35. schôdza

16.10.2018 - 24.10.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.10.2018 o 15:41 hod.

PaedDr.

Pavol Goga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:41

Pavol Goga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1157). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.10.2018 o 15:41 hod.

PaedDr.

Pavol Goga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:43

Tibor Bastrnák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v krátkosti odôvodnil príslušný návrh zákona.
Novela zákona o obecnom zriadení z tohto roka zaviedla určité obmedzenia v odmeňovaní poslancov obecných zastupiteľstiev, a to tak, že v § 25 ods. 8 ustanovila strop. Poslanec obecného zastupiteľstva tak v súčasnosti môže ročne dostať odmenu najviac v sume jednej dvanástiny platu starostu obce.
V krátkom čase od účinnosti takejto zákonnej úpravy sa však ukázalo, že nie je možné diferencovať odmeňovanie poslancov obecných zastupiteľstiev najmä preto, že niektorí poslanci vykonávajú len čisto poslanecký mandát, niektorí plnia úlohy aj pri zastupovaní starostu obce, ďalší vykonávajú úkony pri rôznych príležitostiach občianskych obradov, ako sú uvítania detí do života, oslavy dožitia sa významných jubileí obyvateľov obce, uzatvárajú sobáše a podobne. Všetko ide o spoločensky potrebné činnosti, ktoré majú významný vplyv na sociálny život v obci. Navrhuje sa preto upraviť v zákone viaceré ustanovenia, ktoré by zohľadňovali tieto potreby.
Návrh novely nebude mať vplyv na rozpočty obce, pretože vychádza zo zaužívaných tradícií, postupov a schválených zásad odmeňovania a schválených rozpočtov. Odstránia sa však bariéry, ktoré obciam zaväzovali možnosti spravodlivo odmeňovať poslancov obecného zastupiteľstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyvy ani na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.10.2018 o 15:43 hod.

MUDr.

Tibor Bastrnák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:45

Igor Choma
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení a v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií, s ktorým sa stotožňujem, pretože aj ja si myslím, že návrh má dopad na rozpočet verejnej správy.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon alebo návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.10.2018 o 15:45 hod.

Ing.

