34. schôdza

11.9.2018 - 18.9.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

11.9.2018 o 15:52 hod.

Mgr.

Michal Bagačka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:52

Michal Bagačka
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona tlač 1073. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

11.9.2018 o 15:52 hod.

Mgr.

Michal Bagačka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:54

Eduard Heger
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, vitajte. Kolegyne tu nemáme, takže kolegovia a hostia na balkóne, veľmi dôležitý zákon. O tomto zákone sme už rokovali. Nie som si istý, či to bolo na
===== Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, vitajte! Kolegyne tu nemáme, takže kolegovia a hostia na balkóne, veľmi dôležitý zákon. O tomto zákone sme už rokovali. Nie som si istý, či to bolo na konci roka minulého alebo začiatkom tohto roku, ale verejné obstarávanie je veľmi dôležitá oblasť. Prečo? Pretože ňou pretečie ročne radovo niekoľko miliárd, 4 až 5 miliárd ročne a akákoľvek efektivita, ktorá môže v tomto objeme prísť, keby sme vyčíslili len desaťpercentné zvýšenie efektivity pri verejnom obstarávaní, tak máme do rozpočtu 400 miliónov eur. Asi všetci vieme rátať na sociálne balíčky, takže viem si predstaviť, že keď sme mali posledný minuloročný sociálny balíček 250 eur, tak toto je necelé dva sociálne balíčky, čo už každý automaticky spozornie.
Vieme, že máme nového predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý teda dlhodobo hlása, že chce tam priniesť nový vietor, chce priniesť zmenu. A toto je to kľúčové. A myslím si, že to je aj taká veľmi pozitívna správa. Na druhej strane, aj tento zákon vlastne hovorí o tom, že chce priniesť zjednodušenie, ako ste aj na začiatku hovorili a je to vlastne aj v dôvodovej správe a zefektívnenie. Toto tiež si môžeme povedať, že je to veľmi pozitívne, lebo vieme, sťažujú sa starostovia, ľudia, ktorí naozaj robia na tých nižších úrovniach s verejným obstarávaním, že to dlho trvá, zväzuje im to ruky, obstaranie malých vecí trvá strašne dlho, čo by si normálne vybavili nákupom v obchode, alebo resp. firmy takýmto veciam vôbec čeliť nemusia a úrady sú zahltené množstvom papierov a množstvom, a dlhým časom.
Takže taktiež počujem a vidím aj teda, že do toho návrhu zákona sa dostali určité pripomienky, ktoré sme prezentovali formou pozmeňujúcich návrhov práve pri tom poslednom, poslednom rokovaní, čo teda nechcem povedať, že by to bol nejaký náš výmysel, ale naozaj sú to veci z praxe, takže na jednej strane ma teší, že sa dostávajú do tohto zákona aj veci z praxe. Na druhej strane vidím, že nie úplne všetky.
Ale dnes sme v prvom čítaní a ja mám teda otázku na vás a výzvu, pán podpredseda, aby ste možno tak viacej predstavili myšlienku toho zákona a poviem, v akom duchu, pretože naozaj teda hovoríme tu o tom, že ideme zefektívniť a zjednodušiť, čo teda môže byť pozitívne.
Na druhej strane tu hovoríme o tom, že, hovoríme o balíku peňazí 4 až 5 miliárd eur a zefektívnenie formou toho, že zvýšime limity tak, ako ste aj povedali, že tento zákon sa teda na zákazky nebude vzťahovať, človek vtedy musí automaticky spozornieť, lebo si povie: čo to znamená, že sa ten zákon nebude na tieto zákazky vzťahovať? Znamená to, že tie zákazky vlastne ako keby sa stratia z radaru a môže to dopadnúť, že obstaranie verejné, ktoré - hovorím, môže, nemusí, ale môže, záleží od toho, ako kto si tú efektivitu vysvetlí - zákazky, ktoré radovo boli v povedzme 4 - 5 miliárd sa budúci rok alebo po platnosti tohto zákona ten istý objem môže stáť 6 miliárd, napríklad, vymýšľam si. Ale chcem tým povedať, ako bude zabezpečené pri zjednodušení a zefektívnení to, že to verejné obstarávanie bude aj hospodárne. Pretože to je cieľom akéhokoľvek nakladania s verejnými zdrojmi, aby sme, preto sme zaviedli hodnotu za peniaze, aby sme zabezpečili, že peniaze občanov, ktoré platia vo forme daní, sú míňané efektívne a zároveň hospodárne. Čiže nekupujeme perá, ktoré radovo stoja 30 centov za euro, nekupujeme autá, ktorá radovo stoja 10-tisíc a 15-tisíc atď., by som mohol pokračovať, ale myslím, že to nie je potrebné.
Čiže by ma zaujímalo práve pri tej filozofii, lebo niektoré nástroje ste spomenuli, ale skôr ako filozoficky, keďže sme v prvom čítaní, že akým spôsobom bude zabezpečené, keď my teda ten radar ako keby vypneme na tie nižšie zákazky, ako zabezpečíme, že tí starostovia nakoniec budú nakupovať hospodárne, lebo opäť, chcem to povedať, lebo a dať v tom za pravdu, že potrebujeme tým starostom a tým jednotlivým aktérom na tom verejnom obstarávaní rozviazať ruky na to, aby mohli flexibilnejší a rýchlejší, ale čo bude tá spätná väzba v tejto filozofii na to, aby sme mohli vidieť, že naozaj vynakladajú tie zdroje hospodárne a čo môžme urobiť, ak hospodárne nebudú s tými peniazmi nakladať.
Takže toto je moja otázka a poprosil by som, ja by som aj zareagoval, ale keďže ste boli v úvodnom slove, sa nedalo, takže by som vás poprosil, keby ste na toto vedeli zodpovedať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2018 o 15:54 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:59

Richard Raši
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som len veľmi krátku reakciu. Sme v prvom čítaní a pán poslanec, myslím, že sa otvára priestor, aby sa zodpovedali všetky tieto otázky, ale poviem vám to ako bývalý primátor mesta, pretože zvýšenie limitov na jednotlivé druhy zákaziek bola jednou zo základných požiadaviek Združenia miest a obcí Slovenska. Problém, aj prečo prišiel predseda Úradu pre verejné obstarávanie s týmto návrhom zákona, je to, že obstarávanie čohokoľvek na Slovensku trvalo radovo dlhšie, ako obstarávanie v iných krajinách. A keď si vezmeme len eurofondy, ktoré, máme stále problém s ich čerpaním, tak dĺžka obstarávania bola niekedy až päťkrát dlhšia ako v okolitých krajinách.
Čo sa týkalo miest a obcí, obstarávanie tak, ako bolo nastavované, mnohokrát znemožňovalo riešiť akútne problémy miest a obcí. Preto po konzultácii so ZMOS-om sa tieto limity dvihli a, samozrejme, položili ste otázku, ktorá je úplne racionálna, teraz bol limit nižší, teraz bude radovo vyšší o pár desiatok tisíc. Kto to odkontroluje? Ja som presvedčený, že v súčasnej dobe, keď je povinnosť zverejňovania objednávok, faktúr, a viem to z vlastne skúsenosti, čokoľvek sme nakupovali, v meste sme začali zverejňovať faktúry od jedného eura od roku 2011, je keď to ešte nebolo povinné, ale ten systém a tá kontrola spoločnosti je nastavená tak, že v tej obci naozaj každé euro, čo použijete, niekto skontroluje, čo je veľmi správne.
Tá verejná kontrola v mestách a obciach prebieha tak, že aj teraz keď aj vy, keď sa stretávate so starostami menších obcí alebo primátormi miest, určite vám aj oni potvrdia, že jednoducho nemôžte kúpiť ceruzku za dve eurá, keď stojí jedno euro, lebo vám ktorýkoľvek občan, ktorý si klikne na vašu stránku a to nájde, vám to vyhodí na oči. Miestne zastupiteľstvá naozaj pracujú. Čiže ja by som toto bral ako dať šancu všetkým starostom k tomu, aby ukázali, že tento zákon im prinesie rýchlejšie obstarávanie, rýchlejšie riešenie problémov dennodenných, ktoré v obciach sú a som presvedčený o tom, že tá verejná kontrola pomocou tretieho sektora, ale najmä vlastných občanov bude mimoriadne silná a nikto si naozaj už v dnešnej dobe nedovolí v takomto systéme, ktorý sa dá veľmi jednoducho skontrolovať, urobiť čokoľvek.
Takže dáva sa tým, vychádza sa v ústrety ZMOS-u, dáva sa veľká šanca primátorom a tá kontrola a tá sankcia je veľmi jednoduchá, lebo tí občania to tým primátorom potom veľmi rýchlo spočítajú a pri nastavení spoločnosti a pri veľkej miere nedôvery, ktorá je voči akémukoľvek obstarávaniu, si myslím, že tá kontrola je tým najväčším limitom a pravidlom a tou hrozbou pre každého daného starostu. Ale určite na to bude priestor aj komunikovať so ZMOS-om, ale treba dať tú šancu, lebo sa nám nemôže zastaviť rozvoj miest a obcí, alebo riešenie problémov obcí tým, že bol ten zákon veľmi komplikovaný.
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.9.2018 o 15:59 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:02

Richard Raši
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz, štvrtýkrát príjemné popoludnie vám všetkým. Dovoľte mi teda, aby som uviedol vládny návrh zákona a ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 22. augusta 2018.
Cieľom tohto návrhu zákona je presunúť oblasť koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. V agende nášho úradu je príprava vízie a stratégií a rozhodli sme sa a považujem to za rozhodnutie správne, aby sa vízie a stratégie Slovenskej republiky boli koordinované a vytvárané spolu aj s, teda s princípom zdola spolu s víziami, stratégiami rozvoja jednotlivých regiónov, jednotlivých našich miest a obcí, pretože tie musia byť základom rozvoja celej Slovenskej republiky. Súvisí to aj s agendou udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030, kde odstraňovanie regionálnych rozdielov a s tým súvisiaca podpora najmenej rozvinutých okresov je úzko spätá práve s činnosťou nášho úradu a preto aj na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa nám javí presunúť túto agendu regionálneho rozvoja, teda sekciu regionálneho rozvoja z Úradu vlády práve na Úrad podpredsedu vlády, pretože podpredseda vlády pre investície a informatizáciu je zároveň aj predsedom rady pre najmenej rozvinuté okresy, takže tým sa kompetencia pomoci týmto najmenej rozvinutým okresom, vrátane prípravy národných stratégií a regionálnych stratégií, bude zastrešená jedným úradom a myslíme si, že to bude vhodnejšie naozaj aj z hľadiska fungovania, a hlavne z hľadiska pomoci najmenej rozvinutých regiónov.
Takže to sú tie racionálne dôvody a ja vám ďakujem pekne za, že ste si ma vypočuli a prosím o podporu pri prerokovaní tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.9.2018 o 16:02 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:04

Stanislav Kmec

Vystúpenie v rozprave 16:06

Ondrej Dostál
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aspoň stručne vyjadril k dvom veciam, ktoré sú obsiahnuté v novele alebo v návrhu novely kompetenčného zákona.
Prvá vec sa týka presunu kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja z úradu vlády na úrad podpredsedu vlády. Mňa by zaujímali tie, tie dôvody, ktoré k tomu vedú, a teda aké problémy alebo poznatky z aplikačnej praxe viedli k tomuto návrhu. Pýtam sa najmä preto, lebo je to pomerne nedávno, niekedy, myslím, v decembri 2016 schvaľoval tento parlament v tomto zložení presun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja z ministerstva dopravy na úrad vlády, hoci vtedy už existoval aj úrad podpredsedu vlády, ktorý teoreticky, možno je to logickejšie, to nechcem v tejto chvíli hodnotiť, aby to bolo na ňom, ale teda prečo v decembri 2016 prišlo k tomu, že sa kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja presunuli z ministerstva dopravy na úrad vlády, hoci už existoval aj úrad podpredsedu vlády, ktorý bol zriadený len pol roka predtým a teraz nastáva, nastáva posun týchto kompetencií alebo navrhuje sa posun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja na úrad podpredsedu vlády. Takže by ma zaujímalo, že čo za tým je? Že či nejaké problémy to spôsobuje, lebo budí to dojem nejakej takej neujasnenosti, že keď v priebehu necelých dvoch rokov presunieme jednu kompetenciu z jedného ministerstva na úrad vlády a potom z úradu vlády na úrad podpredsedu vlády. A len poznámka, poznámka bokom, že otázky súvisiace s regionálnym rozvojom by primárne mala riešiť samospráva, či už regionálna samospráva alebo miestna samospráva. Čiže ak regionálny rozvoj má riešiť pán Raši, tak by bolo lepšie, keby to riešil z pozície primátora Košíc, nie z pozície ministra alebo podpredsedu vlády. Ale tak to je vec, vec pohľadu na to, ako sa má robiť regionálna politika, ako sa má robiť regionálny rozvoj a kde majú...
===== čiže ak regionálny rozvoj má riešiť pán Raši, tak by bolo lepšie, keby to riešil z pozície primátora Košíc, nie z pozície ministra alebo podpredsedu vlády. Ale tak to je vec pohľadu na to, ako sa má robiť regionálna politika, ako sa má robiť regionálny rozvoj a kde majú byť tie kompetencie vo vzťahu štátna správa - samospráva. Tuto riešime rozdelenie medzi jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy.
Moja druhá poznámka sa týka tej zavádzanej možnosti zasadania vlády takpovediac na diaľku s využitím elektronických prostriedkov. To je asi praktický návrh, len v tejto súvislosti by som sa chcel spýtať, že či teda takéto zasadnutie sa bude aj zaznamenávať a možno že takéto zasadnutie a nielen takéto zasadnutia vlády by mohli byť aj verejné samozrejme pokiaľ neprerokúvajú, neprerokúvajú nejaké utajené skutočnosti alebo skutočnosti, o ktorých je dôvod, aby sa verejnosť nedozvedela. Tak keď už prechádzame na takéto moderné technológie, tak smerom do budúcnosti aj toto by mohol byť jeden z posunov , možno si teraz spomeniete na tú kauzu, keď zhodou okolností ja som žiadal o sprístupnenie zvukového záznamu zo zasadnutia vlády a po naťahovačkách na súdoch mi to nakoniec nebolo umožnené, ale možno, že sa posúvame a teda keď bude vláda zasadať aj na diaľku s využitím elektronických prostriedkov, tak možno, že je to krôčik k tomu, aby sme aspoň tie zasadnutia vlády, ktoré nerokujú o ničom tajnom, mali tiež verejné. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2018 o 16:06 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:11

