31. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. A veď ja súhlasím, že je dôležité dostať školstvo pod jednu strechu, obávam sa len toho, že pokiaľ by sme znova sa vrátili k modelu krajských školských úradov, tak poznáme predsa čísla a vieme, že aj v roku 2012, keď tento model končil, tak samotné krajské školské úrady zhltli skoro 5 mil. eur. A zavádzanie vecí, ktoré by mohlo pri súčasnej dobe informatizácie zabezpečovať buď ministerstvo, alebo samospráva, je podľa mňa naozaj predmetom širšej diskusie, aby keď už hovoríme o hodnote za peniaze, aby čo najviac centov z každého jedného eura, ktoré vrazíme do školstva, sa nám vrátilo v tom, že to bude aj na tých školách vidno.
Je takým predpokladom a často počúvam, že z väčšieho balíka sa dá viac ušetriť. Je to naozaj predmet na diskusiu, ale myslím si, že momentálne aj ľudia, ktorí sa pohybujú v oblasti vzdelávania a v oblasti riadenia, by privítali ten krok, aby sa vytvorila znova aspoň na určitý čas špecializovaná správa v tej strednej úrovni riadenia, aspoň na určitú dobu, aby sme urobili všetky kroky k tomu, že ten priamy kanál medzi ministerstvom a školami by prinášal len prospech. Z čoho vychádza aj to, že som, samozrejme, aj zástancom stále väčšej a väčšej autonómie školských zariadení.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Potešilo ma, že dnes vyzerám v tom obleku mladšie.
Dovolím si teda uviesť návrh zákona, tak ako uviedla pani predsedajúca, predkladajú ho spoločne poslanci za stranu Sloboda a Solidarita Jana Kiššová, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár, Ľubomír Galko.
Cieľom tohto návrhu je zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do I. a II. kategórie, to sú tí najmenej rizikoví, prípadne nerizikoví. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do III. a IV. kategórie sa pracovná zdravotná služba navrhuje zachovať. Čiže ich sa netýka tento návrh.
Pripomeniem, že vláda minulý rok predložila úspešne podobný návrh, avšak boli to len faceliftové úpravy, v skutočnosti nemali veľký význam a naďalej toto opatrenie zaťažuje podnikateľské prostredie.
V podstate v tomto prípade, ako aj v prípade gastrolístkov a desiatkach až stovkách iných prípadov ide o to, že spoločnosť dokáže zlyhávať napríklad preto, že sa proti nej postaví, proti spoločnosti s množstvom jednotlivcov sa postaví dobre organizovaná malá skupina. Potom to vyzerá tak, že 5 ľudí, ktorí dokážu presadiť zákon, na základe ktorého 5 mil. Slovákov príde každý o jedno euro ročne, tak tých 5 ľudí si rozdelí 5 mil., každý po milióne. A ľudia sa nebránia a jeden prípad za druhým sa objavuje a toto je jeden z nich, kde zopár firiem benefituje na tom, že ľudia prídu o pomerne málo peňazí, a tak veľmi nevyskakujú a nekritizujú. Keď to potom napočítame, všetky tieto povinné zdravotné služby a gastrolístky a peniaze do hnedého uhlia a peniaze na ďalšie podobné projekty, tak zistíme, že ako je to potom možné, že napriek tomu, že by sme mali vedieť exportovať naše tovary na bohaté nemecké a rakúske trhy, no tak to, to nedokážeme. Naopak, ľudia odtiaľto, kvalifikovaní, odchádzajú do zahraničia. Ako je možné, že nám tak rýchlo stúpa vek odchodu do dôchodku? Ako je možné, že naši podnikatelia nedokážu konkurovať? Ako je možné, že máme vysoké ceny elektrickej energie a tak ďalej, a tak ďalej. Časť odpovede sú práve tieto úspešne pretláčané návrhy cez vládu a následne cez parlament malými, dobre zorganizovanými skupinami na úkor spoločnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 943. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 979 z 20. apríla 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, na úvod k zákonu, ktorý predkladám s Ondrejom Dostálom a Vierou Dubačovou, by som rád povedal jednu banalitu.
Totiž že v právnom štáte majú platiť zákony, v právnom štáte máme ctiť právo. Na cestu k právnemu štátu sme vykročili pred takmer 29 rokmi a tá cesta bola dlhá a tŕnistá a nectenie zákonov, nectenie platných zákonov, keď nie je chlebom každodenným, tak každopádne nie je unikátnym úkazom. Cestou nápravy je, keď je situácia takáto, prijatie niečoho, čo navádza porušovateľov a nectiacich na pravú cestu. V jednom drobnom úseku to robíme my touto zákonnou predlohou.
Na Slovensku platia zákony, ktoré prijala Národná rada a ktoré hovoria o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a ktoré vo svojich paragrafoch tento systém hodnotia ako odsúdeniahodný. Je logické, že nositeľom akéhokoľvek systému sú ľudia. Ľudia ho reprezentujú, ľudia ho uvádzajú v život a ľudia konajú skutky, ktoré v prípade takéhoto systému ničia životy iných ľudí.
Nemecký nacizmus je nemysliteľný bez Hitlera, bez Göringa, bez Goebbelsa, bez Heydricha. Nemôžme teda zákonom odsúdiť systém a stavať pamätníky ľuďom, ktorí ho stelesňovali.
Dnes je rozmiestňovanie pamätníkov, pamätných dosiek, tabúľ v zásade kompetenciou zastupiteľstiev. Je teda na uvážení zastupiteľstva, komu postaví sochu, resp. pripustí postavenie sochy na teritóriu svojej obce či mesta a komu vyvesí pamätnú tabuľu.
Mediálne známy prípad pamätníka Vasiľa Biľaka je zvlášť markantnou ukážkou toho, čo je podľa nás hrubým neakceptovaním právneho štátu a prijatých právnych noriem. Predstava, že by postavili v Nemecku sochu doktorovi Josephovi Goebbelsovi v jeho rodnom meste so zdôvodnením, že pre to mesto urobil veľa, je pomerne avantgardná. Predstava, že pre svoj milovaný Linz urobil a ešte plánoval urobiť Adolf Hitler veľmi veľa, napríklad chcel tam umiestniť najvýznamnejšiu obrazovú galériu na zemeguli, ktorá mala pozostávať z obrazov rozkradnutých v dobytej nemeckej Európe, by hádam nemalo viesť obecné zastupiteľstvo mesta Linz k postaveniu pamätníku za tento šľachetný Hitlerov úmysel.
Na Slovensku máme ešte stále ulice a pamätníky a pamätné dosky venované ľuďom, ktorých nosnou zásluhou bolo to, že boli komunisti. Sto metrov od vchodu do novej budovy Úradu vlády stojí už 29 rokov socha Mareka Čulena, ktorého nosnou úlohou bolo založiť Komunistickú stranu, a to je ten najslávnejší bod v jeho živote. Predstava, že by niekde v Nemecku v Mníchove bola socha Georga Strassera ako zakladateľa NSDAP, je nepredstaviteľná. Na Slovensku je aj toto možné.
Náš návrh zákona hovorí o budúcnosti. Hovorí o tom, aby sa nestavali v budúcnosti takéto pamätníky, aby nebolo možné, aby si obce a mestá beztrestne odhlasovali postavenie takéhoto pamätníka, pomenovanie novej ulice a zavesenie pamätnej tabule ľuďom, ktorých historickým poslaním bolo napĺňať zločinný systém.
Na Slovensku máme Biľaka a mali sme aj Tisa. Tisa v Čakajovciach ľudia, ktorí nepovažovali tento pamätník za normálny a štandardný v demokratickej krajine, odpílili. To, čo urobili odporcovia červenej totality s pamätníkom Vasiľa Biľaka, malo paradoxne dohru v podobe rozsudku alebo súdu nad nimi, pričom predpokladá poslanec, možno aj obyčajný občan, že ak prokurátor v Prešove pozná zákony a neunikol mu pri všeobecnom preťažení zákon o zločinnosti komunistického systému, tak by mal v momente, keď sa postaví takýto pamätník, konať priamo z vlastného povolania bez toho, aby dostal od kohokoľvek podnet.
Ešte raz hovorím, skúsme si predstaviť, že postavíme v Bratislave pamätník Alexandrovi Machovi. Nebol by to dôvod, aby štátny orgán, ktorý má dbať nad dodržiavaním zákonov, okamžite zakročil? Podľa mňa áno. A ak to prokuratúra v príslušnom okrese neurobila, je to jej zlyhanie. Je to jej zlyhanie ako orgánu, ktorý platia daňoví poplatníci na to, aby sa v tejto krajine porušovanie zákonov trestalo.
I dnes máme na Slovensku Leninove ulice. Nemáme našťastie ešte pamätník Otomara Kubalu, ktorý sa preslávil ako spolubojovník nemeckej jednotky Edelweiss, vypaľujúcej partizánske obce.
Áno, niektorí predstavitelia zločineckých systémov pamätníky nemajú, ale iní ich majú. Prokurátor Československej socialistickej republiky Pješčak dostal svoju pamätnú dosku. Predstava, že by niekde v Nemecku zavesili pamätnú dosku Rolandovi Freislerovi, legendárnemu sudcovi Volksgerichtu, ktorý ešte v apríli 1945 súdil na trest smrti 16-ročných členov Hitlerjugend, pretože zutekali pred obrovskou presilou Červenej armády a neboli hádam ani psychicky, ani zrelosťou v stave brániť Hitlerovu ríšu desať dní pred jej koncom. Nepostavili mu pamätník a neviem si predstaviť, že by Nemecko dnes takéto niečo strpelo.
My Pješčakov pamätník trpíme a chránime ho. My súdnymi rozhodnutiami vlastne chránime pamätník Biľakov. A pritom sme krajina, ktorá sa bije v prsia, ako je demokratická, ako je európska, ako ctíme právo, ako sme právny štát.
Bolo radosťou vypočuť si tu riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ktorý s hrdosťou hovoril o tom, ako sme akceptovaní a ako si nás v oblasti informačnej služby ctia demokracie. Myslím si, že skutočnosti, ktorým sa venuje naša novela zákonov, nás nectia. A som teda presvedčený, že by sme mali urobiť krok k tomu, aby nepribúdali pamätníky Biľakom a Pješčakom, že nemôžme v ústave a v zákonoch vodu kázať a na námestiach a na stenách obecných úradov víno piť.
My predkladáme návrh zákona, ktorý má aj také trochu symbolické konotácie. Predkladali sme ho v čase, keď prichádzalo 70. výročie komunistického prevratu a nástupu červenej totality. Keďže tento zákon pojednáva i o pamätníkoch nacistom a fašistom, tak má dátum účinnosti 29. augusta. Predpokladám, že krajina, ktorá sa hrdí, a veľmi oprávnene, Slovenským národným povstaním, ktoré nás zaradilo medzi víťazné demokratické krajiny Európy, nebude v budúcnosti trpieť stavanie pomníkov Ferdinandovi Ďurčanskému, ktorý stojí v Rajci. Áno, niekto môže povedať, on bol lepšia alternatíva ako Tuka Béla, ktorého sme úspešne a po zásluhe popravili, ale to ho nerobí ani demokratom, ani predstaviteľom slušnej politiky. Lebo, áno, aj Albert Speer bol architekt a neorganizoval plynové komory. Bol to vzdelaný, vysoko inteligentný a talentovaný človek. Ale nestavajú mu v Nemecku pamätníky, pretože bol plne zapojený do vyťažovania otrockej práce obyvateľov dobytej Európy v prospech Veľkonemeckej ríše, keď prevzal organizáciu Todt po smrti jej zakladateľa. A takýchto príkladov by sme našli veľmi veľa.
Áno, Dr. Vladimír Clementis bol komunistami v duchu najlepšej tradície tejto strany popravený, pretože vyvražďovanie sa medzi sebou bolo národným športom komunistických strán. Nič to nemení na smutnom fakte, že Dr. Vladimír Clementis nepozdvihol ani jedno slovko, nieže hlas proti poprave Dr. Milady Horákovej a išiel v tom až po uši. Pre mňa nie je žiadnym hrdinom a ničím, nad čím by som ronil slzy.
Presne tak asistoval generál Ludvík Svoboda, vedome, poprave generála Heliodora Píku, ktorého syn je náš spoluobčan v Bratislave, žije tu. Generál Svoboda musel presne vedieť, že Heliodor Píka nie je vlastizradca. Ale pri tej poprave nemo asistoval. Takisto si nezasluhuje úctu slušných ľudí, lebo tým prekročil rubikon.
Áno, máme tieto ulice, máme také pamätníky, je to status quo. Ale stavať ďalšie podobné pamätníky je ešte väčšou a donebavolajúcou hanbou krajiny, ktorá je v Európskej únii a ktorá si chce o sebe myslieť, že je krajinou, ktorá vie, čo sú zločiny a čomu treba vždy bezpodmienečne čeliť.
Preto, nedúfajúc v prijatie tejto novely, vyslovujem nádej, že raz príde deň, keď takáto novela prejde a s tým príde deň, keď budú pamätníky zločincom nacizmu a komunizmu nemysliteľné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 rokovacieho poriadku predkladám informáciu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou uvedeného návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1007 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Takže dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2017. V zmysle zákona 566/1992 predkladáme túto správu. Jej súčasťou je aj správa nezávislého audítora a účtovná závierka k 31. decembru 2017.
Národná banka sa podieľa na jednotnej menovej politike eurosystému, čo samozrejme má vplyv aj na naše hospodárenie. V roku 2017 sme sa zúčastnili z tohto dôvodu na menovo politických programoch v súlade s rozhodnutím Rady guvernérov. Za účelom podpory ekonomického prostredia nakúpila Národná banka v priebehu roka 2017 dlhopisy emitované na území Slovenskej republiky v rámci tretieho programu nákupu krytých dlhopisov a programu aktív verejného sektora na sekundárnom trhu. Z týchto programov odviedla banka do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zrážkovú daň 28 miliónov eur. NBS ako jediná centrálna banka v eurosystéme je povinná uplatňovať zrážkovú daň z príjmov z tohto druhu dlhopisov.
V oblasti výkonu dohľadu nad finančným trhom zabezpečuje Národná banka Slovenska činnosti, ktoré vyplývajú z jednotného mechanizmu dohľadu v eurosystéme. Úzko spolupracuje s Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami a zapája sa do spoločných dohľadov nad bankami v eurosystéme. Zabezpečuje pôsobnosť a právomoci Rady pre riešenie krízových situácií a vykonáva ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu.
S postupným rozširovaním kompetencií Národnej banky Slovenska v oblasti dohľadu pokračovalo upevňovanie podielu dohľadu na zamestnanosti banky. Ku koncu roku 2017 pracovalo vo všetkých organizačných útvaroch Národnej banky Slovenska 1 093 zamestnancov. Za rok 2017 sme vykázali zisk 128 miliónov eur. Hlavným zdrojom zisku boli finančné operácie, z ktorých bol v roku 2017 vykázaný zisk 196 miliónov eur. Podieľal sa na ňom najmä zisk z výkonu menovej politiky 130 miliónov eur a zisk zo správy investičných rezerv 43 miliónov eur. Z prerozdelenia menového príjmu eurosystému v roku 2017 vykázala Národná banka Slovenska čistý výnos 79 miliónov eur. Ďalej Národná banka Slovenska vykázala podiel na zisku Európskej centrálnej banky 13 miliónov eur. Čisté náklady na emisii obeživa v roku 2017 predstavovali 3 milióny eur, banka zabezpečila výrobu obehových mincí v počte 43,6 milióna kusov a razbu šesť druhov zberateľských mincí v počte 49-tisíc kusov. Výnosy z emisií v roku 2017 tvorili hlavne tržby z predaja zberateľských mincí. V roku 2017 boli čisté náklady na zabezpečenie prevádzky banky 65 miliónov eur. V štruktúre prevádzkových nákladov boli najvýznamnejšími položkami náklady na zamestnancov 38 %, náklady na prevádzku a správu 29 %, sociálne náklady 21 % a odpisy dlhodobého majetku 12 %.
Národná banka Slovenska pokrýva svoju prevádzku výlučne z vlastných zdrojov a nie je financovaná zo štátneho rozpočtu, ani z rozpočtu verejnej správy. Banka dôsledne uplatňuje vnútorné postupy riadenia a kontroly na zabezpečenie hospodárneho vynakladania finančných prostriedkov.
V zmysle platnej legislatívy sa vytvorený zisk používa na úhradu straty z minulých rokov, prípadne na prídely do rezervného fondu a ďalších fondov vytváraných zo zisku. Banka nemôže odvádzať prípadné voľné zdroje pri rozdeľovaní zisku do štátneho rozpočtu. V zmysle zákona banková rada Národnej banky Slovenska dňa 6. marca 2018 rozhodla, že zisk za rok 2017 sa v plnej výške 128 miliónov eur použije na zníženie strát z minulých rokov. Kumulovaná strata z minulých rokov tvorí čím najväčší podiel na zápornom vlastnom imaní, ktoré bolo k 31. 12. 2017 v objeme 3 miliardy 42 miliónov eur.
Súčasťou vlastného imania je všeobecná rezerva na finančné riziká. V súlade s rozhodnutím bankovej rady zo dňa 30. januára 2018 bola všeobecná rezerva na finančné riziká ponechaná na úrovni 630 miliónov eur, čo je rovnaký objem, ako bol k 31. 12. 2016. Všeobecná rezerva na finančné riziká sa tvorí za účelom eliminovať neistotu vývoja na finančných trhoch a zabezpečiť sa voči kurzovému, úverovému, úrokovému riziku a rizikám vyplývajúcich z pohybu cien zlata. Rezerva je každoročne prehodnocovaná a o jej výške rozhoduje banková rada.
Predkladaný materiál obsahuje aj auditovanú účtovnú závierku. Audit bol vykonaný v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi a audítor vydal k účtovnej závierke Národnej banky Slovenska správu s nepodmieneným názorom. To znamená, že vyjadril názor, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie banky k 31. decembru 2017.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť na základe predloženého materiálu môjho stručného zhodnotenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 2017 a priloženej správy nezávislého audítora, aby Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2017 tak, ako sú obsiahnuté v priloženom materiáli.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2017.
Správu o výsledku hospodárenia rozhodnutím č. 949 z 21. marca 2018 pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet na prerokovanie do 9. mája 2018. Správa bola predložená v zmysle § 39 ods. 5 zákona Národnej rady o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 272 zo dňa 2. mája 2018. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 275 zo dňa 10. mája 2018. Určil ma tiež ako spravodajcu, za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Zároveň navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte, aby som vystúpil k tejto správe, v ktorej by som si dovolil, pán guvernér, položiť niekoľko otázok, o ktoré by som vás chcel požiadať, aby ste zodpovedali, keďže toto je jedna z mála príležitostí, kde na priamo na parlamentnej pôde môžeme sa k hospodáreniu Národnej banky a k jej operáciám vyjadrovať a pýtať.
Pred niekoľkými týždňami na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, kde sme preberali túto správu ako výbor, som sa spýtal predstaviteľov Národnej banky, ktorí tam boli, vaši zástupcovia, na to, že podľa údajov Európskej centrálnej banky sa v minulom roku zásadne zmenila bilancia našej centrálnej banky voči európskemu platobnému systému TARGET2 a som sa spýtal, či tam vidíte aj nejaké riziká. A na to nás predstavitelia Národnej banky informovali, že tento, táto zmena bilancie bola spôsobená tým, že určitá finančná inštitúcia vložila do Národnej banky Slovenska taký veľký objem peňazí zo zahraničia, že to zmenilo až našu bilanciu voči európskemu platobnému systému a že ďalšie teda informácie nie je možné poskytnúť vzhľadom na bankové tajomstvo. Na moju dodatočnú otázku, že teda chápem, ak nie je možné uviesť úplne konkrétnu inštitúciu, ale je teda pri takej veľkej sume, ktorá dokonca zmení našu platobnú bilanciu, dôležité vedieť aspoň typovo, som dostal odpoveď, že ide o centrálnu banku mimo eurozóny. Teda tak znela odpoveď, kolegovia, čo tam boli, potvrdia.
Vzhľadom na to, že považujem tie odpovede za nie úplne dostačujúce, chcel by som položiť ešte dodatočné otázky a chcel by som vás poprosiť o odpoveď. O čo ide, aby som to aj pre kolegov, ktorí na tom výbore neboli, čo je teda, samozrejme, väčšina snemovne, to konkretizoval. V minulom roku došlo k nárastu bilančnej sumy Národnej banky Slovenska podľa jej vlastnej uzávierky zhruba z 27,8 miliardy eur na 42,5 miliardy eur, teda k nárastu približne o 15 miliárd eur.
Chcem sa spýtať, pán guvernér, či je pravda, že ide o najväčší nárast bilančnej sumy Národnej banky v jej dejinách, opäť či tých 15 miliárd eur bolo niekedy predtým prekonaných, alebo ide teda o najväčšiu zmenu po vašej súvahe. Z toho z týchto 42 miliárd došlo k najväčšiemu posunu na strane pasív, a to je z 1,5 miliardy v predchádzajúcom roku na 22,1 miliardy o položke záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách. Vzhľadom na to, čo už bolo povedané, to je teda zjavné, tá položka, ktorá sa zmenila. Vidíme teda, že sa zmenila približne o devätnásť, pardon, o 21 miliárd eur. Či všetkých tých 21 miliárd je pripísateľných k tej jednej, jednému vkladu alebo jednej operácii, to nevieme, keďže o tom ste nás zatiaľ neinformovali a to je možno moja otázka, že o akú sumu sa teda jedná? Či je to tých celých 21 miliárd alebo nejaká nižšia suma, ktorá bola takto vložená.
Túto sumu nevieme celkom presne ako, teda ako sa prejavuje na strane aktív, ako ju centrálna banka použila, ale vidíme, že cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách stúpli z 15 miliárd na 20 miliárd, pohľadávky v rámci eurosystému stúpli z 1,2 miliardy na 9,8 miliardy a to sú aj také najzásadnejšie zmeny. To znamená, že dá sa predpokladať aj matematicky, že drvivá väčšina teda použitia tohto vkladu musela byť niekde v týchto dvoch položkách. To znamená, že išli ďalej v rámci eurozóny či už do cenných papierov rezidentov, či už slovenských alebo neslovenských, a pohľadávok v rámci eurosystému.
V tejto súvislosti sa chcem spýtať niekoľko otázok ďalších. Aj keď o tom potom diskutovali médiá, tak vyjadrili sa aj niektorí analytici bankoví, ktorí teda nepatria medzi nejakých radikálov, že vzhľadom na to, že ide o takto veľkú zmenu pre teda ilustráciu, 20 miliárd je zhruba štvrtina hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, ročného, a vzhľadom na to, že sa tieto sumy aj zaznamenávajú napríklad v našich štatistikách zahraničnej zadlženosti, bolo by bývalo vhodné, aby centrálna banka o tomto kroku informovala proaktívne a sama, keď sa udial, čo bolo zhruba niekedy v októbri minulého roku podľa teda tých štatistík, ktoré máme k dispozícii. Či s týmto názorom súhlasíte a myslíte si, že ste mali informovať proaktívne, alebo či si myslíte, že takto to bolo optimálne.
Ďalšia moja otázka je, že z tých ďalších informácií, ktoré boli potom zverejnené, vyplýva, ale chcem si to definitívne potvrdiť, lebo nebolo to vždy jasne povedané, napríklad na výbore, že tá centrálna banka, ktorá si to teda u nás uložila, je centrálna banka členskej krajiny Európskej únie, aj keď teda mimo eurozóny a že teda nejde o centrálnu banku mimo Európskej únie. To by som vás tiež chcel poprosiť zodpovedať.
A chcem sa spýtať potom už, aké vnímate riziká tohto kroku? Môžte odpovedať, že nevnímate žiadne, lebo to je úložka centrálnej banky a my sme ju ďalej použili v rámci európskeho platobného systému, ale vieme najneskôr od roku 2015, keď hrozilo vystúpenie Grécka z eurozóny, že nulové riziko v tomto prípade úplne neexistuje. To znamená, že chcem, ja chápem, že tie riziká môžme dnes považovať za veľmi, veľmi malé, ale napriek tomu sa chcem spýtať, že ako ich vnímate. A chcem sa spýtať, aká je aj teda povaha tých zmluvných vzťahov.
A v poslednom rade sa chcem spýtať ešte na to, že či máte informáciu, prečo si táto centrálna banka vybrala práve Národnú banku Slovenska? Čo je ten dôvod, keďže naozaj v našom prípade ide o zásadné zvýšenie vašej bilančnej sumy a má to teda aj makroekonomický vplyv? Vaša hovorkyňa alebo teda vaši predstavitelia potom v médiách hovorili o tom, že majú právo si vybrať akúkoľvek centrálnu banku v rámci eurozóny. Tak moja otázka je, že či, že prečo, prečo práve my? A či teda takéto rozsiahle úložky centrálnych bánk mimo eurozóny vieme o nich, že by boli aj v nejakých iných centrálnych bankách v rámci Európskej únie a či ide teda o štandardný jav, kde v takejto sume povedzme možno 15, možno 20 miliárd je, ja neviem, vymyslím si, aj vo Francúzsku z inej banky alebo v Írsku alebo vo Fínsku, alebo či je to nejaká unikátna alebo výnimočná vec.
Takže to sú moje otázky na vás, pán guvernér, a ďakujem veľmi pekne vopred za odpoveď.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za otázku a za pokračovanie diskusie, ktorá vznikla na výbore.
Pokiaľ ide o túto operáciu, tak prvé, čo pokladám za potrebné zdôrazniť, že nešlo o operáciu na základe zmluvných vzťahov, nešlo o operáciu, ktorú by Národná banka Slovenska nejakým spôsobom riadila, manažovala. Táto operácia bola preto, lebo prostredníctvom centrálnych bánk relevančné, relevantné finančné subjekty z Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa môžu stať účastníkom platobného systému TARGET2, v rámci čoho je im v systéme TARGET2 otvorený účet. To je celé, čo sme urobili.
Národná banka Slovenska je povinná takýto účet utvoriť, pokiaľ tieto subjekty spĺňajú predpoklady určené eurosystémom. Keďže to bola centrálna banka, tie predpoklady, samozrejme, spĺňala. Bola to centrálna banka z Európskej únie. Tam bola taká otázka. Čiže je to aj prípad tejto zahraničnej banky.
Zostatky na účte v TARGET2 nie sú ničím limitované, čiže je to vyložene na zvážení tejto banky, koľko si uloží, či si uloží u nás alebo si to uloží niekde inde. Táto banka u nás uložila sumu 20 miliárd eur, čiže z tých 21 je to 20 miliárd eur. Nejde o žiadnu výpožičnú aktivitu Národnej banky Slovenska. Ide o krátkodobú operáciu likviditného typu v rámci platobného styku, ktorou si subjekty bežne riešia otázky prebytku likvidity. Nie je preto na mieste ani porovnávať takéto typy operácií, ako bolo v tlači, s reálnymi investíciami do slovenskej ekonomiky. Je to niečo úplne iné.
Pokiaľ ide o tie ďalšie informácie, môžem akurát povedať, že naozaj táto, keďže je to likviditná, my nemáme žiadnu možnosť ovplyvniť túto operáciu. My sme povinní tieto služby poskytnúť, keď si to banka, ktorá spĺňa, alebo subjekt, ktorý spĺňa podmienky, želá. Takže tam jednoducho tieto podmienky TARGET-u sú tak nastavené a myslím, že dobre, čiže je to úplne normálna operácia. A pokiaľ ide o túto operáciu vzhľadom na to, že to nie je žiadna naša plánovaná zmluvná alebo neviem, aká operácia, ale bežný likviditný pohyb, ktoré sú bežné v eurozóne, aj mimo eurozóny, chápeme túto operáciu ako úplne normálnu, nevidíme v tom žiadne negatívne riziká. Riziko je skôr pozitívne z tejto operácie. Takže táto operácia svojím spôsobom prispela k tomu, že sme vykázali celkom zaujímavý zisk. A táto operácia, keďže ide o likviditnú operáciu, nemá makroekonomický vplyv.
Pokiaľ ide o ďalšie informácie o tejto operácii, na ktoré sa pán poslanec pýtal, Národná banka Slovenska vzhľadom na nevyhnutnosť dodržiavania bankového tajomstva nemôže zverejniť ďalšie podrobnosti o konkrétnych operáciách svojich klientov, teda ani o tejto operácii. Všetko, čo som mohol povedať, som povedal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, slovenský finančný sektor čerpal v roku 2017 z priaznivého vývoja ekonomiky, ako u nás doma, tak aj v zahraničí. Finančný sektor rástol v minulom roku najrýchlejším tempom od prepuknutia poslednej finančnej krízy v roku 2008. Objem aktív finančného sektora dosiahol takmer 113 miliárd Sk, medziročne narástol o necelých 7 %. Priaznivú fázu vývoja finančného trhu ilustruje aj fakt, že rast aktív bol prítomný vo všetkých segmentoch finančného trhu, pričom viaceré segmenty zaznamenali dvojciferné medziročné dynamiky nárastov. Finančný trh sa nachádza v expanzívnej fáze finančného cyklu, pre ktorú je charakteristický dynamický rast aktív, priaznivý vývoj vo väčšine segmentov finančného trhu, zvýšená ochota ekonomických subjektov k investovaniu, ale aj k zadlžovaniu sa. Zároveň je však s touto fázou spojený aj rast rizík vo finančnom systéme.
Vývoj slovenského finančného sektora bol v uplynulom roku stimulovaný makroekonomickým vývojom. Slovenská ekonomika rástla tempom 3,4 %, pričom hlavným zdrojom jej rastu bola domáca spotreba a investície. Priaznivý vývoj sa osobitne premieta do vývoja na pracovnom trhu, keď počet ľudí, ktorí majú prácu, sa ku koncu roka 2017 priblížil k číslu 2,4 milióna, čo je najviac v doterajšej histórii Slovenska. Miera evidovanej nezamestnanosti ku koncu roka klesla pod 6 %.
Na trhu práce sa už začínajú prejavovať prvky prehrievania a tým pádom prvky nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý sa firmy snažia okrem iného riešiť aj prijímaním pracujúcich zo zahraničia. Priaznivý rok zaznamenali aj podniky, keď ich tržby rástli naprieč ekonomickými odvetviami. Rastúca kúpyschopnosť obyvateľstva a zlepšujúca sa finančná kondícia podnikového sektora sa prejavili aj v stabilnom dopyte po úveroch, ako aj v nízkych úrovniach miery zlyhania úverov, čo sú typické príznaky expanzívnej fázy finančného cyklu. Vývoj na úverovom trhu odzrkadľuje expanzívnu fázu finančného cyklu, keď úvery na bývanie dosiahli v marci 2017 najvyšší prírastok v histórii a odvtedy sa stále udržujú blízko historických maxím. Ide o plošný vývoj na trhu podmienený predchádzajúcim poklesom úrokových sadzieb a zmierňovaním vybraných parametrov pri ich poskytovaní. V medzinárodnom porovnaní bol rast úverov na bývanie prakticky šesť rokov na čele Európskej únie.
Dvojciferný medziročný rast zaznamenali aj spotrebiteľské úvery. Silný rast úverov sa premieta do pokračujúceho zadlžovania sa domácností, keď dlh v domácnosti v súčasnosti rastie rýchlejšie, ako ich príjem. Takéto tempo zadlžovania sa môže považovať za nadmerné. Zároveň sa tým zvyšuje citlivosť zadlžených domácností na prípadný negatívny vývoj domácej ekonomiky, pretože nepredpokladáme, keďže ekonomika je cyklická, že budeme dlhodobo vo fáze expanzívnej. Na tieto riziká už upozornili aj viaceré inštitúcie medzinárodného významu, napríklad Európska centrálna banka, Menový fond, zároveň ratingová agentúra Standard&Purse upozornila, že môže zvážiť zhoršenie ratingu Slovenskej republiky v prípade, ak bude rýchly rast retailových úverov naďalej pokračovať.
Rast úverov je silný aj v prípade podnikového sektora, kde Slovensko v roku 2017 patrilo medzi tri najrýchlejšie rastúce krajiny v Európskej únii. Úvery podnikom v uplynulom roku rástli 7-percentným tempom, pričom rast úverov bol prítomný vo všetkých ekonomických odvetviach. Priaznivé ekonomické podmienky aj vyhliadky spojené s optimistickou perspektívou podnikového sektora boli najvýznamnejším faktorom vplývajúcim na dopyt a ponuku úverov. V minulom roku rástla aj zadlženosť podnikového sektora, pričom okrem úverovo domácich bánk boli zdrojmi rastu ich zadlženosti aj zahraničné úvery, ako aj emisie podnikových dlhopisov. Nárast zadlženosti podnikového sektora bol dokonca najrýchlejší v regióne strednej a východnej Európy a tretí najrýchlejší v celej Európskej únii. Vplyvom tohto vývoja sa zvýšila citlivosť podnikového sektora na prípadný negatívny vývoj ekonomiky, ako aj na prípadný nárast úrokových sadzieb.
Zároveň sa v roku 2017 znižoval podiel zlyhaných úverov, tak v sektore domácností, ako aj podnikov. Ziskovosť bankového sektora po očistení od jednorazových vplyvov v roku 2017 medziročne rástla o 8 %. Z bankových ziskov aj naďalej ukrajuje pokles čistých úrokových príjmov, ktorý sa však v roku 2017 mierne spomalil. Za týmto spomalením stojí najmä zmiernenie poklesu úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie, rýchlejší rast úverov podnikom a pokračujúci pokles nákladovosti retailových vkladov. Na druhej strane na vývoj ziskovosti bankového sektora pozitívne vplýval pokles nákladov na opravné položky, ktoré výrazne poklesli najmä v segmente podnikov, pretože sa znížil podiel rizikových úverov.
V uplynulom roku došlo k posilneniu kapitálovej vybavenosti, keď hodnota ukazovateľa celkovej primeranosti vlastných zdrojov medziročne vzrástla z 18 na 18,6 %. Posilnenie kapitálovej vybavenosti bánk však bolo spojené najmä z rastom menej kvalitných druhov kapitálu.
Poistný sektor zaznamenal v uplynulom roku priaznivý vývoj, keď jeho ziskovosť medziročne vzrástla o 8,4 %. Zo zisku poisťovní v uplynulom roku ukrojil aj nárast nákladov na osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach a osobitný odvoz neživotného poistenia. Hoci sa solventnosť poisťovní medziročne znížila, kapitál poisťovní aj naďalej nedostatočne, pardon, dostatočne pokrýva minimálnu kapitálovú požiadavku.
Aj systém dôchodkového sporenia, tak II., ako aj III. pilier zaznamenali priaznivý rok. V systéme starobného dôchodkového sporenia pribudlo počas roka 2017 vyše 50-tisíc sporiteľov, čo je najviac za posledných 11 rokov. Aktuálne sa v II. pilieri nachádza vyše 1,4 milióna sporiteľov. Zároveň objem aktív rástol aj vplyvom zvýšenia sadzby povinných príspevkov. V správe dôchodkových správcovských spoločností bolo ku koncu roka nasporených takmer 7,6 miliardy eur. V dôsledku zmeny preferencie sporiteľov sa zvýšil podiel indexových fondov. Vplyvom vývoja na trhu bola celková vážená priemerná nominálna výkonnosť dôchodkových fondov za kalendárny rok 2017 o niečo nižšia ako v predchádzajúcom roku.
V minulom roku rástol aj záujem o III. pilier dôchodkového sporenia, keď počet účastníkov v III. pilieri dosiahol 757 000 sporiteľov. Tento nárast bol najvyšší za posledných minimálne 10 rokov. Objem naakumulovaných úspor v III. pilieri dosiahol ku koncu roka 2017 úroveň 1,92 miliardy eur. Medziročná priemerná nominálna výkonnosť za všetky doplnkové dôchodkové fondy dosiahla ku koncu roka hodnotu 3,7 %.
Nárast aktív zaznamenali aj podielové fondy, keď investovaný objem v týchto fondoch presiahol úroveň 1 miliardu eur. Oproti roku 2016 sa tempo kumulácie prostriedkov podielových fondov zrýchlilo trojnásobne. Dopyt klientov bol koncentrovaný v zmiešaných podielových fondoch, dlhopisové fondy zaznamenali naopak redemácie. Priemerná ročná nominálna výkonnosť celkovo za všetky podielové fondy v sektore tuzemské aj zahraničné bola v roku 2017 na úrovni 2,3 %, čo je taktiež mierny pokles oproti roku 2016.
Ďakujem za pozornosť.