34. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu gesčného výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania zákona z 19. júna 2018 o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač č. 1046. Národná rada Slovenskej republiky schválila uvedený zákon dňa 19. júna 2018 v znení, ktoré bolo predložené.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Na základe toho predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil tento návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali uvedený zákon v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory prerokovali uvedený zákon a k návrhu prezidenta Slovenskej republiky obsiahnutého v jeho rozhodnutí, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok, zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi výboru zo dňa 4. septembra 2018 neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na schôdzi výboru dňa 10. septembra 2018 uznesením č. 168 odporučil uvedený zákon schváliť a zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona v znení pozmeňujúceho návrhu uvedený, uvedený v čl. II spoločnej správy, ktorú máte k dispozícii.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov prijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky hlasovať:
1. o pozmeňujúcom návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uvedeného v časti II s odporúčaním gestorského výboru schváliť a
2. o zákone z 19. júna 2018 o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač č. 1046, ako celku v znení pozmeňujúceho návrhu s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania bola schválená uznesením gestorského výboru č. 175 z 10. septembra 2018. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne poveril informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, skončil som svoje vystúpenie a prosím, otvorte rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, väčšinou pri prerokovaní zákonov, teda takmer vždy tu sedí aj navrhovateľ a každý rečník sa obracia vo veľkej miere aj na neho, pretože, samozrejme, navrhovateľ, osobitne ak je členom vlády, má najväčší vplyv na prípadné zmeny v tom návrhu. Dnes tu nemáme ani navrhovateľa, nemáme tu ani prezidenta republiky, ktorý nám zákon vrátil, ale je to naozaj na diskusiu a rokovanie medzi nami.
Máme tu dva zákony, ktoré sú reálne o jednej téme, aj keď v tom druhom zákone je tá osobitná téma o Slovenskej akadémii vied, ku ktorej sa ešte dostanem v tom druhom bode, a dovoľte mi teraz hovoriť o tej samotnej vysokoškolskej reforme, ktorú nám pani ministerka predložila a ktorú ste schválili, a ktorú nám teraz prezident vrátil.
Dovolím si len pripomenúť, že v prvom čítaní som ešte s mojimi kolegami poslancami, ktorí sme dnes združení v strane SPOLU, hlasovali za tento návrh, lebo vnímame dôležitosť zmeny na vysokých školách, ktoré sú dnes vo veľmi nezávideniahodnej situácii. Napriek tomu sme museli v záverečnom hlasovaní zmeniť toto rozhodnutie a dokonca hlasovať až proti, lebo nielenže sa do tohto zákona nepodarilo dostať žiadne zásadnejšie pozmeňovacie návrhy napriek tomu, že sme ich poctivo pripravili, ale dokonca aj tie pozitívne veci, ktoré v zákone boli, sa pomerne skazili. Nová agentúra, ktorá je vytvorená týmto zákonom, aby nahradila akreditačnú komisiu, nakoniec skončila ako nástroj nie kvality, ale priemernosti a zmeny, ktoré súvisia miesta, s obsadzovaním miest profesorov a docentov flexibilnejším spôsobom, sa tak isto v podstate v konečnom znení zničili. Preto sme hlasovali proti. Bol to náš politický postoj, v ktorom nám chýbali zásadné zlepšenia a vadili nám pokazenie tých zlepšení, ktoré už návrh obsahoval.
Pán prezident však zákon vrátil z iných dôvodov, aj keď sa čiastočne prekrývajú, pretože pán prezident rešpektuje a plní si svoje povinnosti. Úlohou prezidenta v slovenskom politickom systéme nie je presadzovať svoj politický názor, ale je vo vzťahu k parlamentu byť poistkou. Keďže nemáme hornú komoru ako jedna z mála krajín, máme prezidenta, ktorý nám môže vrátiť zákon, ktorý nie je v niečom domyslený, dopracovaný, môže byť protiústavný, aby sme ešte raz zvážili, či to naozaj tak chceme, alebo ho chceme nejakým spôsobom opraviť. V Čechách túto funkciu plní senát. Tiež môže vrátiť dolnej snemovni zákon, ona ho môže prehlasovať, ale senát je touto poistkou. Naším senátom je prezident.
