58. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
19.11.2015 o 17:16 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Dobrý podvečer. Vážená predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca a kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, dúfam, že v primeranom čase, vyjadriť sa nielen k rozpočtu, ale k problematike verejných financií. Pokúsim sa minimalizovať svoje vyjadrenia k, povedal by som, k tým desatinným číslam alebo k číslam na desatinných miestach. Preto tu už niekoľkokrát odzneli a pretože evidentne to veľmi nezaujíma verejnosť. Tí, ktorí, ktorých to zaujíma, tak tí tie čísla aj tak vedia. Pre poriadok len uvediem, že sa skôr prikláňam k stanoviskám Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Európskej komisie, ktoré sú troška pesimistickejšie pri pohľade na dnešnú situáciu vo verejných financiách a na výhľad na niekoľko budúcich rokov, než k stanovisku vládnemu.
Moje poznámky sa budú týkať dvoch oblastí, ktoré boli doteraz menej diskutované, jedna konsolidácie a tá druhá efektívnosti nakladania s verejnými financiami. Pokiaľ ide o konsolidáciu, tak ostal vo vzduchu už niekoľkokrát argument, že v priebehu fungovania tejto vlády sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií znížil zo 7 na 2,4 a teda, že vláda konsolidovala dostatočne. Chcem k tomu uviesť nasledujúcu myšlienku.
Áno, do veľkej miery, nehovorím, že úplne, ale do veľkej miery ten pokles bol zaznamenaný reformou penzijného systému. Takou, že ak dnes je priemerný dôchodok asi 47 % z priemernej mzdy, tak približne od roku 2030 do roku 2060, veľmi približne, to bude 32 až 33 %, čo je dnes minimálny dôchodok. Čiže za takýchto tvrdých podmienok sme zvýšili udržateľnosť verejných financií. Nechcem kritizovať, že to bolo zle, ani nebojte sa, nechystám pozmeňujúci návrh nejaký, ktorý by mal systém valorizácie meniť. Ale hovorím, že to, ako sa narába dnes, tento rok, minulý rok s verejnými financiami a dlhodobý výhľad verejných financií sú spojité nádoby. A mám dosť veľkú obavu, že súčasný premiér bude človek, ktorý v budúcnosti vysvetlí ľuďom, prečo majú také nízke dôchodky oproti priemerným mzdám, keď sa tie nožnice roztvoria. Myslím si, že mu to práveže nebude a že sa pridá k tým, ktorí budú navrhovať zvýšenie dôchodkov. Teda hovorím, že síce excelovsky a účtovne tá konsolidácia vychádza, tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií vychádza, ale politicky to bude strašne ťažko ustáť.
A preto sa treba starať o tento rok a budúci rok veľmi, veľmi pozorne a nemíňať len tak peniaze na vratky za plyn a na vlaky zadarmo, lebo sa to prejaví presne v tých dôchodkoch a my už nemáme kam cúvať, nemáme kam ustupovať, už nemôžeme ísť pod minimálny dôchodok, tak ako sa to dalo ešte v dvanástom, trinástom vymyslieť takúto reformu, tak teraz už ju nevymyslíme, a teda myslím si, že hoci to tak ešte aj časť odborníkov berie, že no nevadí, tento rok sme vynechali konsolidáciu, aj minulý, ale pridáme v šestnástom, sedemnástom, no, no, pokiaľ nebudeme konsolidovať teraz každý rôčik, tak nám to bude chýbať napríklad, napríklad v tých dôchodkoch aj politicky, aj sociálne, aj ekonomicky, ako chcete.
Čiže myslím si, raz nám to tu pán minister vnútra, opozícii, tak až, až troška s úsmevom povedal, že však zrušte balíčky, zrušte ich, no jasné, je to ťažké zrušiť, lebo to uznám, lebo väčšina verejnosti s tým súhlasí, kto by už nechcel vlaky zadarmo, aj autobusy zadarmo, ktokoľvek, kto by to nechcel a lacné mäso a ja neviem, čo všetko a vratky, ale hovorím, že tá verejnosť to odsúhlasila vo forme neinformovaného súhlasu, že iba malými písmenkami dostala informáciu o tom, aké to bude mať dôsledky, keď teraz dávame zadarmo, aké to pre nich bude mať dôsledky. Čiže to, čo tu hovoril Jožo Mihál, že pri vyšších odvodoch, mierne vyšších odvodoch človeku nenarastie dôchodok, no tak hovorím, že aj pri veľmi vysokých odvodoch dostane minimálny dôchodok.
No dobre. Ku konsolidácii ešte jedna poznámka, ktorá tu až tak neodznievala, aby som tak troška možno priblížil. My sme mali, teraz máme celkom dobré časy z hľadiska konsolidácie. Pamätáme si, ako pomohlo v kríze, že Slovensko malo nízky dlh verejných financií, ako nám to pomohlo, že to až tak strašne nebolelo. S tým, samozrejme, a hovoril to aj súčasný premiér mnohokrát, že bude konsolidovať. No ale teraz sme sa nevrátili k tomu dlhu, ktorý sme mali vtedy, k nejakému 30-percentnému, ale stále sme na trestnej lavici s vysokým dlhom. Ak príde, a príde nejaká ďalšia kríza, tak teda budeme plakať, že sme sa nevrátili a budeme spomínať na to, ako sa to dalo urobiť, keď sme mali vysoký hospodársky rast, keď naši obchodní partneri mali vysoký hospodársky rast, keď bolo kvantitatívne uvoľňovanie, keď platili Dragiho šamanské slová o tom, že urobí všetko pre to, aby zachránil euro a tým znížil, pomohol znížiť úroky na dlhy aj nám, keď budeme spomínať na nízke ceny ropy, na poplatky za tranzit ropy a ďalšie a ďalšie faktory, pri ktorých sa dalo teraz konsolidovať menej bolestne, než to bude v budúcnosti.
Pokiaľ by sme od roku 2018 držali nulový deficit verejných financií a mali 5-percentný hospodársky rast približne, tak sa dostaneme na úroveň dlhu z predkrízového obdobia v roku 2031. Len pre priblíženie, aké je to ťažké vrátiť sa tam, museli by sme mať 5-percentný rast a samozrejme s tým, že nulový deficit, tak mierme k nemu čo najrýchlejšie.
Dobre, toľko k tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Čiže taký hlavný odkaz k tomuto bodu je, držme tú konsolidáciu, nezaváhajme ani rok, aby to nebolo len kritické, tak pozitívnu informáciu vyšlem, že ten 2013 naozaj bol veľmi dobrý a ukázal, že tento minister financií to vie, keď, tri bodky, keď, neviem, či sa dá, alebo to už nebudem komentovať.
Teraz k efektívnosti. Tu už mám takú sériu grafov. Nárast príjmov verejných financií za súčasnej vlády približne od II. kvartálu 2012 do II. kvartálu 2015. Pozrite sa, (rečník predstavuje plénu grafy znázornené na papieri) porovnal som krajiny V4, V4 a Nemecka, ten zelený stĺpec je Slovensko. Takýto neuveriteľný nárast príjmov verejných financií oproti ostatným krajinám. Chcem k tomu povedať, že absolvoval som množstvo debát pred 5, 10, 15 rokmi s ľuďmi, ktorí aj teraz sú v nejakých funkciách a teda zaoberali sa verejnými financiami a takmer konsenzus bol, že pokiaľ sa toto niekedy stane a je legitímne, že ľavicová alebo stredoľavá vláda to takto chce naozaj, aj ja ešte uznám, že sme mali nízky podiel verejných financií na HDP, dobre, legitímne, ale hlavne, čo sa nám nesmie stať, aby nám klesala efektívnosť, aby sme teda za 1 euro stále dostávali z tej verejnej správy približne rovnako veľa. Nieže len sa pridajú peniaze a výsledky nebudú.
No a teraz pozrime sa približne, alebo pozrime sa presne na približné výsledky. Toto, ukazoval som, zapamätajme si, ako veľmi nám tie príjmy narástli. Teraz, ako sa nám hýbal dlh verejných financií? Tiež oproti krajinám V4, už sa to tu hovorilo v rámci tejto rozpravy včera, že má význam celkom sa porovnávať s V4, nielen so skupinou krajín, kde je aj Grécko a aj to má význam, nehovorím, že nie, ale tá V4 má svoje čaro. A nielen to, že sa dá kritizovať cez ňu.
Takže s dlhom sme sa popasovali najhoršie z tých krajín, o ktorých som hovoril aj pri tom raste verejných financií a hovorím teraz aj v prípade dlhu, jednoznačne najhoršie v Nemecku, v Poľsku, dokonca aj v Česku klesal dlh za tie ostatné roky od 2012 do 2015, u nás narástol. Hovorilo sa tu o nezamestnanosti, tak som si urobil graf aj v nezamestnanosti, tu to vyzerá tak, že (rečník predstavuje plénu ďalšie grafy znázornené na papieri) najslabšie sme sa s nezamestnanosťou popasovali my za tie ostatné 3 roky, o niečo lepšie Česko, potom Poľsko, pardon, naopak, najlepšie Maďarsko, potom Česko, Poľsko, Slovinsko, horšie Nemecko, aj priemer Európskej únie je horší, ale v tej V4 sme dopadli najhoršie.
Pán minister hovoril o tom, že treba sledovať nezamestnanosť, urobil som si graf aj pre nezamestnanosť. Fakt, že tie rozdiely sú o niečo nižšie, ale tiež z nich vychádzame aj tak (rečník predstavuje plénu ďalšie grafy znázornené na papieri) najhoršie vo V4.
Potom ešte spomeniem, že porovnal som si výsledky prieskumu Eurobarometra za rok 2012 a 2015. Vychádza to tak, že tie sektory, ktoré sú platené, ktoré sú financované z verejných financií, tak s tými sektormi sú ľudia nespokojní, sú viac nespokojní, než boli v roku 2012. Čiže veľký nárast príjmov, ale sú nespokojní so súdnictvom, viac než boli, so zdravotníctvom, so školstvom. Len takú ako keby poznámku na okraj, pretože hovorilo sa tu tiež o tej rovnej dani a s tým to súvisí, ale aj všeobecne s verejnými financiami táto poznámka, v roku 2014 najviac narástla nerovnosť, príjmová nerovnosť meraná cez Gini-koeficient podľa Eurostatu práve na Slovensku a to s vysokým náskokom o 8 %, druhé Španielsko o 3 %. Nehovorím to preto, že znova ako pri tom, pri tých dôchodkoch, nehovorím to preto, že by som sníval o tom, že všetci ľudia budú mať rovnaký príjem a budú rovnako chudobní, ale hovorím to preto, že to určite nebol cieľ stredoľavej vlády a teda zrejme nie celkom efektívne tým možno aj zrušením rovnej dane dosahovala svoje ciele, na tom som to chcel ilustrovať.
No teraz, kde sú tie peniaze, čo si myslím, že kde sú tie peniaze? Myslím si, že sa stratili v neefektívnosti deltovitého ústia verejných financií. A teda, že máme nízku efektívnosť a toto je hlavný bod tohto, hlavný podbod tohto bodu o efektívnosti, a síce, že vláda nezvyšovala efektívnosť verejnej správy toľko, ako si myslím, že je treba, hoci narástol by mi nos až po mikrofón, ak nie ďalej, keby som povedal, že ministerstvo financií sa nesnažilo, to vidím aj z formálnych aj z neformálnych krokov. Neformálne nebudem popisovať. Formálne poviem, že snažili sme sa tu aj my, napríklad s Jankou Kiššovou, predložiť pozmeňujúci návrh. Prišli sme s nejakou iniciatívou, aby sa lepšie merala efektívnosť reštrukturalizácie. Našli sme si, že Svetová banka ju meria napríklad dĺžkou reštrukturalizácie, napr. odmenou, ktorú si zoberie ten, čo reštrukturalizáciu robí, alebo tiež pomerom toho, aká je vysoká pohľadávka a koľko vymôže ten, čo reštrukturalizáciu robí pre veriteľov. Neprešlo nám to, neprešlo nám to. Tiež som bol súčasťou iniciatívy, legislatívnej, ktorá mala za cieľ s Jožom Mikušom, s Vilom Novotným mala za cieľ lepšie merať výsledky v školstve, a teda vytvoriť možnosť pre zefektívnenie fungovania v školstve. Neprešlo. Ale prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý sme podávali s Mirom Beblavým, cez ministra financií a asi aj IFP, neviem presne, ako to tam funguje, ale, ale, áno, dobre, ktorý sme dávali k super odpočítateľnej položke, o ktorej si myslím, že cez ňu príde k neefektívnym stratám vo verejných financiách, a tak sme my prišli s tým, že treba tie projekty, na ktoré bude super odpočítateľná položka, že tie projekty treba zverejniť a prešlo.
Takže vôbec nemôžem povedať, že by minfin bol proti efektívnosti, naopak, je podľa mňa celkom za, ale nestačí to. Nestačí to, vidíme to na každom kroku. Dnes som pozeral, že Brusel kritizuje ministra pôdohospodárstva, že robí tie rebríčky podľa podielu slovenských potravín v obchodoch. No, to je presne o tom, že neurobí rebríčky o tom, aké sú kvalitné tie potraviny, ale podľa toho, koľko tam je dodávateľov zo Slovenska. No takto môžeme chodiť rad-radom. A ešte jednu poznámku k tomu, že v tej verejnej politike, ja som tak dosť blízko už roky-roky. A teraz nehovorím, že to je len táto vláda, to je systém na Slovensku, že väčšina tých ministrov, nechcem povedať, že koľko percent, ale väčšina sú vlastne bojovníci za ten svoj sektor. To ani neviem, či to až takto otvorene môžem povedať, ale tak by som to povedal.
Minister financií je minister Slovenskej republiky, naozaj, sleduje systém a tie aj v tejto vláde urobené kroky smerom k efektívnosti, hovorím, že boli nedostatočné, že tam boli ale, a že tá vláda smerom k efektívnosti nefungovala. A teraz chcem ešte troška motivovať aj tých, ktorí si, ktorí nie sú dostatočne idealisticky alebo romanticky orientovaní. Pozrite sa, keď sa to nebude robiť cez excel, tá efektívnosť, tak raz Slovensko bude mať fakt zlé výsledky a v zdravotníctve je to merateľné. Budeme zomierať na rôzne manažovateľné choroby, v školstve je to tiež už merateľné, tak potom sa nemôžeme čudovať, že tú krajinu bude chcieť riadiť ulica. Nemôžeme sa potom čudovať. Takže držme si to, kým to je, (potlesk) kým to je ešte v excelovských tabuľkách a snažme sa tú efektívnosť zvyšovať. Ďakujem pekne za potlesk.
No k rozpočtu som sa vyjadril, povedal som, kam sa kloním o niečo viac. K tej efektívnosti chcem povedať, že verím, že nech už to bude akokoľvek po marci, že sa budú zverejňovať kľúčové ukazovatele výkonu verejnej správy a bude sa, samozrejme, predtým merať, aby sa mohli zverejňovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
15:50
Vystúpenie v rozprave 15:50
Magdaléna VášáryováAle ja by som, ja, samozrejme, musím vystúpiť k rozpočtu kultúry a...
Ale ja by som, ja, samozrejme, musím vystúpiť k rozpočtu kultúry a keď som sa teraz dozvedela, že toto je najlepší európsky rozpočet, tak som si rýchle pozrela tie čísla rozpočtov iných krajín na kultúru a teda možno, že si myslíte, že to je najlepší rozpočet, ale čo sa týka kultúry, tak ako vo všetkých ukazovateľoch vzdelania, pochopenia textu, matematických olympiád a všetkého možného, v čom sa Slovensko zúčastňuje, čo sa týka kultúry ako veľkého balíka, kde patrí aj vzdelanie, je vždycky pred, buď za Albánskom alebo pred Albánskom, tak v rozpočte kultúry sme naozaj poslední. A to je vlastne moja zásadná otázka na pána ministra. Prečo sme v rozpočte na kultúru poslední?
My by sme tú kultúru potrebovali aj tu v parlamente trošku väčšiu, zdá sa. A budem hovoriť politicky, pretože hoci niektorí sa tu dožadujú, aby to nebola politická debata, ja by som tých kolegov chcela upozorniť, že sú politici a že všetko, čo tu hovoria, je politické, že samozrejme, môžeme predstierať, že sme zbor expertov, (povedané so smiechom) ale experti sedia niekde inde, nie v parlamente. Takže všetko to, čo sa tu prednáša, je politická debata, na to ten parlament je. Takže len pre informáciu pre ľudí, ktorí sa cítia byť expertami a nie politikmi, hoci sedia v parlamente ako poslanci.
Máme tu teda výhľad rozpočtu pre kapitolu kultúry na budúci rok, aj keď predseda výboru kultúrneho povedal, že aké je to úžasné atď., chcela by som vám trochu osvetliť, ako to vyzerá. Takže.
Je pravda, že celkové výdavky na rozpočet istým spôsobom stúpajú, alebo lepšie povedané oscilujú okolo jedného centra. To znamená celkové výdavky, teda už nie plánované, ale celkové, v roku 2013 212,90, teda 213 mil., v roku 2014 208 mil., v roku 2015 218 mil., to je ešte len odhadovaná skutočnosť, plán na rok 2016 202 miliónov. Nemienim z tohto vyvodzovať nejaké siahodlhé zámery, pretože rozdiel medzi plánovaným rozpočtom na ministerstvo kultúry a medzi skutočnosťou potom, ktorá sa ukáže v ďalšom roku, je niekedy až 27 mil. eur, podľa toho, že či dostane na Slovenskú filharmóniu minister na rekonštrukciu peniaze, alebo nedostane a tak ďalej, a tak ďalej.
Takže z toho ja by som nevyvodzovala nejaké veľké zámery, závery, ale z čoho musíme vyvodiť zámery, sú sumy, sú percentá v pomere k hrubému domácemu produktu. A tak, kým sme mali v roku 2013 0,29 %, upozorňujem, že tie horšie európske rozpočty majú jedna celá, medzi 1 až 1,5 a že tie rozpočty majú oveľa väčšie. Samozrejme, zoberme si Holandsko, ktoré má len o dvakrát alebo dvaapolkrát viacej obyvateľov ako Slovensko, tak to sa nedá vôbec prirovnať. A ešte stále sme sa držali aj v roku 2015 na 0,28, ale plánovaný rozpočet na rok 2016 je na úrovni 0,25 % štátneho rozpočtu.
Tu by som chcela citovať pána ministra: "kto čo zaseje, to bude aj žať". A tá žatva bude o 5 rokov, 10 rokov, 12 rokov, niektorí naši kolegovia už budú sedieť na Bahamách alebo nejakom ostrove s pánom Širokým, no skrátka budú sa mať veľmi dobre a bude im jedno, čo sa bude diať na Slovensku. Keď by som chcela vám povedať niekoľko súm, koľko stojí samotný aparát ministerstva kultúry, to sa nikdy zo žiadneho rozpočtu nedozviete. Nie. Ministerstvo kultúry zásadne nie je schopné vám povedať, koľko stojí samotný aparát ministerstva kultúry, lebo tam je, je to pokrytie výdavkov na tzv. koncepčnú a riadiacu činnosť a hospodársku mobilizáciu, preto tam, to má kapitola na administratívu k dispozícii. A v rámci tejto koncepčnej a riadiacej činnosti sú okrem výdavkov na mimoriadne kultúrne aktivity alokované aj výdavky na aparát kapitoly a samozrejme, úhradu nákladov súvisiacich so zameraním na údržbu nehnuteľností pre cirkvi a potom pre platy duchovných náboženských spoločností.
Mohli by sme teda povedať vzhľadom na to, že rastie náš hrubý domáci produkt, že sa od roku 2010 výdavky na kultúru miernym tempom zvyšujú, hoci rok 2011 bol postihnutý bankovou krízou a zatiahol, zasiahol kultúry zmenšením balíku peňazí o 2 mil. eur, takže keď dnes dobehneme tých 2 mil. eur, tak môžeme hovoriť, že ako sa zvyšuje rozpočet. Ale prečo sme mali pokles výdavkov na kultúru o 4,77 mil. eur v roku 2014, na to nemáme nijaké zdôvodnenie.
Aktuálny návrh rozpočtu uvádzal na výbore pán minister kultúry s tým, že máme o 11 mil. euro viac ako v minulom roku. Ale keď hovorím o podiele, ktorý si kultúra ukrojí z celého koláča rozpočtovaných výdavkov, tak musím jednoznačne konštatovať, že v podstate za celé štyri roky ministerstva pána Maďariča kultúra, rozpočet kultúry stagnuje. Nie je to teda výhra. Naopak, podľa tohto plánovaného rozpočtu kultúra v roku 2016 dostane zabrať. Dostáva sa totiž do centra pozornosti v rámci prioritnej osi dva Opisu. Čiže rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry, keďže ministerstvo kultúry plní úlohu sprostredovateľského orgánu pod riadiacim orgánom.
A tu by som sa chcela dotknúť jednej veľmi bolestnej veci, tu sa hovorí o sociálnych dávkach, o minimálnych dôchodkoch, o minimálnej, minimálnom, minimálnej, teda minimálnom plate atď., o priemernom plate v hospodárstve. Takže dovoľte, aby som vám povedala, že za tieto štyri roky vládnutia pána Maďariča kým v roku 2012 bola priemerná mzda v kultúre 78,63 % platu v hospodárstve slovenskom, tak v roku 2015, a to teda nevychádzam z plánu 2016, ale v roku 2015 to už bolo len 70,05 % platu v hospodárstve. To sú najhoršie platy vôbec, ktoré existujú. Priemerná mesačná mzda v slovenskom hospodárstve dosahuje 858 eur, približne, hej, a postupne od roku 2012 viac-menej tými 20 eurami rastie. Ale v kultúre, priatelia, o raste ani nechyrujeme, tam sa tri roky mzda, priemerná, ľudí pracujúcich v kultúre ani nepohla a na štvrtý rok vlastne klesla o 30 eur. Nožnice medzi priemernou mzdou v hospodárstve a priemernou mzdou v odvetví kultúry sa tak roztvárajú neúnosným tempom.
