20. schôdza

Ďakujem. Ja len krátko, lebo v podstate už všetko bolo povedané o tom, aké sú dôvody a prečo sú dôvody na odvolanie ministra Richtera. Tie dôvody sú, samozrejme, mnohé a boli mnohé aj vtedy, keď bol odvolávaný prvýkrát. Ale čo je zaujímavé, že sme sa nejako zhodli všetci na tom, že je nepochopiteľné, ako je možné, že opozícia alebo veľmi veľa slušných ľudí, tých 600- alebo 700-tisíc ľudí, ktorí prečítali ten článok Natálie Blahovej, ktorý údajne bol príčinou tejto hystérie. Ako je to možné, že sa nevieme zhodnúť na tom, že kde je pravda? A ako je to možné, že pán minister Richter a pán premiér, že majú tak úplne diametrálne a presvedčivo odlišné názory od všetkých tých, ktorých my považujeme za slušnú väčšinu? Prečo existujú také obrovské, taká obrovská priepasť medzi tvrdeniami našimi a tvrdeniami týchto pánov z koalície?
A tu sa dostávame k tomu, čo ja považujem za to hlavné, dva dôvody tohto stavu. Vtip je v tom, že u nás boli orgány činné v trestnom konaní úplne ovládnuté touto garnitúrou. A tá garnitúra má jednu vlastnosť, že si zabezpečila beztrestnosť tým, že tam dosadila rovnakých ľudí, ako sú oni sami, že políciu ovláda ich minister, ktorý je taký istý, ako sú pán Fico a pán Richter. A že pán Čižnár aj spolu s pánom Kováčikom sú presne toho istého razenia, že akosi majú to v tej hlave nejak inak, ako to máme my.
A čo je tým dôvodom, že to takto je? Tým dôvodom je to, o čom píše autorka Martha Stout v jej knihe o sociopatovi v susedstve. Je to človek, ktorý vyzerá tak ako my, ale má jednu špeciálnu vlastnosť. Nemá svedomie. Preto keď som skôr hovoril o tom, že pán premiér že je sociopatický klamár, tak ja som nevyjadroval, nechcel som mu nejako nadávať. Ja som len vyjadril názor na to, že je súčasťou tej menšiny, táto autorka hovorí, že sa jedná o 4 % ľudí, ktorí, u ktorých absentuje svedomie, a preto sú schopní a ochotní urobiť čokoľvek, povedať čokoľvek, čo im vyhovuje. A psychopatom nie je len ten, kto vraždí alebo znásilňuje, je to, môže to byť človek, ktorý svoje psychopatické alebo sociopatické sklony prejavuje inak. Napríklad tak, že vie dokonale klamať. Alebo tak, že vie dokonale kradnúť. Alebo nejak inak. Ale podstata problému je tá, že my sme ovládnutí jednou menšinou v našej spoločnosti, údajne každý dvadsiaty piaty človek je taký, a tá menšina má jednu špecifickú vlastnosť, alebo každý jej príslušník, že nemá svedomie. Tí, ktorí budú hlasovať proti odvolaniu alebo nebudú hlasovať za odvolanie ministra Richtera, teda vedia, kam patria.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána Baránika jeden jediný pán poslanec s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

Pán poslanec Baránik, keď ste hovorili, keď ste sa pýtali, že ako je to možné, že títo naši predstavitelia vládni majú úplne diametrálne odlišný postoj ako väčšina občanov Slovenskej republiky, minule veľmi pekne Milan Kňažko o tom hovoril, že my sme tu v tomto štáte a občania ako také žaby, ktoré v tej studenej vode plávajú, ale postupne pod, horí pod tým kotlom ten plameň. A táto vláda nás tu už desať rokov, prihrieva tie žaby a tie žaby stále si myslia, že všetko je dobré. Deje sa to aj preto, že títo naši fešáci politici sú perfektne marketingovo pripravení. Spievajú a hrajú takú pesničku, ako tí občania chcú počuť. Neustále sľubujú, sľubujú, sľubujú, ale krajina chradne, zaostáva, nerozvíja sa. Takže naozaj toto prirovnanie o tom kotli a žabách veľmi dobre vystihuje aj pána Fica, ktorý predsa hovorí, že nejaký poloblázon, mafián, nejakí zhulení predsa nie sú alternatívou. Žiaľ, na túto pesničku naskočil aj Béla Bugár, aj SNS, aj všetci, ktorí hovoria, že neni alternatíva.
