23. schôdza

28. 11. 2017 - 8. 12. 2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

29. 11. 2017 o 9:43 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

9:43

László Sólymos
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ja len krátko budem reagovať. Ďakujem pekne za pripomienky. Samozrejme, v prvom čítaní ide hlavne o to, aby sme vedeli, že čo s tým zákonom chceme spraviť. Čo je najdôležitejšie, že ten zákon, zákonom chceme chrániť to, čo je, ja si myslím, že pre nás najdôležitejšie, a to je voda, alebo zlepšiť ochranu nášho prírodného bohatstva. To, že či v procesoch, o čom ste, pani poslankyňa, hovorila, na okresných úradoch či majú byť ... a také procesy o tom, samozrejme, vieme viesť dialóg. Tá odborná osoba, ktorú ste hovorili, že neviete, kto to je, tam to určí ministerstvo, je to tam v tom paragrafe, tak jak je to pri veci, ktoré sa týkajú ochrany prírody, tak je to naša organizácia štátnej ochrany prírody a pri tomto to bude Výskumný ústav vodného hospodárstva, bude tá odborná osoba, ktorá to bude tieto veci robiť, to znamená, že je to tam v tom zákone. Ale inak hovorím, samozrejme, tie veci, ktoré ste spomínala ohľadne tých názvov, že by to mohlo kolidovať, o tom sa môžme baviť, že či tak je, my si to nemyslíme, hej, že by tam mohlo byť k tomu nejaký problém. To, že môže byť zaregistrovaný ten odborný spôsobilý občan len v jednom registri, tým sme chceli stransparentniť, aby ten istý, ktorý robí eiu, aby nemohol aj podľa vodného zákona robiť tieto veci, takže, ale môžme sa o tom pobaviť, môžme o tom diskutovať, nebránim sa tomu.
Čo sa týka tých žúmp a napojenie žúmp na kanalizáciu, viete, ja keď chodím po Slovensku a stretávam sa stále so starostami, tak všade po mne chcú, aby som zabezpečil zdroje z Environmentálneho fondu, lebo ja mám, samozrejme, aj z európskych zdrojov na kanalizáciu, lebo nemajú. A potom, keď sú tie kanalizácie zabezpečené, tak potom zase je problém, aby sme zabezpečili to, aby sa tí ľudia na to napojili. Jedna vec je to, že v roku 2021 nám končí to obdobie, z roku 2015 až ´16, keď sme dokončili prvé veľké projekty z európskych zdrojov na kanalizácie a vodovody a tam máme záväzok, že jednoducho 85 % alebo myslím, že 85 % ľudí, ktorí sa môžu napojiť na tú kanalizáciu, sa musia napojiť na tú kanalizáciu a ja fakt nevidím dôvod ani logický, že keď jednoducho keď sa napojím raz na tú kanalizáciu, tak mesačne budem to mať určite lacnejšie, určite lacnejšie, jak keď mám žumpu, podľa zákona mám tú žumpu, to znamená, neni tá žumpa taká, že mi to vyteká, podľa zákona to dám a berem a čistím a do čističky, jednoducho to nemôže vyjsť lacnejšie, hej, ten náklad, ako keď sa napojí. Samozrejme, pre toho, ktorý nemá tú žumpu v poriadku a zastiera to tento celý problém, tak, samozrejme, preňho to bude lacnejšie, lebo to odteká a ide to do prírody, hej, a to nechceme ani vy, ani ja, preto sme tu od toho, aby sme tu to životné prostredie chránili. Takže to, že to nerobia tí starostovia, tak jak ste to aj vy povedala, alebo niektorí, hej, tak my si nemôžme dovoliť, že Slovensko by muselo vracať veľké milióny, lebo nesplníme záväzok, že jednoducho 85 % minimálne z tých nových by sa malo napojiť. To znamená, že čím viac ľudí budeme mať napojených na verejný, vlastne na kanalizáciu tam, kde to máme, tým čistejšie prostredie budeme mať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

29. 11. 2017 o 9:43 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

9:47

Ján Kvorka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti by som chcel zareagovať na vystúpenie pani poslankyne Zemanovej. Viete, ponechávanie žúmp podľa toho, ako ste vy hovorili, že aj pri dodržaní všetkých technických spôsobov, ktoré sú dané k tomu, vedie podľa môjho názoru, a verte, že hovorím pravdu, k tomu, aby sa diali tuná veci, ktoré sú protizákonné. Je to spôsobené tým, že mnohí ľudia, ktorí majú žumpy a dajú si tieto žumpy aj vytiahnuť fekálnymi sudmi, potom neodvezú tieto splašky do čističky, tam, kde by to mali odviesť, ale vypúšťajú to do prírody, kde sa potom do prírody dostáva do pôdy to, čo nechceme. Čiže podporovanie toho, že treba udržiavať žumpy, je podľa mňa nie zdravé a treba, tak ako pán minister povedal, ozaj pristúpiť k tomu, že potrebné sa napájať na kanalizácie, ktoré obce budujú, pretože pripojenie na kanalizáciu, ktoré sa robí priamo na hlavnej trase, robí odbočky do každej domácnosti a tá investícia na pripojenie na túto hlavnú kanalizáciu to nie je zase až tak svetoborne drahé, že by si to nemohol dovoliť aj priemerne žijúca rodina, ktorá neoplýva voľákymsi bohatstvom. Čiže bol by som tu veľmi opatrný a ozaj by som v každom prípade podporoval napájanie sa tam, kde je to možné, na verejnú kanalizáciu.
Ďakujem.
Skryt prepis

