19. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za otázky alebo úvahy, ktoré ste povedali. Samozrejme, nie je jedno, či 160 m² alebo 120 m², ale ja si viem predstaviť a aj ja som vychoval deti v menej ako 120-metrovom dome, rodinnom dome, a, chvalabohu, sú zdraví, vyspelí, skončili vysokú školu. Ale rozumiem tomu, rozumiem tomu, čo hovoríte, pán poslanec, že treba byť, štát je preto, aby vytvoril podmienky. Samozrejme, my s tým súhlasíme, ale finančné prostriedky sú jedna vec a druhá vec sú 160-metrové byty alebo 120-metrové.
Treba len povedať, že tento rok všetky nájomné byty, ktoré boli podané na ministerstvo dopravy, vo výške 25 mil. dostali podporu, pôjdu von. A dobre sa nám javí aj možnosť, a treba tu povedať o možnostiach, samozrejme, o zatepľovaní starších domov ako desať rokov. A prečo to hovorím? Pretože tie sú tiež možno menej ako 160 m², sú to tie 15-metrové alebo 12 x 12 domy, teraz neviem presne, aj so všetkými múrmi obvodovými, ale v konečnom dôsledku aj to je možnosť pre mladé rodiny. Keď im týmto predĺžime životnosť, vymeníme okná, zateplíme a to, čo sme zaviedli, zákon, ten jednoduchší spôsob možnosti nadobudnúť finančné prostriedky za týmto účelom, si myslím, že tiež je jedna možnosť kúpa týchto starších domov, zateplenie, oprava a, samozrejme, je to možnosť.
Ale súhlasím s vami. V tomto kole neviem vám podporiť tento pozmeňujúci návrh. Uvidíme hlasovanie, jak dopadne, ale je fakt, že štát musí vytvoriť podmienky. Zatiaľ máme na tieto podmienky, ktoré vytvárame, a za tým si stojím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.
V predloženom návrhu zákona sa navrhuje možnosť podporiť nový typ nájomného bytu, a to štartovací byt. Ide o nájomný byt bežného štandardu s podlahovou plochou do 50 m² a limitovanou dĺžkou nájmu pre oprávnenú domácnosť maximálne na šesť rokov. Na obstaranie takého bytu sa navrhuje možnosť poskytnutia vyššieho podielu dotácie, garážové stojisko v rámci obstarávania technickej vybavenosti.
Návrh zákona obsahuje taktiež úpravy a doplnenia, ktoré spresňujú podmienky pre poskytovanie dotácií a povinnosti vlastníka nájomného bytu ohľadom tvorby fondu prevádzky a údržby opráv.
V rámci rokovania výborov boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, a s odporúčaniami gestorského výboru súhlasím.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (tlač 571), v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 686 zo 14. júna 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 249 zo 4. septembra 2017, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 174 zo 4. septembra 2017, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 134 zo 4. septembra 2017. Výbor Národnej rady pre sociálne veci o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 145 z 5. septembra 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, úvodom poviem, že tento návrh nepodporíme, a poviem prečo.
Ministerstvo dopravy podľa nás má v gescii mnoho dôležitých a dôležitejších vecí, ako riešiť sociálne otázky. Sociálne otázky má riešiť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré najlepšie vie, koho podporiť, kto je sociálne odkázaný, prečo ho podporiť a predovšetkým má aktualizované každoročne informácie, komu sa ako mení sociálne postavenie, sociálna situácia a kto potrebu alebo kto pomoc potrebuje.
Vyberem len niektoré veci z tohto zákona už teraz platné, ktoré napríklad práve nesystémovo riešia sociálne potreby tých ľudí, pre ktorých podľa tohto zákona vlastne je tá pomoc potrebná.
Tieto dotácie idú do obcí. Už v úvode vlastne vznikajú administratívne náročnosti v procese obstarávania objektov, pretože sú presne definované maximálne ceny za meter štvorcový v nákladoch, ktoré obec môže vynaložiť. Obec musí ďalej držať takéto nehnuteľnosti a objekty 20 rokov v režime nájmu. To znamená, síce v tejto chvíli sa možno tešia a radujú, že dostanú dotácie, v tomto prípade ešte aj zmenené na tie malometrážne byty do 50 m², a navyše, čo teda nepokladáme za sociálne, že štát ide prispievať ešte aj na garážové státia v týchto domoch.
