34. schôdza

11.9.2018 - 20.9.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

11.9.2018 o 18:40 hod.

Ing. JUDr.

Irén Sárközy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 17:56

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, musím povedať, že predchádzajúci zákon, ktorý ste predkladali a ten, ktorý predkladáte teraz, vzájomne sú na seba prepojené a naviazané. Obidva sa dotýkajú odpadu a dotýkajú sa envirofondu. Keď som hovoril o tom, že rozdeľovanie pri, alebo postup pri rozdeľovaní envirofondu nie je transparentný a týmto návrhom transparentným nebude, tak dovoľte, aby som zacitoval z návrhu vyhlášky, ktorý ste priložili ako prílohu k tomuto návrhu, teda k predchádzajúcemu návrhu, aby sme boli na jasnom.
Fond vedie evidenciu podaných žiadostí a vykonáva ich kontrolu formálnej správnosti a úplnosti. Fond môže vyzvať žiadateľa, aby v lehote určenej fondom žiadosť doplnil. Takže jedného vyzve, aby doplnil a druhého nemusí. Toho, ktorého chce a je motivácia, toho vyzve a ktorého, tam, kde motivácia nie je, tam toho nevyzve a toho vyradí. Tak prosím, tak zmeňte tú formuláciu, že fond musí požiadať, pokiaľ je, tak každého vyzve na doplnenie žiadosti a keď nedoplní, tak je rovnaký postup. Ale keď na fonde niekto subjektívne môže rozhodnúť, že od teba si vyžiadam doplnenie a od teba si nevyžiadam doplnenie, tak je to priestor na korupciu jak hrom. Prestaňte, prestaňte tu hovoriť, že toto je v súlade s transparentnosťou.
A odporúčam to preto urobiť, lebo potom zmluvu uzatvára samotný minister a keď jeho úradníci urobia takýto bordel, pardon, to je inštitúcia, neporiadok, tak potom za to nesie zodpovednosť samotný minister.
A tie prepojenia. Tá vyhláška, ktorú ste priložili v predchádzajúcom návrhu, tá hovorí o tom, že postupne sa tie ceny pre občanov budú navyšovať a ono tie OZV-čka sú prepojené. Ja súhlasím s tým, čo aj v tomto napíšete, v tomto návrhu, že tie postupy majú byť zjednotené. Ja s tým súhlasím, ale darmo vy ten postup zjednotíte, keď samotný zákon je zlý a chorý preto, lebo nikto nedokáže odkontrolovať organizáciu zodpovednosti výrobcov, že či naozaj koľko použije. A pozrime sa na to, že tí, ktorí vyrábajú pneumatiky, majú aký systém, tí, ktorí majú sklá, majú aký systém, že tam sú tí, ktorí sú rovní a rovnejší. Tak potom vytvorme, vytvorme ten systém taký, aby bol rovný a rovnejší jedine pre občanov tejto krajiny. A potom tie peniaze, ktoré už raz občan zaplatil, nech sa efektívne využijú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2018 o 17:56 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:00