Igor Choma

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:47

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, po krátkom čase sa opäť ideme zaoberať odmenami pre poslancov obecných zastupiteľstiev. Táto téma bola riešená v rámci novely, s ktorou prišla vláda, ktorú si, ktorú si v podstate preloboval ZMOS, lebo teda ZMOS ako organizácia zastupujúca teoreticky záujmy samospráv, ale prakticky predovšetkým záujmy starostov a primátorov si z nejakého dôvodu usúdil, že bude dobré ak dá strop na odmeny poslancov, a teda dostalo sa do zákona, že poslanec môže dostať odmenu za celý rok celkovo vo výške jednej dvanástiny platu starostu. Ja som aj na pôde parlamentu pomerne rozsiahlo kritizoval ten návrh novely.
Tejto téme som sa nevenoval, keďže by to mohlo byť vnímané, že som v konflikte záujmov, keďže som aj mestský a miestny poslanec, a teda pre potreby jednoznačnosti to uvádzam aj teraz, aby nedošlo, nedošlo k tomu, že tu vystupujem nejako vo vlastnej veci. Vtedy som to neriešil, hoci to považujem, považujem za problém a považujem to za nejakú umelo vytvorenú schválnosť zo strany starostov, ktorú si cez ZMOS prelobovali voči poslancom. No ale stalo sa, schválili ste a teraz ste prišli na to, že to, čo ste schválili, robí praktické problémy. Lebo naozaj to robí praktické problémy. A ja som poslancom staromestskej samosprávy, kde niektorí poslanci, napríklad sobášia. Za to sobášenie, ktoré im zaberá veľa času, teda mnohým to zaberá viac času ako povedzme sedenie na zastupiteľstvách, tak dostávajú, dostávajú nejakú odmenu, ktorú teraz už nemôžu dostávať, lebo sa to nezmestí do toho, do toho stropu. Čiže z tohto hľadiska by som v podstate aj ocenil, že riešite problém. Problém je, že riešite problém, ktorý ste sami spôsobili tým, že ste schválili novelu zákona o obecnom zriadení, ktorú vám navrhla vláda, práve v takejto podobe. Hoci boli ste aj na toto upozorňovaní, že,že to nie je dobré ustanovenie, že to môže spôsobiť problémy.
Ale teda, ak by váš návrh zákona, ktorý teraz predkladáte, obsahoval iba toto ustanovenie, tak možno by sa s ním dalo, dalo súhlasiť a dalo by sa, dalo by sa povedať, že dobre, no tak aspoň uznávate si chybu a idete napraviť, čo ste spôsobili. Lenže tento návrh zákona obsahuje aj iné, iné body, ktoré už tak pozitívne nie sú. A teda mám na mysli konkrétne ten prvý bod, ktorý je taký veľmi nenápadný v tej paragrafovej podobe. Hovorí, že v § 25 ods. 7 prvej vete sa za slová "od obce" vkladajú slová "určeným starostom". No a obsahom tohto návrhu je, že zástupcom starostu bude určovať plat starosta, nie zastupiteľstvo, ako je to doteraz. Je to asi drobná, nenápadná zmena, ale opäť je to niečo, čo pôvodne relatívne rovnovážne postavenie medzi dvoma orgánmi samosprávy, teda medzi zastupiteľstvom a starostom, presúva rozhodovaciu právomoc smerom na starostov. Tak sa to deje v mnohých veciach a špeciálne, čo sa týka zástupcov starostov, je to badateľné. Je veľmi dobré, že sa to dá na tom ilustrovať, lebo pôvodne zástupcov starostu volilo zastupiteľstvo. Lebo zástupcom starostu sa môže stať iba poslanec zastupiteľstva. Potom v rámci posilňovania kompetencie alebo teda sily starostov sa zasa do toho zapojili oba orgány a platila právna úprava, že zástupcov starostu volí zastupiteľstvo na návrh starostu. Takáto úprava mala svoju logiku, lebo zástupcom starostu sa tým pádom stal niekto, o kom rozhoduje aj starosta, ktorý ho navrhuje a bez návrhu sa zástupcom starostu nemohol stať, ale aj zastupiteľstvo, pretože je tento zástupca starostu volení z radov poslancov. Ale to, samozrejme, že nestačilo, po ďalšom čase bola prijatá úprava, že zástupcu starostu menuje starosta.
Aj v iných oblastiach sa posilňuje, posilňuje právomoc a sila starostu voči zastupiteľstvu, aj toto je jeden z takých, z takých príkladov. Zastupiteľstvo môže, samozrejme, ak starosta nevymenuje, tak môže zastupiteľstvo zvoliť starostu, teda do určitej doby, ale opäť žiadna rovnováha, opäť sa tu ocitá moc v samospráve v rukách, v rukách starostov miesto toho, aby sa tam hľadal nejaký balans. Lebo áno, ak má byť zástupca starostu iba nejaký manažér, ktorý má byť k ruke, k ruke starostu, no tak potom nie je potrebné, aby to bol poslanec a nech si ho rovno menuje alebo nech s ním spolu kandiduje, tak ako v Amerike kandiduje kandidát na prezidenta a viceprezidenta a rovno sú obaja zvolení. Ale ak to má byť poslanec, tak zastupiteľstvo by tam malo mať nejaký vplyv.
A ten posledný vplyv, ktorý ešte zastupiteľstvo malo, že zastupiteľstvo mohlo, mohlo ovplyvniť aspoň teda plat vicestarostu, tak ešte aj tento posledný moment takouto drobnou, nenápadnou zmenou sa posúva a bude priamo v zákone napísané, že plat zástupcu starostu určuje, určuje starosta. Myslím si, že je to nešťastné. Je to nešťastné z toho dôvodu, že samospráva má dva orgány a teraz starosta získava páku a ešte silnejšiu páku ako doteraz na jedného z poslancov, lebo, čo aj spochybňuje nezávislosť toho jedného z poslancov. Samozrejme, že on má aj naňho páku tým, že či je alebo nie je zástupca starostu. Ale keď, keď budeme mať priamo v zákone napísané, že to, že určuje, určuje starosta, tak opäť to, opäť to ilustruje ten posun moci v rámci samosprávy zo zastupiteľstiev smerom k starostom. A myslím si, že tento trend nie je dobrý a že samospráva môže fungovať vtedy dobre, keď bude postavenie starostov a zastupiteľstiev vyvážené.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.10.2018 o 15:47 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:56