Ale alternatíva je vždy. A na druhej strane každý slušný človek v tomto parlamente nemôže chcieť byť alternatívou k tomuto kradnutiu. Tak to teda naozaj nechceme, aby sme boli, boli v takejto, takáto že korupčná alternatíva k tejto vláde. Lebo to, čo tu už akože predvádzajú, je niečo hrozné. Ale, žiaľ, občania sú ako tie žabky a stále počúvajú na sľuby, sľuby, sľuby, ale skutek utek a kradnú vo veľkom.

Ďakujem, pán; ďakujem, pán kolega, za vhodnú pripomienku. K tomu ja by som dodal zopár poznámok v tom zmysle, že, bohužiaľ, bežný občan si nevie predstaviť, že čo je to človek bez svedomia. Človek, ktorý sa dostáva do pozície moci väčšinou, aby mohol tam realizovať tú svoju psychickú úchylku tak, ako jemu to vyhovuje.
A ďalšia okolnosť, čiastočne som o tom hovoril, pre ktorú občan jednoducho neverí, pretože občan, bežný človek si nevie predstaviť, že niekto by nemal vôbec svedomie, že by mu bolo jedno, že nejaké dievčatá sú niekde znásilňované. No ďalší dôvod je ten, že u nás to trestné stíhanie ako ultimatívny dôkaz toho, že k niečomu zlému došlo, jednoducho nefunguje. Aj keď hovorila pani Blahová o tom, že áno, prebiehajú tam trestné stíhania a tak ďalej, ale spravodlivosť, ktorá prichádza neskoro, nie je žiadna spravodlivosť. A to má efekt nielen na tých odsúdených alebo obžalovaných, ale to má efekt na spoločnosť ako celok. Ľudia to už potom nevnímajú ako nejakú spravodlivosť alebo niečo, čo by malo spoločnosť nejak očistiť. Je to už nejaké, nejaká kurzíva pod čiarou, aha, že tamtí boli nejako odsúdení, ale každý už na to zabudol. A toto nie je náhodou, že to takto funguje. To je by design, tak to má byť podľa týchto ľudí. Čiže s týmto my bojujeme.

Pekný večer prajem. Milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja by som veľmi stručne možno spomenul pár dôležitých faktov, ktoré som chcel hovoriť pánovi ministrovi okrem iného vo faktickej poznámke, ale tesne predtým, ako som ju chcel predniesť, tak nám zo sály odišiel. Napriek tomu mi nedá, aby som pár slov na dôležité témy, ktoré spomenul vo svojom príhovore, nespomenul. Nesúvisia priamo síce s kauzou Čistý deň, ktorá je primárnym dôvodom na jeho odvolávanie, ale súvisí s vedením jeho rezortu, o ktorom sa vyjadril tak, že pod jeho vedením prišli nové investície, že tu máme sústavný rast, máme tu pokles nezamestnanosti a rast zamestnanosti, vďaka nemu a jeho rezortu tu na Slovensku máme enormný rast životnej úrovne, aký história tejto krajiny nepamätala. Áno, dá sa s niektorými týmito faktormi súhlasiť na niektorých miestach na Slovensku.