Obec má ďalej podľa tohto zákona ďalej zviazané ruky vo výške nájmu, pretože toto určuje ministerstvo dopravy.
Ďalší problém, ktorý vidíme a ktorý nie je systémový, je, že zmluva sa podpisuje na 3 roky s takým nájomcom, v niektorých prípadoch na 10, pričom v prípade, že sa sociálna situácia tohto človeka zmení, tak sa v čase platnosti takejto zmluvy na túto zmenu neprihliada.
O tom garážovom státí som vravel, a preto veľmi zjednodušene, myslíme si, že tak ako robí ministerstvo dopravy sociálnu starostlivosť alebo sociálne opatrenia vo veci vlakov zadarmo, nemalo by ani to robiť a nemala by ani pod ministerstvo dopravy patriť ani téma dotácií do obecných bytov. Myslíme si, že ak je treba niekomu pomôcť, potom máme tu ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré najlepšie, najlepšie vie, komu pomoc treba efektívne. A keby toto sa robilo takto, tak by bolo aj viac peňazí pre tých, ktorí pomoc naozaj potrebujú.
Ja sa len desím, dúfam, že to sa nestane, že ministerstvo dopravy napríklad v budúcnosti začne pristupovať sociálne ešte aj k takým poplatkom, ako sú diaľničné známky, a dočkáme sa tu návrhu, že bude niekto mať úľavy na takýchto veciach. Jednoducho každý a každé ministerstvo nech robí veci, na ktoré ho máme, ministerstvo dopravy má, myslím si, dosť problémov s cestnou infraštruktúrou, môžem povedať len, koľko rôznych námetov mi chodí aj od občanov, teraz najväčší problém Strečno, kde neustále hrozí zosunutie svahu. Tu, tu, pán minister, tu lobujte za peniaze do takýchto vecí, do infraštruktúry, motoristi si určite zaslúžia za svoje poplatky a platby viac, ako dostávajú.
To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpením Ekvádoru k existujúcej dohode o obchode s Kolumbiou a Peru sa posilňuje právny rámec pre obchodné štáty v Európskej únii s touto krajinou a uľahčuje vzájomný obchod a investície. Okrem toho pristúpenie k dohode predstavuje pre Ekvádor príležitosť vykonať hospodárske reformy, integrovať sa do globálnej ekonomiky, zvýšiť blahobyt, ako aj upevniť rast záujmu zlepšenia životných podmienok obyvateľov.
Samostatná dohoda o obchode bola podpísaná medzi EÚ, Kolumbiou, Peru dňa 26. júna 2012, pričom s Peru sa uplatnilo od 1. marca 2013 a s Kolumbiou od 1. augusta 2013. Rokovania o pristúpení Ekvádoru do tejto dohody sa začali v januári 2014, ukončené boli v júli 2014. Protokol bol podpísaný všetkými zmluvnými stranami po zasadnutí Rady pre vonkajšie záležitosti obchodné 11. novembra 2016 v Bruseli a predbežne sa vykonáva od 1. januára 2017.
Pre krátkosť času poskytnutého členským štátom EÚ na prípravu podpisu nebolo možné prerokovať protokol pred jeho podpisom. V súlade s pravidlami pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax bolo treba, teda predkladám na odsúhlasenie aj o podpis. Protokol je medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá právo alebo povinnosť fyzických osôb alebo právnických osôb, podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou prezidentom vyžaduje vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon a ktorá sa po ratifikácii vyhláseným spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana, je v súlade so zahraničnoobchodnými záujmami Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a vyslovenie súhlasu s protokolom o pristúpení.
Ďakujem za pozornosť. Koniec.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, výbor Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o pristúpení k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Ekvádoru (tlač 620).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 648 zo dňa 27. júla 2017 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 4. septembra 2017 a prijal uznesenie č. 251. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 4. septembra 2017 a prijal uznesenie č. 136.
Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o pristúpení k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Ekvádoru a rozhodnúť, že Dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o pristúpení k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Ekvádoru a rozhodnúť, že Dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále.

Pamula, Peter, poslanec NR SR
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o pristúpení k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Ekvádoru (tlač 620a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 146 z 5. septembra 2017.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Petra Pamulu, aby informoval o výsledku rokovania výboru, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem. Ja len pripomínam členom výboru pre sociálne veci, že dnes o 12.00 hod. je rokovanie nášho výboru k tlači 691, k návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi Richterovi. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 46 ods. 1 písm. t) zákona o ochrane osobných údajov predkladám Správu o stave ochrany osobných údajov za roky 2015 a 2016.
Od 1. marca 1998 je táto správa desiata v poradí. Cieľom správy je poskytnúť komplexný prehľad o stave ochrany osobných údajov v kontexte úloh, ktoré úrad pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov plnil za roky 2015 - 2016. Ochrana osobných údajov prešla v hodnotenom období dôležitým vývojom na európskej úrovni, ako aj v podmienkach Slovenskej republiky. Zásadným faktorom, ktorý ovplyvnil fungovanie úradu, bolo prijatie nariadenia o ochrane osobných údajov v roku 2016 v Európskej únii. Tento krok výrazne ovplyvnil legislatívu v budúcom období rovnako na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni. Okrem prípravy legislatívy úrad v rámci MPK uplatnil v roku 2015 219 pripomienok, z toho 89 zásadných k 69 návrhom, v roku 2016 80 pripomienok, z toho 53 zásadných k 30 legislatívnym návrhom.
Oproti predchádzajúcemu obdobiu preniesol úrad ťažisko kontrol z posudzovania formálneho dodržiavania zákona na posudzovanie reálneho vplyvu ochrany spracúvania osobných údajov. Úrad v roku 2015 vykonal 19 plánovaných kontrol a 90 mimoriadnych kontrol, v roku 2016 19 plánovaných a 63 mimoriadnych. Výber pokút z týchto kontrol oproti predchádzajúcemu obdobiu stúpol o 168 %, spolu 158-tisíc euro v týchto rokoch. V hodnotenom období úrad začal celkovo 510 konaní, z toho 71 na základe vlastnej iniciatívy.
Pre občanov úrad pripravil zrozumiteľnejšiu webstránku, všetko v rámci možností personálnych... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud v rokovacej sále. Ak sa chcete rozprávať, tak nech sa páči, máte poslanecký bufet.

Pőtheová, Soňa, predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov
Súčasťou informovanosti verejnosti je aj vydávanie metodických usmernení, ktorých úrad za toto obdobie vydal 6. (Reakcia z pléna. Odmlčanie sa rečníčky. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, poprosím vás, páni poslanci, vybavte si to vedľa a nechajte priestor pani podpredsedníčke, aby mohla nerušene uvádzať svoju správu. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Galko, poprosím vás.
Nech sa páči, pani predsedníčka.

Pőtheová, Soňa, predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov
Ďakujem vám veľmi pekne.
Konzultáciám s verejnosťou vyhradil úrad istý čas, kedy môže verejnosť volať a komunikovať s úradom a s právnym oddelením. V roku 2015 sme vybavili 2 011 telefonických žiadostí a v roku 2016 úrad vybavil 1 795. Ten počet je naozaj dosť veľký. Občania využívajú túto možnosť. Častokrát sú to, samozrejme, nielen súkromné osoby, ale aj najmä advokátske kancelárie, ktoré sa takýmto spôsobom informujú, ako vykladať zákon.
Písomné vyjadrenia v roku 2015, to bolo 450 písomných vyjadrení, a v roku 2016 520. Kancelária súčasne je podľa zákona povinná vykonávať skúšky fyzických osôb na výkon funkcie zodpovednej osoby. V tomto období to bolo 1 437 ľudí, ktorí sa prihlásili na výkon tejto skúšky.
Napriek tomu ochrana osobných údajov v hodnotenom období si vybudovala postupne svoje miesto v rámci uplatňovania základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. V súčasnosti sa teda pripravujeme na nové nariadenie. Prichádzame snáď ešte v tomto období, dúfame, že sa nám to podarí teda v októbri, do Národnej rady aj s novým zákon, ktorý výrazným spôsobom upraví ochranu osobných údajov. Postupujeme presne, keďže je to nariadenie Európskej únie, je ten zákon jasne daný a nemáme veľa možností prispôsobovať sa požiadavkám trhu, ktorý je na Slovensku.
Správa o stave ochrany osobných údajov za roky 2015 a 2016 bude po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky zverejnená na webovom sídle a poskytnutá médiám a verejnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam správu o prerokovaní Správy o stave ochrany osobných údajov za roky 2015 a 2016 (tlač 645) vo výbore.
Gestorský výbor rokoval o predmetnej správe na svojej 29. schôdzi 5. septembra 2017. Výbor prijal uznesenie, v ktorom odporúča Národnej rade Správu o stave a ochrane osobných údajov zobrať na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe v tlači 645a. 
Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedníčka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nechcem dlho diskutovať, len by som chcel využiť prítomnosť pani predsedníčky na také krátke zamyslenie.
Bolo prijaté nové európske nariadenie a teraz my budeme prijímať zákon, ktorým ale vlastne nemôžeme skoro nič urobiť, lebo sa nemôžeme odchýliť od toho európskeho nariadenia, keďže európske právo je nadradené slovenskému právu napriek tomu, že niektorí s tým majú problém alebo niektorí si myslia, teraz odbieham trochu, že ak zmeníme ústavu, tak nebudeme musieť rešpektovať európske právo. Budeme.
Ale podľa môjho názoru tým vyvstáva nejaký problém, ktorý sa týka, povedal by som to, účasti verejnosti a nielen najužšej odbornej verejnosti, ale občianskej verejnosti, politickej verejnosti na príprave práva, ktoré platí aj v Slovenskej republike. Pretože kým medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona nie vždy, ale niekedy a vo viacerých prípadoch sa stáva predmetom diskusií a debát vnútropolitických, vyjadrujú sa k tomu politické strany, občianske združenia, odborníci, tak príprava európskej legislatívy nemá takúto publicitu, nestáva sa až predmetom takýchto debát.
Samozrejme, možno je to chyba verejnosti, médií, že o tom neinformujú politikov, že sa o to nezaujímajú, ale vidím v tom istý problém, lebo ochrana osobných údajov je vec, ktorá sa týka veľkého množstva ľudí, veľkého množstva organizácií a subjektov, ktoré pracujú s osobnými údajmi. A my budeme postavení pred to, že v podstate môžme schváliť, ale ak máme nejaké iné predstavy, tak sa do toho nemôžme zapojiť.
Tak sa chcem teda spýtať, že akým spôsobom sa slovenská verejnosť zapájala alebo zapája do prípravy nariadenia. Či neuvažujete o niečom takom, že možno v budúcnosti, ak sa budú diať dôležité zmeny, pripravovať sa dôležitá legislatíva, tak tie veci by mali byť nejako posunuté aj na vnútropolitickú debatu, aby pozícia Slovenska nebola iba pozíciou nejakých úradníkov, ktorí sú tam vys... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), ale naozaj bola výsledkom diskusie vnútropolitickej a nájdenia buď teda konsenzu, alebo väčšinového názoru, alebo prinajmenšom aby sa do pozície Slovenska v takýchto veciach premietla aj tá vnútropolitická diskusia.
Ja si uvedomujem, že to sa týka v podstate všetkého, všetkých oblastí, kde existuje európske právo, ktoré má prednosť pred slovenským právom, ale špeciálne, myslím, aj v prípade ochrany osobných údajov už sa aj niečo objavilo, že, neviem, či kolega Beblavý, alebo kto kritizoval nejaký zámer a potom sa teda ukázalo, no že nič sa s tým nedá robiť, lebo už je to odsúhlasené na európskej úrovni, len si to akosi málokto alebo skoro nikto na Slovensku, nepochybujem o tom, že vy áno, ale mimo vášho úradu niekto všimol. Čiže či máte nejakú predstavu, ako urobiť ten proces prípravy práva transparentnejším a otvorenejším verejnosti.
Ďakujem.