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán minister si teraz tak veľmi ťažko povzdychol, teda verím, že naozaj môžete vzdychať, pretože robiť už piatu novelu zákona o odpadoch, myslím, že je toto piata, ak nie šiesta s tou predchádzajúcou, tak to naozaj je silná dávka kávy a povedzme si pravdu, že zákon, ktorý bol prijatý v roku 2015, tak bol od začiatku zlý a bol to vlastne veľký problém. Boli ste v tom čase v opozícii a nezávidím vám, že vlastne teraz sa snažíte toto pokazené jablko nejako vylepšiť a vykrášliť, ale už je to dva a pol roka, už je to piata vaša novela a dosť som prekvapená, že až pri piatej, ešte pri piatej novele stále nemáme implementované všetky, všetky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady a ktohovie, koľko ich ešte bude. Neviem. To by ste nám mohli povedať, že koľko ešte máme neimplementovaných predpisov. Teraz sa to týka recyklácii lodí a to, že sa snažíte riešiť, robiť opatrenia až po prehratom súdnom spore, áno, treba ich robiť, ale malo sa to robiť, robiť skôr.
Preto istým spôsobom tento zákon, ktorý predkladáte, aj v doložke je uvedené, dve alternatívy sú tam uvedené. Alternatívne riešenie nula, to je ako pôvodný stav, keď neschválime tento zákon, tak je tu hrozba nesplnenia záväzkov vyplývajúcich z nedodržania nejakých lehôt na implementáciu a teda alternatívne riešenie jedna je prijatie návrhu. Čiže buď alebo.
Áno, keby išlo len o implementáciu. Lenže toto sa dá posúdiť za veľkú novelu, ktorá má množstvo novelizačných bodov a naozaj ten, kto sa venuje odpadovému hospodárstvu a chcel by vydať nejakú papierovú príručku, tak asi by sa mu to už neoplatilo, pretože kým možno dá do tlače jednu verziu, tak už budeme mať ďalšiu novelu na svete. Preto nejdem sa venovať všetkým týmto bodom, ale by som chcela sa venovať dvom vybraným častiam, a to v súvislosti (zaznievanie gongu) s čiernymi, s tzv. čiernymi skládkami, ktoré riešite, novelu, § 15 a formu určovania zodpovednej osoby za tzv. čiernu skládku a spoluprácu s políciou a podobne. Ako je to obrovský problém, ktorý v praxi si prehadzujú jak taký horúci zemiak okresný úrad medzi obcou a políciou, pretože nikto nekoná, nikto ani nevie, ako konať a nefunguje tu zase to, čo by malo. To znamená okresné úrady, štátna správa o odpadovom hospodárstve, ale aj polícia so svojou neexistujúcou zložkou environmentálnej polície, ktorá, policajti nie sú zaškolení, nevedia vôbec hodnotiť, ani nesledujú tieto, tieto situácie a potom výsledkom sú naozaj zatváranie očí pred rastúcimi kopami čiernych skládok, ako máme obrovskú kopu čiernej skládky tu priamo v Bratislave, nám pod nosom, kde pán minister dennodenne chodí okolo skládky v podunajskej, v Podunajských Biskupiciach.
Tieto novelizačné body, ktoré vy tu dávate, v podstate neriešia tú situáciu. Zase podľa mňa ju len naďalej zamotávajú, pretože je jasné, kto aj v súčasnej platnej legislatíve, kto je zodpovedný za aký odpad. Je jasné, čo je definícia komunálneho odpadu, keď je tam skládka komunálneho odpadu, tak je to zodpovednosť obce. Často tieto, malá kopa pýta viac, často sú tieto čierne skládky komunálneho odpadu premiešané s rôznymi aj inými odpadmi z rôznej podnikateľskej činnosti a v tom prípade už to nie je komunálny odpad, ale zodpovednosť, zodpovednosť za likvidáciu štátnej správy. Ak chýbalo len konanie, rozhodnutie o tom, že okresný úrad rozhodne, áno, my to odpraceme, lebo odprace tú čiernu skládku štát, tak je to len pridávanie nejakých administratívnych úkonov.
Chcem poukázať ale na vyhadzovanie prostriedkov, ktoré bolo v tomto, v tejto súvislosti s tzv. Žigovým čistením Slovenska, kde 10 miliónov eur išlo z Environmentálneho fondu na tzv. odstraňovanie čiernych skládok, ktoré nemali, nemali ani podľa vtedajších platných predpisov to určenie, konanie cez, okresného úradu, kde vlastne malo byť určené, že o akú skládku ide. Takže to máte tiež také dedičstvo, ktoré podľa mňa by ste si mali vy preveriť legitimitu tých vydaných prostriedkov.
Chcem sa ale ešte, ešte venovať tomu, čo ste aj vy tu povedali ohľadom vytvárania toho špeciálneho, špeciálneho fondu na účel rekultivácie. Aj teraz v podstate v rámci účtovníctva by mal ten podnikateľ mať povinnosť toto tvoriť. Nebránim sa tomu, že chceme to vytvárať ako špeciálnu účelovú finančnú rezervu. Nevidím však dôvod na to, aby to bolo v štátnej pokladnici, pretože štátna pokladnica je tiež nejaká banka a blokovať vklady nejakého podnikateľa nie je, myslím si, že celkom v jej kompetencii, ale súhlasím s tým, aby nejaký fond sa vytvoril. Dá sa to porovnať k tvorbe nejakých opravných položiek v prípade nejakých súdnych alebo iných, iných káuz, že ten podnikateľ si musí takúto, takýto fond nejaký vytvárať.
Ale keď si pozrieme paralelu napríklad pri bankách, kde banky tiež majú byť tí vkladatelia, majú byť chránení voči úpadku alebo krachu banky, tie ich vklady majú byť chránené a majú, zo zákona je vytvorený nejaký fond na ochranu vkladov ako v podstate nejaký neúčelový, účelový, teda štátny, štátny fond. A ja si myslím, že toto by mala byť cesta, že tak, ako to navrhujete, to nie je dobré riešenie. Ja by som skôr zvážila to, aby sme porozmýšľali, že takéto prostriedky by boli účelovo viazané na Environmentálnom fonde, pretože v konečnom dôsledku naozaj, ako pri bankách má byť chránený tým vkladateľ, tak v tomto prípade musí byť chránený ten občan vo vzťahu ku kvalite životného prostredia a naozaj, aby nezostalo len na bremene, na bremeno štátu odstraňovať nejaké skládky, keď dôjde k zániku, ku konkurzu, proste k prevodu majetku na cyperské spoločnosti a vlastne nedomôžeme sa tej osoby, ktorý by naozaj mal (pozn. red.: správne "ktorá by naozaj mala") nejakú skládku rekultivovať, odstrániť alebo čokoľvek iné. Myslím, ten mechanizmus podľa paralely bankového sektoru by bol lepší, ako tieto prostriedky dávať na štátnu, štátnu pokladnicu. Čiže toto sa mi, sa mi zdá, že nie je dobré, dobre vymyslené a navrhujem, aby ste si to premysleli a prípadne do ďalšieho čítania, čítania zvážili, či túto filozofiu, táto filozofia by sa nemala, nemohla zmeniť.
A keď som kritizovala, že Environmentálny fond by pri niektorých veciach, ako pri tých poplatkoch za skládku, nemal mať ďalšie nejak účelovo viazané prostriedky, tak v tomto prípade, v tomto prípade by to mali byť účelovo viazané. Ak by ste prijali túto koncepciu, ktorú vám navrhujem, aby ste nad ňou porozmýšľali, tak samozrejme tieto prostriedky by mali byť účelovo viazané na rekultiváciu tých a monitorovania, tie ďalšie povinné činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu za prevádzkovanie nejakej, nejakej skládky, tie by mali byť účelovo viazané a účelovo viazané dokonca na tú-ktorú lokalitu, aby boli zaistené prostriedky na jej rekultiváciu. Buď ju dostanú, tie prostriedky vyplatené naspäť, ten prevádzkovateľ v danom čase, kedy bude musieť skládku uzavrieť a rekultivovať, alebo ak zanikne, alebo čokoľvek sa stane, tak ďalšia poverená oprávnená osoba, či obec alebo štát alebo ktokoľvek, ktorý túto zodpovednosť zaňho by realizoval.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2018 o 18:00 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:10

