34. schôdza

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aspoň stručne vyjadril k dvom veciam, ktoré sú obsiahnuté v novele alebo v návrhu novely kompetenčného zákona.
Prvá vec sa týka presunu kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja z úradu vlády na úrad podpredsedu vlády. Mňa by zaujímali tie, tie dôvody, ktoré k tomu vedú, a teda, aké problémy alebo poznatky z aplikačnej praxe viedli k tomuto návrhu. Pýtam sa najmä preto, lebo je to pomerne nedávno, niekedy, myslím, v decembri 2016 schvaľoval tento parlament v tomto zložení presun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja z ministerstva dopravy na úrad vlády, hoci vtedy už existoval aj úrad podpredsedu vlády, ktorý teoreticky, možno je to logickejšie, to nechcem v tejto chvíli hodnotiť, aby to bolo na ňom, ale teda prečo v decembri 2016 prišlo k tomu, že sa kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja presunuli z ministerstva dopravy na úrad vlády, hoci už existoval aj úrad podpredsedu vlády, ktorý bol zriadený len pol roka predtým a teraz nastáva, nastáva posun týchto kompetencií alebo navrhuje sa posun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja na úrad podpredsedu vlády. Takže by ma zaujímalo, že čo za tým je? Že či nejaké problémy to spôsobuje, lebo budí to dojem nejakej takej neujasnenosti, že keď v priebehu necelých dvoch rokov presunieme jednu kompetenciu z jedného ministerstva na úrad vlády a potom z úradu vlády na úrad podpredsedu vlády. A len poznámka, poznámka bokom, že otázky súvisiace s regionálnym rozvojom by primárne mala riešiť samospráva, či už regionálna samospráva alebo miestna samospráva. Čiže ak regionálny rozvoj má riešiť pán Raši, tak by bolo lepšie, keby to riešil z pozície primátora Košíc, nie z pozície ministra alebo podpredsedu vlády. Ale tak to je vec, vec pohľadu na to, ako sa má robiť regionálna politika, ako sa má robiť regionálny rozvoj a kde majú byť tie kompetencie vo vzťahu štátna správa - samospráva. Tuto riešime rozdelenie medzi jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy.
Moja druhá poznámka sa týka tej zavádzanej možnosti zasadania vlády takpovediac na diaľku s využitím elektronických, elektronických prostriedkov. To je asi praktický návrh, len v tejto súvislosti by som sa chcel spýtať, že či teda takéto zasadnutie sa bude, bude aj zaznamenávať a možnože takéto zasadnutie a nielen takéto zasadnutia vlády by mohli byť aj verejné, samozrejme, pokiaľ neprerokúvajú, neprerokúvajú nejaké utajené skutočnosti alebo skutočnosti, o ktorých je dôvod, aby sa verejnosť nedozvedela. Tak keď už prechádzame na takéto moderné technológie, tak smerom do budúcnosti aj toto by mohol byť jeden z posunov, možno si teraz spomeniete na tú kauzu, keď zhodou okolností ja som žiadal o sprístupnenie zvukového záznamu zo zasadnutia vlády a po naťahovačkách na súdoch mi to nakoniec, nakoniec nebolo umožnené, ale možnože sa posúvame a teda keď bude, keď bude vláda zasadať aj na diaľku s využitím elektronických prostriedkov, tak možnože je to krôčik k tomu, aby sme aspoň tie zasadnutia vlády, ktoré nerokujú o ničom tajnom, mali tiež verejné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, najprv teda začnem tou druhou časťou, áno, v tomto zákone ustanovujeme aj možnosť, aby vláda v budúcnosti, keď na to bude technicky vybavená a zároveň aj zabezpečená pri prerokovaní napríklad materiálov, ktoré sú v režime dôverné, aby sa mohla vláda zasadnúť aj dištančne, teda tak, že niekto z ministrov nebude priamo na rokovaní prítomný a aby k tomu bol legislatívny podklad, že to teda možné je a takéto rokovanie vlády je platné. Čo sa týka verejnosti alebo neverejnosti rokovaní vlády, o tomto momentálne diskusia neprebiehala, takže k tomu vám odpoveď neviem dať, ale asi by som sa vrátil veľmi krátko k tej podstate daného zákona.