Richard Raši
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, najprv teda začnem tou druhou časťou, áno, v tomto zákone ustanovujeme aj možnosť, aby vláda v budúcnosti, keď na to bude technicky vybavená a zároveň aj zabezpečená pri prerokovaní napríklad materiálov, ktoré sú v režime dôverné, aby sa mohla vláda zasadnúť aj dištančne, teda tak, že niekto z ministrov nebude priamo na rokovaní prítomný a aby k tomu bol legislatívny podklad, že to teda možné je a takéto rokovanie vlády je platné. Čo sa týka verejnosti alebo neverejnosti rokovaní vlády, o tomto momentálne diskusia neprebiehala, takže k tomu vám odpoveď neviem dať, ale asi by som sa vrátil veľmi krátko k tej podstate daného zákona.
Áno, vaša otázka je logická. Presun regionálneho rozvoja mimo ministerstva dopravy bol logický, lebo ministerstvo dopravy je tak veľký orgán z tak obrovskou agendou, že jednoducho táto agenda asi nevedela byť úplne prioritnou a aj z dôvodov preto, aby sa jej venoval naozaj špeciálny prístup a aj preto, lebo vznikli najmenej rozvinutú okresy, pretože sekcia regionálneho rozvoja sa stará teda o najmenej rozvinuté okresy, ktoré sú definované indexom miery nezamestnanosti jeden a pol väčším ako je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike, tak preto sa vyčlenila táto sekcia, aby sa jej venoval tím, ktorý sa bude venovať iba tomu a bolo to najmä v súvislosti so vznikom najmenej rozvinutých okresov. Dal sa pod úrad vlády, lebo v tom čase iné orgány vrátane orgánu podpredsedu vlády podobnú agendu neriešili. Úrad podpredsedu vlády v takej forme ako je teraz vznikol v polovici roku 2016 a je to úrad pre investície a informatizáciu, ale de facto má vo svojom portfóliu informatizáciu spoločnosti ako takú, centrálny koordinačný orgán, súvis, ktorý má kontrolu, monitoring eurofondov, výziev, pomáhanie pri čerpaní, pri zavádzaní akčných plánov atď.
A tretia časť je časť investícií, ktorá je ale viazaná na investície nad miliardu eur, čiže v súčasnej dobe aktuálne jedinou takou investíciou, ktorá končí, je Jaguár Landrover a zároveň má na starosti aj víziu a stratégiu a napríklad spájanie sektorových stratégií. Práve preto, že príprava stratégii, rozvoja spoločnosti, patrí pod jednu z týchto sekcií, práve preto, že sekcia centrálny koordinačný orgán má na starosti aj kontrolu, monitoring a usmerňovanie eurofondov, ktoré sú veľmi silnou hybnou silou rozvoja nielen najmenej rozvinutých regiónov, ale aj ostatných regiónov mimo bratislavského, ktorý jediný nepatrí medzi regióny podporované z eurofondov tak masívne ako ostatné, sa rozhodlo, že najideálnejšie bude, keď všetci ľudia, ktorí pracujú z hľadiska fondov, z hľadiska investícií, ale aj z hľadiska informatizácie, viete, že informatizácia verejnej správy sa veľmi úzko dotýka miest a obcí, máme množstvo projektov ako WiFi pre Teba, máme projekt DEU so ZMOS-om a mnohé iné, DICOM, aby sa všetko, čo sa, respektíve to, čo sa dá sústrediť pod jeden úrad, aby sa to dalo pod úrad podpredsedu vlády, ktorý najviac tej agendy momentálne má, čiže je to aj preto, lebo pri, vznikol nový systém pri najmenej rozvinutých okresoch, kde ste veľmi správne povedali, že ten rozvoj v regiónoch by mal byť najmä na regiónoch. On je. Každý problém na najmenej rozvinutých regiónoch sa definuje na úrovni najmenej rozvinutého regiónu, kde výbor pozostávajúci zo zástupcov daného regiónu nadefinuje akčný plán, nadefinuje svoje priority, potom to ide na Radu pre najmenej rozvinuté regióny, kde som predsedom ja, kde sú zástupcovia ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy a zástupcovia týchto regiónov, kde sa tieto akčné plány upravujú a zreálňujú, takže vzniklo od prechodu tejto sekcie z ministerstva dopravy pod úrad vlády a v tom období potom vzniklo mnoho nových skutočností, ktoré racionálne tlačia túto agendu pod tento úrad. A tie akčné výbor, potom Rada pre najmenej rozvinuté okresy, pripravovanie špeciálnych produktov na smart city z eurofondov a mnohé iné mechanizmy sa vytvorili až potom. Čiže aplikačná prax ukázala, že toto bude pre nás najlepšie a tým jediným cieľom je to, aby všetky peniaze, ktoré vedia na podporu najmenej rozvinutých alebo menej rozvinutých regiónov do nich dôjsť, aby sme vytvorili predpoklad na to, aby do tých regiónov došli a tieto regióny ich vedeli čerpať a znižovali sa tie nožnice, ktoré sa nám medzi Bratislavou a Slovenskom neustále otvárajú. Takže tieto dôvody sú iba racionálne a verím, že tým výsledkom bude, že čo najviac peňazí poputuje z Bratislavy práve do regiónov, teda nemyslím z Bratislavy ako z mesta, ale z ministerstiev, z riadiacich orgánov a iných orgánov štátnej správy práve do regiónov a zlepšenie života obyvateľov. To je všetko. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

11.9.2018 o 16:11 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:16

Richard Raši
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Príjemné popoludnie teda prajem piatykrát a chcem teda ospravedlniť pani ministerku, ktorá je na pracovnej ceste mimo Bratislavy a poprosila ma, aby som teda v prvom čítaní uviedol tento materiál.
Cieľom návrhu zákona je zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií ako spoľahlivého, aktuálneho a jednotného zdrojového registra o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorých registrácia aj evidencia sa vykonáva v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Patria k nim občianske združenia, odborové organizácie, organizácie zamestnávateľov, organizácie s medzinárodným prvkom, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie a neinvestičné fondy. Subjekty verejnej správy
majú v súčasnosti ťažkosti pri identifikovaní osôb oprávnených konať v mene vybraných neziskových organizácií, napr. pri poskytovaní verejných prostriedkov a pod. V súkromných vzťahoch prevláda neistota pri preukazovaní samotnej existencie občianskych združení najmä ich organizačných jednotiek spolu s informáciami o aktuálnych údajoch o štatutárnych orgánoch, pričom možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie štatutárneho orgánu a adresy sídla má pre fungovanie každej právnickej osoby kľúčový význam. Efektívnosť použitia verejných prostriedkov tiež úzko súvisí s evidenciou neziskových organizácií.
Register mimovládnych organizácií bude tvoriť verejná a neverejná časť. Vo verejnej časti budú dostupné pre kohokoľvek informácie o názvoch, predmete činnosti, sídla, v registri vedených právnických osôb, ďalej identifikačné číslo, údaje o čase vzniku, čase zrušenia ako aj údaje o tom, kto je štatutárnym orgánom právnickej osoby. Presný výpočet údajov je uvedený v § 3 návrhu zákona. Verejná časť registra bude sprístupnená na webovom sídle ministerstva vnútra.
V neverejnej časti budú údaje chránené podľa osobitných predpisov, najmä osobné údaje o štatutárnych orgánoch. V ďalších článkoch sa navrhuje vykonať nevyhnutné úpravy, aby register mimovládnych neziskových organizácií mal zabezpečený prísun informácií v konaniach, ktoré sú upravené napríklad v zákone o občianskych združeniach, o organizáciách s medzinárodným prvkom. V týchto novelách sa napríklad zavádza povinnosť pre existujúce občianske združenia a organizácie s medzinárodným prvkom písomne zaslať ministerstvu vnútra Slovenskej republiky údaje o štatutárnom orgáne.
Návrh zákona obsahuje niektoré čiastkové úpravy vyplývajúce z konzultácie s neziskovým sektorom ako aj vyplývajúce z praxe. Návrh bol vypracovaný v spolupráci so splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti s participatívnym zapojením odbornej verejnosti, aj dotknutých subjektov.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené vás žiadam o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

11.9.2018 o 16:16 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:19

Tibor Glenda
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií (tlač 1059).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrh zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

11.9.2018 o 16:19 hod.

Ing.

Tibor Glenda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:21

László Sólymos
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je komplexná úprava podmienok na zabezpečenie efektívnej ochrany vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území všetkých 10 chránených vodohospodárskych oblastí.
Hospodárske a iné aktivity na tomto území treba v záujme zachovania prirodzeného výskytu a obnovy týchto významných zdrojov vody podriadiť tomuto účelu. Platná právna úprava zameraná na zabezpečenie ochrany vôd je upravená vo viacerých právnych predpisoch patriacich do pôsobnosti 3 rezortov, najmä rezortu životného prostredia, rezortu zdravotníctva a rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Doterajšie skúsenosti vyplývajúce z aplikačnej praxe platnej právnej úpravy identifikovali potrebu zjednotiť právnu úpravu do jedného návrhu zákona.
V zákone sa ustanovuje jednotný postup ústredných orgánov štátnej správy a ostatných úradov kompetenčne zabezpečujúcich efektívnu ochranu vôd na území chránených vodohospodárskych oblastí či už z hľadiska ochrany životného prostredia s dôrazom na ochranu vody a pôdy a s dôrazom na ochranu zdravia ľudí.
Zároveň sa určili pravidlá na predchádzanie znečistenia vôd a ustanovuje sa spoločná kontrola možných znečisťovateľov. Ustanovujú sa povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Ďalej sa ustanovujú povinnosti pri informovaní verejnosti na úseku všestrannej ochrany vodných pomerov na území chránených vodohospodárskych oblastí a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností a uloženie pokút. Návrh zákona ustanovuje možnosť uloženia pokuty do výšky až 165 tisíc eur.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite do druhého čítania. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

11.9.2018 o 16:21 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video