35. schôdza

16.10.2018 - 24.10.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

16.10.2018 o 15:08 hod.

doc. MUDr. PhD. MHA

Andrea Kalavská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

15:08

Andrea Kalavská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem. Ďakujem veľmi pekne za vaše pripomienky. Áno, dovolím si s vami parciálne súhlasiť, s niečím nesúhlasiť. Je to asi na širšiu diskusiu, a to čo ste spomenuli, možno má dva, dva, dva pohľady.
Musíme si všetci povedať, že v absolútnom počte prišlo do zdravotníctva tento rok, alebo teda na rok 2019 príde najviac financií, keď spočítame kapitál, všetky výdavky, vychádza nám to 5,2 mld. V absolútnych počtoch je to, je to výborné. A keď ste si možno mali pozrieť celý materiál, ktorý išiel aj do vlády a teraz aj do parlamentu, tak my ako ministerstvo zdravotníctva, sme mali zásadnú pripomienku aj ja, aby sa nerušili 4 %, pretože tiež som to brala ako vy, som lekár, som minister zdravotníctva, myslím si, že je mojou povinnosťou chrániť rezort, brala som to takisto ako vy ako určitý typ garancie. A nasledovali, keďže teda mali sme tam zásadný rozpor s ministerstvom financií, mnohé rokovania, mnohé debaty o tom, ako sa bude kreovať rozpočet, a tiež mi to bolo proti srsti ako ministrovi zdravotníctva, pustiť len tak 4 %, keďže ste ako vy spomenuli, bola to určitá garancia.
Povedzme si, keď si pozriete na čísla, ani teraz nie sú 4 %. Čiže keď sa to bude niekedy v budúcnosti a keď to nebude vyhovovať alebo nevyhovovalo to ministrovi financií, tak tie 4 % sa pozmeňovacím návrhom zmenili a 4 % neboli, čiže bolo menej, a teraz je menej ako 4 %, 3,7 alebo 3,8. Čiže aj tento parameter je ohýbateľný, bol ohýbateľný a bude ohýbateľný, to si nemusíme klamať, ale je tam určitá forma garancie.
Tak sme sa na to prišli pozrieť, že pre mňa alebo pre ministra, by malo byť podľa mňa podstatné, koľko dostane a čo za to si bude môcť v roku 2019 alebo v iných rokoch dovoliť. Keďže sa ekonomike darí, uznávam, celý rozpočet skoro budú ťahať ekonomicky aktívni ľudia, a plat, a teda štát zvyšok doplatí.
Som členom vlády a vláda sa uzhodla, uzrozumela, že v súčasnosti rozpočet pre zdravotníctvo bude počítaný, že sa presne, a myslím si, že prvýkrát v histórii sme inak kreovali rozpočet, sme si presne zadefinovali, ktoré položky chceme, koľko nás to bude stáť, koľko nás to bude stáť, keby sme nič nerobili, koľko nás to bude..., alebo udržovali status quo, koľko nás to bude stáť, keď sa budú navyšovať mzdy, keď sa bude zavádzať dlhodobá, keď sa bude zvyšovať financovanie urgentov, APS-iek a tak ďalej. Z tohoto balíka sa odčítajú ekonomicky aktívni a zvyšok doplatí štát.
Povedzme si, že keď sa dobre darí ekonomike, tak zatiahnu to všetko ekonomicky aktívni, ale keď sa ekonomike nebude dariť, a tak by to na druhej strane zase mal zatiahnuť štát. Povedzme si, že keď sa nebude dariť, O. K. a otáznik.
To, že sme nechceli pustiť 4 % len tak ľahko, ako sa to zdá, v súčasnosti máte teraz v zákone, ktorý je v predmetnom rokovaní, nejaké garancie, ktoré sme si vyrokovali s ministrom financií, a ktoré teda pamätajú aj na tie obdobia, alebo teda budú pamätať na tie obdobia, keď sa nebude ekonomike dariť. A pri kreovaní rozpočtu sme si dali, že sa musí zohľadňovať súčasne platná legislatíva, čiže musia byť vykryté všetky položky, ktoré sú, napr. mzdy, mzdový automat, platná legislatíva, legislatíva, ktorá sa navrhuje a inflácia sa musí zohľadniť. A taktiež tuná máme jednu výnimku, a to, že ministerstvo financií nám rezortu bude tvoriť nejaké, nejakú vatu, alebo teda nejaký, nejakú rezervný fond, ktorým teda počas roku nás môžu dofinancovať. Čiže toto bolo nejaké kompromisné riešenie medzi ministerstvom financií a ministerstvom zdravotníctva, keď sme boli ochotní sa vzdať 4 %, ale to len vtedy, keď teda presne všetko, čo chceme v roku 2019, bude vykryté zo štátneho rozpočtu a bude zohľadnené v rozpočte na rok 2019.
Ohľadom prerozdeľovacieho mechanizmu. Čítala som mnohé články, prečo odišiel pán Kočan. My sme sa dohodli s pánom Kočanom, že o tom nebudeme diskutovať pred verejnosťou, a možno ste potom čítali aj iné vyjadrenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kedy sme dokázali nájsť nejaký spoločný mód ohľadom prerozdeľovacieho mechanizmu. Ja si stále dovolím tvrdiť, že tento prerozdeľovací mechanizmus je stále výhodný pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Nie je to len názor mňa, ministerstva zdravotníctva, našich analytikov, ale tieto metódy prerozdeľovania vypracovala Gupta, veľká holandská nadnárodná spoločnosť, dá sa povedať, ktorá sa poisťovníctvom zaoberá. Myslím si, že toto nie je jej finálne znenie, týchto mechanizmov, aby sme spravodlivejšie rozdelili financie do poisťovní podľa toho, aký chorý poistný kmeň majú. Myslím, že to chceme všetci. Ja si myslím, že keď má Všeobecná zdravotná poisťovňa chorejší kmeň, viac chorý, starší, tak by mala disponovať inými prostriedkami ako iné zdravotné poisťovne, ktoré majú zdravých pacientov. A dokonale sa nám to nepodarí hneď, ale my sme pripravení vsúvať ďalšie, každý rok ďalšie a lepšie mechanizmy, prediktívne modely, aby sme dokázali predikovať lepšie ten prerozdeľovací mechanizmus, a treba sa na to pozrieť. My sme zaviedli viacročné nákladové skupiny a vypíname nadlimit. Ten nadlimit bol daný na, prechodne na jeden rok. To všetci vedia a to vedelo aj vedenie VŠZP, vedeli, že je to na jeden rok, pokiaľ nájdeme lepší model, lepší mechanizmus ako spravodlivejšie prerozdeliť peniaze.
A keby sme zachovali to, čo teda nám bolo vyčítané, alebo teda v čom bola nezhoda, aj viacročné nákladové skupiny, aj teda nadlimit, môže sa stať, že ten istý pacient bude platený dvakrát, pretože vám vyjde ako finančne náročný mínus tri roky, čiže viacročné nákladové skupiny, a takisto vám si ho vykáže poisťovňa ako nadlimitného, veľmi drahého pacienta. A na druhej strane sa nám, teda nám aj teda po konzultácii s Guptou, nám vyšlo, že ten nadlimit môže viesť k nehospodárnemu, neefektívnemu správaniu sa poisťovní, lebo budú tlačiť na to, aby boli drahší pacienti, a tým pádom poisťovňa bude mať viac peňazí. Čiže berte to tak, že možno toto je, vďaka zavádzaniu týchto viacročných nákladových skupín sa nám podarí zvýšiť prediktívnu hodnotu o 10 %, keby sme nechali obidva zapnuté, môže dôjsť k tomu, že sa ten istý pacient zaplatí dvakrát, a bolo to prediskutované. Toto bolo dočasné riešenie, zapnutie nadlimitu na jeden rok, s tým, že my ďalej budeme alebo pracujeme s Guptou aj s poisťovňami, aby sme tento prerozdeľovací mechanizmus vylepšili.
Čiže toto nie je finálne znenie, toto je finálne znenie na tento rok, na rok 2019 a my, alebo teda všetci sa snažíme a budeme sa snažiť, aby to prerozdelenie bolo čím, čím lepšie a aj pri súčasných odhadoch to vychádza, že Všeobecná zdravotná poisťovňa by si týmto novým prerozdeľovacím mechanizmom mala prilepšiť od 15 do 35 mil., a teda aby to bolo férové, aby to zohľadňovalo ich poistný kmeň.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

