33. schôdza

Ďakujem. ja chcem reagovať na tú časť vystúpenia, kde ste povedali, že štát nebude robiť zúčtovanie za zamestnancov štátu, to nie je pravda, aj štátni zamestnanci sú zamestnanci, čiže tí, ktorí pracujú v rôznych inštitúciách, v úradoch a tak ďalej, sú takí istí zamestnanci a zúčtovanie sa im bude robiť, čiže žiadne také, že zlaté padáky a bez odvodov, to nie je pravda, došlo asi k omylu v tom zmysle, že to účtovanie sa nebude robiť za poistencov štátu, napríklad matky, ktoré sú poistené ako poistenci štátu počas materskej dovolenky, alebo napríklad opatrovatelia a podobne.

Vyhoviem, pán podpredseda, veľmi krátke stanovisko, pretože sme v prvom čítaní.
Samozrejmá vec, že pripomienky, ktoré zazneli v diskusii, konkrétne od pána poslanca Mihála, sú a budú predmetom nášho ďalšieho hodnotenia, vrátime sa celkom iste k nim v súvislosti s druhým čítaním.
Ale v podstate tá hlavná... No, treba povedať jednu vec, rok a pol sa pripravoval tento zákon, až sa definitívne prijalo rozhodnutie o tom, že v súčasnosti nie je aktuálny UNITAS a musíme pristupovať k ročnému zúčtovaniu inak. To je odpoveď sčasti na, na to, čo ste naznačil. Isteže, keby tu bol UNITAS, tak je to úplne iné a my 300 ľudí neprijímame do Sociálnej poisťovne, ale možno polovicu prepúšťame, lebo Sociálna poisťovňa by vlastne realizovala výplatu a všetko ostatné by sa realizovalo niekde inde.
Čo sa týka, týka tých hlavných pripomienok alebo kritiky skôr toho technického charakteru, ktorá súvisí so zabezpečením aj tých systémov, no už len prečítať, ja neviem, mám tu pol stránky zdôvodnenia zo strany Sociálnej poisťovne prečo. Ale pokúsim sa to veľmi jednoducho vysvetliť.
Ľudia zo Sociálnej poisťovne boli počas celej doby súčasťou pracovného tímu a celkom iste mali priestor isté veci aj vyjadriť, ktoré súvisia s pripravenosťou a s návrhom účinnosti. Vychádzajúc z textu a obsahu novely, z tých 40 systémov, ktoré dnes v rámci Sociálnej poisťovne fungujú, musí dôjsť k zmene 22. To znamená, viac ako polovica systémov. A tieto systémy sa nebudú riešiť prostredníctvom domácich ítečkárov, ale, ale subdodávateľsky. Hlavný problém nie je to obstarávanie, do istej miery sa to dá aj urýchliť, hlavný problém je dodacia lehota a tá je 19 mesiacov od tých nosných dodávateľov, ktorí sa vyjadrili k tomu obsahu a možnosti a riešeniam, ktoré s tým súvisia, a to je, či minister, možno aj generálny riaditeľ chce alebo nechce, musí akceptovať. To znamená, táto otázka je daná tými technickými podmienkami, ktoré firmy, ktoré môžu uspieť v tom výberovom konaní a realizovať tie veci, ako dali, a tie sa museli zvážiť. Áno, my sme pôvodne plánovali, že maximálne o rok, ale 19 mesiacov je, opakujem ešte raz, dodacia lehota na prípravu tých nových systémov, ktoré budú vedieť a budú schopné zabezpečiť, nehovoriac teraz o tom, že bude treba do istej miery školiť aj ľudí v Sociálnej poisťovni, ktorí s tými novými systémami budú robiť, a všetky tie náležitosti, ktoré sa týkajú nielen technickej stránky veci, ale najmä tých, tých ľudských zdrojov, takže toto je hlavný dôvod prečo.
A čo sa týka tých 15 mil., no znovu sú to predpokladané náklady, ktoré vzišli z toho prieskumu, z pozície predsedu Dozornej rady sa, samozrejmá vec, tejto problematike môžem veľmi vážne venovať, ale ak by tu boli akékoľvek pochybnosti, nemám problém, aby sa k tejto problematike prípadne uskutočnil aj poslanecký prieskum, ktorý sa môže tejto problematike venovať, i keď tá subdodávateľská činnosť IT firiem je relatívne dosť zložitá, dá sa možno do istej miery presne zhodnotiť až po skončení toho, toho diela. Toľko.
Čo sa týka tých konkrétnych pripomienok, môžeme sa s nimi zaoberať. Kolegovia zareagovali a chcem minimálne k tej problematike, ktorá sa týka toho § 140, no keď zamestnanec je PN, nevykonáva činnosť, nemá z nej teda príjem, a teda nemá vymeriavací základ a poistné neplatí. To je reakcia k tomu, že prečo samostatne zárobkovo činné osoby a prečo nie zamestnanec, ale opakujem ešte raz, som pripravený v maximálnej miere aj so svojimi kolegami sa tejto problematike, akýmkoľvek pripomienkam venovať. Ja si uvedomujem, že v tom poslaneckom zbore možno nie je veľa poslancov, ktorí k danej problematike v plnej miere rozumejú, je to vysoko náročná problematika, a preto akúkoľvek pomoc, by som povedal, iniciatívu, pripravenosť, pán Mihál, v tomto prípade prípadne prijmem a môžeme sa o týchto veciach baviť, je tu relatívne časový priestor, pretože do septembra, kedy pôjde to druhé čítanie, je časový priestor, aby sme sa akýmkoľvek pripomienkam tohto typu vedeli, vedeli venovať.
