26. schôdza

30.1.2018 - 15.2.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

8.2.2018 o 10:50 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 10:46

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Návrh zákona, ktorý dnes predkladáme, tak jeho cieľom je doplniť zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a takisto zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Hlavným cieľom tohto zákona je vypustenie tých ustanovení, ktoré upravujú oprávnenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky uložiť vo všeobecnom hospodárskom záujme povinnosti, akými sú povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, ďalej prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia, ako aj vypustenie tých ustanovení zákonov, ktoré upravujú podmienky cenovej regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov naplnenej povinnosťou vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Návrh zákona reaguje predovšetkým na rozhodnutie Európskej komisie vytvoriť platformu pre uhoľné regióny v procese premeny, ktorej plánované aktivity sa budú týkať aj regiónu Hornej Nitry ako jedného z pilotov. V prípade zachovania ustanovených zákonov, podľa ktorých je dnes vo všeobecnom hospodárskom záujme uložená povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia na vyššie uvedené činnosti, ciele a platformy by na Slovensku neboli v plnom rozsahu dosiahnuteľné.
Návrhom zákona zrušujú ustanovenia zákona o č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktoré oprávňujú štát príslušné, oprávňujú štát rozhodnutiami vo všeobecnom hospodárskom záujme uložiť príslušné povinnosti účastníkom trhu s elektrinou.
Súčasne sa zrušujú ustanovenia zákona o regulácii, ktoré ustanovujú podmienky cenovej regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Súčasne sa navrhuje, aby existujúce rozhodnutia, ktoré dneska sú vydané, pardon, dnes sú vydané a platia až do roku 2030, bola ich platnosť ukončená dňom 31. decembrom 2023 a aby cenová regulácia v tejto oblasti skončila najneskôr v tento istý deň.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií, naopak, bude viesť k poklesu koncovej ceny elektriny pre všetky kategórie koncových odberateľov elektriny, keďže v súčasnosti sú náklady podpory elektriny z domácej elektriny zohľadňované v koncovej cene elektriny prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému, kde sa bavíme o sume asi 98 mil. eur ročne.
Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy a z dôvodu ukončenia masívnej podpory vyrobenej elektriny z domáceho uhlia bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie.
Ďakujem veľmi pekne a, pán predsedajúci, hlásim sa súčasne ako prvý do rozpravy.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

8.2.2018 o 10:46 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:50

Miroslav Ivan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Jany Kiššovej, Anny Zemanovej a Renáty Kaščákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

8.2.2018 o 10:50 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:52

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň ešte raz všetkým prajem. Možnože po takej tej nudnej dôvodovej správe by som si dovolil troška bližšie objasniť návrh tohto zákona, ktorý dnes predkladáme, keďže je to téma výsostne aktuálna. Asi ste zachytili, v pondelok sme tu mali aj zástupcov Európskej komisie na jednom stretnutí v Trenčíne, ktorého sa zúčastnili aj viacerí zástupcovia jednotlivých ministerstiev. Boli tam zástupcovia z kraja, od pondelka na túto tému som absolvoval viacero verejných diskusií v televízii alebo v rozhlase aj s pánom Baškom.
A dovolím ale hneď na úvod vyvrátiť jednu fámu, jednu dogmu, ktorá sa s touto témou spája. Tento zákon nie je, nie je namierený proti baniam a jeho cieľom nie je zatvorenie spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza. Jediným účelom tohto zákona je ukončenie neefektívneho a hlavne nesystémového spôsobu podpory výroby elektriny z domáceho uhlia. Viem, v tej dôvodovej správe to bolo veľmi tak, nieže vágne vysvetlené, ale kto sa tej téme venuje, tak asi vie, ako tá podpora prebieha, a z toho zákona to nie je tak veľmi jednoduché vyčítať. Skúsim teda tak zjednodušene vysvetliť ten samotný princíp, akým prebieha tá podpora.
Dneska máme nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme. Toto nariadenie vydáva ministerstvo hospodárstva a začalo sa vydávať od roku 2006. Zaviedla ho ešte vtedy vláda Mikuláša Dzurindu. Toto nariadenie malo jeden jediný cieľ, byť každoročne prehodnocované a na základe tohto vyhodnotenia malo byť rozhodnuté, či bude potrebné aj na ten ďalší rok podporovať výrobu elektriny z domáceho uhlia. Každoročne sa to naozaj aj tak dialo, niekedy sa to predĺžilo dokonca aj až na dva roky, až prišiel rok 2015, kedy sme tu mali ministra za stranu SMER, ktorý toto nariadenie úplne nezmyselne predĺžil až do roku 2030, to znamená na celých 15 rokov. A čo sú dopady takéhoto nariadenia, resp. čo vlastne sa deje tým, že my podporujeme výrobu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, a hlavne kto ju podporuje. Vymyslel si to štát, nariadenie je ministerské, ale paradoxne celé toto bremeno sme preniesli na občanov, spotrebiteľov elektriny, podnikateľov, firmy, skrátka každého, kto má doma zástrčku. Je to, je to veľmi podobné, čo máme dneska napríklad v prípade podpory obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanej výroby elektriny a tepla, kde takisto štát vymyslel nejakú podpornú schému, ale paradoxne nechal to zaplatiť všetko v plnej miere občanov v cene tejto elektriny. A ako sa to deje? Dnes štát teda vydal nariadenie, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydá, vydá cenové rozhodnutie, kde stanoví výšku tzv. doplatku na každú 1 MWh vyrobenú z domáceho uhlia a ktorú si môžu potom Slovenské elektrárne účtovať. V tom nariadení ale je súčasne napísané, koľko toho uhlia, nie uhlia, pardon, ale koľko elektriny má byť z tohto uhlia vyrobené. Dnes je to 1 350 GWh ročne. A toto musia slovenské elektrárne povinne vyrobiť, distribučné spoločnosti distribuovať, prenosová sústava túto elektrinu preniesť a dodávatelia energií takto vyrobenú elektrinu dodať. Ale tým, kto vlastne túto dotáciu alebo tento doplatok reálne dostane v tej cene elektriny, je, sú Slovenské elektrárne. Takže paradoxne Slovenské elektrárne by naozaj mali byť z tohto celého šťastné, že zrazu majú 98 mil. eur na to, v tomto roku je to 98 mil. eur, v minulom to bolo 95, v predminulom tiež 95. Takže oni by mali byť vlastne šťastné, že dostanú takýto balík peňazí. Lenže oni sú tým nie koncovým príjemcom, pretože zväčša je to tak, že zhruba za 90, viac ako 90 % z tejto sumy si musia nakúpiť uhlie, domáce uhlie od Hornonitrianskych baní Prievidza, ktoré sú jediným dodávateľom na Slovensku takéhoto uhlia, a teda majú monopol. A tým pádom my každý rok takýmto spôsobom odvedieme vlastne 98 mil. eur, takmer 100 mil. eur Slovenským elektrárňam a z toho viac ako 90 % skončí v rukách súkromných spoločností, o ktorých sa ale v nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme ani len slovkom nehovorí.
Keď sa toto, tento spôsob zavádzal v tom roku 2005, malo to mať hlavne ten sociálny rozmer, aby naozaj tí baníci, ktorých tam vtedy bolo viac ako 10-tisíc, neprišli o prácu, tak ako sa to možnože udialo v iných regiónoch, ktoré neboli takým tým, neboli veľmi výrazným spôsobom podporené alebo neboli podporené tak, ako je to v prípade baní. (Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, mohol by som vás poprosiť, keby ste...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, už zvoním ako blázon Quasimodo, ale zatiaľ to nepomáha. (Povedané so smiechom.)
Páni poslanci, ešte chvíľku trpezlivosti!

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ja som veľmi rád, že táto téma zaujala toľkých a vyvolala takú búrlivú diskusiu, ale poprosím vás, dajte mi ešte tie dve minúty, budeme mať potom hlasovanie a potom dokončím, ale je, myslím, že dobré pre každého z vás, aby sa dozvedel, akým spôsobom prebieha práve tá podpora výroby elektriny z domáceho uhlia, pretože aj vy všetci sa na tú podporu skladáte, a možnože by aj vám padlo dobre, pokiaľ by sme takto podporenú elektrinu, ktorá navyše škodí životnému prostrediu a zdraviu obyvateľa, obyvateľov, jednoducho nemali, pretože naozaj tie dôvody už na to pominuli. A možno iba pre také jedno číslo, dneska každá jedna priemerná domácnosť na Slovensku s priemernou spotrebou 3 MWh ročne sa skladá na takúto výrobu po 13 eur. Toto nie je nejaká horibilná suma, ale skúsme si to teraz preniesť na nejaký energetický náročný priemysel, kde naozaj majú tú spotrebu rádovo niekoľko tisícok MWh ročne a v porovnaní s inými konkurenčnými spoločnosťami, ktoré sú v zahraničí a ktoré nie sú zaťažené takouto podporou alebo nemusia dotovať takúto podporu, tak ako oni v tom konkurenčnom boji oproti nim vychádzajú. (Ruch v sále.) Prerušíme?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Podľa toho, koľko máte ešte, pán poslanec, lebo ak dlhšie, tak potom radšej prerušíme.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Mám, mám, mám dlhšie a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

8.2.2018 o 10:52 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 11:10

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dovoľte mi prihlásiť sa do rozpravy s legislatívnotechnickou opravou a dovoľte mi to aj vysvetliť, o čo sa jedná.
Tento pozmeňujúci, tento pozmeňujúci návrh má opraviť legislatívnotechnickú chybu, ktorá by zabraňovala verejným zamestnancom požívať v oblasti, ktorú tento zákon rieši, rovnaké práva ako zamestnancom súkromného sektora.
O čo ide? Ako si všetci kolegovia, ktorí sa tomu venujú, pamätajú, keď páni kolegovia poslanci navrhli tento návrh, tak sme upozornili, že je diskriminačný voči verejným zamestnancom, pretože by príplatky riešil len vo vzťahu k súkromným zamestnancom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Vystúpenie

8.2.2018 o 11:10 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:10

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, rešpektujem vašu znalosť rokovacieho poriadku, takže ak nedáte hlasovať o tom, čo poviem, budem to rešpektovať. Ale verím, že dáte, lebo je to naozaj legislatívnotechnická chyba. A dovoľte mi to vysvetliť, lebo ide o veľmi vážnu vec.
Takže keď ten zákon bol predložený, upozornili sme, že verní zamestnanci by boli diskriminovaní, keďže by nemohli dostať príplatky tieto, ktoré sa tu navrhujú značne zvýšené, a na to... (Ruch v sále.) Kolegovia, ja vám chcem pomôcť, aby ste nemali problémy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
93.
Páni poslanci, nechajme dohovoriť pána poslanca Beblavého.


Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Nikoho nejdem urážať, nikomu nejdem nič vyčítať, takže dajte tomu tú minútku.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
95.
Páni poslanci, nechajte, nech sa páči.


Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
A vtedy sme veľmi ocenili, že kolegovia, teda najprv pán minister Richter, potom kolegovia poslanci povedali, že ani oni nechcú diskriminovať verejných zamestnancov a že do zákona sa vloží ustanovenie, podľa ktorého verejní zamestnanci budú dostávať tie príplatky, ktoré sú pre nich výhodnejšie. Ak sú výhodnejšie podľa ich zákonov, tak tie, ak podľa tohto zákona tak tieto. (Ruch v sále.)
Ježiš, pán kolega, však dajte tomu tých 30 sekúnd, už som mohol dávno skončiť. (Ruch v sále.) Už som mohol dávno skončiť.
No a teraz, o čo ide. My sme to veľmi ocenili, priznám sa, ani mi veľmi nenapadlo, keďže to pravdepodobne písali na ministerstve, to kontrolovať a až na poslednú chvíľu sme zistili, že v jednom bode ste sa pomýlili, a ja aj verím, že ste sa pomýlili, lebo naozaj nedáva žiadny zmysel, aby ste toto robili naschvál, a zabudli ste v odkaze to upraviť tak, aby to naozaj platilo. Takže preto si dovolím tú legislatívnotechnickú pripomienku uviesť a je skutočne legislatívnotechnická.
Namiesto toho, aby sa v § 29 slová v ods. 4, slová „§ 120 až 124“ nahradili slovami „§ 120 až 122, § 124,“ pretože len za tých okolností to bude platiť.
V opačnom prípade, v opačnom prípade naďalej, keďže platí tzv. zásada a rubrica, nebude toto ustanovenie, ktoré navrhujete, platiť pre verejných zamestnancov.
Preto nechávam to úplne na vaše zváženie, prípadne ak máte pochybnosti, navrhujem, aby sme možno aj prerušili alebo vrátili zákon do druhého čítania, ale naozaj sme na to prišli až pri finálnej kontrole aj spoločnej správy, aj tých pozmeňujúcich návrhov z výborov a bolo by nám asi všetkým veľmi ľúto, keby toto dielo nevyšlo tak, ako ste si predstavovali, takže, kolegovia zo SMER-u aj teda z koalície, zvážte, ale je to naozaj legislatívnotechnická oprava motivovaná len snahou, aby ste mali kvalitnú legislatívu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

8.2.2018 o 11:10 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:16

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, iba dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 12.30 hod. máme výbor v miestnosti č. 149. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

8.2.2018 o 11:16 hod.

Mgr. PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:16

Ľubomír Galko
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Upozorňujem kolegov, že máme výbor na kontrolu činnosti NBÚ, 12.45 hod., čiže je tam posunutie o pol hodiny. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

8.2.2018 o 11:16 hod.

Mgr.