Radovan Baláž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, predložiť za skupinu poslancov návrh na vydanie zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov.
Strategickým a hospodárskym záujmom Slovenska je zabezpečiť vlastnú potravinovú sebestačnosť, respektíve sa k tejto potravinovej sebestačnosti čo najviac priblížiť. Za účelom zabezpečenia vyššie uvedeného cieľa je potrebné masívne investovať finančné prostriedky do nášho poľnohospodárstva a potravinárstva. Distribúcia pridanej hodnoty v rámci dodávateľského reťazca od prvovýroby cez spracovanie potravín až po jeho predaj je značne nerovnomerná, pričom obchodné reťazce majú v tomto reťazci dominantné postavenie z hľadiska obchodných prirážok. V záujme spravodlivejšieho prerozdelenia tejto pridanej hodnoty v celom reťazci je potrebné vytvoriť nové mechanizmy na podporu domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva a zabezpečiť ich financovanie. Na dosiahnutie uvedených cieľov je preto predkladaný náš návrh tohto zákona, pričom sa zavádza povinnosť platenia osobitného odvodu subjektmi, ktoré definujeme ako obchodné reťazce.
V tejto súvislosti považujeme za potrebné financovať najmä odbyt poľnohospodárskych produktov, potravinárskych výrobkov a taktiež aktívne podporovať predaj slovenských výrobkov.
To je na úvod všetko, pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.10.2018 o 15:56 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:58

Irén Sárközy
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za slovo. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.10.2018 o 15:58 hod.

Ing. JUDr.

Irén Sárközy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:59

Jana Kiššová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, hneď na úvod by som chcela povedať to, čo je asi podstatou a to je, že tento návrh zákona považujeme za zlý, nesprávny, škodlivý, je nekoncepčný, nesystémový a teraz sa pokúsim vysvetliť, prečo ho za takýto považujem.
Na tomto návrhu nie je problematický len jeho obsah, ale je na ňom problematická aj jeho forma, akou bol do parlamentu podaný. Napriek tomu, že táto téma je súčasťou programového vyhlásenia vlády, tak tento návrh prichádza do tejto snemovne ako poslanecký a nie ako vládny. A na to, že ide o tak závažnú vec, považujem toto za, ak chcem byť veľmi, veľmi diplomatická, tak minimálne neštandardný, pretože si myslím, že takto zásadné veci, ktoré navyše sú v programovom vyhlásení vlády, by mali prísť do tejto snemovne ako vládne návrhy zákona s riadnym pripomienkovým konaním, s riadnou diskusiou s odbornou aj laickou verejnosťou. Ja chcem len veriť, že ak tu tomu nikto nerozumie, že aspoň predkladatelia rozumejú, prečo zvolili túto formu.
Už si zvykáme na to, že súčasná vláda nazýva sociálnym opatrením alebo opatreniami, ktoré by mali pomáhať ľuďom, zvykáme si na to, že takto označené návrhy zákonov v konečnom dôsledku od ľudí len ťahajú peniaze. A ja som presvedčená, že v tomto konkrétnom prípade nejde o nič iné ako presne o toto a niekto tento odvod, tento novozavedený odvod bude musieť zaplatiť. Rovnako ako to bolo pri zavedení osobitného odvodu pre banky, ktoré vtedy zvyšovali svoje poplatky, aby vykryli pokles svojich príjmov, aj tento odvod zaplatia ľudia a zaplatia ich v cenách potravín. A tie sú už u nás aj tak vysoké, hoci ich pokles súčasná vláda sľubovala, napríklad aj vtedy, keď zavádzala zníženú DPH na niektoré vybrané základné potraviny. Napriek tomu, že táto vláda deklaruje aj vtedy deklarovala, že jej ide o pokles cien potravín, tak tie u nás naďalej len rastú.
A ja si pomôžem pár číslami, aby to nebolo len tvrdenie od stola alebo od tohto pultu. Tak počas prvého polroka v roku 2018 medziročne vzrástli ceny potravín, dokonca o 5,4 %, čo bol najvýraznejší nárast v rámci celej Európskej únie. Ďalším faktom je, že za potraviny platia občania na Slovensku najviac z krajín V4. Ak sme v roku 2017 zaplatili za košík plný potravín 100 eur, v Poľsku to bolo len 72 eur, v Maďarsku 91 a v Českej republike 95. Čiže na Slovensku je to najviac. U nás sú z týchto štyroch krajín najdrahšie potraviny. Všetky krajiny V4 majú lacnejšie potraviny a my na Slovensku dnes ideme prijať zákon, ktorý ich ešte zvýši. A ja sa chcem naozaj spýtať, že či to fakt myslíte vážne.
Takže ak predkladatelia v doložke vplyvov uvádzajú, že zavedenie zákona nebude mať žiaden vplyv na hospodárenie obyvateľstva, tak ja sa domnievam, že zavádzajú. Pomôžem si opäť nejakými číslami, v tomto konkrétnom prípade inštitútu INES. Na jednej strane by sa mohlo zdať, že potraviny zdražejú len o 2,5 %, teda o výšku sadzby tohto odvodu, avšak odvod sa bude platiť z obratu za všetky tovary, ktoré predmetný reťazec predáva. To znamená nielen za potraviny. Pri niektorých tovaroch, napríklad elektronika, oblečenie, reťazec ceny zvyšovať nemôže, pretože má konkurentov, ktorých sa tento odvod netýka, sú to rôzne elektroobchody alebo obchody s oblečením, kde potraviny nepredávajú, a títo ak ceny zvyšovať nebudú, tak samozrejme, aj tieto reťazce ich zvyšovať nemôžu, pretože by im nevedeli konkurovať s týmito cenami. To znamená, že odvod, ktorý budú musieť platiť z obratu všetkých tovarov, budú musieť preniesť len do zvýšenia cien tých potravín. To znamená, viac ako 2,5 percenta. To znamená, odvod budú platiť aj tie obchody, tie obchodné reťazce, ktoré dosiahnu stanovený limit obratu a predávajú aj iné ako potraviny.
Ja si pomôžem ešte ďalšou analýzou. Z tohtoročnej analýzy slovenského farmárskeho družstva, ktorá bola vypracovaná na základe údajov Štatistického úradu a Eurostatu, vyplýva, že priemerný mesačný výdavok štvorčlennej domácnosti na potraviny je 275 eur.
Ak by prišlo k zvýšeniu cien len o tie 2,5 %, čo verím, že všetci uznajú, že to bude viac z toho dôvodu, ktorý som povedala, ale ak by to boli len tie 2,5 %, znamenalo by to mesačné výdavky rodiny vyššie o 7 eur, čo predstavuje ročne viac ako 85 eur. A toto nie je zďaleka jediný problém.
Inštitút INES vo svojej analýze tiež poukazuje na skutočnosť, že spoločnosti zvyknú prenášať daňovú záťaž aj na zamestnancov. Toto je úplne bežný postup, ak vláda, resp. štát spraví nejaké opatrenie, ktorým zamestnávateľovi zvýši náklady, zamestnávateľ sa snaží tým pádom s týmito zvýšenými nákladmi nejakým spôsobom hospodáriť a čo je jedno z prvého, na čo sa pozrie, samozrejme, ako by vedel ušporiť inde, a to, kde inde bude chcieť ušporiť, môže byť aj na mzdách alebo nejakých odmenách, alebo benefitoch svojim zamestnancom.
A tu treba zdôrazniť, že v maloobchode pracuje približne 25-tisíc ľudí a že maloobchod je významným zamestnávateľom hlavne v ekonomicky slabších regiónoch a je kľúčový pre ľudí s nízkou kvalifikáciou. Toto si treba uvedomiť. Je významný a je významný hlavne pre ľudí s nízkou kvalifikáciou. A ak v tomto prípade nedôjde priamo k znižovaniu miezd, k explicitnému znižovaniu miezd, môže dôjsť k ich pomalšiemu nárastu alebo možno k redukcii benefitov zamestnancov. Takže na jednej strane umelo zvyšujeme minimálnu mzdu, vraj aby sme tlačili na rast miezd, rozdávame rekreačné poukazy, pretože chceme nejaké benefity pre zamestnancov, a druhým dychom na tej istej schôdzi schválime návrh zákona, ktorý práve zamestnávateľom zoberie možnosť, nejaké iné benefity alebo zvyšovanie platov, alebo priznávanie odmien im túto možnosť zoberie.
Slovenská národná strana na obhajobu tejto osobitnej dane používa argument, že chce dosiahnuť, aby ľudia kupovali slovenské výrobky. Akoby to dnes nebolo možné. Akoby dnes na pultoch predajní neboli slovenské výrobky, ako keby tu bol niekto nútený kupovať zahraničné potraviny. Ak by si predkladatelia zanalyzovali dôvody, pre ktoré slovenské potraviny nedokážu cenou pri zachovaní istej kvality konkurovať zahraničným, možno by prišli na množstvo úplne iných opatrení v rámci podnikateľského prostredia, ktoré by im v tomto naozaj efektívne a účinne pomohli. Toto je cesta. Nie je cesta umelo podporovať a tváriť sa, že ideme niekomu diktovať, aké potraviny majú kupovať. Veď to dnes je možné. Dnes si predsa každý spotrebiteľ môže vybrať, akú potravinu si kúpi. (Zaznievanie gongu.)
Ak je deklarovaným cieľom tohto návrhu pomoc slovenským potravinárom, môže mať absolútne opačný efekt. V dôsledku zvýšenia cien potravín budú spotrebitelia nútení vyhľadávať lacnejšie tovary z dovozu, napríklad z Poľska, a slovenskí potravinári, ktorí drvivú väčšinu svojej produkcie predávajú na Slovensku, budú vyššími cenami poškodení a tí menší možno dokonca až zaniknú. Respektíve môže nastať situácia, že namiesto zvyšovania cien potravín bude vyvíjaný tlak na znižovanie cien potravinárov, dodávateľov, čo pre nich bude mať rovnaký, možno aj až likvidačný efekt, pretože vždy tu existujú firmy, ktoré, ktoré fungujú na hranici toho, čo je únosné a keď sa im z toho ešte zoberie, tak to môže mať naozaj takýto efekt.
Ďalej, inštitút INES tiež poukazuje na to, že povinnosť platiť odvod môže mať veľké množstvo maloobchodov. Bude to akákoľvek predajňa, ktorá v množstve 10 % z obratu predáva potraviny a zároveň má prevádzky aspoň v dvoch okresoch. Čiže môžu tam patriť aj malé predajne zapojené v alianciách, pretože aj aliancia poskytujúca len marketingové alebo dodávateľské služby sa ráta za reťazec. Ak je niekto spoločníkom v dvoch eseročkách, ktoré predávajú potraviny v dvoch okresoch, hrozí mu, že štát bude naňho hľadieť ako na reťazec. Problém môže mať aj, problém môžu mať aj potravinové e-shopy, ale aj potravinári, ktorí majú veľké podnikové predajne, ktoré im zabezpečia viac ako 10 % obratu. Čiže zďaleka sa toto nedotkne len veľkých reťazcov, po ktorých ste si vy stanovili za cieľ, že proti nim idete, idete bojovať. A chcem len veriť, že ste nedopatrením tieto možné dopady len opomenuli a že to nebol zámer.
Tento návrh má ale ešte jeden problém a vôbec nie nepodstatný. V médiách sa totiž deklaruje, že vyzbierané peniaze cez tento odvod majú slúžiť na pomoc slovenským potravinárom. No ani návrh zákona, ani dôvodová správa nehovorí o tom, ako má táto pomoc vyzerať a ako a komu za akých podmienok bude rozdeľovaná. A podľa dôvodovej správy tohto zákona peniaze vyzbierané z odvodov pôjdu do marketingového fondu ministerstva pôdohospodárstva, ale ako sa peniaze jednotlivým producentom rozdelia, to už tento návrh zákona nehovorí. A nehnevajte sa na mňa a verím, že nie som jediná, u koho vzniká obava z dnes už pracovného nástroja celej, celej súčasnej vládnej garnitúry, že všadeprítomný klientelizmus a korupcia sú to, čo sprzní aj tento proces tejto pomoci. Ja sa naozaj neviem ubrániť tomu, že ak sa vopred nepovie, komu za akých podmienok bude niečo prideľované, zase to bude len nejaké subjektívne rozhodovanie od stola úradníkmi a toto je proste živná pôda pre klientelizmus, korupciu a nepovažujem to za správne.
A pritom my nehovoríme o zanedbateľnej sume. Hovorí sa o 120 mil. eur, ktoré majú byť v prvom roku vyzbierané, a toto naozaj nie je malá suma na to, aby sme jasne nepovedali, čo sa s ňou bude robiť. A ja som zachytila aj v médiách, pán poslanec Baláž povedal, že vlastne žiadny fond nebude a že to prischne rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva. Ja budem veľmi rada, predpokladám, že sa vyjadrí k tomu. Budem veľmi rada, keby na toto veľmi jasne odpovedal, ako vlastne tie peniaze majú byť použité.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.10.2018 o 15:59 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:12

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. No, veľmi súhlasím s tým, čo odznelo a rád by som to teda zhrnul. Toto opatrenie je antisociálne, pretože načrie do vačkov ľudí, ktorí nakupujú v tých obchodoch a s vysokou pravdepodobnosťou, ak tam pracujú, tak im to zoberie zo mzdy. Je antiracionálne, lebo žijeme v krajine, kde množstvo ľudí to má tak blízko ku hraniciam, že v momente, keď vytlačíme nejakým spôsobom ceny v našich reťazcoch hore, budú o to viacej nakupovať v zahraničí. Tým je to aj opatrenie antitrhové, lebo to vlastne odtláča kúpnu silu z nášho trhu do Poľska, do Maďarska, do Rakúska a tam budú ľudia nechávať svoje peniaze miesto toho, aby nakupovali tie želané slovenské potraviny v slovenských potravinách alebo v slovenských reťazcoch a obchodoch. A na dôvažok je tu precedens podobného odvodu, ktorý bol zavedený v Maďarsku, ktorý bol zavedený v Poľsku a ktorý Európska komisia svojím vlastným rozhodnutím zatrhla. A takéto niečo nás môže čakať aj na Slovensku. A ja iba upozorňujem, že dnes sa v Maďarsku, Európska komisia rozhodla, že takýto odvod tam nemôže byť, a po jej zásahu sa reťazce súdia so štátom o neoprávnene vybratých 1,5 mld. eur. To znamená, že nielenže toto opatrenie je škodlivé, ale vytvára v legislatíve dieru, ktorú už vieme, že môže byť pre nás zradou zo strany rozhodnutia Európskej komisie a nie teda na základe jej zlého rozhodnutia, ale na základe našej chybnej prijatej legislatívy. Takže antitrhové, antisociálne, antiracionálne a ešte s dierou možnej možno miliardy, o ktorú sa s nami budú súdiť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 16:12 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:14