Ján Budaj

Uvádzajúci uvádza bod 18:17

László Sólymos
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne za vystúpenia. Pôjdem odzadu. Súhlasím s tým, že každý zákon proste má takú hodnotu, ako to vieme vymôcť, o tom sme sa bavili. Takže poviem úprimne, že my rokujeme s pani ministerkou o tom, aby sme vytvorili spoločne skupinu, tím, ktorá by práve mala robiť na tom, že v ktorých zákonoch čo by sme mali zmeniť pre to, aby sme mohli byť v tomto účinnejší a aby aj polícia mohla byť v tomto účinnejšia. To znamená, robíme na tom a dúfam, že v krátkej dobe dôjdeme s nejakým riešením.
Pani poslankyňa, je to pravda, že implementujeme smernicu Európskej komisie a tie smernice budeme implementovať stále, lebo jednoducho tie smernice sú stále nové a nové. Napríklad táto konkrétne je nová a tá európska legislatíva funguje a my sme tu od toho, aby sme implementovali tie smernice do nášho legislatívneho systému a proste to budeme robiť, to je naša práca. Takže budeme prichádzať s ďalšími a ďalšími vecami, lebo jednoducho to musíme robiť.
Čo sa týka environmentálneho fondu, vy ste hovorila, že na čo tam ideme riešiť v environmentálnom fonde niečo špecifické. Ideme riešiť v environmentálnom fonde len to, že bude mať environmentálny fond príjem taký, ktorý doteraz nebol, lebo jednoducho z tých poplatkov doteraz environmentálny fond neprijímal peniaze a jednoducho tie poplatky, vlastne ten rozdiel bude podľa určitého kľúča aj delený a proste to sme riešili s týmto, týmto návrhom zákona tak, že tá obec, ktorá má skládku v katastri, automaticky dostane proste za to nejaký, tak isto ako teraz dostáva ten poplatok. Obec, ktorá bude triediť nad 60 %, tak bude mať nárokovateľnú časť z tej sumy, lebo jednoducho sú dobrí, tak ich treba nejakým spôsobom ohodnotiť a, samozrejme, tým pádom budeme ich motivovať aj z tejto strany, aby proste to robili. Budeme podporovať z toho aj obce, ale aj súkromné spoločnosti, tie, ktoré budú investovať do technológie, aby sme predišli k vyrábaniu vlastne toho, toho odpadu. To znamená, že má to logiku, je to premyslené a ja si myslím, že to je, že to je dobre nastavené.
No a naposledy, na konci tu s pánom Simonom sme mali taký, takú výmenu názorov, ale už tu nie je, no. Keď som teraz sa bavil s pánom Kollárom, už tu nie je, tak mi hovoril, že ja som tu preto, aby som doniesol nejaký návrh a on je tu preto, aby to kritizoval, že to tak nefunguje, hej? To je akože klasika, hej? Opozícia a koalícia takto funguje, ja to beriem. Aj to beriem, že pán Simon proste takto vystupoval, ale musím povedať jednu vec a ja som mu to povedal. Ako môže povedať, že je tam korupcia, keď niečo dožaduje fond? Proste takto to funguje, každý, proste fond, európske dotácie, všetko, aj on bol ministrom, neviem koľko rokov, mal pod sebou PPA-čko, mal pod sebou IROP a garantujem, že každý z projektov, ktoré prichádzajú, ktoré žiadatelia, to znamená obce, hocikto, podnikatelia, ktorí posielajú tie projekty, z toho 90 % je nedokonalých. To znamená, musíme ich dotazovať, aby doplnili atď. Kde tam je tá korupcia? To celkom som to nepochopil, že na čo, na čo pán kolega Simon myslel, a nehovoriac o tom, že nie je to, ani to nie je pravda, že ministerstvo nemá právo kontrolovať OZV-čka. Ministerstvo má právo cez Slovenskú inšpekciu životného prostredia a aj to robíme. A už dve napríklad sme kvôli tomu, lebo neplnili povinnosti, aj takéto OZV-čka sme zrušili. Takže asi toľko k tomu.
Ďakujem pekne a dúfam, že ten vládny návrh zákona podporíte. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.9.2018 o 18:17 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:22

