23. schôdza

No ďakujem pekne za slovo. Ale musím, musím... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, kľudne choďte vedľa, vonku si vybavujete veci.
Pán poslanec Matovič! Rozpráva, pán poslanec Petrák. Opustite sálu, keď chcete ísť von!

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
No, musím zareagovať, napriek tomu, že pán poslanec Matovič odišiel, ak hovorí o tom, že stokrát opakovaná lož sa má stať pravdou, tak to je presne jeho pracovný nástroj. Ak hovoril o týchto veciach, tak hovorí čisto o sebe a hovorí o veľkej časti dnešnej opozície. Páni, keď chcete hovoriť a kázať niekomu inému, buďte takí dobrí, pozrite sa ráno do zrkadla a pokúste sa nepozvracať z toho. Ospravedlňujem sa slušným ľuďom tejto krajiny za to, čo som povedal, ale jednoducho myslím si, že nedalo sa na to reagovať inak.
Keď tu stál pán poslanec Matovič, som mal chuť, že keď sme prídem, tak si dám dole kravatu, zahrajem tu podobné divadielko. A potom som si povedal: a prečo by som to vôbec robil? Veď ja sa nechcem podobať na Matoviča. Ale niektoré veci musím pomenovať tak, ako ich jednoducho vidím.
Pán kolega Matovič, ak hovoríte o tom, že tu niekto šaškuje, tak skúste sa pozrieť pár rôčkov dozadu a povedzte, kto je väčší šašo ako ten, čo odstaví svoje auto na prechode pre chodcov a potom robí okolo toho mediálne divadlo?
Pán poslanec Matovič, ak hovoríte o tom, že žiť z vlastnej práce, a tieto slová počuť z vašich úst je také vcelku zvláštne. Skúste sa spýtať svojich kolportérov, ktorí roznášali vaše regionálne denníky, čo je to žiť zo svojej práce! Skúste sa ich na to spýtať! A skúste sa ich spýtať, ako boli ohodnotení a či vôbec boli ohodnotení!
Pán poslanec Matovič, ak hovoríte o tom, že žiť z vlastnej práce, no tak asi máte na mysli , že najazdiť 600 km denne, keď vozíte svoju matku, áno, je to výkon, klobúk dole pre vami. Toto je teda fakt žiť z vlastnej práce. Tieto slová z vašich úst sa teda počúvajú niekoľkonásobne dobre.
Patent na rozum, ktorý má strana OĽANO alebo opozícia?
Páni, keď chcete predkladať zákony a keď chcete získať podporu napríklad na ústavný zákon, tak nemôže byť jeden predkladateľ, ktorý tu vystúpi a prehlási sám seba za génia, a všetci ostatní sa majú postaviť, dať standing ovation a povedať, presne toto je to, čo sme čakali, takého géniusa ešte zem neniesla a toto ideme schvaľovať.
Páni, ak ste sa vy nenaučili za sedem rokov, alebo odkedy skupina štyroch poslancov z OĽANO je v parlamente, ako sa hlasuje v parlamente, ako sa robí politika a že pre svoje názory treba získať aj podporu iných poslaneckých klubov a iných poslancov ako samých seba, tak je mi vás ľúto, lebo toto nehovorí o vašej profesionalite.
Ak ste hovorili o tom, že desať rokov robíme z ľudí otrokov. Znovu sa obrátim na vás, pán poslanec Matovič, ale aj na štyroch bývalých členov strany SaS, alebo ľudí, ktorí sa dostali na kandidátke SaS do parlamentu, a pýtam sa: a prečože ste to nepovedali stranám SDKÚ, KDH, tým, s ktorými ste boli od roku 2010 v koalícii, keď oni zrušili niekedy v roku 2003 alebo 2004 tieto príplatky?! Zaujímavé, že vtedy ste sociálni neboli. Vtedy ste na ľudí kašlali. A zrazu teraz ste si spomenuli?! A vládli ste s tými ľuďmi. Prečo ste im nepovedali, že to boli opatrenia, ktoré tým ľuďom znepríjemňujú život? Prečo ste nepovedali, že celá privatizácia, tak ako sa urobila, vrátane nastavenia pracovného práva v prospech niektorých, niektorých zamestnávateľov, bola hrubá chyba? Prečo ste to vtedy nepovedali? Teraz ste dostali patent na rozum a potrebujete nás o tom presviedčať? To je fakt úplne, úplne, úplne skvelé.
Ale aby som sa nevenoval iba Matovičovi, myslím, že to v zásade nemá význam. Skúsim povedať pár vecí, ktoré sa týkajú Zákonníka práce, a to, čo prináša.
Zvýšenie príplatku na nočnú prácu z 20 % na 50 % hodinovej minimálnej mzdy. Možno to bude niekomu málo pri osemhodinovej pracovnej zmene, to znamená 11 euro a 4 centy za 8 hodín. Zvýšenie oproti súčasnému stavu 6,62 euro. Áno, viem si predstaviť, že by to bolo viacej. Ale viem si predstaviť, ako tu budú ďalšie príspevky v rozprave, ktoré budú hovoriť o tom, akým zásadným spôsobom devastujeme podnikateľské prostredie. My nechceme devastovať podnikateľské prostredie, my nechceme ani zdierať ľudí a hovoríme, že je čas na to, aby sa zo Slovenska stala krajina, kde práca, ktorú ľudia vykonávajú, kvalifikovaná práca bola primerane ohodnotená, a preto zavádzame aj tieto príspevky späť.
Zvýšenie príplatku vo sviatok z 50 na 100 % priemerného zárobku zamestnanca. Po novom pri priemernom mesačnom plate na úrovni 500 eur, čo je nejakých 3 – 4 percentá zamestnancov, to je príplatok 22,99 za jednu zmenu. Pri 900-eurovom v zásade priemernom alebo ľahko podpriemernom plate je 41,38 eura. Ja si myslím, že toto už je normálny, slušný príspevok, o ktorom sa dá hovoriť, že chceme urobiť niečo pre ľudí, a nielen chceme, ale aj robíme niečo pre ľudí. Ak budem hovoriť, oproti súčasnému stavu je to pri tej hladine 900 euro príspevok plus 20,69 eura.
Príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu. Za osem hodín 22 euro a 8 centov, 22 eur 8 centov. Myslím si tiež, že je to slušné.
Ak budeme hovoriť o tom a hovoril to v úvodnom slove pán predkladateľ, a to je porovnanie štátnej správy, verejnej správy a privátneho sektora, tak na základe rokovania, ktoré bolo v sobotu, kde sa konala mimoriadna tripartita, ktorej sme sa zúčastnili ako predkladatelia návrhu zákona, sme sa dohodli na tom, že urobíme pozmeňujúci návrh v druhom čítaní do zákona, kde sa zrovnoprávni štátna a verejná správa, a to takým spôsobom, že zamestnanec štátnej a verejnej správy bude používať spôsob príplatku ten, ktorý je preňho výhodnejší. Ak je výhodnejší súčasný stav, napríklad štátnej a verejnej správy je príplatok za prácu v noci 25 % z hodinovej sadzby funkčného platu a podľa tohto návrhu to bude 50 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je výhodnejšie podľa platovej hladiny, to bude platiť pre zamestnanca štátnej, verejnej správy. Rovnako to bude práca cez víkend, kde dnes je to príplatok 30 % hodinovej sadzby funkčného platu a teraz to bude 100 % minimálnej mzdy. Rovnako je to, je to pri práci vo sviatok.
Myslím si, že týmto úplne jasne dávame odpoveď na to, že máme záujem, chceme sa starať a začíname sa starať a budeme starať a budeme presadzovať – napriek vášmu kriku o neefektívnej, zlej štátnej a verejnej správe – aj o štátnych a verejných zamestnancov a za prácu, ktorú vykonávajú, im budeme dávať adekvátnu odmenu. Myslím, že toto je skupina ľudí, ktorá pracuje v nie ľahkých podmienkach, pracuje s ľuďmi, ktorí nemajú vždy najlepšiu náladu, a za svoju prácu si zaslúžia byť aj adekvátne ohodnotení.
Ak budem hovoriť o niektorých iným oblastiach, ktoré vyplynuli z rokovania tripartity, mňa obzvlášť potešilo na rokovaní, že všetci predstavitelia zamestnávateľských zväzov, asociácií a Republiková únia zamestnávateľov, ZMOS, všetci povedali, podporujeme oceňovanie, zvýšené oceňovanie v podobe príplatkov za noc, sviatky, soboty a nedele. To je dobré východisko pre budúce rokovanie. Všetci povedali, že chcú hľadať riešenia, na ktorých sme schopní sa dohodnúť, tak, aby to malo minimálne alebo adekvátne nákladové položky pre ich podnikanie. Všetci predstavitelia zamestnávateľov povedali, že nepovažujú, zopakujem, nepovažujú tento návrh zákona za likvidačný pre podnikateľskú sféru. To znamená, opätovne sa tu vytvára priestor na dostatočnú komunikáciu a hľadanie styčných bodov.
Áno, sú oblasti, v ktorých veľa ľudí pracuje aj v nočných zmenách, v nepretržitých prevádzkach, vo sviatok, v sobotu, v nedeľu. Jedna z týchto oblastí sú nemocnice a sociálne služby. Z analýz, ktoré boli urobené na ministerstve zdravotníctva, vyplýva, že výnos zo zvýšeného prídelu do zdravotného poistenia a sociálneho poistenia vytvára predpoklad, že zavedenie týchto príplatkov aj v týchto oblastiach bude mať neutrálny dopad. To znamená, že to, čo sa vyberie navyše, pokryje výdavky, ktoré sú tu, a nikto nemôže hovoriť o tom, že príde ku kolapsom a že Sociálna poisťovňa alebo zdravotné poisťovne nebudú mať na úhradu týchto nákladov.
Áno, sú tu iné oblasti, kde môžu mať podnikatelia problémy. To, čo je často diskutované, sú pekári, lebo predovšetkým pečú v noci. Ale ak sa pozriete na argumentáciu pekárov, tak hovoria predovšetkým o dvoch alebo o troch veciach. Hovoria áno, podporujeme, aby naši zamestnanci mali vyššie platy, ale mohlo by to mať, mohlo by to mať dopad na zvýšené ceny výrobkov – chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky. Ale ak sa pýtate, kde vidia podstatu problému, tak drvivá väčšina pekárov vám odpovie, že je to neférový vzťah obchodných reťazcov k výrobcom. Zopakujem, neférový vzťah obchodných reťazcov k výrobcom.
Tak, dámy a páni, nie náš návrh zákona je likvidačný, likvidačné je pôsobenie obchodných reťazcov, ako sa správajú k našim výrobcom. A toto musí byť ďalšia oblasť, do ktorej sa pustíme a povieme, že dvojaké marže, neplatenie, strhávanie za akékoľvek pochybenia aj administratívneho charakteru je jednoducho neprípustné a jednoducho musí na Slovensku skončiť. Čiže nehľadajme cestu ako nezaplatiť pekárom alebo ľuďom, ktorí pracujú v pekárňach, ale hľadajme cestu, aby sa správala obchodná sféra tak, ako sa správať má, aby aj náš domáci výrobca bol rovnako honorovaný ako sú zahraniční výrobcovia. Toto je cesta, ktorou sa musíme aj v tomto prípade vydať.
Ja si myslím, že aj to, čo zaznelo v rozprave o zákone, ktorý som uvádzal pred chvíľočkou... Čo to bolo? Sociálne služby? Služby zamestnanosti. Je to jeden balík opatrení a musíme sa pozerať na všetky tieto veci ako jeden balík opatrení. Niečo riešime cez zákon o sociálnych službách, niečo riešime cez Zákonník práce. Ak hovoríte o tom, že by nemali byť zvýhodňovaní ľudia, ktorí prídu pracovať z tretích krajín, áno, riešime to aj cez Zákonník práce, kde hovoríme, že všetci pracovníci, ktorí budú pracovať na Slovensku, musia mať rovnaké pracovné podmienky a rovnakú odmenu za prácu. To hovoríme v Zákonníku práce. A v inom zákone hovoríme, že musíme mať aj podmienky, ktoré sa týkajú ubytovania, a ďalšie rovnaké, aké majú pracovníci, aby nedochádzalo k sociálnemu dumpingu. Ak sa ja rozprávam so slovenskými podnikateľmi, drvivá väčšina slovenských podnikateľov hovorí, že možno by som bol ochotný zaplatiť o nejaké euro viacej na daniach alebo nejakých ďalších odvodoch, ale zrušte čiernu prácu, zrušte sociálny dumping a zamedzte týmto nekalým javom, ktoré sa dejú. Áno, aj toto je predmetom týchto dvoch návrhov zákonov, kde zavádzame aj kontrolné mechanizmy, aby sme vychádzali v ústrety slovenským podnikateľom týmto spôsobom.
Ak ste sa pýtali alebo hovorili ste o tom, že takmer celé východné Slovensko odišlo do zahraničia a že to budú len mŕtve doliny, áno, ale ja sa vás pýtam: a prečo odišli? Prečo neodchádzajú do Bratislavy, ale odchádzajú do Rakúska, do Nemecka, do Anglicka? Je to preto, lebo v Rakúsku, v Anglicku a v Nemecku je vyššia mzda, ako je na Slovensku. A povedia vám, že im sa neoplatí robiť za tú mzdu. My dnes riešime aj tento problém, na ktorý vy upozorňujete, za ktorý nás bijete po hlave. My hovoríme, je konečne čas, aby ľudia na Slovensku zarobili to, čo si zaslúžia, aby sa mzdová úroveň začala približovať mzdovej úrovni rozvinutých západných krajín.
Ak budeme hovoriť o tom, že či na to máme alebo nemáme, niekoľko faktov. Mzdové náklady zamestnávateľov v priemysle predstavujú sedem percent, sedem percent celkových nákladov. Čiže mzdy tvoria iba sedem percent. Dvadsaťtri percent zamestnancov v priemysle pracuje v nočných a nepretržitých zmenách, pričom priemer európskej úrovne je jedenásť percent. Priemerné zvýšenie nákladov zamestnancov, teda zamestnávateľov cez navýšenie platov, priemerné navýšenie, aby ma niekto zle nepochopil, ak to spriemerujeme v celom národnom hospodárstve, bude predstavovať 0,2 % nákladov, 0,2 % nákladov. Myslím si, že toto nemôže byť v žiadnom prípade likvidačné. Ale teraz sú zaujímavé ďalšie dva údaje. Pomer miezd na hrubom domácom produkte Slovenskej republiky je 36 %, zisk je 51 percent. Zopakujem, mzdy tvoria 36 % HDP a zisk 51 percent. Ako je to v krajinách, odkiaľ máme zamestnávateľov, ktorí dávajú veľa pracovných miest na Slovensku? Európska únia, západné krajiny, mzdy 49 %, zisk 36 percent. Zopakujem ešte raz pre tých, ktorí nechcú počuť, mzdy 49 %, zisk 36 percent.
Dámy a páni, ktorí silne podporujete kvalitu podnikateľského prostredia, ako sa môžte stotožniť s tým, že budete od rána do večera vykrikovať o kvalite podnikateľského prostredia na jednej strane, budete vytvárať podmienky pre vývoz ziskov do zahraničia, kde sú zamestnávatelia ochotní platiť 40 % na mzdy a majú len 36 % na zisk?! Ako môžte toto podporovať?!
Ak chcete nás obviňovať, že to malo byť skôr, že to malo byť inak, tak vás veľmi pekne prosím, pri akejkoľvek argumentácii v budúcnosti majte na pamäti aj tieto čísla.
Ďakujem pekne.

Vážený pán kolega, dovoľte mi oceniť vaše vystúpenie, jednak plné konkrétnych faktov, vecných faktov a viditeľnú znalosť problematiky v dostatočnej šírke.
Ale len jednu malú poznámku k tomu, k tomu takzvanému problému pracovníkov z tretích krajín. U nás si všímam, že je istý odpor v časti verejnosti a opozícia to s veľkou chuťou nadužíva. Boli sme na návšteve našich krajanov v Srbsku a v tých diskusiách, ktorých sme sa zúčastnili, okrem iného sme sa dozvedeli, že a skôr nariekali naši krajania tam, že teda je veľmi výrazný odklon a množstvo ľudí so Srbska, kde je málo pracovných miest, odchádzajú na Slovensko. A hovorili zhodou okolností aj o počte ľudí, koľko to je. Je to okolo desaťtisíc ľudí a hovoria, že im chýbajú, a, naopak, že by mali záujem keby expandovali naše firmy do Srbska a vytvárali priestor tam. Ale pokiaľ vytvárame podmienky a chceme z našich krajanov, aby sem k nám prišli, to je naozaj pre nás, pre našu krajinu problém, aby sme ich možnosťou pracovať u nás, aby sme im to neumožnili? Aby sme v tomto smere nevytvorili primerané podmienky a dokonca hľadali aj nejaké cesty na to, ako im ako krajanom s preukazom krajanstva, aby sme vytvorili možno ešte aj osobitný status? Takže prosím, v tej kritike potom pomoci a to, že vôbec k nám musia prichádzať ľudia z tretích krajín, nezabúdame aj na tento moment.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán kolega, oceňujem vaše vystúpenie teda. Bolo vecné. Čo sa týka tých hladových dolín, ktoré ste spomínali. No, prečo by človek, ktorý žije teraz, mal čakať, kým porastie mzdová politika na Slovensku, aby sme dobehli Rakúsko? Prečo by mal prísť teraz robiť do Nitry za šesťsto euro, keď môže teraz, v tejto dobe zarábať tisícdvesto, tisícpäťsto alebo dvetisíc inde? Tomu nerozumiem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, to vyľudňovanie oblastí na východnom Slovensku nie je len kvôli tomu, že ľudia odchádzajú za vyššou mzdou do zahraničia, ale je kvôli tomu, že na tom východnom Slovensku nie sú pracovné príležitosti, reálne nie sú. A ak nejaké sú, tak tí ľudia tam reálne dostávajú nejakú minimálnu mzdu, z ktorej uživiť štvor-, päťčlennú rodinu je nereálne. Čiže musia odísť preč. Čiže nielen kvôli tomu, že vyššie platy, ale kvôli tomu, že vláda nevytvára podmienky tak, aby tí ľudia tam ostali. Namiesto toho, aby ste vytvárali podmienky pre ľudí na východnom Slovensku, aby ostali žiť vo svojom rodisku, aby tam pracovali, tak im dávate nejakých štyritisíc euro, aby sa odsťahovali, hej. Podľa mňa je to úplne ako na hlavu, lebo toto nie je motivácia. Veď mali by sme predsa motivovať ľudí, aby ostali doma, aby doma vytvárali, nejaké hodnoty, vo svojom rodisku. A potom nastáva situácia, že niektoré oblasti a niektoré okresy, možno to bude pre vás šokujúce číslo, ale v niektorých okresoch klesla populácia za posledných desať rokov o viac ako pätnásť percent. To sú už šialené čísla. To hovoríme o tisícoch ľudí z jedného okresu, ktorí odišli preč. Pretože sa nevedia uplatniť v mieste svojho bydliska.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Petrák, teraz ste sa zobudili? Teraz ste vynašli Ameriku? Rok vám tu v parlamente hovorím, že hlavný problém slovenskej ekonomiky je to, že 51 % HDP ide na zisky a menej ako 40 % ide na platy zamestnancov. Vaši kolegovia zo SMER-u ma tu rok vysmievajú, že čo si to vymýšľam. A teraz vy sem kľudne prídete a začnete plakať, že aká je zlá situácia?!
Ale ja vám poviem aj, prečo je táto situácia úplne zlá. Pretože ste dovolili dovoz lacnej pracovnej sily z krajín mimo EÚ. Ako ľuďom majú na Slovensku stúpať platy, keď ich vyhadzujú v Seredi, v Nitre, v Galante a ďalej z práce iba preto, že si môžu dovoliť najímať pracovníkov zo Srbska, Ukrajiny a z krajín mimo EÚ?! Viete, koľko tu bolo Srbov pred dvomi rokmi? Koľko ich tu pracovalo? Tisíc. Dneska ich je tu dvanásťtisíc. Za posledné dva roky stúpol počet pracovníkov z mimo EÚ, ktorí berú prácu Slovákom, päťnásobne.
A viete, prečo je to možné? Lebo v čl. 5 ods. 4 investičnej zmluvy s Jaguarom sa vaša vláda a podpísal to premiér Fico, zaviazala, že uľahčí udeľovanie povolení na pobyt pre ľudí zo štátov mimo EÚ, aby tá pracovná sila zo zahraničia mohla prísť. Tak toto je niečo, čo ste akosi nepovedali v tom vašom vystúpení. Tak si na to spomeňte niekedy, keď ešte raz budete tuto sa spravodlivo rozhorčovať, aká je situácia na Slovensku zlá. Nespôsobila to náhodou vaša vláda?

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie. Áno, dotkol ste sa aj našej štvorky, ktorú sme tu začínali v roku 2010. Takže poďme si to trošku oživiť. Ako povedal už aj Igor, neboli sme braní ako plnohodnotní, nejakí stranícki, stranícke zoskupenie, ktoré prišlo do parlamentu. Takže voľby, kedyže to boli v roku 2010? V júni, že? Začalo sa vládnuť, leto, samozrejme, vládneme, vládneme. Kedyže to Matoviča vyhodili z klubu SaS? Nebol to náhodou február 2011? Február 2011. Ako sa začnete správať, keď vám vyhodia vášho člena z klubu a s vami nerátajú? No asi tak, že začnete uvažovať, kedy urobíte vlastné hnutie alebo vlastnú stranu. Čo sme urobili? V auguste 2011 začíname zbierať podpisy. Kedyže podľa vašich slov sme začali už iba kúriť a svietiť v parlamente? Kedyže? Október 2011. Koľko sme na to mali, aby sme mohli naše aj sociálne programy realizovať? A teraz všetko vyčítate, že áno, aj za Radičovej.
A som vám povedal svojho času, že boli sme až takí dobrí, že všetko sme stihli z nášho programu, čo sme mali. Mali sme 57 bodov programu. Povedzte mi, koľko bolo za tých 15 mesiacov, koľko z nich bolo zrealizovaných? Obyčajní ľudia neišli do parlamentu iba kvôli tomu, že tu budeme šaškáriť. Mali sme podnety od ľudí. A tých podnetov bolo, viete koľko? Päťtisíc, päťtisíc podnetov, z ktorých vznikol náš program, tých štyroch obyčajných ľudí, ktorých tu nikto nevedel pochopiť, čo tu vlastne my robíme, skade sme prišli. Áno, my sme prišli aj z reálneho života, pán kolega. A potom mnohí sa čudujú, že možno, že tu aj niekto niečomu rozumie odborne, keď príde náhodou urobiť odbornú kontrolu na okresný úrad a zistí, že tí kolegovia vaši, s ktorými ste možnože debatoval, začínajú tú robotu brať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za faktické poznámky aj za vecný tón diskusie. Ja nemám záujem vzbudzovať tuto vášne, ja mám záujem, aby sme hľadali spoločné riešenia.
Pán poslanec Fecko, ja rozumiem tomu, čo hovoríte a že v zásade nejakým spôsobom sa potrebujete vyviniť, ale ja sa vás v tejto súvislosti spýtam iba jednu vec. A ktože si podpílil konár sám pod sebou? Určite to nebol SMER, ktorý podpílil konár pod vašou bývalou vládnou koalíciou.
Pán kolega Krajniak ja si myslím, že všetky kroky, ktoré sa dejú v hospodárstve, musia byť nejakým spôsobom načasované a to znamená, že niektoré veci potrebujete riešiť prioritne. Keď máte 15- až 20-percentnú nezamestnanosť, tak robíte iné opatrenia, ako keď máte 6-percentnú nezamestnanosť. A skúste sa pozerať na tieto veci aj v týchto kontextoch. To nie je len otázka toho, že kedy čo koho napadne, ale je to aj otázka, čo sa kedy dá zrealizovať a kedy je to efektívne a racionálne realizovať. Podľa nášho názoru je efektívne a racionálne robiť tieto kroky teraz, a preto ich teraz robíme.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý považujem za dôležitý. Rokujeme síce tu o ňom, je to poslanecký návrh, rokujeme o ňom v piatok popoludní, veľa ľudí tu už nie je. Premiér práve dole vyhlásil, že ruší to čo tento parlament na návrh jeho vlastného ministra poslancov prijal pred dvoma dňami, tak bohvie, ako to bude s týmto zákonom o chvíľu, ale napriek tomu treba podľa mňa na neho vážne reagovať, lebo je to veľmi dôležitý zákon. Je to totižto zákon, ktorý sa naozaj snaží, tak ako tu bolo aj viackrát povedané, posunúť mzdovú latku na Slovensko vyššie.
Robí to cez dve veci. Jednu si jeho predkladatelia požičali od nás, od SPOLU – občianska demokracia, druhú si požičali od OĽANO, ako tu už bolo povedané. Ja to teraz nehovorím s nejakým hnevom, ani aby som niekoho napádal. Vždy som hovoril, že v politike autorské práva neexistujú, jednoducho každý má právo presadiť tie návrhy, ktoré považuje za vhodné. Čo by mohlo existovať, je určitý typ takej nejakej korektnosti a slušnosti, že sa to aj povie. Ja si myslím úprimne, že ani preferencií SMER-u by neubudlo, ani by, naopak, možno až pribudlo, keby napríklad páni poslanci pri predložení povedali, že ďakujeme kolegom zo SPOLU - občianska demokracia, kolegom z OĽANO za to, že ste s týmito návrhmi prišli. Ako povedal pán Petrák, teraz odišiel, nastal čas podľa nás ako vládnucej strany, tak my to teraz spravíme, ale ďakujeme, ceníme si to. Ale keď to nie je, hovorím, my tu sme platení, aby sme zastupovali ľudí, nie za to, aby sme boli nejakým spôsobom tešení. Takže ja to nejako ďalej rozoberať nemienim.
Chcem sa venovať tomu, čo v tých zákonoch je aj čo tam chýba a čo by bolo treba ešte spraviť. Začnem tým jednoduchším, a to je ten návrh na to, aby v inzerátoch musela byť uvádzaná mzda. Tento návrh sme tu teda predložili a je tu jeden rozdiel medzi tým, ako sme ho predložili my, ako ho predkladá pán Podmanický aj kolegovia. My sme predkladali tak, aby zamestnávateľ musel zverejniť v inzeráte tzv. mzdové podmienky a tie potom musel dodržať v pracovnej zmluve. Čo to znamenalo, je, že na jednej strane to zamestnávateľovi ponechalo určitú voľnosť, ako presne by formuloval v inzeráte tie mzdové podmienky, či by hovoril teda o mzde, tak aj teraz to vidíme v tých inzerátoch, povedzme Amazonu a podobne, aj s príplatkami očakávanými, alebo aj s obedom alebo s inými benefitmi. Ale to, čo by tam napísal, by musel dodržať. Výhoda toho nášho návrhu bola v tom, že keďže ho predkladáme v čase, keď naozaj na trhu práce je bitka a jedine v takom čase má takýto návrh význam, povedzme si to úprimne, keby bola 20-percentná nezamestnanosť, tak tento návrh nemá žiadny zmysel. Tak zamestnávatelia sa chcú chváliť tými mzdami. Už teraz vidíme bilbordy Billy, Tesca, Amazonu, McDonaldu o tom, čo ponúkajú. A podľa toho nášho návrhu, keby bol schválený, tak to, čo je tými veľkými písmenami na tom bilborde napísané, by aj museli dodržať. Takže ak Amazon hovorí, že 920 eur po započítaní určitých vecí, tak ten človek, ktorý tie veci splní, by potom musel dostať 920 eur, inak by Amazon mohol dostať pokutu. Ak hovorí Tesco 961 eur za človeka, ktorý rozváža potraviny, veľkým písmom opäť na bilborde, tak by to potom aj muselo dodržať.
Kolegovia zo SMER-u sa rozhodli to robiť inak, teda myslím, že im to napísali na ministerstve, ale to opäť je viac ich vec ako naša, že radšej dajú, že musí zamestnávateľ v inzeráte uviesť základnú zložku mzdy a tú potom musí aj dodržať v zmluve. Čo to znamená v praxi, je, že zamestnávateľ môže naďalej robiť tento bilbord 961 alebo 920 alebo 850, ale niekde dolu musí byť aj napísané, že základná zložka mzdy je 740 eur, povedzme, alebo 650 alebo 820. Na jednej strane je to naozaj výhodné v tom, že aj to bude musieť ten zamestnávateľ dodržať podľa návrhu kolegov zo SMER-u, ale už nebude musieť dodržať to veľké. Inými slovami, z môjho pohľadu táto podmienka je v skutočnosti pre tých zamestnávateľov, najmä pre tých menej, povedal by som, poctivých lepšia, pretože oni v skutočnosti potom môžu povedať, že nás zákonne drží len to malé písmo, tá základná zložka, to veľké, na čo ste sem reálne prišli, to, čo ste videli na tých bilbordoch, na tých veľkých inzerátoch, to je, viete, to je reklamný trik, ktorý nás nijako nezaväzuje. A právne budú mať pravdu.
Takže preto prvá vec, čo by som chcel požiadať kolegov, je, aby sme to zvážili v druhom čítaní a opravili to, nie preto, že my sme to tak formulovali, ale že vy ste to teraz tak formulovali, ale naozaj keď už raz sa to opatrenie zavádza, keď už ovplyvní životy 10-tisícov zamestnávateľov a miliónov ľudí postupne, ktorí budú tie inzeráty študovať a tie bilbordy, tak urobme ho poriadne. Urobme ho naozaj tak, aby potom už mal efekt, lebo najhoršia regulácia je taká, ktorá je zbytočná, obíditeľná, nič nezmení, lebo tá má náklady pre zamestnávateľov, pre noviny, pre neviem koho a nemá efekt pre ľudí. To, myslím, nechceme ani jeden. Takže hľadajme spolu pred tým druhým čítaním nejaký spôsob, ako to, ako to urobiť.
No a teraz k tomu zložitejšiemu a, poviem úprimne, aj dôležitejšiemu, a to sú tie príplatky. No ja už som zažil všeličo v parlamente, ale miliardový poslanecký zákon, ktorý má teda šancu aj byť schválený, som tu ešte nevidel. Zákon, ktorý podľa samotných predkladateľov bude stáť zamestnávateľov miliardu eur, aby ho predložili poslanci jednej strany, to som ešte nevidel. Teda videl som to pri zákonoch, ktoré žiadnu šancu nemali, keď sa tu robia všelijaké gestá, a to už sme tu zažili, aj ešte väčšie veci, ale ako skutočný schváliteľný zákon, o ktorom sa všetci očakávajú, že v nejakej podobe prejde, to je prvýkrát. Nie je to nejaká nepodstatná vec, odráža sa to aj v tom, čo sa teraz deje. Najprv poslanci SMER-u predložia tento návrh s prepočtami dopadov v hodnote teda tej miliardy eur a potom zrazu, až sa stretnú so zamestnávateľmi premiér a ministri a tých sa pýtajú, že čo sa im stane, a tí zamestnávatelia vysvetľujú, čo všetko sa im stane, a zrazu premiér povie ministrovi, že: no tak to treba ešte prepočítať a premyslieť. No takto riadiť štát po jedenástich rokoch pri moci? No neviem si to vysvetliť. Je to populizmus? Je to amaterizmus? Je to populistický amaterizmus? Alebo čo to je, pán kolega? Miliardový zákon. Lebo hovorím, keby išlo o gastrolístky, dobre, ale miliardový zákon.
Aby som nebol len kritický, chcem oceniť, a to povedal pán kolega Podmanický už v úvodnom slove, že reaguje sa aj na verejnú mienku a kritiku opozície. Akonáhle bol tento zákon predložený, my sme povedali, že je v ňom jedna veľmi neférová časť, a to je, že verejní zamestnanci, ktorí už dneska sú ukrátení, lebo sa im nevzťahuje ani minimálna mzda taká istá ako v súkromnom sektore, tak ešte ani príplatky sa im nebudú vzťahovať také isté ako v súkromnom sektore, na čo odpoveď najprv bola, že to je lož, lebo oni majú svoje vlastné príplatky. No po tom, čo sme spočítali, že pre tú drvivú väčšinu verejných zamestnancov, ktorých sa to toto týka, to bude oveľa menej, pretože oni síce majú 30 % z celého platu, ale keď ten ich plat je niekde okolo minimálnej mzdy, tak je to niečo úplne iné ako 100 % z tej minimálnej mzdy, tak potom, potom čo? Viete, väčšinou to býva tak, keď my niečo povieme aj s kolegom Mihálom, že najprv pán Richter a premiér povie dvakrát, že klameme, a potom na tretíkrát urobia to, čo sme povedali. To sa stalo aj tu. A už teda pán Richter vyhlásil a aj pán prekladateľ vyhlásil, že dostane sa do zákona ustanovenie, že pre verejných zamestnancov bude platiť to, čo je pre nich výhodnejšie, teda ak budú mať vyšší príplatok ako keby boli v súkromnom sektore, tak ho budú mať. Ja to chcem oceniť, lebo nakoniec vždy popri tých všetkých hádkach skôr by sme sa mali vrátiť k podstate veci.
A toto je pre tých verejných zamestnancov hrozne dôležité, lebo tí zamestnanci, ktorých sa tento zákon bude týkať, verejní, sú naozaj tí najchudobnejší. Viete, v dobrom, úradníci v štátnej službe v 9. platovej triede s tisíceurovým tarifným platom, tí nerobia nočné a víkendy. Vo verejnej službe riaditelia a rôzne vyššie šarže tiež málokedy robia víkendové, nočné služby. Víkendy, nočné služby vo verejnom sektore slúžia ošetrovateľky, zdravotné sestry, vychovávatelia na internátoch a mohol by som takto pokračovať. Mestskí policajti, aby som povedal ešte jednu skupinu. To znamená, ľudia, ktorých tarifná mzda je dneska naozaj niekde okolo minimálnej mzdy, často aj pod ňou.
To znamená, pre nich, pre verejný sektor, toto, čo ste, pán Podmanický, na úvod povedali, je strašne dôležité, nie je to nejaká formalita. Ich príjem je, tých ľudí, čo v tých nočných a víkendových sú, sa zvýši o desiatky, možno v niektorých prípadoch dokonca aj o stovku eur oproti dnešku, a to je pre nich, to je Ježiško na štvrtú. Takže v tomto zmysle ja to chcem oceniť, že len preto že sme na to my poukazovali, sa to nezabilo, hoci najprv sme boli obvinení z klamstva, ale že sa to ide spraviť, a verím, že sa to aj dotiahne.
Zároveň však treba aj povedať, že aký je celkový zmysel tohto zákona. Lebo to, že zákon zvýši v zásade príplatky za nočné a víkendové a iné podobné práce, znamená, že táto práca bude viac odmeňovaná na úkor inej práce. To je jednoducho fakt. To znamená, že tie pomery medzi mzdami, alebo tým, čo si berú domov, jednotlivých ľudí aj v súkromnom a verejnom sektore sa posunie. A to mi tu zatiaľ chýbalo v tej debate, že to neni, že príde nejaký Ježiško a ten zrazu donesie miliardu eur, ktorá tu bude k dispozícii. To bude miliarda eur, o ktoré sa možno nezvýšia bežné platy, o ktoré sa nepôjde v iných oblastiach.
To znamená, otázka, ktorá je pred nami, že či je to správne. A ja si myslím, že áno. A preto chcem aj tento návrh v tomto podporiť, pretože je to správne minimálne z dvoch hľadísk. Jedno hľadisko je, že máme na Slovensku naozaj veľa ľudí, ktorí robia neštandardne a väčšinou za nízke mzdy navyše, a ak si zaslúži niekto relatívne pomôcť voči iným, sú to títo ľudia, sú to tí ľudia v nočných, sú to tí ľudia v tých víkendových službách. To znamená, z hľadiska sociálnej spravodlivosti s týmto návrhom súhlasím.
Ale ešte tu je druhý rozmer a to je to, že tento návrh bude motivovať zamestnancov, aby takúto prácu používali menej. To si treba tiež povedať, pretože všetko, čo je drahšie (reakcia z pléna), zamestnávateľov, pardon, áno, aby ju používali menej. A presne to chcem povedať, že na to si treba odpovedať, či to chceme. Ja si myslím, že áno, pretože ako bolo povedané, v tej nočnej práce a v iných sme blízko európskej špičke a sú indikácie, že zamestnávatelia nie vždy zvažujú pri využívaní pracovníkov najmä v noci a cez víkendy, že či to naozaj potrebujú, či to naozaj tak musí byť, či nie je lacnejšia cesta.
V takej situácii sú dve možné odpovede. Jedna, ktorú ste použili napríklad pri nedávno schválenom zákone o sviatkoch, je tvrdé kladivo štátu, zavriem obchody v taký a taký sviatok, bodka. Druhá možnosť, ktorá je tu a ktorá sa mne sa zdá lepšia, je povedať, že môžte to robiť, ale bude vás to viac stáť. Takže si to budete musieť rozmyslieť, či je to naozaj nevyhnutné, a ak to je nevyhnutné, ľudia na tom navyše zarobia. Z tohto pohľadu filozofia tohto prístupu sa mi zdá lepšia ako filozofia plošných zákazov a obmedzení, pretože umožňuje naozaj tam, kde to je nevyhnutné, to urobiť a zaplatiť, a tam, kde to nie je nevyhnutné, to zvážiť, či možno neexistuje iný spôsob organizácie.
Poslednú vec, ktorú by som chcel ale povedať, sa týka finančných a fiškálnych dôsledkov tohto opatrenia. Ja sa priznám, že ja celkom nerozumiem, ako môžeme schvaľovať štátny rozpočet bez toho, aby schválili tento zákon. Vy sami v tej dopadovej správe, prepáčte, vy sami v tej dopadovej správe hovoríte, že ten dopad bude asi miliarda eur a z toho asi polovica budú príjmy verejných rozpočtov. No to je suma, ktorá je oveľa väčšia ako všetky zmeny v prognózach daní a odvodov, s ktorými tu minister chodí každý štvrťrok, polrok a povie, že, ja neviem, na DPH bude viac alebo menej, na tom bude viac alebo menej, rast bude rýchlejší a väčšinou sa to pohne o nejakých 100, niekde 200 miliónov eur, že teda buď hore, alebo dole. Tu zrazu prídu poslanci, vrátim sa k tomu, so zákonom, ktorý pre verejné financie je zhruba aj pol miliardu eur, a my ho máme schváliť po rozpočte, ako keby sa nechumelilo. Čo to znamená? Znamená to, že tie dodatočné peniaze do štátneho rozpočtu sa ako použijú? Na čo sa použijú? Aký máte, víziu? To, čo ideme schváliť budúci, teda vy, lebo my za to samozrejme hlasovať nebudeme, štátny rozpočet na budúci rok. Je to teda už v tejto chvíli len neaktuálny zdrap papiera? To sú otázky, na ktoré sme vôbec nedostali v úvodnom slovo, pán poslanec, a podľa mňa je nevyhnutné ich dať.
Zároveň chcem aj zdôrazniť, že tento zákon je najväčším príkladom toho, čo nazývame daňovo-odvodový automat. Táto vláda aj vplyvom hospodárskeho rastu, ale aj vplyvom svojich vlastných opatrení vytvára situáciu, kde na dani z príjmu a odvodoch čoraz viac peňazí prichádza do štátneho rozpočtu. Budúci rok to má byť bez tohto zákona, bez tohto zákona, to má byť o 800 miliónov viac ako v tomto roku, to bolo napísané v štátnom rozpočte. To znamená, že vy počítate s tým, že ten daňovo-odvodový automat vám otriasa z peňaženiek ľudí čoraz viac peňazí do verejnej kasy. Ale tieto peniaze potom nie ste ochotní použiť na to, aby ste tých verejných zamestnancov, tie verejné služby z toho zaplatili. To znamená, tam, kde vám zvyšovanie súkromných miezd automaticky prináša viac peňazí do rozpočtu, tak vy ich automaticky neprenášate do toho, že zaplaťme rovnako aj tých verejných zamestnancov, ale používate ich kade-tade a vereným zamestnancom ich dávate buď vôbec, alebo až pod tlakom. Len tak mohlo dôjsť k tomu, o čom tu už bola reč, že rozdiel medzi minimálnou mzdou v súkromnom sektore a tarifnými mzdami vo verejnom sektore je v tejto chvíli najvyšší v histórii, ale len do 1. januára, kedy bude ešte vyšší.
Tento daňovo-odvodový automat podľa môjho názoru treba zreformovať dvoma spôsobmi. Jeden spôsob je zabrániť, aby tak rástol. Napríklad ešte v roku 2004, keď sa zaviedla rovná daň, tak z minimálnej mzdy sa neplatili žiadne dane, žiadne, lebo minimálna mzda bola pod nezdaniteľným minimom. Dnes máme minimálnu mzdu, od 1. januára ju budeme mať, viac ako 100 eur nad nezdaniteľným minimom a to dokonca, ak odpíšem odvody a všetky tieto veci. A človek na minimálnej mzde je už súčasťou tohto daňovo-odvodového automatu a už to nie je automat, už to je eskalátor, lebo on každý rok ešte vezie vyššie, vyššie a vyššie. To podľa mňa nie je ani pravicové, ani ľavicové, ani sociálne, ani rozumné, aby sme ľudí na minimálnej mzde, ktorých inými spôsobmi sa snažíme podporovať, tak potom ich skasírujeme čoraz viac a viac.
To isté platí pre ľudí, ktorí sú mierne nad minimálnou mzdou, čo sú mnohí ľudia v tomto zákone, že vy im dneska slávnostne chcete dať príplatky, ale potom cez tento daňovo-odvodový automat im z toho idete polovicu zobrať. No aký to má zmysel? No jediný zmysel to má vtedy, ak pre vás je v skutočnosti toto len nástroj, ako si zohnať peniaze do štátneho rozpočtu, ktoré sa potom dajú rozdať na niečo úplne iné. Lebo nevidíme tu, že by s týmto zákonom došla aj tá novela platov vo verejnom sektore a povedalo by sa, že áno, vyzbierame na tom pol miliardu extra a z nej teda už konečne v prvom rade zaplatíme tých verejných zamestnancov, nech oni majú aj dôstojné postavenie.
Inými slovami, nie je to nielen systémové, nie je to ani sociálne a nie je to ani ľavicové. Ale ani pravicové, musím povedať. Je to jednoducho spôsob spravovania štátu, ktorý vystihuje, že: vy sa otraste a my sa budeme mať lepšie. Aby som citoval známy vtip o Robertovi Ficovi, že bohatým bral a chudobným mával. Tento zákon je súčasťou filozofie bohatým brať a chudobným mávať. A keď už im musím niečo dať, ako im tu idem dať, tak im z toho čo najviac zoberiem hneď potom, aby teda náhodou sa neopili z tej radosti, že dostanú trošku vyššie príplatky.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán kolega Beblavý, ja s vami často nesúhlasím, ale dnes musím povedať, že s vami na 100 % súhlasím. Povedal by som, že s každým slovom, ktoré ste povedali. Táto vláda postupuje presne tak, že vytiahne peniaze od ľudí, ale naspäť sa už nedostanú. Myslím, že ten príklad toho, ako vláda daňovo vykradne ľuďom pivnicu, ale na druhý deň ráno zazvoní pán premiér a vráti ukradnuté zemiaky, ale bicykel si nechá, vystihuje iným spôsobom aj to, čo ste povedali. Ja som rád, že ste to povedali, pretože to považujem za veľmi racionálny uhol pohľadu na to, čo sa v slovenskej ekonomike deje.

Pán poslanec Beblavý, v princípe veľmi vecné vystúpenie. Dá sa s mnohými vecami súhlasiť. Ja som tiež rád, že rovnako sa pristupuje aj k zamestnancom štátnej a verejnej správy. Áno, vy ste o tom začali hovoriť prvý, ale teda ten výsledok je, myslím, dôležitý. Pevne verím, že podobne sa to podarí aj v prípade minimálnej mzdy.
To, čo ste podľa mňa trošku zaviedli verejnosť a zavádzate, je, že teda najprv sme navrhli tie príplatky a až potom sme sa začali s tými zamestnávateľmi rozprávať s vysvetlením, že vlastne to treba nanovo prepočítať. Ale my nič také nechystáme, my predsa na tom príplatku, na tých príplatkoch budeme trvať a jediné, čo tvrdíme, je, že predsa sú len určité prevádzky, kde je nočná práca vlastne základom celej produkcie, a tam, kde sa prakticky robí len v noci, tak naozaj by sa patrilo pozrieť, či si tieto spoločnosti nezaslúžia výnimky. Nemyslím si, že zamestnávatelia budú využívať ešte viac kvôli tým príplatkom prácu v noci alebo cez sviatky, lebo, ako dobre aj vy viete, už teraz 240-tisíc ľudí pracuje, myslím, v noci, taký je údaj. Tak už si neviem predstaviť, či sa to ešte vôbec viac dá.
No, a stále šachujete s tými odvodmi podľa mňa trochu neférovo, pretože veď vy to tak tvrdíte, ako keby tie odvody išli Robertovi Ficovi alebo nejakým členom vlády. Však predsa tie, vieme všetci dobre, že odvody sa predsa používajú na fungovanie štátu, na dôchodky a všetko. Takže logicky, že samozrejme aj v týchto príplatkoch sa niečo odvedie. Čiže v poriadku, je to aj vďaka vašej spolupráci, že predovšetkým oceňujem tú verejnú a štátnu správu. Je to dôležité a myslím, že som správne pochopil, že to podporíte, tak ďakujem.