Ďakujem pekne zatiaľ, skončil som. Bol som stručný?

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je zapracovanie zmien, ktoré vyplynuli z požiadaviek Európskej komisie na doplnenie a spresnenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o priemyselných emisiách v platnom znení.
Návrh zákona ďalej obsahuje prípravy, ktorými sa rieši požiadavka na uzavretie skládok odpadov vyplývajúca z prehraného súdneho sporu pred Súdnym dvorom Európskej únie a z konania o porušení povinností o fungovaní Európskej únie.
Navrhovanými úpravami sa rieši možnosť uzavretia skládky odpadu alebo časti v tých prípadoch, keď neusporiadané vzťahy k pozemkom pod skládkou neumožňovali skončiť konanie o zmene integrovaného povolenia, ktorého súčasťou je aj stavebné konanie, vydaním rozhodnutia na uskutočnenie stavby, uzavretie skládky alebo jej časti, alebo na vykonanie jej rekultivácie.
V zmysle navrhovaných úprav inšpekcie rozhodnutí upustí od predkladania dokladov preukazujúcich vzťah k pozemkom pod telesom skládky odpadu v prípade, ak prevádzkovateľ skládky odpadu alebo stavebník zodpovedný za stavebnú činnosť nevie tento vzťah preukázať ani na základe výzvy inšpekcie, ďalej v prípade, ak neuzavretím skládky alebo jej časti hrozí závažné poškodenie zdravia ľudí alebo životného prostredia, alebo vznik značnej materiálnej škody, alebo ak skládka ako celok nespĺňa stavebno-technické požiadavky. Navrhovanými úpravami sa vlastníkovi pozemku dotknutého takýmto rozhodnutím poskytuje možnosť získania jednorazovej náhrady od prevádzkovateľa skládky odpadu. Uplatnenie tejto náhrady je založené na princípe, že ak sa vlastník s prevádzkovateľom nedohodnú o výške náhrady alebo inom spôsobe náhrady, rozhodne o jej výške súd. Podanie návrhu na súd je limitované lehotou jeden rok odo dňa uplatnenia práva na túto náhradu u prevádzkovateľa.
Návrh zákona obsahuje aj úpravy, ktoré vyplynuli z poznatkov z aplikačnej praxe. Ide najmä o jednoznačné vymedzenie zverejňovanie obsahu informačného systému, presunutie sankcie za správny delikt, ktorého skutkovou podstatou je nepodanie žiadosti o vydanie alebo zmenu integrovaného povolenia na výzvu inšpekcie do vyššej sadzby pokút.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1139 z 10. mája 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 382 z 5. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 172 zo 7. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 184 z 12. júna 2018. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaná novela transponuje smernice Európskej únie, ktorá ustanovuje národné záväzky znižovanie emisií na rok 2030. Ide o emisie oxidu siričitého, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických látok, amoniaku a jemných tuhých častíc.
Pre oxid siričitý smernica určuje zníženie do roku 2029 o 57 % v porovnaní s rokom 2005. Pre oxidy dusíka je to mínus 36 %, pre nemetánové prchavé organické látky mínus 18 %, pre amoniak mínus 15 % a pre jemné tuhé častice tiež mínus 36 %. Od roku 2030 je požadované zníženie ešte výraznejšie. To je od mínus 82 až do mínus 49 %.
Tieto záväzky sú pre Slovenskú republiku veľmi ambiciózne. Aby sme boli schopní tieto záväzky splniť, ministerstvo pripravuje Národný program znižovania emisií. V ňom budú navrhnuté opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť dosiahnutie požadovaného zníženia emisií. Na nájdenie nákladov a efektívnych opatrení je vytvorených viacero expertných pracovných skupín. Verejnosť sa môže do prípravy návrhu národného programu znižovania emisií zapojiť v rámci zriadenej internetovej konzultácie aj v rámci verejného prerokovania.
Okrem transpozície smernice návrh zákona obsahuje úpravy, ktoré si vyžiadala aplikačná prax, drobné úpravy týkajúce sa odborného štátneho dozoru a štátneho dozoru a štátneho dozoru vydávania rozhodnutí, ak dôjde k zmene právnej úpravy alebo najlepších dostupných techník.
Návrh zákona v čl. II mení aj zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, aby údaje oznámené prevádzkovateľom oznámené do Národného emisného informačného systému, NEIS, bolo možné využiť aj v konaní o poplatkoch. Odbúra tým, odbúrava sa tým administratívna záťaž pre prevádzkovateľa.
V čl. III návrhu zákona je návrh zmeny zákona č. 136/2000 o hnojivách v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje zákaz používania uhličitanu amónneho ako hnojiva. Ide o požiadavku transponovania smernice Európskej únie z roku 2016 č. 2284. Táto úprava nebude mať na poľnohospodárov žiaden dopad, pretože na Slovensku sa takéto hnojivo nevyrába a ani nepoužíva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Vypracovanie základného národného programu zníženia emisií je finančne zabezpečené v rozpočtovej kapitole ministerstva životného prostredia. Posúdenie dopadu redukčných záväzkov Slovenskej republiky na podnikateľské prostredie, ako aj na verejnú správu a životné prostredie bude vykonané v procese prijímania Národného programu znižovania emisií podľa konkrétne navrhovaných opatrení.
