40. schôdza

Pán poslanec Blanár, ja si myslím, že vôbec nemusíte mať obavy o tom, že by sa to mohlo pani poslankyni Zimenovej vrátiť. Pokiaľ by pani poslankyňa Zimenová nejakú prácu robila, tak určite by nepotrebovala opisovať, a ak by mohla mať nejaký problém, tak len preto, aby sa zmestila do nejakého rozsahu, ktorý je doporučený, pretože jej znalosti sú hlboké a nepotrebuje nič kopírovať.
A ešte k tomu, čo ste povedali, že môžme tu spustiť lavínu. Máte dojem, že lavína hanby pri tomto titule JUDr. nebola spustená? Akú ešte lavínu väčšiu môžme spustiť?

Pán poslanec Blanár, ja som rád, že ste aj pri príležitosti tohto návrhu zákona tak razantne otvorili kauzu plagiátorstva Andreja Danka. Priznám sa, že na začiatku som trochu žasol, keď ste hovorili o tom, že a čo je to plagiát, a vieme my, čo je to plagiátorstvo? No áno, plagiátorstvo môže mať rôzne podoby, môže mať rôzne stupne. Väčšinou aj to, čo býva odhalené, býva iba také decentné, také, že, že niekde nejaký odstavec nie je presne odcitovaný, alebo, alebo nie je tam uvedený zdroj, ale prepáčte, celé odstavce, celé strany od slova do slova, ešte klásť otázku, či toto je alebo nie je plagiát, je úplne absurdné.
Ale oveľa viac ma zaujala tá zvyšná časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tom, že a čo zodpovednosť tých ostatných, čo ľudí, ktorí to posudzovali, ktorí sedeli v komisiách, ktorí ten titul, titul uložili. No áno, aj oni môžu mať, oni môžu byť za to zodpovední a myslím si, že nikto z nás sa nebude, nebude brániť tomu, ak by tá zodpovednosť mala byť vyvodzovaná aj voči nim. Ale keby som mal povedať, že niečo podobné, tak to je také asi, akože niekto vykradne banku a my sa teraz pýtame a aká je zodpovednosť tých zamestnancov, že tie peniaze dobre nechránili, aká je zodpovednosť strážnej služby, aká je zodpovednosť manažmentu tej banky, aká je zodpovednosť policajtov, ktorí to vyšetrovali a nedokázali to vyšetriť, alebo prokuratúry, že to nedokázala doviesť do úspešného konca, aby boli odsúdení, čo vykradli tú banku? Áno. A dokonca oni môžu byť zodpovední, oni môžu byť spolupáchatelia, oni môžu byť komplici, len to nevieme, či je to komplictvo alebo je to babráctvo, alebo za to vôbec nemôžeme, nevieme. Ale ten, kto tú banku vykradol, je zlodej a to je evidentné.

Kolega Blanár, otvoril si veľmi veľa otázok za tých osem minút, čo si rozprával, a to si si pozrel iba ten návrh, ako je vytvorený a vidíš, čo to spôsobilo, pretože tento návrh prišiel veľmi rýchlo a prišiel na margo toho, čo sa udialo tu a čo sa udialo s predsedom Národnej rady a vzniká toľko problémov a toľko otázok, že ja si ani neviem predstaviť tie pozmeňujúce návrhy a to druhé čítanie, že čo sa udeje. Preto ten návrh zo strany Martina Poliačika je veľmi korektný, nech to pani ministerka stiahne, nech ho pripraví ešte lepšie a môžme potom o ňom diskutovať, pretože ty si tiež otvoril tú tému, že kto bude za to ešte zodpovedný. Oponenti? Komisia? Ďalší ľudia, ktorí sa toho týkajú? A tým vznikne naozaj nejaká inkvizícia, a to je úplne neuveriteľné, lebo sa posúvame potom do takých krokov, že ja si tiež neviem predstaviť, ako to ustojíme.
A ďalšia vec, ktorá je, ktorú si tiež vyslovil, je, že zodpovednosť majú aj vysoké školy. To je akademická oblasť nejaká. Priniesol sa zákon o kvalite vysokých škôl, budeme mať novú akreditačnú komisiu, respektíve teda agentúru, všetci očakávame, že sa teda niečo udeje, ja nie, ale ministerstvo očakáva, že sa zmení nejaká kvalita a do toho príde tento zákon, keď ešte nemáme nastavené tie procesy, ako sa s tým nejakým spôsobom vysporiadajú. Takže ja úplne súhlasím s tebou, že by sa tento návrh mal úplne prerobiť, respektíve teda aj s Martinom, že by sa mal stiahnuť a priniesť v normálnom stave alebo to nechať na jednotlivé to, agentúru a vysoké školy, ktoré by si to mali vyriešiť v rámci svojich kompetencií.