29. 11. 2017 o 9:47 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

9:49

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zastúpení ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V návrhu zákona sa predovšetkým transponuje smernica EÚ o spolupráci pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Európskej únie v tretích krajinách s transpozičnou lehotou do 1. mája 2018 a zosúlaďuje sa aj súčasná právna úprava s aplikačnou praxou na úseku výkonu konzulárnych činností.
Návrh zákona reaguje aj na nový zákon o štátnej službe, pričom počas jeho legislatívneho procesu boli v niektorých ustanoveniach zohľadnené špecifiká rezortu zahraničných vecí najmä vo vzťahu k dočasnému vysielaniu štátnych zamestnancov na zastupiteľské úrady a ich následnému zaraďovaniu späť na ústredí. V tejto súvislosti sa v zákone o štátnej službe legislatívne umožnilo upraviť tieto špecifiká v predkladanej novele zákona o zahraničnej službe.
Predkladateľ si osvojil aj stanovisko odboru legislatívy a aproximácie Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a stotožnil sa s pozmeňujúcim návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.
Skryt prepis

29. 11. 2017 o 9:49 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

9:51

Marián Kéry
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť v zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady informáciu o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch a návrhy na ďalší postup.
Národná rada uznesením č. 871 z 12. októbra 2017 pridelila predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a zahraničnému výboru. Výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a zahraničný výbor prerokovali návrh v určenej lehote a odporučili Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Gestorský výbor nerokoval o spoločnej správe, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Predseda výboru ma poveril, aby som informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup. Vzhľadom na uznesenia výborov, ktoré návrh zákona prerokovali a ktoré odporúčajú Národnej rade návrh zákona schváliť, odporúčam Národnej rade, aby po rozprave rozhodla o všetkých podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v časti IV informácie spoločne o bodoch 1 až 47 a nakoniec o návrhu zákona ako celku.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

29. 11. 2017 o 9:51 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

9:54

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2017.
Dôvodom na predloženie návrhu zákona je skutočnosť, že súčasný zákon o ochrane osobných údajov je obsahovo transpozíciou európskej smernice z roku 1995. Znamená to, že terajší zákon vychádza z 22 rokov starého právneho textu, zohľadňujúceho vtedy aktuálne právne a technicky dostupné prostriedky, slúžiace na spracovanie osobných údajov fyzických osôb. Zaostalosť tejto právnej úpravy za technickou aj právnou realitou si uvedomovala aj Európska únia, preto od roku 2012 pripravovala návrh nového právneho rámca, ktorý by spracovanie osobných údajov fyzických osôb upravil jednotne formou európskeho nariadenia.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov bolo prijaté a je účinné od apríla 2016. Vzhľadom na jeho dosah na všetky členské štáty a potrebu harmonizácie právnych poriadkov všetkých členských štátov s ním, bola jeho aplikácia v praxi odložená na 25. 5. 2018. Spoločne s nariadením bola prijatá aj smernica Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov. Uvedené nariadenie a smernica vytvárajú nový, modernizovaný právny rámec ochrany osobných údajov, ktorý má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie základných práv a slobôd, predovšetkým práva na ochranu osobných údajov v prostredí nových informačných a komunikačných technológií.
Vládny návrh zákona, ktorý predkladám na rokovanie pléna Národnej rady, je zákonom, ktorým sa slovenský právny poriadok harmonizuje s nariadením a zároveň sa prostredníctvom neho transponuje do slovenského právneho poriadku aj vyššie uvedená smernica. Tiež si Slovenská republika na základe splnomocnení v nariadení prostredníctvom neho upravuje niektoré spracovateľské operácie takpovediac na mieru a podľa potrieb a záverov z aplikačnej praxe slovenskému právnemu poriadku.
Návrh prináša komplexnú, prepracovanú a precizovanú úpravu práv dotknutých osôb. Informačná povinnosť voči dotknutej osobe je nastavená lepšie a širšie, čo umožní jednoduchší výkon práv dotknutých osôb. Dotknutým osobám budú po novom explicitne garantované práva ako právo na prístup k údajom či právo na obmedzenie spracúvania a tiež sa stanovuje nové právo, napr. právo na prenosnosť údajov.
Nová právna úprava výslovne stanovuje, že súhlas dotknutej osoby so spracovaním jej osobných údajov, musí byť jasne oddeliteľný od iných podmienok a dojednaní a tiež, že dotknutá osoba môže súhlas kedykoľvek odvolať, a to aj bez uvedenia dôvodu.
Dovolím si trošku širšie sa dotknúť jednej témy, ktorá rezonuje vo verejnosti a médiách, a to je osobitná ochrana osobných údajov vo vzťahu k deťom, kde vychádzame z toho, že tieto deti si zasluhujú vyššiu alebo osobitnú ochranu osobných údajov, keďže sú si v menšej miere vedomé rizík a dôsledkov súvisiacich so spracúvaním ich osobných údajov. Návrh zákona explicitne určuje, že v prípade, ak chce prevádzkovateľ spracovať osobné údaje detí, teda ponúka službu priamo určenú pre deti, je spracúvanie založené na súhlase dieťaťa zákonné iba vtedy, ak má dieťa v čase poskytnutia súhlasu minimálne šestnásť rokov. V prípade, ak je dieťa mladšie ako šestnásť rokov, je spracúvanie jeho osobných údajov zákonné iba vtedy, ak daný súhlas poskytol alebo schválil jeho zákonný zástupca alebo opatrovník. Predmetné ustanovenie v sebe zahŕňa tak povinnosť prevádzkovateľa pri získavaní súhlasu dieťaťa, ako aj aktívnu úlohu zákonného zástupcu pri udeľovaní súhlasu na spracovanie osobných údajov.
V priebehu doterajšieho legislatívneho procesu bola predmetom diskusie aj otázka možnosti znížiť tento vek na trinásť, prípadne štrnásť rokov, pričom argumentom pre zníženie veku bolo napr. že nastavenie vekovej hranice na šestnásť rokov bude pre tínedžerov v získavaní on-line skúseností prekážkou pri možnosti čerpania výhod a vedomostí na základe on-line služieb. Je to určite komplexná otázka, za predkladateľa chcem povedať a vlastne aj sama za seba, že nevnímam to striktne tak, že by to takouto požiadavkou malo dôjsť k zamedzeniu prístupu k pozitívnym informáciám či vzdelávaniu detí. Navrhovaná úprava nie je o znížení prístupu k informáciám, ale o ochrane osobných údajov. Čiže diskusia o veku je diskusia o tom, kde je tá hranica, kedy dieťa dokáže posúdiť riziká toho, že odovzdáva svoje osobné údaje do relatívne voľného internetového priestoru, pričom ide vo svojej podstate o nevratný proces. Preto z nášho pohľadu je to téma aj o zvýšení zodpovednosti prevádzkovateľa za spracovanie osobných údajov aj za obsah, ktorý ponúka. Je potrebné si uvedomiť, že ak je stanovená nejaká veková hranica, tak nad touto vekovou hranicou sa už prevádzkovatelia dostávajú mimo akýkoľvek rámec právnej zodpovednosti za overovanie veku.
Možno pre zaujímavosť, podľa prieskumu, ktorý pre spoločnosť Microsoft Slovakia urobila na vzorke 308 žiakov výskumná agentúra AKO, žiaci druhého stupňa základných škôl nie sú príliš opatrní pri zverejňovaní svojich osobných údajov. Dve tretiny z nich už niekedy na webe zverejnili svoju adresu, telefónne číslo alebo emailovú adresu a 61 % detí na internete zverejnilo fotografiu, ktorú by neukázali svojim rodičom. Podľa výsledkov 44,2 % žiakov zverejnenie svojich údajov alebo fotografií na internete nepovažuje za rizikové a iba necelá štvrtina žiakov si myslí, že vie, ako zabrániť zneužitiu týchto informácií na internete.
Europoslanci sa zhodli na tom, že členské štáty by mali vystupňovať svoje úsilie v boji proti nelegálnemu a škodlivému obsahu a zabezpečiť, aby mohli deti využívať internet s menším rizikom. Nateraz veríme, že vek šestnásť rokov zabezpečí vyššiu mieru ochrany pre deti využívajúce internet, takýchto štátov je viac aj vyspelých, dnes napr. Nemecko, Luxembursko, Litva či Holandsko, čo neznamená, že táto diskusia neprebieha ďalej a nebude prebiehať ďalej, ale nateraz je to tak.
Na záver mi dovoľte povedať, že máme za to, že predložený návrh zákona je v súlade s ústavným rámcom Slovenskej republiky a našimi záväzkami v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd, a preto si dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