Keďže ide o dokument, ktorý bude schvaľovaný vládou Slovenskej republiky, ako aj Európskou komisiou, dnes ešte nie sú známe opatrenia, ktoré bude potrebné prijať. Nedá sa v súčasnosti vyčísliť ich nákladovosť.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1140 z 10. mája 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 939), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 383 z 5. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 173 zo 7. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 185 z 12. júna 2018. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, podpredseda, kolegovia, kolegyne, chcela by som sa ešte aj v druhom čítaní vyjadriť k návrhu zákona o ovzduší a chcela by som aj spolu s kolegom Karolom Galekom predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pán minister, tak ako ste povedali, tak tento návrh zákona, sa ustanovujú národné záväzky redukcie emisií na rok 2030. Ide naozaj o ambiciózne zníženie emisií, ktoré budú mať rôzne dopady, ale teda to, čo sa predpokladá, že teda najväčší dopad by malo mať na ľudské zdravie, zníženie podľa správy, ktorú uvádzate, sa predpokladá takmer o 50 %. A taktiež zníženie acidifikácie, eutrofizácie prízemného ozónu, čo bude mať pozitívny vplyv na ekosystémy.
Ešte si dovolím odcitovať jednu vetu z materiálov, ktoré sú súčasťou návrhu zákona, a síce: Predpoklad... „Predkladaný materiál bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie na celom území Slovenskej republiky vrátane území vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia.“
Takže to bola celkom citácia z materiálov, ktoré sú súčasťou predmetnej tlače.
Ja by som ale rada aj odcitovala iné informácie, ktoré tiež boli predložené na rokovanie Národnej rady, a síce boli súčasťou správy, ktorú predložil Národný kontrolný úrad. A táto správa je z marca 2017, kde bolo množstvo zistení predložených od, v rôznych kategóriách, dá sa povedať, toho, že sa prijímajú strategické dokumenty, ktoré následne nie sú implementované, že chýbajú tie akčné plány s konkrétnymi opatreniami a podobne. Vy ste spomínali v rozprave, že ministerstvo pripravuje stratégiu na ochranu ovzdušia, tak predpokladám, že budete v týchto, v tejto stratégii nejak reflektovať aj na tieto zistené nedostatky. Avšak rada by som ich tu odcitovala. Najmä odporúčania, ktoré v správe NKÚ boli dané vláde Slovenskej republiky, a síce zamerať pozornosť na prijatie účinných a efektívnych opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia orientovaných najmä na znižovanie prašnosti, zvlášť lokálnych kúrenísk a dopravy, ako aj na zintenzívnenie financovania takýchto opatrení a posilnenie medzirezortnej spolupráce a spolupráce s mestami a obcami.
Ďalšie odporúčanie zabezpečiť v oblasti kvality ovzdušia väčšiu spoluprácu medzi rezortmi zodpovednými za ekonomiku, dopravu, poľnohospodárstvo a zdravotníctvo, najmä pri presadzovaní opatrení vyplývajúcich zo stratégie na ochranu ovzdušia a rešpektovanie týchto opatrení pri príprave politík týchto rezortov.
No a tretie, ktoré som ešte tuná, vám chcem odcitovať. Uložiť povinnosť príslušným rezortom pravidelne informovať vládu Slovenskej republiky o stave kvality ovzdušia v rámci plnenia stratégie o ochrane ovzdušia so zohľadnením vplyvu na zdravotný stav obyvateľstva v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
A boli tam dané aj odporúčania ministerstvu životného prostredia, bolo ich viacero, ale chcela by som vybrať tri, a síce:
- Vyhodnotiť doterajšie opatrenia a následne prijať nové účinnejšie a efektívnejšie opatrenia, pretože doterajšími opatreniami sa nepodarilo dosiahnuť stanovené ciele v kvalite ovzdušia.
- Ďalšie. Vypracovať hlbšiu analýzu podielov zdrojov znečistenia ovzdušia a ich dosahu na kvalitu ovzdušia v konkrétnej lokalite.
- A ďalšie opatrenie, stanoviť a prijať záväzné ukazovatele na meranie účinnosti a efektívnosti opatrení v boji so znečistením ovzdušia, pravidelne ich vyhodnocovať a následne relevantné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v SR aj navrhovať. Chýba mi tam aj slovíčko zrealizovať.
V závere kontroly správy z NKÚ sa uvádza, že ďalej bolo kontrolou zistené, že financovanie opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia je síce smerované do najviac znečisťovaných oblastí, avšak vzhľadom na to, že stále dochádza k prekračovaniu limitných koncentrácií znečisťujúcich látok, nemožno považovať ich financovanie za dostatočné. NKÚ SR na základe výsledkov kontroly konštatuje, že doterajšími opatreniami sa nepodarilo dosiahnuť stanovené ciele v kvalite ovzdušia, a preto je potrebné doterajšie opatrenia vyhodnotiť a následne prijať nové, účinnejšie a efektívnejšie opatrenia. Je faktom, že správa NKÚ sa prioritne zapodievala znečistením ovzdušia v tzv. tých malých častí PM2,5 a PM10. To je v poriadku, avšak ja by som chcela poukázať ešte na ďalšie zdroje znečistenia, ktoré, ktoré veľmi rýchlymi a jednoznačnými rozhodnutiami by sa dali eliminovať, a síce chcela by som poukázať na najväčšieho znečisťovateľa oxidov síry na Slovensku. A to je vlastne v dôsledku spaľovania uhlia v Elektrárňach v Novákoch, pretože, tak ako som čítala tie opatrenia a zistenia NKÚ, že znečistené ovzdušie má veľmi, veľmi vysoký dopad na zdravie obyvateľstva, a to nechcem hovoriť, že teda aj tieto ochorenia, že sa vlastne potom následne premietajú aj do ekonomických ukazovateľov na liečbu, liečbu týchto ľudí a ochorenia a straty na životoch, ktoré sa aj asi ťažko vyčíslia.