16.10.2018 o 15:08 hod.

doc. MUDr. PhD. MHA

Andrea Kalavská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:17

Ľubica Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov na základe úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2018 k informatívnemu materiálu Ochrana a stimulácia tvorby a kolektívna správa práv.
Cieľom predkladaného návrhu zákona aj na základe tejto úlohy primerane upraviť kritériá, ktoré sú použité pri výpočte odmeny v sadzobníkoch odmien organizácií kolektívnej správy. V návrhu zákona došlo k podrobnejšiemu rozpracovaniu kritérií, ako aj k otvoreniu väčšieho priestoru na intenzívnejšie zapojenie používateľov do samotnej tvorby sadzobníkov.
Predkladaný návrh taktiež rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe, ktoré sa týkajú vzťahov medzi organizáciami kolektívnej správy práv a používateľmi a legislatívnotechnicky spresňuje viaceré ustanovenia. Opäť sa ešte viac spružuje inštitút podania žaloby na určenie obsahu licenčnej zmluvy, ak sa organizácia kolektívnej správy a používateľ nedohodnú na jej obsahu.
Ďalej sa spresňuje spôsob uplatnenia tohto inštitútu v prípade tzv. dohody o spoločnej správe. Taktiež sa zakotvuje povinnosť viesť pri dohode o spoločnej správe aj spoločný sadzobník, pričom sadzby vo svojom súčte nesmú byť vyššie než v prípade samostatných zmlúv s jednotlivými organizáciami. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, životné prostredie, rozpočet verejnej správy a nebude mať žiadne sociálne vplyvy. Očakávajú sa mierne pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Navrhovaná účinnosť je k 1. januáru 2019.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory s návrhom zákona súhlasili a odporučili návrh zákona schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pripomienok schváliť.
V závere si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis

16.10.2018 o 15:17 hod.

Ľubica Laššáková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:20

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ako určený spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ako gestorského výboru, podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.185/2015 Z. z. tzv. Autorský zákon v znení neskorších predpisov, ktorý máme po tlačou 1064 v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1329 zo 12. septembra 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona výbory prerokovali a odporučili schváliť, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 435 z 9. októbra 2018 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 129 zo 4. októbra 2018 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá č. 134 zo 16. októbra 2018.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady.
To je z mojej strany k spoločnej správe všetko.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis

16.10.2018 o 15:20 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:24

Ján Senko
Skontrolovaný text
Vymazať rámček!
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

16.10.2018 o 15:24 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:24

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, vo vzťahy k výške zábezpeky v súdnych konaniach o určení obsahu licenčnej zmluvy je dnes táto zábezpeka vo výške 100 % odmeny určenej sadzobníkom organizácie kolektívnej správy, ktorú musí používateľ ukladať do úschovy, napr. notárskemu úradu alebo súdu. Od tejto problematike alebo tejto výške sa viedla aj diskusia v rámci prejednávania na výboroch Národnej rady, ale aj s dotknutými organizáciami a s ministerstvom kultúry. V návrhu zákona bola táto zábezpeka znížená na 50 %. Po tejto diskusii a po prvom čítaní a rozprave vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj diskusiách so zainteresovanými stranami a gestorským ministerstvom navrhujeme ako primeranejšiu výšku zábezpeky, a to výške 80 %. Táto výska sa javí ako hodná na vyváženie postavenia zástupcov autorov a používateľov diel v prípade súdneho sporu o určenie obsahu licenčnej zmluvy a primeranosti odmeny pre autorov.
Celková odmena vychádza zo sadzobníka organizácie kolektívnej správy.
V tomto duchu chcem predložiť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka a Dušana Jarjabka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (tlač 1064):
1. V čl. I bod 4 § 165 ods. 10 sa slová „50%“, nahrádzajú slovami „80 %“.
Odôvodnenie: Vzhľadom na navrhovanú zákonnú prezumpciu neprimeranosti liecenčnej odmeny navrhnutej organizáciou kolektívnej správy v jej sadzobníku v prípade nedohody s používateľom a začatia súdneho konania o určenie obsahu licenčnej zmluvy sa navrhuje korekcia príliš vysokej odchýlky, 50 %, na primeranejšiu mieru.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto nášho pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis

16.10.2018 o 15:24 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:26

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán predseda, predsedajúci. Len chcem reagovať na to, čo hovoril pán kolega, pán poslanec Senko.
Naozaj tento návrh reaguje hlavne na rozpravu, ktorá vznikla v ústavnoprávnom výbore a ktorá vznikla aj medzi dotknutými organizáciami a umelcami. A myslím si, že aj opoziční poslanci v tejto chvíli môžu mi dať za pravdu, že práve o tomto návrhu sme hovorili a hlavne na ústavnoprávnom výbore.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.10.2018 o 15:26 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:27

