23. schôdza

Pán poslanec Dostál, ja sa len pridám k našim alebo k mojim kolegom z parlamentu. Desať minút, desať minút prázdnych rečí, skáčete tu ako taký bojazlivý skautík okolo ohňa, aby ste ho nemuseli preskočiť a popáliť si riťku, tak rovno povedzte, že chcete zvýšiť ten plat o tisíc euro a nevyhovárajte sa na žiadnu procedúru a nič podobné.
Ste chamtiví, chcete vyššie platy, strana SMER - sociálna demokracia od roku 2008, kedy prišla s touto iniciatívou, na tej iniciatíve trvať bude.

S reakciou na faktické, pán poslanec Dostál.

Ja teraz neviem, či by pán predseda Národnej rady nemal napomenúť pána Erika Tomáša, že sa pripája ku kolegom z Ľudovej strany Naše Slovensko, lebo opozičným poslancom to na výbore vyčítal, a ja by som rád pánom poslancom z Ľudovej strany Naše Slovensko pripomenul, že ich šéf, ich predseda pán Kotleba je jediným predsedom parlamentnej politickej strany, ktorý si vypláca nejaké platy alebo odmeny zo štátneho príspevku, ktoré dostávajú politické strany, takže keď chcete hovoriť o nejakej chamtivosti, radšej sa porozprávajte s vaším pánom predsedom. Toto je niečo, čo nerobí žiadna iná parlamentná strana. (Reakcia z pléna.)
A, pán Tomáš, teda okrem toho, že sa zhodujete, asi nie tak vzácne, s fašistickými poslancami, tak pokiaľ ste mali tú iniciatívu a chcete ju navždy, ale naozaj navždy uplatňovať, tak potom naozaj nerozumiem tomu, prečo to nespravíte tým, že zmeníte zákon, a už nikdy sa nebudú zvyšovať platy ústavných činiteľov. Však to môžte urobiť, máte na to väčšinu. Alebo prečo to neurobíte aspoň tak, že to nebudete rok čo rok robiť cez skrátené legislatívne konanie? Lebo na to, či odmraziť platy, alebo neodmraziť platy, alebo akým spôsobom upraviť platy ústavných činiteľov, je úplne legitímne, že máme rôzne názory, a ja som za odmrazenie, som za to, aby sa platy ústavných činiteľov zvýšili, nie naplno, ale tu sa, nie je snaha to riešiť vôbec.
Ale dobre, máte iný názor, ale keď máte ten iný názor, tak ho presadzujte normálnym zákonným postupom, nie opakovaným, rok čo rok opakovaným porušovaním zákona o rokovacom poriadku. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dámy, páni, dovoľte, aby som za poslanecký klub OĽANO dal vyjadrenie k tomu návrhu na skrátené legislatívne konanie.
V podstate sú tu dve veci. Asi ťažko môže niekto spochybňovať, že OĽANO vždy podporovalo zmrazovanie platov. Ten dôvod bol dvojaký, prvý - solidarita s ľuďmi a druhý bol taký, aby bol tu istý výchovný prvok alebo tlak na to, aby sa dosahoval vyrovnaný rozpočet, pretože si myslíme, že ak naozaj štát reálne zadlžuje dokolečka občanov, ktorí to potom musia splácať, tak nejakým spôsobom treba motivovať poslancov, aby toto nerobili.
Na druhej strane chcem povedať tiež za poslanecký klub OĽANO, že nepodporíme tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Je to podľa nás neschopnosť, nezvládnutie situácie vlády. Vo všetkej úcte, mám rád pána ministra, ale ak je tento návrh taký vážny, hrozia vážne hospodárske škody, kde je minister financií? To je nezmysel! Proste takto to nemôže byť. Bolo jasné, kedy začne schôdza, že návrh pôjde na začiatok, to ťažko sa dá odôvodniť nejakým iným programom.
Ďalšia vec, je to aj neschopnosť vlády v tom, že vôbec musí podávať návrh na skrátené legislatívne konanie. To je nečakané, že sa zrazu objavila taká situácia. Objavuje sa tu, ja som tu už šiesty rok, šesťkrát pravidelne a už aj dlhšie, aj keď som tu ešte nebol v parlamente. To znamená, to je predvídateľná situácia. Hádam tam máte ešte nejakých ľudí na vláde, ktorí to vedia skontrolovať a dať taký návrh v septembri, aby to všetko prebehlo normálnym procesom.
A poviem ešte jednu vec, že hrozia vážne hospodárske škody. Ak som si dobre prečítal návrh, tak sú to zhruba 4 mil. eur, tak by sme mohli ušetriť. A poviem jeden príklad. Diaľničný privádzač Lietavská Lúčka, ktorý mal byť obstaraný alebo respektíve bez obstarania daný jednému zo zhotoviteľov za nejakých 22 mil. eur. Naši kolegovia, špeciálne náš poslanec Ján Marosz, ale aj ďalší, do toho búšili, vŕtali a hovorili, že treba urobiť výberové konanie. Dosiahla sa suma 13,9 mil. eur. 8 mil. eur na jednom obstarávaní privádzača, čiže jednej cesty! Nie diaľnice, iba privádzača, za dva roky zdražovania platov.
Viete, problém je v tom, že vy robíte zásadné, vážne hospodárske škody tomuto štátu v kuse, dokolečka, a tomu nepomôže ani zmrazenie platov. A my, naopak, sa snažíme tie financie šetriť. Preto chcem byť solidárny s ľuďmi, ale v prvom rade chceme pracovať tak, aby tieto hospodárske, skutočné hospodárske škody, ktoré táto vláda aj predchádzajúce vlády SMER-u priniesli, aby prestali.