Keď som si prečítal prezidentov list, ktorým nám tento návrh zákona vracia, musím konštatovať, že prezident si poctivo svoju povinnosť splnil. Otázka je, či si ju splníme aj my. Prezident totiž vôbec nejde do základných politických otázok toho, ako má vyzerať vysoké školstvo, to, čo sme namietali my, že sa majú výrazne zvýšiť platy, prepojenie s trhom práce sa zlepšiť, alebo reorganizovať zásadne vysokoškolský sektor. Prezident len upozorňuje na to, že tak, ako je zákon nastavený, je aj v svojej vlastnej koncepcii veľmi zle urobený. To znamená, on slúži ako poistka kvality. Aby som bol konkrétny a vybral z toho návrhu pár vecí, ktoré by vám mohli, vás aspoň na chvíľku zastaviť a možno prinútiť k zamysleniu, pán prezident hovorí, že podľa tohto zákona ak na vysokej škole dôjde k zásadnejšiemu porušeniu vnútorného systému riadenia kvality, tak obligatórne dôjde k odobratiu v podstate akademickej existencie školy ako celku.
Predstavte si Univerzitu Komenského, na ktorej som aj osobne dlhé roky učil a viem, že viacerí z vás tiež, alebo Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika. To sú univerzity, ktoré majú veľa fakúlt, aj cez desiatku, ktoré sú vo veľmi rôznych vzťahoch a kde v podstate týmto zavádzame stopercentné vzájomné ručenie smrťou. Ak filozofická fakulta urobí nejaký zásadný prehrešok Univerzity Komenského podľa tohto zákona, tak to môže stáť existenciu všetky ostatné fakulty tejto univerzity. Môžte namietať, že má univerzita si to vnútorne postrážiť a v určitej miere by si to aj mala, ale máme akademickú samosprávu fakúlt, máme ju dokonca definovanú aj v tomto istom zákone. To znamená, že fakulty majú zo zákona určitú samostatnosť v niektorých oblastiach a tým pádom nie je namieste zavádzať vzájomné ručenie smrťou, ktoré zavádzame týmto zákonom.
Zároveň pán prezident upozornil na to, že v každom právnom systéme na Slovensku ak niekto rozhoduje o dôležitých právach a povinnostiach iných, musí tam byť riadne odvolacie konanie, ktoré je buď ovládané správnym poriadkom alebo nejakým iným predpisom, aby ste mali zaručené, že keď vám niekto zasiahne do vašich práv a povinností, musí to ešte niekto poctivo preskúmať. Pán prezident upozorňuje, že tieto pravidlá absolútne chýbajú v tomto zákone, pretože odvolanie proti rozhodnutiu agentúry sa nebude riadiť ani správnym poriadkom, ani žiadnym zákonne určeným predpisom, ale vnútorným predpisom, odvolacím poriadkom tejto komisie, ktorý si môže v podstate určiť, ako chce. Pán prezident upozorňuje, a podľa mňa má pravdu, že tento štandard pravdepodobne neobstojí ani ústavne, lebo teraz sa nebavíme o tom, že či dostanete 20-eurovú poukážku, bavíme sa o tom, o živote a existencii vysokých škôl a stá tisícoch študentov na nich a desaťtisícoch zamestnancov, o ktorých bude táto agentúra rozhodovať bez transparentného a ústavne konformného procesu odvolania.
Tak isto pán prezident upozorňuje, že ministerstvo školstva môže pri čo len trochu širšom výklade právomocí ovládnuť túto agentúru tým, že v podstate odmietne uznať kvalifikovanosť navrhovaných kandidátov v súlade so zákonom, keďže samo vyhodnocuje, či oni spĺňajú podmienky. A keď vyhodnotí, že nespĺňajú, tak môže aj samo týchto kandidátov presadiť. To znamená, ak sledujeme mimoriadne agresívny postup napríklad súčasnej ministerky voči Slovenskej akadémii vied, ktorý je za hranicou zákona, tak si viem úplne predstaviť aj niečo takéto. Nie je to už, bohužiaľ, žiadne dystopické science fiction. To sú len tri z mnohých námietok pána prezidenta, ktoré naozaj nie sú politické, sú odborné, upozorňujú na vážne a významné riziká, ktoré idú ovplyvňovať sektor, v ktorom je zamestnaných, sú desaťtisíce ľudí a v ktorých študuje takmer dvestotisíc slovenských študentov.
Za tých okolností pán prezident hovorí, že zastavme sa. Tých chýb je toľko, že sa to to nedá opraviť konkrétnymi pozmeňovákmi, preto by sme to mali zastaviť ako celok a samozrejme v zrýchlenom procese môžme prijať aj opravu. Môžme mať zákon, ktorý bude účinný na jar budúceho roku a bude obsahovať všetko to, čo potrebuje bez týchto problémov. Ja si myslím, že tento návrh pána prezidenta je správny a preto aj za mojich kolegov môžem vyjadriť, že budeme hlasovať v súlade s jeho pripomienkami, teda nepodporiť tento zákon vo finálnom hlasovaní. A upozorňujem, to hovoríme ako poslanci, ktorí ho v prvom čítaní podporili a mali naozaj maximálnu vôľu ho schváliť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja tu vôbec nechcem nejakú konfrontačnú atmosféru v tejto chvíli vyvolávať, ale ani nechcem s vami polemizovať, pán poslanec, o tom, čo ste hovorili. Mne vadí v tejto chvíli principiálna, principiálna jedna vec, preto lebo ste niekoľkokrát použili vo svojom vystúpení slovo "pán prezident". No mne tu vadí principiálne z hľadiska súčasnosti iná vec. Pán prezident je podozrivý z nedodržiavania zákonov. Hovorí o tom aj opozícia, aj koalícia, píše sa o tom v médiách. Vracia zákonu, vracia zákony parlamentu, kde o nich rozhodla kvalifikovaná väčšina, no a prezident vlastne podozrivý z nedodržiavania zákonov posudzuje ich zákonnosť alebo nezákonnosť. Toto mi jednoducho vadí a dosť ťažko sa mi v tejto chvíli k tomu vyjadruje preto, lebo už ten samotný princíp, že nám súčasný pán prezident vracia zákony, mi vadí.

Ďakujem kolegovi Beblavému. Myslím si, že ak by sme sa mali pozrieť z hľadiska princípu na to, že kto má a nemá na čo právo, tak mnohí podozriví z porušovania zákonu by sa nemali dneska vyjadrovať takmer k ničomu a zrejme by sme nemali uznášaniaschopnú Národnú radu. Takže k tej veci, ktorú prerokúvame, ja sa pýtam, aké sú manažérske kompetencie osoby, ktorá s inštitúciou, z ktorej sama vzišla, ktorú má prakticky cez ulicu a kde zmanažovanie procesov je jednoduchá vec nadiktovaná zákonom, nedokáže dotiahnuť dokopy a dokonca? A potom tu máme regionálne školstvo, kde takmer chýba stredný manažment, kde na manažment tisíc päťsto škôl máme osemdesiat ľudí, kde sme nezmysluplne dali kompetencie ministerstvu vnútra, ako sa máme na túto osobu a na toto ministerstvo spoľahnúť, že dokáže vôbec niečo pre slovenské školstvo urobiť, keď nedokáže zmanažovať takúto jednoduchú vec. A pán prezident urobil veľmi dobre, že ten zákon vrátil, pretože to je momentálne jediná možnosť, ako zaradiť spiatočku, pozrieť sa na veci tak, ako reálne majú vyzerať, zmeniť zákon a urobiť to poriadne, lebo pani ministerka to celkom zjavne nie je schopná spraviť.

Pán kolega Beblavý, veľmi dobre si zhrnul všetky veci, ktoré pán prezident vytýkal a preto tento zákon nemôžme ani podporiť a nemôžme hovoriť ani o tom, že by zvyšoval kvalitu, pretože akreditačná komisia v tomto prípade naozaj nebude zvyšovať kvalitu vysokých škôl. Tú kvalitu by sme mohli zvýšiť aj tým, že do toho vzorca, na základe ktorého sa vypočítavajú peniaze, do tej jednej časti, kde sú štyri koeficienty, v rámci toho jedného koeficientu, čo je uplatniteľnosť absolventov, ktorý sa prerátava číslom jedna a tým pádom každá vysoká škola ho bude násobiť nula celá deväťdesiat niečo, vždy to bude k počtu absolventov a nikdy to nebude na základe toho, koľko tých absolventov umiestni na tom danom trhu. Takže keby sme chceli zvyšovať kvalitu, tak v rámci tohto návrhu mal ísť a ja som aj očakával, že ministerstvo sa určitým spôsobom hecne cez leto a že prinesie teraz aj zákon ohľadom financovania vysokých škôl a tam navrhne niečo podobné, lebo uplatniteľnosť absolventov, nie aby sme rozhodovali na základe neho, ale aby sme ho zverejňovali a mladým ľuďom poskytli informácie, kde po danej škole sa vie umiestniť, aký bude mať priemerný príjem a ostatné informácie, a ich necháme sa rozhodovať ohľadom svojej budúcnosti. Takže toto mala byť tiež súčasť nejakého takého návrhu ohľadom kvality vysokých škôl. Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolegovia, za faktické. Pán poslanec Jarjabek, vy ste povedali doslova, že vám vadí, že pán prezident nám vracia zákony. Ja verím, že vám to vadí, ale ako sa hovorí v známom diele, to je asi tak všetko, čo s tým môžete robiť. Pán prezident využíva svoje ústavné kompetencie spôsobom, ktoré, ako som dokumentoval, v tomto, minimálne v tomto prípade je veľmi nielenže ústavne konformné, ale naozaj nepustil sa do nejakej politickej šarvátky s parlamentom. A ja tým pádom možno skôr využijem aj túto faktickú na to, aby som požiadal kolegov v koalícii, len niektorých, aby naozaj sa zamysleli, že či aj pri týchto zákonoch nie je dôvod, povedal by som, vrátiť sa z kratšej cesty. Lebo tieto schválené zákony, ak ich dneska schválite, tak ako boli pôvodne parlamentnou väčšinou schválené, budú prinášať aj vám veľa politických a vecných problémov počas najbližšieho roku a pol pred voľbami. A nakoniec sa to môže vrátiť aj tým stranám, ktoré to schválili. Takže okrem apelu na vyšší záujem, čo som urobil v tom vystúpení, dovoľte mi apelovať aj na ten nižší praktický záujem a vráťme sa z tej kratšej cesty.
Ako som povedal, tento zákon vyčistený môže byť účinný o maximálne šesť mesiacov, pretože je pripravený a naozaj stačí v ňom vyčistiť tie najväčšie problémy. A tak či tak, tie reálne zmeny začnú až v ďalšom akademickom roku a väčšina z nich až o jeden, dva ďalšie akademické roky. Takže to posunutie by nič neprinášalo, nehovoriac o tom, že podľa toho, čo povedali ste pri schválení tohto zákona, aj pán Petrák, tak ministerstvo školstva chystá ďalšiu veľkú novelu ďalších oblastí. To znamená, že by to bolo možné spojiť a prijať skutočne ucelenú zmenu, ktorá by sa vyhla aj teda predvolebným problémom, aj tomu, že naše vysoké školstvo bude ďalej upadať. Takže s týmto apelom si dovolím skončiť a ešte raz vám ďakujem.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán prezident okrem toho, že sa vyjadril k samotnému obsahu schváleného zákona, teda k tomu, ktorý je obsiahnutý v článku jedna, vyjadril sa aj k legislatívnej stránke a teda k tomu, že parlament schválil prílepok, teda doplnil do zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania v druhom čítaní novelu zákona o verejnom obstarávaní. Spravil tak napriek tomu, že v rámci druhého čítania som v pléne upozornil na to, že ide o schválenie novely nesúvisiaceho návrhu zákona. Ide o to, že dotované subjekty, teda ktorí nie sú verejní obstarávatelia, sú vyňatí touto novelou z režimu verejného obstarávania, pokiaľ ten príspevok z verejných zdrojov predstavuje menej ako 50 % z celkových nákladov projektu, alebo teda, teda toho konkrétneho výdavku.
Je to účelová novela, je to novela, ktorá zníži kontrolu nakladania s verejnými zdrojmi. Ale to je vec, vec názoru. Právo Európskej únie to od nás nevyžaduje, ale rovnako nám to ani nezakazuje. Keď my chceme mať prísnejšie pravidlá, ako od nás žiada Európska únia, máme na to právo, môžeme to urobiť a špeciálne v podmienkach Slovenskej republiky, kde sú známe mnohé prípady zneužívania verejného obstarávania, zneužívania eurofondov, by sme mali dbať o to, aby tie pravidlá boli čo najprísnejšie. Ale nie to je predmetom pripomienky pána prezidenta.
Pán prezident upozorňuje na to, že v stabilnom právnom prostredí by sa nemali takýmto spôsobom meniť zákony, že schvaľujeme zákon, nový zákon o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania a v druhom čítaní tam prifárime článok dva, novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá so samotným návrhom zákona, s jeho obsahom nijako nesúvisí. Toto nie je kvalitné legislatívne prostredie, toto nie je kvalitný legislatívny proces.

Upozorňujem aj na to, že vláda Roberta Fica na začiatku vo svojom programovom vyhlásení a neskôr v takmer identickom programovom vyhlásení aj nová vláda Petra Pellegriniho hovorí o tom, že chce zabezpečiť kvalitu legislatívneho procesu. Chce zabezpečiť, aby tu bolo stabilné prostredie. Napriek tomu schvaľuje parlament opakovane prílepky, ktoré podľa rozhodnutia českého Ústavného súdu sú protiústavné, ktoré sú v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, čiže nie iba s nejakými internými pravidlami, ale so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady. Opakovane tu na to upozorňujeme a opakovane vládna väčšina schvaľuje takéto zmeny, ktoré narúšajú kvalitu legislatívneho prostredia.
A napokon o kvalite legislatívneho prostredia svedčí, svedčí aj skutočnosť, že ak parlament prelomí prezidentovo veto, tak bude musieť schváliť nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré súvisia s účinnosťou jednotlivých ustanovení zákona, a to z toho dôvodu, že zákon napriek tomu, že ide o nový zákon, nemá dostatočnú legisvakančnú lehotu. Keby sme boli v situácii, že je dostatočný čas medzi tým, keď je zákon schválený, vyjde v Zbierke zákonov a medzi tým, ako má nadobudnúť účinnosť a majú sa podľa neho správať právne vzťahy, ktoré sú ním upravené, tak by dnes žiadne takéto zmeny ani pri prelomovaní prezidentského veta neboli potrebné. To je ďalšie vysvedčenie kvality vašej práce.
Posledná vec, je to zaujímavý pohľad, na ktorý upozornil pán poslanec Jarjabek a áno, asi by sme sa aj my mali zaoberať na to, že či nám nevadí, keď návrhy zákonov predkladá do tohto zákonodarného zboru vláda, ktorá je podozrivá z toho, že zatiahla Slovensko do únosu vietnamského občana a nechala na to zneužiť vládnu letku, ktorej členovia alebo bývalí členovia sú podozriví z krytia daňových alebo colných podvodov. Áno, asi by nám, keď sa budeme na to pozerať touto optikou, asi by nám malo vadiť, že takáto vláda predkladá do parlamentu akýkoľvek návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanecký kolega Dostál, vidím, že pravidelne vystupujete hlavne v takých bodoch, kde sa naozaj jedná o závažný problém, ktorý ste pomenovali, a to ten prílepok, a argumentovali ste aj uznesením, resp. tým, čím máme v rámci rozhodnutia českého Ústavného súdu a mňa v tomto prípade napadá jediná asi vec alebo jediné možné riešenie. Zrejme sa musíme obrátiť aj my na Ústavný súd Slovenskej republiky, nech vydá jasné rozhodnutie, ako táto prax je v súlade alebo v nesúlade, pretože je jednoznačne treba mať jasné rozhodnutie, či ide o zákonný alebo nezákonný postoj. Takže zaujíma ma na to váš názor. Ďakujem.

Ondrej, veľmi dobre si to zhrnul a my to zažívame v oblasti školstva veľmi často a zažívame to aj teraz, aj v minulosti. Niektorí kolegovia hovoria, že si musíme na to zvyknúť, lebo čo sa týka ministerstva školstva, bude to robiť stále, lebo nevie prinášať tie riešenia nejako premyslené, premyslene a potom sa udejú situácie aj z minulosti, kedy to musia riešiť takýmto spôsobom, že poslanci predkladajú pozmeňujúce návrhy a tam dopĺňajú. Zažili sme to teraz aj ohľadom kvality vysokoškolského vzdelávania, kde bol ten prílepok vo verejnom obstarávaní. Zažívame to aj v zákone o vysokých školách, kde opäť riešime SAV-ku, čo je obrovský problém a budeme asi o tom ešte diskutovať. V minulosti sme to zažívali, že v odbornom vzdelávaní, v zákone o odbornom vzdelávaní sme riešili osemročné gymnáziá, čo spôsobilo obrovský problém a týmto spôsobom vlastne obchádzame jednotlivé témy, aby normálne prebehli medzirezortným pripomienkovaným konaním, aby sa tomu mohli dotyční reálne vyjadriť, aby potom nevznikal taký obrovský chaos, ako vzniká teraz v školstve. Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za reakcie a je v tom zhoda teda, že nejde tu o diskusiu o vecnej stránke vráteného návrhu zákona, o tom treba, samozrejme, tiež diskutovať, ale ide o diskusiu o tom, akým spôsobom sa schvaľujú zákony, ako sa porušujú pravidlá, ktoré sú explicitne napísané napríklad v zákone o rokovacom poriadku, akým spôsobom sa porušujú pravidlá, ktoré teoreticky uznáva aj vládna väčšina, uznáva aj vláda, ale v praxi ich nedodržuje. A nie je to iba nejaký problém akademický, že máme niečo napísané a teraz, teraz nedodržíme nejakú lehotu. To sa odráža aj na kvalite zákonov. Ak sa nedodržiavajú pravidlá, ak sa obchádza diskusia, tak tie zákony potom logicky sú menej kvalitné, schvaľujú sa nepodarky a schvaľujú sa veci, ktoré by normálnou diskusiou neprešli, lebo jednoducho v dlhšej diskusii, v normálnej diskusii, ktorú predpokladá legislatívny proces napríklad počas medzirezortného pripomienkového konania, by neobstáli. Nedeje sa to iba zákonoch, ktoré sa týkajú školstva, ale samozrejme, že aj.
Pokiaľ ide o otázku pána poslanca Sopka, či by sme sa nemali obrátiť na Ústavný súd, tak obávam sa, že jedna z vecí, ktorú máme na Slovensku inú ako v Českej republike, je aj Ústavný súd. Neviem si veľmi predstaviť, že by Ústavný súd Slovenskej republiky v súčasnom zložení, alebo obávam sa, v tom zložení, ktoré vzíde z najbližšieho doplnenia, bol schopný dať taký výrok, ako dal český Ústavný súd o neústavnosti prílepkov.