Peter Gajdoš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedkyňa Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, poslancovia, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1846 z 23. septembra 2005 v znení neskorších aktualizácií vzala na vedomie návrh vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie a podľa čl. 86 písmeno k) neskôr zaradeného ako písmeno l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia.
V nadväznosti na organizačné zmeny v rámci agentúry NATO pre komunikáciu a informácie NCIA v Bruseli, Belgického kráľovstva sa týmto návrhom ruší zastúpenie v programovacom centre NATO v Glonse v Belgicku a nahrádza sa zastúpením v úrade programovania a služieb pri systéme velenia, riadenia vzdušných síl v Haagu v Holandsku. Predloženým návrhom sa nezvyšujú tzv. celkové mandátové počty príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v uvedenom vojenskom zastúpení, tak ako boli schválené, na 171. Z hľadiska reálnych počtov sa predpokladá ich zachovanie pre celkové reálne počty vyslaných príslušníkov ozbrojených síl, nepresiahnu, podčiarkujem, nepresiahnu vzhľadom na finančné možnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky súčasný počet 86 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. V súčasnosti máme vyslaných 81, aj na vedomie vaše, profesionálnych vojakov.
Z uvedeného dôvodu nemá predložený návrh žiadny finančný vplyv a výdavky súvisiace s vojenským zastúpením sú v plnej miere zabezpečené z rozpočtu kapitoly rezortu ministerstva obrany. Jedná sa iba o reorganizačné zmeny a bidovací proces, z ktorého sme riešili uvedený problém presunu profesionálneho vojaka.
Vláda Slovenskej republiky vyjadrila svoj súhlas s predmetným návrhom svojím uznesením č. 316 z 11. júla 2018. Dňa 4. septembra tohto roku bol taktiež materiál predmetom rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, týmto si vás žiadam, dovoľujem požiadať o súhlas s predloženým návrhom.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2018 o 18:22 hod.

Peter Gajdoš

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:24

Jaroslav Baška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ďalší kolegovia z vlády, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi prečítať správu, spoločnú správu z výboru pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, ktoré máte pod tlačou 1051a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, tlač 1051, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1129 z 27. augusta 2018 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, tlač 1051, na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, tlač 1051, v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:
a) zobrať na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky,
b) vysloviť súhlas s aktualizáciou vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vojenských štruktúrach NATO a EÚ.
Prílohou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si dovolím prečítať teraz, aby sme vedeli, o akom návrhu uznesenia sa bude hlasovať.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, tlač 1051. Národná rada Slovenskej republiky:
a) berie na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podľa čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky,
b) vyslovuje súhlas s aktualizáciou vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vojenských štruktúrach NATO a EÚ.
Pani podpredsedníčka, chcem vás požiadať, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu. Nech sa páči.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2018 o 18:24 hod.

Ing.

Jaroslav Baška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:24

Peter Gajdoš
Skontrolovaný text
Ja len chcem poďakovať za podporu, prajem príjemné rokovania a pekný podvečer. Dovidenia.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2018 o 18:24 hod.

