23. schôdza

28. 11. 2017 - 8. 12. 2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

7. 12. 2017 o 8:55 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 8:55

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem. Mrzí ma, že pán Budaj nestihol dokončiť svoje vystúpenie, ale dúfam, že bude mať priestor potom ešte v ústnej. Ja by som rád povedal zopár svojich pripomienok k štátnemu rozpočtu. Ako ma viacerí z vás poznajú, venujem sa hlavne tej časti energetiky a o nej budem aj hovoriť, tak ako som o nej hovoril aj v minulom roku. Pozrel som si svoje pripomienky, ktoré som mal k tomu rozpočtu na ten rok 2017, a musím povedať, že veľa zmien som tam nenašiel, ale tak je to pochopiteľné, pretože naozaj tie kapitoly aj tie položky sa opakujú.
Bola tam však jedna pomerne významná zmena, ktorá sa síce netýka priamo rozpočtu, ale má s ním veľmi úzke prepojenie. V minulosti, minulý rok som kritizoval práve pána Holjenčíka kvôli tomu, akým spôsobom viedol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. No a teraz tam máme pána Jahnátka. Ja si dovolím povedať, že je to taká zmena z dažďa pod odkvap, pretože to, čo som vtedy vyčítal, bola situácia, kedy sme mali netransparentnú, nesystémovú reguláciu. Dneska ju máme ešte aj priamo politicky závislú a od tohto všetkého sa potom odvíja aj to, akým spôsobom sú regulované ceny energií, akým spôsobom stúpajú a akým spôsobom jednotlivé regulované poplatky ovplyvňujú ceny energií, ovplyvňujú štátny rozpočet. K tým jednotlivým položkám sa dostanem dneska vo svojom príhovore.
Ale čo som si všimol a čo som vlastne kritizoval aj priamo na výbore, bolo, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví si požiadal a dostane o 1 104 190 eur viacej. V návrhu rozpočtu regulačného úradu to bolo označené sumou "len", ale pre mňa zvýšenie o 30, takmer 32 % určite "len" nie je. Pritom už aj samotný rozpočet pána Holjenčíka napríklad v roku 2015 bol výrazne nafúknutý aj keď vtedy to bolo určené na tú kontrolu distribučných spoločností, ktorá sa uskutočnila, ale, bohužiaľ, nepriniesla žiadne nejaké výraznejšie zmeny v stanovovaní distribučných poplatkov.
Dneska teda máme vyšší rozpočet tohto regulačného úradu o 1 100 000 a ako dôvod je tam uvedené najmä to, že tomuto úradu pribudli noví zamestnanci, konkrétne je to 15. Dokonca pán Jahnátek pre svoju bývalú poslaneckú asistentku vytvoril novú sekciu na úrade. Plus pribudli nám tam dvaja noví podpredsedovia, jeden, ten tam bol už predtým, ale teda na jeho poste sa vymenila osoba, kým predtým to bol zamestnanec, ktorý išiel podľa tabuľkového platu, tak po zmene zákona o regulácií z minulého roka títo budú mať po 5-tisíc eur. Čo ale vítam v prípade práve tej mzdovej položky, ktorá tam narástla o tých 800-tisíc eur, je tá valorizácia platov existujúcim zamestnancom, pretože ja si myslím, že naozaj títo si to zaslúžia a práve keď ich relevantne ohodnotíme, tak môžme potom očakávať aj to, že tie regulované ceny budú posudzované omnoho exaktnejšie a budú si dávať záležať na svojej práci.
Pán Kažimír, preto otázka, čím vás presvedčil pán Jahnátek, že má nárok na 30 % vyšší rozpočet pre úrad. Pýtam sa hlavne preto, že minulý rok bol zavedený alebo zdvojnásobený a predĺžený osobitný odvod z podnikania v regulovaných činnostiach. Vtedy ste to odôvodňovali najmä tým, že to malo nedokonalosť regulácie. Chcem sa teda opýtať, či po navýšení tohto rozpočtu ÚRSO dôjde k zdokonaleniu tej regulácie a tým pádom bude môcť byť tento osobitný odvod zrušený minimálne v tej energetike. Alebo opačne, ak ministerstvo financií pozná tú hodnotu neprimeraného zisku regulovaných subjektov, tak potom je to možnože priestor na zrušenie tých regulačných úradov alebo minimálne na osekanie tých ich kompetencií, keď by sme zrušili regulačný úrad, teraz myslím ÚRSO, bohužiaľ, nie je to možné, keď sa pozrieme aj na fungovanie v ostatných krajinách, ale minimálne tu by bola úspora minimálne 4,4 milióna eur alebo menej podľa toho, ako by ten úrad naďalej fungoval.
Ja si totižto myslím, že vláda by nemala zneužívať výdavky ľudí, ktoré sú priamo v tých regulovaných cenách energií. Pokiaľ títo ľudia majú iba malú šancu ovplyvniť ich výšku, a to práve cez to zaťažovanie rôznymi daňami alebo neprimeranou reguláciou. Včera túto tému otvoril aj pán Krajniak vo svojom príhovore a ja by som sa tak isto dneska venoval troška aj elektrine a poplatkom, ktoré sú s ňou spojené, pretože ako sme sa dozvedeli, práve tá elektrina na budúci rok pôjde hore nielen pre domácnosti ešte výraznejšie aj práve pre tých podnikateľov.
A tu by som sa chcel povenovať aj tým podnikom, ktoré sú v 100-percentnom vlastníctve štátu a sú aj regulované. Včera pán Krajniak začal tému Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, to znamená SEPS-u, ktorý je na 100 % štátny, na 100 % regulovaný a tie prenosové poplatky sú súčasťou ceny elektriny pre konečného spotrebiteľa. Sú teda veľmi významným zdrojom príjmu do štátneho rozpočtu. V roku 2016 práve v prípade SEPS-u došlo k nárastu z príjmov z dividend od SEPS-u oproti plánovanému o 5,9 mil. eur. Výplata dividendy do štátneho rozpočtu v roku 2015 bola napríklad 66 mil. eur, hoci pôvodne bolo naplánovaných iba 15. To znamená, keď sa vrátime naspäť k tej regulácii, pokiaľ by sme naozaj správne regulovali tie prenosové poplatky, tak tieto by mali byť znížené z môjho pohľadu tak, aby nevytvárali nejakú nepriamu daň a nezaťažovali tým zbytočne cenu elektriny, ktorú platíme potom my všetci ako spotrebitelia, či už v domácnostiach, alebo podnikatelia, ktorí to následne prenášajú do cien svojich produktov.
V roku 2017 bol plán výplaty dividendy 16,6 mil. eur. Očakávaná skutočnosť je napokon 37 mil. eur, to znamená dvojnásobok. Nehovorím, že jediným príjmom Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy sú iba prenosové poplatky, ale rozhodne sú významným, a teda ja budem naďalej tvrdiť, že ten SEPS by mal hospodáriť plus-mínus okolo nuly, maximálne vytvárať si nejakú rezervu na vlastné investície.
V roku 2018 má byť príjem z dividendy SEPS-u 14,7 mil. eur. A ja sa opäť pýtam, koľko bude chýbať na konci roku 2018 v tom štátnom rozpočte, a teda o koľko sa táto dividenda opätovne navýši. Vieme, že dneska SEPS investuje a bude investovať do toho prepoja na Maďarsko, je to aj v súvislosti s dostavbou Mochoviec, ale napriek tomu si myslím, že práve tá položka tých prenosových poplatkov, ktorá je priamo zahrnutá v cene elektriny, by mala ísť výrazne nižšie.
Čiže ako funguje dneska tá nesystémová a politicky závislá regulácia aj práve kvôli osobe, ktorú dneska máme na regulačnom úrade, nášho bývalého kolegu. Máme neodôvodnené vysoké poplatky za prenos, neprimerané zisky idú potom na úkor spotrebiteľov a ešte raz zopakujem, SEPS je 100-percentne štátna firma, 100-percentne regulovaná teda v oblasti tých prenosových poplatkov, a teda všetko, celý ten ich zisk, sú vlastne nepriame dane. Je to skrátka taká stabilná barlička, keď treba látať, tak sa táto dividenda môže veľmi ľahko vyplatiť.
Druhou spoločnosťou, kde má štát 100 %, je SEPS. Tí sa venujú predaju plynu, či už domácnostiam, alebo podnikateľom. Pred voľbami 2016 tam bolo vyplatených 48 mil. eur na vrátky za plyn. Keď som sa teraz na výbore pýtal pána štátneho tajomníka, lebo vtedy bolo avizované, že tie vrátky za plyn sa budú opakovať, prečo sa nevyplácajú, či sa teda SEPS-u už nedarí, alebo čo je toho dôvodom, lebo vidím aj dneska v návrhu štátneho rozpočtu, že opäť tá dividenda každoročne vyplácaná má byť 300 mil. eur, pričom tam opätovne nie sú tieto vrátky za plyn, tak povedal, že jednoducho si to nenaplánovali.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7. 12. 2017 o 8:55 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:10

Karol Galek
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Uvidíme, možnože sa ich ľudia opäť dočkajú, ale asi až v tom 2020., keď opäť pôjdu voľby. V roku 2016 sme mali v dividende zo SEPS-u vyplatené o 3 mil. viacej, v roku 2017 je očakávanie, že to bude o 10 mil. eur viacej. No a potom v roku 2018 a ďalších to má byť 300 mil. eur. Napriek teda takémuto skvelému hospodáreniu, týmto dividendám, tieto vratky sa neuskutočnia, ale keď si pozrieme, ako ten SEPS naozaj hospodári.
SEPS je firmou, ktorá slúži na predaj plynu. Vo výročnej správe v roku 2015 mali príjmy z predaja plynu a elektriny 1,36 mld. eur. Ostatné výdavky boli vo výške 1,44 miliardy. Ich strata teda predstavovala 85 mil. eur. Napriek tomu vykázali oficiálny zisk vo výške 435 mil. eur a to je kvôli tomu, že tam majú takú položku zisk z finančných investícií. Tieto finančné investície to sú vlastne dividendy, ktoré plynu z Eustreamu a SPP distribúcie. V roku 2016 to bolo podľa výročnej správy z predaja plynu 1,3 mld. eur, ostatné výdavky 1,32 miliardy. Tá strata bola celkovo 16 mil. eur. Napriek tomu opäť v tejto výročnej správe sa hovorí o 463 mil. eur, opäť vďaka zisku z finančných investícií. Eustream, SPP distribúcia, tu má štát 51 %, no a ten zvyšok má spoločnosť EPH. Skrátka tie zlaté vajcia z Eustreamu a SPP distribúcie sú vložené do SPP infra a tu je to teda takýmto spôsobom prerozdeľované.
Stratový segment predaja plynu domácnostiam, lebo tento je naozaj naďalej stratový, je spojený so segmentom predaja plynu podnikateľom a stále naozaj nevieme tú stratu úplne na 100 % vykryť. No a čo je úplne najhoršie, no najhoršie, aj v prípade SPP distribúcie sa bavíme o regulovanej spoločnosti, v prípade Eustreamu táto má dokonca ešte aj 100-percentný monopol. Aj SPP distribúcia, ale vlastne Eustream tam v žiadnom prípade nemôže vzniknúť žiadna konkurencia. No a tá druhá polovica tej neprimeranej regulácie, teda jedna časť nám tečie do SPP a vlastne vykrýva straty, no a tá druhá časť ide EPH. Jedna pani povedala, že v tejto spoločnosti má svoje aktíva aj Robert Fico, ale ja tomu neverím, hoci toto by naozaj mnohé vysvetľovalo, ale úprimne, ak by to naozaj tak bolo, tak ten účet na Belize, ten by musel dávno prasknúť.
Čo sa týka týchto regulovaných spoločností, máme tu potom distribučky. Tak isto máme tam 51-percentný podiel a cez dividendy si štát tam vyťahuje po 30 mil. eur ročne. To znamená, cca je to tých 90 miliónov. Všetko v poriadku. Koniec koncov dividendy k tomu prislúchajú. Opäť je na mieste iba otázka tej oprávnenej alebo tej regulácie, v akej má byť výške. Opäť sa ich týka osobitný odvod, a teda nedokonalosť tej regulácie. No ale na budúci rok, ako som spomínal na úvod, tá elektrina porastie, a teda keď tu máme nejaké dividendy, ktoré idú nám do štátu, tak človek by očakával, že sociálna vláda práve toto zníženie; zvýšenie cien, pardon, vykryje znížením nároku na dividendu. Ale toto sa, bohužiaľ, nedeje. práve naopak, tá dividenda je dokonca naplánovaná vo vyššej výške, ako tomu bolo v minulom roku. Neni to nejaký výrazný poskok, ale sú to, ja neviem, jeden milión na jednu distribučku cca, niekde je to viacej.
Takže ľudia na jednej strane doplácajú na nedokonalú reguláciu, tak isto na vývoj ceny na trhu, no a potom ešte aj na tú chamtivosť vlády vo forme nepriamych daní v cene elektriny.
A potom tu mám ešte jednu energetickú firmu, ktorá ale v štátnom rozpočte nefiguruje, resp. príjem z jej ziskov. Hovoríme o Slovenských elektrárňach. Tu má štát naďalej 34 percent. Plánovaná strata v roku 2017 bola vo výške 48 mil. eur, ale napokon to vyzerá, že budú mať zisk 90 miliónov. V roku 2018 je potom opäť naplánovaná strata, tých 32,6 mil. a potom to ide dole. Z pohľadu rozpočtu je však úplne jedno, že či SEPS je, pardon, SEPS; či Slovenské elektrárne sú v zisku alebo v strate, resp. nie je to tak celkom, lebo keď sú v strate, tak potom si musia brať úvery, ale na základe dohody v roku 2008 všetky dividendy, všetky zisky, ktoré táto spoločnosť vygeneruje, tak idú práve na dostavbu Mochoviec.
