno riešenie sa automaticky našije jednou veľkosťou pre všetky členské krajiny. K tomu istému cieľu sa predsa môžeme dopracovať aj tak, že príspevky jednotlivých krajín budú v súlade s ich možnosťami, schopnosťami, preferenciami. Slovensko je pripravené pomôcť materiálne, personálne, odborne, finančne. Budeme vedieť prispieť aj nadproporčne, ale k udržateľnému a komplexnému riešeniu dosiahnutému v duchu európskeho kompromisu.
Čo sa týka migrantov, ktorí sú už na pôde Európskej únie, máme dohodu o prerozdelení 40-tisíc z nich. Pozrime sa, ako sa tento model uplatní v praxi, a potom si vyhodnoťme, či je to cesta vpred. Ale nemôžeme zacementovať stratégiu predtým, ako jej časti prejdú testom reálneho života.
Situácia na európskej úrovni sa vyvíja dynamicky. Teraz popoludní by predseda Európskej rady Donald Tusk mal oznámiť, či zvolá mimoriadny samit lídrov tak, ako sme to požadovali už dlho.
Aj zo strany Európskej komisie cítime v dôsledku našich intenzívnych snáh tak ako Vyšehradská štvorka, ale tiež individuálne a taktiež po pondelkovej Rade ministrov vnútra istý posun v otázke kvót. Možné kompromisné znenie by sa malo dopracovať pod taktovkou luxemburského predsedníctva na najbližšej rade ministrov vnútra budúci týždeň. Situáciu pozorne sledujeme, sme v kontakte s partnermi a všetko priebežne vyhodnocujeme.
A popritom, a to chcem zdôrazniť, aktívne komunikujeme aj so slovenskou občianskou spoločnosťou, s cirkvami a mimovládnymi organizáciami, lebo toto je téma, ktorá je zásadná pre celé Slovensko. Bolo by odsúdeniahodné, keby sa zneužívala na medzistranícke prekáračky.
Táto kríza, a to zopakujem, môže zmeniť tvár Schengenu, vzťahy v Európskej únii aj tvár celej Európy. Tu musíme byť jednotní. Je to štátny záujem. A apelujem na vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste si boli vedomí svojej zodpovednosti ústavných činiteľov v tejto závažnej situácii. Ako som povedal včera, vláda Slovenskej republiky si je plne vedomá svojej zodpovednosti. Hľadáme a naďalej budeme hľadať tie najlepšie riešenia a, opakujem, pritom potrebujeme podporu vás i celej spoločnosti. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.9.2015 o 15:09 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:22

Michal Bagačka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 3. júla 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 1656a).
Národná rada Slovenskej republiky schválila 3. júla 2015 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí z 22. júla 2015 uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhol dve skupiny pripomienok, v prvej skupine pripomienok navrhol šesť pripomienok, v druhej skupine navrhol štyri pripomienky.
Na základe toho predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1658 z 23. júla 2015 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.

Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s ním navrhovanými zmenami.

K pripomienkam prezidenta k predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval vrátený návrh zákona 8. septembra 2015 a uznesením č. 658 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 3. decembra 2014 schváliť v znení pripomienok uvedených pod bodmi 1 až 4 v druhej skupine pripomienok.
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti prerokoval vrátený zákon 10. septembra 2015 a uznesením č. 457 odporučil Národnej rade zákon schváliť v znení pripomienok uvedených pod bodmi 1 až 4 v druhej skupine pripomienok.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade hlasovať nasledovne, spoločne o pripomienkach 1 až 6 z prvej skupiny pripomienok s odporúčaním neschváliť ich a spoločne o pripomienkach 1 až 4 z druhej skupiny pripomienok s odporúčaním schváliť ich.

Zároveň gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetný zákon vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou schváliť v znení pripomienok uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 475 zo 16. septembra 2015.Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločného spravodajcu a poveril ma podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a zdôvodniť stanovisko gestorského výboru.
Skryt prepis

17.9.2015 o 15:22 hod.

Mgr.

Michal Bagačka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video