31. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, keď sme sa rozhodli, že tento zákon po pätnástich alebo osemnástich rokoch znovelizujeme, lebo je na čom, je na tomto zákone čo opraviť, tak sme vedeli, že to bude komplikované, keďže nejak sme hovorili, skoro všetci sme rybári. Máme tu 120-členskú základňu rybárskeho zväzu a jak tu pán spravodajca povedal, že koľko rybárov, toľko názorov na určité veci. Ja len jednu takú konkrétnu vec, to, čo tu pán Fecko, čo si ty spomínal, tú konkrétnu vec, čo si dostal od rybárov, tak ten návrh, že ako to má byť v zákone, to prišlo z rybárskeho zväzu. To znamená, oni chceli to tak mať, ako to tam v tom zákone je, a iní rybári to tak nechceli mať. To znamená, že tam, kde je 120-tisícčlenná základňa, tak, samozrejme, názory sa rozchádzajú, ale pre ministerstvo, pre nás, jednoducho partnerom musí byť zväz, rybársky zväz, a to, že vnútri nie všetci s tým súhlasia, to ja si myslím, že je prirodzené, lebo proste sú špecifické prípady, keď to špecifikum si to vynúti, že proste že s tým jednotlivci tam nevedia súhlasiť.
To je dôležité, čo tu odznelo, čo povedal aj pán spravodajca, že na začiatku, keď sme začali riešiť ten zákon, tak sme chceli sprísniť, keďže štát je majiteľom, alebo jak by som povedal, rybárskeho práva, aby ten štát mal väčší dohľad na tom, že ako sa s tým narába, kto s tým narába, či dodržuje tie podmienky, ktoré musí dodržovať, a, samozrejme, tam vznikali problémy. Ale ten zákon vznikal dlho, vyše roka sme nad tým robili, sme rokovali s každým – a hlavne s rybárskym zväzom – a sme dospeli k dohode. To znamená, ten návrh, ktorý máte pred sebou, je po vzájomnej dohode, kde sme museli urobiť kompromisy aj z jednej, aj z druhej strany, ale snažili sme sa ten zákon upraviť tak, aby bol lepší, aby proste sme odstránili z toho tie veci, ktoré sme zistili počas fungovania predchádzajúcej novely, že jednoducho tá oprava by tam mala byť.
Ďakujem pekne za všetky príspevky, musím povedať, že niektoré sa týkali aj iných zákonov, ktoré nechcem ja riešiť v tomto zákone. Ja neviem, boli tam napr. tie prechodné ustanovenia, čo sa týka houseboatov. Ja nechcem riešiť v tomto zákone, či ten houseboat tam môže byť alebo nemôže byť, to rieši iný zákon. Ja chcem riešiť to, či z toho houseboatu sa dajú chytať ryby alebo nedajú chytať ryby a pri akých podmienok by sa mali chytať ryby. To znamená, že to je obsah tohto zákona.
Boli tu také dve také konkrétnejšie veci, alebo bolo tu viac, ale tie posledné, na čo sa, čo mi utkvelo teraz, to bola tá chránená rybia oblasť, ktorá môže byť vyhlásená v stupňoch štyri a päť, ale môže byť aj vyhlásená aj v územiach s nižším stupňom ochrany, a pri takýchto oblastiach je lov rýb zakázaný a môže ho vykonávať len užívateľ po súhlase ministerstva životného prostredia a až po udelení výnimky podľa zákona o ochrane prírody, krajiny. To znamená, že nemôže tam bivakovať, nemôže tam skladať oheň a proste rôzne veci tam robiť. Jednoducho, na čo dostane povolenie, to môže robiť a všetko je to podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. To znamená, nemôže tam robiť hocčo.
Užívateľom rybárskych revírov nie je len Slovenský rybársky zväz. Samozrejme, sú to aj iné organizácie. Sú to lesy SR, vojenské lesy, Slovenský vodohospodársky podnik, sú to školy a tak ďalej. Samozrejme, Slovenský rybársky zväz je najväčší. Má to, jak tu odznelo, obrovskú tradíciu, od roku 1926. Má vybudovanú organizačnú štruktúru, siete, 17 rybochovných produkčných zariadení a 120-tisícovú členskú základňu, tak, samozrejme, že sú dominantou na tomto trhu, keby som to tak nazval. Takže oni sú prirodzene naším veľmi dôležitým partnerom pri tvorbe tohto zákona.
Takisto veľmi ťažko vyriešime ten problém, čo si ty hovoril, pán poslanec, ohľadne toho, že koľko je kormoránov, koľko je, lebo to je takisto jak medvede, hej, že poľovníci hovoria toľko, ochranári toľko, nikdy sa nedohodnú, dovtedy, kým proste sa nestanoví nejaký orgán, ktorý explicitne povie, že koľko toho je, proste nejakým spôsobom, ktorý stanovíme a tak to bude fungovať, čo by bolo dobré.
Čo sa týka rybárskej stráže, to postavenie tej rybárskej stráže je silné hlavne z dôvodu, že ten strážca je verejným činiteľom a, samozrejme, pri praxi tak dochádza k stretu s rôznymi ľuďmi, takže preto má tie právomoci. Poviem úprimne, že to je vždy háklivá situácia, že aké právomoci dostane takýto strážca, ale v rámci toho medzirezortného pripomienkovacieho konania, my sme tieto práva, aké by mal mať a čo by mal absolvovať a jaké znalosti by mal ovládať alebo proste aké by mal mať danosti k tomu, aby mohol vykonávať takúto činnosť, sme konzultovali s ministerstvom vnútra, s ministerstvom spravodlivosti a s Generálnou prokuratúrou. A keď so všetkými sme sa dohodli na tom, že čo by mal mať, jaké právomoci by mal mať ten strážca, tak to sa napísalo do tohto zákona a že cez aké skúšky má prejsť, tak to je v tej vyhláške. To ste dostali tiež, takže tam to je, že čo by tam malo byť.
A to, že to pytliactvo je pomerne na nízkej úrovni, to je práve preto, lebo všetci vedia a sa to rozšírilo a proste už je to tak v povedomí, že títo správcovia alebo strážcovia majú celkom veľké právomoci na to, aby tú vec ochránili, čo majú ochrániť. A ja súhlasím s pánom Feckom v tom, že mali by sme to zjednotiť, mali by sme to aj upraviť aj inde. A keďže pripravujeme zákon o ochrane prírody, tak pravdepodobne aj tam sa s tým budeme zaoberať, budeme užšie spolupracovať aj s ministerstvom vnútra práve preto, aby tie environmentálne delikty sme vedeli oveľa intenzívnejšie riešiť.
Takže asi toľko k tej vyhláške, vlastne tej stráži. Tá stráž funguje od roku 1962. Takže to má tiež svoju tradíciu, nevymysleli sme to teraz my, ale boli tam také veci, ktoré sme museli ubrať práve po konzultáciách s Generálnou prokuratúrou, kde sme už prechádzali do iných ustanovení Trestného zákona, na ktoré už by nemali mať právo. To znamená, že ja si myslím, že týmto zákonom práve že sa to vyčistilo, že aké majú mať práva a právomoci títo ľudia, ktorí sú, ktorí sú členom rybárskej stráže.
Takže tento zákon, musím povedať, sme po prvom čítaní, ešte máme 30 dní na to, aby sme nejaké veci vyriešili, ktoré tam treba dať. Ale v každom prípade; alebo ktoré uznáme, že ešte môžu vylepšiť tento zákon. Ale jednu vec musím vám povedať, že tu nikdy nebude všeobecná zhoda, lebo je tu strašne veľa záujmov miestnych, osobných a tak ďalej a tak ďalej, ktoré nevieme vo všetkým vyjsť v ústrety. Musíme nájsť to, čo je rozumné a čo je dobré, a hlavne, aby sme udržali to rybárstvo a chov rýb, naše rieky a jazerá plných rýb aj do budúcnosti.
Je veľmi dôležité, tento zákon rieši aj ochranu vôd, to znamená, že tam, kde je vodohospodárska chránená oblasť, tam zakazujeme určité používanie určitých chemických návnad. To znamená, že riešime rôzne veci v tomto zákone také, ktoré si myslím, že sú veľmi dobré. A budem rád, keď dospejeme k takému názoru alebo k takému návrhu, ktorý aj v druhom čítaní, dúfam, že aj v prvom čítaní, ale aj v druhom čítaní dostane podporu. Ja si myslím, že ten zákon vylepšuje ten stav, ktorý momentálne tu máme.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, spravodajca.

Ďakujem pekne za slovo. Ja na záver len v krátkosti ozaj. Sami máte možnosť vidieť, že je tu snaha veľká dosiahnuť voľačosi, čo bude prospešné pre obidve strany, či už pre štát, alebo samotných rybárov.
Chcem vás poprosiť z tohto miesta na základe dnešnej rozpravy, ktorá prebehla, aj včerajšej, o podporu o jedenástej pri hlasovaní tohto zákona v prvom čítaní. Pretože ten priestor do druhého, tretieho čítania bude využitý ozaj, aby sa odstránili niektoré veci alebo niektoré veci pridali, ktoré, potrebné k tomu, aby ten zákon bol prospešný pre nás všetkých.
Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 938. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 991.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister životného prostredia, máte slovo, aby ste vládny návrh zákona uviedli.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je zapracovanie zmien, ktoré vyplynuli z požiadaviek Európskej komisie na doplnenie a spresnenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o priemyselných emisiách a v platnom znení.
Návrh zákona ďalej obsahuje úpravy, ktorými sa rieši požiadavka na uzavretie skládok odpadov, vyplývajúca z prehraného súdneho sporu pred Súdnym dvorom Európskej únie a z konania o porušení povinností o fungovaní Európskej únie.
Navrhovanými úpravami sa rieši možnosť uzavretia skládky odpadu alebo jej časti v prípadoch, keď preukazovanie práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu alebo práva k stavbe je prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím vo veci samej.
Návrh zákona obsahuje aj úpravy, ktoré vyplynuli z poznatkov z aplikačnej praxe. Ide najmä o jednoznačné vymedzenie zverejňovania obsahu informačného systému, presunutie sankcie za správne delikty, ktorého skutkovou podstatou je nepodanie žiadosti o vydanie alebo zmenu integrovaného povolenia na výzvu inšpekcie do vyššej sadzby pokút a úpravy procesných postupov integrovaného povoľovania.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Kvorkovi.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Za klub SaS, pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, rada by som sa tiež v krátkosti vyjadrila k tomuto návrhu zákona a doplnila aj informácie, ktoré pán minister v svojej úvodnej reči neuviedol, ale sú dôležité. A pre úplnosť chcem povedať, že v písomnej časti táto informácia je napísaná a týka sa práve aj dôvodu, jedného dôvodu, pre ktorý bola táto novela zákona pripravená.
Išlo vlastne o to ako z aplikačnej praxe rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, kde Slovenská republika prehrala súdny spor ohľadom prevádzkovania skládky odpadov Žilina-Považský Chlmec, kde nebol plán úpravy skládky a bez toho, aby bolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či táto skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke na základe schváleného plánu úpravy a Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice. A z týchto dôvodov Súdny dvor rozhodol a vyhlásil, že Slovenská republika si tým, že dovolila prevádzkovanie skládky odpadov Žilina-Považský Chlmec bez plánu úpravy skládky a bez toho, aby bolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či táto skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke na základe schváleného plánu úpravy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z čl. 14 písm. a) až c) smernice Rady o skládkach odpadov. Slovenská republika je povinná nahradiť trovy konania. Výška týchto trov tam nebola uvedená.
Chcem však povedať, že k tomuto konaniu bude pravdepodobne nasledovať ďalšie konanie, a to je konanie o udelení pokuty, ktorú bude platiť slovenská strana a tieto pokuty môžu byť vo výške, penále vo výške 6 793 eur za každý deň omeškania a paušálnu pokutu vo výške 743 eur 60 centov za deň pri zachovaní minimálnej celkovej výšky 939-tisíc eur za každý deň omeškania. Čiže znamená to, že tieto penále a pokuta sa môžu vyšplhať do miliónových výší a to z dôvodu zanedbania povinnosti a nesprávneho konania orgánov štátnej správy na slovenskej strane.
Z toho dôvodu by som chcela poukázať na to, že táto skládka nebola jediná. Možno bola jedna z mála, z ktorých bolo podanie na Súdny dvor, ale kandidátov na takéto okolnosti a tieto prípady na Slovensku máme oveľa viacej a tým by som sa rada venovala a vymenovala aspoň niektoré z nich. A poukázala na to, že konanie, resp. nekonanie štátnych orgánov vo veci ochrany životného prostredia na Slovensku sú niekedy katastrofálne, neodborné, poškodzujúce životné prostredie a v konečnom dôsledku aj štátny rozpočet. A ešte môžem dodať aj poškodzujúce zdravie obyvateľov.
Chcem poukázať to na konkrétnych príkladoch. Napríklad len v Bratislavskom samosprávnom kraji ide o skládky odpadu v Podunajských Biskupiciach, mestskej časti Bratislavy Podunajské Biskupice, v Ivanke pri Dunaji, v Moste pri Bratislave, ale aj niekde inde, napríklad jedna z neslávnych skládok v Hlohovci. Vymožiteľnosť práva a postih úradov, ktoré konajú v rozpore zákonov a v rozpore zákonov o vodách, rozpore zákonov o odpadoch a v neposlednom rade práve v rozpore s zákonom o integrovanom povoľovaní a kontrole, prevencii znečisťovania. Tieto skládky sú prevádzkované bez príslušných povoľovaní a v kapacitách, ktoré spĺňajú kritériá prílohy tohto zákona, kedy by mali mať integrované povolenie.
Tento zákon, ktorý ste, pán minister, predložili, rieši niektoré prípady, sprísňuje niektoré postupy pri skládkach, ktoré už majú povolenie vydané, avšak nič nerobíte kvôli tomu, že ako majú orgány postupovať v prípade, že skládka je prevádzkovaná a mala by mať integrované povolenie. Neupravujete, resp. možno v zákone sa to nedá, pretože vymáhateľnosť práva a dodržiavanie zákonov je elementárnou povinnosťou a slušnosťou orgánov štátnej správy, ale váš rezort v tejto oblasti koná veľmi málo a nefunkčne. A dovolím si povedať, že v niektorých prípadoch aj účelovo a tieto povolenia, rozhodnutia, kontroly úmyselne bagatelizuje, čím sa dopúšťa ohrozenia životného prostredia na hranici trestného činu.
Čiže z tohto dôvodu vás, alebo sa obraciam na vás s návrhom, aby ste doplnili tento návrh zákona práve v povinnosti, aby úrady štátnej správy, Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá má v kompetencii ako integrovaný špecializovaný úrad, práve je to jej úloha pri vydávaní povolení, aby takéto skládky, o ktorých vieme, ktoré sú zmapované, aby proaktívne v lehote, ktorú určíte, ale nemala by to byť dlhšie ako pol roka, vykonala kontroly a nariadila týmto prevádzkovateľom alebo vlastníkom pozemkov, ktorí, na ktorých sa prevádzkuje takáto skládka, aby dali do poriadku jednak povoľovací proces, ale jednak v prvom rade aby boli zabezpečené opatrenia na ochranu životného prostredia, zastavenie týchto prevádzok, resp. ich úprava.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ? (Reakcia ministra.) Áno? Nech sa páči.