19. schôdza

5. 9. 2017 - 19. 9. 2017
 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 16:21 hod.

Mgr.

Jana Cigániková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:21

Jana Cigániková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Eugen, ja by som ťa len doplnila o takú maličkosť, lebo ako obvykle hovoril si veľmi múdro. Len som si všimla taký detail. Ja viem, že vy v tej vládnej koalícii máte teraz úplnú pohodu a možno by ste sa v rámci tej pohody mohli začať spolu rozprávať, lebo síce v tomto zákone podporujete kúpeľníctvo, ale je na tejto schôdzi predložený iný návrh zákona, tlač 630, kde zvyšujete poplatky za ubytovanie a za stravu. Asi o tom neviete, lebo nie je to váš minister. Ale ešte raz opakujem, bolo by dobré začať v rámci koalície komunikovať, alebo sa na to vykašlite a zložte to. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 16:21 hod.

Mgr.

Jana Cigániková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:22

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, Eugen. Pridám sa, nesklamal si. Ja som rád, že si doplnil aj práve takú to ekonomickú stránku toho, tej kritiky, ak tak poviem. Ja by som ešte len doplnil k tomu, k tej podpore cestovného ruchu, že opäť presne, že tá argumentácia tu, že ideme podporovať nejaký cestovný ruchu, to mi nesedí opäť s tými prioritami, ktoré vidíme v rozpočte. A opäť mi tu chýba nejaká taká plošná koncepcia a manažérsky opek. Keď sa na to pozerám, tak vytrhnúť teraz nejaké zrnko a tomu sa venovať primárne a mať pocit, že toto zachráni alebo vzbudí cestovný ruch na Slovensku, si nemyslím, že je riešenie. Že toto naozaj volá po nejakej väčšej koncepcii, ktorá tuná zatiaľ nie je komunikovaná aj v súvislosti, ako súčasť toho celého balíku. Takže ja si naozaj neviem pomôcť, mne to príde ako veľmi populistické a nešťastné riešenie práve preto, že to je len také zalepenie očí, že je to zase niečo, čo, proste ľuďom chceme zalepiť oči.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 16:22 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:23

Radovan Baláž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vo výbore určite pred druhým čítaním budeme ďaleko viacej tento návrh zákona rozoberať. Ja by som sa teda vrátil k tomu kúpeľníctvu, ktorým ste začali to vaše vystúpenie a odvolali ste sa na programové vyhlásenie vlády s tým, že prostredníctvom kúpeľníctva chceme znižovať tie regionálne rozdiely. A spomenuli ste, že tých 22 kúpeľov je v tých rozvinutých regiónoch. Zdá sa mi to trošku krátkozraké, nakoľko, ako už pán poslanec Fecko spomínal, pred dávnymi časmi tu bolo niekoľkonásobne viac tých kúpeľných domov. A práveže my chceme podporiť vznik aj tých nových kúpeľov, ktoré boli, napríklad Korytnica, napríklad kúpele Sliač, ktoré sú taktiež v dezolátnom stave, a chceme pomôcť im k tomu, aby naozaj od tej obnovy tých technologických zariadení aj budov mali nejakým spôsobom zvýhodnené. Čiže my chceme naštartovať práveže aj tie novovznikajúce kúpeľné domy, nielen tie existujúce.
Aj tu už bolo spomenuté, že väčšina tých kúpeľov, ktoré sú vo väčšine v súkromných rukách, sú v čiernych číslach. Sú v čiernych číslach, lebo sú súkromné a sú za účelom vytvárania zisku. Čiže robia všetko pre to, aby naozaj ten zisk tam bol. Ale my chceme tou našou aktivitou zvýšiť počet nových kúpeľných miest aj v tých dolinách, kde dakedy v minulosti tie kúpeľné domy boli a takýmto spôsobom nabádať tých majiteľov, ktorí to nechali schátrať, aby naozaj sa zamysleli nad tým, či niečo s tým naozaj nespravia tak, aby aj v tých regiónoch Korytnica, okres Ružomberok, nemyslím si, že je nejakým spôsobom vysoká nezamestnanosť, ale pomohlo by to tým ľuďom v tých dedinách na to, keby tam ten vznikol kúpeľný dom.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 16:23 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:24

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne Janke Cigánikovej aj Fedorovi Hegerovi, tam úplne súhlasím. Jasné, že ministri musia viac komunikovať, ale inak vychádza to aj, je to aj doložiteľné cez MPK, že tam boli nejaké nezrovnalosti.
Ale najviac, samozrejme, musím zareagovať na pána poslanca Baláža. Bolo tu kedysi menej kúpeľov. Dobre, nesporím sa, ale z toho nevyplýva, že ich musíme podporovať. Nemusíme podporovať všetko, čoho bolo kedysi menej. Čiže, čiže ten argument musí byť silnejší – či čoho bolo kedysi viacej, pardon, ma tu opravujú kolegovia – a potom, že to pomôže ľuďom, preto treba naštartovať kúpele. No ale v takom prípade ukážte, že práve naštartovanie kúpeľov pomôže ľuďom viac, než povedzme nižšia daň alebo nejaké alternatívne podpory. Prečo práve kúpele? Toto, toto vyčítam, že v tom materiáli nie je vydokladované a samozrejme hlavne to, že ja som zástanca skôr toho, že radšej nižšia sadzba dane a všetci, než vysoká a výnimky udeľuje vláda.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 16:24 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:26

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je dobré, že vystupujem po kolegovi Jurzycovi, lebo môžem začať príhodou, ktorú mi pred mnohými rokmi rozprával, že keď bol asi pred dvadsiatimi piatimi rokmi podpredsedom Protimonopolného úradu, bolo to za druhej Mečiarovej vlády, tak na porade ekonomických ministrov obhajoval určitý materiál, ktorý tam bol z oblasti protimonopolnej politiky, súťažnej politiky a k tomuto materiálu vystúpil kriticky určitý minister, ktorý tej téme vôbec nerozumel, ani sa jej nemal prečo venovať, napríklad minister životného prostredia. No a Eugen Jurzyca vysvetľoval zapálene, tak ako aj dneska, odborne s faktami, medzinárodnými štúdiami a porovnaniami a na to sa prihlásil druhý minister, rovnako v tejto oblasti nekompetentný, a zase teda ten návrh skritizoval. A Eugen chcel teda druhýkrát začať zasvätene a fundovane vysvetľovať a vtedajší predseda alebo šéf porady ekonomických ministrov, podpredseda vlády, minister financií Sergej Kozlík ho zastavil a povedal, že: "Pán Jurzyca, načo chcete vystupovať? Neviete, že už dvaja ministri to povedali?"
A celá táto diskusia o tých kúpeľoch vo väčšej miere je úplne to isté, však každému, kto sa v tom vyzná, je jasné, že ten návrh je úplná ekonomická hlúposť. Ale nie preto tu o ňom, riešime ho, že je to nejaké zmysluplné racionálne opatrenie, ktoré niečo dosiahne, ale jednoducho riešime to, že Andrej Danko má nejaké podlžnosti voči svojim kamarátom a sponzorom, zároveň chce pôsobiť aj na voličov ako vlastenec, minister financií má úlohu minimalizovať škody týchto jeho túžob na štátny rozpočet a výsledok týchto dvoch síl ako vo vektorovom súčte sa stretáva v tomto návrhu. Stretáva sa teda spôsobom, ktorý je pomerne humorný, lebo naozaj, ako tu kolega Heger podrobne vysvetlil, nebudem to opakovať, tá zľava, alebo daňová úľava teda presnejšie, na kúpeľníctvo je tak miniatúrna v našom daňovom systéme, že nemá akýkoľvek motivačný ani iný zmysel, ale zároveň teda umožní všetkým zúčastneným si odfajknúť splnenie záväzku z programového vyhlásenia vlády s minimálnymi nákladmi pre štátnu kasu.
Ja možno by som len širšie dodal, že v krajine, kde máme štandardnú daň 19 %, teda daňovú sadzbu príjmu fyzických osôb, akékoľvek tieto typy úľav takmer nemajú zmysel, pretože, ako už bolo povedané, človek, ktorú tú úľavu využije, získa 19 % z toho, čo zaplatí. To znamená, že to je strašne slabé na motiváciu. Daňové úľavy tohto typu sa považujú, sa používajú v krajinách, kde bežné daňové sadzby alebo sadzby pre strednú, vyššiu vrstvu sú 35, 40, 45, 50 %, lebo v tej chvíli začína motivačný efekt toho, že aha, dám na dobročinnosť, dám na kúpele, dám na niečo a vlastne štát mi z toho platí skoro polovicu, tak asi, asi to má zmysel. Dávať daňové úľavy pri 19-percentnej sadzbe je nezmysel na čokoľvek, úprimne povedané. Systém to komplikuje, motivácie to nemení a štát to až tak veľa nestojí.
Takže preto aj minister financií tu dnes tak pokojne sedí. On, ako zdôraznil aj počas koaličnej krízy, on žiadnu koaličnú krízu s predsedom Dankom nemá, určite aj kvôli tomu, že tu máme toto ustanovenie v tejto novele, a myslím, že mu to stojí za tie náklady, ktoré, ktoré to bude, bude mať.
To je asi všetko podľa mňa, čo k tým kúpeľom treba povedať. A tým nijako, Eugen, nechcem zhadzovať tvoju aj faktograficky aj intelektuálne veľmi impresívnu prezentáciu, aj vo vzťahu k zaostávajúcim regiónom, aj zmyslu týchto všetkých, len, len naozaj úprimne, priateľsky mám pocit, že ani po dvadsiatich piatich rokoch od tej druhej Mečiarovej vlády si sa ešte nepoučil a stále zotrvávaš na faktoch a argumentoch a odborných pohľadoch, hoci tie pri najmä vládach, v ktorých fungujú tieto typy strán, nemajú veľký účinok.
Druhý bod, ku ktorému by som si dovolil povedať niečo, je návrh, ktorý naopak je z dielne pána ministra naozaj, a to je návrh na zmenu hypoték. A to je zase klasický príklad toho, ako populizmus a nekoordinovanosť politík vedú k tomu, že nerobíme dobré riešenie a robíme riešenie, ktoré je poloprázdne, poloplné, záleží na pohľade, dovoľte mi vysvetliť.
My máme systém, ktorý zaviedla prvá Ficova vláda, že dotujeme hypotéky mladým ľuďom, že ak banka im to trochu zadotuje, štát im to trochu zadotuje tiež. Čo sa v praxi stalo, bolo, že ako klesali úroky, banky dokázali tento systém natiahnuť na škripec tak, že ony nedotujú ľudí reálne vôbec, ale štát dotuje ich cez tú dotáciu. To znamená, že naše daňové peniaze reálne dneska dotujú zisky bánk, čo je teda dosť hrozná veta, ale je to súčasná pravda.
Bola teda otázka, čo s tým? Dalo by sa argumentovať, že za súčasných rekordne nízkych úrokových sadzieb pre mladých ľudí tiež by možno sa celá tá podpora mohla zrušiť, ak by - a tu je, kde ľavá ruka, sa nedohodne s pravou - ak by Národná banka zároveň neutiahla podmienky udeľovania hypotekárnych úverov spôsobom, ktorý je pre tých mladých znevýhodňujúci. Máme dneska situáciu, kde Národná banka urobila reguláciu o tom, že sa majú ťažšie poskytovať hypotéky. Ja s tou reguláciou súhlasím, ale upozorňoval som aj pri jej prijímaní, aj som rokoval s Národnou bankou neúspešne, že tie podmienky sú nastavené ako kebyže pre všetkých rovnako, ale ten spôsob je práve pre mladých ľudí nevýhodný, pretože mladí ľudia majú ešte nízke platy, keďže platy potom rastú s praxou, nemajú nasporené a tým pádom tie podmienky, ktoré sú pre 35-ročného človeka alebo 40-ročného človeka v pohode z tej istej spoločenskej vrstvy, sú pre 25-ročného, môžu byť často nesplniteľné.
Preto som navrhoval Národnej banke, aby v súlade s praxou v niektorých iných krajinách dala tým mladým o niečo mäkšie podmienky, lebo ono by to reálne bol ten istý efekt v skutočnosti. Národná banka to odmietla, tým pádom dneska máme utiahnuté hypotéky, čo je v princípe v poriadku, ale ony sú utiahnuté pre všetkých rovnako, čo znamená, že pre mladých sú až príliš priškrcujúce. Tým pádom má ale logiku pre tých mladých začať alebo teda pokračovať v ich dotovaní, čo ale uznáte hádam všetci, že nie je ideálna situácia, že najprv štát jednou rukou priškrtí a potom tam posiela peniaze, aby to priškrtenie uvoľnil. To je situácia, ktorú máme dnes a ktorú budeme mať aj po tejto novele, a musím povedať, že pán minister ma nejak nepodporil v snahe presvedčiť Národnú banku, aby nerobila to "B", lebo keby ho urobila, možno on mohol zrušiť kompletne to celé "A" a ešte aj ušetriť, ešte aj ušetriť peniaze.
Keď už na to ale ideme, tak potom musím povedať, že kriticky vnímam to, že štát preklápa tú podporu od podpory bánk na podporu ľuďom, čo je správne, ale robí to spôsobom, kde na tom chce ušetriť. A to vzhľadom na to, ako pán minister dovolil uškrtiť tých mladých Národnej banke, nie je správne, pretože si myslím, že ak maximálna podpora podľa nového systému bude nižšia ako priemerná podpora podľa starého systému, tak to asi nie je v poriadku, netreba k tomu asi viac povedať.
Preto si myslím, že by sme mali rokovať buď o tom, či si predsa len ešte nesadnúť s Národnou bankou, aby sme ten celý systém vyčistili, alebo ak teda to nie je na programe dňa koalície, tak potom by tá podpora mala byť výrazne štedrejšia.
Na záver mi dovoľte povedať, že ja súhlasím s Eugenom aj v tom, že namiesto diskusií o tom, že či dať rýchlejšie odpisovanie kúpeľníkom, chovateľom vysokohorských kôz alebo majiteľom stánkov s kebabom, by sme mali hľadať riešenia, ktoré pomôžu proinvestičným opatreniam v celej ekonomike, pretože nie je úlohou štátu riešiť, či majú byť zvýhodnenejší chovatelia kôz, alebo, alebo chovatelia niečoho iného. No a z tohto pohľadu by som aj vám, pán minister, aj kolegom z parlamentu chcel dať do pozornosti estónsky model zdaňovania príjmov právnických osôb, ktorý je veľmi v tomto jednoduchý a podľa mňa zároveň v súlade s prioritami, ktoré my dnes všetci deklarujeme.
Estónsky systém hovorí, že zisk sa zdaňuje vo firme až vtedy, keď sa z firmy vyťahuje. To znamená, že ak jeho majiteľ ho vo firme ponechá a používa, povedzme, na ďalšie investície, tak nie je zdaňovaný a zdaňovaný je až v situácii, keď sa vyťahuje, či teda dividendami, úverom alebo nejakým iným spôsobom, však účtovníci poznajú tých trikov kopec. Čo to znamená, je, že v tej chvíli by ste, pán minister, nemuseli chodiť s novelami pre kúpeľníkov, chovateľov kôz a pre ďalšie, ale jednoducho mali by ste jeden proinvestičný systém pre všetkých. Zároveň treba rozpočtovo povedať, že Estónci tento systém zaviedli počas svojej ekonomickej krízy zhruba pred skoro dvadsiatimi rokmi, osemnástimi rokmi a jednorazovo prvý rok im aj výrazne klesol príjem z tejto dane, ale od ďalšieho roku im začal stúpať a už v treťom roku prekonal ten predchádzajúci výnos a odvtedy už len stúpa. To znamená, že na rozdiel od mnohých iných rozumných a populárnych opatrení, nie je to dokonca ani opatrenie s negatívnym účinkom, resp. ten negatívny účinok je pomerne krátkodobý, a ja sa chcem spýtať, že kedy inokedy zaviesť takýto typ opatrenia, na ktorom by sme mohli zhodnúť, že je ekonomicky prospešné, ak nie teda v časoch rastu, ktorý umožňuje znášať tieto krátkodobé náklady reforiem?
Takže to len možno ako alternatívu na zvažovanie teda k tomu, aby sme naozaj neriešili jeden rok to, že utiahneme odpisy developerom, teraz ich uvoľníme kúpeľníkom a možno o tri mesiace zase prídeme na to, že okrem elerningu aj tí chovatelia kôz by si zaslúžili nejakú tú odpisovú podporu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 16:26 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:36

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja sa vám priznám, neplánoval som v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona vystúpiť, ale pán minister financií mal tak zaujímavú úvodnú reč k tomuto materiálu, že ma nadchol, aby som prišiel a opýtal sa, či to správne vnímam, chápem, pretože od tej doby hľadám v tých zákonoch skulinku, ale ja ju nenachádzam.
Pán minister, tu ste povedali, že investície do výskumu, do vedy budú môcť byť rýchlejšie odpisované, teda budú zvýhodnené. Ja som hľadal v tých zákonoch a priznám, tak ako ste povedali, súhlasím, že to je veľmi zložitý zákon, veľakrát novelizovaný, ale nikde som nenašiel, že by do týchto nákladov peniaze z eurofondov sa nezapočítavali. Keď minister Plavčan rozdelí 600 miliónov pokútnym spôsobom na vedu a výskum a tie peniaze sa investujú do vedy a výskumu, a podľa tohto zákona mám chápať tak, že tieto investície, ktoré potečú z pokútne rozdelených eurofondov a budú vynaložené na vedu a výskum, z hľadiska odpisovania, z hľadiska tohto zákona budú všetky tieto investície a všetky tieto firmy ešte raz zvýhodnené týmto zákonom?
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 16:36 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:37

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, predrečníci pomerne zaujímavým spôsobom rozpitvali niektoré časti novely. Ja by som začal v tom 9.43-sekundovom čase, minútovom čase, tým, čo mi v tej novele chýba.
Takže nie je tam vôbec nič, čím by ministerstvo financií chcelo prispieť k zlepšeniu rozpočtov rodín. Ja to teda hovorím, mám pocit každý rok. Bohužiaľ, každý rok sa tá situácia opakuje v tom zmysle, že nenachádzame tam žiadne návrhy, že by sa mal inak priznávať daňový bonus na deti. Stále je tam väzba na životné minimum, ktoré nám štyri roky stagnovalo, teraz sa symbolicky o pár centov, o euro posunulo. Čiže aj ten daňový bonus o pár centov po štyroch rokoch vyskočí. Keď ja to niekomu rozprávam, tak len teda tlmočím, že, pán minister, ľudia sú naštvatí a hovoria, že tých pár centov si, s prepáčením, môžete niekam ako to. Čiže neviem, či nie je čas, aby sme znovu otvorili túto debatu, pretože tá slovenská ekonomika za posledné roky šľape dnes najlepšie, nezamestnanosť klesla, výber daní, či už je to vašou šikovnosťou, vašich ľudí, alebo tým, že lepšie šľape ekonomika, tento veľký stroj, ktorý je okolo nás, ale aj vďaka tomu, že sa zvýšili daňové sadzby za vašej vlády, samozrejme, čiže je tu, myslím, dosť priestoru na to, aby sme túto otázku neustále otvárali. A keď to teda sa nepodarí mne, tak možnože v rámci koaličnej krízy sa to podarí niektorému z vašich koaličných partnerov, aby si takto získali politické body. Držím im v tomto palce.
Rovnaká téma, nezdaniteľné časti na daňovníka, na manželku. Pozrite, v kontexte diskusie o minimálnej mzde, ja to neustále v týchto dňoch opakujem, je veľmi zaujímavé, že po spustení tohto platného zákona v roku 2004, kedy sa spustila vlastne tá filozofia nezdaniteľnej časti naviazania na životné minimum, vtedy bola situácia taká, že zamestnanec s minimálnou vtedajšou mzdou, ktorá bola 6500 Sk, ani netušil, že existuje nejaká daň z príjmu, vyslovene ho to obchádzalo, ešte tam bola tuším tisíc korunová rezerva, ešte 7500 mohol zarobiť, až vtedy začala platiť nejakú daň z príjmu, no dnes je to tak, že daň z príjmu sa už niekoľko rokov týka, stále viac a viac sa týka aj tých, ktorí zarábajú minimálnu mzdu. A, bohužiaľ, tu je to konštatovanie, z toho 1 eura navýšenej minimálnej mzdy, ktorú ako vláda nariadite súkromným subjektom, si štát, ktorý teda zosobňuje Finančná správa, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, z 1 eura hrubej mzdy, alebo zvýšených nákladov, aby som bol presný, zamestnávateľa, 58 centov ide nie zamestnancovi, ale tomu štátu. Len 42 centov z tých zvýšených mzdových nákladov skončí u zamestnanca. Nebudem komentovať, že potom je aj nejaká DPH, spotrebná daň a tak ďalej, lebo tým by sme to číslo ešte vyhoršili v neprospech zamestnanca. Čiže takáto je skrátka dnešná situácia. Tak ja neviem, kedy bude čas sa nad tým zamyslieť, ale niečo s tým treba robiť, či už je to nezdaniteľná časť na daňovníka. Ja si myslím, že dozrel čas, aby sme aj uvoľnili pravidlá pre uplatňovanie nezdaniteľnej časti na manželku. Dnes je limit vychovaných detí 3 roky. Pán minister, čo keby ste skúsili byť trošku veľkorysejší a zdvihnúť to, povedzme, na 6 alebo možno 15, možno 18 rokov. Bolo by to veľmi zaujímavé a rodinám, kde manželka je doma, nepracuje, by to pomohlo.
