19. schôdza

5.9.2017 - 19.9.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.9.2017 o 11:16 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:55

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, pekne ste to zhrnul a, samozrejme, tiež súhlasím s vami, aby sa zverejňovali tie plnenia na ťažbu dreva. Veľký problém po osemdesiatom deviatom vznikol v tom, že časť lesných pozemkov išlo či už urbariátom, fyzickým osobám alebo právnickým osobám a zhruba z výmery dva miliónov hektárov, čo máme lesa na Slovensku, Lesy Slovenskej republiky, š. p., zhruba milión, 900-tisíc hektárov užívajú oni. To znamená, viac-menej na to máme dosah. Už veľký problém je s tými súkromníkmi a musím povedať, že niektoré urbariáty sa správajú veľmi macošsky ku svojmu majetku, ktorý teda zdedili v rámci svojich predkov, a tam je tá kontrola neskutočne ťažká, ako to vlastne skontrolovať. Už nehovorím o tých nočných kadejakých výjazdoch, kde vetriesky a plné autá pod rúškom tmy odvážajú drevo, a mám veľa hlásení ľudí, ktorí, viac-menej im to tiež drása srdce.
Ja som sa pýtal aj keď tu bolo programové vyhlásenie vlády, ako si jednotliví ministri predstavujú udržateľnosť ich rezortu. Udržateľnosť ich rezortu aj v tom lesníctve a nech povedia tie svoje kritériá ako to odovzdáme ďalšej generácii. Ako ste povedali, Slovensko je zelené a myslím, si, že nemáme právo, aby naše deti žili v horších podmienkach, ako sme my zdedili od našich rodičov alebo našich prarodičov. Sľuby, ako vidíte, boli tu už veľa a riešenie problémov, som rád, že ste to povedali, nech si to vezmú aj oni. Nech si to vezmú, tie naše rozumy, ktoré my im dávame. Ja hovorím, že oni momentálne, tí, čo sú veriaci, vo vládnej koalícii hrešia tým, že zanedbávajú dobro. My sa snažíme im, v dobrej viere im dať návod, že riešte to, lebo je to veľký problém, a oni to zanedbávajú. No raz, ja ako veriaci hovorím, raz sa budeme hore spovedať a budeme si to komunikovať, čo sme tu robili my, vy, opoziční, koaliční. No a chcem vedieť ako to budú zdôvodňovať, že toto neprijali alebo tieto naše dobre mienené rady pod svoju vlajku nevzali.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.9.2017 o 10:55 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:57

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Aj ja by som chcel veľmi pekne poďakovať pánovi Budajovi, ktorý upozornil na naozaj jednu schizofréniu, obrovskú schizofréniu tejto vlády. To znamená, na jednej strane tu životné prostredie chránime a na druhej ničíme. Hovoril o podpore uhlia a na druhej strane podpore obnoviteľných zdrojov. Iba si dovolím ho trocha poopraviť. Tých štyristo miliónov eur nejde na uhlie, ale naopak na tie obnoviteľné zdroje. Na uhlie ide sto miliónov. Ale naozaj ten vplyv tých sto miliónov je tak devastačný, že tých štyristo miliónov sa absolútne akýmkoľvek spôsobom zneguje.
Hovorili ste tiež o takzvanej tarife za prevádzku systému, čo je podpora uhlia a obnoviteľných zdrojov kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktoré sú v podstate nejakou skrytou daňou, ktorú my všetci platíme v cenách elektriny. Celkovo to ročne dosahuje 550 až 600 mil. eur. Tak ako je nastavený zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, tie sa budú podporovať minimálne do 2025 alebo aspoň tie prvé, po tom sa začne postupne vypadávať. Čo sa týka uhlia, toto má byť až do roku 2030. Čiže naozaj neskutočné, neskutočné údaje.
Dovolím si ale pripomenúť náš návrh zákona, ktorý sme na minulej schôdzi s Jankou Kiššovou predkladali, ktorý hovoril práve o tom, že táto tarifa za prevádzku systému ako politické opatrenie alebo rozhodnutie by sa mala presunúť na štátny rozpočet, aby naozaj tí politici prevzali zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Bohužiaľ, tento nám vtedy neprešiel. My sme vtedy dokonca aj vyčíslili, kde máme v tom rozpočte na to nejaké rezervy.
No a posledný bod, čo si dovolím upozorniť. Na tejto schôdzi predkladáme zákon, kde chceme regulovať cenu uhlia ako komodity, pretože naozaj my dneska nevieme, čo všetko platíme práve v tej podpore uhlia, a týmto by sme tomu mohli zabrániť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.9.2017 o 10:57 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:00