Preto, pán minister, by som vám chcela pripomenúť a možno aj poinformovať o okolnostiach tejto elektrárne a následne predložiť, ako som spomenula, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa práve týka tohto najväčšieho zdroja znečistenia.
Ku koncu roku 2015 boli uzavreté bloky tretie a štvrté, bloky III a IV Elektrárne Nováky. Dôvodom ukončenia ich prevádzky bolo nespĺňanie európskych emisných limitov, ktoré platia od začiatku roka 2016. A práve kvôli tomuto prebehlo na ostatných dvoch blokoch, I a II, rozsiahla modernizácia a tá bola naplánovaná od roku 2012, bola ukončená, ukončená v tom limite tak, aby v 2016. tieto kotle mohli fungovať, a rekonštrukcia stála takmer 40 mil. eur. Táto elektráreň funguje primárne preto, lebo vyrába elektrinu na základe rozhodnutia ministerstva o všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré má cieľ zachovať baníctvo na Hornej Nitre, a z toho titulu Slovenské elektrárne musia vykupovať hnedé uhlie od Hornonitrianskych baní a vyrábať z neho elektrinu v stanovenom objeme, čo je okolo 1 600 gigawatt hodín.
V onom čase, v roku 2015, kedy dochádzalo k uzatvoreniu I. a IV. bloku v rámci rokovaní o výrobe elektriny vo všeobecnom hospodárskom záujme, ministerstvo, už Slovenské elektrárne upozorňovali ministerstvo, že modernizované bloky I a II nie sú projektované z hľadiska životnosti až do roku 2030, a že ak by mali fungovať do roku 2030, tak ako bolo rozhodnutím uložené, tak je potrebná investícia do predĺženia ich životnosti. A na toto by som chcela upriamiť vašu pozornosť.
Trošičku si dovolím aj odbočiť od tejto, zľahka, zľahka od tejto témy. Vo výbore, keď sme o tomto návrhu zákona rozprávali, bol tam pán štátny tajomník a ja som mu položila presne túto istú otázku, o ktorej chcem hovoriť, a ide o 12. ťažobné pole. A poukázať na to, že naozaj ministerstvo životného prostredia má teraz veľmi silný nástroj, a verím, že bude mať aj naozaj tú odvahu povedať, že 12. ťažobné pole nie je dôvod otvárať, pretože otváraním 12. ťažobného poľa je vlastne otváranie aj spaľovania uhlia niekde, pretože v Slovenských elektrárňach asi nie. Ale je to vlastne ako keby otvorená cesta pre pokračovanie spaľovania uhlia do roku 2030, a keďže iné, iný odberateľ na Slovensku ani vo svete neexistuje, ktorý by to uhlie chcel a mohol využívať, tak by bola asi otázka o tom, že v akom režime by tie kotle, ktoré po roku 2023 už nebudú vyhovujúce, v akom režime, či v nejakej výnimke, alebo v akej by mali fungovať.
A tu chcem poukázať práve na to, čo sa hovorí aj v správe NKÚ, ale hovoríte o tom aj vy, že znečistené ovzdušie je práve to, čo sa najviac podpisuje na poškodenom zdraví obyvateľov Slovenska, ale aj okolitých regiónov mimo Slovenska, pretože ovzdušie, znečistenie ovzdušia nepozná hranice.
Chcem ešte povedať aj aktuálnu situáciu, pretože boli sme svedkami petície, kde baníci, resp. ani nie tak baníci, ako majitelia Hornonitrianskych baní organizovali petíciu, kde chceli, kde uviedli baníci v tejto petícii, že Elektráreň Nováky je schopná ešte desať rokov po roku 2023 vyrábať elektrinu z ich uhlia bezpečne a spoľahlivo pri dodržaní ekologických kritérií.
Tu by som chcela poukázať na to, že akým oprávnením Hornonitrianske bane si dovolia takýmto spôsobom hovoriť niečo, čo teda určite v súlade so zákonom pri nejakej investícii do týchto zariadení nebude možné. Či vedia niečo viac ako my? Že či sa pripravuje nejaká nebodaj výnimka zo zákona na to, aby mohli byť tieto zariadenia prevádzkované? Pretože v tom prípade by sme asi veľmi ťažko plnili to, čo je veľkou ambíciou vami predkladaného zákona.
V tejto súvislosti si ale dovolím aj odcitovať iné vyjadrenie, a síce, síce vyjadrenie hovorcu Slovenských elektrární Miroslava Šarišského, ktorý sa pre portál vEnergetike.sk vyjadril a vyjadril sa práve na mnou citované vyjadrenia Hornonitrianskych baní v súvislosti s prevádzkou týchto kotlov po roku 2023. A chcem na to poukázať aj preto, lebo v rozprave vo výbore pán štátny tajomník spochybnil túto informáciu.