Ja by som ale pánovi ministrovi chcel pripomenúť, že z kraja, z ktorého pochádzam ja, máme celkom iné zážitky a o všetkom sa dá hovoriť aj v súvislosti s percentuálnou alebo s percentuálnou mierou nezamestnanosti. Spomeniem len niektoré okresy, ktoré sú nad 10-percentnou nezamestnanosťou: Žarnovica – takmer 12 %, Banská Štiavnica – 13,5 %, Veľký Krtíš – 14,28, Lučenec – 14,87, Poltár – 17,93 %, Revúca – 22,32 % a rekordmanom na Slovensku je už dlhé obdobie Rimavská Sobota – 24,76 percenta.
Pán minister, ako chodím po našom kraji, ako sa rozprávam s občanmi nášho kraja, najmä v týchto okresoch všetky tie faktory, ktoré ste spomenuli, že sú príkladom dobrého vedenia vášho ministerstva, občania necítia. Práve naopak, nemajú pocit, že by im rástla zamestnanosť, nemajú pocit, že by klesala nezamestnanosť a už vôbec nemajú pocit, že by im rástla životná úroveň. Mnohí mladí ľudia, najmä mladí ľudia z týchto okresov odchádzajú a nemajú vôbec v pláne sa vrátiť. Na druhej strane – a toto tiež treba zdôrazniť – stretávam sa so zamestnávateľmi z týchto konkrétnych okresov, ktorí nemajú koho zamestnať. Pýtam sa teda, pán minister, kde sa asi stala chyba. Skutočne tak kompetentne vediete váš rezort, keď tu máme takto dva diametrálne odlišné zážitky?
Alebo skúsim z iného súdka. Takisto to súvisí s tým, čomu sa momentálne venujem najviac, a to je krajská politika, krajské kompetencie. Už tu moja kolegyňa hovorila o domovoch sociálnych služieb. Ja mám podobné zážitky z niektorých z nich, v ktorých vo skutočne fatálnych podmienkach žijú mnohí naši spoluobčania, možno v budúcnosti moji rodičia alebo naši starí rodičia. A práve v týchto domovoch sociálnych služieb máme niekoľko veľmi vážnych vecí, ktoré priamo súvisia s vedením vášho rezortu.
Najmä sa sťažujú všetci riaditelia týchto domovov sociálnych služieb na dlhodobo nízke mzdy zamestnancov, pričom napríklad z jedného konkrétneho mám nasledovnú skúsenosť. Priemerná čistá mzda zamestnancov vrátane vedúcich pracovníkov a štatutára – 464 eur. Číslo síce skresľujú úväzky, ale aj napriek tomu je na všetkých pozíciách práca ťažká, psychicky aj fyzicky náročná, prevažne vykonávaná ženami vo veku 45 až 60 rokov. Pre mladých ľudí je vzhľadom na náročnosť a nízke mzdy nezaujímavá.
Toto je prepojená nádoba s iným vážnym problémom, ktorému čelia, nedostatočný počet zamestnancov. Nie je možná zastupiteľnosť, prenášame veľa nevyčerpateľnej dovolenky do ďalšieho roka, nahrádzame zamestnancov využívaním aktívnych opatrení trhu práce, čo má však ale svoje nevýhody. Toto sa totiž dá robiť len na určitú dobu a, samozrejme, aktívne opatrenia na trhu práce, tak ako sú spomínané a ako ich často a rád spomína aj pán minister, neumožňujú adekvátny výber najmä kvalifikovanej pracovnej sily. "Berieme všetko, čo nám úrad práce ponúkne," citujem pani riaditeľku, "a na týchto zamestnancov nemáme právny dosah. Nie je zmluva, povinnosti si plnia, ako chcú, je tu zlá dochádzka, nedôveryhodnosť v styku s klientami a podobne."
Pán minister, toto sú reálne problémy reálnych ľudí a ja by som bol rád, ak by ste sa im konečne začali aktívne venovať, hoci teda o to viac verím, že už to bude váš nasledovník a nie vy sám, pretože vy na svojom poste už nemáte čo robiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nepochybne témou odvolávania ministra Richtera na tejto schôdzi nie je alarmujúca nezamestnanosť. A samozrejme, iste by sme mohli dokladať, čo je príčinou zlepšenia na tomto poli, nakoľko bezpodmienečne výsledky cielenej politiky SMER-u a pána ministra a nakoľko všeobecný hospodársky vývoj.
Témou tohto odvolávania je niečo, čo bolo tisíckrát opľuté v podobe základného postoja Natálie Blahovej, ktorá si dnes môže povedať; a kolega Blaha, verný pokynu svojho predsedu partaje tu nie je, iste by ho potešil citát klasika Fidela Castra, ktorý po útoku na kasárne Moncada pred súdom povedal: "Historia me absolvera." Dejiny ma ospravedlnia. Treba povedať, že jeho neospravedlnia dejiny. Zostal despotom až do pozdnej chvíle svojho života. Natáliu Blahovú história ospravedlnila.
A to, prečo odvolávame Richtera, je proste preto, presne preto, že Natália Blahová mala pravdu. A keď dnes vidím prázdnu sálu bez ministra Richtera, spomínam si na grilovanie premiérky Radičovej, ktoré poriadal Fico and his melody boys and girls v časoch, keď si to tu šesť hodín pani premiérka odsedela, všetky tie nadávky a svinstvá, je veľké gerojstvo odpratať sa a s výnimkou pár ponechaných strážcov ohniska – kolegyňa Gabániová nebola zasvätená do toho, že nemá odísť, tak zostala – je len ukážkou toho, že dnešné odvolávanie je odvolávanie o morálke. (Potlesk.)

Ja len veľmi stručne. Ak by som bol vedel, že na dnešnom odvolávaní budeme dokonca na chvíľku aj na Kube, tak by som tomu asi neuveril, ale ako sme už zvyknutí u Peťa Osuského, všetko je možné prepojiť. Ďakujem, Peťo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Tak si to, vážené dámy a páni, zrekapitulujme, kam sme sa to dostali. A ja tu teda nie som dlho. Sedem rokov. Sú tu exponáty podstatne dlhšie vystavené (povedané s pobavením) ako ja a pamätajú viac, ale musím povedať, že takú šupu z prvej, ako dostal Andrej Danko, keď bol odvolaný pán minister Plavčan, to som nevidel. To takú som zažil iba jednu. Pozeral som na neho, jak lapá po dychu na tej tlačovej besede a hovoril som si, vau, vypýtal si, dostal. A dneska dostane druhú.
Neviem, či ste pozerali tú tlačovku, ale normálne sklopené uši, sklopené zraky, predseda ani neprišiel a; nehráte to dobre, pán kolega, budete v hanbe; a dostali sme sa do situácie, že napriek tomu, že strana SNS plne uznala dôvody, legitímne dôvody na odvolanie ministra Richtera, tak nakoniec nepodporí svoj vlastný názor. Bol taký dobrý vtip za blahého komunizmu: Čo si myslíte o tom a tom? A odpoveď bola: Mám svoj názor, ale nesúhlasím s ním. Tak tam ste sa dostali. Gratulujem. Tak ako Fico prvý zožral SNS-ku prvú, tak Fico druhý žerie tú druhú. Myslím v kombinácii, keď boli. Medzitým bol sám, papal svojich.
A teraz sa pozrime na to, že čím sa teda sociálna vláda oháňa, keď bráni tohto človeka. A vždy vidíme len tvrdé dáta. Dokázali sme ohnúť natoľko metodiku vykazovania štatistík nezamestnanosti, že nám to zhodou okolností vychádza, že klesla. Ale čo to reálne znamená medzi ľuďmi, to už nám sociálna vláda nepovie. Že máme zakonzervované sociálne rozdiely medzi ľuďmi tak, že sa nedokážu dostať zo svojich pozícií, že deti, ktoré do školského systému chudobné vchádzajú, tak z neho s vysokou pravdepodobnosťou chudobné vyjdú. Že ľudia, ktorí majú sťažený prístup na trh práce, budú mať naďalej sťažený prístup na trh práce, že ľudia, ktorí majú sťažený prístup k sociálnym službám, sa k nim s vysokou pravdepodobnosťou nedostanú. To sú tie mäkké ukazovatele, ktoré ale hovoria o kvalite života konkrétnych ľudí tam vonku. Na ktorých táto vláda zvysoka kašle.
Ak nič iné, už len toto by malo byť dôvodom na to, aby Ján Richter neostal sedieť na svojej stoličke.
Ale poďme naspäť k tej téme, kvôli ktorej sme sa minule a dnes znovu zišli. Čistý deň. Ja som vám povedal, že je to téma, ktorá je pre mňa citlivá, že je to téma, ktorej sa dlhodobo venujem. A medzitým som zisťoval ďalšie informácie. Ja som presvedčený o tom, že Peter Tománek sa nikdy nemal stať riaditeľom Čistého dňa. Na základe jeho histórie, na základe toho, čo som si vypočul od ľudí, ktorí s ním vyrastali, na základe jeho kvalifikácie som presvedčený o tom, že on tam nikdy byť nemal. A to, že tam bol, vyústilo do situácie, ktorú popísala Natália Blahová, a ja som presvedčený o tom, že tá situácia nebola ojedinelá.
A keď už sa odvolávajú ministri, tak sa majú odvolávať v rámci vyvodzovania politickej zodpovednosti. Darmo bude pán minister teraz rozprávať o tom, že konáme kroky. Veď on je tam nejakým spôsobom 10 rokov. Bol pri tom, keď sa viac ako 10 rokov formovala sociálna politika tohto štátu. Takže politickú zodpovednosť nesie za stav, v ktorom sa resocializačné zariadenia nachádzajú, a na základe toho má byť odvolaný. To, že teraz hasí a snaží sa to napraviť, už je len samozrejmá, nutná reakcia a bolo by už absolútne absurdné, keby sme sa toho nedočkali. Samozrejme, že treba niečo robiť. V momente, keď sa vymkne situácia v resocializačných zariadeniach z kontroly takým spôsobom, že sa tam páchajú trestné činy a sú ohrozené zdravie, životy a osudy najzraniteľnejších, t. j. detí s problémom, ktoré boli zverené na to, aby sa ich život zlepšil, tak už toto keby sa po toľkých prúseroch nezačalo riešiť, tak tam ten človek už tobôž nemá čo robiť. Ale už to, čo smerovalo k tomu bodu, by malo stačiť na to, aby odišiel.
Ján Richter nie je najlepší minister. Ján Richter nie je ani len dobrý minister. Ján Richter je babrák. A či už sa budeme rozprávať o tom, čo spomínala Lucia Nicholsonová, čo sa týka dôchodcov, alebo o tom, o čom hovorí dlhodobo Natália Blahová, čo sa týka napríklad detí, ten posledný prípad ste tiež mnohí mali možnosť v poslednej dobe čítať na internete, jednoducho tento štát je – a nielen na úrovni sociálnych vecí, ale na úrovni štrukturálnej integrity – rozkladaný zvnútra a je rozkladaný neschopnosťou, nekvalifikovanosťou tejto vlády a podobných vlád v minulosti, ktorých súčasťou bola strana SMER – SD a za sociálnu oblasť v tejto strane niesli zodpovednosť Viera Tomanová a Ján Richter. A keď vidíme, že tá oblasť vykazuje zásadnú chybovosť, nedostatky, nekvalifikovanosť, podvyživenosť, či už personálnu, materiálnu, alebo kvalifikačnú, tak za to treba vyvodiť politickú zodpovednosť. A preto Ján Richter nemôže a nemal by ostať sedieť na svojej stoličke. A SNS ešte kým mala obsah miešku v poriadku, tvrdila to isté, teraz dostali po ušoch, takže už to tvrdiť nebudú. A teda karavána potupne a trápne bude kráčať ďalej, len si myslím, že už nie dlho.