Zamestnanci v kultúre zarábajú o 30 % menej a pritom patria medzi najvzdelanejšiu vrstvu, najvzdelanejšiu vrstvu zamestnancov na Slovensku. Pritom v roku 2012 bol ten rozdiel len 22 % a dnes už je 30 %. Čiže kto sa vlastne má na Slovensku lepšie? Zamestnanci v oblasti kultúry, jedni z najvzdelanejších ľudí nie. Vzdelanie aj v tomto zmysle je úplne na chvoste a ani za štyri roky táto vláda v tom nič neurobila. A títo podhodnotení zamestnanci ponesú v roku 2016 celú ťarchu projektu informatizácie kultúry. Naopak, rozpočet na podporu kultúrnych aktivít, čiže rozpočtových a príspevkových organizácií je v roku 2016 o 500-tisíc eur nižší, ako je očakávaná skutočnosť vyčerpaných financií v roku 2015. Na základe čoho? Vznikla nejaká, nejaká, nejaká analýza, nejaká evaluácia ich činností? Pretože my, podľa mňa sme a podľa informácií, ktoré mám, sme na kontroly verejných financií vytvorili doslova sci-fi aparát, v ktorom na každé euro minuté, minuté pod hlavičkou, musí byť pod hlavičkou podpísaných aspoň desať podpisov. Desiatich preto, aby sme nedokázali jednoznačne určiť, kto je za to zodpovedný. To poznáme. Musia to podpísať desiati, aby nikto nebol zodpovedný, alebo preto, aby bolo možné písať potom elaboráty o tom, že ktorý podpis tam z tých desiatich tam chýbal, alebo aby sme zvýšili zamestnanosť tým, že len veľmi odborne vyškolení ľudia sa budú orientovať medzi tým vlastne, na čo tie peniaze boli vydávané. A pritom by nám aj v rezorte kultúry malo ísť o hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť, ako sa to vždy zdôrazňuje a v tejto byrokracii sa nám tieto štyri evaluačné mechanizmy dáko stratili.
Účelnosť by mala znamenať schopnosť pomocou určitých opatrení splniť stanovený cieľ a ak by sme chceli hovoriť o hospodárnosti, potom na základe tohto cieľa by sme mohli jasne určiť, s akými nákladmi je možné tento stanovený cieľ dosiahnuť, kde sa stala chyba a treba sa potom spýtať, ako tento dosiahnutý stav súvisí s tým, čo sme si dali ako cieľ. Ale my nemáme stanovené ciele v kultúrnej politike. Vy ste o nejakom počuli? Ja teda nie, a to sa tým zaoberám veľmi podrobne. Čiže nemôžeme urobiť žiadnu obsahovú kontrolu, lebo keď neexistujú ciele, tak neexistujú ani indikátory ich merania. Čiže evaluácia v oblasti kultúry sa rovná kontrole, či sme naplnili kvótu desať podpisov na nákup v hodnote jedného eura, alebo desať eur, alebo sto eur. To je všetko.
Na dotačný systém, ktorý bol podrobený veľkej kritike vždy aj z mojej strany, mával rozpočtovaných okolo 20 mil. eur. Uvažujete? Na celý grantový systém 20 mil. eur. Koľko stáli tie garáže tu pod Hradom? Trojnásobne a ešte to nevieme, možnože aj 70 mil. a na celý grantový systém ministerstva kultúry 20 mil. eur.
Priatelia, toto je najlepší európsky rozpočet? To chcete tvrdiť? Samozrejme, aj pod naším tlakom pán minister utvoril ďalší, ďalší fond na základe "arm lengt´s principle". Ja som začala presadzovať pre kultúrnu politiku Slovenska "arm lengt´s principle" pred vyše 10 rokmi, v prvom programe pre kultúru, ktorý som robila pre SDKÚ - DS. Ale po 10 rokoch takto jasne postavený "arm lengt´s principle" je už pre-ko-na-ný. Dnes sa presadzuje "arms to arms", pretože západné štáty a tie štáty, ktoré nemajú tak dobrý rozpočet ako my, už majú "arm lengt´s principle" pri financovaní kultúrnych aktivít už dávno zavedený a už zistili, že teda to treba ešte trochu vylepšiť. Takže už je dnes presadzovaný systém "arms to arms principle". Ale my, samozrejme, sme ako vždy pozadu a miesto toho, aby sme išli tou najmodernejšou cestou, ideme cestou, ktorá je už - v tých hrozných západných krajinách, ktoré nemajú taký dobrý rozpočet - dávno prekonaná.
Takže len sme svedkami vzniku fondu na podporu umenia, kde zase nikto nenesie za rozdávanie peňazí žiadnu reálnu zodpovednosť, pretože za všetko zodpovedajú mnohopočetné komisie. Volení zástupcovia fondu sú vo väčšine nominovaní ministrom, takže tu "arm lengt´s principle" tiež dostáva na frak a tu sa treba spýtať pána ministra financií, možno ma počuje. Tento fond bude platený. Daňoví poplatníci, hráči hazardných hier, čo sú zväčša najnižšie zarábajúce skupiny obyvateľstva a potom samotní žiadatelia o grant. Priatelia, ak chcete urobiť kultúrnu akciu, tak môžete si požiadať grant, ale pripravte si peniaze, ktoré musíte zaplatiť, keď o ten grant žiadate. A keď ten fond alebo tie komisie si povedia, že vaša žiadosť, no, že si to rozdelili medzi sebou a že vy nie ste ten, komu by dali tie peniaze, tak vám tie peniaze nevrátia. Tak vám tie peniaze nevrátia.
To je neuveriteľný spôsob financovania grantového systému. Takže pýtajte si čo najmenej peňazí, pretože tam ten poplatok, ktorý musíte zaplatiť, aby vôbec komisia, ktorá je ináč platená, platená, lebo aj členovia, aj riaditeľ toho fondu je platený, aj správna rada je platená a nijako ich odmeny nezávisia od toho, ako kvalitne budú vyberať tie granty. Oni nijakým spôsobom neparticipujú na tom, ale vy, ktorí žiadate na kultúrne akcie, zaplatíte za to, že vám to vôbec preberú a vôbec zo svojej vysokosti váženej sa pozrú na ten grant a potom vás pošlú preč a nevrátia vám tie peniaze. To je skvelé niečo, úžasné.
A tu si kladiem otázku, ktorú som tu už raz z tohto miesta povedala, a síce, že ak sa tomuto pánovi ministrovi nepodarilo vymámiť z Tiposu viac ako 5 mil. eur a pozrite sa, koľko Tipos platí na šport, to sa pozrite, len 5 mil., hoci pán minister chcel aspoň desať, lepšie by vyzeral minister aj pred nami, a máme zákon, kde je len uvedené, že je možnosť, aby Tipos v budúcnosti prispieval do fondu pre umenie, nie je stanovené ani to, čo som presadila do audiovizuálneho fondu, že musí byť percentuálne od privátnych vysielateľov, tak prosím vás pekne, ako bude vyzerať ten fond pre umenie v budúcnosti? To je moja otázka.
Takže to je jedna vec. Máme tu ďalší fond. Ja vôbec, teda ja nie som finančný odborník, ale fond predsa je fondom preto, že pracuje s peniazmi. A mne sa zdá, že toto nie sú fondy, pretože oni len vlastne prijmú peniaze a vydajú. Napríklad v audiovizuálnom fonde dostanete príspevok na film a keď vyhráte a zarobíte na tom filme, nemusíte vracať nič, nič. Ani fond nemôže s tými prostriedkami, finančnými, pracovať, aby ich teda mohol viacej ich mať na finančných trhoch, alebo niekde, ani nikdy v živote by žiadneho mecenáša, súkromného, kultúry, nenapadlo, aby do toho dal nejaké peniaze, pretože tam nie je žiadna zodpovednosť daná.
Takže očakávam, že aj fondom pre umenie sa otrasie niekoľko káuz, ktoré aj audiovizuálnym fondom za ministrovania pána Maďariča donútili aspoň formálne, aby niektorí ľudia z fondu odišli, ktorí si to jednoducho rozparcelovali a dávali peniaze len sebe. Kto to kontroloval? Nikto, nikto, kým sa ne, nezačali protestovať filmári, tak sa nič nedialo.
Ani v jednom z týchto fondov neexistuje systém, merateľný systém hodnotenia výsledkov udeľovania grantov, napríklad umelecký prínos, atď., atď., ale zaujímavé je, že niektorí ľudia, ktorí aspoň trošku z umeleckej obce sledujú naše debaty, tak mi tak priateľsky povedali, aby som bola radšej ticho, ticho, lebo by to mohlo byť horšie, ako doteraz. Takže buďme ticho, priatelia, lebo keď sa mocipáni nahnevajú, tak to môže byť dokonca pre nás umelcov ešte horšie, to poznáme. Ja som na to naučená, štyridsať rokov sme v tom žili. Strach. Strach, že keď sa ozvete, nedostanete a tak máme tu znovu ten krásny systém, ktorý sme mali za komunizmu, keď sa chodilo pred pánom Müllerom, šéfom československej kultúry, teda na ÚV KSČ, zohnutý v páse. Niektoré ženy používali ešte aj iné zbrane, aby dostali peniaze na niektoré projekty.
Pozrime sa na, čiže ak hovoríme o strachu, ktorý sa šíri slovenskou spoločnosťou, najviac sa boja umelci. Najviac sa boja umelci, lebo keď sa ozvú, nedostanú. A aj keď dostanú ceny za najlepší film, ako to videl pán Kerekes napríklad, tak mu komisia povedala, ty si už dostal, teraz nech dostanú radšej iní. (Povedané so smiechom.) To je úžasné, úžasné, taká atmosféra, ktorá panuje na Slovensku, a to sa zatiaľ ani týmito, ja nebudem hovoriť, že to sú fondy, to sú jednoducho pokladnice, cez ktoré sa len vydávajú peniaze.
Keď sa pozrieme na naše vlajkové lode, inštitúcie národnej kultúry, to znamená rozpočtové a príspevkové organizácie, dostanú zaokrúhlene 93,1 mil. eur. A podpora časti z nich, týchto inštitúcií zostáva roky na tej istej úrovni, ako v predošlých obdobiach, napríklad Štátna opera, Slovenské centrum dizajnu, Hvezdáreň, Slovenská národná galéria, Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči, Národné osvetové centrum, Literárne informačné centrum, Hudobné centrum, ÚĽUV a tak ďalej a tak ďalej a niektorí dokonca majú krátený rozpočet. Napríklad Divadelný ústav, Slovenská filharmónia, Slovenské národné divadlo, Slovenské technické múzeum, Štátny komorný orchester v Žiline, počúvajte, páni poslanci, aby ste vedeli, že budú mať krátený rozpočet. Ale na základe akého kľúča, akého ukazovateľa efektívnosti, účinnosti, či hospodárnosti dochádza k tomuto javu, to sa nedozviete. Ani nie je to ani ukazovateľ efektívnosti, ani nejaký, nejaký komentár, ktorým by sme mohli identifikovať, prečo tieto áno a tieto nie. A práve tieto kultúrne inštitúcie sú zásadným prepojením napríklad s určitým kultúrnym vzdelávaním a výchovou, ale to sa nehodnotí. Zabetónovaním a krátením rozpočtov týchto vlajkových inštitúcií a neschopnosťou identifikovať ich efektívnosť či neefektívnosť, sa samotné ministerstvo, samozrejme, oslabuje a okliešťuje svoje kompetencie aj tam, kde pán minister nechce zachádzať, a to je v oblasti kultúrneho vzdelávania.
Je to jediná forma, jedna z foriem "audience buildingu", to znamená budovania si ďalších konzumentov kultúry a máme to jedine formou kultúrnych poukazov. Som veľmi rada, že pán minister potom, jak to zastavil, tak nakoniec to teraz znovu posledné roky pustil, ale dôležitejšie sú aj tieto nepriame motivácie cestou kultúrnych inštitúcií.
Na druhej strane sa odvážim teraz niečo povedať. Samotná existencia a systém, ktorým financujeme príspevkové a rozpočtové organizácie kultúry v národnom hospodárstve, je zásadným zásahom do trhovej ekonomiky tohto štátu. Zásahom identifikovaným ako verejný záujem a politický konsenzus, to je namieste, že sa zhodneme, že jednoducho Slovenská filharmónia predajom lístkov nemôže sanovať svoj rozpočet, to uznávame. Ale ďalším výrazne deformujúcim zásahom je, že hoci tieto organizácie, ich riaditelia sú na muške, odvolávacej muške ministra kultúry, nikdy si nemôžu byť istí, či ich zajtra minister neodvolá. Keď chcú vycestovať do Krakova alebo do Viedne, musia napísať mesiac predtým list, aby pán minister im to povolil. Sú to jednoducho radoví pracovníci kultúry, títo, títo generálni riaditelia týchto vlajkových inštitúcií, ale zároveň sa tieto inštitúcie môžu rovnocenne zúčastňovať súťaží o verejné financie žiadosťou o grantové prostriedky, čím dochádza k zásadnému skracovaniu možností ďalších hráčov na trhu, na umeleckom trhu, aby sa dostali ku grantom.
Príkladom sú organizácie tretieho sektora napríklad, ktorým je sťažená situácia, ktorým SMER sťažuje situáciu aj tým, že ich obral o jeden zdroj financovania, a to znamená 2 % asignácie dane, v súčasnosti je to len 1 %, pričom krátenie je postavené na premise, že súkromný sektor sa zriekne svojich 0,5 % zo ziskov, ak darujú a potom môžu asignovať 2 %, inak len 1 %. Prieskumy alarmujú, že ochota týchto donorov predošlých darovať je mizivá a pre mnohé organizácie tretieho sektora, v ktorých je zásadne zastúpený práve kultúrny sektor, teda tvorivý sektor, je celá situácia likvidačná. Naopak, riešenie situácie, ktoré by veľmi rozviazalo ruky, to znamená, že by sme konečne definovali, čo znamená mecenášstvo a sponzoring, v kultúre to absentuje a nedošlo k žiadnej zmene.
Tu už bolo, myslím, povedané, Slovenská národná galéria. Priatelia, osem rokov sedel pán minister na stoličke? My nemáme národnú galériu? Máme len Eszterházyho palác. Nič viac. Prísľub ministra, že rekonštrukcia sa už začne, ale v rozpočte nikde nefiguruje. A výdavky v kapitole, je alokovaných len 6,3 mil. eur a z toho sa 3 mil. použijú pre sanovanie rozpočtu RTVS a ostatné, zbytok na rekonštrukciu určite potrebnú Múzea holokaustu v Seredi a udržateľnosť iných projektov. Takže Slovenská národná galéria čo? Od macochy. Už ani nie Popoluška.
Pritom je zaujímavý nárast, neustály nárast výdavkov na Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. Kým v roku 2011 dostal 1 mil. eur, v 2012 už to bolo 1,86 mil. eur, v 2013 1,4 mil. eur, rok 2014 1,9 mil. eur a v roku 2015 a 2016 2,2 mil. eur. A pritom TASR zarába na trhu s informáciami.
Ja chápem, že prístup k informáciám je zásadný, ale nerozumiem absurdite, podľa ktorej musí platiť RTVS, to znamená, RTVS, ktorej my platíme podľa zástrčkovho zákona, zároveň musí TASR platiť sumu 18 600 eur mesačne. Počujete? Osemnásťtisíc šesťsto eur mesačne, kým mesiac prístupu k Českej tlačovej agentúre stojí 6 000 eur, komplet servisu Reuters s videami 14 000 eur na mesiac. To čo je? To je aký tunel? Aké sa tam peniaze balia do alobalu? Navyše v roku 2014 platila RTVS sumu 17 400 eur a ešte došlo k nárastu medziročnému o 12 000 eur. Takto my máme takzvanú verejnoprávnu inštitúciu TASR zásadne závislú na transfere zo štátneho rozpočtu.
Ja rozumiem, že je to najmä pred voľbami veľmi dôležité, ale je veľmi dôležité, aby ste to, priatelia, vedeli, keď budete za to hlasovať. A pritom musíme povedať, že za posledné roky sme museli dospieť k zisteniu, že zatiaľ robíme kultúrnu politiku každý, ako príde. Nemáme žiadne vyhovujúce štatistiky, nemáme žiadne analýzy a výskumy, čo ľudia chcú, čo potrebujú, nemáme žiadne konferencie, na ktorých by sa o tom diskutovalo, vyšli by o tom knihy, nemáme nič. Jednoducho nastúpi minister, jeho námestníci a povedia si: "A čo keby sme urobili toto?"
Ak tu bolo kritizované, že každé štyri roky nejaký minister robí nejakú inú politiku, tak v ministerstve kultúry nieže každý minister, ale každý úradník si robí, čo sa mu zachce, pretože sme sa nikdy nedohovorili na nejakom, na nejakej vízii, na nejakej misii slovenskej kultúry pre našu republiku. Každý sa, samozrejme, bude biť v prsia, to už tu robila pani Malíková, potom som ju vyzvala, aby sa stretla so mnou, že pár otázok o kultúre, tak potom sa už nikdy viacej neprihlásila. Ako biť v prsia sa dokážeme, ale nejakú víziu, ktorú by sme odsúhlasili, vládnuci a opozícia, na ktorej by sme sa zhodli, pretože kultúru sa nedá riadiť každý rok inak. To nie sú dôchodky, ktoré môžete meniť z mesiaca na mesiac. To je dlhodobá práca, ktorá sa ukazuje po desiatkach rokov.
Ale ministerstvo prišlo na to, že teda nemáme žiadnu takú misiu, víziu, systém. Už máme síce dva fondy, ktoré nie sú fondy, ktoré sú len kasy, ale povedal si, že to potrebujeme. A naplo všetky sily v posledných mesiacoch v ústrety plánovaniu. Najlepšie tomu strategickému, lebo to hneď musí byť strategické, lebo však ináč by to nemalo žiadne, ale tie výsledky nebudeme môcť bezprostredne zhodnotiť. Napočítali sme tridsaťjeden, tridsaťjeden plánov na strategické plánovanie ministerstva kultúry, ktoré zverejnilo pred pár mesiacmi. Kultúru totižto nahradil pojem kreatívny priemysel. To je teraz veľmi moderné, síce vo svete už to nie je moderné, no ale my sme až teraz k tomu dospeli. Očakávame, že sa teda aj ministerstvo, pán Jarjabek premenuje na ministerstvo pre kreatívny priemysel a nie na ministerstvo alebo kreatívnych priemyslov, aby som bola presná. Tento pojem sa u nás na Slovensku skloňuje už od roku 2003, posledne v národnej správe o kultúrnej politike Slovenskej republiky z roku 2003, ktorú napísal pán Zmeček.
Ak si myslíte, že neviete, prečo vlastne teraz nejaké strategické plánovanie, tak toto hľadanie vlastnej výnimočnosti spôsobil úplne jednoduchý argument - plnenie si domácich úloh z Bruselu. Z toho hrozného Bruselu, ktorý stále od nás žiada nejaké, nejaké plánovanie. Inak nedostaneme totiž balík peňazí zo štrukturálnych fondov. Takže potrebovali sme do zásadných dokumentov akčný plán 2015 - 2017 dostať funkčný model využitia kreativity a kultúry v hospodárskom rozvoji Slovenska. Takže tu máte vytvoriť prioritnú os "Europe", zameranú na projekty kultúrneho a kreatívneho priemyslu, citujem: "do 31. 12. 2015, zverejnené pred pár mesiacmi, za 215 860 548 eur".
Ďalšie. Bod 44. Vytvoriť zásobník projektov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu v spolupráci s VÚC, deadline 31. 12. 2015, rozpočet 143 861 000. A tie body predtým sú asi podobné. Spolu ide o sumu 359 721 548 eur. Spozornite, vy šéfovia VÚC-ky, aby ste vedeli, čo vzniká. Výsledkom spolupráce ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu je teda prepojenie kultúry a kreatívneho priemyslu v rámci "Europu". Na základe spolupráce bude možná alokácia finančných prostriedkov do takzvaných kreatívnych centier a v rámci grantov aj malým, stredným podnikateľom v oblasti kultúry. O tomto zámere sa však v rozpočte nedozvedáme, pán minister, informácie nám zatiaľ distribuujú len formou regionálnych workshopov.
Výsledkom plánovania bola totiž aj nová verzia autorského zákona, jeho výklad je mimoriadne náročný, ja som k tomu tu vystupovala, ale špecializované súdy, ktoré mali vzniknúť buď pred týmto zákonom alebo aspoň teda počas schvaľovania zákona, tu nemáme a zatiaľ nebudeme mať, takže aj táto úloha zostáva na pol ceste a na bedrách ďalšej vlády. Možnože by bolo dobré zriadiť na to nejakú skupinu dobre platených expertov alebo nejaký fond ďalší, pán minister, fond - nefond, lepšie povedané kasu na peniaze.
Na konci volebného obdobia teda môžem povedať len toľko, ako by sme vďaka európskym zdrojom zažívali reset všetkého, čo tu by sme boli mali urobiť, len tie pohnútky k zmene sú nesprávne. Chceme peniaze a vymýšľame cestičky, lačne vymýšľame cestičky, ako sa k nim dostať. Pritom by sme radi zistili, či ministerstvo hospodári efektívne, účelne, účinne a hospodárne, ako sa to hovorí v týchto materiáloch, ale vieme, že zásadné stretnutie s európskymi financiami aj pre projekt európskeho hlavného mesta Košice sprevádzali kauzy korupcia a amaterizmus. A nie je všetkým dňom koniec. Takže do piatich rokov, možno už len do štyroch Kunsthalle ako postavená z týchto európskych peňazí sa zmení na súkromnú plaváreň, už to všetci vieme.
A teraz mi dovoľte pár slov k digitalizácii nášho kultúrneho národného dedičstva. Našťastie bolo osemnásť mesiacov vlády pani Radičovej, takže aspoň na osemnásť mesiacov prestali nakrátko platiť zmluvy, ktoré so súkromnou, jednou jedinou súkromnou spoločnosťou bez výberového konania podpísalo ministerstvo kultúry za prvej vlády teda pána Fica, teda pán Maďarič. A vtedy konečne sa mohli ujať svojej práce naše kultúrne inštitúcie a musím povedať a ohodnotiť, že naše kultúrne inštitúcie zdigitalizovali svoje veci kvalitne, fantasticky. Teraz ide len o to, že kde sa k tým digitalizáciám dostaneme, a to vám o chvíľku poviem. Jediný, kto to nestihol, pretože tam hneď došlo k výmene generálneho riaditeľa, pretože tam išla najväčšia suma peňazí, bola Slovenská národná knižnica, ktorá od roku 2012, kedy došlo k rýchlej výmene generálneho riaditeľa na generálnu riaditeľku, do konca septembra 2015 digitalizovala podľa správy magistra Jána Kováčika na konferencii ITAPA 2015 spolu 2 649 338 objektov. Mala na to vynaložiť 40 282 685 eur. Priatelia, ale absolútna väčšina objektov, ktoré zdigitalizovala Slovenská národná knižnica, nie sú knihy, ale listotlače, články z novín a listinné archívne jednotky. Načo by Slovenská národná knižnica digitalizovala knihy?
Nezrovnalosti v porovnaní s projektom, ktorý bol schválený, pretože toto sú všetko len európske peniaze a v rozpore s ním a zmluvou sú v tom, že Slovenská národná knižnica nezabezpečila masové priemyslové konzervovanie. Dokonca tie digitalizované veci nie sú konzervované.