Takže opakujem znova, áno, môžme sa baviť o zmrazovaní platov, ale toto skrátené legislatívne konanie nepodporíme, nech si to, nech si to hasí, nech si to rieši vládna koalícia sama.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Len podčiarkujem to, čo zaznelo vo vystúpení kolegu Vašečku. To, že sa blíži koniec roka, to, že 1. januárom by mohlo dôjsť k úprave platov, ak by nedošlo k ich zmrazeniu, nie je pád lavíny, nie je to ani výbuch sopky. Je to niečo, čo je tak neočakávané ako to, že prídu Vianoce. A to je len ukážka buď, a teraz neviem, čomu to mám prirátať, impotencii zodpovedných za to, že to za celý rok nepodajú, ale podajú to v skrátenom legislatívnom konaní, alebo potreba predvianočného divadielka, normálne racionálne zdôvodnenie, aby sa upravovali veci v skrátenom legislatívnom konaní, hoci o tom, že ich treba upraviť, vieme 12 mesiacov do roka, je súce na to, aby príslušní sa hlásili na úrade práce.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele bola vypracovaná v súlade s programovým záväzkom vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda zaviazala, citujem, „podporiť dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny, pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, a to vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov, resp. na návrat detí do rodičovskej starostlivosti“.
Návrhom zákona je tiež splnený ďalší programový záväzok, a to posilnenie finančnej podpory starostlivosti príbuzných o blízku, o blízkych, o deti, ktoré sa, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí.
Celkom cielene uvádzam plný text programového vyhlásenia vlády v tejto činnosti, lebo práve v nej je pomenovaná podstata najväčších problémov, možno by sa dalo povedať, že rezervy pomoci ohrozeným deťom a rizikovým rodinám s deťmi tak, aby boli identifikované v uplynulých rokoch samotnou odbornou verejnosťou. Bez snahy o prikrášlenie sa dá pomenovať problém ako nedostatok či nedostupnosť odbornej pomoci pre deti a ich rodiny na dobrovoľnej báze, a to rovnako v ambulantnej, terénnej i pobytovej forme.
Ďalším nemalým problémom je jednotvárnosť tejto pomoci, čo neumožňuje reagovať zodpovedajúco na potreby toho-ktorého dieťaťa či jeho rodiny. Nemáme, nemáme tiež okrem personálnych štandardov pre samotné skupiny v detských domovoch určené profesijné štandardy ich zariadenia. V teréne sa otvárajú témy častokrát spoločné, nadrezortné, ktoré doposiaľ boli neriešené, alebo sa objavujú postupne tak, ako ich prináša sám život. Aktuálne rozdelenie v zriaďovateľskej pôsobnosti zariadení medzi štátnu správu, čo sa týka detských domovov, vyššie územné celky, ktoré sa týkajú krízových stredísk a resocializačných stredísk, k tomu nastavený systém financovania a tradičné chápanie úlohy jednotlivých druhov zariadení, osobitne detských domovov, umožňuje riešiť problémy praxe v zásade len prostredníctvom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ovplyvňovať zabezpečenie výkonu rozhodnutí súdov v zariadeniach. Zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí je aktuálne organizované aj financované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, a to nezávisle od toho, či ide o zariadenia štátne, akreditované alebo samosprávne. Celá časť výkonu pobytových aj ambulantných opatrení pre deti i plnoletých v zariadeniach je založená na tzv. dobrovoľnej báze, je plne v réžii samosprávy.
Zásadnou otázkou teda je, ako naplniť alebo ako naplno využiť potenciál zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj na riešenie dostupnosti ambulantnej, terénnej, odbornej pomoci deťom a ich rodinám, ako aj na zlepšenie dostupnosti odbornej pomoci pobytovou formou pre deti a ich rodiny. Riešením je zmena podmienok výkonu opatrení v zariadeniach a ich financovanie. Tak vznikol v prostredí samotných zariadení návrh na vytvorenie nového multifunkčného druhu zariadenia, centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby, ktorého vecný obsah doplní doslova diery vo výkone opatrení na miestnej úrovni. A podľa miestnych podmienok, samozrejme, úlohy týkajúce sa zabezpečenia výkonu súdnych rozhodnutí musia byť premietnuté v istej inovovanej podobe aj v tomto novom druhu zariadení.
Postupne sa formoval konkrétny návrh riešenia aj právnej úpravy. Na tomto mieste si považujem za potrebné poďakovať najmä zástupcom zariadení z Fóra riaditeľov a zamestnancov detských domovov, Združenia neštátnych detských domovov, Asociácie krízových stredísk, ako aj mnohých mimovládnych organizácií a NO-čiek. Bez ich pomoci a ochoty vystúpiť z istých zabehnutých procesov by dnes nebolo možné podporiť návrh tejto novely.
Návrh je postavený na zriaďovateľskej úlohe ústredia a nadväzujúcimi povinnosťami zabezpečiť dostupnosť opatrení sieťou štátnych a neštátnych centier, a to aj prostredníctvom financovania výkonu všetkých opatrení, teda nielen súdnych rozhodnutí, v akreditovaných centrách. Treba zdôrazniť, že ide o nový druh zariadenia, čo neznamená, že všetky zariadenia budú rovnako všetko, to znamená sieť štátnych centier a ich účelom určí ústredie a sieť budú dotvárať akreditované centrá so svojou konkrétnou ponukou.
Čo sa týka zariadení zriadených samosprávou, samospráva bude môcť centrá zriaďovať podobne ako dnes detské domovy, nebude to však jej povinnosťou. Tieto samosprávne centrá podľa návrhu nebudú zabezpečovať výkon súdnych rozhodnutí ani ambulantných výchovných opatrení. Celkovú zmenu podmienok v zariadeniach chceme využiť aj na doriešenie situácie v krízových strediskách. Tieto prešli do samosprávnej pôsobnosti v roku 2004 ešte ako zariadenia sociálnych služieb, a keďže sa v nich vykonávajú aj súdne rozhodnutia, v roku 2005 prešli do systému sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a úprimne je treba povedať, že mnohé z krízových stredísk doposiaľ poskytujú skôr sociálnej služby krízovej intervencie.
Dnešné krízové strediská, resp. ich zriaďovatelia sa podľa návrhu budú môcť rozhodnúť, či budú naďalej pôsobiť ako zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, avšak už v nových podmienkach, alebo budú ďalej pokračovať v systéme sociálnych služieb.
Okrem návrhu na riešenie dostupnosti výkonu opatrení prostredníctvom zariadení celkovej zmene podmienok výkonu v zariadeniach vrátane úhrad a opatrení finančného charakteru je v návrhu riešených aj niekoľko ďalších okruhov, ktoré si iste zaslúžia našu pozornosť. Medzi také patrí aj napríklad doplnenie zákazového ustanovenia, v úvodzovkách. Za uplynulých niekoľko rokov sa objavili rôzne pochybnosti o fungovaní zariadení z pohľadu dodržiavania práv detí. Z môjho pohľadu je vylúčené, aby sa napr. viedli debaty o tom, či je, alebo nie je vhodné umiestniť dieťa s tým, že sa mu zakáže akýkoľvek kontakt s rodičmi, alebo či je vhodné, aby deti rozhodovali o trestoch pre iné deti. Preto je v návrhu aj jednoznačná úprava toho, čo je pri vykonávaní opatrení výsostne neakceptovateľné.
Návrh obsahuje aj zmeny, doplnenia a častí týkajúcich sa sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Za všetkým uvediem doplnenie právnej úpravy sprostredkovania osvojenia dieťaťom z iných krajín na území Slovenska a spresnenie procesov sprostredkovania medzištátneho osvojenia tak, aby boli minimalizované pochybnosti, či je dôsledne dodržiavaný princíp subsidiarity a či sú dôsledne zvažované všetky okolnosti na strane dieťaťa tak, aby medzištátne osvojenie bolo iba v jeho najlepšom záujme.
V ďalšom sa chcem osobitne venovať téme resocializácie. V rámci prípravy novely bolo zrejmé, že jedným z účelov centra, ktorý musí mať osobitne upravené podmienky, je vykonávanie resocializačného programu tak na dobrovoľnej báze, ako aj na základe súdneho rozhodnutia. Postupne sa vykreovali náležitosti resocializačného programu, profesijné i priestorové štandardy a iné podmienky jeho vykonávania.
Podmienkami vykonávania resocializačného programu a najmä témou prepojenia liečby a resocializácie sa zaoberala aj osobitná pracovná komisia, ktorá zhodnocovala cieľovú skupinu klientov, podmienky prijatia na resocializačný program, ako aj ďalšie náležitosti týkajúce sa resocializácie. Výsledkom tejto diskusie napríklad je, že poruchy správania dieťaťa v dôsledku užívania alkoholu, drog alebo v dôsledku patologického hráčstva nemôžu byť indikáciou resocializačného programu osôb závislých od alkoholu, drog a patologického hráčstva.
Zmeny boli dohodnuté aj v podmienkach prijatia na program v prípade detských klientov, aj v prípade dobrovoľných pobytov detí. Aj v prípade súdnych rozhodnutí bude podmienkou na prijatie dieťaťa absolvovanie najmenej štvortýždňovej ústavnej liečby a odporúčanie lekára so špecializáciou v konkrétnom špecializačnom odbore detská psychiatria. Splnenie týchto podmienok musí byť osvedčené pri nástupe na resocializačný program.
Keďže je novela zákona cielená aj na celkovú podporu procesov deinštitucionalizácie, návrh obsahuje v rímskej trojke aj zmeny o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Rozširuje sa okruh oprávnených osôb pre nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi aj náhradných rodičov, ktorí majú dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a nie sú jeho príbuznými v priamom rade. Náhradní rodičia, ktorí majú dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, aktuálne napríklad na rozdiel oproti pestúnom nemajú nárok na príspevok náhradného rodiča.
Zároveň považujeme za správne, aby suma opakovaného príspevku dieťaťu, ktorá je v súčasnosti v jednotnej výške 139,09 eura zodpovedala úrovni výdavkov na dieťa v profesionálnej rodine, t. j. aby bola nielen diferencovaná podľa veku dieťaťa, ale aby aj zodpovedala jej výškou, t. j. v reáli pôjde o príspevok na dieťa od 184,90 do 231,10 eura.
Zmena, ktorú navrhujeme, je veľká. Vyžaduje si nielen finančné prostriedky, ale najmä dôslednú prípravu a čas na zavedenie do praxe. Neujde sa alebo neuvedie sa z večera do rána, premena systému bude trvať možno roky, ale iná cesta v tejto chvíli jednoducho nie je.
Uchádzam sa o vašu podporu, ja i moji kolegovia z rezortu sme pripravení na diskusiu, sme pripravení poskytnúť súčinnosť pri riešení tém či prípadných otázok, ktoré máte v záujme v kontexte návrhu tohto zákona otvoriť.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 761. Predkladám informáciu k predloženému návrh zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 785 z 10. novembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, stretli sme sa tu nad zákonom ministra Richtera, ktorý už dávno nemal byť ministrom, pretože niekoľko rokov držal v ohrození bezbranné deti a je tomu tak i doteraz. V Čistom dni sú stále deti. Toto resocializačné stredisko stále poberá štátne príspevky. Napriek vyjadreniam odborníkov, napriek vyjadreniu Generálnej prokuratúry, napriek dvom obvineným zo sexuálneho zneužívania, napriek prebiehajúcemu vyšetrovaniu ohľadne trestných činov týrania a zanedbávania ešte stále nerušene funguje ďalej.
Spomínam to preto, že zákon, o ktorom práve rokujeme, by sa mohol volať aj lex Čistý deň. To, čo sa podľa ministra neodohralo, to, čo podľa premiéra Fica sú babské táraniny, dostalo z neznámeho dôvodu podobu legislatívneho zámeru.
Nech sa páči, pozrime sa detailne na predložený návrh. Píše sa v ňom:
„Pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané využívať ako výchovný prostriedok zákaz kontaktu s rodičmi a ďalšími blízkymi osobami, sociálne vylúčenie, vyžadovanie neprimeraných fyzických trestov, zásahov do vonkajšieho vzhľadu a nosenia znevažujúceho oblečenia, neodôvodnené zasahovanie do stravovania a iné výchovné prostriedky a postupy práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu neprimerane zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti.“ Koniec citátu.
Nachádzame tam teda to, o čom vypovedali deti z Čistého dňa. Nemohli sa stretať s rodičmi, boli zatvárané na samotky, museli nosiť znevažujúce oblečenie, boli týrané, bité. Ak sa prehrešil jeden, trpela zaňho celá skupina. Je zaujímavé, že ľudské tragédie, ktoré sa podľa predstaviteľov vlády neudiali, sú odrazu explicitne vymenované priamo v novele zákona. No nie všetky.
Napríklad nie je obsiahnuté v zákone vystaviť dieťa mrazu alebo ho napríklad mlátiť hokejkou, alebo ho posielať do žumpy vyťahovať hygienické vložky, prípadne zobchodovať cigarety za sex! Pýtam sa teda, je to v zmysle tohoto zákona povolené?! Týranie, zneužívanie a zanedbávanie rieši nielen Trestný zákon, ústava, ale aj Dohovor o ľudských právach a Dohovor o právach dieťaťa. Aj zákon o sociálnoprávnej ochrane detí hovorí o tom, že všetky opatrenia majú byť vykonávané so zreteľom na najlepší záujem dieťaťa. Toho ste sa mali držať. A nebol by žiaden Čistý deň. Dnes ste len explicitne vymenovali päť vecí, ktoré sú aj bez toho trestné.
To, že ste to doposiaľ nerešpektovali, hovorí čosi o vašej úrovni morálky a o vašom osobnom rešpektovaní práva. Preto hovorím, že už dávno nemáte morálne právo držať ochrannú ruku nad deťmi a rodinami. Zradili ste najdôležitejšie zo svojich poslaní. Predkladáte zákon, ktorý je plný legislatívnotechnických nedostatkov, odkazy na zlé paragrafy, zmätočné formulácie, logické nedostatky. Je evidentné, že je šitý horúcou ihlou a opäť na úkor tých najbezbrannejších.
Viem o tom, že v týchto chvíľach zvolávate riaditeľov detských domovov, resocializačných centier, predstaviteľov mimovládnych organizácií a sociálnych pracovníkov, aby pripomienkovali pripojenú novelu vyhlášky, pritom ju vaši poslanci dnes s najväčšou pravdepodobnosťou spolu s novelou posunú do druhého čítania. Takže týmto ľuďom ťaháte medové motúzy pod nos, tvárite sa, že ich počúvate, a pritom sa ich chystáte zlikvidovať. Práve v týchto chvíľach rokujú o akýchsi svojich pripomienkach, ktoré tu za ne nemá kto predložiť.
Ak tento návrh prejde, tak 1. apríla zaniknú detské domovy. To nie je 1. apríl. V chaotickom systéme bezprávia, kde deti a ich rodiny nikto nechráni, nastane zmätok, ktorému sa jednoducho nedá rozumieť. Detské domovy prestanú existovať. Znie to dobre, lenže to by nemohlo byť babrácke ministerstvo práce. Vo svojom novom zákone stvorilo monštrum. To monštrum sa volá Centrum pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby. Ak tento paškvil bude schválený, tak od 1. apríla sa každé jedno zariadenie, ktoré sa staralo o deti, podľa tohto zákona premení na centrum bez akejkoľvek zjavnej špecifikácie. Centrum bude prijímať opustené deti, maloletých aj dospelých narkomanov, deti na výchovné opatrenie, detské obete trestných činov, bude poskytovať ambulantné služby aj terénnu sociálnu prácu, aj služby krízových centier pre matky s deťmi, aj domovy na polceste pre mladých dospelých, bude tiež robiť školenia pre profesionálnych rodičov, prichýli deti v kríze, aj všetky, ktoré zaklopú.
Detské domovy už dnes majú problém s tým, že je náročné starať sa o opustené deti na skupinách aj o profesionálnych rodičoch, o profesionálnych rodičov v ich domácnostiach, pritom robiť sociálnu prácu s biologickými rodičmi, chodiť na súdne pojednávanie, sprostredkúvať štart do života mladým dospelým, je málo personálu, málo profesionálnych rodičov. Títo fungujú často so slabými podpornými službami a s malým rozpočtom.
1. apríla im však pribudnú k týmto opusteným deťom aj závislé deti, závislí dospelí, ktorí sa tam budú resocializovať, matky s novorodencami z ulice, jednoducho všehochuť detí aj dospelých v kríze, s rozsudkom aj bez neho. Napríklad centrum bude môcť prijať dieťa len po dohode s rodičom. Predstavte si, že ktorýkoľvek rodič sa môže dohodnúť s ktorýmkoľvek centrom, že tam dá svoje dieťa. Vy nemáte strach z toho, aké právomoci tým odovzdávate riaditeľom centier?! Pýtam sa preto, že ste nedávno povedali, že ich neviete skontrolovať.
Ďalej. Centrum bude môcť prijať dieťa aj na jeho vlastné požiadanie. Úlohou centra je len ohlásiť túto skutočnosť úradu, nemusí nič viac. Ani volať políciu, že pred bránou je stratené dieťa bez dozoru, ani pátrať po nejakom zákonnom zástupcovi, ani volať na súd, len ho následne dajú vyšetriť lekárovi, a to bez akejkoľvek právnej spôsobilosti na tento úkon. Žiadne neodkladné opatrenie, žiadne súdne rozhodnutie, žiadna plná moc od zákonného zástupcu. Dieťa samo žiada o internáciu v ústave? Uvedomujete si, že ste ho uschopnili na právny akt v rozpore s ostatnými zákonmi? Úradom práce zostanú iba zlomky povinností. Na centrá presunuli terénnu sociálnu prácu, ambulantné služby, výkon výchovných opatrení aj prípravu profi rodičov. Keďže centrá budú mať obrovské právomoci, môžu na ne delegovať úrady takmer všetko, dokonca aj zásadné rozhodnutia, ktoré doteraz robil súd.
Minister Richter sa tu nedávno chválil tým, ako posilnil na úradoch rady sociálnych pracovníkov. Za európske peniaze, prirodzene. Lenže projekt rokom 2019 končí a udržateľnosť je podmienkou každého projektu. Ak by projektových zamestnancov z úradov práce prepustil, mal by vážny problém. Pravdepodobne ich teda nastrkajú do štátnych centier, pretože ich kompetencie touto novelou preniesli z úradu práve na centrá.
Ministerstvo financií dalo k návrhu zákona zásadnú pripomienku, kde namietalo, že ministerstvo práce nemá vo svojej kapitole potrebných 60 mil., aby návrh zrealizovalo. Minister Richter ostentatívne ignoroval svojho vlastného ministra financií, jeho pripomienku neakceptoval a zákon predložil s rozporom. Bude to stáť desiatky miliónov, ktoré v rozpočte nie sú. Napriek tomu tento šialený experiment budú financovať všetci občania.
Ľudia s otvorenou mysľou pracujúci v sociálnej sfére sa takmer 30 rokov snažili o deinštitucionálizáciu starostlivosti o deti. Podarilo sa im pomalým a intenzívnym tlakom zlikvidovať megalomanské detské domovy. Podarilo sa im rozbehnúť systém profesionálnych rodín, veľké zariadenia atomizovať na menšie, etablovať maličké detské domovy, ktoré mali len zopár detí v profesionálnych rodinách. Bolo to s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, lebo deti potrebujú blízkosť, starostlivosť a veľa pozornosti a hlavne lásku. Inak ich pobyt v ústave poznačí na celý život. Touto novelou zaniká zákonné obmedzenie kapacity zariadení. Doteraz to bolo 40 detí na jeden detský domov. Čiže na kapacite a na kvalite už zjavne nezáleží, pretože tento strop už neexistuje.
Minister Richter na minulej schôdzi otvorene povedal, že jeho snahou je zlikvidovať súkromné resocializačné zariadenia, pretože ich nevie skontrolovať. To ráčil občanom oznámiť po 20 rokoch existencie neštátnych zariadení, ktoré sa starajú o deti. Z toho vyplývajú dve veci. Prvá. Deti v súkromných zariadeniach boli podľa jeho slov bez kontroly ministerstva.
No a druhá vec. Keďže stropy kapacity zariadení, keďže strop kapacity zariadení bude zrušený, nič už nebráni tomu, aby štátne orgány napĺňali štátne centrá, a tie malé, súkromné, ktoré sa podľa ministra nedajú kontrolovať, tie vyhladoval k smrti. Absolútne proti najlepšiemu záujmu maloletých detí.
K zákonu sa vyjadrovala aj Generálna prokuratúra. V pripomienkovom konaní vzniesla nasledovnú námietku. Vytvorenie nového druhu multifunkčného zariadenia zo súčasných zariadení, ktorými sú detské domovy, detské domovy pre maloletých bez sprievodu, resocializačné stredisko pre drogovo závislých a inak závislých, nepovažujeme za efektívne riešenie zabezpečujúce najlepší záujem dieťaťa, a to predovšetkým vzhľadom na zmiešanie všetkých doterajších foriem opatrení jedným druhom zariadenia. Táto pripomienka, prirodzene, nebola akceptovaná.
Chýba teda zjavný účel novely. Prokurátori, ktorí majú za úlohu opatrenia v takýchto zariadeniach kontrolovať, budú mať podmienky natoľko sťažené, že až teraz začne byť tento sektor bez akejkoľvek vonkajšej kontroly.
Pán minister, oklamali ste ľudí, ktorí na tvorbe novely s vami v dobrej viere spolupracovali. Mnohými predloženými opatreniami riešite svoju neschopnosť riadiť rezort. Robíte zmeny v zákone na základe toho, že vaši podriadení doteraz platný zákon nerešpektovali. A ako reakciu na problémy, ktoré s ochranou detí máte, ste sa rozhodli vytvoriť kolosálny chaos. Vyzývam vás teda, okamžite tento návrh stiahnite! Dávam aj procedurálny návrh, aby bol zákon vrátený predkladateľovi na prepracovanie.
Stiahnite návrh a stiahnite sa aj vy! Škody už ste narobili viac ako dosť. Viete, spomínam si, keď som sedávala so zamestnankyňami vášho ministerstva, a obzvlášť dobre si pamätám na to, ako ma opakovane upozorňovali: „Pri každej vete, pri každej zmene zákona, pamätajte, dieťa je najvzácnejší obchodný artikel. Vždy sa bude niekto snažiť zobchodovať dieťa samotné alebo peniaze, ktoré za ním idú.“
Úlohou vášho ministerstva je deti chrániť, nie spisovať dobré nápady lobistov do deravých zákonov, ktoré budú odrazu ponúkať tisíc a jednu možnosť na zneužívanie detí.
Naozaj už stačilo!

Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, pán minister, nechcem byť v žiadnom prípade osobná, nikdy som to nerobila, vždy som bola konštruktívna a veci som sa snažila posúvať a myslím si, že to urobím aj dnes, a preto si dovolím teda poukázať na konkrétne veci, ktoré mňa v tomto návrhu zákona buď vyrušujú, alebo si ich viem predstaviť iným spôsobom riešiť, ale nemôžem opomenúť aj to, že ste skutočne šesť rokov ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a počas vášho pontifikátu naozaj bolo nemálo problémov práve v oblasti sociálnoprávnej ochrany, a preto po šiestich rokoch ja síce vítam zmenu v tejto oblasti, ale možno, že by som ju očakávala už skôr. Veď vieme, že pred vami to ešte bol prípad Lucka, neskôr teda prípad Marco, ktorý sme riešili aj na našom výbore, ale aj zásah do, časté, časté šikanovanie na, na školách a prípady, ktoré vyúsťujú cez médiá vonku. Alebo aj Čistý deň, a teda nekonečne, nekonečný príbeh v tom, ako rozhodnúť v tejto veci.
Mám za to, že teda naozaj táto novela už mala byť v platnosti minimálne za vaše prvé obdobie, a to preto, lebo človek nikdy nevie, či bude pokračovať ako minister na svojom poste. A ak ste mali avíza, že teda naozaj sú problémy práve v tejto oblasti, mali ste konať skôr.
Veľmi dobre ste spomenuli na začiatku, prečo robíte túto novelu, a hovorili ste, presne ste pomenovali tie veci, ktoré za vášho pontifikátu boli aj problémom, a to bola nedostupnosť, odborníci, boli profesijné štandardy, objavujú sa problémy, ktoré vyvstávajú z reality alebo zo skutočného života, a tiež rozdelenie podľa príslušnosti, ako teda postupovať práve v rámci sociálnoprávnej ochrany.
Čo môžem povedať a zhodnotiť stav v sociálnoprávnej ochrane, tak určite nám chýbajú odborníci a budú nám chýbať odborníci, ak sa nepostavíme aj k špecializáciám, neuchopíme tie špecializácie iným spôsobom. Čiže určite tam je ďalšia výzva okrem tejto novely pre vás. Chýba niekedy aj to, že tí, čo by mali spolupracovať, nespolupracujú. A to sa netýka len teda vo vašom rezorte, väčšinou pravá ruka nevie, čo robí ľavá, ale je to častokrát aj v iných rezortoch. A potom vlastne si hádžu rezorty, kto je na vine vo vzťahu k tomu dieťaťu.
Ďalším problémom je niekoľkonásobné vypočúvanie dieťaťa a mnohokrát aj výpoveď dieťaťa je spochybňovaná. Páchateľ je nepotrestaný. V procese pomoci sa nám stáva, že sa niečo zanedbalo, nedohliadlo a dieťa nám skončí tragicky. Potom je to už neskoro.
Zmeny prichádzajú pomaly a zväčša, ak sa aj niečo stane, tak až vtedy aplikujeme to, čo by malo byť samozrejmé. Chýba intenzívnejšia spolupráca medzi školami a oddeleniami SPO, lebo objavuje sa nám aj šikanovanie teda na tých školách, a ktoré sa prenáša neskôr do sociálnej patológie, a teda neskôr sa k tomu pridružujú rôzne patológie, čo sa týka drogovej závislosti a podobne. Čiže určite je čo dorábať, aj keď, aj keď teda prejde novela, ktorú predkladáte.
Pozitívne hodnotím, pozitívne hodnotím spoluprácu a prizvanie pracovníkov do teda tejto novely, čo som okamžite spozorovala hlavne vo vyhláške, ktorá je súčasťou zákona, kde som ako odborník, ktorý pracuje v oblasti, pochopila, že, že tam teda museli participovať aj odborné zložky. Ale určite to je skôr rukopis práve tých, tých pracovných skupín, ktorý, ktorým sa treba inšpirovať, a sú to ľudia, ktorí pracujú v oblastiach, a treba sa otvárať a počúvať tieto veci. Aj, keď už som tu, tak aj teda tie denné stacionáre a ľudí, ktorí teda pracujú v oblastiach, ak, ak si môžem dovoliť z tohto miesta.
Vo vyhláške sa vlastne stanovuje, že tá akreditácia sa bude postupne špecifikovať podľa cieľovej skupiny. To znamená, že, predpokladám, že centrum bude mať vždy získanú akreditáciu len na konkrétnu cieľovú skupinu. Ak to bolo v minulosti detský domov a bude stanovovaná na deti, tak jednoducho tá akreditácia bude vyšpecifikovaná na túto cieľovú skupinu, tak pevne verím, že to takto bude a že nebude to ináč, ako pred chvíľou predo mnou spomínala pani poslankyňa Blahová. Mne z tejto vyhlášky skôr vychádzala táto, táto informácia.