Pán poslanec, vážim si tvoj názor a hlavne aj skutočnosť, že si tu otvoril jednu tému, a to je samotný proces a aktuálny stav, aký v súčasnosti je k dispozícii z hľadiska platného legislatívneho prostredia, čo sa týka jednak procesu obhajovania záverečných prác, ale aj habilitačných a inauguračných konaní.
Na druhej strane si ale zabudol na jednu dôležitú vec. Množstvo skutočností sa ukáže časom, v čase obhajoby napríklad alebo predkladania materiálov, či už do vedeckých rád, fakúlt alebo univerzít alebo následne v rámci celkového ďalšieho procesu, nie všetky skutočnosti boli vždy známe. Aj tie systémy, ktoré teraz aktuálne používame, či už Centrálny register záverečných prác alebo český systém, ktorý máme k dispozícii, nie vždy dokážu odhaliť hlavne práce, ktoré boli spracované niekým iným. Taktiež nie vždy sa to dá odhaliť priamo pri obhajobe záverečnej práce alebo inej napríklad habilitačnej práce, pokiaľ by k niečomu takému došlo. Toto je vec, na ktorú by sme naozaj mali myslieť a kde z môjho pohľadu je možno oveľa väčší problém, tak je to, čo tu už spomínané bolo, a to je obsah, forma a načasovanie, kedy sa tento návrh zákona predkladá a istý, v istom momente som mal dokonca pocit, ako keby si chcel hlasovať proti takto predkladanému návrhu zákona, hlavne, keď si prezentoval tie myšlienky, ktoré sa týkajú procesov, ktoré aktuálne k dispozícii máme.
Naozaj nie je to jednoduché hlavne v súčasnosti, keď máme k dispozícii množstvo predovšetkým elektronických zdrojov informácií, keď máme k dispozícii množstvo dostupných zdrojov zahraničnej proveniencie identifikovať nielen plagiátorstvo, nielen kompiláty, ale aj ďalšie nekalé praktiky a možno práve preto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Juraj, tak kričal si, že Poliačik je najmúdrejší. V roku 2010, v septembri, prešiel týmto plénom zákon, vďaka ktorému ľudia, ako Andrej Danko už nemôžu získavať akademické tituly. Zákon, ktorý dal povinnosť každému jednému absolventovi povinne zverejniť svoju záverečnú prácu v spoločnom registri, ktorý je každému prístupný, v ktorom sa dá vyhodnotiť zhoda s inými textami a na základe ktorého je možné veľmi jednoducho a veľmi rýchlo plagiát odhaliť. A hádaj, kto ten zákon pretlačil parlamentom? Osuský, Beblavý, Jana Žitňanská a ja. Takže keď o tejto téme ideme rozprávať, že čo sa v tej veci dá zmeniť, my sme to zmenili v roku 2010, ale nemohli sme postihnúť ľudí, ktorí robili svoje práce predtým. A práve kvôli nim má byť zmenený taký zákon, ktorý teraz máme na stole, ale zmenený poriadne. A Česi, ešte raz zopakujem, to urobili dobre. To je prvá vec.
