18. schôdza

Ja chcem pripomenúť, že pán predseda Ústavu pamäti národa možnože môže byť rád, že neprerokovávame jeho správu o polnoci, tak ako sme prerokovali správy komisáriek pre zdravotné postihnutie, a takže; nie, to bol len taký žart, ale no, žart; chcem tým povedať, že naozaj sa za to hanbím, aj to, že takto sa správame, takto nebola zobratá správa vaša na vedomie na zasadnutí výboru a takisto aj pani verejnej ochrankyne ľudských práv. Je to nedôstojné.

Ďakujem pekne. Naozaj, symboly sú vždy dôležité. Ďakujem kolegovi Dostálovi za pripomenutie týchto pamätných dní, tiež až po, vlastne po debate, ktorá prebehla pred týždňom, som sa dočítala, že bol to deň, ktorý, teda skôr do čiernej kroniky, ale významne symbolicky patriaci k tomu prerokovávaniu zákona, ktorý beriem ako niečo, čo môže aj zhoršiť možnože nie situáciu priamo, ktorý zhorší, tak to uzavriem, že ktorý jednoznačne zhorší situáciu v Ústave pamäti národa.
Na druhej strane dnes prerokovávaná správa, poviem, že včera som bola mimoriadne prekvapená pozitívne, že vôbec kolegovia prišli a neobštruovali, že si aspoň vypočuli, neviem, či si preštudovali správu, ale že boli ochotní si minimálne vypočuť naše pripomienky k správe o činnosti Ústavu pamäti národa. Takže to berem ako pozitívum, aj keď naozaj to veľké počudovanie je nad tým, že nie sú ochotní prijať správu na vedomie. Nemusia s ňou vyjadrovať, teda ani si neberú tú možnosť, že by sa vyjadrili k tomu, čo sa im nepáči, ale skrátka len zobrať na vedomie, že toto a toto sa v Ústave pamäti národa naozaj udialo. Je to len vlastne dokumentačný materiál, ktorý popisuje, čo všetko, aké akcie boli Ústavom pamäti národa vyprodukované, urobené, len zdokladovanie.
Ďakujem kolegovi za príspevok.

Ďakujem kolegyniam za reakcie a trošku ma až mrazí z toho, ako klesajú naše nároky. Pani poslankyňa Verešová tak polovážne-položartom povedala, že pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa môže byť rád, že neprerokovávame jeho správu v noci, ako sme prerokovávali napríklad správu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, a pani poslankyňa Jurinová je pozitívne prekvapená z toho, že kolegovia z koalície vôbec prišli na výbor a vypočuli si správu. No, to je teda dosť zlé, ak sme prekvapení z vecí, ktoré sú alebo by aspoň mali byť úplne normálne. To, že poslanci prídu na rokovanie výboru, alebo to, že parlament rokuje cez deň a nie v noci, sú veci, ktoré sú v slobodnej a demokratickej spoločnosti úplne normálne a prirodzené, a čudovať by sme sa mali vtedy, keď to tak nie je, nie, keď to tak je. Symboly sú naozaj vždy dôležité, aj takéto drobné veci sú dôležitými symbolmi.
Ďakujem.

Neviem, či máme dostatočný počet ministrov, aby sme mohli rokovať o interpeláciách, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Je tu pán podpredseda vlády Kaliňák, pán minister obrany, pán minister dopravy, pán minister zdravotníctva a pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ja mám interpeláciu na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Kaliňáka, tak dúfam, že ma aspoň počuje. (Reakcie z pléna.)
Takže, vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, dovoľujem si obrátiť sa na vás s nasledovnou interpeláciou: V ostatných rokoch príslušné zložky ministerstva vnútra venujú zvýšenú pozornosť rozvoju dobrovoľných hasičských zborov pôsobiacich v našich obciach a mestách, pričom ich modernizácia so sebou nesie nemalé finančné nároky v súvislosti s obnovou zastaranej techniky a rekonštrukciou hasičských zbrojníc. V tejto súvislosti si dovolím upozorniť vás na konflikt, ktorý sa rozvinul medzi starostom obce Malčice v okrese Michalovce Františkom Lopašovským, zhodou okolností kandidátom strany SMER – sociálna demokracia, ale to nie je to podstatné, a medzi dobrovoľným hasičským zborom. Keď sme začiatkom júna spoločne s kolegami zo Združenia občanov miest a obcí Slovenska ZOMOS navštívili na pozvanie občanov obce túto obec Malčice, dozvedeli sme sa od nich, že starosta Lopašovský koná neraz nad rámec zákonov či v rozpore s nimi. Jedným z problémov je i to, že pán starosta rozhodol koncom februára 2017 o odvolaní veliteľa miestneho dobrovoľného hasičského zboru, hoci na tento krok ho nič neoprávňuje a takouto právomocou nedisponuje.
Následne sa pán starosta rozhodol vymeniť zámky na hasičskej zbrojnici a znemožniť tak miestnym hasičom prístup k zbrojnici a technike, ktorú v nej majú uschovanú, a to vrátane vozidla, ktoré ste im vy osobne slávnostne odovzdávali v roku 2015. Od začiatku marca tak dobrovoľný hasičský zbor v Malčiciach, ktorý bol v roku 2016 v zmysle príslušnej vyhlášky ministerstva vnútra zaradený do kategórie A, nemôže kvôli svojvôli miestneho starostu Františka Lopašovského za SMER – sociálnu demokraciu na svoje výjazdy používať svoju techniku, čím dochádza k zjavnému všeobecnému ohrozeniu a škodám na majetku. Preto sa na vás obraciam s nasledovnou otázkou, na ktorú žiadam odpoveď. Je ministerstvo vnútra o tomto už niekoľko mesiacov trvajúcom stave ohľadom konfliktu starostu a dobrovoľného hasičského zboru v Malčiciach informované? Ako dosiaľ príslušné zložky ministerstva v tejto veci konali a ako mienia situáciu riešiť a ako mienite postupovať voči konaniu starostu obce?
Interpeláciu som podal aj písomne. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Dostál, mimoriadne ma teší, mimoriadne ma teší váš záujem o dobrovoľných hasičov a som rád, že fanúšikovia a podporovatelia dobrovoľného hasičstva v tomto pléne narastajú. Pretože vždy dobrovoľné hasičstvo nebolo spájané so žiadnou politickou stranou, ideológiou, smerovaním, ľavicovosťou, pravicovosťou a len s tým pomáhať v zmysle hesla, ktoré dobrovoľní hasiči majú napísané na svojich zástavách: Bohu na slávu a blížnemu na pomoc.
Rýchla odpoveď. Nemám tú informáciu, ak sa jedná o Malčice na východe Slovenska, to znamená, to bude okres Trebišov; Michalovce, dobre; situáciu veľmi radi preveríme. Nie je to však jeden jedinýkrát. Mňa veľmi teší, že odkedy sme začali s takzvaným rozmiestnením síl a prostriedkov v roku 2013, začínali sme zhruba na čísle okolo 700 dobrovoľných hasičských zborov. Dneska je v systéme už prihlásených 1 500 dobrovoľných hasičských zborov a tých problémov podľa mňa existuje tak asi desiatka. Čiže toto nebude jediný, bol ešte ďalší problém, kde dokonca nevyšli k požiaru vo vlastnej dedine z podobných dôvodov, bolo to dokonca neďaleko od Malčíc.
Čo je dôležité v tejto chvíli povedať, je niekoľko vecí. Dobrovoľní hasiči sú organizáciou, takzvané sú obecné hasičské zbory a dobrovoľné hasičské zbory, čo predstavuje, by som povedal, technologický substrát a personálny substrát. To znamená majetok, ktorý spravuje v tomto prípade obec, v prípade, že je to auto odovzdané, hovorili ste o roku 2015, to znamená, že je ešte vo vlastníctve ministerstva vnútra a je zapožičané na päť rokov, počas tej doby sa vykonávajú pravidelne kontroly. Tieto kontroly vykonáva dobrovoľná požiarna ochrana ako hlavný zastrešujúci partner pre ministerstvo vnútra, s ktorým máme uzavretú dlhodobú zmluvu o spolupráci a ktorý takéto veci vlastne má následne riešiť až, by som povedal, tou najkrajnejšou možnosťou, a to je odobratie zverenej techniky v prípade, že neplnia jedna alebo druhá strana úlohy, ktoré im vyplývajú zo zmluvy, ktorú vlastne majú k dispozícii. To znamená vrátane starostu. V tomto prípade väčšinou ministerstvo vnútra stojí na strane hasičov. Principiálne už len preto, že sú vlastne tí, ktorí sú výkonní, a snažíme sa vlastne rokovať o tom s obcou, ale aj častokrát s samotným združením miest a obcí.
Čiže môžem vám určite povedať, že túto situáciu podrobne preveríme, i keď predpokladáme, že informáciu, len teraz som nestihol ešte zatelefonovať, keďže som to od vás počul prvýkrát, tú informáciu dostanem podrobnú od dobrovoľnej požiarnej ochrany, aby sme nemali len jednu stranu mince, ale aj druhú stranu mince, čo je veľmi dôležité.
Častokrát dochádza k sporom medzi starým i novým vedením dobrovoľných hasičských zborov, dokonca to v niektorých obciach došlo tak ďaleko, spomeniem za všetky Fiľakovo, kde vlastne starí, ktorí odišli, by som povedal, nedokázali sa vysporiadať so zmenou, ktorú vykonal nastupujúci nový primátor, a tak sa založili až dva dobrovoľné hasičské zbory. Existujú dobrovoľné hasičské zbory, ktoré sú občianskymi združeniami, ktoré priamo dostávajú zmluvu s nami. A tú výpožičku nedávame obci, ale práve dobrovoľnému hasičskému zboru práve preto, že porozumenie medzi starostom a dobrovoľným hasičským zborom je, bohužiaľ, obmedzené alebo ľudsky neprekonateľné. Čiže to je tiež jedna z možností, kedy dobrovoľní hasiči si vytvoria vlastnú bunku, ktorá je potom partnerom pre dobrovoľnú požiarnu ochranu a nie samotná obec, ktorá fiktívne s tým majetkom nakladá.
Čo je dôležité vedieť, že síce môžu mať od nás auto vo výpožičke, po piatich rokoch automaticky prechádza do ich vlastníctva, ale samotná dajme tomu hasičská zbrojnica je vo vlastníctve obce, nie samotného dobrovoľného hasičského zboru. To sú veci, ktoré častokrát vyvolajú takéto polemiky. Takže moja odpoveď bude, mám 30 dní, predpokladám, že už dovtedy tá situácia sa podrobne bude dať zistiť a tá odpoveď by mala byť absolútne kvalifikovaná.
Ďakujem pekne, že sa staráte, a budem rád, keď takéto otázky budú čo najčastejšie.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol tiež dve moje interpelácie. Jedna sa bude týkať ministra hospodárstva pána Žigu a druhá, druhá je adresovaná riaditeľke Slovenského pozemkového fondu. Takže začnem pánom ministrom.
Pán minister, v minulom volebnom období poukazovali poslanci Národnej rady, nášho hnutia OĽANO – NOVA na možnú protiústavnosť niektorých ustanovení zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä tých, ktoré sa týkajú poskytovania jednorazovej náhrady vlastníkom nehnuteľností zo strany držiteľov povolenia, respektíve nimi poverených osôb. Bolo poukazované predovšetkým na neprimeranosť náhrady a nevhodnosť mechanizmu vyplácania náhrady, ktorú zvolil zákonodarca. Oba zákony pritom obsahujú identické ustanovenia, ktoré upravujú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, konkrétne § 10 zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a § 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.
Keďže vláda Slovenskej republiky odmietala vykonať nápravu, vec posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky a to vo vzťahu k § 10 zákona 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Vo svojom náleze, spisová značka PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12. 10. 2016 skonštatoval protiústavnosť § 10 ods. 5 druhá, tretia a štvrtá veta, § 10 ods. 9, § 10 ods. 10 prvá a tretia veta a § 10 ods. 12 prvá, druhá a štvrtá veta zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, pričom poukázal najmä na svoju predchádzajúcu judikatúru, ale aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a označil úpravu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zvolenú zákonodarcom za neprimeranú a prijatú v rozpore so záujmom na zachovaní proporcionality legislatívneho zásahu do právneho postavenia dotknutých vlastníkov. V zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak Ústavný súd, citujem, "ak Ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v ods. 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť".
Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhláseným spôsobom ustanoveným zákonom a ak ide o predpisy uvedené v ods. 1 písm. b) a c) aj s inými zákonmi a ak ide o predpisy uvedené v ods. 1 písm. d) aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
Napriek tomu, že šesťmesačná lehota uplynula, nemám vedomosť o tom, že by vaše ministerstvo vypracovalo, predložilo do pripomienkového konania a na schválenie vláde Slovenskej republiky novelu týchto dvoch zákonov, ktoré obsahujú rovnaké protiústavné ustanovenia. Navyše ani zo schváleného plánu legislatívnych úloh na rok 2017 takáto úloha nevyplýva, respektíve v prípade úlohy novelizovať zákon 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v septembri 2017 sa jeho zosúladenie s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky nespomína, hoci v tom čase už bolo jeho znenie známe.
Takýto postup ministerstva a v širšom ponímanie vlády Slovenskej republiky možno podľa môjho názoru považovať nielen za porušovanie Ústavy Slovenskej republiky, ale aj zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 310/2016 Z. z., najmä jeho ustanovenia § 4 ods. 2. Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok.
1. Aké kroky prijalo vaše ministerstvo v súvislosti s novelizáciou zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, aby vyhovelo nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, spisová značka PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12. 10. 2016 v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, respektíve aké kroky mieni prijať a v akom časovom horizonte?
Druhá otázka. Aké kroky prijalo vaše ministerstvo v súvislosti s novelizáciou zákona 251/2012 Z. z. o energetike a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov tiež s prihliadnutím na nález Ústavného súdu?
Takže to je prvá interpelácia na pána Žigu.
A druhú interpeláciu si dovolím adresovať novozvolenej riaditeľke Slovenského pozemkového fondu, kde by som ju chcel interpelovať v otázke konkrétneho prípadu týkajúceho sa podľa môjho názoru necitlivého zásahu do množiteľského materiálu ovocných stromov a drevín.
Takže obraciam sa na vás, pani riaditeľka, dovoľujem si vás interpelovať v otázke týkajúcej sa užívania a obrábania poľnohospodárskej pôdy, a to konkrétne v prípade Výskumno-šľachtickej stanice, s. r. o., v zastúpení Ivan Beňo, Veselé 377 (ďalej len "stanica"). Jej nasledovný problém je takýto:
Výskumno-šľachtiteľská stanica, s. r. o., Veselé so sídlom vo Veselom je riešiteľské pracovisko, ktoré bolo zmluvne zriadené v roku 2005 za účelom plnenia úloh Národného programu ochrany genetických zdrojov rastlín v problematike ovocných druhov. Konkrétne v katastrálnom území Borovce na časti pozemkov parcel CKN číslo 2128 a číslo 2117 boli evidované v roku 2013 kolekcie genetických zdrojov marhúľ, mandlí, broskýň, orecha kráľovského, myrobalánu, to jest teplomilných druhov ovocných, teplomilných ovocných druhov.
Nájomná zmluva na užívanie poľnohospodárskej pôdy bola uzavretá v roku 2005 so Slovenským pozemkovým fondom na dobu určitú a to od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2019. Pozemky boli v katastrálnych územiach Veselé, Rakovice a Borovce pri celkovej výmere 93,4 hektára. (80,86 hektára vo vlastníctve štátu a 12,54 hektára vo vlastníctve spravovaných neznámych vlastníkov, čo má Slovenský pozemkový fond spravovať.)
Listom Slovenského pozemkového fondu (ďalej len SPF) zo dňa 4. 3. 2013 bolo zástupcom stanice oznámené, že v katastrálnom území Borovce prebehli pozemkové úpravy, a preto dňom 31. 10. 2011, to znamená dva roky dozadu, zanikajú všetky nájomné vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam. Stanica má uvoľniť príslušné pozemky. Vôbec jej nebola ponúknutá zo strany Slovenského pozemkového fondu nová nájomná zmluva na ďalšie obdobie.
V roku 2013 boli konkrétne časti pozemkov parcely CKN číslo 2066 a 2086 a 2117 zo strany Slovenského pozemkového fondu ponúknuté ako náhrada v reštitučnom konaní oprávnenej osobe, súkromne hospodáriacemu roľníkovi inžinierovi Milošovi Drobnému. Bezodplatný prevod bol aj zrealizovaný a týmto počinom bola časť reštitučného nároku pána Drobného uspokojená. Pán Drobný vstúpil aj do užívania týchto pozemkov okrem iných aj v tom katastrálnom území Borovce a to na základe zmluvy uzavretej s fondom a to až do roku 2038. Stanica bola vylúčená z užívania poľnohospodárskych pozemkov, na ktorých boli aj trvalé porasty, ovocné stromy ako genetický materiál. Všetky protesty a sťažnosti zástupcov stanice boli zamietnuté z vašej strany. Následne podľa mojich dostupných informácií v ďalších rokoch boli všetky tieto stromy v počte niekoľkých stoviek pánom Drobným vyrúbané a odstránené. Je to podľa vás v poriadku? Preto sa vás chcem opýtať, aby ste mi dali odpoveď na nasledujúce otázky.
Mohli byť pozemky porastené stromami, ktoré sú kolekciou genetických zdrojov rastlín podľa druhov, rodov a odrôd s prideľovanými národnými evidenčnými číslami, predmetom reštitučného plnenia?
Aké boli ocenené, ako boli ocenené tieto porasty a následne započítané do reštitučnej náhrady pre oprávnenú osobu? Bolo to adekvátne ocenenie aj v konaní?
Komu vlastne patrili tieto porasty v čase plnenia reštitučného nároku pre pána Drobného?
Ako to, že bol vydaný – alebo nebol? – súhlas na výrub množiteľského šľachtiteľského porastu novému vlastníkovi bez akejkoľvek náhrady niekomu zaň, či už štátu, alebo stanici?
Aké boli podmienky Slovenského pozemkového fondu pri nájomnej zmluve s pánom Drobným, aby sa daný porast zachoval? Venoval sa vôbec tejto otázke niekto na Slovenskom pozemkovom fonde?
Ako Slovenský pozemkový fond v tomto prípade, ale aj všeobecne napomohol a napomáha plneniu úloh Výskumného ústavu rastlinnej výroby Piešťany, ktoré vyplývajú z rezortných rozhodnutia ministerstva pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka?
Ďakujem pekne, chcel by som odpoveď na tieto dve moje interpelácie.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť interpeláciu a priznám sa, že ma inšpirovala len prítomnosť pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Richtera, ktorá, teda interpelácia bude zameraná alebo venovaná jemu.
Už od septembra sa rieši kauza Čistý deň. Včera sme pri správe generálneho prokurátora sa dopočuli, že podal protest alebo teda Generálna prokuratúra podala protest, prokurátorský protest. Žiadam teda ministra o informácie, ktoré súvisia s prejednávaním kauzy Čistý deň alebo neodobratej akreditácie pre Čistý deň na akreditačnej komisii. Zaujíma ma, že či je pán minister stále presvedčený o tom, že ministerstvo rozhodlo v tejto veci správne.
Druhá vec, ktorú by som sa chcela pýtať pána ministra, súvisí s ukončením pracovného pomeru dvoch psychologičiek, ktoré, ktorým bol ukončený pracovný pomer s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Pýtam sa na opodstatnenosť ukončenia pracovného pomeru zamestnankyniam psychologičkám pani Hatrákovej a pani Hradilekovej, ktoré pracovali na živých projektoch, dokonca vyjadrovali sa, že mali predpoklad aj, že budú pokračovať v nových projektoch, ktoré už ústredie práce, ktoré s ústredím práce mali rozbehnúť.
Ústredie práce uviedlo, že išlo o organizačné zmeny. Je však veľmi zvláštne, že tieto organizačné zmeny prebehli v strede mesiaca alebo počas mesiaca, je to naozaj veľmi neobvyklé a nezvyčajné, a zároveň bolo zamestnankyniam, teraz už bývalým zamestnankyniam, odporúčané, aby okamžite ukončili pracovný pomer dohodou.
Pýtam sa pána ministra, že čo bolo skutočným dôvodom ukončenia tohto pracovného pomeru, pretože vieme, že zamestnankýň, ktoré majú vzdelanie psychológa, psychologické vzdelanie, na referátoch ústredia práce je naozaj málo a majú skôr problém so získaním kvalitných ľudí. Takže zdá sa mi dosť čudné, že ak s nimi bola predtým, ako sa vyjadrovali v médiách, plánovaná ďalšia práca, tak zrazu po niekoľkých týždňoch sú z organizačných dôvodov vedené ako v nadstave.
Takže toto prosím o zodpovedanie týchto otázok pána ministra, bola by som veľmi rada, ak by sa rozhodol reagovať aj ihneď, tak ako to urobil minister vnútra.
Tiež veľmi krátka interpelácia na ministra dopravy pána Érseka a súvisí s petíciou občanov, ktorú dostal z obce Nižná. Pán minister, v tejto súvislosti ma tiež, ak by ste vedeli reagovať, veľmi zaujíma, akým spôsobom ste sa k petícii postavili a ako bola petícia občanov, ktorú podpísalo viac ako tisíc ľudí, teda vybavená z pohľadu ministerstva dopravy. Petícia sa týkala, petícia sa týkala nespokojnosti občanov s tým, že jednak sú rozbité cesty, neopravený most a zlá situácia v infraštruktúre občanov, ktorí čakajú stále na začiatok projektu cesty R3.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, pán predseda, chcem hovoriť o súčasne dvoch témach, lebo sa nám prelínajú. Jednou témou je štandardná správa pána predsedu, ktorá síce z neznámych dôvodov nebola, nebola prijatá, teda mne neznámych dôvodov, zrejme politických, nie vecných, nebola prijatá na príslušnom výbore, ale podľa zbežného pohľadu aj podrobnejšieho pohľadu obsahuje celkom úctyhodný výčet aktivít Ústavu pamäti národa za minulý rok. Osobne si ja na tých aktivitách veľmi cením vedeckú prácu, cením si zahraničné vzťahy, ktoré pod súčasným vedením ÚPN značné rozšírilo. A osobne sa zúčastňujem Festivalu slobody, ktorý býva na výročie Novembra a ktorý Ústav pamäti národa za tie roky zdokonalil na jednu reprezentatívnu akciu, ktorá sa rozšírila ďaleko za múry úradu, do škôl, do kín, medzi mladých ľudí a študentov.
Zároveň ale tento rok je špecifický preto, zdá sa, že zápas o pravdu o minulosti prebieha oveľa intenzívnejšie než kedykoľvek od vzniku inštitúcie ÚPN. Nepamätám si obdobie, kedy by súčasne hrozilo spochybňovanie pravdy o minulosti aj zo strany pravicového extrémizmu a tak isto aj zo strany pohrobkov komunistického režimu. ÚPN ale za tie roky, ktoré uplynuli, získal na autorite a chcem poďakovať aj jeho súčasnému vedeniu, preto aj napríklad v reprezentácii inštitúcie ÚPN zoči-voči známemu oligarchovi zo susedného štátu sa choval tak, ako sa inštitúcia, ktorá proste obhajuje faktické historické dokumenty, chovať má.
Neviem posúdiť, či práve tento incident, ktorý sledovala aj tlač v Českej republike, či práve ten spôsobil to, že sa zápas o minulosť stal do istej miery déja vu, pretože to, že by sa malo účelovo meniť zákon pred vypršaním mandátu predsedu správnej rady, je niečo, s čím sme už v tomto období nerátali. Myslel som, že je to naozaj vec, ktorá pominula spolu s vládou HZDS. Vtedy bolo dosť častým, že sa účelovo menili zákony, aby sa jednoducho odstránila nejaká osoba. Dokonca spomínam si, aj riaditeľ sa odstraňoval aj dvakrát za jedno volebné obdobie, lebo jednoducho, jednoducho nevyhovoval vtedajšej moci.
Na tejto schôdzi sa už personálie riešili, bol to riaditeľ RTVS. Nech už máme na to, ako tá voľba dopadla, akýkoľvek názor, treba povedať, riadne bol dokončený mandát riaditeľa RTVS. Niečo hovorí aj to, že prvýkrát vôbec odkedy, odkedy máme verejnoprávne médiá, ale aspoň bol dokončený. A jasné, že pokiaľ sa riaditeľ RTVS volí v parlamente, tak politici sa nezhodnú na predstave, kto by to mal byť, a legitímne sa zvolilo podľa mojej mienky aj absolútne korektne to, čo sa zvolilo.
Teraz ale sme tu pred chvíľou schvaľovali zákon, ktorý mení pravidlá ÚPN. A všetci vieme, ako tu sedíme, že je robený na mieru toho, aby súčasný predseda, ktorý má dobré výsledky podľa zahraničných pozorovateľov aj podľa tej správy, mohol byť odstránený. Komentár k týmto udalostiam by mohol zabrať hodiny, ale, ako vieme, rokovací poriadok dávno už neumožňuje ísť do hĺbky a ísť do minulosti, mohol by som rozprávať o tom naozaj pomerne dlho. Bol som jeden z predkladateľov toho zákona, hlasoval som zaňho, potom ho vrátil prezident Rudolf Schuster a znovu sme ho prehlasovali. Mal som so zakladateľom ÚPN aj rôzne polemiky o tom, ako užíval zákon o ÚPN. To ale všetko by patrilo skôr na nejaký seminár.
Tu dnes by sa patrilo iba zhodnotiť správu. Ja chcem stále veriť, že nie poslednú správu súčasného predsedu správnej rady, a chcem veriť a apelujem na vás, aby ste nerobili zásah do zákona. Zákon o ÚPN rátal s tým, že predseda správnej rady nevyhovie každému, je to mimoriadne citlivá inštitúcia a práve preto, ako aj podobne iné verejnoprávne inštitúcie, aj tento ústav má presne definované, kedy môže byť riaditeľ odvolaný. Všetci vieme, že takáto príčina nenastala.
Zvážte, nechcem to vôbec dramatizovať ani preháňať nejak, ale apelujem, zvážte, či k tomuto kroku pristúpite. Doposiaľ sa takáto operácia nikdy nerobila na ÚPN. Keď sme už dokázali zniesť, že riaditeľ RTVS dokončil mandát, dokončila mandát pani ombudsmanka a nebudila vždy sympatie u určitej časti politickej scény, ale dokončila svoj mandát ako v každom štandardnom štáte, apelujem, aby sme v tomto prípade nepúšťali naspäť zápach z 90. rokov, kedy sa zákony, ktoré mali garantovať riaditeľom alebo predstaviteľom verejnoprávnych inštitúcií nezávislosť, brutálne lámali cez koleno len preto, aby im ukázali, že žiadnu nezávislosť nemajú a keď sa znepáčia, tak pôjdu preč.
Na záver chcem pánovi riaditeľovi poďakovať za jeho prácu aj za minulý rok. Chcem sa mu poďakovať aj za to, že myslí na to, že tento rok bude 30. výročie, resp. jeho zamestnanci, myslím, že je tam taká mladá skupina, ktorá sa tým zapodieva, že tento rok bude 30. výročie vydania Bratislavy nahlas. Je to publikácia, ktorá mala svoju, mala svoj význam v našej ceste za slobodou a je tiež pozoruhodné, že Národná rada v minulom volebnom období ju v istom zmysle cenila alebo vyzdvihla.
Ďakujem, že ÚPN pripravuje medzinárodnú konferenciu, očakávam, že Festival slobody pripravíte, pán predseda, rovnako kvalitne ako každý rok. Tam už určite musíte mať teraz rozbehnuté práce, lebo po lete už by bolo neskoro.
A chcem tiež zdôrazniť to, čo sa patrí povedať. Je chyba, že chýba stále ešte Múzeum zločinov komunizmu, je chyba, že ÚPN nemá stále sídlo, v ktorom by také múzeum možno mohlo byť, ale nemuselo. Podstatné je, aby ÚPN nekočovalo a aby to bola inštitúcia, ktorá aj tým sídlom naznačuje, že sa dá spoľahnúť na jej účinkovanie a vedeckú a výskumnú prácu.
Už tu spomenul pán Dostál ilustratívne, ako málo pracovníkov má ÚPN. Samozrejme, my sme republika, ktorá do tej sebareflexie veľa neinvestuje. Týka sa to aj Historického ústavu SAV, vieme všeobecne, aká je, ako málo peňazí sa dostáva u nás práve do oblastí sebareflexie, historiografie, spoznávania, analyzovania svojej vlastnej cesty. Chcel by som popriať ÚPN, aby raz mohlo byť aspoň niekoľkonásobné a aby posunulo výskum tým pádom aj zdrojových materiálov tam, kde dávno mal byť.
Som rád, že môžeme mať ÚPN napriek rozporom, ktoré okolo neho sú. Verím, že budeme môcť mať, keď znovu pripomeniem aj ten 21. jún, keď to už spravil aj jeden z rečníkov predo mnou, že raz budeme môcť mať aj tento deň označený za pamätný. Chcem na to apelovať, aj to je súčasť pamäti národa, rovnako ako pamätný deň 21. augusta, kedy nás zradne prepadli okupačné vojská. To všetko je veľmi potrebné práve v tejto dobe.
A skončím tým, čím som aj začínal, kedy akoby problém minulosti a to, že spoločnosť ešte celkom neuzavrela mnohé kapitoly z tej kapitoly a ony žijú popri sebe rôzne naratívy, čo toto je za republiku, prečo máme tú republiku a na akom základe stojí republika a žijú tie naratívy popri sebe. Je to jednak dôkaz toho, že žijeme v slobode, na druhej strane každá taká doba, kde sa vytiahnu pochybnosti o samotnej demokracii a kde sa zjavujú politické strany, ktoré sú protisystémové a ktoré hovoria o úplne zrušení základov štátu, každá takáto doba by mala byť pre Národnú radu veľmi závažnou a nemala by byť dobou, v ktorej rozbijeme aj tie základy, ktoré sa podarilo vytvoriť. Jedna z takých inštitúcií pre tú pamäť národa, keď už sme to takto nazvali, je aj inštitúcia ÚPN... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán Budaj, prepáčte...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca.
Vážený pán poslanec Budaj, keďže ste poďakovali pánovi predsedovi správnej rady za dobre spracovanú prácu a za úspechy, ktoré dosiahol, ja si myslím, že treba doplniť toto poďakovanie a rozšíriť toto poďakovanie aj na všetkých pracovníkov a zamestnancov tohto úradu. Rovnako treba poďakovať správnej rade a dozornej rade, že prispeli k tomu prijateľnému výsledku a dobrému výsledku.
Chcel by som v podstate iba povedať, že napriek tomu, že tak ako pani Jurinová povedala, že Ústav pamäti národa má vnútorné problémy, tak že nachádza isté kapacity a istú schopnosť fungovať navonok tak, ako to od neho vyžadujeme. Možno treba tiež povedať to, že od roku 2014, keď sme dostali prvé signály o tom, že sú tam isté názorové rozdiely vo vnútri inštitúcie, má pán riaditeľ dostatok času na to, aby sa tými vzťahmi zaoberal a možno aby to moderoval tak, aby k týmto napätiam nedochádzalo.
Takže ak dnes hovoríme o tom, že je na stole návrh, ktorý hovorí o tom, že viac kompetencií by mali dosť tí ľudia, ktorí dostali dôveru od Národnej rady, od prezidenta Slovenskej republiky a od vlády Slovenskej republiky, a že tí sami by si mali zo seba, svojho stredu zvoliť toho svojho reprezentanta, tak dávame tejto inštitúcii viac slobody, viac demokracie a ako verejnoprávnej inštitúcii jej dávame, povedal by som, to, čo jej v demokratickej spoločnosti patrí, viac liberálnej demokracie.
Preto nerozumiem výhradám voči zákonu, ktorý je na prerokovaní v Národnej rade a bol by som rád, keby sme ho vnímali tak, ako je predložený, a nepripisovali jeho autorom to, čo chcete, aby v tomto zákone možno bolo, ale ktoré tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som veľmi stručne rád podporil to, čo povedal pán poslanec Budaj v dvoch bodoch. Jeden je, že Ústav pamäti národa potrebuje konečne svoje sídlo, dôstojné sídlo, dostatočne efektívne, praktické sídlo, svoju budovu. Viem už, že o tom sníval už Ján Langoš, a viem, poznám ten príbeh, tú anabázu toho sťahovania sa z jedného miesta na druhé. Nerobí to dobre ani pracovníkom, ani archívom. To je jedna vec.
Druhá vec, že chcem sa pridať k pánovi poslancovi Budajovi v pripomenutí Bratislavy nahlas. Tí, ktorí sme už vtedy vnímali politiku, keď Bratislava nahlas vyšla, 30 rokov to bude budúci rok, tak vieme, aký závažný počin a odvážny počin to bol. Takže pridávam sa k spomienke.
Ďakujem.