Peter Gajdoš

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:29

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia. V tomto kontexte predmetu návrhu novely zákona o stavebnom sporení je úprava podmienok poskytovania štátnej prémie na stavebné sporenie a úprava podmienok stavebného sporenia vrátane terminologického precizovania definície stavebného sporenia.
V rámci úpravy podmienok poskytovania štátnej prémie sa zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia navrhuje dosiahnuť prostredníctvom prijatia týchto nasledujúcich opatrení. V prvom rade o zrušenie inštitútu tzv. priateľských sporiteľov. Potom ide o zúženie okruhu poberateľov štátnej prémie podľa príjmu. Po tretie, ide o vylúčenie poberania štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru. Po štvrté, ide o osobné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a v neposlednom rade takisto sa znižuje minimálna percentuálna výška štátnej prémie.
Začnem pár vetami k zrušeniu inštitútu tzv. priateľských sporiteľov. Zrušenie tohto inštitútu je opatrením, ktorým ministerstvo financií sleduje zvýšenie účelovosti štátnej podpory stavebného sporenia, ktoré je poskytované z verejných zdrojov. Niektorí účastníci stavebného sporenia, tzv. priateľskí sporitelia, ktorí sporia viac ako 6 rokov a nebol im poskytnutý stavebný úver, nemusia nasporené prostriedky, vrátane pripísanej štátnej prémie použiť na stavebné účely. Ide o jediný inštitút v porovnaní s inými formami v celkovom spektre štátnej podpory bývania, ako sú nástroje a programy Štátneho fondu rozvoja bývania, bonifikácia úrokovej sadzby, hypotekárnych úverov pre mladých, mám na mysli takisto nový systém daňového bonusu za zaplatené úroky z úverov na bývanie pre mladých, pri ktorom nie je povinnosť dokladovať účelové použitie prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Ak štátna prémia nie je spojená s jej účelovým požitím, je využívaná len na zvýšenie úrokových výnosov priateľských sporiteľov, tak je tomu dnes.
Preto navrhujeme viazať poskytnutie štátnej prémie na podmienku, aby sa prostriedky získané stavebným sporením vrátane štátnej prémie použili výlučne na stavebné účely. Toto opatrenie sa bude vzťahovať len na nové zmluvy o stavebnom sporení uzatvorené od účinnosti zákona. A pri tomto opatrení sme dosiahli aj konsenzus - súhlas so samotným priemyslom alebo trhom, ktorý poskytuje tieto, tieto úvery.
V ďalšom by som sa pristavil pri zúžení okruhu poberateľov štátnej prémie podľa príjmu. Je to oparenie, ktorým sa navrhuje zvýšiť adresnosť štátnej podpory a stavebného sporenia formou určitého sociálneho zamerania. Z pohľadu prijímateľov štátnej prémie absentuje v súčasnej právnej úprave stavebného sporenia v porovnaní s inými už spomínanými formami štátnej podpory akýkoľvek prvok priamej selekcie. Štátnu prémiu na stavebné sporenie môže získať dnes každý bez ohľadu na výšku svojho príjmu. Stačí v kalendárnom roku vložiť na účet stavebného sporiteľa požadovanú sumu finančných prostriedkov a štátna prémia sa určí percentom z ročného vkladu vypočítaným na základe vzorca uvedeného v prílohe zákona.
Preto navrhujeme vyplácať štátnu prémiu stavebným sporiteľom plnoletým fyzickým osobám iba v prípade, ak ich priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov za kalendárny rok neprekročí 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Toto opatrenie sa bude týkať všetkých plnoletých stavebných sporiteľov, vrátane tých, ktorí už majú uzatvorené zmluvy o stavebnom sporení. Neplnoleté osoby však budú mať nárok na štátnu prémiu automaticky bez ohľadu na výšku príjmov, tak ako tomu bolo doposiaľ.
V ďalšom, vylúčenie poberania štátnej prémie počas medziúveru. Vylúčenie poberania štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru je prvým z troch ďalších opatrení zameraných na zvýšenie efektívnosti stavebného sporenia. Medziúvery tvoria až 90 % z celkového portfólia úverov stavebných sporiteľní, pričom objem novoposkytovaných medziúverov veľmi výrazne, približne až 15-násobne prevyšuje objem novoposkytovaných zvýhodnených stavebných úverov. Štát tak prostredníctvom štátnej prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie na úkor zvýhodnených stavebných úverov, pretože medziúvery sú naozaj aj na komerčné podmienky drahé. Medziúver je stavebný úver poskytovaný za komerčných podmienok tým stavebným sporiteľom, ktorí ešte len začali sporiť, alebo ktorí síce splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie podmienky na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru ešte nespĺňajú. Medziúver by mal byť poskytovaný len ako doplnok, ak má stavebná sporiteľňa prebytok voľných zdrojov. Súčasná právna úprava však umožňuje čerpať štátnu prémiu aj počas splácania medziúveru, čo výrazne znižuje ochotu stavebných sporiteľov počkať si na pridelenie z jeho denného stavebného úveru.