Druhá vec, ja úplne súhlasím s tým, že sa má vyvodiť zodpovednosť aj vysokým školám. Žijeme v krajine, kde vysoké školy sú ešte stále politickými pomníkmi jednotlivých garnitúr. Vznikali zákonom a nedajú sa rušiť. Tu musíme spraviť poriadok, vyhodnotiť kvalitu a kľudne jedným z parametrov nech je aj počet usvedčených plagiátorov, ktorí z tej školy vyšli a také školy pomaly vyraďovať zo siete. Úplne súhlasím, ale to teraz, Juraj, nie je téma. Teraz je téma, že niekto podvádzal, kradol intelektuálny majetok a klamal a mal by za to pykať. A je jedno, či je predsedom parlamentu, alebo nie.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, v jednej veci s vami úplne súhlasím, keď ste spomínal, že treba ísť hlbšie do tejto témy. Hlbšie najmä preto, že nám v opozícii často vytýkate akýsi legislatívny aktivizmus, že prichádzame s určitými vecami, ktorými riešime čiastkovo. Žiaľ, stretávame sa s tým aj z opačnej strany, keď predkladajú poslanecké návrhy aj koaliční poslanci, ale to je v poriadku, všetci máme na to právo. Ale máme tu jeden veľmi vážny problém. Všetci, všetci tu veľmi dobre vieme, v akom stave sú naše vysoké školy. Všetci veľmi dobre vieme, že pomaly a isto budeme prehrávať tento boj. Ak sa postavíme na dve strany fronty a budeme teraz proti sebe viesť nezmieriteľný boj, kto tu má v skutočnosti pravdu? Pretože tí, ktorí budú chcieť podvádzať, budú stále vynaliezavejší, budú kopírovať veci zo zahraničných zdrojov, budú si ich prekladať, firmy, ktoré už dnes dokážu vytvoriť vám prácu, budú sa snažiť to robiť ešte rafinovanejšie a vytvárať si na tom svoj biznis. Takže ak hovoríte o hlbšom prístupe, mali by ste tiež podporiť návrh, ktorý tu zaznel, aby sa tento návrh vrátil na prepracovanie a riešil sa komplexne, nielen čo sa týka odnímania titulov, ale najmä aj, akým spôsobom chceme bojovať proti podvádzaniu a proti tomu, čo sa nám tu na vysokých školách šíri. Toto je podľa mňa to, čo by tu malo zaznieť a čo by nás mohlo spojiť.

Ďakujem. Pán kolega Blanár, toľko slov, jedna odpísaná rigorózna práca spustila toľko slov. Dokonca možno tie slová, keby sa spísali, čo ste tu povedali, tak je to na jednu rigoróznu prácu, ktorá je neodpísaná. Je to neuveriteľné, koľko slov ste vynaložili na obhajobu neobhájiteľného. V slušnej spoločnosti neobhájiteľného. Prečo to robíte, aký, aký máte záujem na tom, aby ste obhájili neobhájiteľné odpísanie rigoróznej práce? Toto je pani ministerka školstva, ak sa nemýlim. Nie je to pani, ktorá tu má zastierať a predstierať, že skutok sa nestal a toto sa stalo a toto bolo inak. A školstvo, to sú deti a mládež. A to, čo v tejto chvíli pre mňa je úplne absentujúce, to je sebareflexia a vyvodenie zodpovednosti. Nie aby ste si sadli s vašimi, s vaším tímom a teraz povedali: urobme nejaký manéver a poďme do protiútoku a dáme zákon, ktorý vlastne vôbec nebude tú rigoróznu prácu Andreja Danka riešiť, lebo toto tak je. A vy to veľmi dobre viete, že na základe tohto by sa nedalo povedať, že tento plagiát, toto je plagiát, ale urobíte zastierací manéver, venujete mu energiu, slová, venujete mu čas. Namiesto toho, aby sa tu riešili skutočné problémy školstva, aby sme deťom na vlastných príkladoch ukázali, čo je dobré a čo je zlé, vy tu skrývate pravdu za lož a toto nám tu ponúkate, no je to hanebné. A potupné.

Ďakujem všetkým za príspevky, faktické poznámky.
Pán Dostál, zvykol som si na vaše extenzívne príklady. Podľa toho, čo ste povedali, tak v podstate aj obeť vraždy je vinná za to, že sa neubránila vrahovi. To sa nedá, vy porovnávate hrušky s jablkami.
Pán poslanec Gröhling, som rád, že súhlasíte, že tá zodpovednosť nie je len na samotnom absolventovi, ale že je tam celý reťazec tých, ktorí by mali byť zodpovední.
Pán poslanec Štarchoň, áno, práve o to ide, skúsme teda vylepšiť celý ten systém, lebo je tu mnoho firiem, ktoré na internete ponúkajú, že vám spracujeme a tak ďalej a tak ďalej. Vysoké školy by samé mali v rámci, v rámci samosprávy dbať na to, aby si vybudovali dostatočne nepriechodný systém z hľadiska zhody. Na tom treba pracovať.
