54. schôdza

46.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja si rozdelím to moje vystúpenie na dve časti aj v zmysle objektívnych skutočností, keďže neviem, ako vyzerá ten pozmeňovák. Ťažko sa mi k nemu vyjadrovať. Čiže ak dovolíte, teraz vysvetlím len určité riziká, ktoré sú, visia vo vzduchu, a potom v druhom mojom vystúpení prečítam ten náš pozmeňovací návrh, ktorý je podľa mňa veľmi dobrý, a som rád, že sme v zásade nič nemenili oproti roku a pol dozadu. Čiže to by som prípadne potom aj v komunikácii upozornil kolegov, že naozaj aby sa zdržali nejakých poznámok typu voľby, ja neviem čo. Hovoríme o dlhodobom zámere veci upraviť dobre, do štandardu, hej.
Lebo to by som tiež upozornil, že viete, to, čo dneska robíme, že meníme DPH na základné potraviny, to nie je výdobytok sociálno-demokratickej a aká ste to ešte, neviem, kaviárovej vlády, ale je to vlastne zaradenie sa do štandardu západoeurópskych krajín, hej. To je akože makro. Aby sme to uchopili.
Na druhej strane ma teší, že v zásade SMER plní aj môj program volebný, to ma teší. Mňa teší, že na tejto schôdzi tu prišiel návrh zákona, ktorý rieši zmenky. To, kvôli čomu sa ja trápim tri roky, kvôli čomu mi odišli ľadviny, keď som spal pred Richterovým ministerstvom. Kvôli čomu ma váľali po zemi. Nech ma váľajú, nevadí, ale výsledky budú, hej. Čo ma teší, že máme jeden, uchopiteľnú vec. A druhá je toto, rok a pol dozadu. Som rád, pán minister. Mimochodom, som zvedavý, lebo podľa mňa vy ešte niečo v sebe máte, že bohvie, jak prejavíte takú tú úctu k otcom-zakladateľom, aby som to povedal. Alebo že takú... Lebo na jednej strane, viete, autorské práva v politike neexistujú, ale v návrhu DPH na základné potraviny v tej forme, ako som ich predkladal ja pred rokom a pol, určitý autorský princíp bol, hej. A čiže buď pôjdete zase na hulváta, čo je u vás úplne bežné, alebo aspoň tak medzi rečou spomeniete, že teda ten návrh tu už bol o niečo skôr a nevylučujeme, že sme sa mohli ním čiastočne inšpirovať. Sám som zvedavý, jak sa s týmto vnútorne, myslím tak morálne, ja tu nebudem apelovať na to, ale vnútorne vysporiadate, hej, že s touto nejakou záležitosťou. Uvidíme.
Ja teraz, ak dovolíte, z presiaknutých informácií o tom, že čo tam má byť, chcem upozorniť na určité riziká, ale v dobrom, teraz v dobrom. Lebo viete, naši ľudia platili to mystérium rovnej dane, tá mantra, čo tu bola, že všetko rovná daň. Bola aj preto, že tí, ktorí ju presadzovali, tvrdili, však aj tak sa klame, aj tak sa podvádza, a keď to bude všetko rovnaké, tak sa nebude. Proste mali nabité zásobníky tým, že naozaj, že tou nedokonalosťou sa stávali vo svete, v našom malo svete také diery, ktoré vlastne umožňovali všelijaké špekulácie. A argumentom nad argument bolo, že keď to zjednotíme, tak už sa to diať nebude. Viete, ja by som bol nerád, keď naša neschopnosť potom vyplaví niečo, že ničí našich ľudí. Čiže aj teraz by som, v dobrom upozorňujem, bol by som rád, keby sme túto zmenu uchopili tak, aby v aplikácii nespôsobila zase nejaké šumy. Viete, šumy, reči a špekulácie, čo zase nabije zásobníky ľuďom, ktorí tu medzi nami sú, hej, proste majú ten sociálny rozmer trošku iný ako my. Sú takí studenokrvníci, ale ktorí proste hovoria, že rovná daň a hotovo. Proste rovná daň na všetko a každému je úplne jedno, či babka z Čremošného bude platiť takisto za maslo ako tuná chlapci zo SKOK-u za kaviár v Albrechte. To je ako, život je boj, pán kolega (vyslovené s pobavením). To niekedy treba povedať aj pravdu.
A to je presne to, že ja napríklad nie som stotožnený s touto filozofiou, hej. Čiže aby sme chybami nespôsobili to, že znova niekto nájde ako geniálny recept na vyriešenie, že vráťme sa tam, kde sme boli. Lebo civilizovaná Európa má rozdielne sadzby DPH a špeciálne sa rozdielne sadzby DPH používajú kvôli potravinám, o tom tu už reč už bola. A preto ja si myslím, pán minister, že ten môj návrh a refrešovaný návrh s pánom Radošovským, ktorý sme predkladali spoločne, bol dobrý návrh, bol dobrý. I keď sa to možno niekomu javilo, že neviem čo. Ja si pamätám vyjadrenie pána Fica, že oni tam mrazené mäso nedajú a dajú tam aj ryby. Hej? Asi čítal ten návrh, alebo mu niekto o ňom povedal, lebo my sme tam mrazené mäso mali a nemali sme tam ryby, hej. Čiže veľkosť premiéra Fica je v tom, že oni tam mrazené nedajú a dajú tam ryby.
No, dovoľte mi sa pri týchto dvoch položkách zastaviť. Ak by už ryby mali byť tým problémom, tak v tom našom novom návrhu máme ryby. Stále je to však problém, pán minister. Ryby sú v zásade problém, lebo vy rybie filé z kaprovitých rýb neviete vybrať z colného sadzobníka bez toho, aby ste tam nenapchali nejakého morského ostrieža a neviem čo. Proste stále je to problém. Viete ich vybrať v živom stave a viete ich vybrať v chladenom, resp. v mrazenom stave v celosti. Hej, to robíme, dobre, nech je pokoj. Máme tam pstruhy, kapre a kapre nemáme filé, lebo v zásade by sme museli vybrať aj morského ostrieža. Neviem, jak ste sa vysporiadali vy s touto otázkou. Viem, že vy máte aj zubáče, čo znova sa to bude javiť... Alebo niekto hovoril, že máte zubáče (smiech v sále). Ja neviem, pán minister, či zubáč je to, na čom to stojí a padá, hej. Či je to tak významná záležitosť, že kvôli tomu by sme sa mali sporiť (reakcia predkladateľa). Takže to by som bol rád, keby potom v tej ďalšej korektnosti ste povedali, čiže ryby už nechajme tak.
A teraz vy ste tam údajne nedali mrazené mäso a my sme tam mrazené mäso mali, hej. A ja som to aj v mojej faktickej poznámke hovoril. Vážení, ja chcem upozorniť na jeden rozmer toho, že keď sa diali špekulácie pri príbuzných komoditách, to znamená, že keď bola príbuzná komodita a robili sa špekulácie, čo sa bude diať pri rovnakých komoditách v inom stave, by som povedal, hej. Len si to zoberte, ľudia sú, akí sú a Slováci špeciálne, čo sa bude diať pri rovnakej komodite len v inom stave. To je rečnícka otázka pre tento prípad. Ale to je jeden rozmer, ja sa k tomu vrátim. Nielen z pohľadu toho, že, a to zase niekoho nabije, že treba to zase vrátiť naspäť, nielen to, že to spôsobí komplikáciu a bude sa s tým zase čarovať. Dokonca by som povedal, že to predstavuje aj určité bezpečnostné riziko pre zdravotný stav nášho obyvateľstva. Dobre? Ale som si toho vedomý, čo hovorím.
Lebo rozmrazené mäso a opätovne zamrazené mäso je problémové mäso. Ináč je, všetci vieme, že sa to nemá robiť, ale nie je to zakázané. Všetci vieme, že sa to nemá robiť, ale nie je to zakázané, čiže v zásade, čo nie je zakázané, je dovolené. A teraz tu mierne rozporujeme s pánom ministrom jednu vyhlášku 1169/2001, nariadenie Európskej komisie o balení a označovaní výrobkov a hľadáme, cizelujeme. Nuž ja vám poviem tak, keby aj v skutočnosti, že nemôžte mäso rozmraziť a predávať ako chladené a tým ho zaradiť do inej sadzby, nebolo legálne, tak aj tak sa to bude robiť, lebo pokušenie je veľké. Vieme, kde žijeme. Avšak moje zatiaľ penzum znalosti z tejto problematiky mi hovorí, nieže to je nelegálne. V zásade je to možné, ergo je to legálne. Lebo tá vyhláška hovorí, že pri balenom, to už ani nehovorím o výsekovom, to znamená, nebalenom mäse, hej, že keď mäso nie je balené, to znamená, nie je balené v tom sáčku, že príde, celé polky zamrazené prídu z Argentíny, tu sa rozmrazia, už je to chladené mäso, hej. Len vy keď neinformujete toho konečného spotrebiteľa a nepoviete mu.
A teraz otázka stojí, či je alebo nie je povinný to niekto označiť. Predstavme si, že by aj bol. Povedzme si z praxe, jak to bude vyzerať, povedzme si, kto to bude čítať. Ale z tej vyhlášky vyzerá, že nie je povinný, lebo v zásade vy nie ste povinný, už pri výsekovom vôbec nie, a pri balenom nie ste povinný vtedy, keď táto skutočnosť nemá vplyv na kvalitu toho výrobku. Všetci povedia, že rozmrazenie zmrazeného výrobku nemá vplyv na kvalitu toho výrobku. Opätovné zmrazenie má vplyv na kvalitu toho výrobku. Čiže viete, to je to výkladové, tá pojmológia toho celého. To som sám zvedavý, že jak sa s tým vysporiadate. Ja sa bojím. Ja by som bol naozaj rád, keby sme prijali jeden slušný zákon o tom, že proste máme základné potraviny lacnejšie a hotovo, nebudeme tu špekulovať, mudrovať nad tým. Nieže o mesiac tu niekto príde a povie, jak s tým prasknúť, že Slovensko sa stalo proste tepnou špekulantov s mäsom. Viete, lebo na vstupe dajú dvacinu, vyvezú, ba opačne, budú to mať chladené, potom to zamrazia, majú. Ja neviem, jak sa dá na tom zarobiť. Garantujem, že sa na tom nejakým spôsobom dá zarobiť, a už niekto možno nad tým rozmýšľa. Keď vy vlastne, viete, hýbete sa s 10 %, nieže podobnou položkou, že pšenica, raž, hej, ale tou istou položkou len v inom stave. Garantujem, že to je ťahákom veľkým.
Čiže aby sme sa my nestali, že nejakou Mekkou, by som povedal, mäsiarskych týchto, že tuto preženú cez nás len kvôli tejto dépeháčke, a znovu naši ľudia na to dopadnú, lebo sa tu zjaví nejaký sociálny netvor a povie, že všetko to vyrieši rovná daň a nebude mať s tým problém. Toto nie. Spravme jeden poriadny zákon, kde základné potraviny budú mať zníženú, zníženú DPH, proste.
Neviem presne, čo tam máte, pán minister, neviem, čo tam máte. Ak tam nemáte ovocie a zeleninu, podľa mňa robíte chybu. Ak tam nemáte vajcia, podľa mňa robíte chybu. Ak tam nemáte zemiaky, podľa mňa robíte chybu, hej. Preto tie položky spomínam, lebo my ich tam máme, hej. V našom spoločnom návrhu s pánom Zajacom, s pánom Radošovským tieto položky tam máme, lebo si myslíme, že to sú základné potraviny.
Viete, základné potraviny nie sú to, čo si vy myslíte, že sú základné potraviny, viete, že sú základné podľa SMER-u. Nie, základné potraviny by malo byť tak ako, že základné potraviny sú potraviny v základnom nespracovanom stave. Plus-mínus, nie? A to je okrem masla všetko v základe, ovocie, zelenina je základná potravina v tom nespracovanom. Čiže a tam potom presne, potom sa musíte konfrontovať s tým, že prečo vy si osobujete právo určiť, čo je základná potravina, hej, že základná potravina buď je, alebo nie je, hej, a buď človek má právo konzumovať základné potraviny, nikto mu to právo neberie, ale štát od neho nechce za to, že konzumuje základné potraviny, 20 percent. Že je zmierlivý natoľko, že povie, že 10 mu stačí. A sleduje tým okrem primárnych cieľov aj sekundárne, a to tu tiež neviem, či zaznelo, lebo tak akcentujem aj nejaký zdravotný benefit z toho, že je rozdiel sa napchávať nejakou klobásou, sójovou, hej, z rastlinných tukov a rozdiel si dať, si dať, ja neviem, kaleráb a čerstvú hovädzinu. Dobrú hovädziu polievku, nie (vyslovené s pobavením)? Chutí ináč.
Čiže v dobrom, pán minister, chcem povedať, že skúste sa nad tým, porozmýšľať, lebo to nieže, neviem, či som to dobre vysvetlil, ono je to relatívne ťažké. A možno pre ľudí to, podobnosť chladené – mrazené. Colný sadzobník nepozná rozmrazené mäso. Viete, aj vy keby ste vraveli, či to môžu alebo nemôžu. Colný sadzobník pozná buď čerstvé a chladené, to je jedna kategória, alebo mrazené. Čiže, on nepozná rozmrazené mäso. A z hygienického hľadiska, mám to odkonzultované, pán minister, z hygienického hľadiska za čerstvé mäso považuje aj mrazené mäso. Z hygienického hľadiska. Čiže to sú všetko skutočnosti, ktoré nás nútia byť opatrní, hej, aby sme to nepokazili, hej. Aby to nebola prípadne nejaká egovojna, že my tam nedáme mrazené, lebo Hlina tam chcel dať mrazené, alebo kádeháci tam chceli dať mrazené, a my sme, my zachránime svet aj pána Záhumenského s jeho býkmi a my tam dáme iba, iba chladené (vyslovené s pobavením). Že? Lebo to fakt tak nefunguje, fakt to tak nefunguje, paradoxne to môže poškodiť. V dobrom teraz hovorím, že, a to riziko toho, že to poškodí, alebo má to, bude mať vplyv na zdravotný stav našich obyvateľov, na to upozorňujem ešte raz. Lebo opätovné zamrazenie, zmrazenie, to je manipulácia, ktorá má veľký vplyv, hej, to už nie je toto mäso.
To som chcel. Neviem, či sa mi to celkom podarilo, stále som v dobrom naladení, že pre dobro veci, hej, že či by sme to nezvážili, aby sme fakt urobili niečo poriadne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, neviem, či si vystupoval ako nový líder KDH. Ak to je tak, tak budem rád, že KDH v oblasti znižovania DPH sa otáča doľava. Takže to bude, dúfam, že zmení postoj KDH k dépeháčke, aj keď bude niekedy možno pri moci.
Ale tvoje obavy o tom, či rozmrazené potraviny je možné predávať ako schladené, tak európska legislatíva to neumožňuje. Ak si pozrieš nariadenie 1169 príloha 6 časť A bod 2, sa jasne píše: "Ak ide o potraviny, ktoré boli pred predajom zmrazené a teraz sa predávajú rozmrazené, v ich názve musí byť sprevádzané označením "rozmrazené". " A v tom istom nariadení v prílohe 10 tohto nariadenia sa v bode 3 uvádza: "Dátum zmrazenia alebo dátum prvého zmrazenia sa uvádza aj dátumovo." To znamená, že spotrebiteľ presne vie, koľko mesiacov boli potraviny zmrazené, kedy boli rozmrazené a vlastne sa môže rozhodnúť, či takúto potravinu kúpi. Jemu je jasné a myslím si, aj kontrole je jasné, že tá potravina bola alebo nebola zmrazená alebo či je chladená.
A dovolím si povedať, že žiadny zákon neumožní alebo nezabráni porušovať niekomu zákony. Ak niekto rozmrazí potravinu a predáva ju ako schladenú, tak porušuje zákony, a na to je Štátna veterinárna a potravinová správa, aby spravila s takýmito nepoctivými predajcami jasný, jasný a rázny koniec a nastúpila tvrdá sankčná politika voči takýmto predajcom.
Takže tá obava, ktorú hovoríš, že vlastne ohrozuje predaj schladených potravín a že sa budú rozmrazovať potraviny a predávať ako schladené, nie je možná zákonom, lebo to nie je možné nariadením, lebo to nie je možné. Ale samozrejme, ak niekto bude porušovať zákony, na to máme ustanovenia.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, neviem, vy ste hovorili niečo o pozmeňujúcom návrhu, ja som ho zatiaľ nedostal. Ako, budete ho predkladať? Alebo...? To bol ako prvý dotaz.
Druhá vec, to, čo ste tu hovorili, som konečne rád, že, že máme tu aj odporcu rovnej dane, aspoň teda som to pochopil z vášho, z vášho vystúpenia, kde teda myslím si, že ak by ste boli za rovnú daň, tak by ste asi súhlasili potom s tým 5-percentným navýšením cien na potraviny, ktoré sa udialo v roku 2004. Len mali by ste si to odkonzultovať s kolegami z KDH, ktorí za to vtedy hlasovali. Takže to je taká, taká poznámka na margo. A potom by som rád vedieť, že akým spôsobom bude predložený ten pozmeňovák.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne, že vás trápi ten pozmeňovák, som rád, že teda asi budete zaň hlasovať, predpokladám. Tak nebojte sa, v ústnom sa chystám.
Prosím vás pekne, pán Záhumenský, dovoľte uviesť, to nariadenie hovorí o balených potravinách. To znamená... Viete, čo sú balené? To sú tie, čo prídu zab... Ale potom sú aj napríklad nebalené, kde to vôbec nie je upravené. Ale pri tých, ktoré sú balené, ste to nedočítali celé. Vy ste povedali, že ak ide o – ja vám prečítam, dobre? – to je asi najnovšie: "Ak ide o potraviny, ktoré boli pred predajom zmrazené a ktoré sa predávajú rozmrazené, ich názov musí sprevádzať označenie "rozmrazené". Toto neplatí vtedy, ak potraviny, pri potravinách, ktorých rozmrazenie nemá žiaden negatívny vplyv na ich bezpečnosť alebo kvalitu."
No prísne vzaté, rozmrazenie tej, toho mäsa nemá vplyv, má vplyv opätovné zamrazenie. Ja neviem, jak sa to vykladá v praxi. Ale ja som vám čítal doslovne. To si kľudne nalistujete, dobre? Pri tvorivosti našich ľudí vám garantujem, že urobia, čo sa bude dať, urobia, čo sa bude dať. A naši ľudia budú kupovať rozmrazené mäso ako chladené mäso. To je celé. Tých 10 % zato stojí. A ja chcem na to upozorniť, že proste nerobme to, hej, lebo je tam aj podľa mňa určité bezpečnostné riziko, zdravotné riziko a proste znova sa to bude sprevádzať s nejakými nechcenými javmi. Proste urobme to poriadne, urobme to dobre. Urobme to tak, ako to bolo predložené pred rokom a pol. Nič vám nevadí, kolegovia, aby ste zahlasovali za spoločný návrh mňa a poslancov KDH pána Zajaca a pána Radošovského. Urobíte naozaj veľmi dobre a kus dobrej roboty pre túto krajinu.
Ďakujem.

54.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia. Táto novela zákona o DPH, nasvedčuje tomu aj doterajšia debata v pléne, a má v zásade také dva kľúčové body. Prvým kľúčovým bodom, ktorý sme ešte nevideli, a kolegovia už na to, moji predrečníci, upozorňovali, je zníženie sadzby na niektoré vybrané druhy potravín. Pozmeňujúci návrh, a naozaj všetkých nás bombardujú novinári s tým, že by ho radi videli, nevideli sme ho ešte ani my, nebol ešte predložený, čiže aj pomerne ťažko sa k nemu vyjadrovať. Druhou zásadnou novinkou je hranica, stanovenie hranice, od ktorej podnikateľské subjekty, malí a strední podnikatelia budú môcť platiť DPH až z faktúr, ktoré už mali zaplatené.
Povedalo sa k tomu mnoho,. A ja osobne musím povedať, že zníženie DPH na potraviny je podľa mňa správnym riešením. Nie je to ani ľavicové riešenie, ani pravicové riešenie, ako dokazuje aj tá diskusia v pléne, že sa k tomuto kroku hlási väčšina politických strán. Je to jednoducho riešenie, ktoré je v dnešnej dobe správne. Tak ako je v danom kontexte a v danej historickej situácii v roku 2004 bolo správnym krokom zavedenie jednej rovnej dane a zjednotenie sadzieb DPH, odstránenie veľkého množstva výnimiek. Dnes sme už vo vývoji ďalej a dnes hlavne aj situácia dovoľuje vrátiť ľuďom niečo naspäť z tých daní, ktoré od nich štát vyberá, a znížiť dane na to, čo najviac nakupujú, znížiť daň z pridanej hodnoty na potraviny.
Preto, a neodpustím si tu tú poznámku na začiatok, myslím si, že jediný, koho by mohla tak oprávnene rozčúliť, je kolega Alojz Hlina, ktorý naozaj prišiel s mierne iným návrhom už pred tým rokom a pol. A je mi ľúto, že keď sme 30. júna na minulej schôdzi spolu s kolegami, určite si to pamätáte, Jozef Kollár, Juraj Miškov tu vystúpili a mali pred sebou tie tri košíky, navrhli zníženie DPH na všetky potraviny, tak tento návrh bol odmietnutý jednotne ľavicou aj pravicou.
O to viac ma prekvapuje, že takmer totožné, takmer rovnaké návrhy sa dnes objavujú a že tí istí ľudia, ktorí pred pár mesiacmi na minulej schôdzi takýto návrh v podstate zabili a nedovolili, aby sme o ňom debatovali, vo výboroch mali ho možno oveľa lepšie prerokovaný, oveľa odbornejšie prerokovaný a dnes prichádzajú inšpirovaní veľmi, veľmi podobnými návrhmi. Pre mňa osobne je to dôkazom toho, že voľby sa blížia a že v tomto naozaj pravicové a ľavicové strany na Slovensku už sú rovnaké. Snaha zapáčiť sa voličom, kde teda vládna strana SMER má, samozrejme, obrovskú výhodu tým, že je vládna strana, je rovnaká u všetkých politikov.
Chcel by som sa venovať preto skôr takému zdôvodneniu, ako prvý bod môjho vystúpenia, prečo som presvedčený, že zníženie DPH na potraviny je správnym krokom a správnym rozhodnutím.
Mám na to štyri argumenty v štyroch obrázkoch. Hneď na úvod musím povedať pánu ministrovi financií, podľa môjho osobného názoru, keď raz vstúpi do dejín a historických kníh, tak síce nebude ako uvádzaný ako ten najlepší minister financií, ktorého Slovensko kedy malo, ale rozhodne na základe toho svojho pôsobenia nebude uvádzaný ako najhorší minister financií, ktorého Slovensko malo.
Nastúpená politika konsolidácie a vyrovnávania rozpočtu, ktorá zrejme, a neviem si predstaviť, že by ktokoľvek z politických strán, ktoré tu dnes v parlamente sedia, priviedli Slovensko k tomu, že v roku 2017 by malo dosiahnuť prvýkrát v histórii vyrovnaný rozpočet, je vec, ktorá je naozaj, ktorá sa do tých dejín zapíše. A je to vec, ktorú naštartovala až táto vláda, na rozdiel od všetkých vlád v minulosti. Ten náš rozdiel, o ktorom môžme debatovať, je spôsob, akým sme to dosiahli.
Súčasná vláda dosahuje vyrovnaný rozpočet a konsolidáciu najmä na strane príjmov. Neustálym zvyšovaním daní, neustálym zvyšovaním poplatkov, zavádzaním nových daní, zavádzaním zmien do daňových zákonov, ktoré v konečnom dôsledku od ľudí a od firiem vyberajú z ich vrecák viac peňazí. Či to bola daň zo straty, či to bola registračná daň, či to boli zmeny spôsobu odpisovania, mnohé ďalšie zmeny, ktoré boli zavedené a prinášajú vyšší výber do rozpočtu, a ide v podstate o konsolidáciu cez zvyšovanie daní. Na rozdiel od tej alternatívy a tej druhej možnosti, ktorou je konsolidácia cez znižovanie výdavkov štátu, cez šetrenie, cez efektivitu, cez vyššiu úspornosť.
Keď si pozriete vývoj medzi rokmi 2006 a 2013, tak prídete na to, že míňanie štátu rástlo rýchlejšie než spotreba domácností. Priemerná miera rastu výdavkov štátu za toto obdobie bola 4,8 %, zatiaľ čo miera rastu konečnej spotreby domácností bola len 4 percentá. Čiže posledné roky, od roku 2006, a všetkých vlád, štát míňa viac, než míňajú ľudia. Štát je nezodpovednejší a hospodári horšie, než hospodária rodiny a bežní ľudia.
To je prvý dôvod, prečo nastal čas na zníženie DPH na potraviny, prečo nastal čas na to, aby sme ľuďom konečne niečo vrátili naspäť z toho, čo im štát neustále viac a viac berie.
Druhým dôvodom je graf, ktorý určite všetci poznáte. Z okolitých krajín je Slovensko jedinou krajinou, ktorá nemá zníženú sadzbu DPH na potraviny, na žiadnu z potravín. Všetky ostatné krajiny, dokonca ten príklad Poľska, kde je to na úrovni 8 %, majú zníženú sadzbu DPH na potraviny. Všetky ostatné krajiny už vyšli v ústrety svojim obyvateľom a zvýhodnili spotrebu aspoň niektorých základných druhov potravín, ktoré ľudia nakupujú.
Tretí základný dôvod, prečo nastal čas niečo vrátiť ľuďom? Podiel miezd na HDP je na Slovensku druhý najnižší v celej eurozóne. Z okolitých krajín je nižší len v Poľsku, ktoré ale v eurozóne nie je. Inými slovami, mzdy na Slovensku sú medzi najnižšími v Európskej únii. Keď si pozriete tento graf (rečník ho ukazuje plénu), tak vidíte, že v takom Švajčiarsku až 60 % toho, čo sa v ekonomike vytvorí, ide ľuďom, ide na mzdy. Na Slovensku je to len 37 percent. Ešte aj v Čechách, susedných, ktoré sú naozaj veľmi podobné, je to cez 40 percent.
A posledný argument a posledný dôvod, miera celkového daňového odvodového zaťaženia práce je na Slovensku výrazne vyššia, než je priemer vyspelých krajín OECD. Čo z toho vyplýva? Slováci majú nižšie platy než väčšina vyspelých krajín, ale zároveň platia vyššie dane, zároveň od nich štát viacej berie. A priemer od roku 2006 je taký, že to míňanie štátu stále rastie a rastie rýchlejšie, ako rastie spotreba domácností. Je načase niečo vrátiť ľuďom. Uťahovanie opaskov bolo namieste v čase, keď sme naozaj šetriť museli, ale nemôže to byť nekonečný príbeh. Uťahovanie opaskov sa tiež raz musí skončiť. Ak sa uťahovanie opaskov neskončí, ak sa z uťahovania opaskov stane nekonečný príbeh, tak sa niekde stala chyba a niečo robíme zle, všetci, ako tu sedíme. Preto je načase niečo vrátiť ľuďom, je načase vrátiť im to aj cez zníženie dane z pridanej hodnoty na potraviny.
Otázka, a to je samozrejme otázka na debatu, ako to urobiť. Ten návrh, ktorý neprešiel týmto parlamentom 30. júna, návrh, ktorý sme predložili s kolegami Kollárom, Miškovom a Krajcerom, aby sa zaviedla jednotná znížená sadzba na všetky potraviny vo výške 13 %, bol podľa nášho názoru najlepším možným riešením. Ja som mal pripravený ten pozmeňujúci návrh, ale keďže dnes sa roztrhlo vrece s návrhmi kopy ostatných členov parlamentu, ktorí nehlasovali za tento návrh v júni, a dnes prinášajú, lebo je pred voľbami, svoje vlastné návrhy veľmi podobné, rozhodol som sa, že dnes ho ako pozmeňovák predkladať nebudeme. Koniec koncov všetci vieme, že aj tak príde ten návrh, ktorý zrejme čoskoro predstavia poslanci za stranu SMER – sociálna demokracia.
Chcel by som vám ale povedať, čo si myslím, že by bolo tým úplne najlepším riešením, a to je bod č. 2 môjho vystúpenia. Spolu s kolegami a Jozefom Kollárom sme už pred niekoľkými mesiacmi predstavili daňovú odvodovú reformu, ktorá sa volá eurovratka a ktorá každej domácnosti na Slovensku môže priniesť až 50 eur mesačne do ich peňaženiek. Tento reformný plán pozostáva zo štyroch jednoduchých bodov.
Po prvé, zníženej DPH na všetky potraviny vo výške 13 percent. Po druhé, zníženej DPH na všetky energie pre domácnosti vo výške 13 percent. Podotýkam, že zníženie DPH na ceny, ktoré sú regulované, kde sa teda nemôžu preniesť do vrecák tých, ktorí predávajú daný tovar, ale prenesú sa všetky k spotrebiteľovi, je tou najefektívnejšou cestou ako trvalo, nielen dočasne, nielen jednorazovo pred voľbami, vrátiť ľuďom veľkú časť peňazí, ktoré im štát berie. Po tretie, zrušenie koncesionárskych poplatkov, to už bolo v tomto parlamente schválené a súčasná vláda ich zaviedla naspäť. A po štvrté, zníženie odvodov z miezd o 2 %, čo sa dá docieliť tým, že vyrovnáme sadzby jednotlivých odvodov na úroveň, aká skutočne existuje v hospodárení jednotlivých fondov. Niektoré fondy sociálneho poistenia sú dnes prebytkové a ak by sme stanovili sadzbu tak, aby nevyberali viac, než reálne používajú, môžeme znížiť mzdy zamestnancov o 2 percentuálne body a čo by okamžite viedlo k tomu, že by Slováci mali vyššie platy.
Tento balík by celkovo stál približne 800 mil. eur; 800 mil. eur nie je malá suma. Na druhej strane, keď si pozrieme, o koľko vybral viac štát len v minulom roku na daniach oproti tomu, čo očakával, tak je to suma, ktorá sa razom scvrkne, aj ten rozpočtový dopad sa razom scvrkne.
A rozdiel medzi nami, medzi mojimi kolegami zo SKOK-u a väčšinou ostatných politických strán, je ten, že sme férovo priniesli návrh tohto, odkiaľ zobrať peniaze na uhradenie tohto výpadku v rozpočte. Dokonca sme načrtli úspory v rozpočte vo výške takmer 1,1 mld. eur, to znamená viac, než by balík eurovratka spôsobil výpadok v štátnom rozpočte.
Zároveň stalo by sa to, že priemerné rodiny by získali až 50 eur mesačne každý mesiac navyše vo svojich peňaženkách (rečník ukazuje obrázok) v závislosti od toho, o akú štruktúru rodiny ide. Samostatne žijúci človek by získal v priemere 19 eur, zatiaľ čo rodina s dvoma deťmi by získala 46 eur. A keďže hovoríme o priemerných rodinách, tak s tým, koľko majú viac detí, prípadne ak majú vyššie než priemerné mzdy, mimochodom, tento model je kalkulovaný na mzdy, kde je naozaj priemerná rodina, to znamená, nie obaja sú zamestnaní, by sa tá úspora mohla ešte zvyšovať.
Ide o sociálny balíček, o ktorom som presvedčený, že by bol skutočným sociálnych balíčkom. Ja viem, že v tomto volebnom období sa nám ho presadiť nepodarí, pretože tu máme na stole iné sociálne balíčky, ale dúfam, že prinajmenšom si niekto tieto návrhy v budúcnosti osvojí. Pretože oveľa lepším prístupom než ľuďom niečo rozdávať, je menej im brať, nechať im viac v ich peňaženkách, nie kupovať si ich hlasy, ale brať im menej peňazí na daniach a odvodoch.
Eurovratka by spôsobila, že každý, kto na Slovensku pracuje, by mal vyšší plat vďaka zníženiu odvodov a každý, kto na Slovensku žije, by mal nižšie výdavky vďaka zníženiu DPH na energie a vďaka zníženiu DPH na všetky potraviny.
Tu sa musím pristaviť pri jednom bode, ktorý už čiastočne zaznel aj od kolegu Hlinu a v ktorom možno máme rozdielne názory. Ja chápem, že kolegovia z klubu SaS, ktorých politickou agendou je rovná daň, odmietajú zníženie DPH na akýkoľvek produkt. Musím povedať, že tento prístup je podľa mňa nesprávny. Rovná daň je daň z príjmu. To, že bola v roku 2004 zavedená tak daň z príjmu, ako aj DPH na úrovni 19 %, povedzme si otvorene, bol len marketingový krok, pretože neexistuje vzťah medzi tým, aby bola rovnaká sadzba aj z DPH aj dane z príjmu. To sú dve úplne odlišné dane, ktoré sa počítajú z úplne odlišných základov. Je to fajn, že to vyšlo, také pekné rovnaké čísla, ale nedáva to žiadny ekonomický zmysel, nemá to žiadne ekonomické opodstatnenie. V danom čase to bolo podľa môjho názoru najlepšie riešenie, ale dnes sme už ďalej, dnes sme už inde.
Zostáva otázka, či znížiť DPH, sadzbu DPH len na vybrané potraviny, alebo či ju znížiť na všetky potraviny. A tu sa práve dostávame do rizika. Ja síce kaviár vôbec nemám rád a vôbec ho nejem a dokonca by som bol rád taký bohatý človek, ako je pán Hlina, čo ani zďaleka nie som (reakcie z pléna), ale je fakt, je fakt, že každé oddeľovanie obdobných alebo rovnakých produktov prináša so sebou vážne riziká.
A to, čo kolega, pán poslanec Hlina opísal v prípade chladeného a mrazeného mäsa, je úplne reálne riziko. Môžme debatovať o tom, že či sa stane to, že niekto prinesie mrazené mäso, napríklad z Číny, ktoré môže byť zmrazené aj niekoľko rokov, a keď ho rozmrazí a bude ho voľne predávať, či to mäso musí byť označené, alebo nemusí byť označené. Ale ak by aj muselo byť označené, nie je zakázané ho takto predávať. Keď niekto privezie napríklad z Číny niekoľko rokov zmrazené mäso, rozmrazí ho a bude ho predávať, hoci aj označené, a vieme, že bude kopa podvodníkov, ktorí ho neoznačia a budú ho predávať napriek tomu, tak sa stanú dve veci. Po prvé, nastanú úplne reálne zdravotné riziká. Vieme, že mnohí spotrebitelia si takéto mäso kúpia bez ohľadu na to, či bude označené, že bolo zmrazené už predtým, alebo nie. A mnohí ho aj zmrazia. A práve to opätovne zmrazenie je reálnym zdravotným rizikom a reálnym zdravotným problémom. Zároveň vieme, že sa vytvorí eldorádo pre podvodníkov z jedného jednoduchého dôvodu. Keď kúpite zmrazené mäso, napríklad z Číny, zaplatíte 20 % DPH pri jeho dovoze. To sú peniaze, ktoré pýtate od štátu naspäť. Keď ho potom predáte ako chladené mäso, rozmrazené, odvediete štátu DPH len vo výške 10 %, a ten rozdiel, tá marža vo výške polovice DPH, je vaším čistým ziskom z toho, že namiesto čerstvého mäsa predávate mäso rozmrazené.
Zaviesť nižšiu DPH len na mäso chladené a nie na všetko mäso ako také, vytvára finančné riziká pre štát. To ani nemusia byť daňoví podvodníci, to je úplne legálne. A vytvára zdravotné riziká pre obyvateľstvo. A to je situácia, do ktorej sa dostávame v čase, vždy vtedy, keď sa rozhodneme, že ideme nejakým spôsobom selektovať produkty, na ktoré zníženú DPH zavedieme a na ktoré zníženú DPH nezavedieme. Zvlášť ak je to rovnaká skupina produktov, ako sú napríklad potraviny.
Ja viem, že mnohých kolegov iritujem, že keď povieme, že chceme nižšiu DPH na potraviny, tak v tej nižšej DPH budú tak kôrovce. To znamená, napríklad aj langusta, ktorú si chudobní ľudia naozaj nekupujú. Ale prepáčte, tých kôrovcov sa na Slovensku predá ročne tak málo, že je to jednoducho zanedbateľná vec. Čo sa stane v momente, keď tie kôrovce zo zníženej sadzby vypustíte? Tak sa môže stať, že prídu podvodníci, ktorí budú kôrovce dovážať, ale budú ich deklarovať ako kura, zoženú si colníka, ktorý im na to dá pečiatku, a vytvoríme len priestor pre podvodníkov. Preto som presvedčený, že ak znížiť DPH na potraviny, tak znížiť DPH na úplne všetky potraviny.
Navyše jednoznačne platí, že ľudia, ktorí majú nižší príjem, dávajú na potraviny vyššiu časť svojho zárobku. To znamená, v relatívnom porovnávaní zníženie DPH na potraviny sa ich dotkne viac a bude mať pre nich vyšší prínos, ako pre ľudí, ktorí sú bohatší a väčšiu časť ich spotreby tvoria rôzne iné tovary a služby.
Zároveň platí, že ak ideme znížiť DPH na potraviny, a tu majú mnohí kolegovia, ktorí na to upozorňovali, vrátane pána spravodajcu, pravdu, musíme túto DPH znížiť citeľne... (Ruch v sále. Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás o kľud v rokovacej miestnosti, najmä po pravej strane vzadu, páni poslanci. Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Chren.

Chren, Martin, poslanec NR SR
Áno, Poprosím pánov poslancov, ktorí nehlasovali za zníženie DPH na potraviny 30. júna, aby sa utíšili.
Ak chceme znížiť DPH na potraviny, aby to ľudia naozaj cítili, nemôžeme to znížiť o jedno alebo dva percentuálne body, pretože tam je to riziko nízkej daňovej incidencie toho, že sa toto zníženie neprenesie na spotrebiteľa, ale zostane vo vreckách obchodníkov, pomerne vysoké. Avšak zníženie o desať bodov, alebo o sedem percentuálnych bodov je také, že už aj spotrebitelia budú vyžadovať a že sa dá v prvom rade ustrážiť. Máme skúsenosti na Slovensku aj s fungovaním cenovej rady, máme skúsenosti aj s inými mechanizmami, ktorým sa takýto krok naozaj ustrážiť dá.
Druhou časťou môjho vystúpenia, a bude to rýchle, je otázka zavedenia možnosti uplatňovať si, alebo teda uplatňovať odpočet DPH len zo zaplatených faktúr, čiže povinnosti pre podnikateľov odvádzať daň z pridanej hodnoty len z faktúr, ktoré im boli zaplatené. Je to téma, ktorú sme tu vo veľkom diskutovali, a my sme ju predniesli s mojimi kolegami Jožom Kollárom prvýkrát, už v apríli to, myslím, bolo, počas diskusie o kauze Váhostav. Pretože práve prípad Váhostavu poukázal na to, že podnikatelia, ktorí nedostali zaplatené, boli okradnutí a pritom museli štátu odviesť DPH z faktúr, ktoré im nikdy zaplatené neboli a v plnej výške ani zaplatené nebudú. Vtedy sme prvýkrát predstavili návrh, aby sa DPH platila len z faktúr, ktoré už boli uhradené. Táto zmena prichádza, avšak ako už podotkol môj predrečník Vilo Novotný, prichádza len do hranice, ktorá je podľa nášho názoru príliš nízka. Európske smernice a nariadenia umožňujú zaviesť takýto mechanizmus pre všetky firmy, ktoré majú obrat až do výšky 500-tisíc eur. Vilo Novotný už predstavil tento pozmeňujúci návrh, predniesol ho, pretože sa do rozpravy prihlásil skôr ako ja. A priznám sa, že tiež som ho nechcel podávať, ale keďže som dal verejný prísľub už v júni tohto roku, že takýto návrh prednesiem, tak aby som nebol klamárom voči svojim voličom, tak ho predniesť musím a chcel by som ho teraz na tomto mieste prečítať, je veľmi stručný.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1569).
Návrh je veľmi stručný. V čl. I v bode 30 sa v § 68b ods. 1 písm. a) číslovka "75 000" nahrádza číslovkou "500 000" a v ods. 11 písm. a) sa číslovka "75 000" nahrádza číslovkou "500 000".
Odôvodnenie som už uviedol v predchádzajúcej časti svojho vystúpenia.
Na záver, keby sme dnes znížili DPH na úplne všetky potraviny, na úplne všetky potraviny, ktoré ľudia nakupujú, občania Slovenska by takúto zmenu naozaj pocítili na svojich peňaženkách. Musím povedať, že je také trošku groteskné priniesť zmenu, vďaka ktorej bude chlieb lacnejší o jeden alebo dva centy v čase, keď štát zároveň berie ľuďom takmer 60 % ich zárobku na rôznych daniach a odvodoch. Ak by sme znížili DPH na všetky potraviny, tá úspora pre ľudí by bola citeľná.
Urobil som len tak námatkovo veľmi rýchle prepočty. Ak by sme znížili DPH na úplne všetky potraviny, priemerná dôchodcovská domácnosť, čiže domácnosť, v ktorej žije aspoň jeden dôchodca, by ročne ušetrila 138 eur. Ak by sme znížili DPH na všetky potraviny, priemerná rodina, kde sú dvaja dospelí a dve deti, by ročne ušetrila až 177 eur. To už je suma, ktorú bežný občan Slovenska naozaj pocíti. Stosedemdesiatsedem eur sa možno poslancom Národnej rady môže zdať málo. Ale keď si zoberiete, že ide o 13, 14 eur mesačne, tak je to suma, ktorá pre bežných ľudí na Slovensku naozaj znamená významný prínos.
Preto musím povedať, a tým aj ukončím svoje vystúpenie pred nadchádzajúcim hlasovaním, podporujem zníženie DPH na potraviny, pretože v tomto čase je to správny krok. Jediné, čo je nesprávne na tomto kroku, je to, že prichádza dosť neskoro, pretože pri tej vlne zvyšovania daní, ktorú sme zažili za posledné štyri roky, mohol prísť oveľa skôr. Avšak som presvedčený, že pre ľudí na Slovensku, pre občanov Slovenska by bolo lepšie nehrať sa na ľavicu a na pravicu, by bolo lepšie, nevytĺkať z tejto témy predvolebné body a bolo by lepšie znížiť DPH na úplne všetky potraviny a nielen na niektoré vybrané produkty.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.