35. schôdza

16.10.2018 - 24.10.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 16:18 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:18

Peter Pčolinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Janka, spomínala si sumu zhruba 120 mil. euro, ktorá by mala ísť na ministerstvo pôdohospodárstva. No mňa by zaujímalo, že čo sa s nimi tam bude diať potom. Či dnes predkladatelia vedia povedať, že kde konkrétne, v akej rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva budú, resp. ako sa budú využívať, kam pôjdu, to znamená konkrétne nejaké návrhy, lebo viete, argumentovať, že dáme 120 mil. euro naspäť poľnohospodárom. No mňa by zaujímalo, že akým spôsobom a kde, pretože dnes, čo chýba ministerstvu pôdohospodárstva, tak je vôbec nejaká koncepcia, že kam sa má pôdohospodárstvo uberať a akým spôsobom. Dnes ministerstvo nemá žiadnu koncepciu rozvoja, nemá žiadnu koncepciu, ako ďalej sa pôdohospodárstvo bude uberať, ale pýtajú 120 mil. euro pre tento rezort. Tak nás by zaujímalo, že akým spôsobom ich chcú aj využiť. Či to bude opäť nejaká tzv. zelená nafta, o ktorej tvrdíte, že aký to je skvelý, skvelý nápad, ale na druhej strane zabúdate povedať, že drvivá väčšina peňazí zo zelenej nafty pôjde na podporu agrobarónov na repku olejnú. Áno, pôjde tam aj na podporu ovocinárstva a zeleninárstva, ale v oveľa menšej miere. Čiže nás by zaujímalo, že akým spôsobom 120 mil. bude využitých. Čiže v prvom rade by sme chceli vidieť nejakú koncepciu rozvoja rezortu pôdohospodárstva, že kde sa chce uberať, a potom pýtajte nejaké ďalšie peniaze. Nejaké ďalšie veci, ešte určite vystúpim v rozprave, ale nemyslím si, že toto je celkom premyslený návrh zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 16:18 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:20

Jana Kiššová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Odznelo tu, že je potrebné v ľuďoch budovať nákupný patriotizmus. No, ja s tým súhlasím, ale pozrite sa, ako vy idete budovať národný patriotizmus. Vy ho idete budovať tak, že najprv rozhádžete podporu, ktorá mala ísť farmárom, kadejakým, neviem komu, a potom chcete, týmto vy zničíte trh, fungujúci trh a chýbajúce peniaze potom chcete nechať zaplatiť obchodníkov s potravinami a, samozrejme, v konečnom dôsledku spotrebiteľom. No takto to je. Zbytočne krútite hlavou. Najprv sa rozkradnú podpory, ktoré mali týmto výrobcom a farmárom ísť, potom tie peniaze chýbajú a vy ich niekde hľadáte a necháte ich zaplatiť ľuďom. Na to, aj na nákupný patriotizmus je potrebné mať. Pretože pokiaľ človek, ktorý zarába minimálnu mzdu alebo zarába 500 – 600 eur a má v potravinách sa rozhodnúť, čo si kúpi, no tak, samozrejme, že tá cena častokrát zohráva rolu. Tí ľudia na ten nákupný patriotizmus musia mať. A my dokážeme znížiť ceny potravín úplne inými mechanizmami ako takýmto. Tento mechanizmus tie ceny potravín len zvýši, veď sa vám to tu snažíme vysvetliť zhora, zdola, sprava, zľava. Píšeme o tom, hovoríme o tom, vy tomu fakt nerozumiete, že toto tie ceny potravín nezníži? Že ich to, naopak, len zvýši?
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 16:20 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:22