Pán poslanec Poliačik, ja nespochybňujem, ak ste urobili tieto aktivity a myslím si, že ste skôr kopírovali bežnú prax, ktorá už bola aj v iných krajinách, takže nebolo to objavenie teplej vody, ale dobre. Prečo ste nešli aj ďalej možno práve v tom, že keď tu bude niečo dokázané, že pustila vysoká škola nejaký plagiát, aby prišla napríklad o akreditáciu. Prečo sa o tomto nebavíme?
Pán poslanec Sopko, to je práve to, že firmy tu existujú, ponúkajú to a my možno nič nerobíme, ale vyprosím si jednu vec, a to chcem povedať, nehádžme všetky vysoké školy do jedného vreca, ako ste povedali. Sú tu skvelé vysoké školy, som o tom presvedčený a robia to skvele. Možno ste to tak nemysleli, ale vyznelo to z vášho vystúpenia, lebo ste povedali o všetkých vysokých školách.
No a pani poslankyňa Dubačová, škola mala povedať, čo je plagiát a to nepovedala. A tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Dobré ráno všetkým. Ja by som teda využila právo mať ako záverečnú reč po tom, ako ste skončili rozpravu, napriek tomu, že teda drvivá väčšina, by som povedala, asi 99 % tých, čo včera tu k tomu diskutovali, tu dnes nesedia, tak si dovolím možno aj pre nejaký záznam alebo ľudí, ktorých by to mohlo zaujímať aj v nejakom vysielaní, odpovedať na tie, aspoň na tie, na ktoré sa dá odpovedať, teda na tie faktické poznámky, ktoré tu včera odzneli. Zobrala by som to po rade a veľmi stručne zareagujem na tie prejavy jednotlivých poslancov, ktorí sa k tomu vyjadrovali.
Pani Zimenovej, ktorá tvrdila, že týmto zákonom sa znemožní právo odňať, odňať akademický titul, by som povedala teda, že v súčasnosti sa nedá odňať akademický titul a práve prijatím tohto zákona bude na Slovensku zavedená možnosť akademický titul odňať, pokiaľ bol získaný nejakým nekalým spôsobom. Čiže to, čo sa nám celý čas vyčíta, že my tu chceme niekoho kryť a že chceme teda niečo zatušovať, presný opak je pravdou, práve prijatím takéhoto zákona je možno postihovať takéto konania, nepotrebujeme nikoho kryť. A práve od tohto zákona si sľubujeme, že sa zvýši aj kvalita poskytovaného vysokoškolského vzdelania, keď si ľudia aj školy budú musieť rozmyslieť, že akú kvalitu dávajú do procesov a akým spôsobom tie tituly získavajú. Čiže tento zákon bude mať naozaj aj veľmi veľkú preventívnu úlohu pri zdvíhaní kvality akademického vzdelania a vypracovania záverečných prác.
Bola som často vyzývaná, aby som proste preložila český zákon. Ja si práve myslím paradoxne to, čo sa tu vyčíta, že teda by nemali robiť školáci alebo študenti, že prekladať práce a texty iných, tak to predsa nemôžeme dôstojne navrhovať nášmu zákonodarnému zboru, že proste zobereme text, legislatívny, druhej krajiny, preložíme do slovenčiny a poďme ďalej. To sa, samozrejme, nedá predstierať, že máme rovnaké podmienky ako Česká republika, že máme rovnako nastavený kvalitný systém, že máme všetky ostatné inštitúcie rovnaké. A najmä ja som povedala, že inšpirujme sa českým zákonom hmotnoprávne, to znamená, inšpirujme sa zásadou, že tá inštitúcia, ktorá, ktorá titul dávala, ho aj odníma, a inšpirujme sa niektorými lehotami a tým, že máme rozhodovaciu komisiu striktne stanovenú v zákone, ale procesne sa nemôžme inšpirovať a nemôžme opísať český zákon, pretože procesné nastavenie vysokoškolského zákona v Čechách voči správnemu poriadku je presne opačný ako na Slovensku.
To znamená, že na jednej strane sa musia všetky procesy vynímať a na druhej strane sa musia všetky procesy zavádzať do rozhodovania podľa správneho poriadku. Čiže nie je možné ani technicky uskutočniť to, čo ste tu navrhovali, aj keby sme sa chceli natoľko dehonestovať a jednoducho preložiť český zákon, tak nie je to možné urobiť z hľadiska legislatívnej techniky.
Okrem iného tu bolo včera ešte tak en passant pani Zimenovou spomenuté aj ten zákon o verejnej výskumnej inštitúcii, ktorý teda ministerstvo školstva údajne tak zle napísalo, že proste ani sama SAV-ka ho nemohla, nemohla splniť. Bolo to tu teda v tejto diskusii zjavne pripisované mne. Ja len chcem podotknúť, a pozrite si všetci, prosím, správu národného kontrolného, Najvyššieho kontrolného úradu k transformácii SAV, kde sa konštatuje okrem iného, že ten zákon v tom znení, ako bol prijatý, bol schválený Legislatívnou radou vlády ešte v roku 2015. Ten zákon bol vypracovaný pánom ministrom Draxlerom za predsedovania už teda súčasného predsedu pána Šajgalíka, čiže títo dvaja páni ho navrhli, dali ho schváliť a za toho istého predsedovania tá SAV-ka ho nebola schopná naplniť. To znamená, že v žiadnom prípade ja nie som zodpovedná za to, akým spôsobom ten zákon bol navrhnutý.
Málokto už, samozrejme, spomína tú správu Najvyššieho kontrolného úradu, pretože tá dáva za pravdu ministerstvu školstva, čiže absolútne nebola medializovaná. A naozaj všetkých nabádam, aby si ju vyhľadali na stránkach Najvyššieho kontrolného úradu a pozreli sa, že akým spôsobom by bola stroskotala tá transformácia, keby sa bola konala práve podľa tohto defektne napísaného zákona, ktorý vznikol v roku 2015.
Pani, pani Zimenová spomínala, že nejaká slovenská rektorská komisia nám vraj dala pripomienky. Chcela by som pripomenúť, že komisie sú tu možno ad hoc, ale pokiaľ ona mala na mysli reprezentáciu vysokoškolskú z vysokoškolského zákona, ktorý zrejme ovláda, tak mala asi na mysli Slovenskú rektorskú konferenciu.
Pán Poliačik, vy ste tu hovorili niečo, že týmto zákonom nie je možné postihovať podvod, konanie proti dobrým mravom. Upozorňujem vás, že presne toto je, je možné tam postihovať, keď si pozriete § 108e, napríklad odsek, ods. 5 písm. d), je tam vyslovene slovo "podvod", to znamená, presne podvodné konanie je možné týmto zákonom, je možné týmto zákonom postihovať. Čiže presne to, čo ste tomu vyčítali, že podvod sa nedá postihovať, presne to tam je napísané.
Pán Gröhling, vy ste sa pýtali, že odkiaľ sa tam vzalo nejakých päť rokov? Neviem, prečo vás zainteresovalo práve týchto päť rokov. Je tam objektívna lehota desať rokov od momentu, kedy sa skončilo štúdium, a tých päť rokov, čo upútalo vašu pozornosť, to je len prechoďák. To je len skrátenie tej lehoty pre tých, ktorí ešte dokončia štúdium v starom režime. To znamená, to je objektívna lehota, kedy je možné začať konanie po tom, ako sa, ako sa skončilo to štúdium alebo došlo k tomu porušeniu, k tomu porušeniu zákona hmotnoprávne.
Pokiaľ ide teda o to, že ten zákon bol prijatý nejakým rýchlym spôsobom, ten zákon a vôbec tá politická atmosféra, ktorá tu dozrela, podobne ako aj v Českej republike, po takomto zákone volá, pretože nie je možné odnímať akademické tituly nejakými mediálnymi pohonmi, nejakými krátkymi procesmi, nejakými pouličnými vystrájaniami. Je proste v situácii, ktorá sa momentálne na Slovensku vyvinula vďaka tomuto politickému bičovaniu situácie, je nutné v záujme ochrany všetkých a v záujme právnej istoty zaviesť takýto zákon, ktorý ale napriek tomu pokladáme za naozaj mimoriadny nástroj, pokiaľ zlyhajú už všetky ostatné opatrenia, najmä kvalita poskytovania vzdelania na vysokých školách. Ale je potrebné dať ľuďom právo na férový proces, aby mohli byť tie tituly odnímané na základe buď súdneho rozhodnutia, alebo nejakého preskúmateľného rozhodnutia, kde má každý právo na odvolanie, na férový proces, a nie na inkvizičné konanie alebo nejaké také skratkovité vyjadrenia.
Pani Petrík tu narážala na to, že práve týmto zákonom by sa malo kryť plagiátorstvo, ak som to dobre pochopila. Upozorňujem, že opäť v tom § 108e, ktorý som už aj pánovi Poliačikovi dala do pozornosti, je vyslovene postihované porušovanie autorských práv, čiže to, čo sa ľudovo nazýva plagiát. Čiže naozaj porušovanie autorských práv je tu postihované a absolútne sa nedá povedať, že by ten zákon kryl plagiátorstvo.
Bolo tu potom navrhované, že má v tomto procese nejakú silnú ruku ministerstvo školstva, ktoré teda vždy dokáže nejakým spôsobom zatušovať procesy, pokiaľ by teda akademická komunita sa rozhodla nejako konať. Ja upozorňujem, že ministerstvo školstva je v tomto takým istým účastníkom ako aj ostatné strany a nemá naozaj žiadnu, žiadnu vyššiu moc. Ministerstvo školstva tu koná riadne v správnom konaní. Česká republika má takisto aplikované na tieto rozhodovacie procesy správne konanie. Čiže ministerstvo školstva tu koná ako správny orgán v druhom stupni a vždy je ešte možnosť po ministerstve školstva, aby bola podaná správna žaloba, ktorá má odkladný účinok, a sú možné ďalšie právne prostriedky, odvolania a opravy. Čiže ministerstvo školstva tu vôbec vonkoncom nie je nejakým koncovým orgánom, ktoré by mohlo zase svojvoľne všetko zmeniť.
Vo veľkej väčšine prípadov aj konania akademickej obce a ministerstva školstva sa zakladá až na právoplatnom rozsudku súdu. To znamená, že ani tu sa nedá podozrievať, že ministerstvo školstva tento proces nejak dokázalo ovládať.
Pán Osuský si tu dovoľoval mi vkladať do úst nejaké slová, ktoré som nikdy nepovedala, že vraj som kedysi, že som povedala, že také časy boli a také časy boli, ja nikdy som v živote tieto citáty nepovedala. A v poslednej republike, naozaj v poslednej dobe sa v tejto republike rozvíja taký šport vkladať mi do úst slová, ktoré som nikdy nepovedala, potom ma za ne odsudzovať. Čiže toto bol jeden z týchto klasických príkladov, že som povedala, že také časy boli. Nikdy v živote som nič také nepovedala. Čiže je to súčasťou folklóru, ktorým sa ma snažíte zatiahnuť do týchto politicko-emocionálnych bojov, ale naozaj si myslím, že moja funkcia je v tom, aby som sa od tohto abstrahovala, aby som riešila tie veci systémovo, a práve tým, že navrhneme takýto zákon, ktorý dá jediné systematické riešenie a jediné férové riešenie takýmto procesom.
Pani Dubačová tu naznačovala, že ideme zase niečo tušovať a zakrývať a že, že práve týmto zákonom sa nebude dať postihovať konanie, ktoré už bolo v minulosti. Upozorňujem, že ten zákon, ktorý predkladal pán Beblavý, bol práve taký, že sa nedalo ísť vôbec do minulosti a mal sa týkať iba ľudí, ktorí začnú študovať až po nadobudnutí účinnosti zákona, to znamená, že to by bol bezzubý zákon, lebo by sa aplikoval až na takých ľudí, ktorí len začnú chodiť na vysokú školu po 1. apríli 2019. Na rozdiel od toho náš zákon a rovnako aj český zákon umožňuje postihovanie nekalých konaní, ktoré sa udiali v minulosti, pretože pokiaľ už aj v minulosti bolo porušovanie práv, podvod a ďalšie konanie trestné alebo bolo porušením pravidiel, tak jednoducho nie je dôvod, prečo by sa v súčasnej dobe takéto konanie nemohlo, nemohlo postihovať.