Na jednu vec ale táto schôdza, myslím si, že je dobré, že bola a bude a budú podobné a že budeme o týchto veciach hovoriť, a to je tá nová rétorika Roberta Fica. Nie je alternatíva, jedine my smerujeme do jadra Európskej únie. Ja som presvedčený o tom, že miesto Slovenska, samozrejme, je v jadre Európskej únie, v ktorej sme, nevieme byť v jadrovitejšom jadre, než sme, a mali by sme v ňom ostať, pokiaľ to len bude možné a výhodné pre Slovenskú republiku. Ale zároveň nám celé jadro Európskej únie bude na prd, ak si rozvrátime štát zvnútra, ak túto krajinu ukradne malá skupina ľudí, ak v tejto krajine nebude vymožiteľná spravodlivosť, ak v tejto krajine nebudú vykonané zásadné reformy, ktoré budú smerovať k tomu, že deti budú vzdelané na 21. storočie, že ľudia sa budú môcť dostať zo svojich problémov, do ktorých častokrát nepadli svojou vlastnou vinou, že tento štát znovu začne plniť svoje základné funkcie hlavne voči slabým, dôchodcom, deťom, obetiam trestných činov a tak ďalej.
Ak nezačneme vyživovať tento štát zvnútra, ak tento štát nezačne plniť svoje funkcie, tak je úplne jedno, či budeme v jadre alebo nie, rozvráti sa nám zvnútra a problémy budeme mať tak či tak. Preto odvolanie Jána Richtera by malo byť prvým krokom ozdravným a uvedomením si, že sme v prúseri. A následná očista verejného života a jeho naplnenie kvalifikovanými ľuďmi, ktorí vedia, ako tento štát a spoločnosť v ňom zmeniť, by mal byť následným, druhým krokom.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanecký kolega Poliačik Martin, spomínal si vtip, pridám ešte jeden. Na začiatku 70. rokov počas normalizácie sa hovorilo v Československu, že budeme mať ministerstvo námorníctva. Načo? Pýtal sa človek. A prečo nie? Veď Československo nemá more. No ale veď ministerstvo spravodlivosti predsa máme. A slovo spravodlivosť tu párkrát zaznelo. Slovo spravodlivosť, ktorej obsah sa kamsi stratil.
Podobne som na teba reagoval aj pri predchádzajúcom odvolávaní a vtedy som spomínal niekoľko stupňov šikany, ako prebieha v rôznych pracoviskách. Na tomto pracovisku viditeľne podľa všetkých znakov došlo k piatemu stupňu, kedy už samotní všetci zapojení vnímali to, čo sa okolo nich deje ako bežnú normu. Najhoršia vec, čo sa nám môže všetkým tu stať, je, keď si budeme nahovárať, že to, čo sa nám v tejto krajine, v našom Slovensku deje, je úplne bežná norma. Že toto je úplne v poriadku. Chceme skúšku správnosti? Pozrite sa na mladých ľudí. Utekajú preč. Odchádzajú študovať, odchádzajú žiť. Môžeme si nahovárať, že je tu všetko v poriadku, že údaje sú perfektné, alebo sa všetci pozrieme pravde do očí a okamžite začneme veci meniť. Minister mal možnosť konať a mal konať. Bolo to na ňom.

Martin, ďakujem za výborné vystúpenie. Mám len dve poznámočky. Jedna sa týka toho tvojho návratu do našej komunistickej minulosti a to, ako si hovoril o tom, že či tu máme spravodlivosť. Treba povedať a bohužiaľ, je to tak, že ja to môžem povedať, lebo som to zažil, že za komunistov bola spravodlivosť podstatne lepšia, ako je dnes. Som presvedčený, že to, čo sa deje dnes za ministra Richtera, za komunistov by nebolo možné. To je isté. A to hovorím ako človek, ktorý má papier na to, že je antikomunista. (Reakcia z pléna.)
A druhá poznámočka je táto, že hovoril si, že ak si necháme ukradnúť štát, nie, to tak nie je, štát je už ukradnutý, teraz len debatujeme o tom, že či sa nám podarí si ho vziať späť, ale ukradnutý už je.