18. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. A ja začnem trošku zoširšia, potom sa budem venovať aj samotnému zákonu.
Prečo to predkladáme, tento zákon? Keď človek rozhoduje o vlastnom majetku alebo o vlastných právach a povinnostiach, cíti dôsledky svojho rozhodnutia osobne. Buď príde o svoj majetok, zveľadí svoj majetok, ale skrátka nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Keď človek rozhoduje o cudzom majetku, a najmä ak ide o majetok štátu alebo územnej samosprávy, v súčasnosti neexistujú funkčné inštitúty, ktoré by ho prinútili nakladať so zvereným majetkom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára. Verejný činiteľ tak môže veľmi ľahko podľahnúť súkromným alebo skupinovým záujmom, ktoré môžu rôznou mierou poškodiť uspokojovanie verejných potrieb. A takéhoto konania sme často svedkami. Vidíme, že žiadna zodpovednosť nie je vyvodená, máme tu závažné kauzy, nikto nie je potrestaný, skrátka je to majetok štátu, ako by to nebolo nikoho.
Treba povedať, že existovalo viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Všetky tieto pokusy skončili neúspešne, boli sme aj svedkami veľkej petície, ktorú pripravovala ešte bývalá strana SIEŤ, kde sa zozbieralo viac ako 100-tisíc podpisov, aj ju odovzdali do parlamentu. Žiaľ, v tejto oblasti sa zatiaľ nič neurobilo.
Na sfunkčnenie systému zodpovednosti, celého systému zodpovednosti, teraz nemyslím len zodpovednosti za škodu, ale celého systému zodpovednosti verejných činiteľov, pokladáme za kľúčové opatrenia v troch oblastiach. Tieto opatrenia vo veľkej miere sú inšpirované komplexnou analýzou VIA IURIS a je to najmä disciplinárna zodpovednosť, trestná zodpovednosť a zodpovednosť za škodu. A v každej z týchto oblastí má Slovensko viaceré nedostatky, ktoré je potrebné odstrániť.
Disciplinárna zodpovednosť, začnem týmto. V krajinách, ktoré majú efektívny a vymáhateľný systém zodpovednosti verejných činiteľov, napríklad je to susedné Rakúsko, Nemecko alebo Spojené štáty americké, dominantnú úlohu má práve disciplinárna zodpovednosť. To je tá mäkšia alebo najmäkšia z týchto troch zložiek. Disciplinárna zodpovednosť na Slovensku viac-menej úplne chýba. Z právnej úpravy bola vypustená v roku 2006, vtedy, keď bol zrušený Úrad pre štátnu službu, čiastočne v takej veľmi ľahkej verzii sa dostala do zákona o štátnej službe. A v tom čase, keď VIA IURIS analyzovalo interné predpisy ústredných orgánov štátnej správy, žiadny zo služobných poriadkov všetkých ústredných orgánov štátnej správy okrem ministerstva zdravotníctva neobsahoval právnu úpravu sankcií za porušenie povinnosti a procesu, v ktorom sa majú disciplinárne delikty zisťovať. A keď skúmali, že koľkokrát bola vyvodená disciplína na zodpovednosť voči zamestnancom, ktorí spôsobili škodu, tak to bolo len minimálne množstvo prípadov.
Trestná zodpovednosť, tam je problémom to, že polícia odmieta trestné oznámenia z dôvodu, že nespĺňajú pojmové znaky zneužívania právomoci verejným činiteľom, čím sú mnohé porušenia zákona zo strany verejných činiteľov beztrestné a nie sú kvalifikované ako trestné činy. A najväčším problémom tu je preukázať úmysel spôsobiť inému škodu, ktorý je jedným z pojmových znakov trestného činu. A keď si prečítate uznesenie, posledné uznesenie týkajúce sa pána Kočnera a vratiek pre firmy okolo pána Kočnera, tak tam zistíte, že stačí, aby povedal, že to nebol môj úmysel, a trestné stíhanie je zastavené.
Problematické tu je aj to, že sankcie ukladané súdmi sú nedostatočné a vo väčšine prípadov neboli uložené tresty spojené s výkonom trestu odňatia slobody a len celkom výnimočne boli uložené nepodmienečne tresty odňatia slobody vo výške 3 až 4 rokov. No a vidíme, ako dlho sa ťahá napríklad nástenkový tender, kde ani po 10 rokoch aktéri tejto jednej z najväčších káuz, ktorú sme na Slovensku mali, nie sú potrestaní. A ešte dokonca vidíme, že ministerstvo si ani neuplatňovalo náhradu škody v čase, kedy si ju malo uplatňovať.
Čo sa týka nášho zákona, tak jednak definujeme, kto je verejným činiteľom na účely tohto zákona, a definujeme aj rozsah zodpovednosti. V prípade, že verejný činiteľ nekoná v súlade so zásadami hospodárnosti alebo inými povinnosťami, ktorými je viazaný, je tento rozsah zodpovednosti, je koncipovaný nielen na základe úmyselného konania, to je veľmi dôležité, ale aj na základe nedbanlivostného konania. O tzv. vedomú nedbanlivosť, tá sa bežne používa v oblasti trestného práva, ide vždy vtedy, keď verejný funkcionár vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí. Takisto sme boli svedkami toho, že viaceré inštitúcie sa obviňovali medzi sebou. Jeden povedal, ale však to bola zodpovednosť toho orgánu, druhý povedal, že nie, však to bola zodpovednosť iného orgánu. Tak aby sa predišlo možnému vzájomnému obviňovaniu verejných funkcionárov z toho, kto za vzniknutú škodu zodpovedná, ustanovuje sa, že za škodu zodpovedá ten verejný funkcionár, ktorý vykonal právny úkon, na základe ktorého sa nakladanie s verejnými prostriedkami alebo majetkom štátu stáva platným, tzv. finálny právny úkon. Ostatní verejní činitelia sú zodpovední za škodu vtedy, ak vykonali právny úkon, ktorý bol podmienkou vykonania tzv. finálneho právneho úkonu.