Ja som, priznám sa, v danej chvíli nevedela presne zacitovať zdroj, odkiaľ som mala tú informáciu, že po roku 2023 Slovenské elektrárne nebudú vedieť prevádzkovať tieto zariadenia. Zdroj som dohľadala a dovolím si teda odcitovať slová hovorcu Slovenských elektrární Miroslava Šarišského, ktorý povedal:
„Rešpektujeme právo občanov na prejavenie názoru prostredníctvom petícií. Jednoznačne však odmietame využívanie vyjadrení, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, neúplné a navodzujú falošný dojem, že prevádzkovaniu Elektrárne Nováky po roku 2021, resp. 2023 nič nebráni. Životnosť viacerých kľúčových súčastí Elektrárne Nováky sa blíži ku koncu, a pokiaľ by táto elektráreň mala byť prevádzkovaná po roku 2023, bolo by potrebné vynaložiť do rekonštrukcie a obnovy zariadení desiatky milióny eur. Bez tejto investície by elektráreň nemohla byť prevádzkovaná bezpečne a spoľahlivo a plniť všetky zákonné, technické a environmentálne limity,“ uviedol pre portál vEnergetike.sk hovorca Slovenských elektrární Miroslav Šarišský.
Vzhľadom aj na túto informáciu je teda zjavné, buď niekto tie milióny na rekonštrukciu tohto neefektívneho spaľovania bude hľadať a dá, Slovenské elektrárne to asi nebudú, takže jedine zrejme by to musel byť štát. V tom prípade by som to videla ako veľmi ne..., veľmi neefektívnu investíciu, ale myslím si, že rozumnejšie by bolo, aby sme konečne rozsekli tento gordický uzel, uzol a jasne dali signál, že po roku 2023 sa už vyrábať elektrina na Hornej Nitre z hnedého uhlia nebude. Čím skôr jednoznačne Slovenská republika, či prostredníctvom vlády, alebo prostredníctvom nami navrhovaného pozmeňujúceho návrhu, to schváli, tým bude lepšie pre Slovensko, tým bude lepšie pre región.
Preto dovoľte teraz, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Za článok III sa vkladajú nové články IV a V, ktoré znejú:
„Čl. IV
Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 382/2013 Z. z. a zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z. a zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 162/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 24 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia“.
2. V § 24 ods. 1 písmeno c) znie:
„c) využitia obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby pri výrobe elektriny,“.
3. V § 24 ods. 3 písmeno b) znie:
„b) využitia obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby pri výrobe elektriny,“.
4. V § 24 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová „a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia“.
5. V § 33 odsek 3 znie:
„(3) Výrobca elektriny môže požadovať od dispečingu prednostné zapojenie zariadení na výrobu elektriny, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov a kombinovanou výrobou.“
6. V § 34 ods. 2 písmeno g) znie:
„g) nakupovať vo všeobecnom hospodárskom záujme elektrinu vyrobenú na vymedzenom území z obnoviteľných zdrojov energie a zo zdrojov kombinovanej výroby,“.
7. § 38 sa vypúšťa.
8. Za § 96e sa vkladá § 96f, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 96f Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2018
Rozhodnutia ministerstva vo všeobecnom hospodárskom záujme o uložení povinnosti zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia vydané podľa zákona účinného do 31. októbra 2018 zostávajú v platnosti najdlhšie do 31. decembra 2023.“
ČI. V
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z. a zákona č. 164/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až j) sa označujú ako písmená b) až i).
2. V § 12 ods. 7 sa vypúšťa písmeno d).
3. V § 14 ods. 3 sa slová „podľa § 11 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. e) pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy“ nahrádzajú slovami „podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. d) pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy“.
4. V § 14 ods. 5 písm. b) sa slová „písm. a) až d) a i)“ nahrádzajú slovami „písm. a) až c) a h)“.
5. V § 14 ods. 5 písm. c) sa slová „§ 11 ods. 1 písm. e)“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 písm. d)“.
6. V § 14 ods. 5 písm. d) sa slová „§ 11 ods. 1 písm. e) pre miestne distribučné sústavy a § 11 ods. 1 písm. f) a j)“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 písm. d) pre miestne distribučné sústavy a § 11 ods. 1 písm. e) a i)“.
7. V § 14 odsek 10 znie:
„(10) Úrad v cenovom konaní rozhodne do 30 dní od začatia konania pre činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b), c), e), f), g), h) a i), ods. 2 a ods. 4 písm. g) až i) a do 60 dní od začatia konania pre činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) a d) a ods. 3 písm. a) až c) a § 11 ods. 4 písm. a) až f).“
8. Za § 45b sa vkladá § 45c, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 45c Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2018
(1) Cenová regulácia výroby elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, sa vykonáva podľa zákona účinného do 31. októbra 2018 najdlhšie do 31. decembra 2023.
(2) Cenová regulácia taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme sa vykonáva podľa zákona účinného do 31. októbra 2018 najdlhšie do 31. decembra 2023.“
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Tento bod nadobúda, nadobúdajú účinnosť 1. novembra 2018.
Ďakujem pekne, dočítala som pozmeňujúci návrh aj, aj svoju časť v písomne prihlásenej rozprave.
Ďakujem pekne.

132.
Dobrý večer, máme po 18.00 hod., je nás tu troška menej, tak budem hovoriť hlavne k vám, pán minister. Budem sa zmieňovať hlavne o tom pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týka práve toho zákona o ovzduší. Tento pozmeňovák tu v Národnej rade nemáme po prvýkrát. Mali sme ho aj na minulej schôdzi. Vtedy to bolo v súvislosti so zákonom o energetike, ktorý sme tu riešili hlavne z toho hospodárskeho záujmu. Bohužiaľ, kolegov sme nepresvedčili, a tak verím, že možnože viacej ako ten hospodársky záujem dneska bude ležať na srdci to životné prostredie a to ovzdušie, že naozaj v súvislosti s týmto zákonom sa nám podarí urobiť nejaký pokrok.