László Sólymos
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená Národná rada, cieľom vládneho návrhu zákona je komplexná úprava podmienok na zabezpečenie efektívnej ochrany vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území všetkých 10 chránených vodohospodárskych oblastí. Hospodárske a iné aktivity na tomto území treba v záujme zachovania prirodzeného výskytu a obnovy týchto významných zdrojov vody podriadiť tomuto účelu.
Platná právna úprava zameraná na zabezpečenie ochrany vôd je upravená vo viacerých právnych predpisoch patriacich do pôsobnosti troch rezortov, najmä rezortu životného prostredia, rezortu zdravotníctva a rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Doterajšie skúsenosti vyplývajúce z aplikačnej praxe platnej právnej úpravy identifikovali potrebu zjednotiť právnu úpravu do jedného návrhu zákona, kde sa ustanovuje jednotný postup ústredných orgánov štátnej správy a ostatných úradov kompetenčných, kompetenčne zabezpečujúcich efektívnu ochranu vôd na území chránených vodohospodárskych oblastí z hľadiska ochrany životného prostredia s dôrazom na ochranu vody, pôdy a s dôrazom na ochranu zdravia ľudí.
Zároveň sa určili jasné pravidlá na predchádzanie znečistenie vôd a ustanovuje sa spoločná kontrola možných znečisťovateľov. Ustanovujú sa povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb povinnosti pri informovaní verejnosti na úseku všestrannej ochrany vodných pomerov na území chránených vodohospodárskych oblastí a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností a uloženie pokút. Návrh zákona ustanovuje možnosť založenie, uloženie pokuty až do výšky 165-tisíc eur.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslanci, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

16.10.2018 o 15:27 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:29

Ján Kvorka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1319 z 11. septembra 2018 pridelila vládny návrh zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 430 z 9. októbra 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 203 z 10. októbra 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 164 z 11. októbra 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o oboch, o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru a vyjadreniach v rozpore k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 218 zo 16. októbra 2018.
V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