Anton Hrnko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, predpokladám, že vás ženie k tomuto vyjadreniu váš úprimný záujem o riešenie tejto veci a že nie ste lobistka medzinárodných reťazcov a že to skutočne myslíte vážne. No bolo by treba teda nájsť aj nejakú cestu, ako teda tých kapitánov medzinárodných reťazcov by ste chceli umravniť, aby skutočne robili to, čo majú, a zbytočne nám tu nepredražovali potraviny. Napríklad hovoríte o tom, že u nás sú najdrahšie potraviny z V4. No, nepovedali ste mi, alebo nepovedali ste nám tu, aké marže si berú v týchto krajinách a akým spôsobom sú tieto krajiny prinútené, aby tam nejakým iným spôsobom sa správali a prečo sú tam tie potraviny lacnejšie.
Samozrejme, je tu aj iná otázka, že v mnohých týchto krajinách je už veľmi silný tzv. nákupný patriotizmus. Aj vašou politikou a politikou dnešnej opozície sa akýkoľvek patriotizmus u nás eliminuje, takže neexistuje ani tento nákupný patriotizmus, že sa ľudia orientujú na vlastné domáce výrobky.
Ďalej, samozrejme, hovoríte o benefitoch zamestnancov. No ja viem, ako to je s tými zamestnancami, že po troch mesiacoch, keď všetky benefity, ktoré získajú na to, aby ich mohli zamestnávať, ich prepúšťajú a najímajú si druhých.
No a potom ešte, už mám málo času, tak nemôžem všetko povedať, čo som chcel, ale by som vás chcel upozorniť, že jeden z týchto reťazcov, Tesco v Anglicku žiada zavedenie mimoriadneho odvodu 2 % na to, aby eliminoval výhody e-shopu, pretože oni majú kamenné predajne e-shopy to nemajú a majú dodatočné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 16:14 hod.

PhDr. CSc.

Anton Hrnko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:16

Milan Uhrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, ja takisto ako vy, keď som si čítal aj dôvodovú správu, aj legislatívne paragrafové znenie, tak ja a priori neodsudzujem zámer ako taký – pomôcť predaju slovenských výrobkov trošku, trošku vstúpiť, by som povedal, tak na hrebienok tým reťazcom možno, s tým nemám nejaký politický alebo principiálny problém, ale nechápem, že ako presne toto pomôže tým slovenským poľnohospodárom, resp. predaju slovenských potravín. Zavedie sa 2,5-percentný odvod aj pre obchodné reťazce, ktoré predávajú desať, ktoré majú 10 % obratu z predaja potravín, to znamená 90 % predávajú iných vecí. Títo zrazu začnú platiť 2,5-percentný odvod. Logicky, samozrejme, však je úplne evidentné, že to premietnu do ceny alebo to zoberú zamestnancom. Možno časť z tohto odvodu si ukrátia z vlastného zisku. Čiže, ale je evidentné, že všetky položky, to znamená, nielen potraviny, ale naozaj aj tá elektronika, oblečenie a podobné veci v tých reťazcoch zdražejú a že ako presne toto teda pomôže slovenským výrobkom, slovenským poľnohospodárom alebo čomukoľvek, že príde zrazu občan Slovenskej republiky, Slovák do obchodu, zbadá tam drahšie, drahšiu elektroniku, drahšie potraviny, tak si povie, že idem ich kupovať? Alebo čo sa presne stane? Zoberie si tie peniaze ministerstvo, spraví sa z nich nejaká reklamná kampaň, dobre, ale prinúti to tých ľudí viac kupovať? Alebo prinúti to nakoniec, čo má byť asi pointa toho celého, predávať reťazce viac slovenských potravín? Uniká mi tam úplne tá, tá súvislosť, že ako má toto navrhované opatrenie docieliť ten cieľ, pričom ja ten cieľ, samozrejme, schvaľujem, len nechápem, ako sa to prostredníctvom tohto má dosiahnuť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 16:16 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video