A začnem teda od tých uhoľných elektrární, ktoré celkovo vo svete patria medzi tých najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Podľa Európskej environmentálnej agentúry sú najväčším zdrojom emisií oxidov síry, uhličitého, oxidu uhličitého, oxidu dusíka. No a u nás práve z pohľadu tých emisií to prvenstvo patrí Košickým železiarňam, no v tých emisiách oxidu síry je to práve tá zmieňovaná Elektráreň v Novákoch.
Anka už spomínala, ako to funguje vlastne s tým všeobecným hospodárskym záujmom, ako sa naňho každý rok skladáme po 100 mil. eur. Toto prebieha už od toho 2006., ale... A teraz vás budem chváliť, pretože, pretože keď hovoríme, keď hovoríme o tých 100 mil. eur, tak práve u vás na ministerstve životného prostredia je jeden veľmi šikovný inštitút, tzv. Inštitút environmentálnej politiky, a oni vypočítali, že keby sme ukončili podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, tak ušetríme nielen 100 mil. eur práve v tých cenách elektriny, ale súčasne získame aj 500 mil. eur v podobe tzv. zdravotných benefitov. Takže nejde, nejde iba o tých 100 mil., ktoré nám naozaj ročne nejakým spôsobom zaťažia tie ceny elektriny a urobia tú elektrinu nekonkurent..., nie tú elektrinu, ale tých, tých našich výrobcov, ktorí tú elektrinu spotrebovávajú, nekonkurencieschopných, nekonkurencieschopnými, predražia tú elektrinu pre spotrebiteľov, ale súčasne práve to spaľovanie toho uhlia spôsobuje aj rôzne zdravotné ťažkosti, problémy na životnom prostredí a to je v tej sume zhruba 0,5 mld. eur ročne.
No ale potom, ja si dovolím zacitovať z jedného článku na Euroactive z decembra 2017, kde písali o tom, že ste sa zúčastnili v Paríži na jednom samite Jedna planéta, a tam ste takisto hovorili o útlme ťažby a výrobe elektriny z uhlia v roku 2023. Padol tam tento, tento termín, ktorý takisto sa objavuje aj v tomto našom návrhu. No a takisto ste pripravili návrh stratégie environmentálnej politiky do roku 2030, ktorý bol zverejnený v rovnakom týždni, ako práve bola, bol ten samit, a tam sa hovorilo o postupnom útlme výroby elektriny z uhlia z dôvodu znečistenia ovzdušia. Dotácie na výrobu elektriny z málo kvalitného hnedého uhlia vo výške 100 mil. eur ročne tam boli dokonca označené za environmentálne škodlivé.
Takže v tomto naozaj chválim to ministerstvo životného prostredia, že má takýto prístup, že to naozaj neni iba o tých financiách. Pochopiteľne, máme tam aj tú, to druhé hľadisko, a to je to sociálne, kvôli čomu dnes ešte nejakým spôsobom tú ťažbu podporujeme, ale dôležité je povedať si, musíme už dnes vedieť, ako ten útlm má prebiehať a kedy má tá výroba elektriny z domáceho uhlia byť ukončená. Pretože ak my dneska stále iba hádžeme nejaké termíny, že to bude 2020, že to bude 2023, že to bude 2025, tak my tomuto nevieme podrobiť všetky tie ostatné kroky, ktoré budú musieť, ktoré budú musieť tomu predchádzať.
No a potom prečo ešte je škodlivá tá výroba elektriny z domáceho uhlia? Tak mali sme jednu analýzu od Parlamentného inštitútu, v ktorej sa, ktorý sa orientoval práve na tie onkologické choroby a vyhodnocoval práve tú incidenciu. A tam zistili, že práve v okrese Prievidza je nárast novodiagnostikovaných onkologických ochorení mužov v percentuálnom rozdiele v miere štandardizovanej incidencie vyšší o 20,8 % ako v Slovenskej republike a u žien vyššia ako, vyšší o 20,2 % oproti zvyšku Slovenska. Toto bolo v roku 2010. Možnože sa, koniec koncov však mali sme tam aj ekologizáciu tej elektrárne, ktorá prebehla v roku 2015, a boli tam investované nemalé prostriedky, myslím, že to bolo okolo 40 mil. eur, ale toto nič nezmení na tom, že tí ľudia tie onkologické ochorenia už dnes majú. A keď vieme dnes urobiť niečo pre to, aby aj tie onkologické ochorenia ubudli a raz a navždy sme sa rozlúčili s takýmto zdrojom znečistenia na Hornej Nitre, tak tomu naozaj všetko podriaďme.
No a potom tu máme aj Európsku komisiu pre energetickú úniu, kde máme Maroša Šefčoviča. Ten označil Hornú Nitru za jeden z pilotných regiónov v rámci spustenej platformy pre uhoľné regióny v transformácii. No a on práve v tom istom článku, kde ste boli aj vy citovaný (rečník sa obrátil na navrhovateľa), hovoril o tom, že táto Horná Nitra by sa mohla z uhlia preorientovať na geotermálnu energiu. Ale tých potenciálov je tam, pochopiteľne, obrovské množstvo, nemusíme hovoriť iba o geotermálnej energii, môžme hovoriť aj o iných oblastiach, keď sa teda nebavíme o energetike, ale aj o iných oblastiach, kde keď sa zameriame na, zo sociálnej oblasti, tí ľudia vedia už dnes nájsť nejaké uplatnenie.
No a v..., na záver ešte spomeniem, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol aj materiál Návrh národného investičného plánu Slovenskej republiky na roky 2018 až 2030 ako nelegislatívny materiál zo strany Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, a práve tam v časti, ktorá bola venovaná energetike, sa hovorilo o dostavbe Mochoviec, ale aj výstavbe nového jadrového zdroja. A okrem toho tam bol jednoznačný návrh na utlmenie uhoľných elektrární a baní ako nástroja na zníženie emisií CO2 z výroby energií. Bola tam preferencia plynových elektrární s regulačnou schopnosťou ako náhrada práve z pohľadu tej energetickej bezpečnosti.
A teraz možnože ešte jednou vetou k tým šancám, keď teda hovoríme o tom, že nemôžme dnes zatvoriť tie bane, pardon, bane, nikto nechce zatvárať bane, ale nemôžme ukončiť výrobu elektriny z domáceho uhlia, pretože by to malo vplyv na tie bane a tie by museli byť zatvorené. Preto sme tam dali aj ten rok 2023. Vy ste to zrejme brali hlavne s ohľadom na tú prevádzku tej elektrárne. Anka Zemanová už spomínala aj to, že aj samotné elektrárne sa vyjadrili, že po tom roku 2023, ak by mali do toho investovať, tak to bude stáť ďalšie desiatky miliónov eur, čo by sa zase premietlo do tej ceny, ktorá je svojím spôsobom dotovaná a regulovaná. A prečo hovoríme, že by sme to mali aj z toho sociálneho pohľadu riešiť dnes? Dnes je na Slovensku alebo v okrese Prievidza 5 % nezamestnanosť. Táto stále klesá. Máme tam nových existujúcich zamestnávateľov, ktorí hľadajú nových zamestnancov, týchto si musia voziť častokrát aj zo zahraničia. Neďaleko odtiaľ vzniká dotovaná automobilka Jaguar, ktorá takisto hľadá zamestnancov. K Jaguaru pribudnú noví subdodávatelia, ktorí vzniknú práve v tomto regióne. Spomínal som už platformu, ale takisto treba povedať, že aj tie bane sa nezavrú zo dňa na deň, bude treba racionálne doťažiť tie zásoby, bude tam urobiť rekultiváciu podzemia aj nadzemia, takže je úplne zbytočné dnes strašiť tých baníkov, že zo dňa na deň sa stanú nezamestnanými, ak by sme sa na to pozreli z toho sociálneho hľadiska.
Takže všetci, všetci vedia, že na tej Hornej Nitre tá elektráreň skončí. Jednak kvôli životnosti, jednak musí skončiť aj kvôli tým emisiám, kvôli tomu znečisteniu, jednak aj kvôli tomu, že aj tí ľudia tam už nemajú nejaký veľký záujem pracovať v tom baníckom odvetví, a dnes máme naozaj perfektnú situáciu na to, aby sme im ponúkli alternatívy, úplne je zbytočné čakať, kým príde zase nejaká recesia a budeme tam mať rastúcu nezamestnanosť.
Títo baníci, o ktorých sa dnes bavíme a ktorých sa aj tento návrh priamo dotkne, sú ale dnes držaní nejakým spôsobom ako takí rukojemníci, pritom ten život po tom uhlí naozaj existuje aj život po tom, ako sa tam ukončí tá výroba elektriny z domáceho uhlia. A to, čo my týmto návrhom chceme hlavne dosiahnuť, aby bol konečne daný fixný termín, teda rok 2023, a všetko ostatné, sa tomuto následne prispôsobilo, pretože potom okrem toho životného prostredia, okrem toho ovzdušia tí, ktorí vyhrajú, budú aj ľudia regiónu, vôbec celá Slovenská republika.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za príspevky. Ja si myslím, musím povedať, že ako keby sme boli na inej lodi.
Takže čo sa týka tej problematiky na Hornej Nitre a čo sa týka problematiky elektrárne, ten cieľ je, je taký istý náš, aspoň na ministerstve životného prostredia. Viete veľmi dobre, že je vytvorená jedna pracovná skupina, medzirezortná, vládna, kde aj Európska komisia je involvovaná do tej skupiny, pán Šefčovič, ako ste hovorili, pán komisár aj aktívne sa zúčastňuje. Budúci týždeň, myslím, bude mať ďalšie zasadnutie tá skupina, v novembri by mala prísť do vlády, materiál, akým spôsobom by sme mali ten proces zmanažovať, aby sme vedeli presne tie termíny, ktoré vy ste hovorili, stihnúť. My sa budeme snažiť robiť všetko pre to na ministerstve životného prostredia, aby to bolo čím skôr.
Bol jeden taký veľmi známy vojvodca v Sedmohradsku a on mal, volal sa Gabriel Bethlen, a on mal takú vetu, že nie vždy môžme urobiť to, čo treba, ale vždy treba urobiť to, čo sa dá. To znamená, že my sa držíme toho hesla, robíme všetko pre to, čo sa dá, zohľadnujúc všetky aspekty sociálne, ekonomické a tak ďalej a tak ďalej, aby sme proste dospeli k tomu cieľu čím rýchlejšie, a tak, aby proste sme to spravili tak, ako ste aj vy to hovorili, aby aj tie sociálne veci, aby všetko tam bolo dodržané nejakým spôsobom, lebo najjednoduchšie je povedať, že zatvorme kohútik, a potom príde chaos, to sa nedá, to jak ste aj vy hovorili správne, takže to tak je.