A teraz možnože taká otázka na zamyslenie, to znamená, my tu máme nejakú spoločnosť. Všetky jej zisky idú na dostavbu elektrárne, ktorá táto spoločnosť vlastní. Je to na základe nejakej dohody štátu so samotným vlastníkom, ale nejedná sa náhodou o nedovolenú štátnu pomoc? Nebolo by vhodnejšie, aby táto dividenda natiekla najprv do štátneho rozpočtu a potom sme z nej prerozdeľovali na dostavbu? Otázka do vzduchu na zamyslenie do budúcnosti. Ja si myslím, že toto bude naozaj ešte témou najmä v súvislosti s tým, že práve ten tretí blok v Mochovciach má byť na budúci rok uvedený do prevádzky, rok na to aj ten štvrtý, uvidíme.
No a tiež to bolo vlastne v rámci rozpravy k zákonu o dani z príjmov, som spomenul ešte jednu oblasť. Som vtedy hovoril, že budem sa tomu venovať aj v rámci rozpočtu, a to je elektromobilita. Elektromobilita v minulom roku a v rozpočte na rok 2017 mala naplánovaných 5,2 mil. eur z tzv. recyklačného fondu. My sme mali pred dvoma týždňami aj tu s kolegom Mirom Ivanom komisiu pre technologický rozvoj inovácie, kde sme sa venovali elektromobilite. Prišli nám zástupcovia ministerstva hospodárstva, dopravy, výstavby, životného prostredia, prišli nám od podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Boli tam zástupcovia združenia automobilového priemyslu, Slovenskej asociácie pre elektromobilitu a bavili sme sa aj o tom, čo bude s elektromobilitou na budúci rok. Totižto v rozpočte takáto dotácia, v rozpočte ministerstva hospodárstva táto dotácia už nefigurovala. Áno, ona mala byť ukončená do konca tohto roku a ja viem, že aj pán minister s ňou nebol uzrozumený. Jednoducho nesúhlasil s tým, aby takýmto nesystémovým opatrením sa to podporovalo, úprimne ani ja sám. Ale práve na komisii sme hovorili aj o iných možných opatreniach, napríklad o skrátení odpisov pre elektromobility alebo zelenom verejnom obstarávaní. Na komisii sme sa teda dozvedeli, že nevyčerpané prostriedky z recyklačného fondu bude možné čerpať aj na budúci rok a to do konca júna 2018. Je možné, že to bude až do konca roku 2018. Takže uvidíme, hovorím neni to veľmi systémové opatrenie, ale budiš aj za toto. Určite sú aj iné neinvestičného charakteru, ktoré tak isto by v tomto mohli napomôcť, ale teda toto bolo na komisii prezentované ako jedna z možností.
A chcel by som sa pána ministra opýtať, či už práve toto predloženie tej dotácie z recyklačného fondu, či už je schválené, lebo v tom rozpočte ministerstva hospodárstva bola stále nula, ale pán štátny tajomník vravel, že oni majú nejakú rezervu, v rámci ktorej to vedia presúvať. Takže toto by bola jedna z mojich posledných otázok,
A ešte predsa len niečo k tomu, čo v štátnom rozpočte nie je a malo by to tam byť. V energetike je veľké množstvo rôznych politických opatrení, ktoré si vymysleli politici, zaviedli úradníci a tú ťarchu tej zodpovednosti preniesli na plecia spotrebiteľov. O cenách elektriny sa bavíme najmä o podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, obnoviteľných zdrojov, z kombinovanej výroby elektriny a tepla, toto všetko je tzv. tarifa za prevádzku systému (TPS). No a dneska nám ceny elektriny na trhoch stúpajú a tieto položky, ktoré s tou komoditou nemajú nič spoločné, vytvárajú nejaký ten priestor na jej redukciu. Toto avizoval už pán minister Žiga v programovom vyhlásení vlády, že s tým niečo urobí, ale zatiaľ sa tak nestalo. My sme toto chceli riešiť aj v našich opozičných návrhoch, ktoré nám neprešli. Nevadí, predložíme opäť a dúfame, že keď dneska nám ceny elektriny, energií na trhu rastú, tak toto, týmto dosiahneme aj nejaké to alikvotné zníženie.
Pán Kažimír, tak ako v minulosti hovoríme nielen a, hovoríme aj b, určite povieme, kde sa na takéto opatrenie, pretože budú mať určite aj nejaký vplyv na ten štátny rozpočet, kde sa na toto dá nájsť, ako sa to dá legislatívne, ale najmä legálne riešiť. Pretože v minulosti sme tu mali aj nelegálne riešenia zo strany regulačného úradu od bývalého predsedu, no a tieto riešenia označil aj Ústavný súd za ne-do-vo-le-né. Ja osobne vás, pán minister, považujem za veľmi schopného ministra, o tri dĺžky lepšieho ako je Kaliňák, hoci pán premiér tvrdil niečo úplne iné, a ja som presvedčený, že ak by ste nemuseli plniť rôzne nezmyselné príkazy na vytváranie záplat na nejaké korupčné diery práve v tom štátnom rozpočte, tak určite by ste ho vedeli nastaviť tak, aby napokon bol dodržaný a nemuseli sme počúvať nejakú kritiku z Európskej únie o nedodržovaní deficitu. Pretože naozaj ten deficit dneska opätovne nám narástol oproti nejakým tým predikciám. Ja dúfam, že ten tohtoročný sa nám podarí, dodrží, ale pokiaľ by sme naozaj postupovali tým systémom, že stále ten deficit nedodržíme, aj keď sme si teda naplánovali ho v nejakej nižšej výške, tak toto by mohlo viesť v nejakom čase tej svetovej krízy až k bankrotu štátu.
Takže toľko z mojej strany. Mám ešte 15 sekúnd. Bolo tam niekoľko tých otázok, jednak sa to týkalo toho osobitného odvodu. To znamená, ak dneska zdokonaľujeme reguláciu, či bude tento odstránený, znížený alebo či bude nejakým spôsobom ovplyvnené ÚRSO. Potom tam bolo k tej elektromobilite a to je asi všetko z mojej strany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7. 12. 2017 o 9:10 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:25

Martin Fecko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Slovensko v tejto časti výrazne zaostáva, čo sa následne prejavuje v nízkych investíciách, v likvidovaní chovov hospodárskych zvierat, pestovaní monokultúr obilnín a olejnín, exporte surovín a dovoze výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Následkom je aj nízke zastúpenie slovenských výrobkov na pultoch maloobchodných predajní, menej ako 40 %, a rastúce záporné saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami, ktoré ročne dosiahne takmer 1,3 mld. eur. Jednou z hlavných príčin tohto neutešeného stavu sektora považujeme nedostatočnú štátnu pomoc a možnosť jej využitia pre systémové opatrenia, ktoré sú nižšie uvedené a to: výška štátnej pomoci Slovenskej republiky v roku 2016 dosiahla 4,6 mil. eur. Spolu s vnútroštátnodoplnkovou platbou to bolo 9,4 mil. eur, čo bolo v porovnaní na hektár poľnohospodárskej pôdy v Česku 9-krát menej, v Maďarsku 12-krát menej a v Rakúsku 28-krát menej. V roku 2017 klesla samotná štátna pomoc Slovenskej republiky na 3,2 mil. a v roku 2018, ako som už spomínal, na 1 milión eur.
Po ďalšie, navrhovaná štátna pomoc na rok 2018 neumožňuje uplatneniu a ďalšie opatrenia na stabilizáciu agrosektora ako v okolitých krajinách, napríklad tzv. zelenú naftu, systémové opatrenia na potrebu producentov mlieka, opatrenia na ozdravovanie chovu hydiny, opatrenia na stabilizáciu trhu s cukrom, vládny program úverovej podpory na technologickú obnovu potravinárskeho priemyslu a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Absentuje toľko potrebný a žiadaný rizikový fond, ktorý by mohol pomôcť poľnohospodárom prekonať škody spôsobené výkyvmi počasia, najmä jarné mrazy a sucho. Koniec citácie.
Pán minister, myslím, že je to vystihnuté priamo z praxi, z reálneho života, to si Fecko nevymyslel, to hovorí konkrétny agrosektor, ktorý vidí stále tú poddimenzovanosť. Keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo v našom agrosektore, čo sa týka rozpočtu od roku 2010 doteraz a pokiaľ táto vláda vydrží do roku 2020, tak bude to znamenať čo? Že vlastne vy ste vládli v polovici volebných období za celú tú dobu, odkedy Slovenská republika funguje. A sa pýtam, jak je to možné, že ten náš agrosektor dávate na tú samú poslednú a možnože aj predposlednú, lebo za nami sú ešte životné prostredie, áno, tí ešte sú na tom horšie, na tú predposlednú koľaj.
Keď si pozrieme rok 2010, výdavky plánované 1,1 mld., z toho z eurofondov 765 mil., v 2011 – 1,3 mld. z eurofondov 948, v 2012 – 1,4 mld. výdavky, z eurofondov 1,05 mld., v 2013 – 1,2 mld. výdavky, z eurofondov 967 mil., v 2014 – 1,1 mld., z eurofondov 823 mil., v 2015 – 1,18 mld. výdavky, z eurofondov 935 mil., v 2016 – 1,06 mld. výdavky, z eurofondov 842 mld., v 2017 tu máme 1,09 mld., 819 z eurofondov. A máme tento rok, kde hovoríme jednoznačne, že máme 1,1 mld. a z eurofondov 897 miliónov. To znamená, dotácia štátneho rozpočtu je minimálna, je minimálna, ako to bolo konštatované. A keď hovoríme, že chceme ísť v tom zdravom jadre, v zdravom jadre Európy, povedzte mi, v akom zdravom jadre budeme v agrosektore, pretože západná Európa, resp. EÚ 15, už dávno pochopili, že poľnohospodárstvo je tým nosným sektorom, ktorý musí v každom štátne fungovať. Aj vy ste to vo svojom programovom vyhlásení vlády podporili, ale prax to neukazuje. Ináč by v rozpočte EÚ nebolo 42 % dané na poľnohospodárske dotácie na podporu poľnohospodárstva. Myslím si, že tu má vláda veľký, ale veľký deficit a slová nepomôžu, musíme urobiť aj činy.
Pán minister, viete, prečo je náš rezort trošku atypický? Pretože v našom rezorte a ešte áno, beriem aj životné prostredie a možno aj obrana, no nemôžme si nadiktovať, že zvýšením intenzity ľudí alebo nahrnutím ľudí do nejakého podniku a vytvorením podmienok spôsobíme, že náš agrosektor bude mať vyššiu výnosnosť. My sme odkázaní na vôľu božiu, to znamená to počasie, ktoré tu príde, a preto poľnohospodári v EÚ majú takúto podporu, lebo každý členský štát si uvedomuje, že ten poľnohospodár ide do neznáma každý rok. Keď prídu mrazy, keď vegetačné obdobie sa nevydarí, keď príde sucho, keď prídu ďalšie kalamity, zisťujete, že poľnohospodár celý rok čaká a nemá z toho nič. Preto tu chýba aj ten rizikový fond, ktorý už som citoval v tomto liste, na podporu takýchto vecí, pretože týmto my sme odlišní od iných sektorov. V automobilke? Zavrieš do haly a či je vonku mínus 20 alebo plus 40, je to jedno, funguješ. V medicíne to isté, my neoperujeme vonku, operujeme v budovách, školstvo to isté, neučíme pod stromami, učíme tiež v budovách, Ale poľnohospodár a lesák, ten stojí pod holým nebom. A toto si mnohé krajiny vzali za to memento, a preto tomu poľnohospodárovi, poľnohospodárovi dávajú takúto možnosť, aby to riziko štát minimalizoval. Myslíte si, že stabilnou likvidáciou nášho poľnohospodárstva, to je jedno, aká tu je vláda, lebo vyzerá, že tento trend je nekonečný. Aj zelená správa, ktorú sme mali na výbore, hovorí o tom, že znovu nám poklesli stavy živočíšnej výroby na Slovensku a stále nemáme tú pridanú hodnotu, o ktorej stále tak hovoríme. Myslíte si, že takouto likvidáciou poľnohospodárstva ďalšie generácie budú mať čo? Pokiaľ stratíme návyk na nejaké technologické postupy, ktoré musíme zvládať v poľnohospodárstve, keď stratíme tú živočíšnu výrobu, myslíte si, že budeme môcť byť sebestační a plniť to, čo ste si v programovom vyhlásení dali? Nebude sa to dať.
Ja veľmi kriticky hodnotím rok čo rok tieto rozpočty, čo sa týka nášho agrosektoru. Základom, samozrejme, je nejaký výrobný prostriedok. U nás, dúfam, že to každý uzná, je tých výrobným prostriedkom pôda. Viete, pán minister, aký my tam máme bordel? Aký máme bordel v pôde, ktorú sme zdedili po socializme? Viete, akú paseku 40 rokov socializmus spôsobil na majetkových vzťahoch v slovenskom národe. Európa to nechápe. Keď som sa pýtal Francúza, či vie, čo je to reštitúcia, pozeral na mňa, to je čo? Holanďan nám tu išiel robiť pozemkové úpravy, že ide skomasovať so svojou metodikou, a keď som ho poslal v Prešove do katastrálneho územia Poloma Krásna Lúka, kde máte 80 centimetrov široké pozemky a 300 metrov dlhé pozemky, on sa pozeral, on neveril vlastným očiam, jeho metodika viete, kde mohla skončiť, a povedal, že, Slováci, to si vyriešte vy, sorry. Veľký Holanďan, ktorý mal metodiku v celej EÚ. Vážení, nie, to je naša kapusta, my si ju musíme tu udusiť, my si ju musíme tu zjesť, my si ju tu musíme dokonať. A hanbím sa, že za 27 rokov alebo 26, odkedy má list vlastníctva Slovák na svoju krajinu, od 1. 1. 1993, a to budem hovoriť stále, my si nevieme dať rady s našimi domácimi úlohami, ktoré sme si tu, áno, zdedili po socializme a po našich predkoch, ale tomu sa nevyvarujeme. A pokiaľ chceme dať náš agrosektor na nohy, tak v prvom rade musíme začať od gruntu. A preto u mňa je nepochopiteľné, že v rozpočte na pozemkové úpravy som našiel iba 20-tisíc eur. Áno, pani ministerka, keď sme to aj na výbore hovorili proste, že je to iba z operačného programu rozvoja vidieka, že má pripravených 42 mil., ale ja hovorím, čo to je? Máme 2 900, cez 2 900 katastrálnych území a skomasovaných, to znamená scelených, máme iba 400, cez 400 území. Viete, aký je tam problém s nájmom, s využívaním, s platením daní? Včera som mal tri telefonáty od starostov, ktorí hovorili, pán Fecko, to je katastrofa, robte s tým niečo, ja neviem, komu mám platiť. Z niektorých pozemkov platíte dvojnásobne dane, lebo platí aj jeden užívateľ, aj druhý, aj vlastník že zaplatí. Na niektorých nemáme nič. Hovoríme, že nám zarastá krajina, že poľnohospodárska pôda sa nevyužíva. Inde sa zas hovorí o zábere poľnohospodárskej pôdy, lebo to je samá kategória osebe. Proste kde sa pozriete v našom sektore, katastrofa na katastrofu. Mi povedzte, akú výzvu dáva táto vláda a vlády, ktoré tu boli, našim mladým poľnohospodárom, ktorí skončia vysokú školu poľnohospodársku v Nitre teda poľnohospodársku univerzitu. Povedzte im, akú nádej im dáva, že sa uplatnia vo svojom rezorte a nebudú musieť ísť do nejakého Tesca robiť skladníka s vysokoškolským titulom? Akú nádej dávate nášmu sektoru? Myslím si, že žiadnu a bolo by načase, aby sme to nejako zvrátili.
V rozpočte, ktorý je tu predložený, samozrejme, môžme debatovať, je tam 1 500 čísel, rôzne veci. Presúvať kozmeticky, či dám z toho o 200 alebo 2-tisíc eur viacej do toho alebo do toho, nemá zmysel. V našom rezorte to musí byť rapídny obrat, čo sa týka priamej dotácie pre náš agrosektor zo štátneho rozpočtu. Ináč to naše poľnohospodárstvo na nohy nepostavíme. Myslím si, že národ, ktorý nebude vedieť si dorobiť potraviny, či sa mu páči, alebo nepáči, a môžeme mať otvorenú ekonomiku, ako chceme, v poľnohospodárstve tá otvorenosť musí byť do určitej vzdialenosti tých nožníc. Keby sme dali tú 1,3 mld. eur, ktoré, ktorými dovážame potraviny, našim poľnohospodárom, myslíte, že by sme tieto potraviny nevyrobili? Myslíte, že v našich podmienkach nie sme v stave zabezpečiť tú sebestačnosť na nejakých 70, 80 percent? Áno, v socializme sme mali nejakých 83, ako hovoria štatistiky. Teraz sme pod 50. Však to je hanba, ľudia boží, však to kde sa chceme dostať? A pritom za tú 1,3 mld. my nedovážame, nedovážame potraviny z Venezuely alebo Guatemaly, banány a citróny, ale to je z Česka, Nemecka, Rakúska a Poľska. Veď to sú naše zemepisné podmienky, kde môžme my si to dopestovať. Naši poľnohospodári hovoria, my sme v stave, my sme v stave, len podporte, pretože moja konkurencia voči ďalším členským kolegom poľnohospodárom z iných členských krajín sa nechytá, nechytá sa. V Rakúsku nad 100 hektárov už nedostane dotáciu, okrem eurofondov on má ešte štátnu a regionálnu podporu. Ako ste počuli v liste, ktorý naše samosprávy poľnohospodárske píšu, 28-krát vyššia podpora. Viete si to predstaviť, ako môže konkurovať? No nemá šancu.
A viete, aký je trend, čo hovorí Európska únia, čo chce mať v poľnohospodárstve do roku 2020, resp. potom? Pán minister, ja viem, že vy máte na tej hlave veľa, takže ja to beriem, že nemôžte všetko vedieť, na to by ste boli veľký filozof a veľký vševed, a preto ja budem vám citovať to, čo Európska únia v marci 2017 zo svojej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka povedala, že "cieľom európskej poľnohospodárskej politiky je zachovanie európskeho poľnohospodárskeho, modelu poľnohospodárstva založeného na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu." Ešte raz, malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. To je výzva európska aj pre nás na rozvoj poľnohospodárstva. Viete, koľko vlastníkov obhospodaruje svoju pôdu v agrosektore percentuálne? 10 percent. Všetko ostatné je v nájme. Preto voláme po tých pozemkových úpravách, po tých komasáciách, po tom scelení, aby sme mohli dospieť k tomu, aby tie, tí vlastníci pôdy užívali svoju pôdu. My sme im v ´48. odstrihli, áno, užívacie právo išlo nad vlastnícke právo a my 26 rokov nie sme v stave to vrátiť späť. Pán kolega, môže, včera sme debatovali, môže hovoriť, aké má skúsenosti tiež z agrosektora. A my sa stále potácame na tej istej lajne, nie a nie to rozseknúť.
Tak vrazme do tých pozemkových úprav, ukončime reštitúciu, ukončime ROEP-y, ukončime ďalšie veci! Na katastri sú neskutočne biele plochy, nevieme, kto je vlastníkom, nevieme, či je to poľnohospodárska či lesná pôda, inšpektori, na katastri máme 11 inšpektorov v rámci Slovenska, ktorí by mali toto kontrolovať. To sú poddimenzované stavy. Zarastá nám poľnohospodárska pôda. Staré hospodárske dvory sú nevyužité, my zaberáme novú poľnohospodársku pôdu. Ľudia, veď takto sa gazdovať nedá! Keby teraz vstali naši rodičia a predkovia z hrobov, tak nás, viete jak nás stade vyženú? Viete, jak nás stade vyženú, čo to tu my stvárame? Veď to je základ všetkého. Keď občania na určitom území nebudú si vedieť dorobiť obživu, skončia. My tu nemá, či máme tu diamantové bane a zlaté bane, ktoré budeme platiť za každý citrón, za každé vajce, za každý chlieb, ktorý dovezieme? Máme takéto bane? No nemáme ich tu, nemáme ich tu. Nemáme kolónie, ako mali mnohé západné krajiny a si dovážali a takýmto spôsobom.
A keď raz deklarujeme, chceme tú sebestačnosť, tak poďme na to. Máme tu dobrý potenciál, 50 % krajín je poľnohospodárskej. Slovensko nebude priemyselnou krajinou, pán minister, no nebudeme, budeme poľnohospodárskou a lesnou krajinou. A ten potenciál, ktorý tu je, ešte tu je, ešte veria, sa musí nejako využiť, ale nie takým spôsobom, že keď príde 2 034 žiadostí mladých, že chcú gazdovať, chcú vziať na vlastné triko zodpovednosť za svoj život a za ďalšiu generáciu, ktorá príde, tak viete, koľko z toho sa zrealizuje, z tých 2 000? Zrealizuje sa 500, štvrtina, to je čo za podpora?
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7. 12. 2017 o 9:25 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:39

Martin Fecko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Pán Jahnátek sľúbil pred troma rokmi tu z tohto pultu, sľúbil, že má pripravených pre malých farmárov 30 mil., keď bude málo, má 30 mil., keď bude málo, bude 30; má 90. Pani Matečná povedala, že má 27, aj to je rada, že ich má. Vážení, veď to je dehonestácia, by som povedal, že v záujme človeka ísť a urobiť niečo sám so sebou, nie niekde v Írsku, v Kanade, ale tu, veď my predsa nechcem vyháňať, my nechceme vyľudňovať. Veď celá Európa hovorí, že vidiek musí ostať zaľudnený, lebo keď ho vyľudníme, tak ostane tam kto, u nás viete, aká komunita tam asi zostane a začne devastovať územia aj tam, kde sme ho ináč mali obrobené.
Takže, pán minister, chcel by som apelovať na vás, aby ste tých poľnohospodárov do budúcna, keď budete ministrom, alebo ďalších, aby ste ich nedehonestovali proste, tak jak píšu z tých našich praktických, by som povedal, ľudí, ktorí sú v teréne, aby sme dali podporu z toho štátneho rozpočtu, aby sme sa vyrovnali tomu zdravému jadru aj poľnohospodárskemu v tej EÚ, aby sme povedali raz, že sme tu nežili nadarmo a ten rezort si túto vážnosť zaslúži. A ja budem citovať to, čo má pani ministerka napísané na svojom, no, keď to nájdem, dúfam, že to nájdem, na svojom; a už asi nestihnem. Takže budem, končím tak ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7. 12. 2017 o 9:39 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:41

Eduard Heger
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem. Martin, veľmi dobré vystúpenie, vidieť, že toto je tvoja srdcovka, táto téma. A je dôležité, aby zaznievali aj takéto hlasy, keď si sa dotýkal vlastne poľnohospodárstva ako dôležitej oblasti. S tým sa podľa mňa súhlasiť dá, ja osobne si myslím, že je dôležité dbať celkove na štruktúru ekonomiky a pozerať sa práve aj na vytváranie možností pre nové odvetvia, pretože to je to, čo potrebujeme, ak chceme byť ako krajina konkurencieschopní. Ale veľmi dobre si sa dotkol aj tých dotácií, lebo je vidieť, že tuto naozaj Slovensko ťahá za kratší koniec a nebolo schopné si vyjednať lepšie podmienky v rámci Európskej únie pre slovenských poľnohospodárov, a preto to išlo aj dole z kopca, ako si to aj sám vlastne vo svojom prejave povedal. A ono naozaj je to o prioritách a to je, žiaľ, trošku taký ten štýl politiky, ktorý sme tu doposiaľ dlhé roky videli, že vytiahne sa pár vecí, ktoré sú v záujme a potom ostatné veci akoby išli úplne na inú koľaj a ak sa tam rozhadzuje, tak možno potom len takým nesystémovým spôsobom a to potom neprináša, samozrejme, tie výsledky.
Ja by som, tie družstvá boli veľmi zaujímavé, keď si rozprával, pretože poznám pár ľudí na východe, ktorí pracovali na družstvách a tie družstvá sa naozaj porozpadávali a dnes poznám jedného človeka, ktorý sa tomu začal venovať, a dá sa z toho naozaj urobiť veľmi zaujímavé podnikanie. Ale presne ako si povedal, ten veľký problém je práve ten neporiadok v pôde. A toto je naozaj veľmi veľký problém a je naozaj veľa premrhaných príležitostí, že sa zatiaľ s tým nejako nepohlo a, tak ako si povedal, musíme sa s tým popasovať sami, lebo ten problém je veľmi špecifický pre Slovensko, ale každý deň, kedy to neriešime, tak je to stratený deň a tým pádom prichádzame o tú príležitosť vyťažiť z tej pôdy.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7. 12. 2017 o 9:41 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:43

Peter Kažimír
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Dosť dlho som mlčal od včera, aby som teraz mohol zareagovať a vybral som si práve pána poslanca Fecka práve preto, že tuším, že je tretíkrát zvolený do Národnej rady, čiže má svoje skúsenosti, niečo sme si tu spolu odsedeli a z tohto pohľadu aj sa doňho veľa zmestí, lebo je trénovaný politik, takže nech mi teraz odpustí dopredu, čo poviem. Ale reagujem preto, ja sa dotknem aj vecí, ale chcem vám povedať, že toto bolo jedno typické, jedno typické opozičné vystúpenie. A viete prečo? Lebo pán Fecko prvých, prvé tri minúty venoval kritike toho, že už nemáme vyrovnané hospodárenie, už včera sme ho mali mať, a stretol estónskeho ministra, ktorý povedal, že keby tu mali také dlžoby a mali deficit, tak by už odstúpil. Pekne sa to počúva, pán Fecko, chápem, tých pár ľudí, čo vás počúvajú, tak tomu rozumejú, že už teda to malo byť zlé, je to nezodpovedné, že nemáme vyrovnané hospodárenie, že nemáme perinu takú, na akú proste, na akú sme si zarobili. A potom 17 minút rozprávok o tom, koľko chýba peňazí v pôdohospodárstve. A chýba! Ale to, čo ste tu čítali, proste listy pôdohospodárov a asociácií a záujmových skupín, záujmových s veľkým Z, to všetko stojí desiatky, ak nie stovky miliónov eur. Čiže ešte väčší deficit, ešte väčší deficit.
Ja vám len v jednom priamom prenose vám hovorím, že jednou rukou hovoríte, alebo jedným hlasom hovoríte, že už dávno má byť vyrovnané hospodárenie, to znamená, buď to, to sa dá urobiť len dvoma spôsobmi, buď viac príjmov alebo menej výdavkov, a zároveň hovoríte, že tam má byť viac výdavkov. Ale ja nie som Copperfield, ja to neviem urobiť. Neviem vyhovieť tej časti spektra, ktorí hovorili, všetkých zdierate, tam na kraji (minister ukázal smerom doprava), zdierate, platíte, ľudia platia viacej daní. Áno, je viac ľudí zamestnaných, majú vyššie platy, platia dane, populizmus, ale dobre. Hovoríte to každé ráno, s tým sa zobúdzate a s tým idete zaspávať.
Čiže neviem vyhovieť tým, ktorí hovoria, plaťte menej daní tomuto štátu, a vyhovieť vám, ktorý hovoríte dve tretiny svojej reči, dajte viac peňazí nám, lebo v tejto oblasti ich potrebujete. Ale takisto včera vaša kolegyňa hovorila o tom, jak treba do životného prostredia dávať viac peňazí. Hovorila o tom? Hovorila o tom. Má svoju, pravdu zo svojho uhlu pohľadu? Má. Je tu mnoho proste skrytých problémov, ktoré táto krajina má, ale buďme preto k sebe čestní, buďme trošku čestní, nebuďme len koalično-opoziční. Buďme voči sebe čestní, že sa nedá všetko urobiť zo dňa na deň, že sme na nejakej ceste postupného približovania tých nožníc a že nevieme vyhovieť všetkým a že je to o prioritách, tak jak hovoríte.
Nie som špecialista na pôdohospodárstvo, pán Fecko, ale trápi ma, ak sa prechádzam, ak prechádzam rodným východným Slovenskom a vidím pôdu ladom, vidím burinu, takúto proste, väčšiu ako človek. No len žijeme v nejakej dobe, po vstupe do Európskej únie, keď sme sa vzdali vlastných distribučných trhov, trápi ma, že v Sobranciach je, odkiaľ pochádza moja mama, kde je stále dvojciferná nezamestnanosť, kde ľudia si prirábajú často možnože aj ilegálnym pašovaním všeličoho, že sú tam proste zahraničné obchodné reťazce, že tam nenájdete už niekoho ani na trhu, ktorý by proste predal vlastné vajcia alebo dorobil niečo na vlastnom poli. Ale toto je proste dlhodobý proces, ku ktorému sme sa proste dostali, lebo naši pôdohospodári možno aj určite vedia aj vyrobiť, ale nevedia predať. Nevedia predať. Zaorú cibuľu, zaorú mrkvu, pretože ju nevedia predať cez nákupčieho v Tescu v Londýne alebo kde, proste nevedia, pretože sme sa v 90. rokoch cez vlny malej privatizácie, ktorým šéfoval jeden z ľudí, ktorý tu sedel aj s nami, volá sa Ľudovít Kaník a má plné ústa ľudí každý deň, proste predal cez malú privatizáciu všetko.
Máme svojich starostov, máme svojich primátorov, máme stavebný zákon, máme územné plánovanie, ako s tým narábame? Ako naši autonómni predstavitelia samospráv rozhodujú o tom, kde majú byť v centrách našich malých miest a dedín Kauflandy, Billy a ďalšie a ďalšie veľké obchodné reťazce. Pozrite sa, je transparentné, koľko tieto reťazce platia daní. Nič, skoro nič. Zamestnávajú ľudí za minimálnu mzdu zato, že balia ľuďom do balíčka? Nakupujú niečo od našich pôdohospodárov? Čo jedia naši ľudia? Čo jedia naši ľudia? Veci dovezené zo Španielska, z Portugalska, zelené paradajky z Cypru, tak to je, tak to je. Ale to nevyriešime ani záujmovými skupinami v našom pôdohospodárstve. Čo je jeden z problémom nášho pôdohospodárstva? Že sú tam kapitalisti, že sú tam latifundisti, máte tam jedného pozemkového grófa hore, ktorému patrí pol Rimavskej Soboty, čo si nahonobil za svoje ministrovanie, máte ho tam. Tak sa ho opýtajte, ako je spokojný alebo nespokojný. Pozrite sa na jeho príjmy a výdavky v jeho firmách. Mali sme tu aj iných latifundistov, na všetkých stranách. To nie je také jednoduché. Ak hovoríte, je kopec právd, máte ho o tom, že tu máme dlžoby ešte z matky, od Márie Terézie, problémy roztrúsenosti pozemkového práva, to je proste pravda. Má, ale pravdou aj je, že efektívne nám tu hospodária Dáni a Holanďania. A potom tu máme týchto pozemkových grófov, ktorí, sa plnia kešene z dotačných schém, ktoré sú aj v tomto rozpočte, ale podľa niektorých je ich ešte málo. No tieto problémy ja vyriešiť naozaj neviem.
Viem reagovať na výzvu, ak sú ceny, výkupné ceny mlieka ukrutné malé a naozaj hrozí vytĺkanie dobytka, čo sa dialo pred dvoma rokmi, tak vieme operatívne dať injekciu, bola vyše 30 mil. eur a zachránili sme pár tisíc kusov stád nášho proste dobytka, aby ich nepredali do Turecka alebo niekde na mäso. Vieme, ak mráz zničí ovocinárom sady, vieme im pomôcť jednorazovou injekciou, vieme pomôcť vinárom. Ale pohľad na to, ako ďalej v tejto oblasti pôsobiť, pôsobiť, naozaj si musíte urobiť vy. Vy, ktorí sa tomuto rozumiete.
A ja môžem len povedať, že napríklad na budúci rok som sľúbil ministerke pôdohospodárstva, alebo teraz už podpredsedkyni vlády, to, že ak bude možné, ak výsledky hospodárenia budú lepšie, ako očakávame, tak sa vrátime k novej, modernej schéme zelenej nafty napríklad, ale nie na báze toho, že zamestnáme ďalších 300 colníkov na to, aby kontrolovali, či je nafta červená alebo modrá. Musí to byť proste model podpory, ktorý bude orientovaný na intenzifikovanú výrobu, to znamená, nie na mulčovanie, nie na počet vychrdnutého proste, počet dobytka v nejakom vychrdnutom stáde, ale na to, koľko vyrobíte, hej, čo dáva zdravý rozum. Ale viete, že voči tomu všetkému je tá spoločná európska politika, ktorá vlastne nechce, aby sme intenzívne proste vyrábali, pretože trh je rozdelený, pretože sú krajiny, kde nepracuje v pôdohospodárstve 4 % obyvateľstva, ako je to na Slovensku, kde je to oveľa väčšia politická skupina a vplyvová skupina, ako je to vo Francúzsku, ako v ďalších aj vyspelých krajinách. A tam títo ľudia tvrdia muziku.
Takže prepáčte za moju reakciu, ktorá je možno rozháraná. Absolútne uznávam popis problémov, ktoré ste povedali. Ja vám zároveň tvrdím, že sú to ale skryté veci, o ktorých sa, neradi sa o tom rozprávame, ak som sa niekoho dotkol, sa ospravedlňujem. A zároveň vás chcem poprosiť, buďme k sebe čestní. Nemôžme mať, nemôžte ma kritizovať za to, že nemám nulu v deficite a zároveň žiadať ďalšie stovky miliónov eur na podporu, napríklad pôdohospodárstva. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7. 12. 2017 o 9:43 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:52

Martin Fecko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, že ste zareagoval, lebo na poľnohospodárov tu v pléne veľké reakcie nie sú, keď aj vystupujeme pri iných častiach. Myslím, že ten nulový deficit, bral som to tak proste, že nevedel som, že sa vás to takto až dotkne, ale stále sa to oddiaľuje ten nulový, kedy by mal byť, tak ja som proste iba na túto tému začal.
Ale k tým poľnohospodárom sa vrátim. Áno, aj Európska únia si začína uvedomovať prešľapy na poli pôdohospodárstva, mohol som citovať, no možnože v ústnej sa ešte prihlásim a môžem vám potom citovať z tej smernice, ktorú teraz sa teda snaží akože dodať do nášho agrosektoru, aby sme prehodnotili možnože prvé hektáre, prvých sto hektárov zvýšenú dotáciu a stropovanie, ktoré, áno, na Slovensku dochádza k veľkým anomáliám, keď povieme, že stropovanie, tak už každý sa tu búri a všetko možné, a to sú tí malí a strední a malí a mladí, ktorí chcú začínať, ktorých prakticky by sme mali nejakým spôsobom podporiť. Aj v zelenej správe, ktorá, žiaľ, sa prejednáva iba na výbore, nie tu v pléne, že by počul celý národ, čo sa vlastne deje, hovorí, že u nás rentabilita tých SHR, tých malých, je od 100 do 500. To sú tí, ktorí optimálne môžu u nás v našom agrosektore v nejakom spôsobe pôsobiť. A jak ste povedali, že máme tu tých latifundistov, áno, agrobarónov, žiaľ, tí si to nastavili, že na tú plochu, ale hovorím aj ja, že má to ísť na výrobu a na človeka, ktorý tam proste robí.
A ďalšia vec, mali sme tu predvčerom aj tie nerozvinuté regióny, no vlastne tu je tá sila, ktorú my tam môžeme využiť. Veď to nie sú ľudia, ktorí pôjdu na nejaké IT technológie robiť, lebo to sú ľudia, ktorí potrebujú jednoduchú manuálnu prácu v tých rezortoch, resp. na tých úsekoch, či už východného, alebo stredného Slovenska, však viete, o čom hovorím, pán minister. Takže áno, myslím si, že spoločnými silami by sme mali posúvať každé volebné obdobie to poľnohospodárstvo do lepších vôd európskych.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7. 12. 2017 o 9:52 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:54

Eduard Heger
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som chcel tiež zareagovať. Pán minister, ja chápem vašu reakciu a s viacerými vecami, čo ste povedali sa dá súhlasiť. Ja to nechápem tak, že to je vaša zodpovednosť, alebo vaša vina, pretože vy ste tu na to, aby ste strážili peniaze. A práve tu je podľa mňa dobré počuť tú debatu, tie obidva tábory, že napríklad jak Martin Fecko vystúpil a hovoril veľmi rázne o svojej oblasti, tak myslím si, že on si splnil tú domácu úlohu. A samozrejme, nemôže každý sektor dostať to, čo chce, pretože taký balík peňazí zatiaľ Slovensko nevygeneruje. Ale na druhej strane myslím si, že to nie je iba o peniazoch, že nemôžme sa na to pozerať tak, že tak teraz každému dáme financie a tým sa to vyrieši. Myslím si, že je dôležité naozaj nútiť tie jednotlivé rezorty do toho, aby robili reformy, aby prinášali riešenia aj mnohokrát procesné, lebo myslím si, že na Slovensku horíme do veľkej miery aj tým, že tie procesy sú buď už zastaralé a nereflektujú nové požiadavky, alebo je to prílišná byrokracia, napríklad aj tá komasácia. Ja chápem, že to je proste taký biľag, ktorý tu budeme ešte, no dúfam, možno nie desiatky, ale naozaj veľkú dobu riešiť. Čiže myslím si, že musíme aj tých ľudí učiť aj v tých rezortoch, aby nehľadali odpoveď iba v tom, že dostanem viac peňazí, ale že urobiť si naozaj tú domácu úlohu a prísť s efektívnymi riešeniami, ktoré im, na ktoré budú potrebovať menej peňazí a dosiahnu tie isté výsledky. Ja chápem, že toto je veľká výzva, zmena mentality a podobne, ale myslím si, že nesmieme sa vzdať tejto cesty a musíme aj tých pracovníkov na tých rezortoch do tohto motivovať, nechcem povedať tlačiť, ale motivovať. Takže, lebo myslím si, že ďalší taký problém je, že mnohokrát ľudia, ktorí žiadajú peniaze, žiadajú ich na, alebo tie ich požiadavky odrážajú individuálne záujmy. A my ich musíme donútiť, aby toto tam nebolo, aby tam bolo naozaj riešenie, ktoré pomôže plošne podstatne väčšej skupine a nie len určitým vybraným, ktorí sa na tom chcú obohatiť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7. 12. 2017 o 9:54 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:56

Peter Pčolinský
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, tiež to neberte osobne, však viete, že ja vás mám celkom rád, dá sa s vami normálne baviť, ale čo čakáte, že vás budeme chváliť, opozícia? Však jasné, že budeme kritizovať, jasné, že sa budeme sťažovať, jasné, že budeme poukazovať na to, že to nie je zlé. Však hádam nečakáte, že vás budeme chváliť? To je jedna vec.
A druhá vec. No, spomínali ste tu, že Kauflandy a reťazce a neviem čo. A čo s tým nič nerobíte? Od roku 2004, odkedy sme v tej Európskej únii, ktorá za to všetko môže, to je 14 rokov, 13 rokov, veď 10 rokov vládnete vy, vaša strana. Desať rokov posledných vládnete vy. Od 2012 až 2016 ste vládli sami, úplne sami, mohli ste robiť, čo len chcete a čo ste urobili? Za tie štyri roky dokopy nič a pred voľbami ste prišli s nejakými sociálnymi balíčkami. Veď ako, vy máte tú moc, nie opozícia, vy máte tú moc, ak vám vadí nejaký agrobarón, ak vám vadí nastavenie, aké je, ak viete, že v tých Kauflandoch a v Tescách a neviem kde sa tam predáva sajrajt, treťotriedny tovar, ktorý v západnej Európe vyhadzujú, ale u nás sa to predáva veselo, veď s tým niečo urobte! Veď vy vládnete, nie my, vy vládnete. Čiže ja by som skôr privítal, že keď, nebuďte prekvapený, že keď sa niekto postaví a vás kritizuje, veď je to normálne, veď je to štandardná opozično-koaličná politika, hej. Ale nevyhovárajte sa na neviem čo, na reťaze, nevyhovárajte sa na Kaníka, že, preboha, však Kaník, ja už ani neviem, že ten chlap existuje, to je úplná mŕtvola politická, ale ešte stále vy máte tendenciu sa vyhovárať na obdobia Dzurindových vlád a Radičovej vlády... (Prerušenie vystúpenia časomerom)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7. 12. 2017 o 9:56 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58

Ján Kvorka
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, chcem sa ti poďakovať za vystúpenie a vysvetlenie, pretože názory našich opozičných kolegov sú vždycky zamerané jednostranne. V tomto prípade je potrebné si uvedomiť, že ten pes zakopaný je niekde inde. Pán minister veľmi správne pomenoval a povedal, keď začal hovoriť tuná o voľakýchsi pozemkových barónoch. Veľmi dobre vieme, že keď prišlo k zmene, tak štátne podniky; štátne majetky prešli privatizáciou a poľnohospodárske družstvá prešli transformáciou. A tu vznikli veci, o ktorých by sme mohli polemizovať, a myslím si, že tých pozemkových barónov by sme aj vo vašich radoch našli niekoľko. Len by sme sa museli pozrieť detailne vám na prsty a poukázať a ukázať to, čo ste podokazovali a teraz sa tuná hráte na voľakýchsi svätuškárov a moralistov a chcete nám tuná hovoriť o voľačomsi.
Samozrejme, že pán minister bude hovoriť o financiách, veď je financmajster, čo iné je? Pozerá sa na štátny rozpočet z pohľadu financií. A za veci, ktoré sa tuná dejú niektoré, on absolútne nemôže. Nie je možné, aby on zasahoval do vecí, ktoré sú dané dačím iným, pretože sú v úplne v iných vlastníckych vzťahoch. Tuná sú už vlastnícke vzťahy postavené v mnohých prípadoch na takej báze, že nie je možné do toho zasahovať. A ako príklad choďte len medzi bežných ľudí, veľmi dobre vieme, že poľnohospodárska pôda, používaných je 90 % v nájme, a opýtajte sa tých vlastníkov pôdy, ako sa narába s ich pôdou, aké majú oni ťažkosti pri presadzovaní, aby dostali svoje dividendy alebo aby to bolo správne dané na do pravej miery tak, ako je to potrebné.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7. 12. 2017 o 9:58 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video