31. schôdza

9. 5. 2018 - 18. 5. 2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

9. 5. 2018 o 18:03 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 18:03

Denisa Saková
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa na rok 2018 stanovujú pevné sumy zvýšenia výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku. Podľa súčasného znenia zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa dôchodky z výsluhového zabezpečenia od 1. júla 2018 majú zvyšovať o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Na základe tohto mechanizmu by sa tieto dôchodky zvyšovali o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom, ktoré aktuálne predstavuje 0,8 %. Na ich zvýšenie sa však nevzťahuje prechodné ustanovenie zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 dôchodková dávka sa zvyšuje najmenej o pevnú sumu určenú o 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej sociálnou poisťovňou. Pre dôchodky z výsluhového zabezpečenia teda toto percentuálne zvyšovanie pevnou sumou neplatí a preto by ich dôchodky boli zvyšované nižšími sumami ako ostatné dôchodky. Z tohto dôchodku silové rezorty v roku 2018 pristúpili k zvyšovaniu dôchodkov z výsluhového zabezpečenia pevnou sumou, pričom boli zohľadnené možnosti osobitných účtov. Ďalej sa návrhom zákona navrhuje aj, čo sa týka z podnetu odborových organizácií vypustenie ustanovení o kúpeľnej starostlivosti, podľa ktorých policajti alebo profesionálni vojaci a poberatelia výsluhového dôchodku, ktorí dovŕšili vek 55 rokov alebo ich služobný pomer trval najmenej 30 rokov uhrádzajú za kúpeľnú starostlivosť v letnom období 5 % z ceny kúpeľného poukazu. Vypúšťa sa aj ustanovenie, podľa ktorého je možné poskytnúť kúpeľnú starostlivosť indikovanú pre tú istú skupinu chorôb len raz za dva roky. Tieto úpravy nepriniesli významnejší finančný efekt a skôr ukázali sa ako obmedzujúce. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

9. 5. 2018 o 18:03 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:06

Peter Šuca
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ctené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona tlač 941. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predseda, otvorte prosím rozpravu k predmetnému bodu rokovania.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

9. 5. 2018 o 18:06 hod.

PaedDr.

Peter Šuca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:07

Gábor Grendel
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, práca v ozbrojených zboroch nie je žiadna sranda. Policajti, hasiči, ale aj príslušníci iných zložiek nasadzujú dennodenne svoj život a zdravie v prospech nás ostatných. Pracujú v strese, pod tlakom a často nie úplne vľúdnych podmienkach. Nezarábajú horibilné sumy, nebývajú v luxusných štvrtiach, nechodia na drahé dovolenky. Ako dokáže štát kompenzovať túto obetavosť? Jeden z mála nástrojov sú sociálne istoty, napríklad výsluhový dôchodok, teda istá forma odmeny za odpracované roky v danom rezorte. Pretože, keď po 30 rokoch ste už úplne vyčerpaný napríklad z policajnej alebo hasičskej práce, nie je úplne jednoduché začínať od nuly. Nájsť si novú prácu, keď ste 30 rokov...
===== ... jeden z mála nástrojov sú sociálne istoty napríklad výsluhový dôchodok teda istá forma odmeny za odpracované roky v danom rezorte. Pretože keď po 30 rokoch ste už úplne vyčerpaný napríklad z policajnej alebo hasičskej práce nie je úplne jednoduché začínať od nuly, nájsť si novú prácu keď ste 30 rokov vyšetrovali lúpežné prepadnutia, vraždy alebo ste hasili požiare a zachraňovali životy. Návrh na toto jednorazové zvýšene výsluhových dôchodkov je preto podľa mňa správny zaslúžený a je hodný podpory. Ale, čo sa mi zdá menej správne a zaslúžené je, že sa štát takto nespráva ku všetkým výsluhovým dôchodcom, čo sa mi zdá menej správne a zaslúžené je, že štát urobil žobrákov zo skupiny hasičov, ktorí do výsluhového dôchodku odišli v rokoch 2008 až 2010. Čo sa mi zdá menej správne a zaslúžené je, že štát donútil skupinu približne 70 bývalých hasičov, ktorí už medzičasom dosiahli dôchodkový vek, aby sa pokúsili vyžiť zo 170 eur mesačne. Prečo o tom hovorím dnes na tomto mieste. Pretože by sa táto do očí bijúca nespravodlivosť dala raz a navždy vyriešiť práve pri tejto novele zákona. Stačil by jednoduchý pozmeňujúci návrh len by to koalícia musela chcieť alebo vy by ste to museli chcieť pani ministerka. Dnes máte tú moc pre tých dôchodcov niečo urobiť, niečo čo im vráti istotu, že sa už nikdy nezopakuje to čo sa im stalo začiatkom tohto roka. A čo sa im stalo to budem ilustrovať na jednom konkrétnom príklade.
Dnes 67 ročný pán Pavol Žatko odpracoval pre zložky ministerstva vnútra ako policajt a hasič 26 rokov. Potom odišiel do civilu a mimo rezortu odpracoval ďalších 16 rokov. Dohromady teda odpracoval 42 rokov počas, ktorých odvádzal dane a odvody. Za 26 rokov odslúžených v zložke ministerstva vnútra mu bolo priznaný výsluhový dôchodok 520 eur a za 16 rokov odpracovaných mimo rezortu 172 eur, dohromady teda poberal do konca minulého roka 692 eur mesačne. Výsluhový dôchodok dostával od ministerstva vnútra a starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Problém nastal v novembri minulého roka keď pán Žatko dostal list, v ktorom mu ministerstvo vnútra oznamuje, že začína voči nemu správne konanie vo veci odňatia výsluhového dôchodku a odňatia jeho výplaty od 1. januára 2018. Potom o mesiac neskôr v decembri 2017 poslalo ministerstvo vnútra už rozhodnutie, ktorým oznamuje, že po prvé odníma pánovi Žatkovi výsluhový dôchodok a to už od apríla 2013 a zastavuje ďalšie vyplácanie výsluhového dôchodku od 1. januára 2018. Inými slovami podľa tohto rozhodnutia by mal pán Žatko vrátiť štátu výsluhový dôchodok od toho apríla 2013 po december 2017 vo výške 28 500 eur a od januára tohto roka by sa mal rozlúčiť s výsluhovým dôchodkom 520 eur a vyžiť zo starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne vo výške 172 eur.
No a nebola to nejaká teoretická hrozba ono sa to naozaj stalo realitou od januára tohto roka ministerstvo vnútra prestalo vyplácať výsluhový dôchodok pánovi Žatkovi a ďalším asi 70 bývalým hasičom, ktorí odišli do výsluhového dôchodku v rokoch 2008 až 2010. A odvtedy pán Žatko dostal 172 eur mesačne zo Sociálnej poisťovne a z ministerstva vnútra nič. Tento problém súvisí s výkladom § 143t zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a tento paragraf začal platiť v januári 2009 teda pol roka potom čo pán Žatko odišiel do výsluhového dôchodku. Od tohto dátumu je v zákone veta podľa ktorej citujem: "Hasičovi, ktorý v období 2008 až 2010 odišiel do výsluhového dôchodku a neskôr požiadal o starobný dôchodok zaniká nárok na výsluhový dôchodok a to odo dňa priznania starobného dôchodku.". Koniec citátu. Výklad zákona, ktorý ministerstvo vnútra uplatňuje na pána Žatka a jeho kolegov by bol pochopiteľný v jednom jedinom prípade keby Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok pánovi Žatkovi za všetky odpracované roky nielen za 16 rokov mimo ministerstva vnútra ale aj za 26 rokov v službách polície a hasičov. Je predsa nemysliteľné, aby niekto po 42 odpracovaných rokoch dostával dôchodok len za 16 odpracovaných rokov. Lenže presne to sa stalo v januári tohto roka a vo februári tiež aj v marci. 170 eur, to nie je ani výška tzv. minimálneho dôchodku.
Až po opakovaných verejných vystúpeniach pána Žatka sa situácia zmenila, zmenila sa za pôsobenia pána Druckera ale neviem či sa to nepripravovalo ešte za pána ministra Kaliňáka to naozaj neviem, každopádne peniaze boli pánovi Žatkovi a zrejme aj ostatným 70 bývalým hasičom vrátené fajn, a nikto od nich nevymáha tie zhruba 30 tisícové sumy za dovtedy vyplatené výsluhové dôchodky. Lenže títo ľudia nemajú v rukách žiaden papier, majú rozhodnutie z decembra minulého roka, že im tie peniaze nepatria, potom im tá platba bola zastavená, v apríli vrátená a dnes nemajú v rukách žiadne rozhodnutie, že teda berieme späť, že sa začalo správne konanie a vlastne náš výklad zákona bol nesprávny. Nikto teda dnes nevie týmto ľuďom garantovať, že sporný paragraf 143t tohto zákona si opäť niekto nevysvetlí po svojom a nemyslím si, že je to nejaký minister, pretože žiaden minister by takto nešiel proti hoci len skupine 70 hasičov ale predsa len v tom zbore to malo svoj ohlas. Ale tí ľudia jednoducho nemajú istotu, že sa to znovu nezopakuje. Preto vás chcem pani ministerka naozaj v dobrom požiadať, aby ste sa zo svojej pozície zasadili o zmenu tohto stavu, či už vypustením § 143t z tohto zákona alebo inou cestou po dohode so Sociálnou poisťovňou, ale pokúste sa prosím urobiť niečo preto, aby táto skupina bývalých hasičov už nemusela žiť v neistote.
Dohodnite to prosím vo vládnej koalície a ja za seba hovorím, že urobím všetko preto, aby takýto pozmeňujúci návrh ak príde či už vo výboroch alebo v rámci druhého čítania v pléne, my to za opozíciu určite podporíme. Rozumiem politickej realite, je mi jasné, že opozičný návrh by neprešiel v poriadku, nech s tým prídu vaši kolegovia ale prosím neodkladajte to, lebo ide o ľudí, ktorí poviem to eufeministicky už nie sú v produktívnom veku. Sú to starší ľudia, nezaslúžia si takúto neistotu a nerobí im to dobre. To čo žiadajú nie je žiaden nadštandard, pýtajú si len to čo si za odpracované roky zaslúžia. Tak buďme aspoň v takýchto otázkach na jednej lodi. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

9. 5. 2018 o 18:07 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:17

Robert Kaliňák
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Pekný deň prajem vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, pán poslanec hovorili ste pekne a aj by som povedal tak emotívne, ale boli ste zároveň konštruktívny preto si nedovolím, aby toto vystúpenie bolo nejakým začiatkom boja. Ale musíme vrátiť trošku späť, pretože prezentovali ste zase len jednu stranu mince a to je problém tohto prípadu. Pretože v tomto prípade zákon hovoril jasne a vysvetlím vám celú tú situáciu, ktorú to vlastne spôsobilo, že vlastne prečo tá úzka skupina prečo iba 80 hasičov sa do tohto problému dostalo, mnohí naozaj nevinne z nich. Ten problém vznikol v tom, že oni pre rezort vnútra neodpracovali 27 rokov, pretože hasiči pod rezortom vnútra kedysi neboli. Aj keď je to 150-ročná tradícia hasičský záchranný zbor existuje iba od roku 2002. Postupom času sme začali posúvať hasičov z civilného dôchodkového systému do dôchodkového systému ozbrojených zborov, dodnes sa to stretáva s obrovskou kritikou predovšetkým u tých čo s naozaj ozbrojení i keď hasiči majú tiež vodné delá ale to sa nie vždy počíta. A v práve existovalo prechodné obdobie v ktorom museli financovať a doniesť tiež nejaké peniaze pretože Sociálna poisťovňa si peniaze nechala a nedala ich do osobitného systému. Ale hasiči ich nikdy nevybrali. To keď niekto hovorí o hasičoch, že hasiči vlastne destabilizovali systém, ktorý sa hlavne do roku 2012 dostal pomerne veľkej strata ale to bolo spôsobené ako veľkým odchodom ľudí a nenáborom nových, tak existovalo prechodné obdobie, aby sa ten systém nedal zneužiť. A hlavný, prečo sa ten systém nemal dať zneužiť a to tam je v tom zákone explicitne napísané, čiže každý to vedel, že musím si vybrať buď si odpočítam civilný dôchodok za všetky odpracované roky alebo si dám hasičský dôchodok. A bolo napísané, nemôže mať obidva, jednoducho nemôže mať započítané tie isté roky aj v jednom systéme aj v druhom, pretože predtým to bolo na národných výboroch potom na okresných úradoch atď. boli systémy až do zriadenia samotného zboru a v rôznych podobách závodné útvary. Keby ste si pozreli celú kariéru mnohých ľudí, ktorí sú aj v tej 70 tak prešli rôznymi hasičskými funkciami, ktoré nie vždy súviseli vlastne tak úplne so štátom, niekedy to boli práve závodné hasičské zbory a pod. Čiže odvádzali vlastne svoje všelikde inde. A preto sme povedali, že nie je možné lebo by si ten systém poisťovňa s jedným systémom s druhým nevedela nájsť. Že tie isté odpracované roky by som si započítal dvakrát, čiže aj ten čo som odpracoval ako hasič ale de facto v civilnom zamestnaní napríklad nejakého závodného hasičského zboru, ale ktorý som si vlastne zarátal do hasičskej kariéry na ministerstve vnútra a to mu malo brániť to ustanovenie a niekde ten výklad bol nejednotný.
A v podstate preto z takého veľkého množstva hasičov, ktorí sú stovky samozrejme dôchodcovia problémom je u 70, ktorí práve v tom najťažšom období si mali vybrať jeden a následne mohli lebo keď hovoríte, že má odpracované v civile 16 rokov, ja nepoznám konkrétny prípad pána Žatka ja sa nebudem vyjadrovať, ale dnes máme rok 2018 a prechodné obdobie bolo 2008 - 2010. Čiže ak vtedy išiel do dôchodku zjavne odvtedy 16 rokov neodpracoval v civile, pretože by to nestihol a to bol ten kameň úrazu. To bol presne ten kameň úrazu, že ako sa tie zápočty robili, preto ešte v januári sa vydal pokyn, že samozrejme nikto na to nebude mať z tých hasičov, aby vrátil za tých 5 rokov, 8 rokov 30 tisíc eur, to je absolútne akože nemožné. Len zákon to hovoril a samozrejme systémy sú nastavené automaticky zákon to tak hovorí, nie je možné mať aj jeden aj druhý dôchodok zároveň z toho istého času preto jeden musí neplatiť. A teda samozrejme v prípade tohto automaticky úradníci bez toho, aby poznali nejakú fyzickú situáciu jednotlivých ľudí dávali rozhodnutie jedno za druhým. Čiže sa to okamžite zastavilo a potom sa to upravilo s tým, že áno je priestor, len tá situácia sa rieši len pre ten konkrétny čas. Čiže ja si myslím, že aj ministerstvo v tejto chvíli hľadá riešenie, že ako to upraviť lebo dneska je tá situácia napravená. Len nastala tam tá situácia, že v jeden čas proti tomu čo hovoril zákon sa vypýtali obidva dôchodky. A to je proste to, je ten problém, ktorý proste je. A dneska sa vlastne každá situácia musí zladiť, pretože sú rozhodnutia jasné kde niektorí ľudia zneužili ten systém a požiadali si o zápočet rovnakých rokov a zrazu keď to spočítate máte počet, že odpracoval 80 rokov. Tak to si myslím, že by to bolo neférové.
Podstatné je, že platia si viacej do toho systému preto tie dôchodky sú vyššie ako civilné ale to je práve preto, že tuším dokopy je to 5 alebo 6 % si platia väčšie odvody, to je niečo ako tretí pilier, tak samozrejme, že v tom súčte ten dôchodok je pochopiteľne vyšší. Problém valorizácie zákona, ktorý sa teraz preberá je jednoduchý to sa priznám, môžem to považovať aj za svoju chybu keď som bol minister, pretože som ustúpil vtedy Asociácii výsluhových dôchodcov, vtedy ja som povedal má byť valorizácia taká ako sú proste platy policajtov a tým pádom je jasné, že tak ako lebo je to priebežný systém, to znamená policajtom stúpnu platy o 2 % tak aj dôchodcom o 2 % stúpnu dôchodky pretože to je potom vyrovnané lebo si platia zároveň. Nemôžu vyť dôchodky vo väčšej valorizácii ako platy to je predsa podľa mňa regulérne a normálne. Ale vtedy dostal žiadosť, že vtedy vlastne dva alebo tri roky štátna správa nemala vôbec valorizáciu, mala nula, tak bola žiadosť, že musíme ísť civilnou cestou. No len civilná cesta samozrejme to je regulérny civilný dôchodok, má trochu iné parametre pri tom výpočte, čo sa potom prejavuje proste minimálnou valorizáciou u tých služobných, preto vlastne dochádza k takémuto systému valorizácie aj cestou tohto...
===== a normálne, ale vtedy dostal žiadosť, že vtedy vlastne dva alebo tri roky štátna správa nemala vôbec valorizáciu, mala nula, tak bola žiadosť, že musíme ísť civilnou cestou. No len civilná cesta samozrejme to je regulérny civilný dôchodok, má trochu iné parametre pri tom výpočte, čo sa potom prejavuje proste minimálnou valorizáciou u tých služobných, preto vlastne dochádza k takémuto systému valorizácie aj cestou tohto zákona, pretože to nefungovala. A ten systém sa odstránil, len to nebola niekoho konkrétneho vina, ten zákon hovoril jasne, aby nedošlo k zneužitiu systému a keď v tej časovej chránenej zóne niekto požiadal o obidva dôchodky, tak sa do toho problému proste jednoducho dostal a v tom zákone to bolo napísané jasné. To, že či to ustanovenie bolo dôležité, áno je dôležité. Neviem, či sa dá úplne odstrániť práve tom, aby nebola duplicita dôchodkov, ale v zásade to už je vec, ktorá môže dôjsť až bude tá elektronizácia, ja si teraz nepamätám jak sa to celé volá, úplne dokončená. Takže z môjho pohľadu v tomto urobilo ministerstvo vnútra dosť na to, aby sa tá situácia vyriešila, aj keď vznikol ten problém nie preto, že by konalo nejakým spôsobom aktívne ministerstvo, ale pretože sa niečo zanedbalo. To vše. Aj sú tam takí, ktorí sú absolútne na tom nevinne, že tie roky im, možno že pán Žatko je taký, že tie roky sú mimo, že si to presne poctivo vyrátali, čo som urobil ako hasič, čo som urobil ako civilný zamestnanec, to všetko sedí, ale ten paragraf ho potom hodil do tej istej skupiny ľudí neodôvodnene. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

9. 5. 2018 o 18:17 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:24

Gábor Grendel
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Už touto poslednou vetou ste vlastne znegovali čo som chcel povedať, že vlastne pán Žatko nebol ten špekulant, čiže naozaj sú prípady kedy, no a je to problém, treba to riešiť a vôbec sa nesporíme, čo som milo prekvapený.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9. 5. 2018 o 18:24 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:25

Denisa Saková
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pán podpredseda. Ja len krátka informácia pre pána poslanca Grendela, že stav sme vrátili tak, že všetky tie dôchodky od januára do marca im boli vyplatené, nikto sa s nimi nesúdi o navrátenie tých všetkých vyplatených dôchodkov za to obdobie, čo ste spomínali. Ten stav nastal kvôli tomu, že vlastne Sociálna poisťovňa mala nejaké rozhodnutie, podľa ktorej sme teda postupovali, ale vzhľadom na tento problém, ktorý sme zistili, že tu skutočne ide o veľmi veľkú sumu a že veľakrát nešlo o špekulatívnosť jednotlivých žiadateľov o výsluhový dôchodok. Čakáme spolu so Sociálnou poisťovňou na usmernenie súdnej rady, ale dôchodky sú im naďalej vyplácané. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pán podpredseda.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

9. 5. 2018 o 18:25 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:29

László Sólymos
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov je spojenie ochrany zdravia a ochrany vôd s potrebami moderného rybárstva.
Návrh zákona podporuje ochranu vôd na Slovensku vo vodných nádržiach a ich prítokov, ktoré slúžia na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V súvislosti s ochranou podzemných vôd slúžiacich na pitné účely sa ustanovuje nová kompetencia ministerstva určovať podmienky využívania týchto vôd na rybárske účely.
Návrh zákona ustanovuje aj možnosť vo verejnom záujme a pri opakovaných závažných porušeniach ustanovení doterajším užívateľom previesť rybársky revír do užívania správcovi vodného toku. Významným posunom oproti platnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie s výkonom rybárskeho práva a za neoprávnené podnikanie v osobitnom režime na ostatných vodných plochách.
Návrh zákona za účelom ochrany zdravia obyvateľstva umožňuje efektívnejšiu spoluprácu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky pri rybárskom hospodárení v lovných rybárskych revíroch s výskytom rýb, u ktorých sa preukáže prekročenie limitných hodnôt chemických látok.
Osobitná úprava je pri spôsoboch lovu rýb na pstruhových vodách, lipňových vodách a kaprových vodách, ktoré sú pri niektorých druhov rýb považované za neetické.
Návrh zákona upravuje podmienky organizovania rybárskych pretekov, ako športovej rybárskej činnosti a na kaprových vodách upravuje aj doposiaľ zakázaný lov rýb pod ľadom. Zásadné zmeny sa týkajú povinnosti a oprávnení rybárskej stráže ako verejného činiteľa, ktoré neboli v súlade s Trestným poriadkom a sprísnení podmienok za akých sa možno uchádzať o vymenovanie za člena rybárskej stráže.
Dôležité a významné zmeny nastali aj pri zakázaných spôsoboch lovu v súvislosti s plnením vedecko-výskumných úloh a prieskumných úloh držiteľmi osobitných povolení na rybolov.
Návrh zákona spresňuje základné pojmy, ktoré v praxi spôsobujú problémy a dopĺňajú sa ďalšie základné pojmy, ktoré pri aplikácii platného zákona absentujú.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schváliť do druhého čítania. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

9. 5. 2018 o 18:29 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:31

Ján Kvorka
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. dní a v gestorským výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy. ... generálnym riaditeľom pánom Dobiašom, kde sme sa dohodli, že po prvom čítaní medzi prvým a druhým a tretím čítaním, kde máme rozmedzie tých 30 až 31, 32 dní, ešte by sme sa k tomuto stretli, zavolali by sme si aj zástupcov Slovenského rybárskeho zväzu, kde by sme niektoré veci ešte upravili tak, aby sme mohli na základe tohto rybárskeho zákona, ktorý teraz prijímame, si povedať ozaj, že sme odviedli kus dobrej roboty, ktorý je v prospech ľudí, ktorí majú záujem o toto rybárstvo, ktorých baví rybárstvo a ktorí chcú sa v týchto veciach ďalej angažovať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

9. 5. 2018 o 18:31 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:31

Ján Kvorka
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, pán minister, návrh zákona o rybárstve a živnostenskom podnikaní kladie dôraz na ochranu predovšetkým pôvodného genofondu rýb, dbá na ochranu vôd a vodných ekosystémov.
Návrh zákona spresňuje existujúce pojmy a zavádza nové pojmy, ktoré v súčasnom platnom právnom predpise upravujúcom rybárstvo absentujú. Napríklad spomeniem bočná vodná nádrž, začiatok lovu, prerušenie lovu, ukončenie lovu, rybársky čln, osvetlenie miesta lovu a lov pod ľadom a iné.
Návrh zákona naďalej zachováva koncepciu subjektov oprávnených na pridelenie rybárskeho práva podľa súčasne platného právneho predpisu. V tejto súvislo však došlo k významnému posunu, ktorý oprávňuje ministerstvo odobrať výkon rybárskeho práva na rybárskom revíre užívateľovi pri jeho opakovaných závažných porušeniach na úseku rybárstva a prideliť tento revír správcovi vodných tokov Slovenskej republiky. Toto ustanovenie zakladá predpoklad na ešte vyššiu kvalitu hospodárenia v rybárskych revíroch a taktiež garantuje, že sa z rybárskeho revíru nestane vodná plocha bez akéhokoľvek režimu hospodárenia.
V súvislosti s deklarovanou ochranou pôvodného genofondu rýb návrh zákona upravuje, že zarybňovacie plány pre rybárske revíry v štvrtom a piatom stupni ochrany ministerstvo schváli až po prerokovaní s ochranou prírody.
Návrh zákona umožňuje ministerstvu efektívnejšiu spoluprácu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky. V prípade, že dôjde k prekročeniu limitných hodnôt zdraviu škodlivých chemických látok vo svalovine rýb, bude za účelom ochrany zdravia obyvateľstva vydaný zákaz konzumovania rýb ulovených v danom rybárskom revíre, o čom budú rybári prostredníctvom rybárskych poriadkov a informačných tabúľ v danom revíre informovaní.
Osobitnou úpravou prešli aj ustanovenia týkajúce sa spôsobu lovu rýb na pstruhových vodách, lipňových vodách a na vodách kaprových. V pôvodných v súčasnosti platných ustanoveniach zákona sú niektoré spôsoby lovu, lov na živú rybku alebo mŕtvu rybku, vybraných druhov rýb napríklad pstruh, hlavátka, zubáč, šťuka, väčšou časťou rybárskej verejnosti považované za neetické. Príkladom navrhovaných zmien je zákaz používať živú alebo mŕtvu rybku pri love hlavátky pri pstruhových vodách sa zaviedol zákaz používať najrôznejšie rybie pasty, alebo pri kaprových vodách z dôvodu ochrany nielen zubáča, ale aj iných dravých druhov rýb sa zaviedol zákaz používať ako nástrahu živú rybku, mŕtvu rybku, alebo jej časti s celkovou dĺžkou menšou ako 15 cm.
Pri používaní menších nástrahových rybiek sa pri love dravcov nezriedka stáva, že dochádza k ich hlbokému nasatiu spoločne s háčikom k poraneniu trávacieho traktu a následne hynutiu jedincov nedosahujúcich lovnú mieru.
Nový zákon zároveň rozlišuje pôsobnosť oprávnení držiteľov osobitných povolení na rybolov na vedecko-výskumné úlohy a prieskumné úlohy a tým im umožňuje efektívnejšie plniť úlohy potrebné pre vedu a výskum, ako aj úlohy potrebné pre štát. Významný posun je tiež zavedenie povinnosti pravidelného monitoringu migračnej priechodnosti rybolovov, nakoľko mnohé druhy rýb migrujú za účelom reprodukcie.
Zásadné zmeny sa týkajú povinnosti a oprávnení rybárskej stráže ako verejného činiteľa, ktoré neboli v súlade s Trestným poriadkom. Zároveň došlo k sprísneniu podmienok za akých sa možno uchádzať o vymenovanie za člena rybárskej stráže.
Návrh zákona upravuje podmienky organizovania rybárskych pretekov ako športovej rybárskej činnosti, nakoľko za súčasne platnej legislatívy takmer nebolo možné ani pri nadnárodných majstrovstvách zabezpečiť adekvátne podmienky vymedziť priestor a zabezpečiť plynulý chod podujatí.
Návrh zákona zároveň na kaprových vodách upravuje aj doposiaľ zakázaný lov rýb pod ľadom a to za účelom zatraktívnenia rybárstva. V tejto súvislosti treba poznamenať, že takýto lov bude možný iba na ostatných vodných plochách, ktoré budú pre tento spôsob lovu určené ako plochy, ktoré sú na to vhodné.
Posun nastal aj v prípade podnikania v osobitnom režime a na ostatných vodných plochách v tejto súvislosti bol stanovený termín podávania žiadostí do 30. 9. Pridelenie ostatnej vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime ministerstvo pridelí k 1. 1. tak, aby nedochádzalo k odoberaniu rybárskych revírov v priebehu celej rybárskej sezóny. Dôležitá zmena nastala aj v potrebe predĺženia dohody o finančnom vysporiadaní medzi doterajším užívateľom a žiadateľom. Významný posun oproti súčasnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie s výkonom rybárskeho práva a za neoprávnené podnikanie v osobitnom režime na ostatných vodných plochách.
Na záver by som chcel ešte pre ozrejmenie pamäti podotknúť, že Slovenský rybársky zväz je záujmová skupina, je to združenie, ktoré v podstate zahŕňa dokopy zhruba 200 tisíc rybárov, z ktorých z tohto čísla 200 tisíc rybárov je 99 % rekreačných rybárov a 1 % je rybárov športových. Na základe tohto by som chcel pripomenúť, že niektoré veci možno bude potrebné, pretože väčšina týchto ľudí chodí k tej vode relaxovať s rodinami, atď., nie je to za účelom voľakého si úlovku a vyriešiť niektoré veci, ktoré sa mi zdajú z môjho pohľadu veci na doriešenie hlavne čo sa týka § 4 o výkone rybárskeho práva, ďalej na lovy v lipňových vodách, kde sa týka použitie určitých druhov na dohodenie na väčšiu diaľku, a tak ďalej atď. Chcem vás informovať, že ja osobne som na tieto témy hovoril s generálnym riaditeľom pánom Dobiašom, kde sme sa dohodli, že po prvom čítaní, medzi prvým a druhým a tretím čítaním, kde máme rozmedzie tých 30 až 31, 32 dní, ešte by sme sa k tomuto stretli, zavolali by sme si aj zástupcov Slovenského rybárskeho zväzu, kde by sme niektoré veci...
=====
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

9. 5. 2018 o 18:31 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:39

Anna Zemanová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda a pán minister, kolegyne, kolegovia. Rada by som sa vyjadrila k novému návrhu zákona o rybárstve. V dôvodovej správe čítam, že predkladaný návrh zákona oproti predchádzajúcej právnej úprave má ambíciu na kvalitatívne lepšiu právnu normu, ktorá zodpovedá súčasným spoločenským pomerom a záujmom Slovenskej republiky ako na ochranu rýb a rybárskeho práva ako prirodzeného bohatstva štátu. Návrh zákona sa venuje vo významnej časti o ochrane rýb, rybárskeho práva čo súvisí s pytliactvom, ale aj zároveň vymedzuje širšie kompetencie rybárskej stráže ako verejného činiteľa, ale aj podmienok, za ktorých sa takýto člen rybárskej stráže môže stať v podstate verejným činiteľom. Chcem sa venovať niektorým plusom, ale aj rizikám, ktoré vidím v tomto návrhu zákona. Ako plusy vnímam napríklad vymedzenie pribrežného pozemku, ktorý je nevyhnutný pre výkon rybárskeho práva, pretože dnes v súčastnosti je to nedostatočne zadefinované, avšak pýtam sa, že ako je to zosúladené s vlastníckymi právami majiteľov pozemkov. Pretože pribrežný pozemok je aj časť pozemku na hranici brehu vodnej plochy rybárskeho revíru, ktorý je nevyhnutný na výkon rybárskeho práva. Čiže je sa pýtam, ako toto je doriešené v situáciách, kedy vodné plochy v minulosti vznikli na súkromných pozemkoch, ktoré do dnešného dňa napríklad sú vedené v katastri ako lúky a pasienky, ale pritom sú to bagroviská a vodné plochy, ktoré ich pozemky sú vo vlastníctve súkromných osôb. Čiže tu tieto veci nie sú dotiahnuté a myslím si, že malo by to byť aj predmetom rokovania ohľadom zosúladenia tých pozemkových povinností, o ktorých tu hovoríme už niekoľko týždňov, ako sú vlastne neusporiadané pozemky na Slovensku a týka sa to aj takýchto vodných plôch, ktoré boli, dá sa povedať vytvorené, umelo vytvorené na súkromných pozemkoch a do dnešného dňa nie sú usporiadané. Ústava hovorí, že rybárske právo patrí štátu, ale vychádza z toho, že podzemné vody, ale aj vodné toky sú vo vlastníctve štátu a to v podstate ide aj prirodzene o tom, že tie ryby, ktoré tam žijú, je nedeliteľnou súčasťou tohto vlastníctva. Čiže v dôsledku tohto je to štát, ktorý spolu s vlastníctvom preberá zodpovednosť za ochranu, chov a lov, lov rýb. Základným ale aj administratívnym článkom, ktorému štát zveruje dispozíciu s rybárskym právom je ministerstvo a toto ministerstvo vlastne deleguje výkon rybárskeho práva na obce alebo respektíve mestské časti Bratislavy alebo hlavného mesta, ktoré proste určujú, potom vydávajú tieto rybárske, rybárske povolenia. Niektoré, niektoré činnosti ku oprávnenie udelenie rybárskeho práva si ministerstvo ponecháva a je to vlastne na vodných tokoch pretekajúcich cez lesný majetok štátu alebo vo vojenských obvodoch a tuná ministerstvo môže prideliť toto rybárske právo organizáciám, ktoré spravujú tieto vodárenské nádrži. Taktiež niektorým aj ustanovizniam ako odborným, odborným školám. Pritom platí pravidlo, že môže byť len jednej organizácii určené to rybárske právo. Tuná vidím trošku aj komplikáciu práve s tými miestami, kde vodný tok prechádza napríklad lokalitami, kde je lesný majetok štátu a ako tam bude organizované tento, tento výkon. Bolo tu spomenuté Slovenský rybársky zväz. Ja viem, že je to rokmi zaužívané, že na Slovensku to tatko fungovalo a že členmi tohto rybárskeho zväzu sú tisíce ľudí, ale treba si uvedomiť aj to, že naozaj je to vlastne ako keby delegovanie výkonu štátnej správy alebo záujmov štátu mimovládnej organizácie združeniu právnických ale aj fyzických osôb a je toto nový zákon, že či úplne je to, je to takto dobré, aj keď viem teda to zvykové právo tuná, tuná je, ako bolo povedané, že naozaj sú to veľké množstvá ľudí. Ale v podstate nútime nejakého človeka, ktorý chce sa stať rybárom, byť členom nejakého združenia a len prostredníctvom takéhoto členstva môže dostať napríklad povolenie na chytanie rýb. To znamená, že ešte je tam teda možnosť, že oprávnenie alebo výkon rybárskeho práva môžu získať vlastníci pôdy, avšak ide len o právnické osoby. Takže pýtam sa v súvislosti s tým, čo som povedala v úvode svojho, svojej, svojho príspevku a čo tie fyzické osoby, vlastníci, ktorí vlastnia tieto pozemky, na ktorých si štát ide vykonávať svoje ústavné právo, kde je ich ústavné právo, aby napríklad oni mali právo tam mať to oprávnenie osobitné, ktoré by ministerstvo životného prostredia im podľa mňa malo vydať takéto oprá aj bez toho, aby museli byť členmi nejakého rybárskeho združenia. Myslím si, že to by bolo spravodlivé a minimálne táto krivda by im bola odstránená, ak nechcú byť členmi nejakého rybárskeho združenia a sú vlastníkmi takéhoto pozemku, aby mali možnosť získať toto rybárske oprávnenie aj mimo tých ostatných povinností. Čiže navrhujem, aby medzi tie oprávnenia ministerstva vydať ten rybársky lístok diplomatickým zborom a iným osobám, ktoré sú tam zadefinované v zákone, aby sa tam priradili aj títo vlastníci pozemkov pod takýmito vodnými plochami, ktoré nie sú majetkoprávne usporiadané a na ktorých štát si ide uplatňovať svoje ústavné právo k rybárstvu. Taktiež sa tu hovorí o tom pribrežnom pozemku. V dôvodovej správe uvádzate, že v prípade, že je vlastník, prípadne nájomca pribrežného pozemku umiestnením označenia rybárskeho revíru obmedzený vo výkone vlastníckeho práva, má právo náhrady od užívateľa. Navrhuje sa otázku tejto náhrady riešiť dohodou, pokiaľ k nej nepríde, rozhoduje o nej súd. Tak je to tiež v rámci tých nejasných vlastníckych vzťahov, ktoré v súčastnosti máme, myslím si, že tento bod by si asi zaslúžil trošičku lepší výklad, respektíve úpravu v nejakom vykonávacom predpise, pretože tu už vlastne dopredu sa prejudikuje, že zrejme takýmto dohodám nedôjde a bude tam, budú tieto situácie riešiť sa súdom. Čiže dávame tuná do zákona čosi, kde sa už predvída, že budú súdne spory. Taktiež v súvislosti s týmito pribrežnými pozemkami sa hovorí, že je, ustanovuje sa vlastne 5 metrov, kde je právo prístupu na výkon rybárskeho práva. Myslím si, že toto je správne, rozumné, platí to aj pri moriach alebo podobne, kde teda prístup k vode má byť zabezpečený, avšak pýtam sa, čo s tými, s tými chatármi, čo s tými hausbótmi, ktorí v súčasnosti majitelia majú urobené oplotenia až do vodnej plochy, majú prenajatú časť vodnej plochy napríklad na zdrží na Dunaji alebo na iných vodných plochách a majú svoje stavby rôzne móla a iné až do vodnej plochy. Tu mi chýba v tom návrhu zákona vlastne úprava, čo s týmito stavbami a by som navrhla pán minister, aby ste sa zamysleli nad tým, ako to doplniť a zosúladiť možno aj so stavebným a vodným zákonom, aby bolo v prechodných ustanoveniach doplnené nejaké prechodné obdobie, dokedy budú musieť títo majitelia týchto stavieb, ak to tak môžem povedať alebo prekážok, tieto prekážky odstrániť tak, aby vlastne tá pribrežná zóna bola naozaj otvorená a ten prístup k vode umožnený. Sú to rôzne jazerá, pôjdete na Senecké jazerá alebo na Košariská Dunajskej Lužnej, tak ako nemusíte ani veľmi hľadať a budete vidieť, o čom, o čom hovorím. Takže čo sa týka následne ešte toho § 8, kde sa uvádza pojem lovný rybársky revír. Hovorí sa tu o tej svalovine, že môže byť napadnutá rôznymi chemickými alebo nejakými inými ďalšími nebezpečnými látkami, ktoré, ktoré môžu poškodzovať zdravie, keď sa bude toto mäso rybie konzumovať, avšak čo ja teda ako považujem za správne, že konečne toto sa dostáva do zákona. Avšak nevidím to úplne dobre dostatočne zadefinované. Pretože tuná aby len tabuľkou bolo niekde označené, že lovný rybársky revír a treba ho označiť dodatkovou tabuľou, na ktorej je uvedené dôvod, že sa zakáže ryby pochádzajúce z príslušného rybárskeho revíru konzumovať, sa mi zdá nedostatočné vzhľadom na to riziko, ktoré môže spôsobovať konzumácia takýchto rýb, pretože už často len malé množstvá takýchto nejakých ťažkých kovov alebo nebezpečných látok môže spôsobovať ťažké ujmy na zdraví. Taktiež ten mechanizmus, ktorý tuná je navrhnutý, myslím, že by mal byť trošičku prísnejší, malo by to byť striktne uvedená povinnosť minimálne raz za rok, aby ten správca toho rybárskeho revíru vykonávala proaktívne túto kontrolu, nie len náhodne Štátna veterinárna a potravinová správa, ktorá keď zistí prekročenie limitných hodnôt, tak oznámi to ministerstvu životného prostredia, to sa mi zdá veľmi kostrbaté a na to o aké riziká naozaj v našich vodách žiaľ ide, tak je to nedostatočné. Čiže navrhujem, aby bolo to povinnosťou toho správcu rybárskeho revíru pravidelne robiť tieto analýzy a tieto analýzy musia byť verejne dostupné. Musia byť verejne dostupné automaticky minimálne na stránke príslušnej obce, ktorá vydáva tieto rybárske, rybárske lístky. Aby každý jeden, ktorý si aj zakúpi jednodňový lístok, vedel, že keď pôjde na Malý Dunaj alebo pôjde na Hornú Nitru alebo pôjde chytať kapre na Zemplínsku Šíravu, že tieto, tieto ryby sú nekonzumovateľné. Ja mám dneska to takto nie je a môže sa stať, že naozaj aj pri predaji cez ulicu si ľudia vlastne v domnienke, že majú zdravú, čerstvú rybu, konzumujú nebezpečné látky a v tejto súvislosti pán minister by som vás naozaj chcela požiadať, aby ste hlavne v lokalitách, kde sú známe environmentálne záťaže, ktoré znečisťujú podzemné vody, aby boli stanovené tie zoznamy znečisťujúcich látok, ktoré sa môžu dostávať do sedimentov tej sedimentov rieky, respektíve môžu sa nachádzať aj v rozptyle ...
===== environmentálne záťaže, ktoré znečisťujú podzemné vody aby boli stanovené tie zoznamy znečisťujúcich látok, ktoré sa môžu dostávať do sedimentov tej sedimentov rieky, respektíve môže sa nachádzať aj rozptýlené v tej vode a tieto ryby nielen tie kaprovité, ktoré žijú v bahne ale možno nie som v tomto zas taký úplný špecialista a možno aj nejaké tie dravé ryby môžu obsahovať tieto znečisťujúce látky. Čiže nikde v zákone nie je odkaz na to, že čo sú to tie limitné hodnoty, čo sa budú aké ukazovatele kontrolovať. Aby to neskončilo ako pri pitnej vode, že budú len päť ukazovateľov a síce v podzemnej vode máme toxický kokteil ale tých päť ukazovateľov je v poriadku a tvárime sa, že všetko je v poriadku, takže toto, by som vás chcela poprosiť, aby ste naozaj upravili, to znamená, aby boli jasne špecifikované aké látky kde v ktorom vodnom revíre budú kontrolovať a aby automaticky sa robili tie minimálne ročné kontroly a aby tieto kontroly výsledky analýz boli dostupné a povinne zverejňované na stránkach obce a ministerstva. Ďalšie máme tuná v § 12 sa hovorí o love rýb v rybárskych revíroch a v odseku 12 sa to týka chránených území. V texte návrhu zákona sa hovorí, že ten odsek 12, že ak sa rybársky revír alebo jeho časť nachádza v chránenom území s piatym stupňom ochrany, musí mať užívateľ pre potreby výkonu rybárskeho práva udelenú výnimku podľa osobitného predpisu. Tu chcem poukázať na rozpor so zákonom o ochrane prírody pretože v tomto zákone už od tretieho stupňa ochrany je zakázané pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastaveného územia obce. Ale aj táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb a tak ďalej, čiže to sú činnosti, čiže ten rybár určite ide mimo náučného chodníka, určite tam táborí a niekedy stanuje, alebo bivakuje a často si robí aj ohník, čiže ja viem, že to v tom pôvodnom návrhu bolo už od tretieho stupňa sa to v rámci rozborového konania neviem akého ste akceptovali túto zmenu len na piaty stupeň, ale momentálne tak ako je to znenie, je to v rozpore s platným zákonom o ochrane prírody, takže toto rozhodne treba dať do súladu. Otázny bod je aj § 23 rybárska stráž. Rybárska stráž fungovala za podobných v nejakom podobnom režime ako to navrhujete teraz avšak tak ako to je, možno sme sa s tým v minulosti, ono to fungovalo nejako ale teraz keď predkladáte nový návrh zákona tak samozrejme si tie ustanovenia čítame ako keby to bola nejaká nová vec. No nezdá sa mi celkom úplne v poriadku, aby v rámci jedného rezortu boli dva druhy stráže, máme stráž ochrany prírody a teraz sa zavádza nejaká rybárska stráž, kde člen rybárskej stráže v postate má definíciu verejného činiteľa, pritom tohto člena rybárskej stráže navrhuje užívateľ, to znamená ten kto užíva ten revír má navrhovať členov toho tej rybárskej stráže a navrhuje teda okresnému úradu, ktorý následne teda týchto za istých podmienok menuje členov rybárskej stráže, sú tam povedané, že musia byť skúšky a tak ďalej nikde nie je povedané aké skúšky, kto ich bude robiť, kto bude ten, kto ich bude skúšať a následne dávať potvrdenku o tom, že je preskúšaný avšak čo ma zarazilo, že sú tam zadefinované diagnózy ktoré nesmie, ktorými nesmie trpieť ten člen rybárskej stráže. Napríklad člen rybárskej stráže nesmie mať epilepsiu, nesmie trpieť záchvatmi alebo inými konkrétnymi nejakými duševnými ochoreniami ako verím, že by to mohla byť komplikácia pri výkone takejto rybárskej stráže len mi to príde dosť neštandardné takéto povinnosti nemáme ani u policajtov, explicitne v zákone vymenované, nemáme to pri stráži ochrane prírody, alebo ani iných strážcov, tak toto mi príde trošku cez čiaru ak by ste takéto nejaké možno veci dali do vyhlášky nepoviem, ale v zákone podľa mňa je to dosť, dosť nepríslušné. Taktiež ma zarazilo aj keď som si to porovnávala s pôvodným zákonom aj tam je to uvedené, že rybárska stráž má právo používať donucovacie prostriedky, chmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky, obušok, putá, služobný pes. Ako žiadna iná stráž toto nemá ale rybárska stráž takéto možnosti má zadefinované v zákone. Tak sa mi to zdá trošku neprimerané, buď teda dajme aj teda stráži ochrany prírody možno vyššie kompetencie a možno ich aj teda ako v rámci jedného rezortu takéto rozdiely je to ťažké, vy ako keby ste si dávali od toho ruku preč, že to vlastne užívateľ a okresný úrad a vy to dávate len do zákona, ale predkladateľom a garantom zákona ste vy. Pretože je to zákon z rezortu životného prostredia. Tuná v rámci § 35 až 37 sa hovorí, kto vykonával štátnu správu na úseku rybárstva a tu by som navrhovala doplniť, to čo som uviedla v tej časti ohľadom informovania o závadnosti, záväznosti teda tohto prekonzup že napríklad v tom § 36 by malo byť explicitne uvedené, lebo to tam chýba, že má ministerstvo urobiť s tou informáciou, keď ju dostane od štátnej veterinárnej správy, že tie ryby sú tam závadné, čiže v rámci tej mojej pripomienky rozhodne aj tu aj pri obciach treba tú informovanosť explicitne uviesť aby sa na to nezabúdalo a aby každý rybár mal právo vedieť a kedykoľvek, akékoľvek ...

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa je 19.00 hodín ak budete pokračovať, ešte máte osem minút, tak zajtra ráno.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Nie, mám dve vety ešte.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak dve vety, nech sa páči.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. V podstate takto, čiže to som povedala a v podstate už iba v § 42 čo je vlastne jeden z tých posledných paragrafov chýba splnomocnenie pre všeobecne záväzný predpis, ktorý teda určí rozsah skúmaných, škodlivých a nebezpečných látok aj tú početnosť ako často ju treba robiť. A úplne na záver, že v tých prechodných ustanoveniach by som vás len požiadala, aby ste doplnili lehotu na odstránenie prekážok prístupu do pribrežnej zóny. Ďakujem pekne.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode ..

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Faktickú ešte nedáme?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, nehnevajte sa, každý z nás má program, ja mám tiež svoj program, takže nie, až zajtra budeme pokračovať, takže zajtra o deviatej budeme pokračovať s týmto bodom.

=====
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

9. 5. 2018 o 18:39 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video