Čo sa týka pani poslankyni Zemanovej, viete, asi viete o tom, že v apríli to bolo tzv. Clime EfD Dialog, bol tu pán, pán riaditeľ DG Envi, ktorý, s ktorým sme rokovali, všetky tie ministerstvá, ktoré majú čo do činenia s naším ovzduším, bola tam doprava, bola tam, bolo tam poľnohospodárstvo, bolo tam zdravotníctvo, boli sme tam my z ministerstva životného prostredia, na vysokej úrovni 2 ministri, 4 štátni tajomníci, kde sme predložili to, že čo všetko Slovensko robí pre to, aby sme tie naše záväzky nejakým spôsobom splnili, aj s tým, samozrejme, že robíme tú stratégiu ochrany ovzdušia, čo, pod čím vlastne sú dve také materiály základné, to sú, to je ten Národný program znižovania emisií, o ktorom sme hovorili, aj Stratégia kvality ovzdušia a do konca budúceho roka, do konca 2019 by tá Stratégia ochrany ovzdušia celá by mala byť prijatá, to znamená tam budú konkrétne opatrenia, aj že čo by sme mali urobiť v ktorých sektoroch, v ktorých politikách pre to, aby sme dosiahli tie ciele, ktoré už aj teraz prijímame s týmto zákonom, a sú to, ja si myslím, veľmi ambiciózne.
Už na ministerstve robíme na tom, aby sme niečo urobili aj s tými malými časticami, o ktorých ste hovorila, pani poslankyňa, tie PM10, čo je veľký problém. Našli sme... Našli... Tak vieme nakolektovať proste ešte z tohto operáku nejaké peniaze na to, aby sme tzv. tú kotlíkovú dotáciu vedeli rozbehnúť, teraz sa robí analýza, ako to najlepšie spraviť, aby to bolo najefektívnejšie, aby sme vedeli zainvestovať pre občanov, pre tých slabších rodín, ktoré teraz pália všetko v tých starých kotloch domácich, aby sme aj proti tomu niečo spravili, a je asi 130-tisíc, približne 120-130 tisíc takých starých kotlov, ktoré by bolo treba vymeniť, a sú také lokality, ako je Jelšava alebo Veľká Ida, alebo ja neviem, ktoré sú známe s týmto problémom. Takže robíme konkrétne kroky.
Aj tento zákon je jeden veľmi dôležitý krok k tomu, aby sme tie naše jednak naše záväzky splnili, ale jednak, samozrejme, pre to, aby sme žili v zdravšom prostredí.
A čo sa týka toho pozmeňováku, viete, ste už tu určitú dobu, takže viete, že keď tu prečítate takýto komplikovaný pozmeňovák, tak to asi je ťažké s tým niečo urobiť. Ma mrzí, že to nebolo povedzme povedané na výbore, kde by sa dalo o tom diskutovať, kde by sa dalo s tým pracovať. Teraz 8 hodín pred hlasovaním to asi pravdepodobne už ťažko s tým niečo urobíme.
Takže ďakujem ale veľmi pekne za príspevky a dúfam, že podporíte ten zákon, lebo je prospešný pre nás všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu zákona o rybárstve a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov je spojenie ochrany zdravia a ochrany vôd s potrebami moderného rybárstva.
Návrh zákona podporuje ochranu vôd na Slovensku vo vodných nádržiach a ich prítokov, ktoré slúžia na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Návrh zákona ustanovuje možnosť vo verejnom záujme a pri opakovaných závažných porušeniach ustanovení doterajším, doterajším užívateľom previesť rybársky revír do užívania správcovi vodného toku.
Významným posunom oproti súčasnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie z výkonu rybárskeho práva a za neoprávnené podnikanie v osobitnom režime na ostatných vodných plochách. Návrh zákona za účelom ochrany zdravia obyvateľstva umožňuje efektívnejšiu spoluprácu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky pri rybárskom hospodárení v lovných rybárskych revíroch s výskytom rýb, u ktorých sa preukáže prekročenie limitných hodnôt chemických látok.
Osobitná úprava je pri spôsoboch lovu rýb na pstruhových vodách, lipňových vodách a kaprových vodách, ktoré sú pri niektorých druhoch rýb považované za neetické.
Návrh zákona upravuje podmienky organizovania rybárskych pretekov ako športovej rybárskej činnosti a na kaprových vodách upravuje aj doposiaľ zakázaný lov rýb pod ľadom.
Zásadné zmeny sa týkajú povinnosti a oprávnení rybárskej stráže ako verejného činiteľa, ktoré neboli v súlade s Trestným poriadkom, a sprísnením podmienok, za akých sa možno uchádzať o vymenovanie za člena rybárskej stráže. Dôležité a významné zmeny nastali aj pri zakázaných spôsoboch lovu v súvislosti s plnením vedeckovýskumných úloh a prieskumných úloh držiteľmi osobitných povolení na rybolov.
Návrh zákona spresňuje aj základné pojmy, ktoré v praxi spôsobujú problémy, a dopĺňajú sa ďalšie základné pojmy, ktoré pri aplikácii platného zákona absentujú.
Vážené pani poslankyne, vážení páni, poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne.