19. schôdza

5. 9. 2017 - 19. 9. 2017
 
 
Loading the player...

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 16:37 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 16:37

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, predrečníci pomerne zaujímavým spôsobom rozpitvali niektoré časti novely. Ja by som začal v tom 9.43-sekundovom čase, minútovom čase, tým, čo mi v tej novele chýba.
Takže nie je tam vôbec nič, čím by ministerstvo financií chcelo prispieť k zlepšeniu rozpočtov rodín. Ja to teda hovorím, mám pocit každý rok. Bohužiaľ, každý rok sa tá situácia opakuje v tom zmysle, že nenachádzame tam žiadne návrhy, že by sa mal inak priznávať daňový bonus na deti. Stále je tam väzba na životné minimum, ktoré nám štyri roky stagnovalo, teraz sa symbolicky o pár centov, o euro posunulo. Čiže aj ten daňový bonus o pár centov po štyroch rokoch vyskočí. Keď ja to niekomu rozprávam, tak len teda tlmočím, že, pán minister, ľudia sú naštvatí a hovoria, že tých pár centov si s prepáčením môžete niekam ako to. Čiže neviem, či nie je čas, aby sme znovu otvorili túto debatu, pretože tá slovenská ekonomika za posledné roky šľape dnes najlepšie, nezamestnanosť klesla, výber daní, či už je to vašou šikovnosťou vašich ľudí, alebo tým, že lepšie šľape ekonomika, tento veľký stroj, ktorý je okolo nás, ale aj vďaka tomu, že sa zvýšili daňové sadzby za vašej vlády, samozrejme. Čiže je tu, myslím, dosť priestoru na to, aby sme túto otázku neustále otvárali. A keď to teda sa nepodarí mne, tak možnože v rámci koaličnej krízy sa to podarí niektorému z vašich koaličných partnerov, aby si takto získali politické body, držím im v tomto palce.
Rovnaká téma, nezdaniteľné časti na daňovníka, na manželku. Pozrite, v kontexte diskusie o minimálnej mzde, ja to neustále v týchto dňoch opakujem, je veľmi zaujímavé, že po spustení tohto platného zákona v roku 2004, kedy sa spustila vlastne tá filozofia nezdaniteľnej časti naviazania na životné minimum, vtedy bola situácia taká, že zamestnanec s minimálnou vtedajšou mzdou, ktorá bola 6500 Sk, ani netušil, že existuje nejaká daň z príjmu, vyslovene ho to obchádzalo, ešte tam bola tuším tisíc korunová rezerva, ešte 7500 mohol zarobiť, až vtedy začala platiť nejakú daň z príjmu, no dnes je to tak, že daň z príjmu sa už niekoľko rokov týka, stále viac a viac sa týka aj tých, ktorí zarábajú minimálnu mzdu. A, bohužiaľ, tu je to konštatovanie, z toho 1 eura navýšenej minimálnej mzdy, ktorú ako vláda nariadite súkromným subjektom, si štát, ktorý teda zosobňuje Finančná správa, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, z 1 eura hrubej mzdy, alebo zvýšených nákladov, aby som bol presný, zamestnávateľa, 58 centov ide nie zamestnancovi, ale tomu štátu. Len 42 centov z tých zvýšených mzdových nákladov skončí u zamestnanca. Nebudem komentovať, že potom je aj nejaká DPH, spotrebná daň a tak ďalej, lebo tým by sme to číslo ešte vyhoršili v neprospech zamestnanca, čiže takáto je skrátka dnešná situácia. Tak ja neviem kedy bude čas sa nad tým zamyslieť, ale niečo s tým treba robiť, či už je to nezdaniteľná časť na daňovníka, ja si myslím, že dozrel čas, aby sme aj uvoľnili pravidlá pre uplatňovanie nezdaniteľnej časti na manželku, dnes je limit vychovaných detí 3 roky. Pán minister, čo keby ste skúsili byť trošku veľkorysejší a zdvihnúť to, povedzme, na 6 alebo možno 15, možno 18 rokov. Bolo by to veľmi zaujímavé a rodinám, kde manželka je doma, nepracuje, by to pomohlo.
Odpočítateľná položka, je to síce rezort zdravotníctva, v zdravotných odvodoch 380 eur, nastavené je to úplne katastrofickým spôsobom, pretože tam nie je dokonca väzba ani na zvyšovanie životného minima. Je to konštanta, to znamená zvyšovanie mzdy, minimálnej mzdy, znamená, že ten profit pre zamestnanca s nízkou mzdou je z roka na rok menší a bohužiaľ konštatujem, alebo varujem, že to dopadne tak ako so zamestnaneckou prémiou, ktorú ste vlastne ako štátny tajomník v roku 2009 spolu zavádzali, vtedy to malo svoj význam, mohlo to byť 180 eur ročne pre zamestnanca profit, to nie je malá suma, ale už niekoľko rokov je to dnes čistá nula. Len teoreticky môže niekto tú zamestnaneckú prémiu získať, v praxi je to vlastne nemožné. Nechávate to mimochodom stále v zákone, neviem prečo, mohol ten paragraf ísť preč, trošku by sa to prečistilo, ale neviem, to už musíte vedieť vy.
Nezdaniteľná časť by mohla byť poskytovaná aj dôchodcom. Ja neviem, mne osobne sa stále na to sťažujú tí pracujúci, prečo sú v tomto diskriminovaní, tá ekonomika Slovenska by to podľa mňa dovoľovala.
No a aby som sa ešte aspoň stručne dostal aj k tomu, čo v zákone je, kúpeľníctvo, už to tu bolo päťkrát povedané, ale ja poviem ešte jeden uhol pohľadu, ktorý som tu nepočul, administratívna náročnosť, ktorú to so sebou obnáša. Tých 9,50, ktoré človek ušetrí ročne na daniach, budú dané tým, že musí si odložiť ten bloček, nezabudnúť ho voľakde, dobre, to nie je ťažké nechať si to niekde v peňaženke, ale musí ho pri tom ročnom zúčtovaní nezabudnúť priniesť svojmu zamestnávateľovi a ten s tým tam musí urobiť príslušný úkon. No mňa tie mzdárky, mňa zabijú na tých školeniach, že čo sme to tu v parlamente vysvetlili, vy sa bude budete spokojne ako usmievať, že SNS je spokojné, pán Danko, sa bude tiež usmievať, lebo akože splnil predvolebné sľuby, ale tých 20 tisíc mzdárok na Slovensku vás budú spomínať zase nie s príliš veľkým rešpektom, čiže stojí to za tých 9,50 na občana, ktorý absolvuje návštevu kúpeľov a má si to ako uplatniť, lebo robí, hej, čiže nie je to dôchodca alebo invalid, ktorých je teda podľa mňa veľa z tých návštevníkov kúpeľov, tým je to na dve veci, pretože keď niekto je na dôchodku a nemá zamestnanie, tak ako si to uplatní, nijako, takže podľa mňa, keď už toto robíte, dobre, tak s trošku väčšou veľkorysosťou, možno príde pozmeňovák v druhom čítaní, ja si to viem predstaviť, veď poznáme ako sa takéto veci robia.
No potom tu máme taký ten makro pohľad, to je, vy ste to zrátali tak veľmi zlato, že 1 900 000 eur to bude, lebo tých ľudí je 241-tisíc, ktorí chodia do kúpeľov, ale už som to vlastne povedal, ja neviem, možno polovica z tých návštevníkov kúpeľov sú dôchodcovia, nepracujúci, invalidní, ktorí si to skrátka nemajú ako uplatniť, ale ak zarobí niekde pomimo, nejako bokom 2-tisíc eur ročne, no tak tá filozofia je taká, že jednoducho si to neuplatnia, čiže aj ten dopad 1,9 milióna, no už som sa raz s vami stavil a prehral som, som ochotný staviť sa že viac ako milión to určite nebude, je to úplne symbolická suma, to len na okraj.
Hypotéky, daňový bonus na úroky, to už znie rozumnejšie, aj myslím Eugen Jurzyca sa tejto téme venoval a pochválil, ja tiež si myslím, že logicky by to malo byť takto, škoda, že to takto nebolo od začiatku a ušetríte. Treba jasne povedať ľuďom, že táto zmena je nastavená tak, kto chce, tak si to nájde v doložke, že jednoducho na strane štátu ten príspevok, ktorý dnes je, sa ušetrí, niečo sa teda dá na daňovom bonuse, ale keď to zrátame, tak mne to vychádzalo, možno, že sa mýlim, 8 miliónov v prospech štátu. Čiže toto opatrenie na tom makropohľade je v prospech štátu, nie v prospech mladých ľudí. Na to chcem upozorniť.
Pokiaľ ide o to, ešte sa vrátim, to som zabudol povedať pri tom kúpeľníctve, tie odpisy, vlastne to hovoril kolega Miro Beblavý, dobre, to, že sa táto téma takým nepriamym spôsobom otvorila, prosím vás, skúsme odstrániť tú jednoducho tvrdosť zákona, 40 ročné odpisovanie, teraz si zoberte, že niekto zainvestuje, má kúpele, takých podnikateľov nie je veľa, dajú sa spočítať na prstoch jednej, dvoch rúk, tak oni budú mať akú takú výhodu v tom 6 ročnom odpisovaní technického zhodnotenia, ale iní podnikateľ, ktorý skrátka podniká v cestovnom ruchu, kúpi niečo, zrekonštruuje, tak 40 rokov. Veľký rozdiel v tom predsa nie je či niekto len tak podniká niekde, že stavia nejaký, rekonštruuje nejaký hotel a niekto má to štígro, že je to majiteľ kúpeľov. Aký je v tom rozdiel z pohľadu podpory turistiky na Slovensku. Tých kúpeľov naozaj nie je veľa. Uteká mi čas, toto je strašne nešťastné, takéto naše pravidlá, neviem, kto toto podporoval, ale ešte chcem povedať jednu vec v tých 20 sekundách. Veľmi chcem zalobovať a podporiť športovcov, veľmi rýchlo, sponzoring treba upraviť, pretože dnes je to reálne nastavené tak, že to nemôže vlastne nikto zmysluplne využiť, super odpočet keď ste ochotní dávať 200 % na vedu, výskum, poprosím, otvorme túto tému aj pri športe a nepriamo vás vyzývam, športové poukazy, ktoré máme zavedené je za nimi schovaná čistá nula, keby ste mohli, prosím, podporiť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 16:37 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:48

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Keďže hovoríme o dani z príjmu fyzických osôb, tak hovoríme ani nie tak o príjmoch štátneho rozpočtu ako o príjmoch samospráv. A teda nejak asi som to nečítal dosť , dosť pozorne, ale teda zaujímalo by ma, že aké konkrétne to kúpeľníctvo napríklad bude mať dopady na príjmy samospráv, pretože tuto štát nie je tým istým subjektom, nie je tým istým subjektom ako samosprávy, ale možno je to presne tak, ako hovoril pán poslanec Mihál, že to je tak zanedbateľné, že v zásade ani netreba sa tomu bližšie venovať. Samozrejme, že v doložke to je nejako vyčíslené, ale ide o to, či má štát, alebo teda štát robiť zmeny na úkor samospráv bez toho, aby im to kompenzoval, keď na druhej strane napríklad pripravuje iné ministerstvo novelu zákona o obecnom zriadení, kde teda sa tvári, že je prosamosprávne, v skutočnosti je to prostarostovské, a pre samosprávy sú oveľa dôležitejšie veci, ktoré nastavujú fungovanie z hľadiska finančných podmienok.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 16:48 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:49

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Dostálovi, pretože v tej faktickej poznámke vlastne sa spýtal to, čo by som sa nepriamo chcel spýtať aj ja, len mi nevyšiel čas. Všimol som si to a nepriamo som to aj počul z pripomienkového konania. Obce protestovali samozrejme proti tejto novele, pretože to je už povinná jazda možno pre ZMOS, ale v každom prípade je to niekoľko miliónov, ktoré teda jasne vidieť, keď sa zrátajú nielen kúpele, ale aj tie hypotéky, respektíve daňový bonus a tak ďalej, na hypotéky, ktorý im vlastne odíde, lebo to sú podielové dane a tak ďalej. Pri tých kúpeľoch by to možno až tak nevadilo, ale pri tých daňových bonusoch pre mladých síce štát ušetrí 20 mil., lebo nebude dávať ten príspevok, ale zas na druhej strane 12 mil. nepríde podľa tých výpočtov, podľa doložky na strane dane z príjmov.
Čiže len preto, aby som sa niečo naučil, pán minister, ako to robíte, by som rád vedel, akým spôsobom ste toto vlastne ustáli na rokovaní so ZMOS-om, akým spôsobom ste to ďalej riešili a globálne by ma zaujímalo zase, to je možno nejaké strategické rozhodnutie, či nemienite zmeniť ten systém výpočtu podielových daní, pretože toto sa každoročne opakuje. Sú nejaké zmeny v zákone o daniach z príjmov, ktoré sú aj na prospech ľudí, niečo tam pribudne v peňaženkách, málo, symbolicky, ale pribudne a zo ZMOS sa ozýva, ZMOS to blokuje. A potom možno nejaký politik povie, no ZMOS povedal nie, tak to nebude. Čiže mňa by zaujímalo, či sa nechystá stratégia zmeniť ten systém podielových daní, aby dostávali niečo, ja neviem, z dépeháčky, z ďalších daní, aby to bol daňový mix, z ktorého sa vlastne bude čerpať nejakým podielom pre obce, VÚC-ky, mestá, aby to nebolo postavené len a len na zákone o dani z príjmov a potom ZMOS je ten, ktorý blokuje možno pozitívne zmeny, ktoré ale pre nich prvoplánovo znamenajú výpadok.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 16:49 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:51

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem za možnosť reagovať, tým pádom aj natiahnuť asi debatu k tejto téme, ale myslím si, že povaha zákona si zaslúži širšiu diskusiu, dokonca aj v prvom čítaní.
No, sami ste, dámy a páni, počuli tú pestrofarebnosť opozičnej kritiky návrhu, tak ako bol povedal jeden z rečníkov, a bolo tu množstvo zásadných pripomienok k zákonu, ale tie mali veľmi podobný charakter ako vaše príspevky, pretože boli nad rámec tejto novely. Môžte povedať, že to je také paušálna odpoveď na výtky. A naozaj zákon o dani z príjmu sa dotýka toľko oblastí života, že každý, kto môže do toho niečo povedať, si presadzuje svoje videnie sveta, respektíve svoju stranu peňaženky, hej. Takže to boli pripomienky zo strany zamestnávateľov, pripomienky zo strany rôznych profesných združení vrátane odborov, samozrejme, samosprávy ako takej.
Preto toľko zásadných pripomienok a preto aj to veľmi suché konštatovanie, že sme s nimi nevysporiadali, pretože nemôžme v situácii, kde máme jasný záväzok znižovania deficitu, to znamená znižovanie rozdielu medzi príjmami a výdavkami, v situácii keď sú jasné výzvy a požiadavky zvyšovania výdavkov v daných oblastiach tých onakých, na druhej strane prijať všetky návrhy, ktoré smerujú k znižovaniu príjmov ako takých. Obzvlášť nie k situácii po jednej alebo dvoch daňových prognózach, ktoré ohlasujú pokles výberu dane z výberu dane z príjmu právnických osôb, ktorý je spôsobený úplne inými dôvodmi ako skutočnou legislatívou, ale jednorazovosťou čerpania európskych fondov v roku 2015 a chybami v prognózovaní.
Takže v tomto, v tejto atmosfére vidíte, že tých tém, návrhov čo riešiť je veľké množstvo, reakcie, ktoré tu, moja reakcia na výtky k jednotlivým oblastiam bude v niektorých témach veľmi, veľmi, veľmi strohá. V oblasti kúpeľníctva moja reakcia bude rovnaká ako v prípade mediálnej reakcie, plním programové vyhlásenie vlády. Nič viac, nič menej. Moja odpoveď, plním programové vyhlásenie vlády.
K téme hypoték, podpory hypoték a využijem ten priestor hovoriť o tom teraz, lebo o chvíľu tu máme zákon o bankách, kde vlastne zrkadlovo riešime ten istý problém. Tu musím povedať, že tu si, tu sme v situácii, kde na jednej strane sú, z času na čas sa ozývajú analytici, ktorí hovoria o prehrievaní ekonomiky, z ktorých jedným zo znakov skutočných je naozaj zväčšovanie sa dynamiky zadlžovania našich domácností a ktorého súčasťou samozrejme, veľkou súčasťou je prehlbovanie alebo vyššie čerpanie úverov na bývanie. Tu musím povedať, že keby som mal striktne reagovať na výzvy prehrievania ekonomiky, mali by sme zrušiť úplne podporu, podporu ďalších, ďalšieho úverovania domácností a mali by sme reagovať na štrukturálny problém našej krajiny, a to je nedostatok v nájomnom bývaní, ktorý má obrovský dopad na mobilitu pracovnej sily a na to, čo a z roku na rok stalo absolútnym problémom našej ekonomiky. Ešte rok, dva dozadu, ešte dokonca v predvolebnom súboji, ktorý sme podľa mňa legitímne zvádzali, bola nezamestnanosť obrovským problémom krajiny. Dnes, behom 40 mesiacov, tu máme proste problém, máme problém úplne z opačnej strany, a to je nedostatok pracovných síl. Čiže, a to je jedna z odpovedí na otázku pána poslanca Mihála, samozrejme, že ZMOS repce a nie je spokojný so zmenou spôsobu podpory hypotekárnych úverov, ale zároveň ZMOS z roka na rok žiada viac a viac peňazí na nájomné bývanie. A ak chceme riešiť nájomné bývanie, a to aj formou dotácie našim obciam, tak to je proste presne, čo sa objaví vo výdavkoch štátneho rozpočtu. Takže, pán poslanec Mihál, moja odpoveď znie, je to aj spôsob, ako sme ich, povedzme, s prísľubom uspokojili, je to, že ak ušetríme v štátnom rozpočte na výdavkoch podpory hypotéky mladým v budúcnosti, tak takéto prostriedky mienime naliať do transferov naspäť obciam vo forme podpory nájomného bývania. Čo sa nám zdá štrukturálne správne rozhodnutie a dúfam, že ak raz budete mať možnosť z tejto strany obhajovať nejaký typ vládnej politiky, že v ňom budete môcť pokračovať. Tieto zmeny by sa nemali týkať iba podpory hypoték pre mladých, ale aj stavebného sporenia, ktorý je dávno, dávno, by som povedal, z tejto doby, je to naozaj nástroj z minulého storočia, ktorý mimochodom spotrebúva ešte viac peňazí, skoro 40 mil. eur, pre vašu informáciu.
Takže my máme ináč vo výdavkoch štátneho rozpočtu asi k dispozícii nejakých 60 – 70 mil. eur, ktoré sa dneska, sú adresne nasmerované na podporu nejakého typu bývania, ale je to, prepáčte, old fashioned prístup na vlastníctvo a my potrebujeme zmeniť motiváciu správania na to, aby nájomné bývanie bolo dostupnejšie. Ak je tu kritika toho, že táto podpora, ktorú dneska ponúkame, je akoby povedal, je slabšia, ako je pôvodná, nesúhlasím s ňou. Pretože ak na jednej strane, jedným dychom pán poslanec Beblavý priznal, že dnešný systém podpory je v podstate skôr ako priamy transfer do zisku bánk, to znamená, ako keby pripúšťame, potichu pripúšťame, že dnešný model modifikácie úrokov, ktorý robíme cez komerčné banky, v podstate nemusí vôbec znižovať náklady na skutočné hypotéky. Chápete ma, čo chcem povedať? Je tu silné podozrenie, že komerčné banky zneužívajú tento systém podpory. To znamená, nerobia reálny skóring klienta, taký, aký mu prislúcha, ale v podstate ako keby umelo ho navyšuje a berie si tú podporu štátu. Ak je toto pravda, pán poslanec, a meníme ten systém a donútime banky trhovo reagovať, to znamená, že podpora 400 eur, keby bola len 100 eur ročne, bude účinnejšia ako dnešný systém. Je to hypotéza, to, čo dnes hovorím, ale je to verzus výroku, ktorý ste proste povedali. To znamená, ak dnešný systém je zneužívaný komerčnými bankami a je z veľkej časti transferom do ziskov týchto ustanovizní, tak vytvárame systém, ktorý bude napomáhať, môže byť ešte účinnejší. A zároveň si stojím za tým, že sme v nejakej fáze ekonomického cyklu, kde nie je priama podpora na mieste, hej. To znamená, my ju len istým spôsobom tlmíme.
Pripomienky, ktoré boli, zazneli z úst pána poslanca Mihála, ja akceptujem, ja ich dokonca poznám už aj z pamäti. Len pán poslanec sa vlastne opravil vo faktickej alebo v odpovedi na faktické poznámky, kde priznal, že skoro všetky vaše pripomienky smerovali na daň z príjmov fyzických osôb, ktoré sú príjmom samospráv. To znamená, všetky vaše ataky sa smerujú, smerujú na príjmy obcí a krajov. A to je základný problém, a ten ste pomenovali až v reakcii na faktické poznámky. Áno, základnou prekážkou, napr. zvyšovanie nezdaniteľného minima, všetky ďalšie, daňového bonusu, všetko to ohryzáva, v podstate príjmy našich miest a obcí, a ja vám želám, aby ste sa postavili pred zástupcov miest a obcí, najlepšie na sneme, raz ročne a predstúpili s takýmto návrhom. Je to proste problém. Zároveň ale znie, ja vám ďakujem za to, že poukazujete na ten problém, pretože aj mestá aj obce si musia uvedomiť, že nebudú môcť zo strednodobého hľadiska sa tváriť, že tento typ dane je iba ich a že je nedotknuteľný. A to hovoríme o sadzbách, a to hovoríme aj o základe dane ako takej. Problémom ale je, že naša vláda, naša minulá jednofarebná vláda naprávala relatívne arogantné opatrenie vašej vlády, prepáčte, pre historikov, pán poslanec Mihál, kde ste vy boli ministrom za, ministrom práce, kde jednorazovým opatrením ste zobrali peniaze obciam aj krajom tým, že ste zmenili vzorec. My sme riešili v podstate tento vzťah, my sme vrátili všetky peniaze mestám a obciam a krajom, dokonca sme prvýkrát v histórii urobili také delenie týchto podielových daní, že ani cent, ani cent z dane z príjmu fyzických osôb nemá štát, tak ako ste to povedali v tejto reči, ale je príjmom miest, obcí a našich krajov. V podiele 70 pre mestá a obce, 70 % pre mestá a obce a 30 % pre kraje, preto je obrovským problémom zasiahnuť do tohto systému, pretože my nemáme žiadny iný, po fiškálnej centralizácii, žiadny iný nástroj transferu do príjmov miest a obcí. A problémom, ktorým, na ktorého riešení sa aj zhodneme, je to, že mestá a obce, nie kraje zásadne odmietajú daňový mix, ktorý by bol z hľadiska stability financovania oveľa správnejší, vytváral by aj možnosť lepších zásahov, do systému dane z príjmov fyzických osôb napríklad, lenže mestá a obce sa historicky rozhodli visieť na jednom lane, a to je na dani z príjmov fyzických osôb. A prečo? Pretože tento typ dane je dynamicky zaujímavejší ako celkový daňový mix.
To znamená, to je to, čo zvykneme niekedy vyčítať mestám a obciam, ich príjmy rastú rýchlejšie ako príjmy štátu, pretože je to logické, so zvyšujúcou sa zamestnanosťou, s dobiehaním, so zvyšujúcimi sa platmi sa zvyšujú aj príjmy miest a obcí. A toto je ten základný rozpor, ktorý tu máme. Ale ak si vážime mestá a obce ako partnerov, ak sa uchádzate aj vy ako politické strany v politickom súboji o posty županov, o posty primátorov, starostov, obecných zastupiteľov, tak treba uznať, že toto je beh, minimálne na dlhšiu trať a potrebujeme istú mieru konsenzu. Zatiaľ sa nám tento konsenzus nepodarilo dosiahnuť.
Posledná poznámka k zákonu o obecnom zriadení. Dovolím si len pripomenúť veľmi, veľmi pokrokový paper, alebo analýzu z Inštitútu finančnej politiky, ktorý jasne poukazuje na neefektivity v obecnom zriadení v počte zastupiteľov, kde lámeme rekordy naprieč celého sveta, komplikovanosti zastúpenia v Bratislave, v Košiciach a v ďalších, ďalších, množstve miest. Takže naše zásadné pripomienky pri tomto zákone, ktorého sme gestorom, smerujú práve k tomu, aby sa táto téma otvorila, aby samospráva postupne samozrejme reagovala aj na túto výtku, pretože podľa našich odhadov je možné ušetriť v desiatkach miliónov eur, keby sa proste flexibilne upravilo aj samotná samospráva, nehovoriac o tom, že máme malé obce, ktoré vyše 50 %, niekedy až 80 % príjmov, vlastných príjmov používajú na samotnú správu. To znamená... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím o kľud v rokovacej sále.

Kažimír, Peter, minister financií SR
... svojho starostu a jeho pomocníčky, takže to je veľmi tristné, a tomu zodpovedá samozrejme aj kvalita poskytovaných služieb.
Toľko vystúpenie v rámci rozpravy, ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 16:51 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:23

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne ,pán predseda, za slovo. Chcem sa poďakovať aj pánovi ministrovi za jeho slová o tom, že je potrebné začať v blízkej dobe diskutovať nielen o tom, čo dnes živíme mestá a obce, ale aj o tom, čo živí naše kraje, a to je práve otázka dane z príjmu fyzických osôb. Ja sa tiež prikláňam k tej myšlienke, ktorú prezentoval, a teda že by to mal byť daňový mix a nielen teda jedna konkrétna daň. A ja si myslím, že práve po voľbách, ktoré nás čakajú v novembri tohto roku, je najvyšší čas začať diskutovať komplexnejšie o reforme verejnej správy na Slovensku ako takej, vrátane spôsobu fiškálnej decentralizácie.
Takže som rád, že pán minister s touto myšlienkou prišiel a veľmi rád mu ju opäť v decembri na schôdzi pripomeniem. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 17:23 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:24

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Reagujem na pána ministra, ktorého tu momentálne nevidím v sále, ale mali sme prerušenú rozpravu. Tak chcel by som reagovať na tú časť, kde hovoril o tom, že vláda Ivety Radičovej, obracal sa na pána bývalého ministra Mihála, zmenila vzorec, ktorý dosť zhoršil finančné postavenie samospráv. No, áno, bolo to tak, ale zasa si povedzme, aj prečo to tak bolo. Bolo to v situácii, keď bol štát v kríze a keď bolo potrebné urobiť opatrenia na zaplátanie sekery, ktorú tu zanechala prvá Ficova vláda. Tá sekera bola teda poriadna. A bolo to myslené a bolo to aj urobené ako dočasné opatrenie.
Nemôžem súhlasiť s tou filozofiou, že na jednej strane samosprávam z jedného vrecka vytiahneme a potom budeme mať viac peňazí, aby sme im dávali do druhého vrecka. Je predsa dôležité, aby samospráva mala finančné prostriedky na výkon svojich originálnych kompetencií. Nie, aby sme zvyšovali závislosť samospráv od štátu prostredníctvom nejako selektívne rozdeľovaných dotácií. Hovorí o tom aj Európska charta miestnej samosprávy, že miestne orgány majú v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí, čiže prostriedky na ich originálne kompetencie.
Ja som zvyčajne kritický k fungovaniu samosprávy. Mám s tým aj vlastné skúsenosti, aj skúsenosti sprostredkované od iných ľudí, ktorí sa potýkajú so samosprávami, ale napriek tomu si myslím, že, a nieže si myslím, je to tak, že samosprávy hospodária lepšie ako štát.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 17:24 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:26

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Reagujem na ministra financií, ktorý momentálne nie je v sále, a na jednej strane som rád, že pán minister vystúpil v rozprave a reagoval na vystupujúcich v rozprave. Ale musím povedať, že na moju otázku neodpovedal. A preto považujem za škandalózne, keď minister nezodpovedá otázku, ktorá je tak závažná, že či mieni daňovo zvýhodniť všetky eurofondy, ktoré boli rozdané netransparentne u ministra Plavčana na vedu a výskum, lebo peniaze investované do výskumu týmto zákonom budú daňovo zvýhodnené.
Pokiaľ to tak má byť, ja som očakával, že pán minister na túto otázku odpovie, či to tak je alebo ja som niečo nenašiel, ale vzhľadom k tomu, že sa tejto odpovedi vyhol, tak predpokladám, že ten, ktorý mlčí, ten svedčí. Je to tak. Ale potom je to dvojnásobný škandál s eurofondami na vedu a výskum. Plavčan ich netransparentne rozdelí a Ficova strana, Kažimír im dá ešte aj daňovú úľavu. Je to nehoráznosť. Nehnevajte sa.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 17:26 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:27

Alojz Baránik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som v krátkosti reagoval na to, čo pán minister uviedol ohľadom zvýšenia počtu nájomných bytov. Naozaj aj ja to vnímam ako veľký problém. Tým skôr, že vieme, že v rozvinutých krajinách je oveľa väčší počet nájomných bytov, a že aj ľudia majetní bývajú v nájomných bytoch a že ten rozdiel medzi vlastníctvom bytov a nájomných bytov nie je až taký veľký.
A teraz si poďme povedať, že prečo je to tak. Ja si myslím, že jeden z hlavných dôvodov, prečo ľudia nechcú bývať v nájomných bytoch, to znamená, že nevytvára sa tu trh nájomných bytov, je ten, že Slovensko nie je právny štát. Nájomný byt totižto sa užíva na základe len zmluvného vzťahu. A keďže na Slovensku nie je riadna ochrana práv vôbec a ochrana práv zo zmluvy už vôbec žiadna, tak preto ľudia prirodzene sa boja vstupovať do tak závažného vzťahu, ako je vlastné bývanie len na základe nejakej zmluvy, kde nemajú garantované nič v podstate v tom, ako u nás právny štát funguje. A toto je, ak chceme zvýšiť počet nájomných bytov, toto je niečo, na čom musíme zapracovať. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 17:27 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:29

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. V tomto návrhu zákona v zásade implementujeme Smernicu Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorého cieľom je prispieť k vytvoreniu harmonizovaného trhu elektronických platieb v rámci celej Európskej únie. Pokračovanie harmonizácie je čoraz dôležitejšie najmä v nadväznosti na dynamický nárast objemu využívania elektronických služieb, nárast využívania mobilných platieb, ako aj rozšírenie okruhu platobných služieb a ich nové druhy, v dôsledku čoho sa neustále zvyšuje úroveň digitalizácie v oblasti poskytovania platobných služieb.
Uvedené bude mať za následok posilnenie transparentnosti a možnosti rýchlejšieho prijímania inovácií v oblasti platobných služieb, čo by malo prispieť k účinnému a efektívnemu trhu s platbami, a to na strane poskytovateľov a používateľov. Bez preháňania hovoríme o technologickej revolúcii v spravovaní účtov našich občanov prostredníctvom rôznych mobilných aplikácií, ale aj vstupom nových subjektov na trh. Zavedenie týchto nových bezpečnostných opatrení by malo prispieť aj k zmierňovaniu rizík v oblasti bezpečnostných platieb a zabezpečiť nediskriminačné podmienky pre poskytovateľov platobných služieb, vrátane možnosti vstupu nových hráčov na trh týchto služieb za účelom vytvorenia zdravého konkurenčného prostredia. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 17:29 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:31

Irén Sárközy
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 17:31 hod.

Ing. JUDr.

Irén Sárközy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video