16.10.2018 o 15:29 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:33

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, máme tu návrh zákona, ktorý má vysoké ambície, a to ambíciu chrániť najväčšie vodohospodárske zásoby podzemnej pitnej vody na Žitnom ostrove. Pán minister predkladá návrh zákona, ktorý papierovo má túto ambíciu.
Žiaľ, hrozí práve opak. A domnievam sa, že toto divadlo, ktoré tu dnes máme s týmto zákonom, je divadlom na prekrytie škandálov, ktoré sa dejú na Žitnom ostrove už niekoľko mesiacov, kde rezort životného prostredia absolútne fatálne zlyháva spoločne aj so Štátnou vodnou správou v gescii ministerstva vnútra. Svedčia o tom zistenia polície, zistenia korupčných škandálov, zistenia toho, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, okresné úrady a samotné ministerstvo životného prostredia v danom území nekoná, hoci má plnú kompetenciu v súčasných zákonoch konať a chrániť tento Žitný ostrov. Návrh zákona, tak ako je predložený, je úplne zbytočný a nie je potrebné v legislatívnej úprave Slovenskej republiky vynímať ochranu vodohospodárskych oblastí pod samotný zákon. Totižto tento počin prinesie legislatívny chaos, nejasnosti v aplikačnej praxi a tým bude nahrávať tým subjektom, ktorým vyhovuje zmätok, neporiadok a nejasné pravidlá.
Už v prvom čítaní, vlastne v medzirezortnom pripomienkovacom konaní bolo daných množstvo pripomienok. Bola daná hromadná pripomienka občianskej odbornej verejnosti, ktorá poukazovala na množstvo nedostatkov pôvodného návrhu. Do parlamentu a predtým ešte do vlády sa dostal návrh ešte „v kvalitnejšej“, v úvodzovkách kvalitnejšej podobe, kde ministerstvo životného prostredia sa vzdáva svojich kompetencií a presúva kontrolnú činnosť do úplne iného rezortu, a to pod rezort ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Tým, že vlastne v zákone o vodách odkazuje, že ochrana a vyhlasovanie chránených vodohospodárskych oblastí sa bude riadiť osobitným zákonom, vyníma tieto územia spod zákona o vodách. A len v tých ustanoveniach, kde sú odkazy na jednotlivé paragrafy, sa bude musieť konania riadiť zákonom o vodách. Prináša neprehľadnosť a nie to, čo pán minister hovorí a deklaruje, že je to snahou zjednotiť, uľahčiť, sprehľadniť. Nie, robíte, pán minister, práve opak.
Je absurdné, že vzdávate sa svojich práv a kontrolovať činnosť, zakázané činnosti na území vzácnych vodohospodárskych zásob pitnej vody. Komu to prispeje? Tým, ako som povedala. Tým, ktorí majú chaos a neporiadok v svojej DNA, tým, ktorým takéto nejasnosti vyhovuje. Pozrime sa na to, čo sa deje dnes na Žitnom ostrove, ako dnes uplatňujete zákon a dodržiavané zákonnosti v tejto lokalite. Skládky odpadov, zavážanie kontaminované, podozrenie na navážanie kontaminovanej zeminy pod diaľnicu D4 do územia, kde následne pôsobením zrážkovej vody sa môžu ropné látky nekontrolovateľne šíriť do podzemných vôd.
Nekontrolovateľné skládky odpadov v Moste pri Bratislave, v Podunajských Biskupiciach, v Tomášove a ďalšie, ktoré sú tam nie jeden deň, ale sú tam niekoľko mesiacov, možno až rokov, sú tam a ministerstvo životného prostredia a orgány štátnej správy, či už inšpekcia, alebo okresných úradov, ich nevidia.
Ako funguje odbor štátnej štátneho odpadového hospodárstva? Ako funguje štátna vodná správa, keď dopustili ste takéto znečisťovanie Žitného ostrova? Vaše zľahostajňo..., zľahčovanie situácie a nálezy atrazínu v hlbokých horizontoch Žitného ostrova, tak ako ste to uviedli na rokovaní výboru, poukazujú na to, pán minister, že tejto problematike nie najlepšie rozumiete, a tým, čo vám radia, buď vás chcú zavádzať, alebo vám nehovoria pravdu.
Mali by ste sa dôsledne oboznámiť s dopadmi a o tom, čo hovorím ja, čo hovorí odborná verejnosť k tomuto zákonu, a zamyslieť sa, či naozaj na tom nie je kus pravdy. Vyzývam vás k odbornej diskusii. Vyzývam vás k tomu a dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že tento návrh zákona bude stiahnutý z rokovania parlamentu, a, pán minister, vyzývam vás k diskusii na túto tému.
Ťažba štrku, ktorá v súčasnosti prebieha ako nezákonná ťažba na Žitnom ostrove, je ďalším dôkazom toho, že už dnes zakázaná činnosť v tejto oblasti sa realizuje vo veľkom pod rúškom strany, schválenia strany MOST - HÍD, kde pán minister Érsek zodpovedný za ekologické dodržiavanie podmienok výstavby diaľnice D4, ale aj vy, pán minister, ako nominant tejto politickej strany, rezortný minister životného prostredia máte dohliadať na to, aby sa dodržiavali všetky predpisy na ochranu životného prostredia.
V čom je táto hrozba tejto nekontrolovanej ťažby štrkopieskov tzv. dominovým kazetovým spôsobom? Stavebník alebo investor vyťaží na hrane zákona plochu do 5 hektárov. To je plocha, do ktorá si nevyžaduje zatiaľ posúdenie vplyvov na životné prostredie. Nevyžaduje, vyžaduje si ale ďalšie postupy ako povolenie miestnych samospráv a taktiež povolenie na ťažbu. Tieto povolenia neexistujú a v ťažbe nielenže sa pripravuje, ťažba prebieha.
Pýtam sa, pán minister, čo robíte, akú kontrolu tomu, aby tomuto bolo zabránené. Pretože aké sú tam riziká? Takto sa otvárajú veľké jazvy, rany na Žitnom ostrove ako priestor pre vznik znečisťujúcich a škodlivých látok do podzemných vôd Žitného ostrova. Samozrejme, papier tomu nezabráni, ale zabráni tomu účinná kontrola, ak je takáto ťažba povolená, a zabráni tomu aj prevencia o tom, ako sa s takýmito ťažobnými priestormi následne má a môže zaobchádzať.
Totižto aký je zvyk? Keď sa vyťaží takáto kazeta, tá sa následne zaváža tzv. inertným, resp. akože neškodným materiálom. Keď vidíme, čo sa vozí pod teleso diaľnice D4, mám veľké obavy, že tieto ťažobné jamy budú zavezené práve tým materiálom, ktorý je už nachystaný na kopách v Moste pri Bratislave, Ivanke pri Dunaji a ďalšie, ktoré sú zmiešané so škodlivým až nebezpečným, kontaminovanou zeminou spod priestoru bývalej, bývalej Apolky. Ak toto sa nastane a zasypú sa tieto jamy takouto látkou, na ktorú sa následne navezie orná pôda, akože rekultivácia, môžme sa naozaj rozlúčiť s kvalitnou pitnou vodou, ktorá pre ďalšie generácie má slúžiť na zásobovanie pitnej vody nielen celého Slovenska, ale má kapacitu pre 13 mil. ľudí dodávať zatiaľ kvalitnej, kvalitnú podzemnú vodu, ktorá mala úroveň kvality pitnej vody.
Pán minister, váš návrh zákona opomína túto skutočnosť a kategorizuje chránené vodohospodárske oblasti len v oblasti ochrany kvantity. To je, samozrejme, taktiež dôležité, ale aby sme mali, my musíme chrániť aj kvalitu a hlavne v lokalitách, kde tá kvalita dosahuje úroveň kvality pitnej vody, to znamená bez ďalších významných výdavkov na jej prečisťovanie, pretože nedá sa myknúť plecami, ako to robia niektorí vaši ľudia z vášho rezortu, veď no a čo, no tak budeme tú vodu prečisťovať. To sú obrovské výdavky na dodávku pitnej vody, ktorú následne budeme platiť my všetci.
Vytvárate obrovský ekologický dlh pre ďalšie generácie, a preto vás prosím, stiahnite tento návrh zákona, pomenujme ozajstné problémy, ktoré sú v chránených vodohospodárskych oblastiach, venujte sa účinnej kontrole na základe platných zákonov, ktoré sú, aké sú, a sú v podstate dobré, mohli by byť lepšie, mohli ste to urobiť možno pozmeňujúcim návr..., nejakým doplňujúcim návrhom zákona, avšak tento proces, ktorý ste nastúpili je obrovským rizikom a vyzývam a prosím plénum, aby za tento návrh nehlasovali, aby odsúhlasili môj návrh na stiahni..., jeho stiahnutie z legislatívneho procesu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.10.2018 o 15:33 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:44