Zámerom ministerstva financií je preto znížiť objem komerčných medziúverov, avšak nie ich zákazom alebo iným priamo obmedzením, ale demotiváciou. To znamená vylúčením nároku na štátnu prémiu, ak si sporiteľ vezme medziúver. Takáto systémová zmena by mal zároveň viesť sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, ak to chcete tak počuť, na ktoré upozorňuje aj Národná banka Slovenska. Sporitelia budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou, pričom po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver. Zmena sa bude vzťahovať až na nové zmluvy, obmedzí úver uzatvoreného od účinnosti zákona. Toto opatrenie sa nebude týkať stavebných sporiteľov spoločenstiev vlastníkov bytov, ktorí používajú medziúvery na financovanie obnovy, rekonštrukcie, údržby, ako aj odstraňovanie systémových a iných porúch spoločných častí a spoločných zariadení bytových domov.
V ďalšom sa zastavím pri osobitnom limitovaní nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia. To je ďalšie opatrenie, ktoré je uvedené v legislatívnom návrhu. Podmienky nároku na štátnu prémiu za prvý rok sporenia sa vôbec neoddelili (pozn. red.: veľmi rýchlo vyslovené) od dĺžky obdobia platnosti zmluvy o stavebnom sporení v tomto prvom roku sporenia. Podľa súčasnej právnej úpravy je totiž možné na získanie plnej ročnej štátnej prémie uzavrieť zmluvu o stavebnom sporení a vložiť celý požadovaný ročný vklad, napríklad aj 31. decembra daného roka. Štátna prémia za tento kalendárny rok je dnes v plnej výške pripísaná na účet stavebného sporiteľa takmer hneď na začiatku nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že štátna prémia má charakter úrokovej prémie, súčasný systém potom nezohľadňuje potrebu adekvátnej platnosti zmluvy, ani časovej viazanosti vkladov v prvom roku sporenia s cieľom získania maximálnej štátnej prémie.
Preto navrhujeme osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzavretej v priebehu kalendárneho roka, a to tak, že ak stavebný sporiteľ uzavrie zmluvu až v druhom polroku kalendárneho roku, jeho nárok na štátnu prémiu z tejto zmluvy nesmie presiahnuť polovicu maximálnej sumy štátnej prémie ustanovenej zákonom. Opatrenie sa, samozrejme, bude vzťahovať len na nové zmluvy o stavebnom sporení.
No a na záver ide o zníženie minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie. Percentuálna výška štátnej prémie výrazne dnes prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladových produktoch v komerčných bankách. Aj keď sa určuje na základe výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona, ktorý vychádza z referenčnej sadzby odvíjajúcej sa od priemerných výnosov štátnych dlhopisov, zákonom sa však zároveň stanovuje, že nemôže byť dnes nižšia ako 5 % a vyššia ako 15 % vkladu. To znamená, ručenie nie je menšie ako 5 %, to vás prosím, aby ste zobrali do úvahy, ako sa úročia dnes vklady obyvateľstva v komerčných bankách. To znamená, že napríklad pre rok 2018 bola výška štátnej prémie podľa vzorca vypočítaná na pol percenta, 0,5 %, zo zákona sa ale musela určiť vo výške 5 % ročného vkladu, čo je 10-krát, 10-krát, opakujem, viac, ako, ako stanovuje vzorec vychádzajúci z nejakej, z nejakej reality a logiky a ceny peňazí na trhu.
Preto navrhujeme znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. Toto opatrenie sa dotkne všetkých stavebných sporiteľov, to znamená aj tých, ktorí majú uzavreté zmluvy pri, keby sme sa teleportovali na začiatok roku 2018, tak pri výpočte 0,5 by to bolo aj 2,5, čiže stále 5 krát-viac, ako stanovuje racionálny vzorec výpočtu podľa ceny peňazí na trhu.
V rámci posledného uvedeného opatrenia zároveň predloženým návrhom sa zvyšuje maximálna suma štátnej prémie na 70 eur v prospech všetkých stavebných sporiteľov. Ešte raz opakujem, že po dlhých, dlhých debatách s predstaviteľmi trhu s dohľadom so zástupcami tripartity toto je výsledok, ktorý dosiahol parametre konsenzu, to znamená bez zásadných pripomienok, o čom svedčí aj záznam z rokovania tripartity.
Ďakujem na úvod.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2018 o 18:29 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:40

Irén Sárközy
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1262 z 20. júna 2018 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory stanoviská nasledovne: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 304 zo dňa 10. septembra 2018. Ústavnoprávny výbor - uznesenie č. 413 zo dňa 4. septembra 2018. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 313 z 10. septembra 2018. Týmto uznesením výbor zároveň ma poveril, mňa poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem vám, pani predsedajúca, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

11.9.2018 o 18:40 hod.

Ing. JUDr.

Irén Sárközy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:42

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod chcem oceniť pána ministra, že tak podrobne vysvetlil tento zákon opätovne, hoci sme v druhom čítaní, takže ste si mohli úplne osviežiť vlastne parametre toho zákona. Ja som už avizoval vlastne pri prvom čítaní, že do druhého čítania prídeme s pozmeňujúcim návrhom. Ten som vlastne predstavil aj v tom prvom čítaní v tých základných črtách, ale tie základné črty sú pomerne jednoduché a viac-menej teda s tým aj prichádzam do tejto, do tohto druhého čítania.
Ja len kratučko ešte by som možno zareagoval na to, čo aj odznelo od pána ministra, pretože my stavebné sporenie vnímame nielen ako finančný produkt, ale aj ako nástroj pomoci ľuďom, pretože myslíme si, že toto je cieľom stavebného sporenia. Keď vznikala tá myšlienka, išlo o to, aby sa ľudia naučili sporiť. Čiže nie je to len o tom, že aké percentá vlastne z toho produktu budú mať, ale v prvom rade ich to učí, núti, akokoľvek to nazveme, ale myslím si, že primárne učí pravidelne si odkladať určitú sumu. Tá motivácia je v podobe prémie. Ak tá prémia je príliš nízka alebo je podmienená niečím, čím sa nedá, že sa nedá dosiahnuť, tak, samozrejme, vyberáme ten prvok motivácie a tým pádom aj celý nástroj vlastne učenia sa sporenia prestane byť zaujímavý a tým pádom odchádza produkt, ktorý bol špecifický a jedinečný v tom, že učil tých ľudí sporiť na základe teda tej odmeny ako takého motivátora.
To, aké veci sa zavádzajú, ste počuli a vlastne tým, keď budem, ešte chcem teraz kratučko teda zhrnúť to vysvetlenie, čo vlastne obnáša tá naša zmena, tak to vlastne tam budete vidieť ten kontrast medzi tými opatreniami, ktoré prináša ministerstvo financií a tými opatreniami, ktoré my hovoríme. A opäť poprosím vás, aby ste to vnímali teda v tom kontexte, že chceme pomôcť v prvom rade mladým rodinám, aby sa vedeli dostať k bývaniu. Druhý rozmer, alebo ešte by som povedal, ten nultý rozmer je teda to učiť ich sporiť, druhý rozmer je, aby sa vedeli dostať ľahšie k bývaniu, pretože vieme, že aj vďaka zásahom do finančného trhu sa znižujú limity na hypotekárne úvery a ľudia, ktorí si začínajú rodiny a nemajú nič nasporené, tak je pre nich, dá sa povedať, veľmi ťažké dosiahnuť akúkoľvek finančnú pomoc z finančných ústavov na získanie bývania a myslíme si, že toto je problém.
Mohol by som tu hovoriť dlhšie o tom, ako štát pomáha v rozvoji bývania, respektíve nepomáha, ale myslím si, že nie je to potrebné, lebo o tom hovoríme tuto v tejto sále aj pri iných zákonoch. Takže toto je asi kľúčové k tej myšlienke.
Ja som povedal v prvom čítaní a zopakujem to, že vítame ten prvok adresnosti, ale myslíme si, že adresnosť v tomto podaní, ako s ňou prichádza ministerstvo financií, vlastne spôsobí, že ten nástroj bude nefunkčný. A aby som to vysvetlil, tak vlastne na jednej strane podmieňujeme to teda znížením tej, toho násobku priemeru mesačnej mzdy, na čo teda reagujeme aj naším pozmeňujúcim návrhom, na druhej strane ponechávame výšku prémie, ale podmieňujeme to, myslím si, že takmer dvojnásobkom, alebo viac ako dvojnásobkom nasporenej sumy. Čiže inými slovami, na to, aby človek dostal tú istú prémiu, ktorá je radovo teda trošičku zvýšená, hovoríme o tých 70 eurách, tak musí si odložiť 2 800 euro, čo je teda úplne ďalší nepomer, pretože keď si zoberiete človeka, ktorý zarába do toho 1,3-násobku, tak neviem si predstaviť, ako by sa vedel dostať ročne k tým úsporám potrebných na to, aby dosiahol tú prémiu. Obzvlášť ak hovoríme, sa to týka aj mladých ľudí, mladých rodín a podobne.
Takže v tomto sa rozchádzame v tom pohľade s ministerstvom financií a preto teda prinášame pár zmien. Ja ich teraz kratučko len vymenujem a potom prečítam technicky ten pozmeňujúci návrh, aby som vás tu nemusel zaťažovať nejakými odôvodneniami a podobne. Takže vysvetlenie v prvom rade.
Navrhujeme ponechať tú výšku štátnej prémie na súčasnej úrovni 5 % ročného vkladu. Áno, pán minister hovoril o tom, že je to desaťnásobok momentálnych úrokových mier, ale opäť dávam to do svetla toho, že má to byť motivátor toho, aby sa ľudia učili sporiť, pretože tento prvok to stavebné sporenie má, takže toto je prvá vec, ktorú tam ponechávame a rozumieme tomu, že táto suma je vyššia ako na trhu, ale aj dva a pol je vyššia, či už je to päť alebo desať, v každom prípade si myslíme, že tých desať je motivačnejšie a preto to tam ponechávame. Zároveň teda navrhujeme upraviť obmedzenie výšky príjmu, a to veľmi jednoduchým spôsobom. Avizoval som to vlastne pri prvom čítaní. Nechceme, aby boli diskvalifikované rodiny, kde muž je ten, ktorý zarába a manželka je tá, ktorá sa stará o deti, pretože v momente, keď manželka sa ide starať o deti a rozhodne sa byť dlhšie pri dieťati, ako je materská dovolenka, tak sa dostáva do stavu, kde poberá rodičovský príspevok, ktorý je radovo niečo cez 200 eur, nejakých 213 alebo tak. No a v takom prípade, samozrejme, ona nespĺňa ten predpoklad. Ona spĺňa ten horný limit, ale určite nespĺňa ten limit toho, že musí mať nejaký preukaz a nejaký minimálny príjem na to, aby to dosiahla. Manžel v takom prípade musí zarábať viac. Akonáhle manžel zarába viac ako 1,3-násobok na to, aby sa postaral o rodinu, keď si nájde takú prácu, tak je diskvalifikovaný a myslíme si, že toto je nepomer, že malo by sa prihliadať naozaj na príjem domácnosti a preto navrhujeme, že rozšírenie vlastne tohto návrhu o prihliadanie na domácnosť a malo by sa teda zohľadňovať v takom prípade 2,6-násobok príjmu v domácnosti.