Ale pokiaľ to tak nie je, tak ja už v prvom čítaní upozorňujem, že skutočne bude mať to veľký dosah. Robila som v praxi, robila som v krizáku, robila som teda aj v detskom domove, takže viem, že je to úplne iná činnosť ako, ako, jedna od druhej sa líši, a preto je potrebné, aby sme špecifikovali to na základe akreditácie.
Počet detí v skupine tiež stanovuje vyhláška, aj keď, samozrejme, na to budete nabehovať postupne. Takže tam tiež chcem upozorniť na to, aby to bolo tak, ako je to napísané vo vyhláške, aj v reálnom živote, aby sa nám naozaj nestávalo, že všetky deti budú na kope a nedohliadneme vlastne ani to, čo sme dohliadli doteraz, keď mali iné typy zariadení sociálnoprávnej ochrany.
Z konkrétnych vecí, tak definujú sa zakázané výchovné prostriedky. Ale to neznamená, keď sú vymenované, že sa nenájdu nové spôsoby a nebudú uplatňované v týchto zariadeniach sociálnoprávnej ochrany, a preto odporúčam skôr zaviesť niečo ako štandardy dodržiavania ľudských práv a slobôd, ako je to podľa zákona č. 448/2008 Z. z. v zariadeniach sociálnych služieb, kde by sa, naozaj sme vedeli neskôr rozlúčiť práve so zariadením, ktoré používa nemiestne tresty alebo porušuje dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Čiže nielen taxatívne. Ja hovorím, že má to byť zapracované do štandardov.
Taktiež zavádzame, aby po uplynutí obdobia, na ktoré bolo výchovné opatrenie uložené, alebo po jeho zrušení sa budú naďalej sledovať trvalé účinky výchovného opatrenia. Tam by som odporúčala teda ministerstvu, aby podrobnejšie určilo podmienky, ako dlho budeme sledovať a akou metodikou budeme overovať tieto náležitosti.
Čo sa týka, už ste spomínali aj vo vašej reči, keď ste predkladali návrh zákona, tak ste povedali, že ambulantné výchovné opatrenia nebudú môcť zabezpečovať obce a VÚC-ky. Ja neviem, možno máte na to dôvod, ale pokiaľ tam bude udelená akreditácia, tak možno by som sa len opýtala, že prečo teda boli vyňaté. Ak prijmeme, ak prijme centrum dieťa na jeho požiadanie, oznámi to teda SPO-čke a zabezpečí aj prehliadku, ja by som tam, zdravotnú prehliadku, ja by som tam doplnila každopádne aj to, že je potrebné upovedomiť rodiča. Či už je taký alebo taký, má právo vedieť, kde je jeho dieťa.
Paragraf 46 ods. 5 definuje rozsah poskytovanej služby v pobytovej forme. Tu sa mi zdá, dosť všeobecne že definujeme rozsah, a tam vidím priestor na nekalé praktiky zariadení, že, že sústredia sa len na to, na ten teda program, ktorý budú mať, stanovenie v rámci akreditácie a budú ho mať zverejnený a práve len na tento rozsah, a počúvajme, je to len bývanie, stravovanie, obslužné činnosti a osobné vybavenia.
Ak sa materiálne postaráme o ľudí, a teda budeme mať pekne spracovaný program, tak nemusíme sa dostať k tomu veľmi, že či teda to zariadenie si vykonáva tie činnosti tak, ako má, aj keď viem, že, teda chcem veriť, že, že všetci ich vykonávajú tak, ako majú v programoch zadané, a teda majú verejne to dostupné.
Tiež majú len zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, ak sa tam nachádza takéto dieťa, a to môže znamenať len ísť k lekárovi. Ja upozorňujem dlhodobo na problém, kedy sa nám zrušili domovy sociálnych služieb na celoročný pobyt práve pre deti, a tieto deti sa nám v systéme teraz vlastne vytratili a nemalá časť sa nachádza práve v detských domovoch. Tam by som naozaj zaviedla ďalšiu odbornú činnosť, ako je to uvedené aj v domovoch sociálnych služieb, kde je povinnosť teda ošetrovania. Takže každopádne nielen to dať, že, že teda má zabezpečiť, ak je tam takéto dieťa, ale určite by som to dala taxatívne, tak ako máme v rozsahu, dala by som tam teda aj, aj tieto náležitosti. Uviedla by som tam určite preventívnu aktivitu, a to kvôli tomu, že škola, rodina a obec absolútne v našom systéme nefunguje, a preto, ak by som tam dala, zabezpečila by som to, že jednotlivé zariadenia budú mať väčšiu povinnosť podieľať sa práve na, na tom zosumárení toho najlepšieho dobra pre to, pre to dieťa, a to je cez školu, rodinu a obec.
Určite by som zaviedla aj sociálnu rahabitáciu, lebo ako som hovorila, tým, že nemáme samostatné, samostatné zariadenia pre štátne deti, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie, je potrebné aj táto činnosť. Túto si viem predstaviť aj u ľudí, ktorí sa resocializujú, nielen na základe programu, aj tam je fajn, ale teraz prechádzame do nového modelu, a preto by som odporúčala do, do, do tohto rozsahu zaaplikovať aj odborné činnosti, ktoré sú súčasťou zákona o sociálnych službách. Teda tiež je v zákone zadefinovaná záujmová činnosť, ale môžu - nemusia, to mi chýba práve vo vzťahu k maloletým deťom, kde práve cez tú záujmovú činnosť si vieme vytvoriť priestor.
V celom návrhu zákona, možno, možno ja som opomenula, ale chýbajú mi ako keby pri každom zariadení tzv. podporné skupiny čiže peer skupiny, ktoré mali aj minulosti, ja som robila peer skupiny pre deti s poruchami správania a mali naozaj veľmi, veľmi dobrý vplyv práve na deti, ktoré sú z problémového prostredia. Čiže aj takýmto spôsobom možno taká prirodzená asimilácia jedných a druhých detí.
Paragraf 46 ods. 8 hovorí, že možno poskytnúť aj pobyt tehotnej žene. Opäť tam definujeme bývanie, stravovanie, obslužné činnosti, podmienky na starostlivosť dohodneme v zmluve. Mne tam chýbajú odborné činnosti, aby by sa tá žena po dovŕšení, ak dieťa dovŕši 24 mesiacov, posunula niekam inam a aby sme vedeli vyhodnotiť za ten rok, čo konkrétne sme teda s tou ženou urobili. Áno, môže to byť v programe, môže to pekne vypísané verejne, ale pokiaľ to nevyšpecifikujeme, čo to má byť, tak jednoducho sa nám to nepodarí. A myslím si, že práve u tejto cieľovej skupiny je to veľmi dôležité a pribúda nám žien, ktoré naozaj ostávajú s tými deťmi na ulici a potom sa prehadzujú, lebo domovy na polceste ich nemôžu zobrať, nemajú vyšpecifikovanú skupinu. Teraz je tá možnosť, treba popracovať na týchto veciach.
Paragraf 46 ods. 9 - pobytovky majú viesť záznamy o odchode a o vplyve na dieťa. Tam by som bola veľmi rada, aby sa zadefinovalo, ako má tento záznam vyzerať o tom vplyve na dieťa. To znamená, keď odišlo, prišlo, ako sa tvárilo, mnohokrát, keď sa po mesiaci dostaneme opäť k týmto spisom, zistíme, že je to opakovaná reakcia, môžme prísť na veľa súvislostí a príčinných vecí. Paragraf 47 ods. 4 určuje, že do 5 dní má sa pripraviť plán práce pre dieťa v spolupráci s rodičom. Tu chcem upozorniť, že je to dosť krátky čas na správne vydefinovanie cieľov, ak chceme dosiahnuť úspech. Preto navrhujem tzv. adaptačný pobyt, ktorý by mal trvať podľa môjho názoru aspoň 10 dní. Čiže do 5 dní stanoviť si naozaj konkrétne ciele a byť aj úspešný v tom sa mi reálne nevidí. Potom utečieme od, od toho cieľa a hľadáme niečo iné v tom dieťati, a nie to, čo máme, alebo v tom dospelom človeku, ktorý je súčasťou sociálnoprávnej ochrany.
Paragraf 47 ods. 6 - centrum má mať písomne dohodnuté podmienky pobytovej služby pre dieťa s rodičom, ak teda tam prichádza s rodičom. Ja by som určite prijala, aby ste dali aj bod h) - povinnosť rodiča absolvovať psychologické poradenstvo zamerané na zvládnutie rodičovských povinností po príchode dieťaťa do domáceho prostredia, pretože mnohokrát nám tí rodičia nedokážu pracovať, a to, že my na začiatku stanovíme s nimi cieľ buď v rámci ambulantnej, je nepostačujúce a potrebujeme, aby teda naozaj boli súčasťou aj psychologického poradenstva.
Toto sú moje teda také pripomienky k návrhu zákona a naozaj si myslím, že 6 rokov je dosť veľa, pán minister, na to, aby ste konali práve v tejto oblasti, a mohli sme byť už niekde inde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela len pani kolegyni alebo poopraviť ju o.., o..., v rámci jej poznámky týkajúcej sa kombinovania rôznych funkcií a účelov tohoto zariadenia, ktoré sa bude volať Centrum pre deti, ich rodinu a fyzické osoby, no a tie sa dajú kombinovať, a nielenže sa dajú, oni sa už pripravujú na to, že sa budú dať.
Už teraz je detský domov Studienka prerobený na z polovice resocializačné zariadenie. K tomuto zaujali stanovisko aj obyvatelia bývajúci v bezprostrednej blízkosti, pretože nič paradoxnejšie si neviem predstavovať, ako dať bývalých narkomanov doprostred Petržalky, kde je naozaj frekventovaný tento sociálno-patologický jav, a to, že sa nikto nebojí o tie deti, pretože to zariadenie sa nebude môcť obohnať trojmetrovým múrom s ostnatým drôtom, a ministerstvo už asi naozaj niekoľko, minimálne 5 mesiacov klame, že nič takéto nepripravuje, pričom toto zariadenie je pripravené na to, že bude detský domov/resocializačné centrum uprostred najväčšieho sídliska na Slovensku. Ja som zvedavá, čo to s týmito deťmi urobí a aké, aké nové veci to prinesie do spoločnosti, pretože toto je nebývalé, čo idú urobiť, toto je návrh tak obrovského rozsahu a tak obrovský zásah do sociálnoprávnej ochrany, aký tu ešte nebol, za celých 20 rokov nebol, a preto by bolo seriózne od ministra, aby si ho zbalil, odniesol a priniesol zbrusu nový návrh, ktorý by zapracoval všetky tieto veci aj námietky, ktoré pani kolegyňa mala.
Ja ešte by som si, ešte som si spomenula na vašu poznámku ohľadom tých tehotných žien na margo toho, že je to logický lapsus, tehotnú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)