Ľubomír Galko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:21

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže budem pokračovať, kde som skončil. Pred chvíľkou som teda vravel o tom, ako funguje ten všeobecný hospodársky záujem. (Ruch v sále.) Vravel som o tom, že ten všeobecný hospodársky záujem, z neho nie je primárne, nemá primárne prospech tá baňa, ale až naozaj sekundárne, v tomto prípade Hornonitrianske bane Prievidza. Treba však povedať, že Hornonitrianske bane Prievidza majú Slovenské elektrárne ako, dovolím si povedať, absolútne dominantného odberateľa svojho uhlia. Tam ide každý rok zhruba 1 800-tisíc ton, ktoré vyťažia ich zamestnanci. Častokrát sa v prípade tohto nariadenia hovorilo o tom, že má ten sociálny rozmer, sociálny charakter, pretože sa tým drží zamestnanosť v regióne. Dneska, dnes, stále hovorím dneska, už som bol na to viackrát upozornený, takže dnes, dnes tieto bane zamestnávajú asi 3 200 ľudí. (Rečník si odkašľal.) Pardon. Z týchto ľudí je reálne baníkov asi 1 200, časť z nich v podzemí, tá väčšia časť z nich na povrchu, to znamená, všetok ostatný personál je tzv. obslužný, administratívny, jednoducho ľudia, ktorí sa starajú o chod tej samotnej spoločnosti, a takisto treba povedať, že táto spoločnosť sa nevenuje iba ťažbe uhlia.
Častokrát sa tu objavujú rôzne informácie o tom, že na to baníctvo je v regióne naviazaných až 11-tisíc pracovných miest, teda spolu aj s tými baníkmi, ale toto je pomerne mylná informácia, ktorá je vypúšťaná veľmi jednoducho na základe nejakého koeficientu, ktorý dokonca dodnes používa Európska komisia, ktorý, ktorý má číslo 2,5. Ale reálne, pokiaľ hovoríme o tom, že bane majú 1 200 baníkov, ale 3 200 zamestnancov, to znamená, že oni sami sú takým malým štátom v štáte. A tieto všetky služby si pokrývajú interne. A keď teda hovoríme o nejakých ďalších zamestnancoch, ktorí pôsobia v Prievidzi, kaderníci, pekári, vodiči, toto sú všetko ľudia, ktorí by v tomto meste a v tom regióne ostali aj v prípade, pokiaľ by sme práve týmto baníkom vytvorili nové pracovné miesta.
Ale tieto pracovné miesta vôbec nemusia zaniknúť, pokiaľ tie Hornonitrianske bane si nájdu nejakého iného trhového odberateľa, je to, pochopiteľne, na nich. Hornonitrianske bane sú súkromnou, stopercentne súkromnou spoločnosťou, to znamená, že my do nich alebo do ich podnikania nemáme čo zasahovať.
Ale dovolil som si urobiť taký malý prepočet, keď teda hovoríme o tom, že 98 mil. eur ide z našich peňazí. Z peňazí, ktoré platíme v cene elektriny, a tieto na tých 90 % končia práve vo vrecku Hornonitrianskych baní. Tak som sa skúsil na to pozrieť, keď som to prepočítal, tých 98 mil. 3 200 zamestnancami baní, zistil som, že v priemere na každého jedného zamestnanca prispievame sumou 2 550 eur mesačne. Počujete dobre, 2 550 eur mesačne, toto je suma, ktorá ide na jedného zamestnanca v kvázi ako podpora. A pokiaľ by sme to prepočítali na tých baníkov, pretože tí mali byť tými chránenými, ktorých je tam dneska asi 1 200, tak by sme sa dokonca dostali na sumu 6 800 eur. Uznávam, tieto čísla sú značne populistické, pretože tu neprispievame iba na tých zamestnancov, ale prispievame na chod celej tej spoločnosti. Ale keby sme teda to, prísne vzato, zobrali, že my tu chránime zopár ľudí, ktorým chceme zachovať prácu aspoň do dôchodku alebo ešte na pár rokov, tak naozaj si viem predstaviť pre nich aj zmysluplnejšiu činnosť, zmysluplnejší, zmysluplnejšiu pracovnú náplň, na ktorú by sme nemuseli prispievať práve takouto obrovskou sumou.
No a poďme sa ešte pozrieť na to, koľko je to v takom to celkovom vyjadrení, koľko sme dodnes zaplatili práve na túto podporu. Dneska hovoríme o 98 mil. eur ročne, ale beží táto podpora od deväťdesiateho..., od 2005., tak keď sme si to napočítali, tak k dnešnému dňu to bolo, prosím pekne, 855,9 mil. eur. Toto je to, čo v podstate odišlo z našich peňaženiek, nás všetkých. Najprv Slovenským elektrárňam. Zo Slovenských elektrární sa to presunulo práve do Hornonitrianskych baní Prievidza.
Takáto podpora je z nášho pohľadu nedovolenou štátnou podporou, a preto sme si ju dovolili napadnúť aj na Európskej komisii asi pred rokom a trištvrte, a teda očakávame nejaké to skoré rozhodnutie, pretože naozaj ak raz niekomu poskytujeme štátnu pomoc, tak z tej štátnej pomoci by mal aj profitovať, a nie byť tým, kto na ňu viac-menej dopláca. Pretože Slovenské elektrárne sa viackrát vyjadrili, že oni nemajú záujem o ďalšiu prevádzku tejto elektrárne v Novákoch, na ktorú sa my všetci skladáme.
No a keď teda hovoríme o tom, že by sme ukončili to dotovanie elektriny z domáceho uhlia, je možné, že tie bane budú musieť buď prejsť na nejakú inú činnosť, alebo sa nájsť toho iného odberateľa, aj keď neviem si predstaviť, kto by dneska platil, platil 50 eur za tonu, keď iní výrobcovia v Európe hnedé uhlie dokážu vyťažiť aj za 20. Áno, je tu ten argument, že Hornonitrianske bane Prievidza ťažia toto uhlie hlbinne na rozdiel od iných baní v Európe alebo vo svete, ale z môjho pohľadu je toto úplne nezmyselná a zvrátená logika. Takisto my dneska nebudeme pestovať banány, ja neviem, v Tatranskej Lomnici len preto, že potrebujeme zamestnať zopár ľudí na to, aby tie banány tam pestovali. A tieto banány nebudú stáť 1,66 eura kilo, ako je to dneska, a ja neviem, v nejakých obchodných reťazcoch, ale budú stáť 10. A presne toto je to, čo sa deje na tej Hornej Nitre.
A tiež treba povedať, že títo ľudia, ktorí tam ešte stále pracujú, dovolím si povedať, vo veľmi ťažkých podmienkach, už dnes majú alternatívy u iných zamestnávateľoch priamo v regióne. Hovoríme o iných spoločnostiach, ktoré tam pôsobia. Sú to firmy Nestlé, Velux, Vegum. Je tam dneska spoločnosť Brose, neďaleko odtiaľ vyrastá Jaguar.
To znamená, poskytnime týmto ľuďom radšej možnosť rekvalifikácie, radšej možnosť príchodu iných, ďalších investorov, pre ktorých je tento región ako stvorený. Na to však bude potrebné určité dobudovať aj potrebnú infraštruktúru. Tento samotný región sa veľmi dobre ponúka aj na možnosti turizmu, rekreácie. Častokrát sa skloňuje v spojení so striebornou ekonomikou. Pre tých z vás, ktorí by nevedeli, čo to tá strieborná ekonomika je, populácia na Slovensku, ale aj v celej Európe postupne starne a budeme musieť zabezpečiť aj starostlivosť o tých ľudí. Koniec koncov za pár rokov to čaká nás všetkých a práve v tomto regióne máme dostatok možností na to, aby tam práve takáto strieborná ekonomika sa rozvíjala. Pochopiteľne, na absolútnej trhovej báze, štát do toho nemusí žiadnym spôsobom zasahovať.
V Európe a inde takisto došlo k ukončeniu činnosti vo viacerých banských regiónoch. Bavíme sa napríklad o Francúzsku. Myslím, že aj Anka Zemanová bude dneska o tom viacej hovoriť, kde vznikli celé, celé turistické lokácie zaujímavé práve aj pre iných ľudí, ktorí tam chodia pozrieť si, či už sú to nejaké banícke skanzeny. Ale tieto lokality sú aj veľmi vhodné pre inovatívne technológie, testovanie nových možností ťažby, plazmové vŕtanie, diamantové rezanie, jednoducho týchto, uskladňovanie energie v týchto banských dielach. Čiže naozaj my nevymýšľame zbytočne koleso, pokiaľ ten región je už dneska absolútne sebestačný, je tam nízka nezamestnanosť. Okres Prievidza má dneska 5,14 %. A my tam stále držíme akúsi zlatú klietku. Ja si skorej dovolím povedať, že alobalovú klientku, a doplácame na to my všetci.
No a keď som hovoril o kúpeľoch, turizme, tak toto je spojené aj s kúpeľmi, ktoré tam dneska fungujú, fungujú veľmi dobre. Majú veľký apetít na svoj ďalší rozvoj, ale paradoxne ohrozuje ich banská činnosť. A táto banská činnosť ich má ohrozovať aj do budúcnosti, pretože Hornonitrianske bane si požiadali o otvárku 12. ťažobného poľa od roku 2023. To znamená, že samé priznávajú, že pokiaľ by mali fungovať zo súčasných zásob, tak ich činnosť by bola obmedzená nejakým rokom ’23, možnože ’25.
A teraz opäť sa dostávame do situácie, kedy máme dať opäť na činnosť jednej spoločnosti nemalé prostriedky, ktoré v konečnom dôsledku povedú opäť iba k nejakej nezmyselnej ťažbe, činnosti, ktorá pre tento región je škodlivá. Navyše, treba si uvedomiť, už dneska na otvárku 12. ťažobného poľa sú vypočítane prostriedky vo výške 35 mil. eur. Ale toto nie je, že na otvorenie banského diela, ale toto je že na prekládku železnice, cesty, vedenia, potom je tam, má tam byť preložená rieka. Proste opäť absolútne, absolútne nelogické činnosti z môjho pohľadu.
Na o dneska sa tejto problematike uhoľných regiónov v Európe začína venovať aj samotná Európska komisia. V pondelok bolo jedno veľké stretnutie v Trenčíne, ja som to spomínal aj na začiatku, ktoré, ktoré sa práve, ktoré práve malo odštartovať alebo malo byť súčasťou tzv. platformy pre uhoľné regióny v transformácii.
Práve tá Horná Nitra je dneska jedným z regiónov, ktoré bol, ktorý bol vybratý ako ten pilotný, na ktorom chceme dneska skúšať, čo sa v takýchto regiónoch dá. Opäť, na to majú ísť nemalé prostriedky z fondov Európskej únie. Má tam byť programing už dneska, už, pardon, opäť dnes alokovaných prostriedkov, ktoré máme. Potom je tam nový programing, máme k dispozícii globalizačný fond, štrukturálne fondy. Jednoducho toto všetko sa nám ponúka, a teda mali by sme to využiť. Využiť v záujme ľudí, využiť v záujme regiónu, využiť v záujme životného prostredia, pretože treba povedať, že táto samotná elektráreň je dnes druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia na Slovensku. Skleníkové plyny, ktoré dnes na Slovensku vypúšťame, majú ročne objem 40 mil. ton. Samotná elektráreň v Novákoch z toho sa podieľa sumou alebo objemom 2,1 mil. ton. V európskej krajine, v Európskej únii sme takisto krajinou, ktorá má najvyšší alebo tretí najvyšší podiel obyvateľstva, ktoré je vystavené nadmerným koncentráciám prachových častíc. To sú tie PM 2,5.
A keď sme už pri tom životnom prostredí, Inštitút pre environmentálnu politiku, ktorý pôsobí na ministerstve životného prostredia alebo pod ministerstvom životného prostredia, vypočítal, že táto Elektráreň v Novákoch má dopad na naše peňaženky nielen v prípade týchto 98 mil. eur, ale je tam ďalšia, prosím pekne, teraz dobre počúvajte, pol miliarda, pol miliarda eur. Pol miliarda eur, ktorou sa musíme, ktorou my musíme prispieť nepriamo na znečistené životné prostredie alebo na dopady na zdravie obyvateľov. Je vypočítané, že na Slovensku zomrie ročne 5 600 ľudí, 5 600 ľudí predčasne práve v dôsledku znečisteného ovzdušia, 5 600 ľudí. A priamo v okrese Prievidza, máme spracovanú analýzu od Parlamentného inštitútu, je o 20 % väčší výskyt onkologických ohorení, ako je priemer na Slovensku. O 20 % vyšší. A toto všetko my platíme v cene elektriny.
A teraz sa dostávame k takej tej základnej otázke, kedy ukončiť podporu výroby elektriny z domáceho uhlia. Dneska, dnes je na stole viacero termínov. Taký ten hlavný, o ktorom sa stále hovorí, je rok 2030. 2030, to je tá na 15 rokov predlžená platnosť nariadenia, ministerského nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré ale ide proti akejkoľvek logike, proti akejkoľvek logike veci. Už len keď si vezmeme samotné bane, ktoré priznávajú, že bez toho 12. ťažobného poľa nebudú schopné tento, tento termín dodržať, nebudú mať toľko uhlia.
Potom je tu ale aj samotná životnosť tejto Elektrárne Novákoch. Táto má takú tú živnosť podľa vyjadrení zástupcov Slovenských elektrární stanovenú na rok 2021. V roku 2015 alebo 2016 tam boli robené také tie opravy, nazvané, ktoré sa nazývajú ekologizácia, pretože vtedy do platnosti vstupovali nové emisné limity, ktoré nám, ktoré prikázala Európska komisia. Myslím, že to bolo asi 50 alebo 40, alebo 50 mil. eur. A v prípade tejto elektrárni, pokiaľ viem, mala byť opätovne v roku 2021 predlžená životnosť, tak by to nebolo 50 mil. eur. Bolo by to omnoho, omnoho viacej. A už tá ekonomika, už by to nebolo 98 mil. eur, na čo sa my musíme ročne skladať, ale omnoho, omnoho viacej. Takže toto je, to je taký jeden zásadný bod, rok 2021 končí životnosť Elektrárni v Novákoch. V roku 2021 ale súčasne vstupujú do platnosti nové emisné limity, opätovne sprísnené. To znamená, že okrem rekonštrukcie by tam musela byť urobená nová investícia do ekologizácie.
No a ďalším takým rokom, o ktorom sa hovorí, je rok opäť paradoxne 2021, kedy má byť dokončená rekonštrukcia rozvodne v Bystričanoch. Dneska sa o Elektrárni v Novákoch totižto hovorí, že Elektráreň v Novákoch slúži na takéto vyrovnanie, udržanie sústavy, že jednoducho bez nich, bez Bystričan, resp. bez Elektrárne v Novákoch by táto sústava v tom uzle kľakla. Ale veľmi paradoxne vyznieva potom skutočnosť, že o Bystričanoch alebo o nejakej rozvodni v samotnom nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme nie je ani zmienka. Nikto tým nikdy nepodmieňuje ani nikdy nepodmieňoval.
A ďalšia vec. Pokiaľ naozaj tá Elektráreň v Novákoch je tak nevyhnutne potrebná na udržanie stability siete v tom konkrétnom uzle, prečo minulý rok tam mali 20 závažných prerušení prevádzky a tá sieť si to ani nevšimla. Potvrdzujú, potvrdia vám to kľudne aj zamestnanci SEPS-u. Mali na dva týždne prerušenú výrobu elektriny a vôbec nič sa nestalo. A my vraj potrebujeme túto elektráreň na to, aby sme si tam udržiavali nejakú stabilitu sietí.
Dobre, je tu rok 2021 a Bystričany budú dokončené, povedzme, že teda má to nejaké to technické opodstatnenie, ktorému aj tak 99 %, nielen z nás, ale podľa mňa ani z obyvateľov Slovenska nerozumie a možnože to bude argumentom pre tú, pre tú Európsku komisiu. Ale tým pádom naozaj sa dostávame do takého toho termínu, kedy by sme sa konečne mohli začať baviť o tom, že by tá výroba tejto elektriny, ktorá nám všetkým škodí, na ktorú sa my všetci musíme skladať, že by mohla byť ukončená.
No a čo sa stane v okamžiku, keď skončíme s takýmto dotovaním takto nezmyselne vyrobenej elektriny? V prvom rade, ako som už predtým povedal, budeme mať nižšiu cenu elektriny. Každá jedna domácnosť ušetrí minimálne dnes tých 13 eur. Súčasne budeme mať zdravšie životné prostredie. A to nielen v regióne Hornej Nitry, lebo tie emisie majú omnoho širší spád. Pokiaľ ten región dostatočne pripravíme na tú transformáciu, tak aj tí samotní baníci alebo zamestnanci tejto spoločnosti budú mať lepšie pracovné podmienky a hlavne budú mať zmysluplnejšie zamestnanie. Keď sa rozprúdila celá tá debata ohľadom uhoľných regiónov v Európe, dokonca viacerí naši politici sa vyjadrili a pripustili, že to ukončenie môže byť skorej ako v roku 2030. Máme tu vyjadrenie pána ministra Žigu. Keď som o tom diskutoval s pánom Baškom, takisto nie síce konkrétne, ale pripustil, že to nemusí byť práve tento rok, a jediným, kto stále sa tak nejak zubami-nechtami drží tohto termínu, je práve Robert Fico. Človek, ktorý raz do roka sfára do týchto baní, potľapká sa s baníkmi, potom dá nejaké vyjadrenie pre médiá a povie, že on je na ich strane. Ale tam akékoľvek ďalšie skutky končia. Neviem, či baníci považujú Roberta Fica za svojho priateľa, ale musím povedať, že takéto priateľstvo je z môjho pohľadu veľmi falošné a takýchto priateľov by sme si mali držať čo najďalej od seba. A ja som síce veľký kritik Elektrární v Novákoch a aj spôsobu, akým funguje celá táto podpora, ale snažím sa na druhej strane vždy aj ponúknuť nejaké konkrétne riešenie, ktoré by toto mohlo zmeniť. Pretože pokiaľ dnes Robert Fico obhajuje zotrvanie akejkoľvek ďalšej podpory až do roku 2030, tak ako sa hovorí, je také jedno príslovie: „Nehľadaj ušľachtilý motív činu, ak sa dá nájsť aj nízky.“ A v jeho prípade to platí niekoľkonásobne. Dobre si spomeňte na kauzu Alobal, ktorá dodnes nebola, nebola vyriešená, a ako sa hovorí, bolo to odložené do spisu a povedané, že tento skutok sa nestal.
Pokiaľ sa teda bavíme o takých nejakých tých konkrétnych riešeniach, ktoré sme my už v minulosti ponúkali aj pre tento región, pretože tejto problematike sa naozaj venujeme dlhodobo, chodíme do toho regiónu, diskutujeme aj s tými ľuďmi, ktorí sú tou ťažbou a vlastne výrobou elektriny z domáceho uhlia dotknutí. Mali sme niekoľko riešení a požiadaviek na vládu. Hlavne chceli sme, aby bol nastavený plán postupného znižovania výroby elektriny z domáceho uhlia, čo sa dodnes nestalo. Ja verím, že konečne táto platforma to odštartuje a posunieme sa aj v tomto bode, aby nebolo dopustené prekračovanie limitov znečistenia, ako sa to stalo napríklad pri skúšobnej prevádzke, toto je taká naša druhá požiadavka, my sme tu mali v roku 2016 od novembra do februára 2018 spustený tretí blok tejto elektrárne, ktorý vypustil obrovské množstvo siričitanov do ovzdušia. Za dva mesiace prevádzky vyprodukovali dvakrát toľko siričitanov, ako boli oceliarne na východe a tie za celý rok.
Chceme navyše... Ešte možnože k tejto prevádzke, proste tam neboli žiadne povolenia na prevádzku, dali do prevádzky blok, ktorý, ktorý, ktorý nemal, nemal ani len STK-čku, ani len emisnú, keby sme to prirovnali k nejakému autu. Boli by sme radi, keby bolo nadradené zdravie baníkov nad zisky baní. Je tam obrovské množstvo chorôb z povolania, ktoré častokrát týmto baníkom nie sú uznané. A aby z koncovej ceny elektriny boli vyňaté dotácie na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Toto bol jeden z našich návrhov, ktorý sme aj v minulosti prezentovali, a chceme vlastne aj dnešným návrhom dosiahnuť niečo veľmi podobné. To znamená, aby práve tá výroba elektriny z domáceho uhlia bola ukončená, a to v tom roku 2023.
Boli by sme radi, ak by bola dobudovaná rýchlostná cesta R2 na Trenčín, to v čo najskoršom termíne, aby tam bola vybudovaná infraštruktúra alebo umožnené ľahšie spojenie na tú Nitru. V minulosti sme prišli s riešením tzv. Jaguar Expresu, čo je vlastne železničné spojenie medzi Nitrou a Prievidzou, ktoré funguje už dnes, ale, bohužiaľ, trvá dve hodiny. Naozaj za pomerne nízke investície je možné skrátiť túto prepravu na menej ako polovicu a otvoriť tento región obojsmerne, nielen aby ľudia sa mohli dostať do Nitry, ale aby aj ľudia mohli prísť priamo do tohto regiónu, či už do tých kúpeľov, lebo hovorili sme tu o takom množstve príležitostí, ktoré sa tu ponúkajú, ale, bohužiaľ, tento región je stále zatvorený, je stále tou uzavretou alobalovou klietkou. Chceme chrániť zdroje termálnej vody, pretože z tohto máme prosperovať nielen my dnes, ale aj ďalšie generácie. Bolo by vhodné nastaviť dobré podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania, nielen pre tých veľkých investorov, ktorí tam dnes prichádzajú a dostávajú nemalé dotácie. No a reagovať na ten útlm baníctva nastavením dlhodobej stratégie a pripraviť aj program rekvalifikácie pre týchto ľudí.
Takže, aby som to možno tak jednou vetou na záver zhrnul, my dnes nejdeme zatvárať bane, my dnes ideme ukončovať činnosť Elektrárne v Novákoch, pokiaľ teda nebude mať, nebude byť schopná fungovať aj bez našich peňazí, bez tých 98 mil., ktorými sa na ich prevádzku skladáme v cenách elektriny, a pokiaľ to bude mať za následok aj to, že budú zatvorené Hornonitrianske bane, tak mali by sme byť na to naozaj relevantne pripravení, ale opäť na záver opakujem, jedná sa o súkromnú spoločnosť, ktorá si v prvom rade musí sama rozhodnúť, čo bude jej ďalšia činnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

8.2.2018 o 11:21 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:46

Renáta Kaščáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem Karol, že si opäť veľmi dobre zhrnul, ako sa pod rúškom verejného hospodárskeho záujmu my všetci z našich vreciek skladáme a de facto dotujeme Elektráreň Nováky, čím sa nepriamo podieľame na umelom udržovaní ťažby uhlia súkromnou spoločnosťou, ktoré sa tu spaľuje. Vláda nám totižto všetkým veľmi umne a nenápadne dlhú dobu vyťahuje z vrecák stovky miliónov eur cez ceny energií, ktoré každý mesiac platíme, a nebyť teba, ktorý si nám tento systém tvorby ceny rozkryl, tak platíme aj ďalej a Robert Fico s helmou na hlave by sa mohol pred baníkmi aj naďalej tváriť ako ich spasiteľ, ale vďaka našim aktivitám v tomto regióne už dnes hádam aj baníci vedia, že to tak nie je. Fico z našich peňazí podporuje ich zamestnávateľa, súkromnú firmu, ale peniaze možno ani vôbec nejdú baníkom, ale do rúk súkromných osôb zabalené v nechvalne známom alobale, v známej alobalovej kauze.
Je veľmi fajn, že vláda sa dnes začína búchať do pŕs, ako ide zachraňovať región Hornej Nitry z eurofondov, ukázali to aj na spomínanom pondelkovom stretnutí v Trenčíne. A ja som veľmi rada, že táto téma sa konečne vďaka tomu, že SaS túto tému otvorila, rieši, že si ju vláda prisvojila, my upozorňujeme veľmi dlho na to, že už včera bolo neskoro rozmýšľať nad záchranou tohto regiónu a že populistické reči na to jednoducho nestačia. Teraz tu máme šancu získať eurofondy, tie sú ako vždy, vieme, veľkým lákadlom, tak som veľmi, veľmi zvedavá, ako budú použité a akou metódou a la SMER sa budú v regióne rozdeľovať. Ale ja o úprimnosti snáh pomôcť tomuto regiónu uverím naozaj až vtedy, keď sa zruší tento verejný hospodársky záujem a tieto nezmyselné dotácie a keď sa útlm ťažby naozaj bude pripravovať tak, ako sa má, a región sa bude transformovať aj z európskych peňazí tak, ako sa má.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.2.2018 o 11:46 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:48

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Karol, presne, len nadviažem na kolegyňu Kaščákovú, veľmi dôležitá téma a je naozaj vidieť, že si v tejto téme doma, a za to ti chcem aj veľmi poďakovať, aj za toto vystúpenie, pretože naozaj prinášaš akoby druhú stranu mince, lebo počujeme tu aj hlavne teda od pána premiéra ako keby dokolečka omieľal ten jeden pohľad a, a nemožnosť nejakej, nejakej alternatívy. A ty veľmi konštruktívnym spôsobom prinášaš práve ten, ten pohľad a myslím si, že si aj veľmi konštruktívny partner do diskusie na túto tému, že to neni žiadne politizovanie ani nič podobné, ale že reálne proste prinášaš tú alternatívu, a za to ti chcem veľmi poďakovať, lebo toto naozaj nie je žiadna marginálna téma, to je, to je veľká vec. Jednak sa to týka životov veľa ľudí, ale týka sa to o to viac peňaženiek celého Slovenska. A je potrebné, aby do toho prišlo práve také, by som povedal, praktické argumenty, ktoré ty práve prinášaš, a teda chcem ti touto cestou poďakovať a naozaj ťa tak aj povzbudiť, aby si naďalej prinášal tieto informácie a tieto pohľady a vzdelával vôbec obyvateľstvo, aby tu nemohlo prevládať nejaké politizovanie alebo nejaké politické informácie, ktoré tu počujeme hlavne teda zo strany pána premiéra.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.2.2018 o 11:48 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video