Tak isto chceme, aby sa prihliadalo na deti. To znamená, že za každé dieťa do rodiny, v rodine by sa dávala, teda by sa zvyšovala tá kvóta o 50 % tej základnej, čiže o 0,65-násobok a tým pádom by sa vlastne dalo, sa počítalo z príjmu vyššieho podľa tohto parametru, je to trošku komplikované, ale v pozmeňujúcom návrhu je to presne vysvetlené, takže toľko k tým parametrom.
Máme tam ešte zrušenie poplatku pre osoby, ktoré stavebné sporenie aktívne využívajú, a to je, získali by štátnu prémiu. Toto je vlastne ešte viacej, takéto opatrenie ešte viacej pritiahne jednotlivých sporiteľov k tomuto produktu, ktorý teda, myslíme si, ako som povedal, zopakujem to ešte raz, je motivačný. Čiže domácnosť som vám vysvetlil, že sa jedná teda o domácnosť. Je to tam technicky viacej vysvetlené, prečítam to priamo v znení. Teraz by som teda vám prečítal znenie a ešte predtým sa opýtam pani predsedajúcej, že nečítam už odôvodnenia, čítam už iba legislatívne.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Už iba čisté pozmeňováky, áno, a zastaví sa vám časomiera.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Dobre, takže môžme ísť na to. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky (pozn. red.: správne "Slovenskej národnej rady") č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky, pardon, zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: „5. Za § 4 sa vkladá § 4a, ktorý znie: «§ 4a Domácnosť na účely tohto zákona môže tvoriť len stavebný sporiteľ, jeho manžel (manželka) a jeho maloleté deti, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.»". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: "7. V § 6 ods. 5 sa slová «§ 10 ods. 4» nahrádzajú slovami «§ 10 ods. 5»". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za doterajší bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie: "9. V § 7 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: «(6) V Stavebnej sporiteľni sa zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo od inej fyzickej osoby-nepodnikateľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie evidencie alebo správu účtu stavebného sporiteľa, počas obdobia 12 kalendárnych mesiacov odo dňa poskytnutia štátnej prémie stavebnou sporiteľňou.»". Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v doterajšom bode 9 sa slová „ods. 6 a 7" nahrádzajú slovami „ods. 7 a 8".
5. V čl. I sa za doterajší bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: „12. V § 10 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: «(3) Hranica priemerného mesačného príjmu určeného podľa ods. 1 písm. b) sa zvyšuje o 1,3-násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, ak je domácnosť podľa § 4a tvorená stavebným sporiteľom a jeho manželom, manželkou. Hranica priemerného mesačného príjmu určeného podľa ods. 1 písm. b) sa zvyšuje o 0,65-násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, za každé maloleté dieťa v domácnosti podľa § 4a. V skutočnosti podľa prvej a druhej vety deklaruje stavebný sporiteľ predložením sobášneho listu alebo rodného listu dieťaťa.»". Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I doterajší bod 12 znie: :"12. V § 10 ods. 4 sa slová «2 000 Sk» nahrádzajú slovami «70 eur»".
V čl. I doterajší bod 13 znie: "V § 10 ods. 7 znie: «(7) Ak vznikne nárok na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej v druhom polroku kalendárneho roka, štátna prémia za tento kalendárny rok, štátna prémia za tento kalendárny rok určená podľa odseku 4 nesmie na túto zmluvu presiahnuť polovicu zo sumy ustanovenej v odseku 4. Ak vznikne nárok na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení zrušenej počas kalendárneho roka a zároveň vznikne nárok na štátnu prémiu z novej zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej počas tohto kalendárneho roka, štátna prémia za tento kalendárny rok z oboch zmlúv spolu nesmie presiahnuť ustanovenú sumu v odseku 4; ustanovenie prvej vety a odsek 5 tým nie sú dotknuté».".
8. V čl. I v doterajšom bode 17 v § 13k sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "(2) Zákaz podľa ustanovenia § 7 ods. 6 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu účtu stavebného sporiteľa splatnú po 31. decembri 2018.". Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
9. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 2 sa slová "§ 10 ods. 1 a 2" nahrádzajú "§ 10 ods. 1 až 3".
10. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 3 sa slová "§ 10 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 10 ods. 4".
11. Posledný bod. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 4 sa slová "§ 10 ods. 6" nahrádzajú slovami "§ 10 ods. 7".
Ďakujem pekne za trpezlivosť pri počúvaní.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2018 o 18:42 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video