V návrhu zákona takisto ustanovujeme, kto a v akom rozsahu zodpovedá za škodu v prípade, ak rozhoduje viacero verejných činiteľov alebo kolektívny orgán. Takisto sme zakotvili možnosť domáhania sa náhrady škody spôsobenej pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu, alebo územnej samosprávy a priamo od verejného činiteľa. A je daná fakultatívna možnosť poistiť sa pre predmetný typ zodpovednosti za škodu. Väčšinou, niekedy pri niektorých predražených tendroch sú tieto škody miliónové. Takisto ustanovujeme, že v prípade, ak verejný činiteľ nie je poistený, resp. poisťovni neuspokojí uplatnený nárok na náhradu škody, čo i len v časti v lehote troch mesiacov, generálny prokurátor je povinný domáhať sa uspokojenia škody súdnou cestou.
Na uplatnenie práva na náhradu škody, toto je dôležité, sa ustanovuje 10-ročná objektívna premlčacia lehota. Použitie výlučne objektívnej premlčacej lehoty je odôvodené tým, že poškodený nie je fyzická osoba, a teda použitie subjektívnej premlčacej lehoty by v praxi bolo len ťažko aplikovateľné.
Ak chceme, aby zákon dobre fungoval, aby za rozhodnutia, ktoré často poškodia naše spoločné peniaze, niekto niesol zodpovednosť, tak prijať účinný zákon o hmotnej zodpovednosti je veľmi dôležité, a preto sa uchádzame o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrh zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som navrhol zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2202 Z. z. o zdravotnom poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predkladáme ho do legislatívneho procesu ako skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. V decembri 2016 schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ozdravný plán pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu ako najväčšiu a rozhodujúcu poisťovňu v systéme verejného zdravotného poistenia. Z dôvodu rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky z novembra 2016, ktorým prišlo k zníženiu sadzby poistného pre štát z vymeriavacieho základu z priemernej úrovne predchádzajúcich dvoch rokov vo výške 4,41 % na sadzbu 3,78 %, obsahuje zverejnený a záväzný ozdravný plán pre rok 2017 stratu vo výške 187 mil. eur spôsobenú v rozhodujúcej miere výpadkom, resp. poklesom výnosov z vyššie uvedeného poistného pre štát, a to v sume 118 mil. eur oproti roku 2016, čo dokumentuje aj príloha č. 2 ozdravného plánu.
Aj preto uvedený, schválený, zverejnený a záväzný ozdravný plán na svojej prvej strane uvádza, že z hľadiska zabezpečenia platobnej schopnosti a likvidity bude nutné externé dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne v roku 2017 z cudzích zdrojov v predpokladanej výške 150 mil. eur.
Cieľom predloženého návrhu zákona je teda prostredníctvom štandardného legislatívneho procesu diskutovať v Národnej rade Slovenskej republiky o dočasnom zvýšení sadzby poistného pre štát zo súčasných 3,78 % na žiadanú úroveň. Náš návrh predložený v návrhu zákona je začať diskusie na úrovni minuloročnej priemernej sadzby, čo by znamenalo na posledné dva mesiace roku zvýšiť sadzbu na 7,56 % z vymeriavacieho základu.
Toľko moja úvodná reč. Ja potom sa neskôr ešte prihlásim ako spravodajca do rozpravy. Zatiaľ ďakujem pekne.

Ospravedlňujem sa, ešte som toto nerobila. V prvom čítaní k schôdzi k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, ktorý je pod tlačou 582. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prepáčte mi, ale na úvod budem možno trošku surový.
Vieme povedať, koľko stojí kilometer diaľnice. Vieme určiť, koľko stojí kilo hovädzieho, ale nevieme, koľko stojí kilo človeka. Možno to je problém a možno preto nikdy nevieme presne povedať alebo aspoň približne, že koľko peňazí by malo ísť do zdravotníctva.
Vieme, že nemocnice produkujú ročne 100 mil. euro dlh. Alebo sekeru. Napriek tomu dáme do zdravotníctva ročne o 100 mil. eur menej ako treba, a čakáme, čo sa stane. Všetky vlády sa vždy tvárili, že minister už konečne niečo vymyslí, riaditelia ušetria a všetko bude v poriadku a bude nám to stačiť. Takýto zázrak sa však nikdy nestal. Boli ministri, ktorí sa snažili niečo urobiť, ale aj takí, ktorí nerobili nič a starali sa len o biznis určitej skupiny ľudí.
Keď štatistiky ukázali, že naši žiaci majú nedostatočné vedomosti, a že naši občania sú viac chorí ako občania vo vyspelých krajinách kúsok od nás, že naši občania chorejú v mladšom veku ako v týchto krajinách, dokonca že zbytočne zomierajú, tak sa začalo biť na poplach a rozprúdila sa dosť veľká celospoločenská diskusia. Tak sa stalo, že pred voľbami sa zdravotníctvo začalo chápať ako priorita, dokonca sa hovorilo o tom, že je to premiérska téma. Odborníci hovorili, že v zdravotníctve, v úrovni zdravotníctva veľmi zaostávame za Českou republikou (zaznievanie gongu), že v našom zdravotníctve a hlavne v nemocniciach je obrovský skrytý dlh, že keby sme dávali 100 mil. eur ročne na vybavenie, rekonštrukciu a zlepšenie stavu nemocníc, tak 20 rokov by to trvalo, kým by sme dobehli Českú republiku. Dokonca pred voľbami premiér sľuboval, že keď SMER bude vo vláde, tak tých 100 mil. ročne na vybavenie a rekonštrukciu nemocníc dá.
Po voľbách prišiel do zdravotníctva, do rezortu nový minister, manažér, a môžem povedať, že má snahu posunúť zdravotníctvo dopredu, zlepšiť jeho efektivitu, dotiahnuť veci, ktoré už mali dávno fungovať. Ale ako to vidím ja, tak nemá podporu premiéra ani ministra financií. A dokazuje to aj štátny rozpočet na rok 2017. Ešte predtým, ako budem hovoriť k tomuto zákonu, by som chcel povedať pár všeobecne známych čísiel.
Približne 68 % príjmov zdravotného poistenia ide z odvodov zamestnaných ľudí, teda odvádzajú to zamestnanci, zamestnávatelia, samostatne zárobkove činné osoby a nerezidenti. Týchto 68 % tvorí okolo 2,8 mld. eur. Podiel štátu na zdravotnom poistení za svojich poistencov je 32 %, asi 1,3 mld. Keď to premeníme na financie, tak v roku 2015 zamestnaný odviedol 1 160 eur za rok. Štát zaplatil za svojho poistenca okolo 440 eur. Je to dosť veľký nepomer. Solidarita je dobrá a potrebná, to je pravda. Zamestnaní a tí, čo odvádzajú zo svojich, zo svojich príjmov, sú solidárni s tými, ktorí buď nemajú šťastie, aby mohli pracovať, alebo sú chorí, alebo nechcú pracovať, alebo už majú dôchodkový vek. Tam je to všetko v poriadku.
Ale títo, títo pracujúci musia byť solidárni aj so štátom, pretože štát si upravuje odvody za svojich zamestnancov tak, aby mu to vyhovovalo v jeho štátnom rozpočte. Preto stojí aj za zmienku taká otázka, že či by štát nemal odvádzať také isté percento za svojich poistencov, ako odvádzajú zamestnanci. Štát odvádza za svojich poistencov 4 % a minister financií sa potom pri zostavovaní rozpočtu s týmto percentom hrá, prípadne obyčajne nebýva nikdy vyšší tento rozpočet alebo toto percento, a keď sa na konci roka ukazuje, že v poisťovniach je málo peňazí, tak potom minister financií nejako tak tú stratu sa snaží trošku dorovnať alebo aspoň trošku vylepšiť, aby to, aby to ako-tak vyšlo. A k tomu ešte sa stane také, že sociálna vláda dá svojim občanom sociálne balíčky alebo zvýši minimálnu mzdu, ale peniaze, ktoré by spolu s týmto mali ísť do zdravotníctva, už nepošle. Môžme sa baviť o tom, že či v zdravotníctve je peňazí veľa alebo málo, či je ich dosť, alebo ich je nedostatok. Ak porovnáme financie, alebo teda rozpočet pre zdravotníctvo v Českej republike v prepočte na počet obyvateľov, ako má Slovenská republika, tak v zdravotníctve chýba asi 530 mil. eur na Slovensku. Z toho jasne vyplýva, že tých zdrojov na Slovensku asi dostatok nebude. A to nehovorím o tom, že v tej Českej republike ten systém je funkčnejší a efektívnejší.
A keď vieme, že ročne nám chýba 100 mil. eur v zdravotníctve, a nasledujúci rok do štátneho rozpočtu dáme o 120 mil. eur menej ako prechádzajúci rok a potom sa čudujeme, že sa nám tu kumuluje sekera a že dneska máme len v štátnych nemocniciach sekeru okolo 600 mil. Potom, samozrejme, za roky sa to zbiera, začína byť obrovská insolventnosť v zdravotníctve, tak potom príde nejaké oddlženie a takto sa to opakuje a opakuje. V októbri 2016, teda tesne pred schvaľovaním štátneho rozpočtu bolo známe, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je v rekordnej strate. Ten predpoklad vtedy bol, že tá strata je okolo 280 mil. eur. Napriek tomu v návrhu štátneho rozpočtu vláda stanovila, že za poistencov štátu do zdravotných poisťovní odvedie 4 % z minimálneho vymeriavacieho základu. Už vtedy opozícia, ale aj odborníci tvrdili, že to budú nedostatočné zdroje pre poisťovne. Priemerný odvod v roku 2016 bol 4,41 %. Pred voľbami, ako som už raz spomínal, premiér sľuboval, že dá ročne 100 mil. eur na vybavenie nemocníc, nakoniec na tlak aj opozície, aj verejnosti minister financií určil 50 mil. ministrovi zdravotníctva na kapitálové výdavky, teda na rekonštrukciu, vybavenie nemocníc. Ale čo sa stalo? Pán poslanec Blanár, je tu medzi nami, vtedy prišiel s návrhom, aby sa odvod za poistencov štátu vtedy znížil zo 4 % na 3,78 %. Nakoniec to teda aj prešlo v pléne a musím povedať, že bola to najnižšia platba v histórii za poistencov štátu. V dobe, keď sme vedeli, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má dosť alebo nie dosť veľký, ale najvyšší dlh v histórii. Opozícia už vtedy upozorňovala, že financie pre zdravotníctvo budú nedostatočné a že Všeobecná zdravotná poisťovňa má obrovský dlh, a preto bude mať veľké problémy s platobnou schopnosťou.
K tomu ešte teda by som povedal, že týmto znížením toho odvodu za poistencov štátu na 3,78 % sa v podstate ministrovi financií vrátilo to, čo dal ministrovi zdravotníctva na vybavenie nemocníc. Takže do zdravotníctva v podstate neprišlo viacej peňazí, skôr menej. Tento nepochopiteľný krok vládnej koalície spôsobil, že v zdravotníctve je nedostatok zdrojov a Všeobecná zdravotná poisťovňa mala na začiatku roku problém. Nebola by bývala schopná uhrádzať svoje záväzky, preto jej zo štátneho rozpočtu dali jednomesačný preddavok, aby vôbec teda bola schopná splácať svoje záväzky. Keďže Všeobecná zdravotná bola vo veľkom dlhu, ktorý presahoval jej základné imanie, tak aby nemusela mať nútenú správu, tak musela vypracovať ozdravný plán. Tento ozdravný plán schválilo aj Zdravotnícky výbor Národnej rady, aj úrad pre dohľad. Všetci dobre vieme, ako to s tým ozdravným plánom vyzeralo, dokonca bol medializovaný telefonát premiéra šéfovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A pri tom telefonáte mu povedal, že bude robiť všetko preto, aby mal minister zdravotníctva dostatok peňazí. To bolo niekedy v marci, v apríli a stále sa nič nedeje. Už v úvode ozdravného plánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa konštatuje, že pre zabezpečenie platobnej schopnosti a likvidity v roku 2017 bude nutné externé dofinancovanie zdravotnej poisťovne, teda Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to v predpokladanej výške 150 mil. eur.
Od januára 2017 došlo k navýšeniu platov lekárov, zdravotných sestier aj ostatných pracovníkov. Zdroje na toto zvýšenie ale neprichádzali ani do poisťovní, ani, a tým pádom v podstate ani do nemocníc. Tak poisťovne potom navýšili platby, aby sa tieto zvýšené platy mohli realizovať, s tým, že to bude platiť do konca júna, a ak do júla nepríde k navýšeniu zdrojov v poisťovniach, tak prestanú platiť tieto zvýšené platby, dokonca že si budú ich vyžadovať späť za prvý polrok, ktoré vyplatili. Dneska sme sa teda alebo v týchto dňoch sme sa už dozvedeli, že tieto zvýšené platby budú pokračovať až do konca roka, ale to B k tomu stále neprichádza. To dofinancovanie zdravotníctva v minimálnej výške 150 mil. eur.
Podľa auditu, ktorý bol zverejnený v máji 2017 bola Všeobecná zdravotná poisťovňa za rok 2016 v strate 112 mil. eur. Za rok 2015 bola zaúčtovaná strata približne 78 mil., 48 mil. ako nedostatočná tvorba technických rezerv a 30 mil. ako opravné položky. To znamená, že len za tieto dva roky mala Všeobecná zdravotná poisťovňa dlh 190 mil. eur. Za uplynulých desať rokov sa riziká plynúce zo zlej ekonomickej situácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne eliminovali dočasným zvýšením sadzby poistného za poistencov štátu. K navýšeniu poistného pre štát nad základné poistenie, tých 4 %, sa udialo v rokoch 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2015 aj 2016. A v podstate je jasné, že sa bude musieť udiať aj tento rok. Zníženie sadzby poistného pre štát za rok 2017 tým, že bolo znížené na 3,78 % zo 4, predstavuje stratu asi 118 mil. eur. Ako som už spomínal, tá výška nutného dofinancovania poisťovní je okolo 150 mil. eur. Na tom sa zhoduje aj ministerstvo zdravotníctva, aj ministerstvo financií, aj Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Preto tvrdíme, že je potrebné otvoriť štátny rozpočet a zvýšiť zdravotné poistenie za poistencov štátu tak, aby priemerná sadzba za rok 2017 bola minimálne 4,41 %. My navrhujeme, aby toto dočasné zvýšenie bolo na dobu dvoch mesiacov, pretože tým, že to predkladáme v dnešnej dobe a má to prejsť tými zákonnými, zákonnými prejednávaniami tu v parlamente, nemôže to byť, alebo teda môže to byť len na posledné dva mesiace v tomto roku. A preto navrhujeme zvýšenie sadzby poistného pre štát zo súčasných 3,78 % na 7,56 % z vymeriavacieho základu. Nakoľko ministerstvo financií a premiér nekonajú, preto si myslíme, že je najvyšší čas prísť s takýmto návrhom riešenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, hovorili ste o znížení odvodu za poistencov štátu, ale nepovedali ste všetky informácie, ktoré s tým boli spojené. A preto chcem to teraz doplniť.
Veľmi dobre viete, že tento pozmeňujúci návrh bol podaný v súčinnosti ministerstva zdravotníctva, kedy sám pán minister nás požiadal o takúto úpravu s tým, že v podstate zdravotná poisťovňa bude stále na úrovni 4 % de facto, pretože sa zrušili tzv. odvodové stropy pre ľudí, ktorí majú vyššie príjmy. To bola len technická záležitosť, to znamená, že sa to zachovalo v podstate na tejto úrovni, dokonca niekoľko miliónov vďaka tejto operácii je tam viacej. Čiže taká je celá pravda.
Ale ja jedným dychom chcem dodať, samozrejme, všetci chceme, aby bolo v zdravotníctve viacej peňazí. V súčasnosti prebiehajú rokovania o oddlžení, pán minister zdravotníctva spoločne aj s ministrom financií, to sú obrovské čiastky. Ale podarilo sa nám pre tento rok, a takisto dobre viete, vyrokovať 50 mil. naviac do zdravotníctva oproti tomu, čo bolo navrhované a ďalších 100 mil. rezerva.
A máme teraz pred sebou spoločne a som presvedčený, že tá diskusia bude konštruktívna, aby sme ten ďalší rozpočet pre zdravotníctvo nasadili tak, že bude riešiť tie základné veci, ktoré je potrebné riešiť. Ale čo je najdôležitejšie pre nás, je nájsť mechanizmus na oddlženie nemocníc, pretože toto je niečo, čo v zdravotníctve jednoducho je niečo podobné, ak by som to nazval, ako nejaká pliaga. Musí sa to ozdraviť. A toto je kľúčová vec, ktorú musíme zvládnuť spoločne. A spoločne aj pripraviť rozpočet tak, aby sme mohli byť spokojní aj vo výbore pre zdravotníctvo.

To máte pravdu, že minister s tým v podstate súhlasil. Máte pravdu aj to, že sa zvýšili odvody tých vysoko alebo dobre zarábajúcich, vysokopríjmových občanov. Ale tak ako som to už pred tým povedal, ročne vznikala v zdravotníctve strata 100 mil. eur. Bolo jasné, že tí, že tie vysokopríjmové osoby nemôžu nahradiť 100 mil. A mechanizmy, ktoré mal, alebo teda zvýšenie efektivity a zlepšenie fungovania zdravotníctva, ktoré, ktoré mal priniesť nový minister, sa, samozrejme, nemohli, ale ani nemôžu v tomto roku prejaviť v takej miere, aby to mohlo spolu s týmto urobiť 100 mil. To znamená, že už vtedy ten štátny rozpočet, a to všetci vedeli, že ročne ten dlh narastá o 100 mil., že toto nemôže byť vykryté. A dneska sa ukazuje, že je to presne tak. (Reakcia z pléna.)

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Tak ešte raz. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som trošku síce obšírnejšie, ale pokúsil sa zhrnúť to v podstate, prečo na tento návrh zákona do Národnej rady predkladáme, a zároveň sa trošku pokúsil zhrnúť aj tie problémy, ktoré zdravotníctvo má, a prečo sme sa rozhodli dať viac-menej takúto nahrávku na smeč aj súčasnej vládnej garnitúre, nakoľko veľmi dobre vieme, pán kolega to spomenul, ja budem mnohé veci opakovať a zhŕňať po ňom, že je nevyhnutné dofinancovanie systému zdravotníctva tento rok. A tak ako každý rok, aj tento rok určite príde k navyšovaniu platieb za poistencov štátu. Aj minulý rok to tak bolo, bolo tomu v novembri, lenže bolo to spôsobom pozmeňujúceho návrhu veľmi rýchlo cez výbor a nebola k tomu adekvátna diskusia, a my sme si preto dovolili predložiť do Národnej rady teraz v tomto čase tento návrh zákona, aby mohol prejsť štandardným legislatívnym konaním, a teda s celou diskusiou, ktorú si naše zdravotníctvo v tejto situácii nutne vyžaduje.
Slovenské zdravotníctvo, ako bolo aj povedané, má jednu z najhorších štatistík v prežívaní na choroby odvrátiteľné systémom zdravotnej starostlivosti. Ak by sa optimálna zdravotná starostlivosť v našej krajine dostala všetkým, ktorí by ju potrebovali, tak až 45 % Slovákov by nemuselo umrieť, čo je závratné číslo, 11-tisíc ľudí ročne. Samozrejme, nikto nemá túto odvrátiteľnú úmrtnosť 100 %, lepšie povedané, teda na nulových hodnotách, ale vyspelé európske krajiny sa pohybujú okolo 24-25 %.
Taktiež máme aj jednu z najhorších dožití v plnom zdraví, ak nie úplne najhoršie, pretože u našich žien je dokonca úplne najhoršie dožitie v plnom zdraví, je to 54,6 roka, čo v podstate vám potvrdí viac-menej každý všeobecný praktický lekár. Tieto ambulancie sú plné chorých ľudí a denne údajne cez takú štandardnú ambulanciu prejde až 40 alebo až 60 pacientov, čo sa, samozrejme, nedá ani zvládať a, samozrejme, všetci starší ľudia sú na liekoch, čo potom neuveriteľným spôsobom zaťažuje aj celý systém. A analýza organizácie Health Consumer Powerhaus o úrovni zdravotnej starostlivosti v Európe zaradilo Slovensko za rok 2016 na 23. miesto, čo sa nezdá až tak strašne zlé, avšak my by sme sa mali porovnávať napríklad s našim susedom, čo je teda Česko. Toto susedné Česko sa umiestnilo v podstate za vyspelými európskymi krajinami na 13. mieste, čo len viac-menej potvrdzuje zlý politický manažment nášho systému od rozdelenia federácie. Ale treba povedať, že je to aj otázka financií, aj to tu bolo spomenuté. Vyspelé európske krajiny dávajú do svojho zdravotného systému oveľa viac financií. Jak niekto hovorí, že s tými financiami, ktoré súčasné slovenské zdravotníctvo má k dispozícii, sa dá robiť medicína porovnateľná so Západom, tak sa hlboko mýli. Len susedné Česko dáva až o 20 % viac, čo je v prepočte na jedného obyvateľa 311 eur na obyvateľa viac, a pán kolega Suchánek tu spomenul, v našom rozpočte by, keby sme sa chceli porovnať so susedným Českom, malo byť o 530 mil. eur viac. V Európskej únii priemer na obyvateľa ešte oveľa vyšší, o neuveriteľných 1 242 eur na obyvateľa. To je o 80 % viac.
Tak sami uznáte, že s tým, čo máme, skrátka špičkovú medicínu robiť nemôžme. Celý paradox tohto celého systému slovenského zdravotníctva, ktoré sa zdá byť aj dlhodobo podfinancované, neoptimálne manažované, kapitálové investície v štátnych inštitúciách sú neudržateľne nízke a neuveriteľne zanedbané, štátne nemocnice sa nám hrozivo zadlžujú, sú v nelichotivom stave, štátna poisťovňa v rekordnej strate, tak paradoxom je, že v tomto systéme si ešte stále mnohé firmy a podnikavci v zdravotníctve prídu na veľmi slušné zisky. Treba povedať, že zhruba 30 firiem, ktoré podnikajú v zdravotníctve, majú ročný zisk 3 mil. eur a 50 firiem až 1 mil. eur. Len keby sme sa pozreli na poskytovateľov laboratórnych vyšetrení a ich tržieb v roku 2015, zistili by sme, že vygenerovali zisk 22 mil. eur, z toho niektorí si prišli na neuveriteľnú rentabilitu tržieb, až 40 %. A jak to ja mám nejakým spôsobom hodnotiť, tak je to naozaj daň za nedokončenú reformu exministra Zajaca a neschopnosť strany SMER - sociálna demokracia riadiť naše zdravotníctvo.
Totiž ak v tejto situácii došlo k nedokončeniu reformy a odprivatizovali sa zo slovenského zdravotníctva len tzv. lukratívne hrozienka, s tým trebalo niečo robiť, a nie sa na to pozerať a dokonca sa na tom priživovať. A takýmto spôsobom, žiaľ, 10 rokov sa pozeráme ako sa nám zdravotníctvo humpľuje a zadlžuje. To znamená, štátne inštitúcie sú enormne zadlžené, zadlžujú sa každý rok. Budeme tu počúvať o tom, že je potrebné ich oddlžiť, ale ja sa pýtam, keď ich oddlžíme, ako to to bolo aj pred chvíľkou povedané, či sa nám znova nezačnú zadlžovať. Ja nemám absolútne žiadnu indíciu, že tieto nemocnice by sa mali prestať začať zadlžovať v budúcnosti. Možno to bude oddlžené len kvôli tomu, aby mohli do nich naliať ďalšie peniaze z eurofondov, pretože to je jedna z podmienok, aby neboli zadlžené, ale zoberte si, ako to vyzerá napríklad za posledný rok, a čo máme, čo máme k dispozícii čísla za éry nášho súčasného pána ministra. V roku 2015 vývoj dlhu v štátnych nemocniciach 589 mil., v roku 2016 narástol na 702 mil. To je aj viac ako tých 100 mil., čo hovoril kolega Suchánek. Takýmto spôsobom, žiaľ, sa tuná veci dejú a ja sa obávam, že po oddlžení, pokiaľ naozaj nebudú nastavené jasné podmienky, ako majú tieto inštitúcie fungovať, nebudú politickí nominanti vymenení za, za ľudí, ktorí budú mať hmotnú zodpovednosť. Nebude prijatá zákonná legislatíva, aby títo ľudia museli hospodáriť zodpovedne. Ja skrátka nemám momentálne v tejto situácii nejaký optimizmus.
Hovoril som o strate v Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Tak tá je kumulovaná, a to sa tu tiež snažil aj pán minister aj médiá potom, samozrejme, zobrali tieto čísla, ako keby určitým spôsobom podhodnotiť. Povedali, že výsledok hospodárenia za rok 2016 je len 112 mil. eur. No tak áno, super len 112 mil. eur za rok 2016. Samozrejme, preúčtovali nejaké straty, ako povedal kolega Suchánek, do minulého roku, ale neuhradená strata minulých rokov je 117 mil. eur, čo dokopy vytvára kumulovanú stratu Všeobecnej zdravotnej poisťovne 230 mil. eur. Keď si zoberieme k tomu stratu, alebo teda dlhy štátnych nemocníc, dostávame sa na miliardovú stratu v zdravotníctve a nepočítame pritom skryté dlhy.
Povedzme si trošičku, ako sme sa dostali vôbec k tomuto problému Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože, žiaľ...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak, ak dovolíte, vzhľadom k tomu, že za chvíľočku odíde už tá naša detská návšteva, ak dovolíte, nepatrí sa mi, ale dovoľte, aby som privítal na balkóne študentov, žiakov zo Základnej školy z Chrabrian, pokiaľ som to dobre povedal, tak dúfam... (Povedané so smiechom.) Takže buďte vítaní v Národnej rade! (Potlesk.)
Takže prepáčte, pán poslanec, nech sa páči.

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby som teraz trošku ďalej pokračoval a skúsil sa pokúsiť zhrnúť dôvody, prečo sa Všeobecná zdravotná poisťovňa ocitla v situácii, v ktorej sa ocitla, ktorú aj teraz a takýmto spôsobom riešime, pretože hlavný dôvod je ten, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, ako bolo povedané, v ozdravnom pláne má nadefinovanú dvojvetovú klauzulu. K ostatným úsporným opatreniam je investovaných 28 strán, ale v dvoch vetách je napísané, že bude nutné externé dofinancovanie našej štátnej zdravotnej poisťovni kvôli tomu, aby sa zabezpečila jej likvidita. Hej. Preto sa tu aj teraz bavíme, že sú nevyhnutné financie, dofinancovanie a relatívne urýchlene.
Dôvod vážnosti situácie je naozaj zjavný a nemocnice avizujú, že museli navyšovať platby za teda tú valorizáciu platov, ktorá každoročne prebieha, ten mzdový automat všetkých zdravotníkov, a, samozrejme, aj nemocnica najprv v minulom roku veľmi vytrvalo tvrdila, že na žiadne zvýšenie v tomto roku peniaze mať nebude. Čo sa, samozrejme, zmenilo určite aj po politických tlakoch, a teda nakoniec v januári Všeobecná zdravotná, potom následne ďalšie poisťovne zazmluvnili poskytovateľom zvýšené, zvýšené, teda zvýšené výkony, tak aby mohli vykryť, vykryť potrebu nárastu platov. Avšak bolo to len do 1. 7. do roku, 1. 7. tohto roku, takže hrozilo reálne, že od 1. 7. ten systém nám skolabuje a Asociácia súkromných nemocníc naozaj hrozila rôznymi opatreniami od prepúšťania až po to, že napadne mzdový automat na Ústavnom súde, tak ako to bolo v prípade sestier. To sa, samozrejme, teraz politicky zmenilo, aj keď ja by som sa naozaj pýtal, že odkiaľ Všeobecná zdravotná nám berie tie peniaze, ale tieto zmluvy boli predĺžené do konca roka, takže ten, ten hroziaci kolaps nám už teraz našťastie nehrozí.
A prečo sa dostala naša poisťovňa do tejto situácie? Každému jednoducho logicky zmýšľajúcemu, pragmaticky uvažujúcemu politikovi je jasné, že uviedla ju do tejto, do tohto, tejto, do tohto stavu nezodpovedná politika a bola to nezodpovedná politika strany SMER. A nakoľko ich nápady, resp. balíčky, ktoré, ktoré uplatnili v minulom období, neboli dofinancované, ale len hodené na plecia poisťovní a dokonca, čo sa ukazuje aj teraz, a hovorí to otvorene aj pán minister, bol zle odhadnutý odvodový bonus. Tým pádom si vlastne môžme povedať, že SMER takto nám rozdáva sociálne bonusy a niektorí ľudia si prídu na malé prilepšenie, avšak všetkým ostatným nám hrozí takmer kolaps zdravotníctva.
Čo napríklad sa dialo v minulom roku? Poisťovne boli v minulom roku povinné vykryť navýšenie platov zdravotníckych zamestnancov, ako som hovoril, dofinancovať ambulantnú sféru po zrušení poplatkov za prednostné ošetrenie, financovať rozšírenie skupín prijímateľov doplatkov za lieky či v ročnom zúčtovaní vrátiť nízkopríjmovým osobám ich odvodovo odpočítateľné položky. Len tieto opatrenia stáli Všeobecnú zdravotnú poisťovňu viac ako 100 mil. eur. Ďalšiu vec si treba povedať, že, že naša štátna poisťovňa bola nezodpovedne riadená politickými nominantmi SMER-u, ktorí zazmluvnili aj to, na čo poisťovňa nemala financie. Machináciami upravili minuloročné účtovníctvo a následne si vyplatili štedré odmeny za dobrý hospodársky výsledok. Toto je skrátka realita súčasnej vládnej garnitúry. Takto sa hospodári v najväčšej štátnej poisťovni.
No a posledná vec, ktorá sa niekedy podceňuje, niekedy preceňuje, klientelistické až tunelárske praktiky nominantov SMER-u pri zazmluvňovaní zdravotnej starostlivosti. Áno, máme tu tú známu tetu Anku, masérov Kostkov. Môj názor je, že je to naozaj len vrchol ľadovca a tých, tých, takýchto zazmluvnených klientelistických je oveľa, oveľa viac.
Najväčší problém je, že ozdravný plán, viac ako polovicu problému, ako som povedal, 150 mil. eur z 265 mil. eur, ozdravný plán na túto sumu neposkytuje reálne riešenie, ale, žiaľ, iba odsúva iba problém ďalej. Kým riešeniu 115 mil. eur sa mu venuje 28 strán, tak tejto časti sú venované dva riadky, ako som spomenul, a budú nutné externé, bude nutné externé dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne z cudzích zdrojov. Lenže čo je tým v podstate myslené? Keď sa nad tým zamyslíme, tak sa nám tu vlastne vynárajú viac-menej dve možnosti. Odpredaj kmeňa, o ktorom nikto nechce ani počuť, alebo potom pôžička a úver. Ja som veľmi zvedavý, ako to tu dopadne, ale už teraz by som chcel upozorniť všetkých, že pokiaľ sa na takéto riešenie nájde pôžička alebo úver, to nielenže odsúva toto riešenie, ale aj prehlbuje problém, ktorý Všeobecná zdravotná poisťovňa má, pretože táto pôžička bude určite zaťažená nejakým úrokom, nejakými poplatkami a pôjde to opäť na ťarchu poistencov, teda z našich odvodov sa bude realizovať aj tento úrok a tieto poplatky, z odvodov, z ktorých by mala byť financovaná zdravotná starostlivosť.
Ďalší veľmi závažný fakt je, ktorý som povedal, že poisťovňa v princípe nezazmluvňuje nových poskytovateľov, a teda nedvíha limity súčasných poskytovateľov. Treba si však uvedomiť, že takýto, takýto systém alebo takto zakonzervovať zdravotnú starostlivosť nie je možné, pretože naša populácia je z roka na rok viac prestarnutá, a teda nutne limity musia byť dvíhané, len keby sme mali hovoriť o zachovaní štandardu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Je to teda neúnosná situácia a ono sa hovorí, že tento ozdravný plán sa nedotkne základnej zdravotnej starostlivosti, ale keď si to preložíme do tohto, čo som povedal, tak je logické, že už tu sa šetrí na zdravotnej starostlivosti, pretože my keď nenadvihujeme limity, čo poisťovňa nerobí, my v podstate nespôsobujeme stagnáciu, ale pokles úrovne zdravotnej starostlivosti v našej krajine.
Ďalšia veľmi nepríjemná správa je a povedal už sám pán minister, že ozdravný plán, tak ako je teraz nastavený, priatelia, by trval 18 rokov. 18 rokov by bola poisťovňa v ozdravnom pláne a takéto úsporné opatrenia by sa mali kvázi vzťahovať na nás. A teraz, samozrejme, každý z nás je rád, že v rámci toho ozdravného plánu sa snaží efektívnejšie hospodáriť, snaží sa vychytávať problémy, ktoré vo financovaní niektorých položiek boli. Avšak treba jednu vec povedať, že je to naozaj neúnosný systém. A preto, a hovoril som o problémoch nemocníc, ktoré s tým majú, k tomu sa už teraz viac venovať nebudem.
Čo by som však chcel povedať je to, že situácia medzi zamestnancami Všeobecnej zdravotnej poisťovne je tiež veľmi kritická. A najmä po telefonáte pána premiéra generálnemu riaditeľovi na mnohých skrátka, ktorí aj pracovali na ozdravnom pláne, a skrátka nebolo, nebolo im jednoducho a v súčasnosti naozaj niektorí kľúčoví zamestnanci už odišli zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a niektorí mi povedali, samozrejme, anonymne, že taká situácia alebo taká klíma, aká tam je, tam nebola 11 rokov. A čo ma viac mrzí, že niektorí kľúčoví ľudia majú na stole nové ponuky, a, samozrejme, nemusím hovoriť, že sú kvalitné konkurenčné ponuky od finančných skupín, ktoré sa snažia v našom zdravotníctve pôsobiť.
Takisto pán Kočan si dosadil do poisťovne časť svojich ľudí, ktoré síce majú aké-také skúsenosti z poisťovníctva, ale nevyznajú sa v zdravotníctve, a čo je horšie, že časť týchto ľudí je, pre nich je príznačná určitá arogancia a dokonca niektorí, čo viem dostali pozície, ktoré najskôr ani nemali definovanú pracovnú náplň.
Pozrime si len napríklad na takýto problém e-Healthu. Ten nám je všetkým veľmi dobre známy, stál minimálne 47 mil., nehovoriac o ďalších stratách. A na tento systém sa skladáme všetci, skladáme sa cez príspevky našich poisťovní, ktoré musia odvádzať do NCZI pravidelne ročne. Za minulý rok v roku 2016 takto z nášho poistenia bolo do Národného centra zdravotníckych informácií prevedených viac ako 16 mil. eur. Za tieto, za túto sumu sa buduje e-Health. Paradoxom v tejto situácii a v stave, kedy je Všeobecná zdravotná poisťovňa, je vec, že predstavte si, že čo sa stalo. E-Recept, pán minister sa s tým teraz začína chváliť, že to bude fungovať od budúceho roku. Viete, akým spôsobom sa dostaneme k e-Receptu? Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je v ozdravnom pláne, si zaplatila e-Recept alebo softvér na e-Recept od spoločnosti Mediworx, ktorá je od svojho založenia, je 100 % dcérskou firmou Dôvery, a v podstate je to ten istý systém, ktorý používa Dôvera. Ale paradox toho celého, že zaplatila to Všeobecná zdravotná poisťovňa z našich peňazí, ktorá je v ozdravnom pláne. Takže takýmto spôsobom sa pripravuje e-Health.
To o tom zadlžovaní nemocníc som hovoril, akože je to naozaj neuveriteľné, samozrejme, sú to štátne nemocnice príspevkové vrátane univerzitných a fakultných a takisto zdravotné zariadenia v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, tam ten dlh nám narastá. Čo je celkom pozitívne, zariadenia delimitované na obce a VÚC transformované na neziskové organizácie, tam je mierny pokles dlhu oproti roku 2015 zo 145 mil. na 125 mil. eur. No a zariadenia transformované na akciové spoločnosti, tým sa darí ako keby najlepšie, tam je ale tiež dlžoba 57 mil. eur, ale je tam tak isto pokles oproti minulému roku. Najväčší, najväčší štruktúra záväzkov po lehote splatnosti, najväčšie dlžoby sú u dodávateľov liekov a materiálu, čo, samozrejme, sa nám predražuje, pretože tie faktúry potom majú dlhú splatnosť, sú tam, samozrejme, navyšované a tak ďalej. Z toho pohľadu je, samozrejme, to oddlženie a naštartovanie dobrého ekonomického hospodárenia nemocníc nevyhnutné, pretože nás to stojí ročne milióny eur. Čo je však hrozné, je to, že v podstate tie dlžoby vznikajú aj na Sociálnej, v Sociálnej poisťovni, je to 27,3 % dlhu a treba povedať, že bolo to údajne až 50 mil. eur, ktoré štátne zdravotnícke zariadenia zadlžili Sociálnu poisťovňu v minulom roku. Takýmto spôsobom sa ten dlh nám vlastne ešte prenáša aj na ďalšie štátne inštitúcie.
Ja by som vám len chcel na porovnanie povedať, ako hospodárili české nemocnice v minulom roku, a bol som prekvapený. Hospodárili s celkovým prebytkom 17 mil. eur, krajské: počet 49, zisk 6,5 mil. eur, mestské: počet 18, strata 1 mil. eur. Samozrejme, tým, že naše nemocnice sa takýmto spôsobom enormne zadlžujú z roka na rok, tak je jasné, že kapitálové investície v nemocniciach sú žalostne nízke, ak vôbec nejaké sú, a skôr sa len stále plátajú akútne diery. Ak by sme chceli dostať naše nemocnice na úroveň Českej republiky, museli by sme do nich ročne 20 rokov investovať 137 mil. eur a na úroveň rakúskych 441 mil. eur. Hovorí to štúdia Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku.
No, samozrejme, z toho obrovského marazmu jednoduché riešenie neexistuje, avšak v takomto systéme ešte systém nedofinancovávať a hrať sa tu na nejaké ručné riadenie nám príde ako veľký hazard. A práve preto sme ako prví minulý rok na jeseň, hneď potom, ako boli známe, ako bolo známe zlé hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a zároveň sme mali na stole návrh štátneho rozpočtu a s kolegom Alanom Suchánkom hneď zvolali tlačovú besedu, kde sme upozorňovali, že ten štátny rozpočet nie je dobre nastavený a že pri zachovaní štandardu poskytovania zdravotnej starostlivosti z minulých rokov naše zdravotníctvo nebude mať v roku 2017 dostatok finančných prostriedkov. Minister ho však, samozrejme, vtedy obhajoval, teraz už pripustil aj hroziaci kolaps v januári, zle vypočítanú odvodovú položku za nízkopríjmových zamestnancov a nutnosť dofinancovať celé zdravotníctvo.
Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcel by som povedať, že naozaj jednoduché riešenia neexistujú, ale momentálne si myslím, že je dobré, aby v tejto situácii sme podporili tento návrh, ktorý predkladáme, ktorý hľadá a umožňuje jedno riešenie, ktoré by Všeobecnú zdravotnú poisťovňu zbavilo dlhu a zároveň nezaťažilo poisťovňu ďalšími záväzkami z pôžičiek a úverov a zároveň sa dofinancoval systém, ktorý je nedofinancovaný, a musíme držať pánovi ministrovi palce, že tá efektivita v tom systéme sa bude zvyšovať. Takže týmto riešením je zmena zákonu, zákona poslanca Blanára, k tomu to bolo hovorené, a ktorý znížil odvody za poistencov štátu z dnešných 3,78 % aspoň na úroveň z minulého roku, 4,41 %.
Keďže je v súčasnosti už úplne jasné, že systém sa bude musieť dofinancovať aj cez zvýšenú platbu štátu za svojich poistencov, podávame vlastne vládnej koalície pomocnú ruku, aby podporila túto základnú myšlienku v štandardnom legislatívnom procese a v druhom čítaní eventuálne upresnila číselný údaj navýšenia odvodu, keď bude mať k dispozícii ďalšie výsledky hospodárenia Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som uviedol návrh tohto zákona, ktorý predkladá, predkladajú poslanci z poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
A začal by som s týmto dokumentom (rečník zobral do rúk výtlačok ústavy, ukazujúc ho plénu), ktorým je Ústava Slovenskej republiky, na ktorú sme ako my poslanci skladali poslanecký sľub a hneď v úvode, vlastne v prvej hlave v prvom oddiele v čl. II v ods. 1 sa píše: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo."
To znamená, poznáme my ako poslanci veľmi dobre tú prvú časť - "prostredníctvom svojich volených zástupcov", to sme my v tomto prípade, keď sa týka celej Slovenskej republiky, prípadne teda iných samosprávnych celkov, ale je aj tá možnosť priamo, ktorá je vlastne uvedená ako alternatíva alebo - alebo, a tam je teda veľmi dôležitý inštitút referenda, ktorý je tiež v ústave upravený potom od čl. 93, áno, od čl. 93 po čl. 100. Práve v tejto časti ústavy my navrhujeme zmeny. Je nám jasné, že ide ústavný zákon, o ústavu, takže nie je to vec, ktorú si presadíme nejakým jednoduchým hlasovaním alebo jednoduchým návrhom. Napriek tomu pokladáme si za povinnosť neustále túto tému otvárať a predkladať verejnej diskusii. Máme tu – nemôžem to ukázať, lebo to nedovoľuje rokovací poriadok (povedané so smiechom) –, ale máme tu zmluvu so Slovenskom, v rámci ktorej sme dali predvolebný sľub, že budeme bojovať za deti a rodiny, za prácu, podnikanie, proti korupcii, pre zdravie a vzdelávanie, pre bezpečnosť ľudí, a jeden z týchto, z týchto 23 sľubov, konkrétne dvadsiaty, je funkčné a efektívne referendum. A sľubujeme, že zavedieme, pokiaľ budeme mať tú možnosť, zavedieme nízkonákladové referendum, keď hlasovanie bude prebiehať v tej istej miestnosti ako iné celoštátnej voľby.
Veľmi jednoducho, tento návrh zákona hovorí o tom, aby kvórum, ktoré je v súčasnosti potrebné pre platnosť, kde je nadpolovičná väčšina, bolo znížené na 20 %, samozrejme, to je číslo do diskusie, a zároveň aby sa tieto voľby konali s inými celoštátnymi voľbami.
Viac potom poviem v rozprave a bolo by možné na mňa reagovať a prvý sa teda hlásim do tejto rozpravy, pán predsedajúci.

Ďakujem, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.