Radoslav Pavelka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto zákonu. Takže na stole máme zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce, ktorého hlavným motívom je podľa predkladateľov pomôcť slovenským poľnohospodárom, potravinárom a má pomôcť zabezpečiť ich lepšie financovanie. No, podľa nás sa tento problém domácej výroby potravín v tomto prípade opäť chytá za chvost. Máme málo domácich potravín, nakoľko ich za súčasných podmienok nie je ľahké dopestovať a vyrábať, ale zákon namiesto toho, aby znižoval zábrany pre ich výrobu, sa chystá trestať aj tých, čo aj to málo, čo vyprodukujeme, predávajú. A tým teraz nemyslíme len veľké obchodné reťazce, ale napríklad aj rôzne snahy malopredajcov a výrobcov vzájomnou spoluprácou narušiť monopol veľkých obchodných sietí a ponúkať domáce výrobky vo vlastnej réžii.
Donedávna možno platilo, že jednou z čiastočných príčin nedostatku domácich výrobkov na pultoch bolo monopolné postavenie obchodných reťazcov. Veď odhadom kontrolujú až 80 % predaja. Zmena spotrebiteľského správania a rastúci záujem o domáce výrobky však priniesol zmenu. Reťazce začali zjednodušovať podmienky pre umiestňovanie domácich výrobkov na pultoch aj bez zásahu štátu. Dokonca viackrát upozorňovali, že by uvítali oveľa viac domácich výrobkov, keby sa konečne začali na Slovensku aj reálne vyrábať alebo produkovať. Rovnako však začali vznikať aj snahy domáce výrobky k spotrebiteľom dostať aj mimo veľkoobchodných reťazcov. Niektorí domáci výrobcovia a predajcovia začali spolupracovať a vytvárať vlastné obchody zamerané na domáce produkty. A postupne zvyšovať ich počet a rozširovať pôsobenie na slovenskom trhu. Je preto zrejmé, že pokiaľ by sa darilo výraznejšie podporiť domácu výrobu, tieto výrobky by si už dnes vedeli nájsť rýchlejšiu cestu k spotrebiteľovi aj bez ďalších zásahov.
Záujem o podporu domácej výroby preto treba zamerať na proces jej výroby a nie trestať jej predaj. Lebo návrh zákona priamo ohrozuje aj vznikajúcu snahu vytvárať obchody zamerané výlučne na predaj domácich výrobkov, ktoré obchádzajú veľké reťazce. V zmysle zákona podľa § 2 č. 1a sa obchodným reťazcom stáva aj vlastnenie už dvoch obchodov, pokiaľ sú v dvoch okresoch pod jednotným logom. Teda ak by sa novovznikajúce domáce siete stali dostatočne úspešnými, budú musieť hneď zaplatiť 2,5-percentný odvod z obratu za to, že sa im darí úspešne dostávať domáce výrobky k zákazníkom.
Aby sme si vedeli predstaviť, o čom sa bavíme, tak finančne to vychádza tak, že stačí, ak budú mať napríklad 10 predajní s čistým mesačným obratom vyšším ako 6 700 euro, čo naozaj nie je žiaden problém dosiahnuť. Alebo menej predajní s vyšším obratom. Rovnako sa trestá spoločná iniciatíva viacerých predajní spolupracovať pri predaji domácich výrobkov. V zmysle návrhu zákona sú podľa § 2 č. 1e obchodnou alianciou a budú musieť tiež platiť dodatočnú povinnú daň z obratu. Z uvedeného je jasné, že zákon práve znemožní alebo aspoň výrazne sťaží vznik alternatívnych ciest, ako sa bez veľkoobchodných reťazcov dostať k domácim výrobkom. Teda namiesto toho, aby sme im boli povďační za túto snahu, ideme hádzať pod nohy ďalšie polená.