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zúčastnili rozpravy. Bola naozaj veľmi výdatná, aj polemická, aj veľmi odborná. Ďakujem aj poslancom koalície, ktorí viacerí z výboru pre životné prostredie si vypočuli tieto argumenty. Verme, že v koalícii si uvedomia, že toto je problém nás všetkých. Je to problém našich detí. Vynikajúco to zhrnul bývalý predseda tohoto nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pán Fecko, ktorý upozornil, že sme povinní odovzdať krajinu v dobrom stave, nie zúboženú, nie s vyholenými stráňami, aké vidíme teraz. Ak rýchle zasiahneme, spoločnými silami vytvoríme pravidlá a schválime, hoci aj ústavnou väčšinou, to som presvedčený, zmenu k lepšiemu, aby sa nič takéto nemohlo stať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2017 o 11:00 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:01

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Rovnako ma veľmi príjemne prekvapila pomerne široká a dlhá rozprava k tomuto bodu, ktorý je naozaj iba takou pomerne malou zmenou, ako sa hovorí, možnože malý krok pre človeka, veľký krok pre ľudstvo.
Tento zákon, ako aj povedal pán Budaj, tu nebol prvýkrát. Už v minulosti bol predkladaný, vtedy aj spolu s našimi poslancami. Myslím si, že bol predkladaný aj v minulom období. Ale toto nie je zákon, kde by sme my mali riešiť politiku. Toto je zákon naozaj o lesoch Slovenskej republiky, ktoré potrebujú dneska nejakým spôsobom našu pomoc. Súčasne sme sa veľmi pekne, myslím si, že vyfarbili. Každý, kto sa prihlásil do tej debaty, ukázal, že naozaj má také nejaké to zelené cítenie a debatovali sme hlavne v takom možnože troška užšom kruhu.
Ale boli tu aj poslanci vládnej koalície. Ja si myslím, že hoci sa do tej rozpravy nezapojili, veľmi dobre pochopili a povedia kolegom, o čom toto je, že je to naozaj apolitický zákon a je potrebné ho podporiť. Ak ho nepodporíme, nepodporia, my ho podporíme. Ak ho nepodporia teraz, nech si ho kľudne osvoja. Ale čo by som chcel hlavne teraz ešte zaapelovať na tú liberálnu časť týchto poslancov, ktorí sedia v Národnej rade, nebudem menovať, iba sa pozriem. Bolo tu veľmi veľa povedané aj takých možnože emotívnych vyjadrení. Častokrát sme hovorili aj teda o tej ekológii, ktorá možnože s takým tým liberálnym pohľadom na tú ekonomiku až tak nesúvisí.
Ale dovolím si ešte raz pripomenúť tie čísla. My máme spotrebu palivovej drevnej biomasy, ročnú, 2,95 mil. ton. A celkový potenciál, to znamená aj z tých lesných aj nelesných pozemkov je 4,7 mil. ton. Takže naozaj ten potenciál je výrazne vyšší ako tá spotreba, a preto nie je vôbec žiaden dôvod na to, aby sme my pílili, štiepkovali a pálili kvalitné drevo a pľundrovali lesy práve na energetické účely. A k tomuto smeruje práve aj tento zákon. Čiže preto aj prosba o podporu tých, ktorí možnože nie sú takí zelení, ale myslia to aj s tou ekonomikou dobre.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

11.9.2017 o 11:01 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:04

Gábor Grendel

Vystúpenie 11:06

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ku ktorému by som sa tiež rád vyjadril potom vo svojom vystúpení v rozprave, do ktorej som sa písomne prihlásil, tak predpokladám, že po pánovi predkladateľovi až dostanem priestor.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