Odpočítateľná položka, je to síce rezort zdravotníctva, v zdravotných odvodoch 380 eur, nastavené je to úplne katastrofickým spôsobom, pretože tam nie je dokonca väzba ani na zvyšovanie životného minima. Je to konštanta, to znamená, zvyšovanie mzdy, minimálnej mzdy znamená, že ten profit pre zamestnanca s nízkou mzdou je z roka na rok menší a, bohužiaľ, konštatujem, alebo varujem, že to dopadne tak ako so zamestnaneckou prémiou, ktorú ste vlastne ako štátny tajomník v roku 2009 spoluzavádzali, vtedy to malo svoj význam, mohlo to byť 180 eur ročne pre zamestnanca profit, to nie je malá suma, ale už niekoľko rokov je to dnes čistá nula. Len teoreticky môže niekto tú zamestnaneckú prémiu získať, v praxi je to vlastne nemožné. Nechávate to mimochodom stále v zákone, neviem prečo, mohol ten paragraf ísť preč, trošku by sa to prečistilo, ale neviem, to už musíte vedieť vy.
Nezdaniteľná časť by mohla byť poskytovaná aj dôchodcom. Ja neviem, mne osobne sa na to stále sťažujú tí pracujúci, prečo sú v tomto diskriminovaní, tá ekonomika Slovenska by to podľa mňa dovoľovala.
No a aby som sa ešte aspoň stručne dostal aj k tomu, čo v zákone je, kúpeľníctvo, už to tu bolo päťkrát povedané, ale ja poviem ešte jeden uhol pohľadu, ktorý som tu nepočul, administratívna náročnosť, ktorú to so sebou obnáša. Tých 9,50, ktoré človek ušetrí ročne na daniach, budú dané tým, že musí si odložiť ten bloček, nezabudnúť ho voľakde, dobre, to nie je ťažké nechať si to niekde v peňaženke, ale musí ho pri tom ročnom zúčtovaní nezabudnúť priniesť svojmu zamestnávateľovi, a ten s tým tam musí urobiť príslušný úkon. No mňa tie mzdárky, mňa zabijú na tých školeniach, že čo sme to tu v parlamente vysvätili, vy sa budete spokojne ako usmievať, že SNS je spokojné, pán Danko sa bude tiež usmievať, lebo akože splnil predvolebné sľuby, ale tých 20-tisíc mzdárok na Slovensku vás budú spomínať zase nie s príliš veľkým rešpektom. Čiže stojí to za tých 9,50 na občana, ktorý absolvuje návštevu kúpeľov a má si to ako uplatniť, lebo robí, hej? Čiže nie je to dôchodca alebo invalid, ktorých je teda podľa mňa veľa z tých návštevníkov kúpeľov, tým je to na dve veci. Pretože keď niekto je na dôchodku a nemá zamestnanie, tak ako si to uplatní? Nijako. Takže podľa mňa keď už toto robíte, dobre, tak s trošku väčšou veľkorysosťou, možno príde pozmeňovák v druhom čítaní, ja si to viem predstaviť, veď poznáme, ako sa takéto veci robia.
No potom tu máme taký ten makropohľad. To je, vy ste to zrátali tak veľmi zlato, že 1 900 000 eur to bude, lebo tých ľudí je 241-tisíc, ktorí chodia do kúpeľov, ale už som to vlastne povedal, ja neviem, možno polovica z tých návštevníkov kúpeľov sú dôchodcovia, nepracujúci, invalidní, ktorí si to skrátka nemajú ako uplatniť, ale ak zarobí niekde pomimo, nejako bokom 2-tisíc eur ročne, no tak tá filozofia je taká, že jednoducho si to neuplatnia. Čiže aj ten dopad 1,9 milióna, no už som sa raz s vami stavil a prehral som, som ochotný staviť sa, že viac ako milión to určite nebude, je to úplne symbolická suma. To len na okraj.
Hypotéky, daňový bonus na úroky, to už znie rozumnejšie, aj myslím Eugen Jurzyca sa tejto téme venoval a pochválil. Ja tiež si myslím, že logicky by to malo byť takto, škoda, že to takto nebolo od začiatku, a ušetríte. Treba jasne povedať ľuďom, že táto zmena je nastavená tak, kto chce, tak si to nájde v doložke, že jednoducho na strane štátu ten príspevok, ktorý dnes je, sa ušetrí, niečo sa teda dá na daňovom bonuse, ale keď to zrátame, tak mne to vychádzalo, možno, že sa mýlim, 8 miliónov v prospech štátu. Čiže toto opatrenie na tom makropohľade je v prospech štátu, nie v prospech mladých ľudí. Na to chcem upozorniť.
Pokiaľ ide o to, ešte sa vrátim, to som zabudol povedať pri tom kúpeľníctve, tie odpisy, vlastne to hovoril kolega Miro Beblavý. Dobre, to, že sa táto téma takým nepriamym spôsobom otvorila, prosím vás, skúsme odstrániť tú jednoducho tvrdosť zákona, 40-ročné odpisovanie, teraz si zoberte, že niekto zainvestuje, má kúpele, takých podnikateľov nie je veľa, dajú sa spočítať na prstoch jednej, dvoch rúk, tak oni budú mať akú takú výhodu v tom 6-ročnom odpisovaní technického zhodnotenia, ale iný podnikateľ, ktorý skrátka podniká v cestovnom ruchu, kúpi niečo, zrekonštruuje, tak 40 rokov. Veľký rozdiel v tom predsa nie je, či niekto len tak podniká niekde, že stavia nejaký, rekonštruuje nejaký hotel, a niekto má to štígro, že je to majiteľ kúpeľov. Aký je v tom rozdiel z pohľadu podpory turistiky na Slovensku? Tých kúpeľov naozaj nie je veľa.
Uteká mi čas, toto je strašne nešťastné, takéto naše pravidlá, neviem, kto toto podporoval. Ale ešte chcem povedať jednu vec v tých 20 sekundách. Veľmi chcem zalobovať a podporiť športovcov, veľmi rýchlo, sponzoring treba upraviť, pretože dnes je to reálne nastavené tak, že to nemôže vlastne nikto zmysluplne využiť, super odpočet, keď ste ochotní dávať 200 % na vedu, výskum, poprosím, otvorme túto tému aj pri športe. A nepriamo vás vyzývam, športové poukazy, ktoré máme zavedené, je za nimi schovaná čistá nula, keby ste mohli, prosím, podporiť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 16:37 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:48

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Keďže hovoríme o dani z príjmu fyzických osôb, tak hovoríme ani nie tak o príjmoch štátneho rozpočtu ako o príjmoch samospráv. A teda nejak asi som to nečítal dosť, dosť pozorne, ale teda zaujímalo by ma, že aké konkrétne to kúpeľníctvo napríklad bude mať dopady na príjmy samospráv. Pretože tuto štát nie je tým istým subjektom, nie je tým istým subjektom ako samosprávy, ale možno je to presne tak, ako hovoril pán poslanec Mihál, že to je tak zanedbateľné, že v zásade ani, ani netreba sa tomu bližšie venovať. Samozrejme, že v doložke to je nejako vyčíslené, ale ide o to, či má štát, alebo teda štát robiť zmeny na úkor samospráv bez toho, aby im to kompenzoval, keď na druhej strane napríklad pripravuje iné ministerstvo novelu zákona o obecnom zriadení, kde teda sa tvári, že je prosamosprávne, v skutočnosti je to prostarostovské, a pre samosprávy sú oveľa dôležitejšie veci, ktoré nastavujú fungovanie z hľadiska finančných podmienok.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 16:48 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:49

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Dostálovi, pretože v tej faktickej poznámke vlastne sa spýtal to, čo by som sa nepriamo chcel spýtať aj ja, len mi nevyšiel čas. Všimol som si to a nepriamo som to aj počul z pripomienkového konania. Obce protestovali samozrejme proti tejto novele, pretože to je už povinná jazda možno pre ZMOS, ale v každom prípade je to niekoľko miliónov, ktoré teda jasne vidieť, keď sa zrátajú nielen kúpele, ale aj tie hypotéky, respektíve daňový bonus a tak ďalej, na hypotéky, ktorý im vlastne odíde, lebo to sú podielové dane a tak ďalej. Pri tých kúpeľoch by to možno až tak nevadilo, ale pri tých daňových bonusoch pre mladých síce štát ušetrí 20 miliónov, lebo nebude dávať ten príspevok, ale zas na druhej strane 12 miliónov nepríde podľa tých výpočtov, podľa doložky na strane dane z príjmov.
Čiže len preto, aby som sa niečo naučil, pán minister, ako to robíte, by som rád vedel, akým spôsobom ste toto vlastne ustáli na rokovaní so ZMOS-om, akým spôsobom ste to ďalej riešili. A globálne by ma zaujímalo zase, to je možno nejaké strategické rozhodnutie, či nemienite zmeniť ten systém výpočtu podielových daní, pretože toto sa každoročne opakuje. Sú nejaké zmeny v zákone o daniach z príjmov, ktoré sú aj na prospech ľudí, niečo tam pribudne v peňaženkách, málo, symbolicky, ale pribudne, a zo ZMOS sa ozýva, ZMOS to blokuje. A potom možno nejaký politik povie, no ZMOS povedal nie, tak to nebude. Čiže mňa by zaujímalo, či sa nechystá stratégia zmeniť ten systém podielových daní, aby dostávali niečo, ja neviem, z dépeháčky, z ďalších daní, aby to bol daňový mix, z ktorého sa vlastne bude čerpať nejakým podielom pre obce, VÚC-ky, mestá, aby to nebolo postavené len a len na zákone o dani z príjmov, a potom ZMOS je ten, ktorý blokuje možno pozitívne zmeny, ktoré ale pre nich prvoplánovo znamenajú výpadok.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 16:49 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:51

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem za možnosť reagovať, tým pádom aj natiahnuť asi debatu k tejto téme, ale myslím si, že povaha zákona si zaslúži širšiu diskusiu, dokonca aj v prvom čítaní.
No, sami ste, dámy a páni, počuli tú pestrofarebnosť opozičnej kritiky návrhu, tak ako bol povedal jeden z rečníkov. A bolo tu množstvo zásadných pripomienok k zákonu, ale tie mali veľmi podobný charakter ako vaše príspevky, pretože boli nad rámec tejto novely. Môžte povedať, že to je také, paušálna odpoveď na výtky. A naozaj zákon o dani z príjmu sa dotýka toľko oblastí života, že každý, kto môže do toho niečo povedať, si presadzuje svoje videnie sveta, respektíve svoju stranu peňaženky, hej. Takže to boli pripomienky zo strany zamestnávateľov, pripomienky zo strany rôznych profesných združení vrátane odborov, samozrejme, samosprávy ako takej.
Preto toľko zásadných pripomienok. A preto aj to veľmi suché konštatovanie, že sme s nimi nevysporiadali, pretože nemôžme v situácii, kde máme jasný záväzok znižovania deficitu, to znamená, znižovanie rozdielu medzi príjmami a výdavkami, v situácii, keď sú jasné výzvy a požiadavky zvyšovania výdavkov v daných oblastiach tých onakých, na druhej strane prijať všetky návrhy, ktoré smerujú k znižovaniu príjmov ako takých. Obzvlášť nie k situácii po jednej alebo dvoch daňových prognózach, ktoré ohlasujú pokles výberu dane z príjmu právnických osôb, ktorý je spôsobený úplne inými dôvodmi ako skutočnou legislatívou, ale jednorazovosťou čerpania európskych fondov v roku 2015 a chybami v prognózovaní.
Takže v tomto, v tejto atmosfére vidíte, že tých tém, návrhov, čo riešiť, je veľké množstvo. Reakcie, ktoré tu, moja reakcia na výtky k jednotlivým oblastiam bude v niektorých témach veľmi, veľmi, veľmi strohá. V oblasti kúpeľníctva moja reakcia bude rovnaká ako v prípade mediálnej reakcie, plním programové vyhlásenie vlády. Nič viac, nič menej. Moja odpoveď, plním programové vyhlásenie vlády.
K téme hypoték, podpory hypoték a využijem ten priestor hovoriť o tom teraz, lebo o chvíľu tu máme zákon o bankách, kde vlastne zrkadlovo riešime ten istý problém. Tu musím povedať, že tu si, tu sme v situácii, kde na jednej strane sú, z času na čas sa ozývajú analytici, ktorí hovoria o prehrievaní ekonomiky, z ktorých jedným zo znakov skutočných je naozaj zväčšovanie sa dynamiky zadlžovania našich domácností a ktorého súčasťou samozrejme, veľkou súčasťou je prehlbovanie alebo vyššie čerpanie úverov na bývanie. Tu musím povedať, že keby som mal striktne reagovať na výzvy prehrievania ekonomiky, mali by sme zrušiť úplne podporu, podporu ďalších, ďalšieho úverovania domácností a mali by sme reagovať na štrukturálny problém našej krajiny, a to je nedostatok v nájomnom bývaní, ktorý má obrovský dopad na mobilitu pracovnej sily a na to, čo sa z roku na rok stalo absolútnym problémom našej ekonomiky.
Ešte rok, dva dozadu, ešte dokonca v predvolebnom súboji, ktorý sme podľa mňa legitímne zvádzali, bola nezamestnanosť obrovským problémom krajiny. Dnes, behom 40 mesiacov tu máme proste problém, máme problém úplne z opačnej strany, a to je nedostatok pracovných síl.
Čiže, a to je jedna z odpovedí na otázku pána poslanca Mihála. Samozrejme, že ZMOS repce a nie je spokojný so zmenou spôsobu podpory hypotekárnych úverov, ale zároveň ZMOS z roka na rok žiada viac a viac peňazí na nájomné bývanie. A ak chceme riešiť nájomné bývanie, a to aj formou dotácie našim obciam, tak to je proste presne, čo sa objaví vo výdavkoch štátneho rozpočtu. Takže, pán poslanec Mihál, moja odpoveď znie, je to aj spôsob, ako sme ich, povedzme, s prísľubom uspokojili, je to, že ak ušetríme v štátnom rozpočte na výdavkoch podpory hypotéky mladým v budúcnosti, tak takéto prostriedky mienime naliať do transferov naspäť obciam vo forme podpory nájomného bývania, čo sa nám zdá štrukturálne správne rozhodnutie. A dúfam, že ak raz budete mať možnosť z tejto strany obhajovať nejaký typ vládnej politiky, že v ňom budete môcť pokračovať. Tieto zmeny by sa nemali týkať iba podpory hypoték pre mladých, ale aj stavebného sporenia, ktorý je dávno, dávno, by som povedal, z tejto doby. Je to naozaj nástroj z minulého storočia, ktorý mimochodom spotrebúva ešte viac peňazí, skoro 40 mil. eur, pre vašu informáciu.
Takže my máme ináč vo výdavkoch štátneho rozpočtu asi k dispozícii nejakých 60 – 70 mil. eur, ktoré sa dneska, sú adresne nasmerované na podporu nejakého typu bývania, ale je to, prepáčte, old fashioned prístup na vlastníctvo. A my potrebujeme zmeniť motiváciu správania na to, aby nájomné bývanie bolo dostupnejšie.
Ak je tu kritika toho, že táto podpora, ktorú dneska ponúkame, je, ako by povedal, je slabšia, ako je pôvodná, nesúhlasím s ňou. Pretože ak na jednej strane, jedným dychom pán poslanec Beblavý priznal, že dnešný systém podpory je v podstate skôr akoby priamy transfer do zisku bánk, to znamená, ako keby pripúšťame, potichu pripúšťame, že dnešný model bonifikácie úrokov, ktorý robíme cez komerčné banky, v podstate nemusí vôbec znižovať náklady na skutočné hypotéky.
Chápete ma, čo chcem povedať? Je tu silné podozrenie, že komerčné banky zneužívajú tento systém podpory. To znamená, nerobia reálny skóring klienta, taký, aký mu prislúcha, ale v podstate ako keby umelo ho navyšuje a berie si tú podporu štátu. Ak je toto pravda, pán poslanec, a meníme ten systém a donútime banky trhovo reagovať, to znamená, že podpora 400 eur, keby bola len 100 eur ročne, bude účinnejšia ako dnešný systém. Je to hypotéza, to, čo dnes hovorím, ale je to verzus výroku, ktorý ste proste povedali. To znamená, ak dnešný systém je zneužívaný komerčnými bankami a je z veľkej časti transferom do ziskov týchto ustanovizní, tak vytvárame systém, ktorý bude napomáhať, môže byť ešte účinnejší. A zároveň si stojím za tým, že sme v nejakej fáze ekonomického cyklu, kde nie je priama podpora na mieste, hej. To znamená, my ju len istým spôsobom tlmíme.
Pripomienky, ktoré boli, zazneli z úst pána poslanca Mihála, ja akceptujem, ja ich dokonca poznám už aj z pamäti. Len pán poslanec sa vlastne opravil vo faktickej alebo v odpovedi na faktické poznámky, kde priznal, že skoro všetky vaše pripomienky smerovali na daň z príjmov fyzických osôb, ktoré sú príjmom samospráv. To znamená, všetky vaše ataky sa smerujú, smerujú na príjmy obcí a krajov. A to je základný problém, a ten ste pomenovali až v reakcii na faktické poznámky. Áno, základnou prekážkou, napr. zvyšovanie nezdaniteľného minima, všetky ďalšie, daňového bonusu, všetko to ohryzáva v podstate príjmy našich miest a obcí. A ja vám želám, aby ste sa postavili pred zástupcov miest a obcí, najlepšie na sneme, raz ročne a predstúpili s takýmto návrhom. Je to proste problém. Zároveň ale znie, ja vám ďakujem za to, že poukazujete na ten problém, pretože aj mestá, aj obce si musia uvedomiť, že nebudú môcť zo strednodobého hľadiska sa tváriť, že tento typ dane je iba ich a že je nedotknuteľný. A to hovoríme o sadzbách a to hovoríme aj o základe dane ako takej.
Problémom ale je, že naša vláda, naša minulá jednofarebná vláda naprávala relatívne arogantné opatrenie vašej vlády, prepáčte, pre historikov, pán poslanec Mihál, kde ste vy boli ministrom za, ministrom práce, kde jednorazovým opatrením ste zobrali peniaze obciam aj krajom tým, že ste zmenili vzorec. My sme riešili v podstate tento vzťah, my sme vrátili všetky peniaze mestám a obciam a krajom, dokonca sme prvýkrát v histórii urobili také delenie týchto podielových daní, že ani cent, ani cent z dane z príjmu fyzických osôb nemá štát, tak ako ste to povedali v tejto reči, ale je príjmom miest, obcí a našich krajov. V podiele 70 pre mestá a obce, 70 % pre mestá a obce a 30 % pre kraje. Preto je obrovským problémom zasiahnuť do tohto systému, pretože my nemáme žiadny iný, po fiškálnej centralizácii, žiadny iný nástroj transferu do príjmov miest a obcí. A problémom, ktorým, na ktorého riešení sa možno aj zhodneme, je to, že mestá a obce, nie kraje, zásadne odmietajú daňový mix, ktorý by bol z hľadiska stability financovania oveľa správnejší, vytváral by aj možnosť lepších zásahov do systému dane z príjmov fyzických osôb napríklad, lenže mestá a obce sa historicky rozhodli visieť na jednom lane, a to je na dani z príjmov fyzických osôb. A prečo? Pretože tento typ dane je dynamicky zaujímavejší ako celkový daňový mix.
To znamená, to je to, čo zvykneme niekedy vyčítať mestám a obciam, ich príjmy rastú rýchlejšie ako príjmy štátu, pretože je to logické, so zvyšujúcou sa zamestnanosťou, s dobiehaním, so zvyšujúcimi sa platmi sa zvyšujú aj príjmy, samozrejme, miest a obcí. A toto je ten základný rozpor, ktorý tu máme. Ale ak si vážime mestá a obce ako partnerov, ak sa uchádzate aj vy ako politické strany v politickom súboji o posty županov, o posty primátorov, starostov, obecných zastupiteľov, tak treba uznať, že toto je beh, minimálne na dlhšiu trať a potrebujeme istú mieru konsenzu. Zatiaľ sa nám tento konsenzus nepodarilo dosiahnuť.
Posledná poznámka k zákonu o obecnom zriadení. Dovolím si len pripomenúť veľmi, veľmi pokrokový paper alebo analýzu z Inštitútu finančnej politiky, ktorý jasne poukazuje na neefektivity v obecnom zriadení v počte zastupiteľov, kde lámeme rekordy naprieč celého sveta, komplikovanosti zastúpenia v Bratislave, v Košiciach a v ďalších, ďalších, množstve miest. Takže naše zásadné pripomienky pri tomto zákone, ktorého sme gestorom, smerujú práve k tomu, aby sa táto téma otvorila, aby samospráva postupne samozrejme reagovala aj na túto výtku, pretože podľa našich odhadov je možné ušetriť v desiatkach miliónov eur, keby sa proste flexibilne upravilo aj samotná samospráva, nehovoriac o tom, že máme malé obce, ktoré vyše 50 %, niekedy až 80 % príjmov, vlastných príjmov používajú na samotnú správu. To znamená... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Kažimír, Peter, minister financií SR
... len na plat svojho starostu a jeho pomocníčky, takže to je veľmi tristné, a tomu zodpovedá samozrejme aj kvalita poskytovaných služieb.
Toľko vystúpenie v rámci rozpravy, ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 16:51 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video