Ján Kvorka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dovolím si reagovať na vystúpenie pani poslankyne Zemanovej, kde jednoznačne nemôžem súhlasiť s jej, s jej stanoviskami, ktoré tuná predniesla, pretože minister..., povedali ste, pani poslankyňa, že ministerstvo životného prostredia púšťa z rúk svoju právomoc kontrolovať a tak ďalej a tak ďalej. Všetky kompetentné orgány majú svoje kompetencie zachované, to si treba uvedomiť. Tuná nedochádza ku žiadnej zmene, to je po prvé.
Po druhé. Ministerstvo životného prostredia nestratilo žiadne kompetencie, inšpekcia ostáva kontrolný orgán a ministerstvo vykonáva hlavný vodoochranársky dozor. Úrad verejného zdravotníctva nikdy nemal kompetenciu kontrolovať vodu. Dá sa povedať, že zdravotníci vždycky kontrolovali vody, tak sa povie ľudovo, z kohútika. A ministerstvo pôdohospodárstva má kompetenciu kontrolovať používanie agrochémie a okamžite informovať enivirozer, envirorezort. To sú veci, ktoré jednoducho sú zachované, a nie je to tak, ako ste to tuná vy predniesli.
Čo sa týka toho štrku, to ma zaujalo, čo ste hovorili o tom, o tom štrku, tak chcem k tomu podotknúť, že od 15. 3. 2018 sa posilnila pozícia orgánov Štátnej vodnej správy vzhľadom ku geologickému zákonu a k banskému zákonu. A od marca tohto roka sú stanoviská vodnej správy záväzné, to pred marcom nebolo, pani poslankyňa. Ďalej zákon vyslovene zakazuje ťažbu nevyhradených nerastov v chránených vodohospodárskych oblastiach. Odkaz na banský zákon, kde ide o právnu formalitu, ktorá vyplynula z Legislatívnej rady vlády, je taký, že nevyhradený nerast nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.10.2018 o 15:44 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video