29. 11. 2017 o 9:54 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:04

Edita Pfundtner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, z poverenia gestorského výboru uvádzam spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený návrh zákona bol uznesením Národnej rady pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh zákona prerokovali nasledovne: Ústavnoprávny výbor návrh prerokoval a neprijal k nemu uznesenie. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny k zákonu prijal uznesenie, v ktorom odporúča Národnej rade zákon schváliť s pripomienkami.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, sú uvedené v štvrtej časti spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o všetkých 76 návrhoch hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť. Zároveň odporúča zákon ako celok schváliť v znení pripomienok uvedených v spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 73 z 28. novembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

29. 11. 2017 o 10:04 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:06

Jana Kiššová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, rada by som sa vyjadrila a reagovala na predložený návrh zákona o ochrane osobných údajov, pretože ho vnímam ako dosť problematický.
Vrátim sa ale ešte na začiatok novembra. Začiatkom novembra po desiatich rokoch vlády strany SMER zorganizoval podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini spolu s pánom ministrom hospodárstva Petrom Žigom podľa vlastných slov veľmi zásadnú tlačovú besedu, na ktorej vyhlásili vojnu byrokratizácii a ohlásili sadu opatrení na debyrokratizáciu a nielen pre podnikateľské prostredie, ale aj pre iné oblasti.
Podľa ministra Žigu sa vláda musí vážne zaoberať prijímaním európskej legislatívy, ktorú Slovensko podľa jeho vlastných slov preberá častokrát komplikovanejšie, ako nám to káže Brusel, a priznal, že takéto konanie spôsobuje vážne problémy nielen pre podnikateľov. O pár dní neskôr sa pán Pellegrini v televíznej diskusii k mojim apelom doslovne vyjadril, že sme majstrami v prijímaní európskej legislatívy vysoko nad rámec povinnosti a zavádzame pravidlá, ktoré od nás Európska únia ani nechce, a preto je potrebné zobrať nožík, vykostiť tie zákony ako rybu a to nadbytočné, čo sme prijali, dať zo zákonov von. Bola som veľmi rada, že toto povedal po tom, ako na to strana SaS dlhodobo poukazuje a dlhodobo žiada, aby sa európska legislatíva prijímala do našej slovenskej legislatívy len v rámci týchto možností a aby sme nešli ďaleko nad jej rámec a aby sme nepridávali byrokraciu a povinnosti či už našim podnikateľom, alebo občanom.
Úplne explicitne sme v tejto televíznej diskusii hovorili aj o tomto zákone, ktorý je možno historicky príkladom, ako sa u nás zvykne ísť veľmi, veľmi nad rámec zákona a pridávajú sa rôzne povinnosti. Prešlo iba pár týždňov a môžeme vidieť výsledok úprimnej snahy vlády uľahčiť život občanom, ako aj výsledok predsavzatia, ako striktne sa bude u nás prijímať európska legislatíva tak, aby sa potom následne nemusela vykosťovať. Nový zákon o ochrane osobných údajov vychádza z európskeho nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov s názvom General Data Protection Regulation, tzv. GDPR, aj pod takýmto názvom sa o tomto nariadení hovorí, ktorý sa 25. mája 2018 stane priamo aplikovateľným aj pre slovenské subjekty a nie je potrebné ho do právneho poriadku transponovať formou zákona. To je uvedené aj v závere tohto nariadenia po čl. 99. Tu si dovoľujem zdôrazniť, že Slovenská republika je jediným členským štátom, ktorý toto nariadenie preberá takýmto spôsobom. Slovenská republika mala transponovať iba tzv. policajnú smernicu, jej celý názov je Smernica o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorú navrhovateľ do návrhu zahrnul a zároveň krátkym návrhom navrhnúť implementáciu potrebných ustanovení nariadenia. Napriek tomu sa do tohto celého zakomponovali aj celé state GDPR, čo nielen nebolo potrebné, ale bolo to dokonca nadbytočné.
Takéto konanie nie je len zbytočné a poťažne nadbytočné, ale môže byť aj nebezpečné a to z toho dôvodu, že v prípade, ak sa náš zákon bude čo i len trošku líšiť od európskeho nariadenia, bude v tej časti prakticky neplatný, ale občania to možno nebudú vedieť, pretože budú v tom, že naša legislatívna úprava platí, ale budú v omyle, pretože platí nariadenie a v prípade vzniknutých súdnych sporov, samozrejme, bude platiť nariadenie.
Úrad pre ochranu osobných údajov pripravil návrh zákona, ktorý transponuje takzvanú policajnú smernicu o dátach spracúvaných políciou a justičnými orgánmi v súvislosti s trestnými konaniami, respektíve na ich predchádzanie. Tú, samozrejme, bolo potrebné transponovať. Ďalej implementuje tie časti nariadenia, ktoré je potrebné, napríklad zriadenie Úradu na ochranu osobných údajov, ukladanie pokút a certifikáciu, avšak doslovne prepisuje celé články, resp. časti nariadenia. Táto časť budúceho slovenského zákona sa bude vzťahovať aj na tie oblasti, ktoré GDPR nepokrýva, čím ide slovenský navrhovateľ nad rámec GDPR. A to vyplýva z rozsahu pôsobnosti návrhu, ktorý je širší ako GDPR. Nadbytočné sú oblasti, ktoré nespadajú pod právo Európskej únie či spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Výsledkom bude to, že spoločnosti budú musieť sledovať to, či je ich činnosť v súlade s GDPR a navyše aj to, či je v súlade so slovenským zákonom. A tu môžu nastať komplikácie.
Návrh zákona je zmätočný a spoločnosti mu nerozumejú. O tom svedčí množstvo kritiky a pripomienok. O celkovej nálade a postoji aj odbornej verejnosti k tomuto návrhu svedčí aj fakt, že v rámci pripomienkového rozporového konania s predkladateľom bolo podaných viac než tisíc pripomienok. Dámy a páni, tisíc pripomienok, z čoho bolo viac ako 200 zásadných. A toto číslo je aj pre vládu Roberta Fica zrejme rekordné. Odborná verejnosť nerozumie, prečo Slovensko potrebuje popri nariadení ešte aj ďalší zákon, ktorý je takto postavený, ako ho máme dnes v ruke.
Návrh zákona navyše obsahuje aj gramatické chyby, zduplikované ustanovenia, pracuje s odlišnými pojmami ako nariadenie. Ja spomeniem len niekoľko príkladov. V návrhu je zbytočne uvedená definícia pojmu "kódex správania" ako súbor pravidiel ochrany osobných údajov dotknutej osoby, ktorý sa prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zaviazal dodržiavať. V nariadení sa pracuje s pojmom "kódex správania", avšak nariadenie neponúka jeho definíciu, pretože vyplýva priamo z tohto nariadenia.
V zmysle návrhu zákona sa až na výnimky zakazuje spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, medzi ktoré podľa zákona patria biometrické údaje, pričom tá policajná smernica, ako aj nariadenie pre účel zákazu spracúvania osobitných kategórií osobných údajov nepracuje s pojmom "biometrické údaje", ale "biometrické údaje na účely individuálnej identifikácie fyzickej osoby". Teda inými slovami, pre upresnenie, nariadenie pracuje s pojmom "biometrický údaj", ale nie v súvislosti so zákazom spracovania osobitných kategórií osobných údajov. Biometrické údaje sa preto môžu spracúvať, ale nie pokiaľ umožnia individuálnu identifikáciu fyzických osôb.
Podľa návrhu zákona sa spracovanie osobných údajov sprostredkovateľom riadi zmluvou alebo iným právnym úkonom, pričom v zmluve alebo v inom právnom úkone sa musí najmä ustanoviť, že sprostredkovateľ je povinný spracúvať osobné údaje len na základe písomných pokynov prevádzkovateľa, a policajná smernica uvádza len "pokyny prevádzkovateľa" a nariadenie pracuje s pojmom "zdokumentované pokyny prevádzkovateľa". Toto je tiež disproporcia.
Ďalej, smernica aj nariadenie pracujú s pojmom "archivácia vo verejnom záujme" a návrh zákona v týchto, v tých istých statiach pracuje raz s pojmom "archivácia vo verejnom záujme", inokedy iba s pojmom "archivácia".
Ďalej, podľa návrhu zákona osobitné kategórie osobných údajov môže príslušný orgán spracúvať len vtedy, ak je ich spracúvanie nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby. Smernica i nariadenie používajú pojem "ochrana životne dôležitých záujmov dotknutej osoby" a nie "ochrana života, zdravia alebo majetku". Podľa dostupných informácií by sa v prípade životne dôležitých záujmov malo jednať o otázky života a smrti, teda majetok by sem patriť nemal.
Ďalej, návrh zákona uvádza, že každý je povinný poskytnúť úradu potrebnú súčinnosť pri výkone jeho úloh a právomocí. A smernica a nariadenie túto povinnosť vyžaduje len od prevádzkovateľa a sprostredkovateľa. Toto je zásadný rozdiel a tu rozhodne bude, v prípade, že k tomu dôjde, čo vykosťovať.
Ďalej, v nariadení sú okrem iného uvedené záruky a odchýlky týkajúce sa spracúvania na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo na štatistické účely. Napriek tomu, že priamo uplatniteľné nariadenie uvádza, že pseudonymizácia je len jednou z možných záruk len v niektorých prípadoch, a to pokiaľ sa týmto môže dosiahnuť účel uvedený v danej časti nariadenia, navrhovateľ navrhol pseudonymizáciu využiť ako plošnú záruku pri každom spracúvaní osobných údajov na daný účel. V tomto ideme opäť nad rámec nariadenia, respektíve možno aj do rozporu s ním.
V návrhu zákona je ďalej zavedená povinnosť mlčanlivosti pre prevádzkovateľa a sprostredkovateľa. Nariadenie členským štátom dáva iba možnosť prijať tieto pravidlá v osobitných prípadoch, ale nie povinnosť ich zaviesť. Toto je nad rámec.
Ďalej, v zmysle návrhu zákona žiadateľ k žiadosti o schválenie kódexu správania musí priložiť návrh kódexu správania, návrh zmeny schváleného kódexu správania alebo návrh rozšírenia schváleného kódexu správania, a to aj v anglickom jazyku, ak sa týka spracovateľských činností vo viacerých členských štátoch. Nariadenie takúto požiadavku neobsahuje, opäť je to nad jeho rámec.
Ďalej, v zmysle návrhu zákona žiadateľ k žiadosti o schválenie kódexu správania musí priložiť potvrdenie o zaplatení správneho poplatku. Správny poplatok vo výške 1 000 eur, čo nie je malá suma, opäť z nariadenia nevyplýva. Žiadateľ k žiadosti o schválenie certifikátu musí priložiť potvrdenie o zaplatení správneho poplatku, čiže aj v prípade certifikácie takýto poplatok zavedený máme, opäť je vo výške 1 000 eur a tiež ho nariadenie neukladá zavádzať.
Spomeniem ešte niekoľko príkladov gramatických chýb. Rozumiem tomu, že sú nie podstatné oproti iným výhradám, no tiež niečo hovoria o profesionalite a pripravenosti prijať tento návrh zákona. Napríklad § 88 ods. 5 zákona, žiadateľ k žiadosti podľa ods. 4 musí, priloží, tak buď priloží, alebo musí priložiť. Alebo zo súdka nepresností: Poznámka pod čiarou k odkazu 17i) znie: § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. /2017 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tu je chyba, § 5 zákona nemá odseky, má iba písmená.
Ďalej, návrh zákona uvádza, že úrad je pri plnení svojich úloh oprávnený odporučiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov v informačných systémoch. Nariadenie hovorí, že úrad je pri plnení svojich úloh oprávnený nariadiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov v informačných systémoch. Tu je opäť zjavná chyba.
Ďalej, § 34 zákona ods. 3 písm. g) a h) sú významovo totožné, ale sú inak napísané. To isté platí pre § 88 ods. 5 písm. d) a e). Tiež sú významovo totožné, ale inak napísané.
Ďalej, poverený útvar vymaže z databázy údaj o osobe, o odsúdenej osobe, o osobe proti ktorej je trestné stíhanie neprípustné, o osobe, proti ktorej bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť tresne zodpovedný, a o osobe, ktorá bola oslobodená spod obžaloby z dôvodu, že obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný po uplynutí 100 rokov od jej narodenia. Narážam na tých 100 rokov od jej narodenia. Neviem ako táto stovka vznikla. Ale v každom prípade oporu v policajnej smernici nemá.
Napriek tomu, že tieto zmeny, a to bolo len niekoľko príkladov, pretože tá smernica je rozsiahla a keby som chcela všetky, všetky spomenúť, asi by to trvalo ďaleko viac ako vymedzený čas. V každom prípade len tieto príklady boli príkladmi, ktoré možno vyzerajú na prvý pohľad neškodne, my dnes ale nevieme s istotou povedať, že raz nebudú predmetom súdnych sporov a, samozrejme, potom aj predmetom obrovských pokút. A navyše niektoré sankcie v prípade tohto zbytočného zdvojenia ustanovení nariadenia a zákona a v nadväznosti na to, že zákon má širší rozsah ako návrh zákona, vôbec nemusia v budúcnosti vyplývať z nariadenia, ale len zo slovenského zákona.
V takomto stave, v akom tento návrh zákona je, napriek tomu, že je k nemu množstvo pripomienok, mňa len utvrdzuje v tom, že rozumiem tomu, prečo podnikatelia majú toľko pripomienok, rozumiem tomu, prečo sa objavila taká sprcha kritiky. Myslím si, že pokiaľ by tomu aj malí a strední podnikatelia už v tejto fáze viac rozumeli, bolo by tej kritiky a pripomienok asi ešte viac, no v každom prípade už aj dnes v tejto fáze tých pripomienok a kritiky je mimoriadne veľa. A chcem len teda vyjadriť solidaritu s tými podnikateľmi, ktorí toto budú musieť dodržiavať a v prvom priblížení v prvom rade sa v tom budú musieť hlavne zorientovať.
Podľa viacerých medzinárodných advokátskych kancelárií pôsobiacich na Slovensku nebolo rozumné miešať toľko oblastí do jedného zákona, nakoľko to do budúcnosti spôsobí práve tým, ktorých sa to týka, iba zmätok a problémy, pričom je potrebné zdôrazniť, že nesplnenie zákonných povinností pri spracovaní osobných údajov môže mať vážne následky vo forme pokút až do výšky 20 mil. eur alebo 4 % celosvetového ročného obratu.
Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona, som presvedčená, v takej podobe, v akej je, nikomu nepomôže. Som presvedčená, že ani neplní svoj účel a je priam zázrak, že sa v takejto podobe – vďaka našej koalícii – dostal až do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29. 11. 2017 o 10:06 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:23

Peter Štarchoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade chcem hneď v úvode poďakovať pani poslankyni Kiššovej, pretože vysvetlila meritum veci veľmi detailným spôsobom v rámci jednotlivých častí predkladaného návrhu zákona. Na prvý pohľad vyzerá, že sa možno k tomu už nedá niečo povedať, ale pravý opak, pretože je tu niekoľko rovín, ktoré v podstate tu absentujú a ktoré spomínané neboli. Jednu reflektovala už na začiatku aj pani ministerka pri predkladaní návrhu zákona, je to hlavne ten vek 16 rokov, k tomu sa možno okrajovo dostanem.
Ale čo sa tu vôbec nereflektovalo, tak to je predovšetkým situácia, ktorá sa týka oblasti priameho marketingu vôbec. Do istej miery táto smernica, pardon, do istej miery tento návrh zákona totižto pre oblasť priameho marketingu môže byť relatívne likvidačný napriek tomu, že v rámci nariadenia je spomínaný priamy marketing ako opravný záujem, pri ktorom by sa separátny súhlas dotknutých osôb nemusel vyžadovať, ale tento návrh zákona toto už neuvádza.
Každopádne je tu ďalšia rovina, ktorá nie veľmi tu bola spomínaná. Väčšinou sa hovorilo o podnikateľských subjektoch, ale je tu celý rad neziskových organizácií, ktoré využívajú v plnohodnotnej miere predovšetkým priamy marketing a ktorých existencia je práve závislá napríklad aj od direkt mailov, ako im zvykneme hovoriť, alebo – ak chcete – priama poštová zásielka. To znamená, že tu je ďalšia veľká oblasť, ktorá sa až tak veľmi nepertraktuje a na prvý pohľad to možno aj vyzerá, že jedná sa o transpozíciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady a v danom kontexte niet čo k tomu dodať. Práve naopak ,je. Ako som spomenul, už len problematika priameho marketingu a špecifiká pôsobené predovšetkým neziskových organizácií v tomto návrhu zákona nie sú reflektované ani nejakým spôsobom rešpektované. Ďalej tu nie sú ani zohľadnené špecifiká predovšetkým malých, stredných podnikov až na jednu výnimku. V jednom prípade sa tu hovorí o 250 zamestnancov, ale k tomu sa dostanem taktiež neskôr.
Keďže pani poslankyňa Kiššová naozaj všetko detailne vysvetlila, tak budem hovoriť len pár poznámok. V prvom rade poznámka, ktorá sa týka veku alebo dovŕšenia veku šestnástich rokov. Jedná sa o to, že v tomto prípade by súhlas mal poskytovať zákonný zástupca. Môžeme polemizovať vzhľadom na trestnoprávnu zodpovednosť maloletých, ďalej priestupkovú zodpovednosť maloletých. Môžeme polemizovať aj v kontexte vydávania občianskych preukazov, je to vek 15 rokov. No len podľa tohto návrhu to vyzerá, ako keby maloletí mali byť mentálne nekompletní. Mentálne nekompletní, že si neuvedomujú, kde a ako zverejňujú informácie o sebe. Mne to pripadá tak, ako keď stredoškoláci išli demonštrovať, možno medzi nimi boli aj študenti, ktorí nedosiahli vek 16 rokov, tak pokiaľ by nemali súhlas na tom zo strany ich zodpovedných zástupcov, zákonných zástupcov, tak by to bolo pre nich možno neprípustné. Možno, to znamená, že aj občiansky preukaz by mali miesto maloletých nosiť dajme tomu ich zákonní zástupcovia, pretože maloletí do veku 16 rokov sú nezodpovední a nevedia, čo činia, keď zverejňujú niektoré osobné údaje v prostredí elektronického prostredia. Podotýkam, nielen v prostredí elektronického prostredia.
Čo sa týka záznamov v spracovateľských činnostiach, tu je jediná výnimka zameraná na spoločnosti alebo zamestnávateľov, ktorí majú menej ako 250 zamestnancov. V tomto prípade je tu možno nejaký prísľub, ale to je jediná, jediná oblasť. Každopádne predstavme si veľmi jednoduchú situáciu, ako sa zrazu môžete dostať do rozporu s takto navrhovaným znením zákona. Povedzme, že ste malý živnostník alebo nejaká malá eseročka, dostanete vizitku od svojho zákazníka, tú vizitku, údaje, ktoré na nej sú uvedené prenesiete do outlooku, automaticky sa spáruje s vaším mobilným telefónom. K tomu vám váš zákazník možno povie dátum narodenia, vy si ho tam uvediete a keď príde napríklad ten deň, kedy má výročie, tak mu pošlete možno nejaký pozdrav a pošlete ho priamou poštovou zásielkou. Medzitým váš zákazník je ale nespokojný. Niečo sa možno stalo a tak si povie, že vám to pekne krásne spočíta a dá návrh na začatie konania a osloví predovšetkým priamo koho, Úrad na ochranu osobných údajov v zmysle navrhovaného zákona. Každopádne toto je možno trochu za vlasy pritiahnutý príklad, ale v súčasnosti vôbec si nemyslím, že by nebol možný.
Ďalšia oblasť, ktorá tu takisto už spomínaná bola, len zopár poznámok k nej poviem. Úrad môže udeliť pokutu 10-tisíc eur (pozn. red.: správne malo byť "10 mil. eur") alebo, ak ide o podnik do 2 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho ktorá suma je vyššia. A v tomto prípade sa to týka prevádzkovateľov vrátane orgánov verejnej moci a verejnoprávnych inštitúcií a tak ďalej a tak ďalej. Nejdem citovať presne to znenie, ale poviem k tomu len veľmi jednoduchý komentár. Spýtal sa vôbec niekto, ako sú napríklad organizácie v rámci verejného sektora pripravené na implementáciu GDPR? Spýtal sa napríklad niekto, dajme tomu vysokých škôl, či majú dostatok investícií, ktoré by mohli vykryť všetky náklady, ktoré súvisia s implementáciou daného nariadenia, resp. v tomto prípade predkladaného návrhu zákona? No, asi sa nikto nespýtal.
Len pre ilustráciu, aby ste vedeli, o akých sumách hovoríme, mal som prednedávnom rozhovor so zástupcami jednej nie slovenskej komerčnej banky, ale okrem iného spomínali, že implementácia GDPR ich bude stáť približne 40 mil. eur. V tomto prípade hovoríme o komerčnej banke, ktorá pôsobí v rámci európskych trhov.
A teraz sa pozrite napríklad na malé neziskovky, pozrite sa na organizácie v rámci verejného sektora alebo aj na ďalšie verejné inštitúcie, ktoré tu pôsobia, akým spôsobom budú práve implementovať jednotlivé tieto okruhy, ktoré sa spomínajú v predmetnom návrhu zákona. Áno, je to transpozícia, musíme to rešpektovať. Áno, súhlasím. Ale naviažem neskôr práve na tú pôvodnú myšlienku, prečo to spomínam. Pretože je tu druhá oblasť pokút a tam je tiež alebo teda sankcií, v tomto prípade je tu uvedených priamo, tiež to radšej prečítam: Úrad môže udeliť pokutu do 20 mil. eur alebo ak ide o podnik do 4 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok a tak ďalej a tak ďalej, aby som nezdržiaval. Nuž, žiadne sankčné pásma tu nie sú. To znamená, môže. De facto túto pokutu môže dostať aj živnostník, môže to dostať aj neziskovka, môže to dostať malý alebo stredný podnik. V podstate nie je tu nič špecifikované. Samozrejme, môže zohľadniť a tak ďalej, ale každopádne takýto návrh zákona by mal rešpektovať aj práve tieto špecifiká.
Čo je veľmi smutné, tak to je možno ďalšia oblasť. Čiastočne už to tu bolo spomenuté, kódexy. Keď niekto vytvára etický kódex, tak ide nad rámec legislatívy a malo by sa mu pomôcť pri spracovaní etického kódexu. Malo by sa urobiť všetko preto, aby naozaj bol prijatý pre jednotlivé subjekty, ktoré v rámci danej oblasti alebo odvetvia pôsobia, aby bol možno nejaký určujúci. To znamená, že ideme nad rámec. A v tomto prípade je to veľmi zaujímavé. Tiež môžem citovať kódex správania, združenie zastupujúce kategóriu prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov alebo iný subjekt zastupujúci kategóriu prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov môže prijať kódex správania, a to najmä na účely spresnenia uplatňovania tohto zákona alebo osobitného predpisu v súvislosti s predmetom kódexu správania podľa osobitného predmetu. Je to skvelé, len za to musí zaplatiť. To je vtipné, vy musíte platiť ešte za to, že chcete ísť nad rámec legislatívneho prostredia, že chcete urobiť niečo dobrovoľne a v sadzobníku je na to určená pekná, krásna, rovná suma, myslím, že kolegyňa, pani poslankyňa to tu spomínala, rovných tisíc eur. Fantastické! Viete si predstaviť hlavne niektoré subjekty pôsobiace v rámci neziskového sektora, ako by museli vyčleniť a naškrabať obyčajných tisíc eur len preto, aby si uplatnili možnosť mať schválený kódex správania? Áno, plne chápem, plne rešpektujem názory, ktoré sú tu prezentované. A každopádne už len konania a schválenie kódexu správania tisícka, konanie o zmene kódexu, keď chcete niečo zmeniť, tak takisto musíte zaplatiť tisíc eur. Fantastické!
A poďme ešte ďalej. Prečo som sa rozhodol v podstate vystúpiť pri tomto návrhu zákona. Z môjho pohľadu to bude jeden zákon, ktorý reálne s podporou koaličných hlasov sa stane právoplatným. Tak bude to zákon, ktorý bude jeden z najporušovanejších. A toto porušovanie zákona vo väčšine prípadov bude neúmyselné. To znamená, nebude tam citeľný úmysel. Máme tu minimálne ten vek 16 rokov. Tam si viem predstaviť, že mnohí dospievajúci mladí ľudia toto budú porušovať a takisto možno aj subjekty, ktoré nevediac o tom, že neuviedli správne informácie. Plus nehovoriac o tom, že máme tu kategóriu živnostníci, malí, strední podnikatelia, neziskové organizácie, ktoré si vôbec nemusia uvedomovať, že takéto niečo vstúpilo do platnosti a GDPR všeobecne im nemusí hovoriť nič. V podstate je tu do istej miery aj tá konfrontácia, slovenská legislatíva, slovenský zákon, ktorý tu, predpokladám, ešte dnes bude schválený a samotná GDPR.
Ďalšia vec, ktorá tu spomínaná nie je, je problematika etického hackingu. Toto je v podstate jeden z nástrojov, akým spôsobom si môžete overiť, či samotné informačné systémy sú v dostatočnej miere chránené. Keď už chceme možno mať taký špecifický návrh zákona, tak toto je vec, ktorá by tam možno celkom sedela, lebo v opačnom prípade tiež možno dôjde k neúmyselnému porušovaniu zákona.
Ďalšia vec, ktorá je veľmi špecifická, v prípade tohto návrhu zákona je, že vytvára do istej miery likvidačné prostredie a hospodárska prax nám ukáže, ako často a v akom objeme tento zákon, pokiaľ vstúpi do platnosti ,bude novelizovaný. Opäť to bude kategória tých zákonov, ktoré naprávajú chyby predchádzajúcich zákonov. A obávam sa, že v tomto prípade naozaj množstvo noviel už v krátkom čase nás čaká alebo, tak ako je to niekedy na Slovensku zvykom, začneme si nevšímať niektoré nekalé praktiky alebo skutočnosti, ktoré sa budú odvíjať z toho, že nebude rešpektovaný.
Ďalšia vec, ktorá je tu veľmi zaujímavá a to do istej miery veľmi vtipná, sú prechodné ustanovenia. Ja len prečítam jedno z nich. Súhlas so spracovaním osobných údajov udelený podľa doterajšieho zákona, ktorý je v súlade s týmto zákonom alebo osobitným predpisom ,sa považuje za súhlas so spracúvaním osobných údajov podľa predpisov určených od 25. mája 2018. Áno, je to skvelé. A opýtam sa, ktorý napríklad maloobchodný reťazec, ktorý v podstate väčšina z nich má nejaký lojalitný program alebo zákaznícke kluby, počítal s tým, že áno, môžeme argumentovať, dva roky sme o tom vedeli, počítal s tým, že už v prípade súhlasu dotknutých osôb budem chcieť konkrétne udalosti. Nuž, nie som si celkom istý, akým spôsobom sa budú oslovovať státisíce, ak nie milióny členov jednotlivých lojalitných programov alebo zákazníckych klubov, aby presne konkretizoval sa účel, na ktorý ich osobné údaje budú využívané a oni ho následne ešte opakovane raz podpísali. Nuž, do istej miery tu vidím istú mieru sarkazmu zo strany predkladateľov daného návrhu zákona.
Možno ešte taká posledná poznámka pre zmenu z mojej strany sarkastická. Týka sa obyčajných vianočných pohľadníc. Je to tiež direkt mail, je to priama poštová zásielka, posielate to konkrétnym ľuďom, vašim zákazníkom, obchodným partnerom aj na spotrebiteľských trhoch, nielen na trhu organizácií, a v danom kontexte podľa tohto by ste už potrebovali, v tomto roku našťastie ešte nie, ale budúci rok by ste potrebovali súhlas, či súhlasia vôbec, aby ste im takú vianočnú pohľadnicu poslali. Ja viem, možno trochu preháňam, ale robím to s istou rozumnou dávkou, tak aby som upriamil pozornosť, čo všetko sa v tomto predkladanom návrhu zákona môže skrývať. Poviem to možno jednoducho, keby sa nebol prijal, nič sa nestane. Máme tu jednoducho nariadenie. Keď sa prijme, takisto sa nič nestane, len možno jedno odvetvie zoškrtnete z hospodárskeho sveta, a to je priamy marketing. Možno trošku sťažíte problémy neziskovým organizáciám, možno vytvoríte prostredie, ktoré nepriamo a možno nie úmyselne bude navádzať k tomu, že sa bude porušovať tento návrh zákona. Smutné je, že naozaj niektoré skutočnosti, ktoré sa tu dali doladiť, napríklad aj tie jednotlivé sankčné pásma a neuvádzať len tú maximálnu pokutu, ktorá tu je, sa dali riešiť dopredu.
Každopádne z mojej strany v tomto momente asi všetko. Ja očakávam, že ešte môj kolega tu niečo zaujímavé v danom kontexte spomenie, aj keď obávam sa, že už veľa priestoru nebude mať. Takže pán poslanec Sloboda, nech sa páči, každopádne ja ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29. 11. 2017 o 10:23 hod.

prof. Mgr. PhD.

Peter Štarchoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:37

Milan Krajniak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Štarchoň, ja ešte by som vás chcel doplniť o jeden uhol pohľadu na to, čo ste hovorili. Ja nerozumiem, pani ministerka spravodlivosti, že prečo chceme zase ľuďom komplikovať život? Iba preto, že nám EÚ povedala, že takúto normu musíme prijať? Tak ju prijmime čo najjednoduchšie tak, aby to naozaj úplne normálnym ľuďom nekomplikovalo život. Prečo by nejaký drobný živnostník, keď náhodou niekomu pošle nevyžiadanú poštu, nejakú obchodnú ponuku alebo niečo, mal dostať pokutu státisíce eur? Prečo by rodičia nemohli rozhodnúť o tom, či ich dieťa bude na facebooku od 15 rokov, od 16 rokov alebo od 14 rokov. Veď my teraz ideme nútiť ľudí do vecí, ktoré proste nebudú rešpektovať, pretože ani nebudú vedieť, že sa to nesmie podľa tohto zákona. A zase je to len kvôli tomu, že si niekto v Bruseli niečo vymyslel, a my namiesto toho, aby sme si povedali, tak dobre, ale toto už je zjavná blbosť, nebudeme tým zaťažovať ľudí, tak ich do toho donútime takýmto zákonom? Veď to je úplne zbytočné. Čo si potom tí ľudia o nás pomyslia, keď vymýšľame jednu takúto blbosť za druhou, lepšie povedané, túto vymysleli v Bruseli a my mechanicky jak také ovečky povieme, jasné, bude to u nás platiť. Veď to naozaj nikomu nepomáha. Je tu niekto v tejto sále, kto si myslí, že tento zákon nejakému normálnemu človeku pomôže? On pomôže iba tomu štátnemu úradu, aby mohol pokutovať a šikanovať normálnych ľudí. Načo to robíme? Ja si myslím, že v tomto pléne by asi bola zhoda na to, že takýmito vecami sa nezaoberať, tak iba kvôli tomu, že Brusel dá nejakú normu, tak iba kvôli tomu teraz všetci pôjdeme povinne jesť? Mne sa to zdá byť nerozumné.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29. 11. 2017 o 10:37 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:39

Peter Štarchoň
Skontrolovaný text
Ja možno len trošku upravím jednu informáciu. Samotné nariadenie zmysel má. Vytvára rovnaké štandardy pre všetky členské krajiny. Problém je len v tom, akým spôsobom k tomuto budeme pristupovať, či naozaj sa nebudeme hrať na pápežskejšieho ako samotný pápež. To možno len ako malá poznámka. Každopádne ďakujem, Milan.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29. 11. 2017 o 10:39 hod.

prof. Mgr. PhD.

Peter Štarchoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video