Súčasne treba upozorniť na stav, kedy ideme týmto nezmyselným odvodom zaťažiť aj štandardné slovenské reťazce. Tieto majú maržu, o ktorej sa ako dôvode zavedenia tohto odvodu hovorí najviac, len vo výške jedného percenta, o čom vy všetci viete. Čo je porovnateľné s výškou marže vo vyspelých krajinách. Tiež treba povedať, že práve tieto slovenské reťazce predávajú najviac slovenských produktov. Takže tu vzniká paradoxná situácia, kedy chceme pomáhať slovenským pestovateľom, potravinárom či chovateľom, ale vy ich zaťažíte 2,5-percentným odvodom, tým, ktoré tieto produkty predávajú najviac. Tento stav je reálny aj preto, lebo podľa pravidiel EÚ sa nemôžu dať vybraným skupinám žiadne výnimky, takže tento odvod bude platiť naozaj pre všetkých, pre slovenských, ako aj zahraničných predajcov.
Poďme k ďalšiemu nebezpečenstvu, ktoré vyplýva z aplikácie tohto zákona v praxi. Povedzme si na rovinu, čo tento odvod reálne prinesie do cien potravín, ale nielen tých. Každý podnik aby dosiahol zisk. To je úplne prirodzené, preto si nemôžeme myslieť, že reťazce neurobia nič s tým, že budú musieť veľkú časť svojich ziskov odviesť vo forme nového a nesystémového odvodu štátu. Najpravdepodobnejší scenár je ten, že si tieto náklady zahrnú do svojich cien výrobkov, ktoré, samozrejme, porastú, na čo, samozrejme, doplatia spotrebitelia. No nielen tí, ale aj slovenskí pestovatelia, potravinári či chovatelia, lebo ich výrobky budú drahšie a tým opäť menej konkurenčné.
Tu treba pripomenúť, že stúpať môžu aj ceny iných komodít, ktoré tieto reťazce predávajú. Sú to školské potreby, hygienické potreby, knihy, jednoducho všetko, keďže tento odvod sa bude počítať aj z predaja týchto výrobkov. Ďalšou možnosťou, ako si budú predajcovia alebo ako si budú môcť kompenzovať svoje škody, je možnosť, že siahnu na mzdové podmienky svojich zamestnancov, možno nie tým, že znížia ich príjmy, ale môžu prísť o rôzne benefity, prípadne nepríde k nárastu miezd. Poslednou možnosťou je to, že sa ešte viac prehĺbi problém, o ktorom sa stále hovorí ako o najväčšom probléme slovenských producentov, a to sú nízke nákupné ceny zo strany reťazcov. Tieto by však mohli klesnúť ešte nižšie, keďže je možné, že reťazce budú svojich dodávateľov tlačiť do ešte nižších cien, hoci tieto sú už teraz naozaj reálne veľmi nízke.
Za veľký problém tohto zákona pokladám aj to, že tento zákon nevraví nič o tom, ako budú tieto peniaze využívané. Nemáme nič konkrétne, takže nevieme komu a ako sa vďaka nim bude naozaj a reálne pomáhať. Doteraz nie sú zverejnené presné pravidlá, kto bude mať na tieto peniaze nárok, aké odvetvia, aké budú podmienky získania, či to bude automaticky nárokovateľné, alebo to bude niekto posudzovať a podľa akých pravidiel. Hoci sme počuli niekoľko verzií, stále je to len vo forme prísľubov a verejných vyhlásení. Očakával by som, že predkladatelia zákona spolu so zákonom takéto pravidlá predstavia, aby sme predošli podozreniam, že tu ide len o to, aby boli do rozpočtu dotlačené ďalšie finančné prostriedky, ktoré nemusia mať práve tých príjemcov, ktorých najviac potrebujú, ale budú využité úplne inak. Toto podozrenie je o to silnejšie, že peniaze pôjdu priamo do rozpočtu ministerstva, kde sa takáto na prvý pohľad výrazná suma môže celkom ľahko "stratiť".
Zastavme sa aj pri tom, akým spôsobom je tento zákon do pléna predkladaný. Je to poslanecký návrh, vďaka čomu je obídené mimorezortné pripomienkové konanie, ktoré by pri takomto kontroverznom zákone určite nemalo chýbať. Toto pokladáme za naozaj veľmi nešťastné. Aj to je ďalším dôkazom, že tento zákon je veľmi nesystémový. Myslím, že z vyššie uvedeného je jasné, že my v SaS tento zákon nepodporíme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.10.2018 o 16:22 hod.

Mgr.

Radoslav Pavelka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:29

Jaroslav Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, očakával som, že keď ste sa písomne prihlásili do tejto diskusie, tak že si naštudujete ten zákon a že nebudete rozprávať od veci. Chcel by som vás upozorniť, že je veľký rozdiel medzi maržou a ziskom. Ak hovoríte o jednopercentnej marži, tak je to hlúposť, pretože aj COOP Jednota má maržu vyjadrenú v desiatkach percentách, nie v jednom percente. Zahraničné reťazce tú maržu majú ďaleko vyššiu. Áno, COOP Jednota dosahuje zisk zhruba, ako povedať, na jednom percente. Ale zisk zahraničných reťazcov je ďaleko vyšší. Takže porovnávať alebo miešať si pojmy v tejto oblasti je, povedal by som, veľmi nebezpečné, treba sa naozaj troška pripraviť na to vystúpenie.
Čo sa týka toho vášho tvrdenia, že sa chystáme trestať tých, ktorí pomáhajú domácej výrobe prinášať na trh, je nie celkom v súlade tiež s týmto zákonom, pretože my sa snažíme vytvoriť podmienky pre tých, ktorí domáce výrobky na trh prinášajú, aby mali lepšie podmienky. Pokiaľ je to, samozrejme, v rámci európskej legislatívy možné. A ten odvod je zameraný práve na tých, ktorí majú neprimerané zisky a neprimerané marže. A tam sa snažíme obmedziť túto výšku a pokiaľ tá výška týchto marží a ziskov je príliš vysoká, tak chceme, aby zostali tieto finančné prostriedky vďaka tomuto odvodu na Slovensku. A to, čo možno nebolo povedané doposiaľ, že však pani ministerka pôdohospodárstva povedala, že ak dostane tieto peniaze, ako ich rozdelí. To znamená, zase nesledujete diskusiu o tom, čo sa s finančnými prostriedkami získanými z tohto zákona, ako sa s nimi bude nakladať, ako budú rozdelené pôdohospodárom a nielen pôdohospodárom, ale i výrobcom. Výrobcom potravín na Slovensku, ktorí dodávajú na slovenský trh svoje výrobky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 16:29 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:30

Vladimír Faič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Treba povedať celkom otvorene, že obidva postoje, aj ten, ktorý je u predkladateľov, aj ten, ktorý zaznel tu v rozprave, sú úplne legitímne a takýmito legitímnymi sú od záveru 90. rokov pri, od vstupu obchodných reťazcov na trh maloobchodného predaja, najmä čo sa týka potravín. Bolo to tak pri prerokovávaní alebo prijímaní zákona o obchodných reťazcoch v dvoch verziách a je to, samozrejme, aj teraz. Je si treba ale povedať celkom, celkom na rovinu, že aký postoj pri tomto zaujmeme. Či zaujmeme ten, ktorý je jednoznačne na strane argumentov, tak ako sú ony stanovené, celého obchodného systému a najmä zahraničných obchodných reťazcov, alebo sa budeme snažiť hľadať ten prienik a tú cestu, ktorá naozaj bude eliminovať to postavenie a tú ekonomickú silu, ako majú, v prospech slovenských výrobcov potravín. A toto si treba vždycky uvedomiť. A dá sa povedať, že to zároveň aj charakterizuje ten spôsob a ten prístup pri formovaní argumentov. Je to úplne jasné. Mnohé tie postoje ako keby boli napísané niekde v kanceláriách obchodných reťazcov alebo, ja neviem, kde inde, v lobistických skupinách, ktoré sú, alebo zase na druhej strane, samozrejme, z pohľadu záujmov slovenských poľnohospodárov. Ale tie postoje podľa môjho názoru obidva sú legitímne. Ide len o to, na ktorú stranu sa postavíme.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 16:30 hod.

RSDr.

Vladimír Faič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:32

Radoslav Pavelka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, máte pravdu, zmýlil som sa, beriem. Ale na druhej strane to nič nemení na tej podstate, hej? Vôbec to na tom nič nemení, že práve najviac postihnutí budú naši, postihnuté budú naše domáce reťazce. Je úplne jedno ako to terminologicky nazveme, ale to je fakt. Proste keď niekto menej zarobí a vy mu z toho mála veľa zoberiete, tak jednoducho bude o to viac postihnutý a bude mať veľký problém. Keď niekto zarobí veľa, zoberiete mu niečo, určite to znesie skorej. Takže to je podstatné.
K tomu, čo povedala pani ministerka. Nuž, viete, nahovoríme toho naozaj všetci veľmi veľa, ale podstatné je to, čo sa stane realitou. To znamená, ako to bude vytvorené a aké tam budú naozaj pravidlá. Veď aj v návrhu zákona sa hovorí, najmä budú využité. Čo je najmä? Takže počkajme si na to, aké to bude naozaj, a potom to budeme hodnotiť, ale preto si myslím, že práve preto ste to mali predložiť na komplet tak, ako to má, aby tieto pochybnosti, ktoré máme oprávnené, určite boli mimo toho.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 16:32 hod.

Mgr.

Radoslav Pavelka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:34

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nebudem dlho, ale chcem zareagovať na to, čo odznelo v sále a k samotnému návrhu. Bolo povedané, že trošku máme počúvať to, čo sa hovorí v rámci diskusie, ako sa k téme vyjadruje pani ministerka, no a práve k tomu by som chcela zaujať tak stanovisko, totižto pani ministerka sa nechala počuť, že prostriedky získané z tohto osobitného odvodu pôjdu na doplnenie marketingového fondu, rizikového fondu a na opatrenia proti zmene klímy. Nuž, tu by som sa chcela pozastaviť, pretože ten mimoriadny odvod vo výške 2,5 % by mal priniesť do štátneho rozpočtu približne 120 mil. eur. To sú údaje z tlačovej správy pani ministerky.
Ďalej citujem, že všetky financie z neho majú ísť, pôjdu naspäť do agrosektora, na vytvorenie rizikového fondu, marketingového fondu a na boj proti klimatickým zmenám, na podporu farmárov a potravinárov a na zintenzívnenie potravinových kontrol na všetkých úrovniach. Takže rizikový fond ešte neexistuje, ideme zakladať nový rizikový fond, ktorého použitie a účely vlastne nepoznáme a bude to asi ďalší priestor na dotácie pre svojich ľudí a na vlastne zase krivenie trhu. Taktiež čo sa týka marketingového fondu, ten funguje necelý rok. Keď som sa pýtala na výbore pani ministerky, pri odpočte správy o poľnohospodárstve, potravinárstve, aké sú výsledky tohto marketingového fondu, tak, samozrejme, ešte nemala žiadne čísla, čiže nemáte žiadne údaje, ako budú tieto prostriedky použité.
Ale čo teda povedala ešte, na opatrenie proti zmene klímy. No tak toto je teraz také moderné, avšak veľmi neodborné, pretože opatrenia proti zmene klímy sa nedajú prijímať, dá sa len vziať nejaké adaptačné opatrenie Slovenska.
Nie je to úsmevné, pretože to je podstatný, podstatný rozdiel v ponímaní aj tomu, čo pani ministerka ako koná a ako sa snaží byť ľúbivá a situačne prispôsobivá, pretože téma zmena klímy je v súčasnosti in a treba, aby sme sa všetci k nej vyjadrovali. A všetky opatrenia, ktoré ona predkladá aj v podobe miliónových dotačných balíčkov pre lesníkov a poľnohospodárov, sú v podstate nefunkčné a nesystematické. A preto keď aj takýmto neodborným vyjadrením sa zdôvodňuje čerpanie 120 mil. eur, ktoré, na ktoré sa máme všetci skladať v cene potravín, tak myslím si, že je na mieste, otázka je na mieste, aby ste predložili analýzy toho, ako sa tieto prostriedky naďalej budú, budú používať.
V správe o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 2017 boli aj informácie o tom, ako sa exportuje mlieko do zahraničia a vo veľkom sa dovážajú, dovážajú výrobky z nášho mlieka. Tak toto je tragédia nášho poľnohospodárstva, že vlastne naozaj tuná neexistuje finalizácia výrobkov. Darmo budeme prijímať takéto rôzne opatrenia, keď našim podnikateľom v poľnohospodárstve budeme sťažovať život, budeme im klásť polienka pod nohy a rôznymi nesystémovými dotáciami kriviť trh. Takže treba urobiť systémové opatrenia, ale toto, čo vy idete zaviesť, je jedno obrovské riziko do celého segmentu a bude to len ďalší zdroj ťažkostí a krivenia trhu v poľnohospodárstve a potravinárstve, samozrejme, ale netýka sa to len týchto výrobkov, ale teda myslím si, že prioritne áno.
Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť.
Skryt prepis

18.10.2018 o 16:34 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:38

Anton Hrnko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ono zaujímavo ste rozprávali, len niekedy potom to tak vyzerá ako také plasnutie do vody, že zvlní sa voda, nič sa nestane. Hovoríte o nesystémových dotácií, pýtam sa vás, vy ste odborníčka na ekológiu, aspoň vystupujete v ekologických otázkach najmä, takže predpokladám, že asi niečo o tom aj viete. Myslíte, že stavanie hrádzok v lesoch za obrovské peniaze, ktoré vláda pani Radičovej spustila, bolo systémové opatrenie? Malo to nejaký význam? Bolo to potrebné, alebo to bolo len na ideologickej báze, uvoľnenie peňazí pre niekoho, kto je nám blízky politicky, duševne a potom už hovoríme o klientelizme, ktorý sa tu stále opakuje. Takým najväčším prejavom klientelizmu bolo predsa rokovanie vášho predsedu s pánom Kočnerom, ktoré bolo také uvoľnenie, ale pravdepodobne nebolo to len také uvoľnenie a pochybenie, ako on povedal, ale bolo to klasické klientelistické konanie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 16:38 hod.

PhDr. CSc.

Anton Hrnko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:39

Jaroslav Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Zostanem vo vecnej rovine. Ja rozumiem, ja rozumiem tomu, že možno niektoré konštatovania sú vám nie celkom akože zrejmé a známe, ale dá sa z kontextu vydedukovať, o čo sa jedná. Rizikový fond, samozrejme, bude orientovaný na poistenie proti mimoriadnym udalostiam, ako sú suchá, povodne a podobne a krytie, povedal by som, opatrení štátu na pomoc pôdohospodárom a dôsledkov za takýchto udalosti. Takže dá sa z toho vygenerovať, o čo sa pani ministerke jednalo. Rovnako opatrenia na zmenu klímy a je, sú tiež, povedal by som, už dosť známe, predovšetkým musíme riešiť zavlažovanie. Ako iste viete, s tými zrážkami bude problém, preto treba riešiť aj problematiku podpory opatrení na zmenu druhov jednotlivých typov produkcie pôdohospodárskej, pretože ak sa nám bude posúvať vegetačné pásmo, tak, samozrejme, na to budú musieť reagovať aj pôdohospodári svojou výrobou.
Takže a tieto všetky finančné prostriedky alebo náklady by musel znášať štát, keby nemal nejaké dodatočné príjmy. Takže ak sa štát dnes a Slovenská národná strana zaoberá tým, že bude treba zafinancovať do najbližších období aj reakciu na zmenu klímy alebo na suchá a mimoriadne udalosti, tak sa zaoberá zodpovednosťou za túto krajinu. Toľk, stručná odpoveď na tie vaše neznáme v tomto zákone.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 16:39 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:41

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Chcem tiež zostať vo vecnej rovine, takže nebudem reagovať na poznámku pána Hrnka a cením si pána Pašku, že to takto tiež zhodnotil. No a práve, práve na tieto veci chcem poukázať. Prečo by štát mal platiť alebo hradiť poistenie farmárov? Predsa to je klasika, že v zime sneží, tak nás to zaskočí, že v lete prší alebo je sucho a nás to zaskočí. Predsa každý riadny farmár, ktorý dobre hospodári, s takýmito situáciami musí počítať. Prečo by, aká mimoriadna situácia? Mimoriadna situácia je jednoducho raz prší, potom je sucho, tejto situácii sa treba prispôsobiť aj opatreniami toho poľnohospodára. To znamená, aké druhy, plodiny pestuje, prečo by to mal platiť štát? Prečo by mal platiť štát poistenie? Veď ten farmár si má vytvárať svoj vlastný rizikový fond pre tieto situácie. Raz má veľa ovocia, možno budúci rok bude málo ovocia a budú pýtať, natŕčať poľnohospodári ruky, dajte nám, lebo nám krúpy rozbili úrodu. Veď toto je normálny hospodár, ktorý pamätá na to, že teda sú v rámci ročných období aj suchá, aj mokrá, aj proste takéto situácie, nie je dôvod na to, aby tieto veci financoval štát.
Opatrenia na prispôsobenie sa klímy. Vy hovoríte, treba riešiť zavlažovanie. Nuž, tak zavlažovanie je až to bé, to nie je systémové riešenie, pretože sa musíme pýtať, prečo je sucho, že treba robiť krajinárske opatrenia, nielen tým, že budeme zavlažovať, zavlažovať vysušenú pôdu. Pýtajme sa, prečo je to sucho a jako zadržať vodu v krajine. Áno, k tomu sú aj dobré aj boli dobré tie hrádzky a mnohé sa osvedčili do dnešného dňa. Ale, samozrejme, nebolo to jediné záchranné riešenie zadržiavania vody v krajine. To musí byť komplex riešení vrátane územných plánov a krajinárskych riešení v lesoch aj v poľnohospodárstve. Ale nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 16:41 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video