11.9.2017 o 11:06 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:08

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, keď počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu vznikol zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tak jeho autori ho prezentovali mottom, čo nie je tajné, je verejné. Po sedemnástich rokoch sme sa však dopracovali do stavu, kedy toto heslo potrebujeme preformulovať asi takto: čo je verejné, je naozaj verejné. O tom je táto novela. Špekulanti, ktorí sa snažia obísť svoju zákonnú povinnosť zverejniť informáciu, totiž vykladajú paragrafy, už dnes platné paragrafy infozákona, po svojom. A vykladajú ich tak, aby nezverejnili to, čo by mohlo prekaziť nejaký ten biznis v pozadí. Aby som nehovoril len vo všeobecnosti, poviem aj svoju konkrétnu skúsenosť.
Hlavné mesto Slovenskej republiky čaká tento rok najväčšia zákazka počas funkčného obdobia súčasného úradujúceho primátora pána Nesrovnala. Ide o tender na verejné osvetlenie za približne 140 mil. eur. Každý doterajší primátor Bratislavy vedel, že dvadsaťročná zmluva spoločnosti Siemens vyprší 31. decembra 2016 a každý doterajší zodpovedný primátor by v takejto situácii urobil to, že by vypísal súťaž, aby ju stihol aj vyhodnotiť tak, aby nový prevádzkovateľ mohol nastúpiť hneď na druhý deň po vypršaní zmluvy, to znamená 1. januára 2017. Primátor Nesrovnal mal na toto dva roky. Fakt je však taký, že dnes už bez súťaže od januára tohto roka pokračuje spoločnosť Siemens v prevádzkovaní verejného osvetlenia v Bratislave. Fakturuje si za to zhruba 130-tisíc eur mesačne, pretože do 31. decembra 2016 nielenže nebola vyhodnotená súťaž, ale ani len nebola vypísaná na prevádzkovanie verejného osvetlenia.
Ako to súvisí s touto novelou zákona? Ešte pred vypísaním 140-miliónovej súťaže si magistrát hlavného mesta objednal audit stavu verejného osvetlenia, a to od spoločnosti Deloitte za 130-tisíc eur. Tento audit, na ktorý sa poskladali Bratislavčania zo svojich daní, primátor Nesrovnal niekoľko mesiacov odmietal zverejniť. Mohli si ho na magistráte pozrieť iba mestskí poslanci, ale aj to len pod podmienkou mlčanlivosti. Pred širokou verejnosťou zostal tento audit utajený. Ja som s takýmto prístupom samozrejme súhlasiť nemohol, preto som požiadal magistrát o sprístupnenie tohto auditu podľa infozákona, ale bolo mi to odmietnuté najprv na úrovni riaditeľa magistrátu a potom aj v rámci odvolacieho konania primátorom Nesrovnalom. Nezostalo mi teda nič iné ako podať na hlavné mesto žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia a, čuduj sa svete, po podaní žaloby primátor zmenil názor a aspoň čiastočne tento audit zverejnil.
Zaujímavé však boli hlavne argumenty hlavného mesta, prečo konalo tak, ako konalo na prvom stupni aj na druhom stupni. Tie argumenty považujem za nezákonné, takto sme argumentovali aj pred súdom, ktorý zatiaľ teda o tejto žalobe nerozhodol, a tie argumenty hlavného mesta boli nasledovné: "Paragraf 11 odsek 1 písm. a) info zákona, ktorý znie: Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť neukladá a ktorá písomne oznámila, že so sprístupnení nesúhlasí." Tento dôvod však z môjho pohľadu neobstojí, pretože tento istý § 11 hneď v ďalšom odseku hovorí, že, citujem, "ustanovenie písm. a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov". Čiže stačí, aby bola splnená jedna podmienka, ale v Bratislave v prípade verejného osvetlenia sú splnené obidve podmienky, pretože išlo o informácie, ktoré boli získané za verejné prostriedky a týkajú sa používania verejných prostriedkov. Je teda nepochybné, že audit za 130-tisíc eur bol zaplatený z verejných prostriedkov.
Dôvod č. 2 magistrátu na nesprístupnenie sa týkal § 11 ods. 1 písm. c), a síce: "Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva." Lenže ani audítorská spoločnosť Deloitte, ani spoločnosť Siemens prevádzkujúce verejné osvetlenie neuviedli žiadne konkrétne informácie, ktoré by sa mali týkať duševného vlastníctva, a začali sa jedna spoločnosť vyhovárať na druhú. Spoločnosť Deloitte uviedla, že so sprístupnením auditu v zmysle mojej žiadosti súhlasí, ale len pod podmienkou, že s tým bude súhlasiť spoločnosť Siemens. Spoločnosť Siemens sa na otázku magistrátu vyjadrila, že so sprístupnením auditu by aj súhlasila, ale nevidela ten audit a tým pádom nevie, ktoré informácie tvoriace tajomstvo duševného vlastníctva obsahuje, a preto so sprístupnením súhlasiť nemôže.
Ako som uviedol už predtým, môj názor je, že platí, že ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, tak tieto výhovorky jednoducho na úplné utajovanie určite neplatia. A ak má niekto problémy s duševným vlastníctvom, tak nech sa podľa toho zariadi už pri vypracovaní takejto analýzy.
Čiže aby som to zhrnul, som presvedčený, že takýto postup samosprávy bol v rozpore s infozákonom, ale ak to niekto potrebuje po lopate dostať do zákona, tak to ponúkame v tejto novele.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2017 o 11:08 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:11