Pán Štarchoň tu hovoril o tom, že niektoré veci sa ukážu až časom. A s týmto plne súhlasím a uvádzam aj prípady napríklad toho, čo on hovoril, že tie antiplagiátorské systémy sa, sa časom zdokonaľujú a že, že dokonca momentálne nie sú niektoré jazykové mutácie dostatočne podchytené. To znamená, že je možné používať texty napríklad z nemčiny, pretože keď ten systém je nastavený napríklad na angličtinu, slovenčinu, tak sa dá, sa dá urobiť podvod s tým, že človek teda preloží nemecký text a že ten systém mu to nezachytí. Časom, keď sa ten systém napríklad vyvinie, tak sa to bude dať zachytiť a práve aj odtiaľto ešte, odtiaľto pochádza motivácia, aby sa konania dali perzekvovať aj do minulosti. To znamená, že rátame s tým, že časom tie technické prostriedky sa vylepšia a už aj v súčasnosti nekalé konania sa budú môcť v budúcnosti postihovať. To znamená, je nutné, aby ten zákon mal aj nejakú väzbu do minulosti a aby nebol iba do budúcnosti. To by bol práve bezzubý zákon.
Potom tu bola, bola, bola poznámka pána Blanára, ktorý sa teda zaujímal o taký prípad, že keď človek dajme tomu bona fide chodí na vysokú školu, všetko robí tak, ako mu kážu jeho, jeho oponenti a jeho komisia, nedopustí sa žiadnych úmyselných porušení, že či ten zákon takéto, takéto niečo rieši. Samozrejme, že rieši, pretože ak ste si všimli, tak tie následky sú až po právoplatnom odsúdení za trestný čin. Pri tom trestnom čine sa naozaj predpokladá zlý úmysel. To znamená, človek, ktorý, ktorý sa ani z nedbanlivosti alebo zo zlého úmyslu nedopustil nekalého konania, nemôže byť na základe takéhoto zákona postihovaný. V tom prípade naozaj treba vyvodiť zodpovednosť za vysokú školu, ktorá takýmto nekvalitným spôsobom tých študentov viedla. A práve v tej našej novej agentúre, akreditačnej, a v tom novom zákone o kvalite je na toto prvoradé miesto. To znamená, tam sa nastavuje interný proces kontroly manažmentu kvality vysokej školy. Tento proces sa posudzuje a samozrejme, že pokiaľ budeme mať vysokú školu, kde sa preukáže, že je veľmi nízka kvalita vypracovania záverečných prác, že tam prechádzajú takéto práce, tak takáto škola bude veľmi nízko hodnotená touto agentúrou a bude riskovať to, že príde aj o možnosť byť vysokou školou na území Slovenskej republiky.
Ešte tam bola vznesená taká pripomienka, že, že tu bol podobný zákon predložený, alebo teda zákon v tejto téme predložený pánom Beblavým. Pokiaľ sme sa my oboznámili s rokovacím poriadkom, tak tá lehota šesť mesiacov sa vzťahuje na to, ak zákon nebol schválený. To znamená, že o schvaľovaní zákona sa rozhoduje v druhom čítaní. V druhom čítaní, ak je zákon posunutý, tak je alebo nie je schválený. Ak nie je schválený, tak potom platí tá šesťmesačná lehota. Keďže tento zákon nebol ani posunutý do druhého čítania, tak nebol ani schvaľovaný, a tým pádom táto podmienka by sa nemala uplatniť. Ale, samozrejme, toto je na posúdení Kancelárie Národnej rady, či teda táto interpretácia je správna.
Myslím si, že som asi zareagovala na všetky poznámky, ktoré tu boli včera, teda tie, na ktoré sa dalo normálne, riadne technicky reagovať. Takže ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a týmto končím záverečné slovo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, ja, nedovolí mi nepovedať k včerajšej rozprave, v prvom rade chcem sa poďakovať za rozpravu. Aká bola, taká bola, ale aspoň bola v rámci nejakej tej ľudskej slušnosti. Ale na druhej strane, čo mi bolo veľmi ľúto, tak mnohí ste skĺzli do politickej sféry a hovorili ste viac emotívne a asi ste sa už pripravovali na úplne inú schôdzu než na tú, kde bol tento bod prerokovávaný.
Všetky tie technické veci vám vysvetlila teraz presne pani ministerka a ja by som zareagovala už len na jeden, na jednu pripomienku, a to pána poslanca Blanára, že ja na rozdiel od vás ostatných poviem, prečo, keď v regionálnom školstve dokážeme základné školy, stredné alebo materské školy, dať im nôž na krk, dokážeme ich postihovať, hovoríme o ich kvalite veľmi kriticky, všetci tomu rozumieme, tak prečo by sme to nemohli robiť aj čo sa týka akademickej pôdy a vysokých škôl? A ja budem naozaj prvá, ktorá sa bude za tento zákon zasadzovať.
Ďakujem pekne.