Áno, vaša otázka je logická. Presun regionálneho rozvoja mimo ministerstva dopravy bol logický, lebo ministerstvo dopravy je tak veľký orgán s tak obrovskou agendou, že jednoducho táto agenda asi nevedela byť úplne prioritnou a aj z dôvodov preto, aby sa jej venoval naozaj špeciálny prístup a aj preto, lebo vznikli najmenej rozvinuté okresy, pretože sekcia regionálneho rozvoja sa stará teda o najmenej rozvinuté okresy, ktoré sú definované indexom miery nezamestnanosti jeden a pol väčším, ako je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike, tak preto sa vyčlenila táto sekcia, aby sa jej venoval tím, ktorý sa bude venovať iba tomu a bolo to najmä v súvislosti so vznikom najmenej rozvinutých okresov. Dal sa pod úrad vlády, lebo v tom čase iné orgány vrátane orgánu podpredsedu vlády podobnú agendu neriešili. Úrad podpredsedu vlády v takej forme, ako je teraz, vznikol v polovici roku 2016 a je to úrad pre investície a informatizáciu, ale de facto má vo svojom portfóliu informatizáciu spoločnosti ako-takú, centrálny koordinačný orgán, súvis, ktorý má kontrolu, monitoring eurofondov, výziev, pomáhanie pri čerpaní, pri zavádzaní akčných plánov atď. A tretia časť je časť investícií, ktorá je ale viazaná na investície nad miliardu eur, čiže v súčasnej dobe aktuálne jedinou takou investíciou, ktorá končí, je Jaguár Landrover a zároveň má na starosti aj víziu a stratégiu a napríklad spájanie sektorových stratégií.
Práve preto, že príprava stratégií rozvoja spoločnosti patrí pod jednu z týchto sekcií, práve preto, že sekcia centrálny koordinačný orgán má na starosti aj kontrolu, monitoring a usmerňovanie eurofondov, ktoré sú veľmi silnou hybnou silou rozvoja nielen najmenej rozvinutých regiónov, ale aj ostatných regiónov mimo bratislavského, ktorý jediný nepatrí medzi regióny podporované z eurofondov tak masívne ako ostatné, sa rozhodlo, že najideálnejšie bude, keď všetci ľudia, ktorí pracujú z hľadiska fondov, z hľadiska investícií, ale aj z hľadiska informatizácie, viete, že informatizácia verejnej správy sa veľmi úzko dotýka miest a obcí, máme množstvo projektov ako WiFi pre Teba, máme projekt DEUS so ZMOS-om a mnohé iné, DCOM, aby sa všetko, čo sa, respektíve to, čo sa dá sústrediť pod jeden úrad, aby sa to dalo pod úrad podpredsedu vlády, ktorý najviac tej agendy momentálne má. Čiže je to aj preto, lebo pri, vznikol nový systém pri najmenej rozvinutých okresoch, kde ste veľmi správne povedali, že ten rozvoj v regiónoch by mal byť najmä na regiónoch. On je. Každý problém na najmenej rozvinutých regiónoch sa definuje na úrovni najmenej rozvinutého regiónu, kde výbor pozostávajúci zo zástupcov daného regiónu nadefinuje akčný plán, nadefinuje svoje priority, potom to ide na Radu pre najmenej rozvinuté regióny, kde som predsedom ja, kde sú zástupcovia ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy a zástupcovia týchto regiónov, kde sa tieto akčné plány upravujú a zreálňujú, takže vzniklo od prechodu tejto sekcie z ministerstva dopravy pod úrad vlády a v tom období potom vzniklo mnoho nových skutočností, ktoré racionálne tlačia túto agendu pod tento úrad. A tie akčné výbory, potom Rada pre najmenej rozvinuté okresy, pripravovanie špeciálnych produktov na smart city z eurofondov a mnohé iné mechanizmy sa vytvorili až potom.
Čiže aplikačná prax ukázala, že toto bude pre nás najlepšie a aj tým jediným cieľom je to, aby všetky peniaze, ktoré vedia na podporu najmenej rozvinutých alebo menej rozvinutých regiónov do nich dôjsť, aby sme vytvorili predpoklad na to, aby do tých regiónov došli a tieto regióny ich vedeli čerpať a znižovali sa tie nožnice, ktoré sa nám medzi Bratislavou a Slovenskom neustále otvárajú. Takže tieto dôvody sú iba racionálne a verím, že tým výsledkom bude, že čo najviac peňazí poputuje z Bratislavy práve do regiónov, teda nemyslím z Bratislavy ako z mesta, ale z ministerstiev, z riadiacich orgánov a iných orgánov štátnej správy práve do regiónov a zlepšenie života obyvateľov. To je všetko.
Ďakujem pekne.

Príjemné popoludnie teda prajem piatykrát a chcem ospravedlniť pani ministerku, ktorá je na pracovnej ceste mimo Bratislavy a poprosila ma, aby som teda v prvom čítaní uviedol tento materiál.
Cieľom návrhu zákona je zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií ako spoľahlivého, aktuálneho a jednotného zdrojového registra o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorých registrácia aj evidencia sa vykonáva v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Patria k nim občianske združenia, odborové organizácie, organizácie zamestnávateľov, organizácie s medzinárodným prvkom, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie a neinvestičné fondy. Subjekty verejnej správy majú v súčasnosti ťažkosti pri identifikovaní osôb oprávnených konať v mene vybraných neziskových organizácií, napr. pri poskytovaní verejných prostriedkov a podobne. V súkromných vzťahoch prevláda neistota pri preukazovaní samotnej existencie občianskych združení, najmä ich organizačných jednotiek spolu s informáciami o aktuálnych údajoch štatutárnych orgánov, pričom možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie štatutárneho orgánu a adresy sídla má pre fungovanie každej právnickej osoby kľúčový význam. Efektívnosť použitia verejných prostriedkov tiež úzko súvisí s evidenciou neziskových organizácií.
Register mimovládnych organizácií bude tvoriť verejná a neverejná časť. Vo verejnej časti budú dostupné pre kohokoľvek informácie o názvoch, predmete činnosti, sídlach, v registri vedených právnických osôb, ďalej identifikačné číslo, údaje o čase vzniku, čase zrušenia, ako aj údaje o tom, kto je štatutárnym orgánom právnickej osoby. Presný výpočet údajov je uvedený v § 3 návrhu zákona. Verejná časť registra bude sprístupnená na webovom sídle ministerstva vnútra.V neverejnej časti budú údaje chránené podľa osobitných predpisov, najmä osobné údaje o štatutárnych orgánoch.
V ďalších článkoch sa navrhuje vykonať nevyhnutné úpravy, aby register mimovládnych neziskových organizácií mal zabezpečený prísun informácií v konaniach, ktoré sú upravené napríklad v zákone o občianskych združeniach, o organizáciách s medzinárodným prvkom. V týchto novelách sa napríklad zavádza povinnosť pre existujúce občianske združenia a organizácie s medzinárodným prvkom písomne zaslať Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky údaje o štatutárnom orgáne.
Návrh zákona obsahuje niektoré čiastkové úpravy vyplývajúce z konzultácie s neziskovým sektorom, ako aj vyplývajúce z praxe. Návrh bol vypracovaný v spolupráci so splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti s participatívnym zapojením odbornej verejnosti aj dotknutých subjektov.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené vás žiadam o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií, tlač č. 1059.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, podávam, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je komplexná úprava podmienok na zabezpečenie efektívnej ochrany vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území všetkých desiatich chránených vodohospodárskych oblastí.
Hospodárske a iné aktivity na tomto území treba v záujme zachovania prirodzeného, prirodzeného výskytu a obnovy týchto významných zdrojov vody podriadiť tomuto účelu. Platná právna úprava zameraná na zabezpečenie ochrany vôd je upravená vo viacerých právnych predpisoch patriacich do pôsobnosti troch rezortov, najmä rezortu životného prostredia, rezortu zdravotníctva a rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Doterajšie skúsenosti vyplývajúce z aplikačnej praxe platnej právnej úpravy identifikovali potrebu zjednotiť právnu úpravu do jedného návrhu zákona.
V zákone sa ustanovuje jednotný postup ústredných orgánov štátnej správy a ostatných úradov kompetenčne zabezpečujúcich efektívnu ochranu vôd na území chránených vodohospodárskych oblastí, či už z hľadiska ochrany životného prostredia s dôrazom na ochranu vody a pôdy a s dôrazom na ochranu zdravia ľudí.
Zároveň sa určili pravidlá na predchádzanie znečistenia vôd a ustanovuje sa spoločná kontrola možných znečisťovateľov. Ustanovujú sa povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Ďalej sa ustanovujú povinnosti pri informovaní verejnosti na úseku všestrannej ochrany vodných pomerov na území chránených vodohospodárskych oblastí a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností a uloženie pokút. Návrh zákona ustanovuje možnosť uloženia pokuty do výšky až 165-tisíc eur.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1049. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.