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pánu poslancovi Grendelovi za to, že veľmi presne a jasne opísal "hlavu XXII", teda pomery, aké panujú na Bratislavskom magistráte, pokiaľ ide o zverejňovanie auditov. Zároveň sa mu chcem teda poďakovať, že napriek mojim obavám nevyčerpal všetko to, čo som mal v pláne a čo mám v pláne povedať ja, ako sa mi to často stáva pri jeho vystúpeniach, keď vystupuje k tej istej téme ako ja. A po tretie, myslím si, že tento návrh zákona si treba zapamätať, pretože keď sa nás pán primátor Nesrovnal nabudúce bude pýtať, že čo sme ako poslanci Národnej rady urobili pre Bratislavu, no tak určite mu budeme môcť povedať, že ste predložili a že sme hlasovali za tento návrh zákona, ktorý určite je v záujme aj Bratislavy, aj iných samospráv, aj inej verejnej správy. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.9.2017 o 11:11 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:15

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Je mi ľúto, že máme dnes na programe rokovania tento návrh zákona, je mi ľúto, že sa musíme zaoberať novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dielne kolegov z poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Je to totiž dôkaz toho, že žijeme v nefungujúcom štáte a dokonca je to dvojnásobný dôkaz toho, že žijeme v nefungujúcom štáte. Slušný, demokratický a fungujúci štát by informácie, ktoré kolegovia navrhujú povinne zverejňovať, zverejňoval alebo teda prinajmenšom sprístupňoval aj sám od seba, aj bez toho, aby tu vôbec nejaký zákon o slobodnom prístupe k informáciám existoval. Už samotná existencia zákona o slobodnom prístupe k informáciám je svojím spôsobom dôkazom nefunkčnosti tohto štátu, pretože slušný, demokratický a fungujúci štát by takéto informácie, teda informácie, ktoré má k dispozícií a kde nie je dôvod ich utajovať, zverejňoval a sprístupňoval občanom sám od seba bez toho, aby ho k tomu nútil akýkoľvek zákon. Bohužiaľ, nežijeme v úplne slušnom, demokratickom a normálne fungujúcom štáte, a preto zákon o slobodnom prístupe k informáciám potrebujeme.
Tento zákon je, alebo návrh zákona je však dôkazom, že ani zákon o slobodnom prístupe k informáciám nestačí. Všetky informácie, ktoré sú návrhom zákona, ktorý máme teraz na stole navrhované na povinné zverejňovanie, sú totiž informácie, ktoré sa majú, nemusia sa zverejňovať, ale prinajmenšom by sa mali na žiadosť sprístupniť, pretože neexistuje žiadny zákonný dôvod na ich nesprístupnenie. To, že tu teraz rokujeme o tomto návrhu, je dôkazom toho, že štát a, žiaľ, aj samospráva zákon o slobodnom prístupe k informáciám nerešpektujú. Je to diera, ktorú je potrebné zapchať.
Ja bývam často skeptický k legislatívnemu aktivizmu, teda k tomu, že sa vyskytne hocijaký problém, tak si vymyslíme návrh zákona alebo novelu zákona, ktorou to ošetríme a vyriešime, miesto toho, aby sme sa snažili uplatňovať existujúce zákony, ktoré tie situácie pokrývajú a úplne by stačilo, keby sme sa podľa nich riadili a keby sme ich dokázali vymáhať. Žiaľ, žijeme v krajine, keď miera vymožiteľnosti práva je taká nízka, že niekedy to inak ako cez novelu zákona nejde. Preto je dobré, že kolegovia prišli s týmto návrhom zákona, a myslím si, že zákon si zaslúži podporu.
Keďže mám také tušenie, že nebudem mať možnosť sa bližšie k obsahu návrhu vyjadriť v druhom čítaní, tak skúsim pár poznámok k textu už v prvom čítaní, hoci normálne by to bolo až, asi až v druhom čítaní, ale teda pre prípad, že by to neprešlo, tak by som rád povedal niečo aj k obsahu toho návrhu.
Samotné, teda samotný obsah, že sa majú zverejňovať analýzy, správy, ankety, prieskumy, expertízy a ďalšie informácie, ktoré sa získali za finančné prostriedky, s ktorými táto verejná, povinná osoba, čiže orgán štátu alebo samosprávy, hospodári, to je podstata zákona. A to je myslím, že bez diskusie v poriadku, aj keď to iba nahrádza to, že nedokážeme si vymôcť od orgánov verejnej správy, aby dodržiavali už existujúci zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Je tam potom bod 2, ktorý hovorí o tom, že takéto informácie sa zverejňujú na dobu najmenej piatich rokov od dňa zverejnenia. Tu si myslím, že navrhovatelia sú malo ambiciózni. Prečo päť rokov, prečo nie desať, prečo nie 25, prečo nie na dobu neurčitú? Aj novela zákona, ktorá sa pripravuje na pôde ministerstva spravodlivosti, počíta s tým, že povinne zverejňované informácie, či už zmluvy alebo iné, by mali byť zverejňované na dlhšiu dobu ako na 5 rokov. A keďže hovoríme o zverejňovaní na webe, nie je vôbec žiadny dôvod, aby tie informácie neboli zverejnené natrvalo. Nie je to žiadny, alebo teda ak je to nejaký finančný náklad, tak je ten finančný náklad úplne zanedbateľný a myslím si, že ak teda sa dostane návrh zákona do druhého čítania, tak v tomto by som určite predložil pozmeňujúci návrh, aby sme tú dobu povinného zverejnenia informácie predĺžili aj vo vzťahu k týmto informáciám, aj vo vzťahu k všetkým iným informáciám. Nie je žiadny dôvod, aby raz zverejnená informácia na webe nebola zverejnená natrvalo.
Potom by som sa ešte chcel dotknúť prechodného ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že ten zákon nemá byť retroaktívny, teda sa má týkať iba štúdií, analýz, prieskumov a tak ďalej, ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Aj tu by som bol pravdepodobne ambicióznejší. Nemám konkrétny návrh formulácie, ale mnohé dôležité informácie, ktoré boli získané za verejné prostriedky a neboli zverejnené a neboli sprístupnené a naďalej ich povinné osoby majú k dispozícií, myslím si, že takéto informácie by mali byť zverejnené, aj keď sa objavili aj pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, pretože sú to informácie, ktoré majú byť sprístupnené. A keď majú byť sprístupnené, nie je žiadny reálny dôvod, aby neboli aj zverejnené. Možno by, možno by sa to mohlo ošetriť tak, že by sa to týkalo napríklad informácií, ktoré po nadobudnutí účinnosti boli sprístupnené na žiadosť, teda sú to informácie, o ktoré sa niekto zaujímal, tak povedzme, že tie informácie, aj keď vznikli aj pred účinnosťou tohto zákona, majú byť zároveň aj zverejnené.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je, sú rozpočtové dopady tohto návrhu. Predkladatelia v doložke vplyvov píšu, že "napriek mierne zvýšeným požiadavkám administratívneho charakteru sa od návrhu zákona očakáva výrazný pozitívny vplyv v oblasti vplyvov na rozpočet verejnej správy a to najmä vďaka úsporám pri nakladaní s verejnými financiami, osobitne pri zadávaní zákaziek spočívajúcich vo vypracovaní analýz, štúdií a podobne. Ide o predpoklad, ktorý sa nemusí naplniť, a sekundárny efekt návrhu zákona, preto sa pozitívny vplyv ani nevyčísľuje. Od návrhu zákona sa očakáva aj významný pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovanie poskytne verejnosti dostupnosť ďalších údajov prostredníctvom informačných technológií". Tu ma zarazila reakcia ministerstva financií, ktoré dávalo k návrhu skupiny poslancov stanovisko, v ktorom sa uvádza, "v dĺžke vybraných vplyvov je uvedené, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s možnými úsporami pri nakladaní s verejnými financiami, osobitne pri zadávaní zákaziek", atď., zároveň je v bode A 3. uvedené, že "z návrhu vyplývajú mierne zvýšené požiadavky administratívneho charakteru, t. j. možno predpokladať zvýšené výdavky rozpočtu verejnej správy". Ministerstvo financií k tomu uvádza: "Vzhľadom na uvedené je potrebné v súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy uviesť a kvantifikovať predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov."
No musím sa priznať, že toto stanovisko mi príde maximálne formalistické, pretože áno, ak sa bude musieť zverejňovať viacej informácií na weboch povinných osôb, tak asi to tie povinné osoby bude čosi stáť. Neviem si predstaviť, ako by predkladatelia, ktorí sú poslancami, dokázali takéto niečo vyčísliť. To si myslím, že by nedokázalo ani ministerstvo financií vyčísliť. A áno, možno očakávať nejaké pozitívne vplyvy, že sa nebudú dávať proforma zákazky na vypracovanie nejakých analýz, ktoré nemajú úplne žiadnu hodnotu, alebo sú úplne nezmyselné alebo sa to prinajmenšom obmedzí a tým sa ušetria aj nejaké finančné prostriedky, alebo tie analýzy budú vypracované kvalitnejšie. Takže áno, bude to mať aj pozitívny vplyv, ale kvantifikovať ho nemožno. A ministerstvo financií s tým má problém a žiada, aby to bolo kvantifikované.
Tu by som rád poukázal na analógiu s návrhom novely Obchodného zákonníka, ktorý tu minulý týždeň predkladala pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorý má viesť aj k tomu, aby sa obmedzili podvody pri narábaní s odbornými spoločnosťami a pri ich fúziách, a teda možno očakávať, že ten zákon bude mať aj nejaké pozitívne vplyvy, ak sa obmedzia podvody. Napriek tomu tie pozitívne vplyvy nie sú vyčíslené. Myslím, že pán poslanec Heger sa na to pýtal, že či existuje nejaká kvantifikácia tých vplyvov, a tiež je to dôležitá vec a pani ministerka mu normálne a poctivo odpovedala, že pokiaľ vie, tak sa žiadna kvantifikácia nerobila. Lebo ako urobíte kvantifikáciu vplyvov, že keď sa obmedzia nejaké podvody, tak ako ich vyčíslite, keď neviete ani presný rozsah dnes? A neviem, teda, či s tým ministerstvo financií malo nejaké problémy. Teda je to vládny návrh zákona, išiel pokiaľ viem do parlamentu bez rozporov. Takže ministerstvo financií od ministerstva spravodlivosti, od ministerstva nežiada nejakú podrobnú kvantifikáciu a v analogickej situácii vyčíta skupine poslancov, že žiadnu kvantifikáciu nespravili, alebo teda, že nevyčíslili presne dopady na rozpočet verejnej správy.
Myslím si, že napriek tejto výčitke ministerstva financií je zjavné, že návrh bude mať pozitívne dopady na rozpočty subjektov verejnej správy, a nielen preto si zaslúži našu podporu v prvom aj v prípadných ďalších čítaniach.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.9.2017 o 11:15 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:16

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Dobre si to povedal, Ondro Dostál. Drobučké pripomienky alebo doplnenia možno z mojej strany. Takto ako ten zákon, takto vyzerajú alternatívy k súčasnému vládnutiu. A ďakujem teda predkladateľovi, že s týmto prišiel. Veľmi dobrá vec. Takýto zákon môže viesť pri dobrej aplikácii k minimalizácii predraženia investícií a nákupov. A ak to myslí niekto vážne s korupciou, tak preto hovorím, že nulové predraženie by znamenalo nulovú korupciu. Jednoducho, keď nebude z čoho, tak bude poriadok.
Pripomienku k tomu, čo si aj ty hovoril, tá analýza dopadov, ja mám takú, že návrh zákona prináša text, že nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy. Ja si myslím, že má, že pozitívny, pretože vidím, veľakrát som sa rozprával s ľuďmi, ktorí majú softvérové firmy, že nemôžu získavať ľudí, pretože dotované firmy im ich sťahujú na projekty, ktoré neprodukujú takmer nič. Čiže má vplyv na, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tým pádom aj na sociálne, pozitívne sociálne vplyvy.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.9.2017 o 11:16 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video