Po b) Slovenská národná knižnica nezabezpečila digitalizovanie a konzervovanie vlastnými silami, ale samozrejme, čo bolo pripravené, ale prostredníctvom privátnej spoločnosti. Osemsto sedemdesiat päťtisíc päťdesiat sedem článkov a 1 270 688 archívnych dokumentov urobila externá spoločnosť. A toto je podľa, to citujem informácie týždenníka Trend, ktorý o tom uverejnil článok. "Celkový počet strán," citujem, "ktoré sa mali zdigitalizovať v Národnej knižnici, tým klesol z pôvodne plánovaných 253,8 mil. na 40,3 mil. strán. Šesťnásobne pokleslo proti plánu. Jednak sa znížil počet objektov a uprednostnili sa písomnosti menej náročné na spracovanie na úkor náročnejších kníh. Články v novinách, príspevky v zborníkoch a podobne. Podľa pôvodnej zmluvy o návratnom finančnom príspevku mala knižnica zdigitalizovať celkom sedemstotisíc kníh a tento cieľ si znížila na stotisíc monografií." Citujem Trend.
Treba poznamenať, že kompletná infraštruktúra, všetky stroje, zariadenia, zamestnanci, to všetko bolo dimenzované, pripravené a obstarané na pôvodný výkon 700-tisíc kníh a 253 mil. strán. Koľko sme digitalizovali? Štyridsať celé tri, a tomu hovorí pán minister, že splnil plán? To už je ako za socializmu. Ak vydelíme sumu pridelenú na tento projekt digitalizácie počtom strán, teda ako absolventka matematického gymnázia som si dala tú prácu, čiže 40 282 685 eur som vydelila 40 300 000 strán, dostali sme cenu, za ktorú Slovenská národná knižnica zaplatila za jednu stranu, treba povedať, súkromnej spoločnosti. Je to 0,999 eur. A to je niekoľkonásobne viac, ako predpokladal pôvodný projekt. Ale to ešte nie je všetko.
Podľa projektu mala byť cena za kompletnú digitalizáciu a konzervovanie jednej strany 0,19 eur, v konečnom dôsledku je to 0,999 eur. Keďže v projekte v Slovenskej národnej knižnici sa ale nerealizovala masová konzervácia, tak cena digitalizácie nemôže byť 0,19, ale na bežné komerčné ceny len 0,10. Tak bežne proste digitalizujú normálne súkromné spoločnosti, keď si to u nich objednáte, napríklad spoločnosť NUPSESO z Nitry, 0,10. Koľko? Koľko stála strana Slovenskú národnú knižnicu, 0,999 eur?
Ďalej. Podľa koncepcie ministerstva kultúry nemá Slovenská národná knižnica, a teraz naozaj, prosím vás, aspoň vy, čo ste tu a sa o to zaujímate, počúvajte, digitálny obsah na dlho archivovať sama, ale má ho archivovať prostredníctvom centrálneho dátového archívu, ktorý je vybudovaný v rámci projektu Opis dva v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Tento archív má kapacitu, nakoniec, pán minister, prepáčte, ale máme, vy tu sedíte, vy ste od čísiel, takže, prepáčte, samé čísla, dobre? Má kapacitu 25 mil. terrabajtov. Náklady na archív boli 33 mil. eur. Koľko má grantový systém ministerstva kultúry? Dvadsať miliónov? Skvelé. Z toho je pre digitálny obsah Slovenskej národnej knižnice plánovaná a obstaraná kapacita sedemnásť miliónov, lebo tam je ten najväčší obsah. Doteraz, teda do októbra 2015 od roku 2012 do archívu Slovenská národná knižnica nedala 17 mil. terrabajtov, ale približne podľa môjho odhadu 80 terrabajtov, teda ani len jedno percento z plánovaného obsahu. To znamená, že kolieska v archíve za 33 mil. sa točia naprázdno. Archív je využitý od roku 2012 na desať percent, celý, okrem teda Slovenskej národnej knižnice.
A vráťme sa teda k počítaniu nákladov bezprostredne súvisiacich s projektom Slovenskej národnej knižnice. Týchto 17 petabajtov, to je teda, 25 mil. terrabajtov je 25 petabajtov, aby teda bolo jasné aj pre tých, čo to nevedia, v archíve Univerzitnej knižnice, ktoré sú určené pre Slovenskú národnú knižnicu, predstavujú 67 % nákladov na archivovanie digitálneho obsahu z projektu Slovenskej národnej knižnice. Znamená to, že sumu 40 282 685 eur, ktorú použila Slovenská národná knižnica na digitalizáciu, bude treba zvýšiť o 67 %, pán minister financií, zo sumy 33 miliónov. Suma na projekt Slovenskej národnej knižnice takto zvýšená bude mať teda 62 392 685 eur. A počítajme ďalej.
K tejto sume 62 mil. je potrebné pripočítať alikvotnú čiastku aj z projektu Národného osvetového centra, ktoré má od konca novembra 2015 sprístupňovať digitálny obsah cez systém, ktorý sa nazýva Slovakiana. Tento projekt Slovakiana je projekt OPIS-u 2 centrálna aplikačná infraštruktúra. O nákladoch na tento projekt, bohužiaľ, sa mi nepodarilo získať informácie. Pôvodne sa počítalo so sumou 23 mil. eur. Podobne ako pri archíve v Univerzitnej knižnici možno predpokladať, že väčšina digitálneho obsahu bude vlastne digitálny obsah Slovenskej národnej knižnice. Zo sumy 23 mil. je preto vhodné dedikovať na sprístupnenie digitálneho obsahu s obsahom okolo 15 mil. pre sprístupnenie obsahu Slovenskej národnej knižnice.
A tu by som chcela podotknúť, že vývoj nového softwaru pre Slovakianu, a to som tu už raz povedala, nebol nevyhnutný, pretože existuje celý rad vynikajúcich softwarov "open source". To sme vôbec nemuseli platiť, pán minister. Takže komplexné faktické náklady na digitalizáciu, teda skenovanie, archivovanie a sprístupnenie a tak ďalej sú teda omnoho vyššie ako 40 282 685 eur, ktoré sme dostali od Európanov. Podľa môjho názoru ide teda, a keď som to všetko spočítala, o sumu 77 mil., pán minister, 392 685 eur. Takto náklady na digitalizáciu jedného objektu sú 29,2 eur. Náklady na digitalizáciu jednej strany, o ktorej som hovorila, že v Národnej knižnici je 0,999 eur, sú 1,92 eur. To je 19-násobne viac, ako predpokladal projekt DIKDA. Takže toto je digitalizácia.
RTVS. Pán minister sa nám chválil, že sa podarilo zastaviť pokles výberu dane zo zástrčiek. RTVS na budúci rok plánuje príjmy 75 mil. eur. Plánuje aj predaj majetku za 1,4 mil. eur za budovu v Banskej Bystrici, ale samotný generálny riaditeľ sám zdôraznil, že bez zmeny financovania nie je možné dohnať technologický dlh RTVS, rovnako nie je možný rozvoj RTVS. Čo ste pozerali, keď bol teraz v Paríži, vznikla kríza? Teroristický atak. Pozerali ste čo, TA3? To mizerné spravodajstvo? Alebo RTVS? Alebo ste si prepli ČT24, ktoré malo perfektný, absolútne updateovaný okamžite informačný servis. My nemáme verejnoprávny informačný servis. A ja si odvážim tu povedať, že TA3 je stranícka televízia a nie informačná televízia.
Odmeňovanie pracovníkov RTVS je mizerné. Ako tam chceme mať špičkových novinárov a mať špičkové spravodajstvo za to, čo si platia v daniach naši obyvatelia, keď ich nemáme za čo odmeňovať?
Spomeniem ešte moju milovanú Maticu slovenskú, ktorá dostáva svojich štandardných 1,494 mil. eur, ale nikdy sa nepýtame, kde zmizli. Je to dosť? Možno potrebuje viacej, alebo adekvátne je to, alebo čo vlastne by sme mohli zmeniť, zlepšiť? Keď už hovoríme o tom webe Slovakiana, skúste si ho otvoriť, pán kolega, z výboru, kultúrneho, ktorý sa práve pozeráte na web. Pán poslanec, skúste si dať Slovakiana, skúste, skúste to urobiť. Viete, čo sa vám, dostanete pár obrázkov s odkazom, že objavujte od decembra 2015. To je všetko, čo dostanete. Zrejme ministerstvo kultúry si povedalo, že napne sily a od 1. decembra do 15. decembra, kedy začnú všetky pracovníčky piecť koláčiky, proste to dobehnú. Ale ako, to ja neviem, no nejako to už, ako sa to hovorí po slovensky? Ošolíchajú.
Takže, vážení priatelia, na záver môjho vystúpenia, máme pred sebou ustrašenú komunitu umeleckých pracovníkov, ktorí musia držať hubu a krok v kultúrnych inštitúciách, pretože minister rozhoduje o všetkom. O všetkom, takže potom máme v Národnom divadle orchester, ktorý má, ako by povedal pán Jarjabek, 130 členov, hoci pravidelne hrá len 64. Takže máme ďalej umelcov, ktorí mi hovoria, buďme radšej ticho, nech je to aspoň tak, ako to je, lebo by to mohlo byť aj horšie. Ďalej budeme mať komisie, ktoré nebudú niesť žiadnu zodpovednosť za to, komu pridelia granty a čo z týchto grantov vznikne. Budeme mať ďalej riaditeľov fondov, ktorí nebudú niesť žiadnu zodpovednosť, lebo rozhodli komisie. Budeme mať ďalej správne rady týchto fondov, ktoré nebudú niesť žiadnu zodpovednosť, pretože komisie a riaditeľ rozhodli. Takže budeme naďalej vynakladať prostriedky a vlastne má pravdu jeden pán, ktorý mi povedal, že si za to vlastne môžeme sami, lebo si to teraz už sami riadime, lebo máme "arm lengt´s principle". A strach, strach tých ľudí, že sa znepáčia a že nedostanú, bude rozhodovať o budúcnosti kultúry. A strach je mimoriadne príjemná vec. Ja by som chcela SMER-u ešte povedať, že sledujúc poľské voľby, viete, čo najviac pomohlo pánu Kaczynskému, že získal ústavnú väčšinu v parlamente? Že povedal v televízii, že utečenci roznášajú choleru a parazity, takže ešte toto by ste mali, že ochránime Slovensko pred cholerou a parazitmi. Na tom vyhral voľby. Tak dúfam, že sa to objaví, lebo to je skutočne veľmi, veľmi účinný prostriedok.
A nebudem tu hovoriť o tom, že peniaze idú na časopisy každý rok, ktoré majú fašistický a antieurópsky obsah, o tom som tu už hovorila. Pán minister hovorí, že je sloboda slova. A že, ak sú fašistické, že nech to riešia súdy. Úžasné, ale však im zatiaľ peniaze budeme dávať, nie? A tak ďalej, a tak ďalej. Je toho veľmi veľa.
Máme teda dva nové fondy. To je asi najväčší prínos, len nie sú zasadené do systému a my vlastne nevieme, ako ďalej budeme financovať národné kultúrne inštitúcie, koľko nás bude stáť spackaná digitalizácia, koľko ešte bude musieť naliať ďalší minister financií do toho, aby to vôbec fungovalo, atď., atď. Možno naozaj môžete tvrdiť, že toto je najlepší európsky rozpočet, ale ja, ktorá sa zaoberám rozpočtom kultúry, by som si to nedovolila tvrdiť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
19.11.2015 o 15:50 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán podpredseda. Som veľmi rada, že sa tu situácia upokojila a pán minister pochopil, že hnev, aj keď vzbudzuje súhlas u kolegov v SMER-e poslancov, tak nie je najlepším radcom. Tak som rada, že ten priestor už nie je zasvinený, by som povedala, aby som citovala niektorých, lebo to už sú také slová, ktoré sa tu používajú a začínajú byť v tomto parlamente normou.
Ale ja by som, ja, samozrejme, musím vystúpiť k rozpočtu kultúry a keď som sa teraz dozvedela, že toto je najlepší európsky rozpočet, tak som si rýchle pozrela tie čísla rozpočtov iných krajín na kultúru a teda možno, že si myslíte, že to je najlepší rozpočet, ale čo sa týka kultúry, tak ako vo všetkých ukazovateľoch vzdelania, pochopenia textu, matematických olympiád a všetkého možného, v čom sa Slovensko zúčastňuje, čo sa týka kultúry ako veľkého balíka, kde patrí aj vzdelanie, je vždycky pred, buď za Albánskom alebo pred Albánskom, tak v rozpočte kultúry sme naozaj poslední. A to je vlastne moja zásadná otázka na pána ministra. Prečo sme v rozpočte na kultúru poslední?
My by sme tú kultúru potrebovali aj tu v parlamente trošku väčšiu, zdá sa. A budem hovoriť politicky, pretože hoci niektorí sa tu dožadujú, aby to nebola politická debata, ja by som tých kolegov chcela upozorniť, že sú politici a že všetko, čo tu hovoria, je politické, že samozrejme, môžeme predstierať, že sme zbor expertov, (povedané so smiechom) ale experti sedia niekde inde, nie v parlamente. Takže všetko to, čo sa tu prednáša, je politická debata, na to ten parlament je. Takže len pre informáciu pre ľudí, ktorí sa cítia byť expertami a nie politikmi, hoci sedia v parlamente ako poslanci.
Máme tu teda výhľad rozpočtu pre kapitolu kultúry na budúci rok, aj keď predseda výboru kultúrneho povedal, že aké je to úžasné atď., chcela by som vám trochu osvetliť, ako to vyzerá. Takže.
Je pravda, že celkové výdavky na rozpočet istým spôsobom stúpajú, alebo lepšie povedané oscilujú okolo jedného centra. To znamená celkové výdavky, teda už nie plánované, ale celkové, v roku 2013 212,90, teda 213 mil., v roku 2014 208 mil., v roku 2015 218 mil., to je ešte len odhadovaná skutočnosť, plán na rok 2016 202 miliónov. Nemienim z tohto vyvodzovať nejaké siahodlhé zámery, pretože rozdiel medzi plánovaným rozpočtom na ministerstvo kultúry a medzi skutočnosťou potom, ktorá sa ukáže v ďalšom roku, je niekedy až 27 mil. eur, podľa toho, že či dostane na Slovenskú filharmóniu minister na rekonštrukciu peniaze, alebo nedostane a tak ďalej, a tak ďalej.
Takže z toho ja by som nevyvodzovala nejaké veľké zámery, závery, ale z čoho musíme vyvodiť zámery, sú sumy, sú percentá v pomere k hrubému domácemu produktu. A tak, kým sme mali v roku 2013 0,29 %, upozorňujem, že tie horšie európske rozpočty majú jedna celá, medzi 1 až 1,5 a že tie rozpočty majú oveľa väčšie. Samozrejme, zoberme si Holandsko, ktoré má len o dvakrát alebo dvaapolkrát viacej obyvateľov ako Slovensko, tak to sa nedá vôbec prirovnať. A ešte stále sme sa držali aj v roku 2015 na 0,28, ale plánovaný rozpočet na rok 2016 je na úrovni 0,25 % štátneho rozpočtu.
Tu by som chcela citovať pána ministra: "kto čo zaseje, to bude aj žať". A tá žatva bude o 5 rokov, 10 rokov, 12 rokov, niektorí naši kolegovia už budú sedieť na Bahamách alebo nejakom ostrove s pánom Širokým, no skrátka budú sa mať veľmi dobre a bude im jedno, čo sa bude diať na Slovensku. Keď by som chcela vám povedať niekoľko súm, koľko stojí samotný aparát ministerstva kultúry, to sa nikdy zo žiadneho rozpočtu nedozviete. Nie. Ministerstvo kultúry zásadne nie je schopné vám povedať, koľko stojí samotný aparát ministerstva kultúry, lebo tam je, je to pokrytie výdavkov na tzv. koncepčnú a riadiacu činnosť a hospodársku mobilizáciu, preto tam, to má kapitola na administratívu k dispozícii. A v rámci tejto koncepčnej a riadiacej činnosti sú okrem výdavkov na mimoriadne kultúrne aktivity alokované aj výdavky na aparát kapitoly a samozrejme, úhradu nákladov súvisiacich so zameraním na údržbu nehnuteľností pre cirkvi a potom pre platy duchovných náboženských spoločností.
Mohli by sme teda povedať vzhľadom na to, že rastie náš hrubý domáci produkt, že sa od roku 2010 výdavky na kultúru miernym tempom zvyšujú, hoci rok 2011 bol postihnutý bankovou krízou a zatiahol, zasiahol kultúry zmenšením balíku peňazí o 2 mil. eur, takže keď dnes dobehneme tých 2 mil. eur, tak môžeme hovoriť, že ako sa zvyšuje rozpočet. Ale prečo sme mali pokles výdavkov na kultúru o 4,77 mil. eur v roku 2014, na to nemáme nijaké zdôvodnenie.
Aktuálny návrh rozpočtu uvádzal na výbore pán minister kultúry s tým, že máme o 11 mil. euro viac ako v minulom roku. Ale keď hovorím o podiele, ktorý si kultúra ukrojí z celého koláča rozpočtovaných výdavkov, tak musím jednoznačne konštatovať, že v podstate za celé štyri roky ministerstva pána Maďariča kultúra, rozpočet kultúry stagnuje. Nie je to teda výhra. Naopak, podľa tohto plánovaného rozpočtu kultúra v roku 2016 dostane zabrať. Dostáva sa totiž do centra pozornosti v rámci prioritnej osi dva Opisu. Čiže rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry, keďže ministerstvo kultúry plní úlohu sprostredovateľského orgánu pod riadiacim orgánom.
A tu by som sa chcela dotknúť jednej veľmi bolestnej veci, tu sa hovorí o sociálnych dávkach, o minimálnych dôchodkoch, o minimálnej, minimálnom, minimálnej, teda minimálnom plate atď., o priemernom plate v hospodárstve. Takže dovoľte, aby som vám povedala, že za tieto štyri roky vládnutia pána Maďariča kým v roku 2012 bola priemerná mzda v kultúre 78,63 % platu v hospodárstve slovenskom, tak v roku 2015, a to teda nevychádzam z plánu 2016, ale v roku 2015 to už bolo len 70,05 % platu v hospodárstve. To sú najhoršie platy vôbec, ktoré existujú. Priemerná mesačná mzda v slovenskom hospodárstve dosahuje 858 eur, približne, hej, a postupne od roku 2012 viac-menej tými 20 eurami rastie. Ale v kultúre, priatelia, o raste ani nechyrujeme, tam sa tri roky mzda, priemerná, ľudí pracujúcich v kultúre ani nepohla a na štvrtý rok vlastne klesla o 30 eur. Nožnice medzi priemernou mzdou v hospodárstve a priemernou mzdou v odvetví kultúry sa tak roztvárajú neúnosným tempom.
Zamestnanci v kultúre zarábajú o 30 % menej a pritom patria medzi najvzdelanejšiu vrstvu, najvzdelanejšiu vrstvu zamestnancov na Slovensku. Pritom v roku 2012 bol ten rozdiel len 22 % a dnes už je 30 %. Čiže kto sa vlastne má na Slovensku lepšie? Zamestnanci v oblasti kultúry, jedni z najvzdelanejších ľudí nie. Vzdelanie aj v tomto zmysle je úplne na chvoste a ani za štyri roky táto vláda v tom nič neurobila. A títo podhodnotení zamestnanci ponesú v roku 2016 celú ťarchu projektu informatizácie kultúry. Naopak, rozpočet na podporu kultúrnych aktivít, čiže rozpočtových a príspevkových organizácií je v roku 2016 o 500-tisíc eur nižší, ako je očakávaná skutočnosť vyčerpaných financií v roku 2015. Na základe čoho? Vznikla nejaká, nejaká, nejaká analýza, nejaká evaluácia ich činností? Pretože my, podľa mňa sme a podľa informácií, ktoré mám, sme na kontroly verejných financií vytvorili doslova sci-fi aparát, v ktorom na každé euro minuté, minuté pod hlavičkou, musí byť pod hlavičkou podpísaných aspoň desať podpisov. Desiatich preto, aby sme nedokázali jednoznačne určiť, kto je za to zodpovedný. To poznáme. Musia to podpísať desiati, aby nikto nebol zodpovedný, alebo preto, aby bolo možné písať potom elaboráty o tom, že ktorý podpis tam z tých desiatich tam chýbal, alebo aby sme zvýšili zamestnanosť tým, že len veľmi odborne vyškolení ľudia sa budú orientovať medzi tým vlastne, na čo tie peniaze boli vydávané. A pritom by nám aj v rezorte kultúry malo ísť o hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť, ako sa to vždy zdôrazňuje a v tejto byrokracii sa nám tieto štyri evaluačné mechanizmy dáko stratili.
Účelnosť by mala znamenať schopnosť pomocou určitých opatrení splniť stanovený cieľ a ak by sme chceli hovoriť o hospodárnosti, potom na základe tohto cieľa by sme mohli jasne určiť, s akými nákladmi je možné tento stanovený cieľ dosiahnuť, kde sa stala chyba a treba sa potom spýtať, ako tento dosiahnutý stav súvisí s tým, čo sme si dali ako cieľ. Ale my nemáme stanovené ciele v kultúrnej politike. Vy ste o nejakom počuli? Ja teda nie, a to sa tým zaoberám veľmi podrobne. Čiže nemôžeme urobiť žiadnu obsahovú kontrolu, lebo keď neexistujú ciele, tak neexistujú ani indikátory ich merania. Čiže evaluácia v oblasti kultúry sa rovná kontrole, či sme naplnili kvótu desať podpisov na nákup v hodnote jedného eura, alebo desať eur, alebo sto eur. To je všetko.
Na dotačný systém, ktorý bol podrobený veľkej kritike vždy aj z mojej strany, mával rozpočtovaných okolo 20 mil. eur. Uvažujete? Na celý grantový systém 20 mil. eur. Koľko stáli tie garáže tu pod Hradom? Trojnásobne a ešte to nevieme, možnože aj 70 mil. a na celý grantový systém ministerstva kultúry 20 mil. eur.
Priatelia, toto je najlepší európsky rozpočet? To chcete tvrdiť? Samozrejme, aj pod naším tlakom pán minister utvoril ďalší, ďalší fond na základe "arm lengt´s principle". Ja som začala presadzovať pre kultúrnu politiku Slovenska "arm lengt´s principle" pred vyše 10 rokmi, v prvom programe pre kultúru, ktorý som robila pre SDKÚ - DS. Ale po 10 rokoch takto jasne postavený "arm lengt´s principle" je už pre-ko-na-ný. Dnes sa presadzuje "arms to arms", pretože západné štáty a tie štáty, ktoré nemajú tak dobrý rozpočet ako my, už majú "arm lengt´s principle" pri financovaní kultúrnych aktivít už dávno zavedený a už zistili, že teda to treba ešte trochu vylepšiť. Takže už je dnes presadzovaný systém "arms to arms principle". Ale my, samozrejme, sme ako vždy pozadu a miesto toho, aby sme išli tou najmodernejšou cestou, ideme cestou, ktorá je už - v tých hrozných západných krajinách, ktoré nemajú taký dobrý rozpočet - dávno prekonaná.
Takže len sme svedkami vzniku fondu na podporu umenia, kde zase nikto nenesie za rozdávanie peňazí žiadnu reálnu zodpovednosť, pretože za všetko zodpovedajú mnohopočetné komisie. Volení zástupcovia fondu sú vo väčšine nominovaní ministrom, takže tu "arm lengt´s principle" tiež dostáva na frak a tu sa treba spýtať pána ministra financií, možno ma počuje. Tento fond bude platený. Daňoví poplatníci, hráči hazardných hier, čo sú zväčša najnižšie zarábajúce skupiny obyvateľstva a potom samotní žiadatelia o grant. Priatelia, ak chcete urobiť kultúrnu akciu, tak môžete si požiadať grant, ale pripravte si peniaze, ktoré musíte zaplatiť, keď o ten grant žiadate. A keď ten fond alebo tie komisie si povedia, že vaša žiadosť, no, že si to rozdelili medzi sebou a že vy nie ste ten, komu by dali tie peniaze, tak vám tie peniaze nevrátia. Tak vám tie peniaze nevrátia.
To je neuveriteľný spôsob financovania grantového systému. Takže pýtajte si čo najmenej peňazí, pretože tam ten poplatok, ktorý musíte zaplatiť, aby vôbec komisia, ktorá je ináč platená, platená, lebo aj členovia, aj riaditeľ toho fondu je platený, aj správna rada je platená a nijako ich odmeny nezávisia od toho, ako kvalitne budú vyberať tie granty. Oni nijakým spôsobom neparticipujú na tom, ale vy, ktorí žiadate na kultúrne akcie, zaplatíte za to, že vám to vôbec preberú a vôbec zo svojej vysokosti váženej sa pozrú na ten grant a potom vás pošlú preč a nevrátia vám tie peniaze. To je skvelé niečo, úžasné.
A tu si kladiem otázku, ktorú som tu už raz z tohto miesta povedala, a síce, že ak sa tomuto pánovi ministrovi nepodarilo vymámiť z Tiposu viac ako 5 mil. eur a pozrite sa, koľko Tipos platí na šport, to sa pozrite, len 5 mil., hoci pán minister chcel aspoň desať, lepšie by vyzeral minister aj pred nami, a máme zákon, kde je len uvedené, že je možnosť, aby Tipos v budúcnosti prispieval do fondu pre umenie, nie je stanovené ani to, čo som presadila do audiovizuálneho fondu, že musí byť percentuálne od privátnych vysielateľov, tak prosím vás pekne, ako bude vyzerať ten fond pre umenie v budúcnosti? To je moja otázka.
Takže to je jedna vec. Máme tu ďalší fond. Ja vôbec, teda ja nie som finančný odborník, ale fond predsa je fondom preto, že pracuje s peniazmi. A mne sa zdá, že toto nie sú fondy, pretože oni len vlastne prijmú peniaze a vydajú. Napríklad v audiovizuálnom fonde dostanete príspevok na film a keď vyhráte a zarobíte na tom filme, nemusíte vracať nič, nič. Ani fond nemôže s tými prostriedkami, finančnými, pracovať, aby ich teda mohol viacej ich mať na finančných trhoch, alebo niekde, ani nikdy v živote by žiadneho mecenáša, súkromného, kultúry, nenapadlo, aby do toho dal nejaké peniaze, pretože tam nie je žiadna zodpovednosť daná.
Takže očakávam, že aj fondom pre umenie sa otrasie niekoľko káuz, ktoré aj audiovizuálnym fondom za ministrovania pána Maďariča donútili aspoň formálne, aby niektorí ľudia z fondu odišli, ktorí si to jednoducho rozparcelovali a dávali peniaze len sebe. Kto to kontroloval? Nikto, nikto, kým sa ne, nezačali protestovať filmári, tak sa nič nedialo.
Ani v jednom z týchto fondov neexistuje systém, merateľný systém hodnotenia výsledkov udeľovania grantov, napríklad umelecký prínos, atď., atď., ale zaujímavé je, že niektorí ľudia, ktorí aspoň trošku z umeleckej obce sledujú naše debaty, tak mi tak priateľsky povedali, aby som bola radšej ticho, ticho, lebo by to mohlo byť horšie, ako doteraz. Takže buďme ticho, priatelia, lebo keď sa mocipáni nahnevajú, tak to môže byť dokonca pre nás umelcov ešte horšie, to poznáme. Ja som na to naučená, štyridsať rokov sme v tom žili. Strach. Strach, že keď sa ozvete, nedostanete a tak máme tu znovu ten krásny systém, ktorý sme mali za komunizmu, keď sa chodilo pred pánom Müllerom, šéfom československej kultúry, teda na ÚV KSČ, zohnutý v páse. Niektoré ženy používali ešte aj iné zbrane, aby dostali peniaze na niektoré projekty.
Pozrime sa na, čiže ak hovoríme o strachu, ktorý sa šíri slovenskou spoločnosťou, najviac sa boja umelci. Najviac sa boja umelci, lebo keď sa ozvú, nedostanú. A aj keď dostanú ceny za najlepší film, ako to videl pán Kerekes napríklad, tak mu komisia povedala, ty si už dostal, teraz nech dostanú radšej iní. (Povedané so smiechom.) To je úžasné, úžasné, taká atmosféra, ktorá panuje na Slovensku, a to sa zatiaľ ani týmito, ja nebudem hovoriť, že to sú fondy, to sú jednoducho pokladnice, cez ktoré sa len vydávajú peniaze.
Keď sa pozrieme na naše vlajkové lode, inštitúcie národnej kultúry, to znamená rozpočtové a príspevkové organizácie, dostanú zaokrúhlene 93,1 mil. eur. A podpora časti z nich, týchto inštitúcií zostáva roky na tej istej úrovni, ako v predošlých obdobiach, napríklad Štátna opera, Slovenské centrum dizajnu, Hvezdáreň, Slovenská národná galéria, Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči, Národné osvetové centrum, Literárne informačné centrum, Hudobné centrum, ÚĽUV a tak ďalej a tak ďalej a niektorí dokonca majú krátený rozpočet. Napríklad Divadelný ústav, Slovenská filharmónia, Slovenské národné divadlo, Slovenské technické múzeum, Štátny komorný orchester v Žiline, počúvajte, páni poslanci, aby ste vedeli, že budú mať krátený rozpočet. Ale na základe akého kľúča, akého ukazovateľa efektívnosti, účinnosti, či hospodárnosti dochádza k tomuto javu, to sa nedozviete. Ani nie je to ani ukazovateľ efektívnosti, ani nejaký, nejaký komentár, ktorým by sme mohli identifikovať, prečo tieto áno a tieto nie. A práve tieto kultúrne inštitúcie sú zásadným prepojením napríklad s určitým kultúrnym vzdelávaním a výchovou, ale to sa nehodnotí. Zabetónovaním a krátením rozpočtov týchto vlajkových inštitúcií a neschopnosťou identifikovať ich efektívnosť či neefektívnosť, sa samotné ministerstvo, samozrejme, oslabuje a okliešťuje svoje kompetencie aj tam, kde pán minister nechce zachádzať, a to je v oblasti kultúrneho vzdelávania.
Je to jediná forma, jedna z foriem "audience buildingu", to znamená budovania si ďalších konzumentov kultúry a máme to jedine formou kultúrnych poukazov. Som veľmi rada, že pán minister potom, jak to zastavil, tak nakoniec to teraz znovu posledné roky pustil, ale dôležitejšie sú aj tieto nepriame motivácie cestou kultúrnych inštitúcií.
Na druhej strane sa odvážim teraz niečo povedať. Samotná existencia a systém, ktorým financujeme príspevkové a rozpočtové organizácie kultúry v národnom hospodárstve, je zásadným zásahom do trhovej ekonomiky tohto štátu. Zásahom identifikovaným ako verejný záujem a politický konsenzus, to je namieste, že sa zhodneme, že jednoducho Slovenská filharmónia predajom lístkov nemôže sanovať svoj rozpočet, to uznávame. Ale ďalším výrazne deformujúcim zásahom je, že hoci tieto organizácie, ich riaditelia sú na muške, odvolávacej muške ministra kultúry, nikdy si nemôžu byť istí, či ich zajtra minister neodvolá. Keď chcú vycestovať do Krakova alebo do Viedne, musia napísať mesiac predtým list, aby pán minister im to povolil. Sú to jednoducho radoví pracovníci kultúry, títo, títo generálni riaditelia týchto vlajkových inštitúcií, ale zároveň sa tieto inštitúcie môžu rovnocenne zúčastňovať súťaží o verejné financie žiadosťou o grantové prostriedky, čím dochádza k zásadnému skracovaniu možností ďalších hráčov na trhu, na umeleckom trhu, aby sa dostali ku grantom.
Príkladom sú organizácie tretieho sektora napríklad, ktorým je sťažená situácia, ktorým SMER sťažuje situáciu aj tým, že ich obral o jeden zdroj financovania, a to znamená 2 % asignácie dane, v súčasnosti je to len 1 %, pričom krátenie je postavené na premise, že súkromný sektor sa zriekne svojich 0,5 % zo ziskov, ak darujú a potom môžu asignovať 2 %, inak len 1 %. Prieskumy alarmujú, že ochota týchto donorov predošlých darovať je mizivá a pre mnohé organizácie tretieho sektora, v ktorých je zásadne zastúpený práve kultúrny sektor, teda tvorivý sektor, je celá situácia likvidačná. Naopak, riešenie situácie, ktoré by veľmi rozviazalo ruky, to znamená, že by sme konečne definovali, čo znamená mecenášstvo a sponzoring, v kultúre to absentuje a nedošlo k žiadnej zmene.
Tu už bolo, myslím, povedané, Slovenská národná galéria. Priatelia, osem rokov sedel pán minister na stoličke? My nemáme národnú galériu? Máme len Eszterházyho palác. Nič viac. Prísľub ministra, že rekonštrukcia sa už začne, ale v rozpočte nikde nefiguruje. A výdavky v kapitole, je alokovaných len 6,3 mil. eur a z toho sa 3 mil. použijú pre sanovanie rozpočtu RTVS a ostatné, zbytok na rekonštrukciu určite potrebnú Múzea holokaustu v Seredi a udržateľnosť iných projektov. Takže Slovenská národná galéria čo? Od macochy. Už ani nie Popoluška.
Pritom je zaujímavý nárast, neustály nárast výdavkov na Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. Kým v roku 2011 dostal 1 mil. eur, v 2012 už to bolo 1,86 mil. eur, v 2013 1,4 mil. eur, rok 2014 1,9 mil. eur a v roku 2015 a 2016 2,2 mil. eur. A pritom TASR zarába na trhu s informáciami.
Ja chápem, že prístup k informáciám je zásadný, ale nerozumiem absurdite, podľa ktorej musí platiť RTVS, to znamená, RTVS, ktorej my platíme podľa zástrčkovho zákona, zároveň musí TASR platiť sumu 18 600 eur mesačne. Počujete? Osemnásťtisíc šesťsto eur mesačne, kým mesiac prístupu k Českej tlačovej agentúre stojí 6 000 eur, komplet servisu Reuters s videami 14 000 eur na mesiac. To čo je? To je aký tunel? Aké sa tam peniaze balia do alobalu? Navyše v roku 2014 platila RTVS sumu 17 400 eur a ešte došlo k nárastu medziročnému o 12 000 eur. Takto my máme takzvanú verejnoprávnu inštitúciu TASR zásadne závislú na transfere zo štátneho rozpočtu.
Ja rozumiem, že je to najmä pred voľbami veľmi dôležité, ale je veľmi dôležité, aby ste to, priatelia, vedeli, keď budete za to hlasovať. A pritom musíme povedať, že za posledné roky sme museli dospieť k zisteniu, že zatiaľ robíme kultúrnu politiku každý, ako príde. Nemáme žiadne vyhovujúce štatistiky, nemáme žiadne analýzy a výskumy, čo ľudia chcú, čo potrebujú, nemáme žiadne konferencie, na ktorých by sa o tom diskutovalo, vyšli by o tom knihy, nemáme nič. Jednoducho nastúpi minister, jeho námestníci a povedia si: "A čo keby sme urobili toto?"
Ak tu bolo kritizované, že každé štyri roky nejaký minister robí nejakú inú politiku, tak v ministerstve kultúry nieže každý minister, ale každý úradník si robí, čo sa mu zachce, pretože sme sa nikdy nedohovorili na nejakom, na nejakej vízii, na nejakej misii slovenskej kultúry pre našu republiku. Každý sa, samozrejme, bude biť v prsia, to už tu robila pani Malíková, potom som ju vyzvala, aby sa stretla so mnou, že pár otázok o kultúre, tak potom sa už nikdy viacej neprihlásila. Ako biť v prsia sa dokážeme, ale nejakú víziu, ktorú by sme odsúhlasili, vládnuci a opozícia, na ktorej by sme sa zhodli, pretože kultúru sa nedá riadiť každý rok inak. To nie sú dôchodky, ktoré môžete meniť z mesiaca na mesiac. To je dlhodobá práca, ktorá sa ukazuje po desiatkach rokov.
Ale ministerstvo prišlo na to, že teda nemáme žiadnu takú misiu, víziu, systém. Už máme síce dva fondy, ktoré nie sú fondy, ktoré sú len kasy, ale povedal si, že to potrebujeme. A naplo všetky sily v posledných mesiacoch v ústrety plánovaniu. Najlepšie tomu strategickému, lebo to hneď musí byť strategické, lebo však ináč by to nemalo žiadne, ale tie výsledky nebudeme môcť bezprostredne zhodnotiť. Napočítali sme tridsaťjeden, tridsaťjeden plánov na strategické plánovanie ministerstva kultúry, ktoré zverejnilo pred pár mesiacmi. Kultúru totižto nahradil pojem kreatívny priemysel. To je teraz veľmi moderné, síce vo svete už to nie je moderné, no ale my sme až teraz k tomu dospeli. Očakávame, že sa teda aj ministerstvo, pán Jarjabek premenuje na ministerstvo pre kreatívny priemysel a nie na ministerstvo alebo kreatívnych priemyslov, aby som bola presná. Tento pojem sa u nás na Slovensku skloňuje už od roku 2003, posledne v národnej správe o kultúrnej politike Slovenskej republiky z roku 2003, ktorú napísal pán Zmeček.
Ak si myslíte, že neviete, prečo vlastne teraz nejaké strategické plánovanie, tak toto hľadanie vlastnej výnimočnosti spôsobil úplne jednoduchý argument - plnenie si domácich úloh z Bruselu. Z toho hrozného Bruselu, ktorý stále od nás žiada nejaké, nejaké plánovanie. Inak nedostaneme totiž balík peňazí zo štrukturálnych fondov. Takže potrebovali sme do zásadných dokumentov akčný plán 2015 - 2017 dostať funkčný model využitia kreativity a kultúry v hospodárskom rozvoji Slovenska. Takže tu máte vytvoriť prioritnú os "Europe", zameranú na projekty kultúrneho a kreatívneho priemyslu, citujem: "do 31. 12. 2015, zverejnené pred pár mesiacmi, za 215 860 548 eur".
Ďalšie. Bod 44. Vytvoriť zásobník projektov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu v spolupráci s VÚC, deadline 31. 12. 2015, rozpočet 143 861 000. A tie body predtým sú asi podobné. Spolu ide o sumu 359 721 548 eur. Spozornite, vy šéfovia VÚC-ky, aby ste vedeli, čo vzniká. Výsledkom spolupráce ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu je teda prepojenie kultúry a kreatívneho priemyslu v rámci "Europu". Na základe spolupráce bude možná alokácia finančných prostriedkov do takzvaných kreatívnych centier a v rámci grantov aj malým, stredným podnikateľom v oblasti kultúry. O tomto zámere sa však v rozpočte nedozvedáme, pán minister, informácie nám zatiaľ distribuujú len formou regionálnych workshopov.
Výsledkom plánovania bola totiž aj nová verzia autorského zákona, jeho výklad je mimoriadne náročný, ja som k tomu tu vystupovala, ale špecializované súdy, ktoré mali vzniknúť buď pred týmto zákonom alebo aspoň teda počas schvaľovania zákona, tu nemáme a zatiaľ nebudeme mať, takže aj táto úloha zostáva na pol ceste a na bedrách ďalšej vlády. Možnože by bolo dobré zriadiť na to nejakú skupinu dobre platených expertov alebo nejaký fond ďalší, pán minister, fond - nefond, lepšie povedané kasu na peniaze.
Na konci volebného obdobia teda môžem povedať len toľko, ako by sme vďaka európskym zdrojom zažívali reset všetkého, čo tu by sme boli mali urobiť, len tie pohnútky k zmene sú nesprávne. Chceme peniaze a vymýšľame cestičky, lačne vymýšľame cestičky, ako sa k nim dostať. Pritom by sme radi zistili, či ministerstvo hospodári efektívne, účelne, účinne a hospodárne, ako sa to hovorí v týchto materiáloch, ale vieme, že zásadné stretnutie s európskymi financiami aj pre projekt európskeho hlavného mesta Košice sprevádzali kauzy korupcia a amaterizmus. A nie je všetkým dňom koniec. Takže do piatich rokov, možno už len do štyroch Kunsthalle ako postavená z týchto európskych peňazí sa zmení na súkromnú plaváreň, už to všetci vieme.
A teraz mi dovoľte pár slov k digitalizácii nášho kultúrneho národného dedičstva. Našťastie bolo osemnásť mesiacov vlády pani Radičovej, takže aspoň na osemnásť mesiacov prestali nakrátko platiť zmluvy, ktoré so súkromnou, jednou jedinou súkromnou spoločnosťou bez výberového konania podpísalo ministerstvo kultúry za prvej vlády teda pána Fica, teda pán Maďarič. A vtedy konečne sa mohli ujať svojej práce naše kultúrne inštitúcie a musím povedať a ohodnotiť, že naše kultúrne inštitúcie zdigitalizovali svoje veci kvalitne, fantasticky. Teraz ide len o to, že kde sa k tým digitalizáciám dostaneme, a to vám o chvíľku poviem. Jediný, kto to nestihol, pretože tam hneď došlo k výmene generálneho riaditeľa, pretože tam išla najväčšia suma peňazí, bola Slovenská národná knižnica, ktorá od roku 2012, kedy došlo k rýchlej výmene generálneho riaditeľa na generálnu riaditeľku, do konca septembra 2015 digitalizovala podľa správy magistra Jána Kováčika na konferencii ITAPA 2015 spolu 2 649 338 objektov. Mala na to vynaložiť 40 282 685 eur. Priatelia, ale absolútna väčšina objektov, ktoré zdigitalizovala Slovenská národná knižnica, nie sú knihy, ale listotlače, články z novín a listinné archívne jednotky. Načo by Slovenská národná knižnica digitalizovala knihy?
Nezrovnalosti v porovnaní s projektom, ktorý bol schválený, pretože toto sú všetko len európske peniaze a v rozpore s ním a zmluvou sú v tom, že Slovenská národná knižnica nezabezpečila masové priemyslové konzervovanie. Dokonca tie digitalizované veci nie sú konzervované.
Po b) Slovenská národná knižnica nezabezpečila digitalizovanie a konzervovanie vlastnými silami, ale samozrejme, čo bolo pripravené, ale prostredníctvom privátnej spoločnosti. Osemsto sedemdesiat päťtisíc päťdesiat sedem článkov a 1 270 688 archívnych dokumentov urobila externá spoločnosť. A toto je podľa, to citujem informácie týždenníka Trend, ktorý o tom uverejnil článok. "Celkový počet strán," citujem, "ktoré sa mali zdigitalizovať v Národnej knižnici, tým klesol z pôvodne plánovaných 253,8 mil. na 40,3 mil. strán. Šesťnásobne pokleslo proti plánu. Jednak sa znížil počet objektov a uprednostnili sa písomnosti menej náročné na spracovanie na úkor náročnejších kníh. Články v novinách, príspevky v zborníkoch a podobne. Podľa pôvodnej zmluvy o návratnom finančnom príspevku mala knižnica zdigitalizovať celkom sedemstotisíc kníh a tento cieľ si znížila na stotisíc monografií." Citujem Trend.
Treba poznamenať, že kompletná infraštruktúra, všetky stroje, zariadenia, zamestnanci, to všetko bolo dimenzované, pripravené a obstarané na pôvodný výkon 700-tisíc kníh a 253 mil. strán. Koľko sme digitalizovali? Štyridsať celé tri, a tomu hovorí pán minister, že splnil plán? To už je ako za socializmu. Ak vydelíme sumu pridelenú na tento projekt digitalizácie počtom strán, teda ako absolventka matematického gymnázia som si dala tú prácu, čiže 40 282 685 eur som vydelila 40 300 000 strán, dostali sme cenu, za ktorú Slovenská národná knižnica zaplatila za jednu stranu, treba povedať, súkromnej spoločnosti. Je to 0,999 eur. A to je niekoľkonásobne viac, ako predpokladal pôvodný projekt. Ale to ešte nie je všetko.
Podľa projektu mala byť cena za kompletnú digitalizáciu a konzervovanie jednej strany 0,19 eur, v konečnom dôsledku je to 0,999 eur. Keďže v projekte v Slovenskej národnej knižnici sa ale nerealizovala masová konzervácia, tak cena digitalizácie nemôže byť 0,19, ale na bežné komerčné ceny len 0,10. Tak bežne proste digitalizujú normálne súkromné spoločnosti, keď si to u nich objednáte, napríklad spoločnosť NUPSESO z Nitry, 0,10. Koľko? Koľko stála strana Slovenskú národnú knižnicu, 0,999 eur?
Ďalej. Podľa koncepcie ministerstva kultúry nemá Slovenská národná knižnica, a teraz naozaj, prosím vás, aspoň vy, čo ste tu a sa o to zaujímate, počúvajte, digitálny obsah na dlho archivovať sama, ale má ho archivovať prostredníctvom centrálneho dátového archívu, ktorý je vybudovaný v rámci projektu Opis dva v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Tento archív má kapacitu, nakoniec, pán minister, prepáčte, ale máme, vy tu sedíte, vy ste od čísiel, takže, prepáčte, samé čísla, dobre? Má kapacitu 25 mil. terrabajtov. Náklady na archív boli 33 mil. eur. Koľko má grantový systém ministerstva kultúry? Dvadsať miliónov? Skvelé. Z toho je pre digitálny obsah Slovenskej národnej knižnice plánovaná a obstaraná kapacita sedemnásť miliónov, lebo tam je ten najväčší obsah. Doteraz, teda do októbra 2015 od roku 2012 do archívu Slovenská národná knižnica nedala 17 mil. terrabajtov, ale približne podľa môjho odhadu 80 terrabajtov, teda ani len jedno percento z plánovaného obsahu. To znamená, že kolieska v archíve za 33 mil. sa točia naprázdno. Archív je využitý od roku 2012 na desať percent, celý, okrem teda Slovenskej národnej knižnice.
A vráťme sa teda k počítaniu nákladov bezprostredne súvisiacich s projektom Slovenskej národnej knižnice. Týchto 17 petabajtov, to je teda, 25 mil. terrabajtov je 25 petabajtov, aby teda bolo jasné aj pre tých, čo to nevedia, v archíve Univerzitnej knižnice, ktoré sú určené pre Slovenskú národnú knižnicu, predstavujú 67 % nákladov na archivovanie digitálneho obsahu z projektu Slovenskej národnej knižnice. Znamená to, že sumu 40 282 685 eur, ktorú použila Slovenská národná knižnica na digitalizáciu, bude treba zvýšiť o 67 %, pán minister financií, zo sumy 33 miliónov. Suma na projekt Slovenskej národnej knižnice takto zvýšená bude mať teda 62 392 685 eur. A počítajme ďalej.
K tejto sume 62 mil. je potrebné pripočítať alikvotnú čiastku aj z projektu Národného osvetového centra, ktoré má od konca novembra 2015 sprístupňovať digitálny obsah cez systém, ktorý sa nazýva Slovakiana. Tento projekt Slovakiana je projekt OPIS-u 2 centrálna aplikačná infraštruktúra. O nákladoch na tento projekt, bohužiaľ, sa mi nepodarilo získať informácie. Pôvodne sa počítalo so sumou 23 mil. eur. Podobne ako pri archíve v Univerzitnej knižnici možno predpokladať, že väčšina digitálneho obsahu bude vlastne digitálny obsah Slovenskej národnej knižnice. Zo sumy 23 mil. je preto vhodné dedikovať na sprístupnenie digitálneho obsahu s obsahom okolo 15 mil. pre sprístupnenie obsahu Slovenskej národnej knižnice.
A tu by som chcela podotknúť, že vývoj nového softwaru pre Slovakianu, a to som tu už raz povedala, nebol nevyhnutný, pretože existuje celý rad vynikajúcich softwarov "open source". To sme vôbec nemuseli platiť, pán minister. Takže komplexné faktické náklady na digitalizáciu, teda skenovanie, archivovanie a sprístupnenie a tak ďalej sú teda omnoho vyššie ako 40 282 685 eur, ktoré sme dostali od Európanov. Podľa môjho názoru ide teda, a keď som to všetko spočítala, o sumu 77 mil., pán minister, 392 685 eur. Takto náklady na digitalizáciu jedného objektu sú 29,2 eur. Náklady na digitalizáciu jednej strany, o ktorej som hovorila, že v Národnej knižnici je 0,999 eur, sú 1,92 eur. To je 19-násobne viac, ako predpokladal projekt DIKDA. Takže toto je digitalizácia.
RTVS. Pán minister sa nám chválil, že sa podarilo zastaviť pokles výberu dane zo zástrčiek. RTVS na budúci rok plánuje príjmy 75 mil. eur. Plánuje aj predaj majetku za 1,4 mil. eur za budovu v Banskej Bystrici, ale samotný generálny riaditeľ sám zdôraznil, že bez zmeny financovania nie je možné dohnať technologický dlh RTVS, rovnako nie je možný rozvoj RTVS. Čo ste pozerali, keď bol teraz v Paríži, vznikla kríza? Teroristický atak. Pozerali ste čo, TA3? To mizerné spravodajstvo? Alebo RTVS? Alebo ste si prepli ČT24, ktoré malo perfektný, absolútne updateovaný okamžite informačný servis. My nemáme verejnoprávny informačný servis. A ja si odvážim tu povedať, že TA3 je stranícka televízia a nie informačná televízia.
Odmeňovanie pracovníkov RTVS je mizerné. Ako tam chceme mať špičkových novinárov a mať špičkové spravodajstvo za to, čo si platia v daniach naši obyvatelia, keď ich nemáme za čo odmeňovať?
Spomeniem ešte moju milovanú Maticu slovenskú, ktorá dostáva svojich štandardných 1,494 mil. eur, ale nikdy sa nepýtame, kde zmizli. Je to dosť? Možno potrebuje viacej, alebo adekvátne je to, alebo čo vlastne by sme mohli zmeniť, zlepšiť? Keď už hovoríme o tom webe Slovakiana, skúste si ho otvoriť, pán kolega, z výboru, kultúrneho, ktorý sa práve pozeráte na web. Pán poslanec, skúste si dať Slovakiana, skúste, skúste to urobiť. Viete, čo sa vám, dostanete pár obrázkov s odkazom, že objavujte od decembra 2015. To je všetko, čo dostanete. Zrejme ministerstvo kultúry si povedalo, že napne sily a od 1. decembra do 15. decembra, kedy začnú všetky pracovníčky piecť koláčiky, proste to dobehnú. Ale ako, to ja neviem, no nejako to už, ako sa to hovorí po slovensky? Ošolíchajú.
Takže, vážení priatelia, na záver môjho vystúpenia, máme pred sebou ustrašenú komunitu umeleckých pracovníkov, ktorí musia držať hubu a krok v kultúrnych inštitúciách, pretože minister rozhoduje o všetkom. O všetkom, takže potom máme v Národnom divadle orchester, ktorý má, ako by povedal pán Jarjabek, 130 členov, hoci pravidelne hrá len 64. Takže máme ďalej umelcov, ktorí mi hovoria, buďme radšej ticho, nech je to aspoň tak, ako to je, lebo by to mohlo byť aj horšie. Ďalej budeme mať komisie, ktoré nebudú niesť žiadnu zodpovednosť za to, komu pridelia granty a čo z týchto grantov vznikne. Budeme mať ďalej riaditeľov fondov, ktorí nebudú niesť žiadnu zodpovednosť, lebo rozhodli komisie. Budeme mať ďalej správne rady týchto fondov, ktoré nebudú niesť žiadnu zodpovednosť, pretože komisie a riaditeľ rozhodli. Takže budeme naďalej vynakladať prostriedky a vlastne má pravdu jeden pán, ktorý mi povedal, že si za to vlastne môžeme sami, lebo si to teraz už sami riadime, lebo máme "arm lengt´s principle". A strach, strach tých ľudí, že sa znepáčia a že nedostanú, bude rozhodovať o budúcnosti kultúry. A strach je mimoriadne príjemná vec. Ja by som chcela SMER-u ešte povedať, že sledujúc poľské voľby, viete, čo najviac pomohlo pánu Kaczynskému, že získal ústavnú väčšinu v parlamente? Že povedal v televízii, že utečenci roznášajú choleru a parazity, takže ešte toto by ste mali, že ochránime Slovensko pred cholerou a parazitmi. Na tom vyhral voľby. Tak dúfam, že sa to objaví, lebo to je skutočne veľmi, veľmi účinný prostriedok.
A nebudem tu hovoriť o tom, že peniaze idú na časopisy každý rok, ktoré majú fašistický a antieurópsky obsah, o tom som tu už hovorila. Pán minister hovorí, že je sloboda slova. A že, ak sú fašistické, že nech to riešia súdy. Úžasné, ale však im zatiaľ peniaze budeme dávať, nie? A tak ďalej, a tak ďalej. Je toho veľmi veľa.
Máme teda dva nové fondy. To je asi najväčší prínos, len nie sú zasadené do systému a my vlastne nevieme, ako ďalej budeme financovať národné kultúrne inštitúcie, koľko nás bude stáť spackaná digitalizácia, koľko ešte bude musieť naliať ďalší minister financií do toho, aby to vôbec fungovalo, atď., atď. Možno naozaj môžete tvrdiť, že toto je najlepší európsky rozpočet, ale ja, ktorá sa zaoberám rozpočtom kultúry, by som si to nedovolila tvrdiť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:48
Dušan JarjabekNo a začal by som, o nejakom strachu umelcov vy hovoríte? A to máte na mysli aj rok 1989? Alebo súčasnosť? To mi chcete povedať, že Zuza Fialová alebo Paľo Remenár majú nejaký strach, ktorý sa prejavuje nejako? To snáď nemyslíte vážne. S tým strachom ste to skutočne prehnali a za to vám vaši bývalí činoherní kolegovia asi nepovedia ďakujem, preto, lebo to nie je pravda jednoducho. Mohol by tom takto hovoriť o všetkom možnom, aj o Slovenskom národnom divadle a o tých 130 muzikantoch. Oni hrajú všetci, len tá prevádzka nie je dobre nastavená. Oni hrajú skutočne všetci. A vy ste to povedali úplne inak. Vy tomu totižto vôbec nerozumiete, pani kolegyňa. Ale vôbec tomu nerozumiete. A tuná sa tvárite skutočne, že rozumiete všetkému. Opak je pravdou. Vy máte nejaké informácie z nejakej opery v tejto chvíli a vy to dávate skutočne ako za nejakú objektívnu pravdu.
Okrem toho, prečo ste neboli takáto kritická pri ministrovi financií Miklošovi napríklad? Prečo? Prečo ste vy neprijali zákony typu, ja neviem, nového veľkého autorského zákona. Prečo ste vy neurobili nový zákon o vysielaní a retransmisii, zákon o múzeách a galériách, či zákon o osvetovej činnosti? Hovoríte, že tu neexistuje žiadna, žiadna akási stratégia do budúcnosti. Veď predsa bola prijatá stratégia rozvoja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.11.2015 o 16:48 hod.
doc. Mgr. art.
Dušan Jarjabek
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, škoda, že mám len dve minúty, resp. škoda, že nemôžem hovoriť po vás, ale nevadí. Toto, čo ste vy tuná predviedli, to bol prejav ukrivdenej političky, ktorej veľkosť nikto nepochopil, iba ona sama a preto v politike končí. Tak to je. Bohužiaľ, že to musím povedať. Tak to je. Bol to váš posledný prejav v tomto parlamente. Dalo by sa polemizovať s každou vetou. Povedali ste veľmi veľa neprávd.
No a začal by som, o nejakom strachu umelcov vy hovoríte? A to máte na mysli aj rok 1989? Alebo súčasnosť? To mi chcete povedať, že Zuza Fialová alebo Paľo Remenár majú nejaký strach, ktorý sa prejavuje nejako? To snáď nemyslíte vážne. S tým strachom ste to skutočne prehnali a za to vám vaši bývalí činoherní kolegovia asi nepovedia ďakujem, preto, lebo to nie je pravda jednoducho. Mohol by tom takto hovoriť o všetkom možnom, aj o Slovenskom národnom divadle a o tých 130 muzikantoch. Oni hrajú všetci, len tá prevádzka nie je dobre nastavená. Oni hrajú skutočne všetci. A vy ste to povedali úplne inak. Vy tomu totižto vôbec nerozumiete, pani kolegyňa. Ale vôbec tomu nerozumiete. A tuná sa tvárite skutočne, že rozumiete všetkému. Opak je pravdou. Vy máte nejaké informácie z nejakej opery v tejto chvíli a vy to dávate skutočne ako za nejakú objektívnu pravdu.
Okrem toho, prečo ste neboli takáto kritická pri ministrovi financií Miklošovi napríklad? Prečo? Prečo ste vy neprijali zákony typu, ja neviem, nového veľkého autorského zákona. Prečo ste vy neurobili nový zákon o vysielaní a retransmisii, zákon o múzeách a galériách, či zákon o osvetovej činnosti? Hovoríte, že tu neexistuje žiadna, žiadna akási stratégia do budúcnosti. Veď predsa bola prijatá stratégia rozvoja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
16:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:50
Magdaléna VášáryováVystúpenie s faktickou poznámkou
19.11.2015 o 16:50 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
Pán predseda, ja som zvyknutá. Môžete ma napádať, koľko chcete a môžete ma dehonestovať, koľko chcete. Môžete pokojne, ja som zvyknutá. Len, bohužiaľ, ste sa nevyjadrili k tým, napríklad k peniazom z digitalizácie. Prečo ste nepovedali a neobhajovali Slovakianu? Skúste si ísť na web. Pán predseda, skúste ísť na web. Ja som hovorila čísla. Veď vy môžete postaviť proti tomu iné čísla. Ja som nehovorila o emóciách. Ja som hovorila pred pánom ministrom financií, keď hovoríme o rozpočte, o číslach, pretože toto je debata o rozpočte. A o moju budúcnosť, pán podpredseda, o to sa nebojte. Nebojte sa. Ja mám budúcnosť úplne inú a vy o tom rozhodovať nebudete. Aj keď vy ste veľmi zdvorilý, keď so mnou hovoríte privátne, čo si veľmi vážim. Lebo vy ste privátne, súkromne veľmi dobre vychovaný muž a nechápem prečo takto. Ale ja chápem, že vaši kolegovia to oceňujú, také, také tie sviňačinky, čo tu púšťate. To ich baví. Chápem to. Ale ja sa na vás za to nebudem hnevať. Ja viem, že ste v súkromí ku mne veľmi zdvorilý a veľmi dobre vychovaný muž. Ďakujem za vašu reakciu.
Rozpracované
16:52
Vystúpenie v rozprave 16:52
Magda KošútováTieto ciele vychádzajú z prognózy vývoja ekonomiky a prognózy daňových a odvodových príjmov. Taktiež tieto ciele zahrňujú aj...
Tieto ciele vychádzajú z prognózy vývoja ekonomiky a prognózy daňových a odvodových príjmov. Taktiež tieto ciele zahrňujú aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2015. Na základe uvedeného je naformulovaný strednodobý fiškálny cieľ dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet v roku 2018. Rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva sa podieľa v roku 2016 na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu 6,65 %. V strednodobom horizonte by sa mal podiel výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva ustáliť na úrovni 7,22 % z celkových výdavkov rozpočtu verejnej správy. Efektívna a konštruktívna spolupráca medzi ministerstvom financií a ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v oblasti konsolidácie verejných financií vyústila do ústretových krokov zo strany ministerstva financií, keď došlo k zrealizovaniu dvoch zmenových listov pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva.
Prvým zmenovým listom bol navýšený predpis príjmov ministerstva pôdohospodárstva o sumu 750-tisíc eur pri súčasnom schválení navýšenia výdavkov rezortu o sumu 500-tisíc eur. Navýšenie limitu príjmov a výdavkov bolo určené rozpočtovým organizáciám rezortu na posilnenie personálneho a administratívneho výkonu činnosti, a to menovite Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky a Ústrednému kontrolnému skúšobnému ústavu pôdohospodárskemu v Bratislave.
Druhý zmenový list súvisel so zmenou vo finančnom riadení operačných programov cezhraničnej spolupráce Slovensko - Rakúsko 2014 - 2020, Slovensko - Česká republika 2014 - 2020, Slovensko - Maďarská republika 2014 - 2020. Okrem zmeny v kódovaní zdrojov financovania došlo uvedeným zmenovým listom k posunu finančných prostriedkov Európskej únie príjmov aj výdavkov do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Je dôležité uviesť, že v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva prebieha významné konsolidačné úsilie už od roku 2013. Hlavné bremeno konsolidácie výdavkov leží v optimalizovaní objemu výdavkov na inštitucionálnu podporu a zefektívnenie výdavkov na štátnu pomoc.
Limit výdavkov na inštitucionálnu podporu sa pre rok 2016 rozpočtuje na úrovni 81,5 mil. eur. Do roku 2018 sa predpokladá úprava limitu výdavkov na úroveň 79,5 mil. eur. Optimalizácia objemu výdavkov na inštitucionalizovanú podporu má dve roviny. Prvou je konsolidačné úsilie rozpočtových organizácií a druhou rovinou je optimalizácia financovania príspevkových organizácií rezortu. V súlade s koncepciou rozvoja pôdohospodárstva Slovenskej republiky na roky 2013 - 2020 a Akčným plánom rozvoja pôdohospodárstva na roky 2014 - 2020 bol predstavený nový systém financovania slovenského poľnohospodárstva.
Základom tohto modelu je využitie flexibility medzi piliermi spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 - 2020. Bolo presunuté celkovo 18,276 % finančných prostriedkov z II. piliera do I. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky. Uvedené percento presunu bolo stanovené s ohľadom na stabilizáciu a potrebu slovenského poľnohospodárstva a kapacitné možnosti zvyšovania kvalitatívnej zložky poľnohospodárskej produkcie, pričom agregátne predstavuje sumu 345 mil. eur. Presunom časti finančných prostriedkov z II. do I. piliera vznikol priestor na financovanie prechodnej vnútroštátnej platby, a to za celé programové obdobie 2014 - 2020 v celkovej výške 114 mil. eur. Tieto finančné prostriedky sa v štátnom rozpočte uvoľnili znížením nárokov na spolufinancovanie programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020. Prechodná vnútroštátna platba je tak rozpočtovaná vo výške cca 19 mil. eur ročne a z týchto finančných prostriedkov sa zabezpečí podpora vysoko senzitívnych sektorov poľnohospodárskej prvovýroby viažucich na seba vysokú pridanú hodnotu a zamestnanosť, ktorými ministerstvo pôdohospodárstva poskytne systémovú pomoc.
Týmto novým finančným mechanizmom sa automaticky prebudovala aj poskytovaná štátna pomoc. Alokácia na podporné tituly v rámci štátnej pomoci je v roku 2016 navrhovaná vo výške 3,5 mil. eur, čo predstavuje oproti rozpočtu 2015 nezmenenú úroveň. Uvedenie nového mechanizmu - podpora slovenského poľnohospodárstva - má vplyv aj na dotačné tituly v rámci I. a II. piliera spoločnej politiky na roky 2014 - 2020. Prioritne sú týmito mechanizmami pozitívne ovplyvňované priame platby. Priame platby predstavujú dotácie štátu s cieľom zachovania poľnohospodárskej produkcie podľa vopred stanovených kvót. Na roky 2016 - 2018 sú priame platby a pre rok 2016 rozpočtované v objeme 460,5 mil. eur, čo predstavuje 43,28 % z celkového rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva. Limit priamych platieb pre rok 2016 v porovnaní s očakávanou skutočnosťou 2015 predstavuje nárast 15,4 mil. eur.
Limit výdavkov pre program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 - 2013 a na roky 2016 je stanovený v objeme 1,4 mil. eur, z toho prostriedky Európskej únie predstavujú sumu 1,1 mil. eur a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu sumu 310-tisíc eur. Limit výdavkov pre program rozvoja vidieka 2014 - 2020 na rok 2016 predstavuje sumu 346,2 mil. eur, z toho prostriedky Európskej únie sumu 257,3 mil. eur a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu sumu 88,9 mil. eur. Z celkového objemu prostriedkov predstavuje tento program 32,54 % celkového limitu výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.
Výdavky na rozvoj vidieka sú pre rok 2016 oproti schválenému rozpočtu na rok 2015 o 68,11 % vyššie. Pozitívom nového finančného mechanizmu je, že využitím flexibility medzi piliermi spoločnej poľnohospodárskej politiky neboli dotknuté trhovo orientované výdavky. Nový finančný mechanizmus nemá vplyv na operačné programy v gescii ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Európske finančné prostriedky určené na financovanie objektov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre obdobie 2007 až 2013 a ich spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu sú smerované do týchto operačných programov: operačný program Bratislavský kraj, regionálny operačný program 2007 - 2013 a programy cezhraničnej spolupráce. Limit výdavkov pre operačný program Bratislavský kraj bol stanovený v objeme 7,2 mil. eur. Z toho prostriedky Európskej únie v sume 6,5 mil. eur a pre spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu 770-tisíc eur. Z hľadiska objemu predstavuje tento program 0,68 % z celkového limitu výdavkov kapitoly v roku 2016. Pre regionálny operačný program bol stanovený limit v objeme 38,6 mil. eur, z toho prostriedky Európskej únie v sume 33,8 mil. eur, predstavuje spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v sume 4,8 mil. eur. Z hľadiska objemu prostriedkov predstavuje tento program 3,6 % z celkového limitu výdavkov kapitoly v roku 2016.
Limit výdavkov pre operačný program Cezhraničná spolupráca Česká republika - Slovensko pre roky 2007 - 2013 bol stanovený v objeme 159-tisíc eur, z hľadiska objemu prostriedkov predstavuje tento program 0,01 % z celkového výdavku kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.
V novom programovacom období v rokoch 2014 - 2020 sú programy v rámci európskeho fondu regionálneho rozvoja reprezentované integrovaným regionálnym operačným programom 2014 - 2020 a programom Európska územná spolupráca 2014 - 2020. Integrovaný regionálny operačný program predstavuje operačný program, prostredníctvom ktorého je možné v programovom období 2014 - 2020 čerpať finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov, konkrétne európskeho fondu regionálneho rozvoja. Štruktúra integrovaného regionálneho operačného programu pozostáva z piatich tematických prioritných osí a jednej prioritnej osi pre technickú pomoc. Podpora z integrovaného regionálneho operačného programu je sústredená v rozsahu investičnej podpory a pomoci materiálno-technického vybavenia do modernizácie regionálnych ciest II. a III. triedy, rozvoja osobnej dopravy a cyklodopravy, sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, rozvoja infraštruktúry vzdelávania, rozvoja zdravotníckej infraštruktúry, podpory kultúrneho a kreatívneho priemyslu, podpory energetickej efektívnosti v sektore bývania, investícií a v sektore vodného hospodárstva a rozvoja zelenej infraštruktúry a revitalizácie zanedbaných objektov a areálov. Pre rok 2016 je navrhnutý limit v objeme 100,9 mil. eur, z toho prostriedky Európskej únie v sume 83,9 mil. eur a pre spolufinancovanie suma 17,1 mil. eur. Predstavuje to z prostriedkov, tento program, 9,49 % z celkového limitu výdavkov kapitoly na rok 2016.
Sumárne je teda možné konštatovať, že vládny program, návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016 - 2018 je vypracovaný v intenciách programového vyhlásenia vlády a je zostavený pre rok 2016 so schodkom na úrovni 1,93 % HDP. V ďalších rokoch sa predpokladá zníženie deficitu na úrovni 0,42 % HDP a v roku 2017, čo zodpovedá dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, po prvýkrát sa navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018 na 0,0 % HDP.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
19.11.2015 o 16:52 hod.
Ing.
Magda Košútová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Návrh vychádza zo strategických cieľov, ktoré sa týkajú požiadaviek na zavŕšenie konsolidačného úsilia v oblasti verejných financií.
Tieto ciele vychádzajú z prognózy vývoja ekonomiky a prognózy daňových a odvodových príjmov. Taktiež tieto ciele zahrňujú aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2015. Na základe uvedeného je naformulovaný strednodobý fiškálny cieľ dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet v roku 2018. Rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva sa podieľa v roku 2016 na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu 6,65 %. V strednodobom horizonte by sa mal podiel výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva ustáliť na úrovni 7,22 % z celkových výdavkov rozpočtu verejnej správy. Efektívna a konštruktívna spolupráca medzi ministerstvom financií a ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v oblasti konsolidácie verejných financií vyústila do ústretových krokov zo strany ministerstva financií, keď došlo k zrealizovaniu dvoch zmenových listov pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva.
Prvým zmenovým listom bol navýšený predpis príjmov ministerstva pôdohospodárstva o sumu 750-tisíc eur pri súčasnom schválení navýšenia výdavkov rezortu o sumu 500-tisíc eur. Navýšenie limitu príjmov a výdavkov bolo určené rozpočtovým organizáciám rezortu na posilnenie personálneho a administratívneho výkonu činnosti, a to menovite Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky a Ústrednému kontrolnému skúšobnému ústavu pôdohospodárskemu v Bratislave.
Druhý zmenový list súvisel so zmenou vo finančnom riadení operačných programov cezhraničnej spolupráce Slovensko - Rakúsko 2014 - 2020, Slovensko - Česká republika 2014 - 2020, Slovensko - Maďarská republika 2014 - 2020. Okrem zmeny v kódovaní zdrojov financovania došlo uvedeným zmenovým listom k posunu finančných prostriedkov Európskej únie príjmov aj výdavkov do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Je dôležité uviesť, že v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva prebieha významné konsolidačné úsilie už od roku 2013. Hlavné bremeno konsolidácie výdavkov leží v optimalizovaní objemu výdavkov na inštitucionálnu podporu a zefektívnenie výdavkov na štátnu pomoc.
Limit výdavkov na inštitucionálnu podporu sa pre rok 2016 rozpočtuje na úrovni 81,5 mil. eur. Do roku 2018 sa predpokladá úprava limitu výdavkov na úroveň 79,5 mil. eur. Optimalizácia objemu výdavkov na inštitucionalizovanú podporu má dve roviny. Prvou je konsolidačné úsilie rozpočtových organizácií a druhou rovinou je optimalizácia financovania príspevkových organizácií rezortu. V súlade s koncepciou rozvoja pôdohospodárstva Slovenskej republiky na roky 2013 - 2020 a Akčným plánom rozvoja pôdohospodárstva na roky 2014 - 2020 bol predstavený nový systém financovania slovenského poľnohospodárstva.
Základom tohto modelu je využitie flexibility medzi piliermi spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 - 2020. Bolo presunuté celkovo 18,276 % finančných prostriedkov z II. piliera do I. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky. Uvedené percento presunu bolo stanovené s ohľadom na stabilizáciu a potrebu slovenského poľnohospodárstva a kapacitné možnosti zvyšovania kvalitatívnej zložky poľnohospodárskej produkcie, pričom agregátne predstavuje sumu 345 mil. eur. Presunom časti finančných prostriedkov z II. do I. piliera vznikol priestor na financovanie prechodnej vnútroštátnej platby, a to za celé programové obdobie 2014 - 2020 v celkovej výške 114 mil. eur. Tieto finančné prostriedky sa v štátnom rozpočte uvoľnili znížením nárokov na spolufinancovanie programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020. Prechodná vnútroštátna platba je tak rozpočtovaná vo výške cca 19 mil. eur ročne a z týchto finančných prostriedkov sa zabezpečí podpora vysoko senzitívnych sektorov poľnohospodárskej prvovýroby viažucich na seba vysokú pridanú hodnotu a zamestnanosť, ktorými ministerstvo pôdohospodárstva poskytne systémovú pomoc.
Týmto novým finančným mechanizmom sa automaticky prebudovala aj poskytovaná štátna pomoc. Alokácia na podporné tituly v rámci štátnej pomoci je v roku 2016 navrhovaná vo výške 3,5 mil. eur, čo predstavuje oproti rozpočtu 2015 nezmenenú úroveň. Uvedenie nového mechanizmu - podpora slovenského poľnohospodárstva - má vplyv aj na dotačné tituly v rámci I. a II. piliera spoločnej politiky na roky 2014 - 2020. Prioritne sú týmito mechanizmami pozitívne ovplyvňované priame platby. Priame platby predstavujú dotácie štátu s cieľom zachovania poľnohospodárskej produkcie podľa vopred stanovených kvót. Na roky 2016 - 2018 sú priame platby a pre rok 2016 rozpočtované v objeme 460,5 mil. eur, čo predstavuje 43,28 % z celkového rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva. Limit priamych platieb pre rok 2016 v porovnaní s očakávanou skutočnosťou 2015 predstavuje nárast 15,4 mil. eur.
Limit výdavkov pre program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 - 2013 a na roky 2016 je stanovený v objeme 1,4 mil. eur, z toho prostriedky Európskej únie predstavujú sumu 1,1 mil. eur a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu sumu 310-tisíc eur. Limit výdavkov pre program rozvoja vidieka 2014 - 2020 na rok 2016 predstavuje sumu 346,2 mil. eur, z toho prostriedky Európskej únie sumu 257,3 mil. eur a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu sumu 88,9 mil. eur. Z celkového objemu prostriedkov predstavuje tento program 32,54 % celkového limitu výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.
Výdavky na rozvoj vidieka sú pre rok 2016 oproti schválenému rozpočtu na rok 2015 o 68,11 % vyššie. Pozitívom nového finančného mechanizmu je, že využitím flexibility medzi piliermi spoločnej poľnohospodárskej politiky neboli dotknuté trhovo orientované výdavky. Nový finančný mechanizmus nemá vplyv na operačné programy v gescii ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Európske finančné prostriedky určené na financovanie objektov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre obdobie 2007 až 2013 a ich spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu sú smerované do týchto operačných programov: operačný program Bratislavský kraj, regionálny operačný program 2007 - 2013 a programy cezhraničnej spolupráce. Limit výdavkov pre operačný program Bratislavský kraj bol stanovený v objeme 7,2 mil. eur. Z toho prostriedky Európskej únie v sume 6,5 mil. eur a pre spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu 770-tisíc eur. Z hľadiska objemu predstavuje tento program 0,68 % z celkového limitu výdavkov kapitoly v roku 2016. Pre regionálny operačný program bol stanovený limit v objeme 38,6 mil. eur, z toho prostriedky Európskej únie v sume 33,8 mil. eur, predstavuje spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v sume 4,8 mil. eur. Z hľadiska objemu prostriedkov predstavuje tento program 3,6 % z celkového limitu výdavkov kapitoly v roku 2016.
Limit výdavkov pre operačný program Cezhraničná spolupráca Česká republika - Slovensko pre roky 2007 - 2013 bol stanovený v objeme 159-tisíc eur, z hľadiska objemu prostriedkov predstavuje tento program 0,01 % z celkového výdavku kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.
V novom programovacom období v rokoch 2014 - 2020 sú programy v rámci európskeho fondu regionálneho rozvoja reprezentované integrovaným regionálnym operačným programom 2014 - 2020 a programom Európska územná spolupráca 2014 - 2020. Integrovaný regionálny operačný program predstavuje operačný program, prostredníctvom ktorého je možné v programovom období 2014 - 2020 čerpať finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov, konkrétne európskeho fondu regionálneho rozvoja. Štruktúra integrovaného regionálneho operačného programu pozostáva z piatich tematických prioritných osí a jednej prioritnej osi pre technickú pomoc. Podpora z integrovaného regionálneho operačného programu je sústredená v rozsahu investičnej podpory a pomoci materiálno-technického vybavenia do modernizácie regionálnych ciest II. a III. triedy, rozvoja osobnej dopravy a cyklodopravy, sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, rozvoja infraštruktúry vzdelávania, rozvoja zdravotníckej infraštruktúry, podpory kultúrneho a kreatívneho priemyslu, podpory energetickej efektívnosti v sektore bývania, investícií a v sektore vodného hospodárstva a rozvoja zelenej infraštruktúry a revitalizácie zanedbaných objektov a areálov. Pre rok 2016 je navrhnutý limit v objeme 100,9 mil. eur, z toho prostriedky Európskej únie v sume 83,9 mil. eur a pre spolufinancovanie suma 17,1 mil. eur. Predstavuje to z prostriedkov, tento program, 9,49 % z celkového limitu výdavkov kapitoly na rok 2016.
Sumárne je teda možné konštatovať, že vládny program, návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016 - 2018 je vypracovaný v intenciách programového vyhlásenia vlády a je zostavený pre rok 2016 so schodkom na úrovni 1,93 % HDP. V ďalších rokoch sa predpokladá zníženie deficitu na úrovni 0,42 % HDP a v roku 2017, čo zodpovedá dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, po prvýkrát sa navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018 na 0,0 % HDP.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
17:06
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:06
Mikuláš HubaVystúpenie s faktickou poznámkou
19.11.2015 o 17:06 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Budem celkom stručný. Spomínali ste, pani poslankyňa, v závere svojho vystúpenia prostriedky do rozvoja cyklodopravy. Vedeli by ste konkrétnejšie uviesť, koľko eur do rozvoja cyklodopravy alebo podpory cyklodopravy, nemusí to byť za každú cenu rozvoj, môže to byť aj podpora v nejakej strategickej alebo informačnej rovine, že koľko tých prostriedkov pôjde? Aspoň celkom orientačne alebo radovo, pretože ja mám také informácie, že žiadne prostriedky do rozvoja a podpory cyklodopravy nepôjdu. Preto by ma naozaj veľmi zaujímalo, koľko tých prostriedkov bude, keďže vy ste tu explicitne tú podporu spomínali v rámci jedného z programov. Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
17:06
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:06
Magda KošútováVystúpenie s faktickou poznámkou
19.11.2015 o 17:06 hod.
Ing.
Magda Košútová
Videokanál poslanca
Ja som povedala, že je to na programovacie obdobie 2014 - 2020 a týka sa to týchto, týchto oblastí, do ktorých budú investované, takže neviem vám odpovedať.
Rozpracované
17:07
Vystúpenie v rozprave 17:07
Péter Vörös"Vláda sa sústredí na rast úrovne a kvality vzdelávania všetkých občanov s dôrazom na mladú generáciu, na rozvoj a využívanie vedomostného a tvorivého potenciálu so zvýšením...
"Vláda sa sústredí na rast úrovne a kvality vzdelávania všetkých občanov s dôrazom na mladú generáciu, na rozvoj a využívanie vedomostného a tvorivého potenciálu so zvýšením požiadaviek na adaptabilitu a odbornú znalosť ľudí. Uvedomuje si, že konkurencieschopnosť Slovenska je závislá od konkurencieschopných ľudí, ktorí sú vzdelaní, zruční, tvoriví a adaptabilní. V rámci daných možností bude zvyšovaný objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zameraním na posilnenie školstva, vedy a výskumu s cieľom zvýšenia ich kvality a ich efektivity." Koniec citátu.
Pri preštudovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte som zistil, že v rozpočtovej kapitole pre rezort školstva sa počíta s objemom finančných prostriedkov na rok 2016 o 220 mil. eur nižším, ako tomu bolo v roku 2015. Asi sa všetci zhodneme na tom, že je to obrovský pokles.
Dámy a páni z vládnej koalície, naozaj takýmto hrubým spôsobom idete proti vlastnému programovému vyhláseniu vlády? Naozaj si myslíte, že takýmto oklieštením školstva prispejete k rastu úrovne a kvality vzdelávania a podporíte konkurencieschopnosť tejto republiky? Môžem vám vymenovať viacero oblastí v rámci školstva, na čo by bolo potrebné minúť tieto peniaze. Učitelia bratislavských, aj mimobratislavských škôl ohlásili na dnes protest proti podfinancovaniu školstva. Najviac vláde vyčítajú, že už dlhodobo ignoruje požiadavku komory učiteľov o zvýšenie platov učiteľov a zamestnancov školstva. Žiadajú o navýšenie učiteľských platov o 140 eur mesačne.
Vážení kolegovia, s akým svedomím sa budete pozerať do očí týchto učiteľov po schválení štátneho rozpočtu, a to pred konaním parlamentných volieb, keď Slovenská komora učiteľov svoje požiadavky predložila ministrovi školstva, minister im odpovedal, že so svojou požiadavkou vraj prišli neskoro? Prežíval som akýsi pocit "déja vu", to isté totiž odpovedal minister predstaviteľom Zväzu maďarských učiteľov na Slovensku, keď ho vyhľadali s požiadavkou o riešenie problémov malotriednych škôl, že vraj prišli neskoro. Nakoniec vysvitlo, že ministerstvo s týmito odbornými organizáciami plánované zmeny v školstve vôbec nekonzultuje. Zdá sa mi, že pán minister chce dať akúsi príručku učiteľom, zdá sa, že hľadá iba výhovorky pre prípad, ako nevyhovieť ich požiadavkám.
Slovenská komora učiteľov ďalej žiada vyčleniť 400 mil. eur na vyrovnanie rozdielov vo vybavenosti škôl. Čo im odpoviete na túto požiadavku? Že sme na to nemali? Pán minister financií vo svojom úvodnom prejave sa pýšil úspešným znižovaním deficitu verejných financií, hovoril o úspešnej konsolidácii rozpočtu a naozaj, to je dobré. Ale keď sme už na tom tak dobre, nechápem, prečo vám viac nezáleží na ďalšom fungovaní školstva, na budúcnosti našich detí, na dlhodobom osude Slovenska?
Kolegyne, kolegovia, 220 mil. eur je v školstve obrovský objem peňazí. Z tejto sumy by sme mohli bez problémov financovať všetky malotriedne školy, ktoré sa v dôsledku vládnych opatrení dostali na okraj ich zániku. Za to, že sa to teraz nestane, môžeme vďačiť iba triezvemu postoju poslancov, ktorí podporili pozmeňovací návrh môjho kolegu Árpáda Érseka, aby bola posunutá platnosť ustanovenia o zavedení minimálneho počtu žiakov v jednej triede na budúci rok. A teraz tu máme obrovskú sekeru v rozpočte rezortu školstva.
Musím povedať, že som absolútne sklamaný aj z toho, že súčasný minister školstva nie je schopný hájiť záujmy svojho rezortu vo vláde. Som sklamaný o to viac, že ide o mladého pragmatického človeka, ktorý má bohaté medzinárodné skúsenosti. Napriek tomu nedokázal obhájiť záujmy učiteľov, žiakov a napokon aj záujmy celého Slovenska.
Dámy a páni, v plnej miere podporujem požiadavku učiteľov o zvýšenie ich platov. Myslím si, že musíme urobiť všetko pre to, aby sa naše malotriedne školy, či už ide o školy s vyučovacím jazykom slovenským alebo maďarským, zachovali aj do budúcnosti. Našou spoločnou úlohou musí byť, aby sme vytvorili podmienky kvalitného, konkurencieschopného vzdelávania našich detí a budúcich generácií. Je nutné si však uvedomiť, že bez peňazí, bez investovania do nášho školstva to nepôjde.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi využiť príležitosť, aby som pri prerokovaní štátneho rozpočtu upozornil na problémy v rezorte školstva. Na začiatku mi dovoľte citovať z programového vyhlásenia vlády:
"Vláda sa sústredí na rast úrovne a kvality vzdelávania všetkých občanov s dôrazom na mladú generáciu, na rozvoj a využívanie vedomostného a tvorivého potenciálu so zvýšením požiadaviek na adaptabilitu a odbornú znalosť ľudí. Uvedomuje si, že konkurencieschopnosť Slovenska je závislá od konkurencieschopných ľudí, ktorí sú vzdelaní, zruční, tvoriví a adaptabilní. V rámci daných možností bude zvyšovaný objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zameraním na posilnenie školstva, vedy a výskumu s cieľom zvýšenia ich kvality a ich efektivity." Koniec citátu.
Pri preštudovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte som zistil, že v rozpočtovej kapitole pre rezort školstva sa počíta s objemom finančných prostriedkov na rok 2016 o 220 mil. eur nižším, ako tomu bolo v roku 2015. Asi sa všetci zhodneme na tom, že je to obrovský pokles.
Dámy a páni z vládnej koalície, naozaj takýmto hrubým spôsobom idete proti vlastnému programovému vyhláseniu vlády? Naozaj si myslíte, že takýmto oklieštením školstva prispejete k rastu úrovne a kvality vzdelávania a podporíte konkurencieschopnosť tejto republiky? Môžem vám vymenovať viacero oblastí v rámci školstva, na čo by bolo potrebné minúť tieto peniaze. Učitelia bratislavských, aj mimobratislavských škôl ohlásili na dnes protest proti podfinancovaniu školstva. Najviac vláde vyčítajú, že už dlhodobo ignoruje požiadavku komory učiteľov o zvýšenie platov učiteľov a zamestnancov školstva. Žiadajú o navýšenie učiteľských platov o 140 eur mesačne.
Vážení kolegovia, s akým svedomím sa budete pozerať do očí týchto učiteľov po schválení štátneho rozpočtu, a to pred konaním parlamentných volieb, keď Slovenská komora učiteľov svoje požiadavky predložila ministrovi školstva, minister im odpovedal, že so svojou požiadavkou vraj prišli neskoro? Prežíval som akýsi pocit "déja vu", to isté totiž odpovedal minister predstaviteľom Zväzu maďarských učiteľov na Slovensku, keď ho vyhľadali s požiadavkou o riešenie problémov malotriednych škôl, že vraj prišli neskoro. Nakoniec vysvitlo, že ministerstvo s týmito odbornými organizáciami plánované zmeny v školstve vôbec nekonzultuje. Zdá sa mi, že pán minister chce dať akúsi príručku učiteľom, zdá sa, že hľadá iba výhovorky pre prípad, ako nevyhovieť ich požiadavkám.
Slovenská komora učiteľov ďalej žiada vyčleniť 400 mil. eur na vyrovnanie rozdielov vo vybavenosti škôl. Čo im odpoviete na túto požiadavku? Že sme na to nemali? Pán minister financií vo svojom úvodnom prejave sa pýšil úspešným znižovaním deficitu verejných financií, hovoril o úspešnej konsolidácii rozpočtu a naozaj, to je dobré. Ale keď sme už na tom tak dobre, nechápem, prečo vám viac nezáleží na ďalšom fungovaní školstva, na budúcnosti našich detí, na dlhodobom osude Slovenska?
Kolegyne, kolegovia, 220 mil. eur je v školstve obrovský objem peňazí. Z tejto sumy by sme mohli bez problémov financovať všetky malotriedne školy, ktoré sa v dôsledku vládnych opatrení dostali na okraj ich zániku. Za to, že sa to teraz nestane, môžeme vďačiť iba triezvemu postoju poslancov, ktorí podporili pozmeňovací návrh môjho kolegu Árpáda Érseka, aby bola posunutá platnosť ustanovenia o zavedení minimálneho počtu žiakov v jednej triede na budúci rok. A teraz tu máme obrovskú sekeru v rozpočte rezortu školstva.
Musím povedať, že som absolútne sklamaný aj z toho, že súčasný minister školstva nie je schopný hájiť záujmy svojho rezortu vo vláde. Som sklamaný o to viac, že ide o mladého pragmatického človeka, ktorý má bohaté medzinárodné skúsenosti. Napriek tomu nedokázal obhájiť záujmy učiteľov, žiakov a napokon aj záujmy celého Slovenska.
Dámy a páni, v plnej miere podporujem požiadavku učiteľov o zvýšenie ich platov. Myslím si, že musíme urobiť všetko pre to, aby sa naše malotriedne školy, či už ide o školy s vyučovacím jazykom slovenským alebo maďarským, zachovali aj do budúcnosti. Našou spoločnou úlohou musí byť, aby sme vytvorili podmienky kvalitného, konkurencieschopného vzdelávania našich detí a budúcich generácií. Je nutné si však uvedomiť, že bez peňazí, bez investovania do nášho školstva to nepôjde.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
17:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:13
Ľubomír PetrákAk hovoríte o tom, že tejto vláde nezáleží na školstve, tak musím vás poopraviť, záleží, aj preto je podiel štátu, teda to znamená peňazí, ktoré venuje...
Ak hovoríte o tom, že tejto vláde nezáleží na školstve, tak musím vás poopraviť, záleží, aj preto je podiel štátu, teda to znamená peňazí, ktoré venuje štát zo svojich vlastných príjmov, o 45,8 mil. väčší, ako v minulom kalendárnom roku. Ak sa spýtate, ako budeme odpovedať učiteľom, ktorí vyslovili dnes nespokojnosť, aj s ohľadom na ich platové požiadavky, tak vám musím povedať, že záväzky, ktoré sme dali, budú takmer naplnené. V roku 2015, pravdepodobne ku koncu roku bude priemerný plat učiteľa v školstve 1,15-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve a po valorizácii a zvýšení o 4 % v celom okruhu verejnej správy sa dostaneme takmer na 1,2-násobok priemernej mzdy a odhadujeme, že priemerný plat učiteľa, kde sa zatiaľ líšia sumy, ale tá najnižšia hovorí, že minimálny priemerný plat alebo najnižší priemerný plat učiteľa bude v roku 2016 zhruba na úrovni 1 050 euro.
Takže toto sú naše odpovede a myslím, že sú úplne korektné a vidieť, že nám na školstve záleží... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.11.2015 o 17:13 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Pán kolega Vörös, ono, ak uvádzate čísla, je dobré vedieť, aká je ich štruktúra. Ak dochádza k poklesu rozpočtu kapitoly školstva, tak dochádza preto, že v roku 2016 oproti roku 2015 bude menšie čerpanie z druhého programovacieho obdobia z eurofondov o 282 mil. euro. Toto je tá podstata.
Ak hovoríte o tom, že tejto vláde nezáleží na školstve, tak musím vás poopraviť, záleží, aj preto je podiel štátu, teda to znamená peňazí, ktoré venuje štát zo svojich vlastných príjmov, o 45,8 mil. väčší, ako v minulom kalendárnom roku. Ak sa spýtate, ako budeme odpovedať učiteľom, ktorí vyslovili dnes nespokojnosť, aj s ohľadom na ich platové požiadavky, tak vám musím povedať, že záväzky, ktoré sme dali, budú takmer naplnené. V roku 2015, pravdepodobne ku koncu roku bude priemerný plat učiteľa v školstve 1,15-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve a po valorizácii a zvýšení o 4 % v celom okruhu verejnej správy sa dostaneme takmer na 1,2-násobok priemernej mzdy a odhadujeme, že priemerný plat učiteľa, kde sa zatiaľ líšia sumy, ale tá najnižšia hovorí, že minimálny priemerný plat alebo najnižší priemerný plat učiteľa bude v roku 2016 zhruba na úrovni 1 050 euro.
Takže toto sú naše odpovede a myslím, že sú úplne korektné a vidieť, že nám na školstve záleží... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
17:16
Vystúpenie v rozprave 17:16
Eugen JurzycaMoje poznámky sa budú týkať dvoch oblastí, ktoré boli doteraz menej diskutované, jedna konsolidácie a tá druhá efektívnosti nakladania s verejnými financiami. Pokiaľ ide o konsolidáciu, tak ostal vo vzduchu už niekoľkokrát argument, že v priebehu fungovania tejto vlády sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií znížil zo 7 na 2,4 a teda, že vláda konsolidovala dostatočne. Chcem k tomu uviesť nasledujúcu myšlienku.
Áno, do veľkej miery, nehovorím, že úplne, ale do veľkej miery ten pokles bol zaznamenaný reformou penzijného systému. Takou, že ak dnes je priemerný dôchodok asi 47 % z priemernej mzdy, tak približne od roku 2030 do roku 2060, veľmi približne, to bude 32 až 33 %, čo je dnes minimálny dôchodok. Čiže za takýchto tvrdých podmienok sme zvýšili udržateľnosť verejných financií. Nechcem kritizovať, že to bolo zle, ani nebojte sa, nechystám pozmeňujúci návrh nejaký, ktorý by mal systém valorizácie meniť. Ale hovorím, že to, ako sa narába dnes, tento rok, minulý rok s verejnými financiami a dlhodobý výhľad verejných financií sú spojité nádoby. A mám dosť veľkú obavu, že súčasný premiér bude človek, ktorý v budúcnosti vysvetlí ľuďom, prečo majú také nízke dôchodky oproti priemerným mzdám, keď sa tie nožnice roztvoria. Myslím si, že mu to práveže nebude a že sa pridá k tým, ktorí budú navrhovať zvýšenie dôchodkov. Teda hovorím, že síce excelovsky a účtovne tá konsolidácia vychádza, tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií vychádza, ale politicky to bude strašne ťažko ustáť.
A preto sa treba starať o tento rok a budúci rok veľmi, veľmi pozorne a nemíňať len tak peniaze na vratky za plyn a na vlaky zadarmo, lebo sa to prejaví presne v tých dôchodkoch a my už nemáme kam cúvať, nemáme kam ustupovať, už nemôžeme ísť pod minimálny dôchodok, tak ako sa to dalo ešte v dvanástom, trinástom vymyslieť takúto reformu, tak teraz už ju nevymyslíme, a teda myslím si, že hoci to tak ešte aj časť odborníkov berie, že no nevadí, tento rok sme vynechali konsolidáciu, aj minulý, ale pridáme v šestnástom, sedemnástom, no, no, pokiaľ nebudeme konsolidovať teraz každý rôčik, tak nám to bude chýbať napríklad, napríklad v tých dôchodkoch aj politicky, aj sociálne, aj ekonomicky, ako chcete.
Čiže myslím si, raz nám to tu pán minister vnútra, opozícii, tak až, až troška s úsmevom povedal, že však zrušte balíčky, zrušte ich, no jasné, je to ťažké zrušiť, lebo to uznám, lebo väčšina verejnosti s tým súhlasí, kto by už nechcel vlaky zadarmo, aj autobusy zadarmo, ktokoľvek, kto by to nechcel a lacné mäso a ja neviem, čo všetko a vratky, ale hovorím, že tá verejnosť to odsúhlasila vo forme neinformovaného súhlasu, že iba malými písmenkami dostala informáciu o tom, aké to bude mať dôsledky, keď teraz dávame zadarmo, aké to pre nich bude mať dôsledky. Čiže to, čo tu hovoril Jožo Mihál, že pri vyšších odvodoch, mierne vyšších odvodoch človeku nenarastie dôchodok, no tak hovorím, že aj pri veľmi vysokých odvodoch dostane minimálny dôchodok.
No dobre. Ku konsolidácii ešte jedna poznámka, ktorá tu až tak neodznievala, aby som tak troška možno priblížil. My sme mali, teraz máme celkom dobré časy z hľadiska konsolidácie. Pamätáme si, ako pomohlo v kríze, že Slovensko malo nízky dlh verejných financií, ako nám to pomohlo, že to až tak strašne nebolelo. S tým, samozrejme, a hovoril to aj súčasný premiér mnohokrát, že bude konsolidovať. No ale teraz sme sa nevrátili k tomu dlhu, ktorý sme mali vtedy, k nejakému 30-percentnému, ale stále sme na trestnej lavici s vysokým dlhom. Ak príde, a príde nejaká ďalšia kríza, tak teda budeme plakať, že sme sa nevrátili a budeme spomínať na to, ako sa to dalo urobiť, keď sme mali vysoký hospodársky rast, keď naši obchodní partneri mali vysoký hospodársky rast, keď bolo kvantitatívne uvoľňovanie, keď platili Dragiho šamanské slová o tom, že urobí všetko pre to, aby zachránil euro a tým znížil, pomohol znížiť úroky na dlhy aj nám, keď budeme spomínať na nízke ceny ropy, na poplatky za tranzit ropy a ďalšie a ďalšie faktory, pri ktorých sa dalo teraz konsolidovať menej bolestne, než to bude v budúcnosti.
Pokiaľ by sme od roku 2018 držali nulový deficit verejných financií a mali 5-percentný hospodársky rast približne, tak sa dostaneme na úroveň dlhu z predkrízového obdobia v roku 2031. Len pre priblíženie, aké je to ťažké vrátiť sa tam, museli by sme mať 5-percentný rast a samozrejme s tým, že nulový deficit, tak mierme k nemu čo najrýchlejšie.
Dobre, toľko k tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Čiže taký hlavný odkaz k tomuto bodu je, držme tú konsolidáciu, nezaváhajme ani rok, aby to nebolo len kritické, tak pozitívnu informáciu vyšlem, že ten 2013 naozaj bol veľmi dobrý a ukázal, že tento minister financií to vie, keď, tri bodky, keď, neviem, či sa dá, alebo to už nebudem komentovať.
Teraz k efektívnosti. Tu už mám takú sériu grafov. Nárast príjmov verejných financií za súčasnej vlády približne od II. kvartálu 2012 do II. kvartálu 2015. Pozrite sa, (rečník predstavuje plénu grafy znázornené na papieri) porovnal som krajiny V4, V4 a Nemecka, ten zelený stĺpec je Slovensko. Takýto neuveriteľný nárast príjmov verejných financií oproti ostatným krajinám. Chcem k tomu povedať, že absolvoval som množstvo debát pred 5, 10, 15 rokmi s ľuďmi, ktorí aj teraz sú v nejakých funkciách a teda zaoberali sa verejnými financiami a takmer konsenzus bol, že pokiaľ sa toto niekedy stane a je legitímne, že ľavicová alebo stredoľavá vláda to takto chce naozaj, aj ja ešte uznám, že sme mali nízky podiel verejných financií na HDP, dobre, legitímne, ale hlavne, čo sa nám nesmie stať, aby nám klesala efektívnosť, aby sme teda za 1 euro stále dostávali z tej verejnej správy približne rovnako veľa. Nieže len sa pridajú peniaze a výsledky nebudú.
No a teraz pozrime sa približne, alebo pozrime sa presne na približné výsledky. Toto, ukazoval som, zapamätajme si, ako veľmi nám tie príjmy narástli. Teraz, ako sa nám hýbal dlh verejných financií? Tiež oproti krajinám V4, už sa to tu hovorilo v rámci tejto rozpravy včera, že má význam celkom sa porovnávať s V4, nielen so skupinou krajín, kde je aj Grécko a aj to má význam, nehovorím, že nie, ale tá V4 má svoje čaro. A nielen to, že sa dá kritizovať cez ňu.
Takže s dlhom sme sa popasovali najhoršie z tých krajín, o ktorých som hovoril aj pri tom raste verejných financií a hovorím teraz aj v prípade dlhu, jednoznačne najhoršie v Nemecku, v Poľsku, dokonca aj v Česku klesal dlh za tie ostatné roky od 2012 do 2015, u nás narástol. Hovorilo sa tu o nezamestnanosti, tak som si urobil graf aj v nezamestnanosti, tu to vyzerá tak, že (rečník predstavuje plénu ďalšie grafy znázornené na papieri) najslabšie sme sa s nezamestnanosťou popasovali my za tie ostatné 3 roky, o niečo lepšie Česko, potom Poľsko, pardon, naopak, najlepšie Maďarsko, potom Česko, Poľsko, Slovinsko, horšie Nemecko, aj priemer Európskej únie je horší, ale v tej V4 sme dopadli najhoršie.
Pán minister hovoril o tom, že treba sledovať nezamestnanosť, urobil som si graf aj pre nezamestnanosť. Fakt, že tie rozdiely sú o niečo nižšie, ale tiež z nich vychádzame aj tak (rečník predstavuje plénu ďalšie grafy znázornené na papieri) najhoršie vo V4.
Potom ešte spomeniem, že porovnal som si výsledky prieskumu Eurobarometra za rok 2012 a 2015. Vychádza to tak, že tie sektory, ktoré sú platené, ktoré sú financované z verejných financií, tak s tými sektormi sú ľudia nespokojní, sú viac nespokojní, než boli v roku 2012. Čiže veľký nárast príjmov, ale sú nespokojní so súdnictvom, viac než boli, so zdravotníctvom, so školstvom. Len takú ako keby poznámku na okraj, pretože hovorilo sa tu tiež o tej rovnej dani a s tým to súvisí, ale aj všeobecne s verejnými financiami táto poznámka, v roku 2014 najviac narástla nerovnosť, príjmová nerovnosť meraná cez Gini-koeficient podľa Eurostatu práve na Slovensku a to s vysokým náskokom o 8 %, druhé Španielsko o 3 %. Nehovorím to preto, že znova ako pri tom, pri tých dôchodkoch, nehovorím to preto, že by som sníval o tom, že všetci ľudia budú mať rovnaký príjem a budú rovnako chudobní, ale hovorím to preto, že to určite nebol cieľ stredoľavej vlády a teda zrejme nie celkom efektívne tým možno aj zrušením rovnej dane dosahovala svoje ciele, na tom som to chcel ilustrovať.
No teraz, kde sú tie peniaze, čo si myslím, že kde sú tie peniaze? Myslím si, že sa stratili v neefektívnosti deltovitého ústia verejných financií. A teda, že máme nízku efektívnosť a toto je hlavný bod tohto, hlavný podbod tohto bodu o efektívnosti, a síce, že vláda nezvyšovala efektívnosť verejnej správy toľko, ako si myslím, že je treba, hoci narástol by mi nos až po mikrofón, ak nie ďalej, keby som povedal, že ministerstvo financií sa nesnažilo, to vidím aj z formálnych aj z neformálnych krokov. Neformálne nebudem popisovať. Formálne poviem, že snažili sme sa tu aj my, napríklad s Jankou Kiššovou, predložiť pozmeňujúci návrh. Prišli sme s nejakou iniciatívou, aby sa lepšie merala efektívnosť reštrukturalizácie. Našli sme si, že Svetová banka ju meria napríklad dĺžkou reštrukturalizácie, napr. odmenou, ktorú si zoberie ten, čo reštrukturalizáciu robí, alebo tiež pomerom toho, aká je vysoká pohľadávka a koľko vymôže ten, čo reštrukturalizáciu robí pre veriteľov. Neprešlo nám to, neprešlo nám to. Tiež som bol súčasťou iniciatívy, legislatívnej, ktorá mala za cieľ s Jožom Mikušom, s Vilom Novotným mala za cieľ lepšie merať výsledky v školstve, a teda vytvoriť možnosť pre zefektívnenie fungovania v školstve. Neprešlo. Ale prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý sme podávali s Mirom Beblavým, cez ministra financií a asi aj IFP, neviem presne, ako to tam funguje, ale, ale, áno, dobre, ktorý sme dávali k super odpočítateľnej položke, o ktorej si myslím, že cez ňu príde k neefektívnym stratám vo verejných financiách, a tak sme my prišli s tým, že treba tie projekty, na ktoré bude super odpočítateľná položka, že tie projekty treba zverejniť a prešlo.
Takže vôbec nemôžem povedať, že by minfin bol proti efektívnosti, naopak, je podľa mňa celkom za, ale nestačí to. Nestačí to, vidíme to na každom kroku. Dnes som pozeral, že Brusel kritizuje ministra pôdohospodárstva, že robí tie rebríčky podľa podielu slovenských potravín v obchodoch. No, to je presne o tom, že neurobí rebríčky o tom, aké sú kvalitné tie potraviny, ale podľa toho, koľko tam je dodávateľov zo Slovenska. No takto môžeme chodiť rad-radom. A ešte jednu poznámku k tomu, že v tej verejnej politike, ja som tak dosť blízko už roky-roky. A teraz nehovorím, že to je len táto vláda, to je systém na Slovensku, že väčšina tých ministrov, nechcem povedať, že koľko percent, ale väčšina sú vlastne bojovníci za ten svoj sektor. To ani neviem, či to až takto otvorene môžem povedať, ale tak by som to povedal.
Minister financií je minister Slovenskej republiky, naozaj, sleduje systém a tie aj v tejto vláde urobené kroky smerom k efektívnosti, hovorím, že boli nedostatočné, že tam boli ale, a že tá vláda smerom k efektívnosti nefungovala. A teraz chcem ešte troška motivovať aj tých, ktorí si, ktorí nie sú dostatočne idealisticky alebo romanticky orientovaní. Pozrite sa, keď sa to nebude robiť cez excel, tá efektívnosť, tak raz Slovensko bude mať fakt zlé výsledky a v zdravotníctve je to merateľné. Budeme zomierať na rôzne manažovateľné choroby, v školstve je to tiež už merateľné, tak potom sa nemôžeme čudovať, že tú krajinu bude chcieť riadiť ulica. Nemôžeme sa potom čudovať. Takže držme si to, kým to je, (potlesk) kým to je ešte v excelovských tabuľkách a snažme sa tú efektívnosť zvyšovať. Ďakujem pekne za potlesk.
No k rozpočtu som sa vyjadril, povedal som, kam sa kloním o niečo viac. K tej efektívnosti chcem povedať, že verím, že nech už to bude akokoľvek po marci, že sa budú zverejňovať kľúčové ukazovatele výkonu verejnej správy a bude sa, samozrejme, predtým merať, aby sa mohli zverejňovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
19.11.2015 o 17:16 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Dobrý podvečer. Vážená predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca a kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, dúfam, že v primeranom čase, vyjadriť sa nielen k rozpočtu, ale k problematike verejných financií. Pokúsim sa minimalizovať svoje vyjadrenia k, povedal by som, k tým desatinným číslam alebo k číslam na desatinných miestach. Preto tu už niekoľkokrát odzneli a pretože evidentne to veľmi nezaujíma verejnosť. Tí, ktorí, ktorých to zaujíma, tak tí tie čísla aj tak vedia. Pre poriadok len uvediem, že sa skôr prikláňam k stanoviskám Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Európskej komisie, ktoré sú troška pesimistickejšie pri pohľade na dnešnú situáciu vo verejných financiách a na výhľad na niekoľko budúcich rokov, než k stanovisku vládnemu.
Moje poznámky sa budú týkať dvoch oblastí, ktoré boli doteraz menej diskutované, jedna konsolidácie a tá druhá efektívnosti nakladania s verejnými financiami. Pokiaľ ide o konsolidáciu, tak ostal vo vzduchu už niekoľkokrát argument, že v priebehu fungovania tejto vlády sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií znížil zo 7 na 2,4 a teda, že vláda konsolidovala dostatočne. Chcem k tomu uviesť nasledujúcu myšlienku.
Áno, do veľkej miery, nehovorím, že úplne, ale do veľkej miery ten pokles bol zaznamenaný reformou penzijného systému. Takou, že ak dnes je priemerný dôchodok asi 47 % z priemernej mzdy, tak približne od roku 2030 do roku 2060, veľmi približne, to bude 32 až 33 %, čo je dnes minimálny dôchodok. Čiže za takýchto tvrdých podmienok sme zvýšili udržateľnosť verejných financií. Nechcem kritizovať, že to bolo zle, ani nebojte sa, nechystám pozmeňujúci návrh nejaký, ktorý by mal systém valorizácie meniť. Ale hovorím, že to, ako sa narába dnes, tento rok, minulý rok s verejnými financiami a dlhodobý výhľad verejných financií sú spojité nádoby. A mám dosť veľkú obavu, že súčasný premiér bude človek, ktorý v budúcnosti vysvetlí ľuďom, prečo majú také nízke dôchodky oproti priemerným mzdám, keď sa tie nožnice roztvoria. Myslím si, že mu to práveže nebude a že sa pridá k tým, ktorí budú navrhovať zvýšenie dôchodkov. Teda hovorím, že síce excelovsky a účtovne tá konsolidácia vychádza, tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií vychádza, ale politicky to bude strašne ťažko ustáť.
A preto sa treba starať o tento rok a budúci rok veľmi, veľmi pozorne a nemíňať len tak peniaze na vratky za plyn a na vlaky zadarmo, lebo sa to prejaví presne v tých dôchodkoch a my už nemáme kam cúvať, nemáme kam ustupovať, už nemôžeme ísť pod minimálny dôchodok, tak ako sa to dalo ešte v dvanástom, trinástom vymyslieť takúto reformu, tak teraz už ju nevymyslíme, a teda myslím si, že hoci to tak ešte aj časť odborníkov berie, že no nevadí, tento rok sme vynechali konsolidáciu, aj minulý, ale pridáme v šestnástom, sedemnástom, no, no, pokiaľ nebudeme konsolidovať teraz každý rôčik, tak nám to bude chýbať napríklad, napríklad v tých dôchodkoch aj politicky, aj sociálne, aj ekonomicky, ako chcete.
Čiže myslím si, raz nám to tu pán minister vnútra, opozícii, tak až, až troška s úsmevom povedal, že však zrušte balíčky, zrušte ich, no jasné, je to ťažké zrušiť, lebo to uznám, lebo väčšina verejnosti s tým súhlasí, kto by už nechcel vlaky zadarmo, aj autobusy zadarmo, ktokoľvek, kto by to nechcel a lacné mäso a ja neviem, čo všetko a vratky, ale hovorím, že tá verejnosť to odsúhlasila vo forme neinformovaného súhlasu, že iba malými písmenkami dostala informáciu o tom, aké to bude mať dôsledky, keď teraz dávame zadarmo, aké to pre nich bude mať dôsledky. Čiže to, čo tu hovoril Jožo Mihál, že pri vyšších odvodoch, mierne vyšších odvodoch človeku nenarastie dôchodok, no tak hovorím, že aj pri veľmi vysokých odvodoch dostane minimálny dôchodok.
No dobre. Ku konsolidácii ešte jedna poznámka, ktorá tu až tak neodznievala, aby som tak troška možno priblížil. My sme mali, teraz máme celkom dobré časy z hľadiska konsolidácie. Pamätáme si, ako pomohlo v kríze, že Slovensko malo nízky dlh verejných financií, ako nám to pomohlo, že to až tak strašne nebolelo. S tým, samozrejme, a hovoril to aj súčasný premiér mnohokrát, že bude konsolidovať. No ale teraz sme sa nevrátili k tomu dlhu, ktorý sme mali vtedy, k nejakému 30-percentnému, ale stále sme na trestnej lavici s vysokým dlhom. Ak príde, a príde nejaká ďalšia kríza, tak teda budeme plakať, že sme sa nevrátili a budeme spomínať na to, ako sa to dalo urobiť, keď sme mali vysoký hospodársky rast, keď naši obchodní partneri mali vysoký hospodársky rast, keď bolo kvantitatívne uvoľňovanie, keď platili Dragiho šamanské slová o tom, že urobí všetko pre to, aby zachránil euro a tým znížil, pomohol znížiť úroky na dlhy aj nám, keď budeme spomínať na nízke ceny ropy, na poplatky za tranzit ropy a ďalšie a ďalšie faktory, pri ktorých sa dalo teraz konsolidovať menej bolestne, než to bude v budúcnosti.
Pokiaľ by sme od roku 2018 držali nulový deficit verejných financií a mali 5-percentný hospodársky rast približne, tak sa dostaneme na úroveň dlhu z predkrízového obdobia v roku 2031. Len pre priblíženie, aké je to ťažké vrátiť sa tam, museli by sme mať 5-percentný rast a samozrejme s tým, že nulový deficit, tak mierme k nemu čo najrýchlejšie.
Dobre, toľko k tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Čiže taký hlavný odkaz k tomuto bodu je, držme tú konsolidáciu, nezaváhajme ani rok, aby to nebolo len kritické, tak pozitívnu informáciu vyšlem, že ten 2013 naozaj bol veľmi dobrý a ukázal, že tento minister financií to vie, keď, tri bodky, keď, neviem, či sa dá, alebo to už nebudem komentovať.
Teraz k efektívnosti. Tu už mám takú sériu grafov. Nárast príjmov verejných financií za súčasnej vlády približne od II. kvartálu 2012 do II. kvartálu 2015. Pozrite sa, (rečník predstavuje plénu grafy znázornené na papieri) porovnal som krajiny V4, V4 a Nemecka, ten zelený stĺpec je Slovensko. Takýto neuveriteľný nárast príjmov verejných financií oproti ostatným krajinám. Chcem k tomu povedať, že absolvoval som množstvo debát pred 5, 10, 15 rokmi s ľuďmi, ktorí aj teraz sú v nejakých funkciách a teda zaoberali sa verejnými financiami a takmer konsenzus bol, že pokiaľ sa toto niekedy stane a je legitímne, že ľavicová alebo stredoľavá vláda to takto chce naozaj, aj ja ešte uznám, že sme mali nízky podiel verejných financií na HDP, dobre, legitímne, ale hlavne, čo sa nám nesmie stať, aby nám klesala efektívnosť, aby sme teda za 1 euro stále dostávali z tej verejnej správy približne rovnako veľa. Nieže len sa pridajú peniaze a výsledky nebudú.
No a teraz pozrime sa približne, alebo pozrime sa presne na približné výsledky. Toto, ukazoval som, zapamätajme si, ako veľmi nám tie príjmy narástli. Teraz, ako sa nám hýbal dlh verejných financií? Tiež oproti krajinám V4, už sa to tu hovorilo v rámci tejto rozpravy včera, že má význam celkom sa porovnávať s V4, nielen so skupinou krajín, kde je aj Grécko a aj to má význam, nehovorím, že nie, ale tá V4 má svoje čaro. A nielen to, že sa dá kritizovať cez ňu.
Takže s dlhom sme sa popasovali najhoršie z tých krajín, o ktorých som hovoril aj pri tom raste verejných financií a hovorím teraz aj v prípade dlhu, jednoznačne najhoršie v Nemecku, v Poľsku, dokonca aj v Česku klesal dlh za tie ostatné roky od 2012 do 2015, u nás narástol. Hovorilo sa tu o nezamestnanosti, tak som si urobil graf aj v nezamestnanosti, tu to vyzerá tak, že (rečník predstavuje plénu ďalšie grafy znázornené na papieri) najslabšie sme sa s nezamestnanosťou popasovali my za tie ostatné 3 roky, o niečo lepšie Česko, potom Poľsko, pardon, naopak, najlepšie Maďarsko, potom Česko, Poľsko, Slovinsko, horšie Nemecko, aj priemer Európskej únie je horší, ale v tej V4 sme dopadli najhoršie.
Pán minister hovoril o tom, že treba sledovať nezamestnanosť, urobil som si graf aj pre nezamestnanosť. Fakt, že tie rozdiely sú o niečo nižšie, ale tiež z nich vychádzame aj tak (rečník predstavuje plénu ďalšie grafy znázornené na papieri) najhoršie vo V4.
Potom ešte spomeniem, že porovnal som si výsledky prieskumu Eurobarometra za rok 2012 a 2015. Vychádza to tak, že tie sektory, ktoré sú platené, ktoré sú financované z verejných financií, tak s tými sektormi sú ľudia nespokojní, sú viac nespokojní, než boli v roku 2012. Čiže veľký nárast príjmov, ale sú nespokojní so súdnictvom, viac než boli, so zdravotníctvom, so školstvom. Len takú ako keby poznámku na okraj, pretože hovorilo sa tu tiež o tej rovnej dani a s tým to súvisí, ale aj všeobecne s verejnými financiami táto poznámka, v roku 2014 najviac narástla nerovnosť, príjmová nerovnosť meraná cez Gini-koeficient podľa Eurostatu práve na Slovensku a to s vysokým náskokom o 8 %, druhé Španielsko o 3 %. Nehovorím to preto, že znova ako pri tom, pri tých dôchodkoch, nehovorím to preto, že by som sníval o tom, že všetci ľudia budú mať rovnaký príjem a budú rovnako chudobní, ale hovorím to preto, že to určite nebol cieľ stredoľavej vlády a teda zrejme nie celkom efektívne tým možno aj zrušením rovnej dane dosahovala svoje ciele, na tom som to chcel ilustrovať.
No teraz, kde sú tie peniaze, čo si myslím, že kde sú tie peniaze? Myslím si, že sa stratili v neefektívnosti deltovitého ústia verejných financií. A teda, že máme nízku efektívnosť a toto je hlavný bod tohto, hlavný podbod tohto bodu o efektívnosti, a síce, že vláda nezvyšovala efektívnosť verejnej správy toľko, ako si myslím, že je treba, hoci narástol by mi nos až po mikrofón, ak nie ďalej, keby som povedal, že ministerstvo financií sa nesnažilo, to vidím aj z formálnych aj z neformálnych krokov. Neformálne nebudem popisovať. Formálne poviem, že snažili sme sa tu aj my, napríklad s Jankou Kiššovou, predložiť pozmeňujúci návrh. Prišli sme s nejakou iniciatívou, aby sa lepšie merala efektívnosť reštrukturalizácie. Našli sme si, že Svetová banka ju meria napríklad dĺžkou reštrukturalizácie, napr. odmenou, ktorú si zoberie ten, čo reštrukturalizáciu robí, alebo tiež pomerom toho, aká je vysoká pohľadávka a koľko vymôže ten, čo reštrukturalizáciu robí pre veriteľov. Neprešlo nám to, neprešlo nám to. Tiež som bol súčasťou iniciatívy, legislatívnej, ktorá mala za cieľ s Jožom Mikušom, s Vilom Novotným mala za cieľ lepšie merať výsledky v školstve, a teda vytvoriť možnosť pre zefektívnenie fungovania v školstve. Neprešlo. Ale prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý sme podávali s Mirom Beblavým, cez ministra financií a asi aj IFP, neviem presne, ako to tam funguje, ale, ale, áno, dobre, ktorý sme dávali k super odpočítateľnej položke, o ktorej si myslím, že cez ňu príde k neefektívnym stratám vo verejných financiách, a tak sme my prišli s tým, že treba tie projekty, na ktoré bude super odpočítateľná položka, že tie projekty treba zverejniť a prešlo.
Takže vôbec nemôžem povedať, že by minfin bol proti efektívnosti, naopak, je podľa mňa celkom za, ale nestačí to. Nestačí to, vidíme to na každom kroku. Dnes som pozeral, že Brusel kritizuje ministra pôdohospodárstva, že robí tie rebríčky podľa podielu slovenských potravín v obchodoch. No, to je presne o tom, že neurobí rebríčky o tom, aké sú kvalitné tie potraviny, ale podľa toho, koľko tam je dodávateľov zo Slovenska. No takto môžeme chodiť rad-radom. A ešte jednu poznámku k tomu, že v tej verejnej politike, ja som tak dosť blízko už roky-roky. A teraz nehovorím, že to je len táto vláda, to je systém na Slovensku, že väčšina tých ministrov, nechcem povedať, že koľko percent, ale väčšina sú vlastne bojovníci za ten svoj sektor. To ani neviem, či to až takto otvorene môžem povedať, ale tak by som to povedal.
Minister financií je minister Slovenskej republiky, naozaj, sleduje systém a tie aj v tejto vláde urobené kroky smerom k efektívnosti, hovorím, že boli nedostatočné, že tam boli ale, a že tá vláda smerom k efektívnosti nefungovala. A teraz chcem ešte troška motivovať aj tých, ktorí si, ktorí nie sú dostatočne idealisticky alebo romanticky orientovaní. Pozrite sa, keď sa to nebude robiť cez excel, tá efektívnosť, tak raz Slovensko bude mať fakt zlé výsledky a v zdravotníctve je to merateľné. Budeme zomierať na rôzne manažovateľné choroby, v školstve je to tiež už merateľné, tak potom sa nemôžeme čudovať, že tú krajinu bude chcieť riadiť ulica. Nemôžeme sa potom čudovať. Takže držme si to, kým to je, (potlesk) kým to je ešte v excelovských tabuľkách a snažme sa tú efektívnosť zvyšovať. Ďakujem pekne za potlesk.
No k rozpočtu som sa vyjadril, povedal som, kam sa kloním o niečo viac. K tej efektívnosti chcem povedať, že verím, že nech už to bude akokoľvek po marci, že sa budú zverejňovať kľúčové ukazovatele výkonu verejnej správy a bude sa, samozrejme, predtým merať, aby sa mohli zverejňovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
17:37
Vystúpenie v rozprave 17:37
Peter KažimírAk ste hovorili, toto vlastne pán Jurzyca hovoril o náraste príjmov verejných financií za súčasnej vlády. Jednak chcem kolegom, ktorí nie sú úplne odborne zorientovaní, povedať, že ak hovoríme o náraste verejných financií, tak hovoríme aj o samosprávach, hovoríme o všetkých druhoch. To znamená nielen o okruhu štátu, ale aj miest, obcí a vyšších územných celkov. A to zelené, to veľké, to je Slovensko, takže z tohto pohľadu ale pán Jurzyca veľmi šikovne využíva iba dynamiku, hej, to znamená iba medziročný alebo rozdiel v nejakých obdobiach. Do veľkej miery, do veľkej miery, pán Jurzyca, je to dané zvyšovaním efektívnosti výberu.
My sme sa tu už handrkovali s pánom Švejnom o tom, či je to dosť, či je to málo, myslím si, že je to povinnosť každej vlády teraz, bola včera, je teraz a bude aj zajtra a pevne verím, že ten trend sa nezmení a že sme si všetci už konečne uvedomili, že potrebujeme odpolitizovať inštitúcie, ktoré sa zaoberajú výberom, to je finančná správa a je to aj Sociálna poisťovňa, žiadne politické vzorce, žiadne koaličné dvojky, trojky, štvorky, profesionáli, dobre platení profesionáli s víziou a s budúcnosťou preto, aby boli schopní vymáhať zákon, lebo efektivita výberu nie je nič iné, len vymáhanie zákonnosti.
Takisto chcem edukovať, kľúčové príjmy štát v každom kúte sveta vyberá na základe dobrovoľného princípu. To znamená, stanovia sa pravidlá, podľa možnosti čo najjednoduchšie, najzrozumiteľnejšie a každý sám seba zdaňuje. Proste neexistuje krajina vo svete, kde by pod dohľadom samopalov alebo nejakých úradníckych bodákov sa vyberali dane. To všetko ostatné je represia, kontrola, pozrite si proste príjmy z dodatočného dodanenia, sú úplne marginálne. Kľúčové je, atmosféra spoločnosti, tá kultúra. Kultúra platenia daní, ktorá je, samozrejme, oveľa zložitejšia, lebo je za sebou, nesie za sebou, samozrejme, aj ten pocit z toho, čo za to občan, podnikateľ má, ako sa k nemu štát správa. Ale to nie je len otázka jednej, jednej vládnej garnitúry, to je proste dané vždycky nejakou, nejakým historickým obdobím. A to obdobie, ktoré máme za sebou, tých dvadsať rokov, to teda bolo aj hore aj dole. To všetci asi uznáme.
No ale pán Jurzcyca vynechal level alebo úroveň, pretože ak by sme tu dali porovnanie aj krajín V4 aj Nemecka, všade sme stále najnižší. To znamená podiel príjmov na HDP a podiel výdavkov na HDP, a to sa ľudovo hovorí o veľkosti štátu, to znamená, do akej veľkej miery štát intervenuje do ekonomiky, tak tam sme stále na základe hegemónie, pán Jurzyca, ktorú ste presadzovali so svojimi kolegami pred skoro desať rokov, čomu ste aj verili, na čo ste mali aj mnoho odborných povedzme argumentov z hľadiska toho, čo bol mainstream a čo prevažovalo, tak Slovensko sa dostalo do tej úrovne, že tuto je síce dynamický nárast, ktorý je opäť podľa mňa nepolitický a neideologicky daný kľúčovo poriadnym vyberaním. Hej, môžeme hovoriť o sadzbách, ale aj sadzby sú popritom marginálne.
Dámy a páni, ak si pamätáte výber, pôvodne bol stanovený výber, dodatočný výber zo zvýšenia dane z príjmov právnických osôb na, možno si to pamätáte, ja si to pamätám určite, lebo som tu trpel pred vami, pôvodne na nejakých 400 mil., a potom to cez, to bol statický prepočet a cez tzv. dynamický, to znamená s každým percentom by malo prísť trošku menej, to vyšlo na 260 mil. eur.
A na základe lepšej efektivity vyberáme 500, 600 mil. eur viac každý rok, čiže nie hra so sadzbami, ale hra s tým, že zákon platí pre každého. A to nie je ideológia, to nie ani ľavé ani pravé, ani ľudácke, ani hnedé, ani neviem aké. Proste také, ako to má byť, ako to je v civilizovaných krajinách. Po tom všetkom, aj po tomto zelenom pre mňa sympatickom stĺpci, niekomu sa to nemusí páčiť, niekto to populisticky vydá za zdieranie, lebo ja som to tu počul aj od našej pani podpredsedkyne parlamentu, o tom, jak zdierame ľudí. No vyberáme dane, priatelia, na základe zákonov, ktoré sú schválené. Tam sa na vás dívam. Hovorili ste, lebo vás citovali aj médiá. Tak, aby ste vedeli. Kľúčový ten nárast je v efektivite, v tom, že sa dodržujú zákony aj na Orave, aj na Zemplíne a dá Boh, aj raz aj v Bratislave sa budú dodržiavať.
Takže ak to všetko ale, sa pozrieme na ten graf z hľadiska úrovne, tak stále sme najmenší oproti tým ďalším krajinám, a preto máme aj tie problémy, lebo niektoré, ak stále platí, ja teraz trošku nahrádzam aj záverečné slovo a sľubujem, že to nebudem opakovať, ale stále platí, viete, ak máte podiel výdavkov na ekonomike podobný Bulharsku, tak sa nečudujte, že máme aj cesty ako v Bulharsku. Nechcem urážať proste krajinu, ktorá naozaj patrí k najzložitejším z pohľadu životnej úrovne, ale to tak proste je. Veď len si, urobte si, premietnite si film za posledných 48 hodín, absolútna väčšina príspevkov smerovala k tomu, že chýbajú peniaze v jednotlivých oblastiach. No tak ale to je o tom, dámy a páni, je to proste o tom a je to o štruktúre ekonomiky, je to oveľa zložitejšie. Je to o tom, že tu máme veľa exportných firiem, ktoré kľúčovo nie sú dodávateľmi dane z pridanej hodnoty, pretože exportujeme, je to proste, je to dané spôsobom transformácie, ktoré už, to je za nami, nič s tým neurobíme, ale môžeme urobiť niečo do budúcnosti, hej, s tým absolútne súhlasím a tento spôsob intelektuálneho súboja, tento tu potrebujeme, lebo nikto z nás nepadol z neba, viete, ako posvätený, ako na veky.
Takže prvá vec, fajn, ale je tu ešte otázka hladiny. Ak hovoríme o dlhu a o tom, ako narastal alebo klesal a ako sme na tom na Slovensku a ak chcete sa porovnávať s V4, čo je také príjemné, lebo tomu rozumieme, tak musíme, musíme, pán Jurzyca, boli ste pri eure, musíme pripomínať, že sme jediní z V4 v eurozóne, a tým pádom máme aj nejaké náklady, jediní. To znamená, obávam sa, že tu, Nemecko je iná kategória. Ak hovoríme o V4, tak tu zabúdate na 3,5 %, ktorý je len daný účtovným zápisom o tom, že garantujeme asi piatim krajinám záchranné programy, a nie je to len to pre nás často problematické Grécko, ale je to Írsko, ktoré, proste úspešný príbeh záchrany. Je to Portugalsko, ktoré uvidíme, ako sa vyvinie. Je to Španielsko a ďalšie a Cyprus. Takže zabúdate na túto jednu vec. Tu proste nemôžeme tieto dve veci porovnávať, lebo minimálne je úroveň, na úrovni 3,5 %, sa krajín, ktoré sú mimo eurozóny, netýka. Toľko pre vysvetlenie.
Ďakujem veľmi pekne.
Prepáčte za malé držanie, ale ja som si od pána Jurzycu len chcel poprosiť a poprosil som ho teda, aby mi požičal jeho grafy, on určite robí lepšie grafy ako ja, to viete historicky. Ale chcem sa k dvom veciam vyjadriť, aj keď ja absolútne zdvorilo komentujem jeho príspevok z pohľadu vízie toho, kam máme kráčať. Ja si vážim aj takú tú malú partikulárnu pochvalu, ak to mám tak nazvať a vnímam to ako kolega kolegu, keď ako po, keď starší kolega (povedané so smiechom) poklepe toho mladšieho po pleci, lebo tiež už máte všeličo za sebou, ale v dobrom, teraz to myslím v dobrom.
Ak ste hovorili, toto vlastne pán Jurzyca hovoril o náraste príjmov verejných financií za súčasnej vlády. Jednak chcem kolegom, ktorí nie sú úplne odborne zorientovaní, povedať, že ak hovoríme o náraste verejných financií, tak hovoríme aj o samosprávach, hovoríme o všetkých druhoch. To znamená nielen o okruhu štátu, ale aj miest, obcí a vyšších územných celkov. A to zelené, to veľké, to je Slovensko, takže z tohto pohľadu ale pán Jurzyca veľmi šikovne využíva iba dynamiku, hej, to znamená iba medziročný alebo rozdiel v nejakých obdobiach. Do veľkej miery, do veľkej miery, pán Jurzyca, je to dané zvyšovaním efektívnosti výberu.
My sme sa tu už handrkovali s pánom Švejnom o tom, či je to dosť, či je to málo, myslím si, že je to povinnosť každej vlády teraz, bola včera, je teraz a bude aj zajtra a pevne verím, že ten trend sa nezmení a že sme si všetci už konečne uvedomili, že potrebujeme odpolitizovať inštitúcie, ktoré sa zaoberajú výberom, to je finančná správa a je to aj Sociálna poisťovňa, žiadne politické vzorce, žiadne koaličné dvojky, trojky, štvorky, profesionáli, dobre platení profesionáli s víziou a s budúcnosťou preto, aby boli schopní vymáhať zákon, lebo efektivita výberu nie je nič iné, len vymáhanie zákonnosti.
Takisto chcem edukovať, kľúčové príjmy štát v každom kúte sveta vyberá na základe dobrovoľného princípu. To znamená, stanovia sa pravidlá, podľa možnosti čo najjednoduchšie, najzrozumiteľnejšie a každý sám seba zdaňuje. Proste neexistuje krajina vo svete, kde by pod dohľadom samopalov alebo nejakých úradníckych bodákov sa vyberali dane. To všetko ostatné je represia, kontrola, pozrite si proste príjmy z dodatočného dodanenia, sú úplne marginálne. Kľúčové je, atmosféra spoločnosti, tá kultúra. Kultúra platenia daní, ktorá je, samozrejme, oveľa zložitejšia, lebo je za sebou, nesie za sebou, samozrejme, aj ten pocit z toho, čo za to občan, podnikateľ má, ako sa k nemu štát správa. Ale to nie je len otázka jednej, jednej vládnej garnitúry, to je proste dané vždycky nejakou, nejakým historickým obdobím. A to obdobie, ktoré máme za sebou, tých dvadsať rokov, to teda bolo aj hore aj dole. To všetci asi uznáme.
No ale pán Jurzcyca vynechal level alebo úroveň, pretože ak by sme tu dali porovnanie aj krajín V4 aj Nemecka, všade sme stále najnižší. To znamená podiel príjmov na HDP a podiel výdavkov na HDP, a to sa ľudovo hovorí o veľkosti štátu, to znamená, do akej veľkej miery štát intervenuje do ekonomiky, tak tam sme stále na základe hegemónie, pán Jurzyca, ktorú ste presadzovali so svojimi kolegami pred skoro desať rokov, čomu ste aj verili, na čo ste mali aj mnoho odborných povedzme argumentov z hľadiska toho, čo bol mainstream a čo prevažovalo, tak Slovensko sa dostalo do tej úrovne, že tuto je síce dynamický nárast, ktorý je opäť podľa mňa nepolitický a neideologicky daný kľúčovo poriadnym vyberaním. Hej, môžeme hovoriť o sadzbách, ale aj sadzby sú popritom marginálne.
Dámy a páni, ak si pamätáte výber, pôvodne bol stanovený výber, dodatočný výber zo zvýšenia dane z príjmov právnických osôb na, možno si to pamätáte, ja si to pamätám určite, lebo som tu trpel pred vami, pôvodne na nejakých 400 mil., a potom to cez, to bol statický prepočet a cez tzv. dynamický, to znamená s každým percentom by malo prísť trošku menej, to vyšlo na 260 mil. eur.
A na základe lepšej efektivity vyberáme 500, 600 mil. eur viac každý rok, čiže nie hra so sadzbami, ale hra s tým, že zákon platí pre každého. A to nie je ideológia, to nie ani ľavé ani pravé, ani ľudácke, ani hnedé, ani neviem aké. Proste také, ako to má byť, ako to je v civilizovaných krajinách. Po tom všetkom, aj po tomto zelenom pre mňa sympatickom stĺpci, niekomu sa to nemusí páčiť, niekto to populisticky vydá za zdieranie, lebo ja som to tu počul aj od našej pani podpredsedkyne parlamentu, o tom, jak zdierame ľudí. No vyberáme dane, priatelia, na základe zákonov, ktoré sú schválené. Tam sa na vás dívam. Hovorili ste, lebo vás citovali aj médiá. Tak, aby ste vedeli. Kľúčový ten nárast je v efektivite, v tom, že sa dodržujú zákony aj na Orave, aj na Zemplíne a dá Boh, aj raz aj v Bratislave sa budú dodržiavať.
Takže ak to všetko ale, sa pozrieme na ten graf z hľadiska úrovne, tak stále sme najmenší oproti tým ďalším krajinám, a preto máme aj tie problémy, lebo niektoré, ak stále platí, ja teraz trošku nahrádzam aj záverečné slovo a sľubujem, že to nebudem opakovať, ale stále platí, viete, ak máte podiel výdavkov na ekonomike podobný Bulharsku, tak sa nečudujte, že máme aj cesty ako v Bulharsku. Nechcem urážať proste krajinu, ktorá naozaj patrí k najzložitejším z pohľadu životnej úrovne, ale to tak proste je. Veď len si, urobte si, premietnite si film za posledných 48 hodín, absolútna väčšina príspevkov smerovala k tomu, že chýbajú peniaze v jednotlivých oblastiach. No tak ale to je o tom, dámy a páni, je to proste o tom a je to o štruktúre ekonomiky, je to oveľa zložitejšie. Je to o tom, že tu máme veľa exportných firiem, ktoré kľúčovo nie sú dodávateľmi dane z pridanej hodnoty, pretože exportujeme, je to proste, je to dané spôsobom transformácie, ktoré už, to je za nami, nič s tým neurobíme, ale môžeme urobiť niečo do budúcnosti, hej, s tým absolútne súhlasím a tento spôsob intelektuálneho súboja, tento tu potrebujeme, lebo nikto z nás nepadol z neba, viete, ako posvätený, ako na veky.
Takže prvá vec, fajn, ale je tu ešte otázka hladiny. Ak hovoríme o dlhu a o tom, ako narastal alebo klesal a ako sme na tom na Slovensku a ak chcete sa porovnávať s V4, čo je také príjemné, lebo tomu rozumieme, tak musíme, musíme, pán Jurzyca, boli ste pri eure, musíme pripomínať, že sme jediní z V4 v eurozóne, a tým pádom máme aj nejaké náklady, jediní. To znamená, obávam sa, že tu, Nemecko je iná kategória. Ak hovoríme o V4, tak tu zabúdate na 3,5 %, ktorý je len daný účtovným zápisom o tom, že garantujeme asi piatim krajinám záchranné programy, a nie je to len to pre nás často problematické Grécko, ale je to Írsko, ktoré, proste úspešný príbeh záchrany. Je to Portugalsko, ktoré uvidíme, ako sa vyvinie. Je to Španielsko a ďalšie a Cyprus. Takže zabúdate na túto jednu vec. Tu proste nemôžeme tieto dve veci porovnávať, lebo minimálne je úroveň, na úrovni 3,5 %, sa krajín, ktoré sú mimo eurozóny, netýka. Toľko pre vysvetlenie.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované