42. schôdza

18.2.2019 - 18.2.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.2.2019 o 14:06 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 13:07

Veronika Remišová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, pán predsedajúci, dnes budeme tu v parlamente rokovať o mimoriadne vážnych podozreniach, že peniaze ľudí, ktorí platia dane, táto vládna garnitúra rozdáva pochybným firmám namiesto toho, aby podporovala šikovných vedcov, ktorí vedu skutočne robia.
Dovoľte mi začať citáciou zo súdneho spisu a zároveň by som poprosila o kľud v sále. Dovoľte mi začať citáciou zo súdneho spisu. Tento príklad totiž ilustruje, komu a akým firmám na Slovensku táto vládna koalícia rozdeľuje peniaze daňových poplatníkov. V roku 2005 podala Krajská prokuratúra v Trenčíne obžalobu z dôvodu, že obvinený bol podozrivý, že požiadal svojho komplica, aby, citujem: "za odmenu 300-tisíc korún v čo najkratšom čase fyzicky zbil iného človeka tak, že mu mal zlámať kosti, kopancami poškodiť pečeň, aby mu bola spôsobená strata pamäti, aby musel mať urobený z hrdla vývod, v dôsledku čoho by bol hospitalizovaný najmenej tri mesiace. A následne o mesiac neskôr požiadal komplica, aby za odmenu rovnako zbil iného človeka, ktorého mu podrobne popísal aj s jeho zvykmi.". V prípade vystupoval aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý najskôr podal dovolanie, ale po čase si to rozmyslel a z neznámych príčin dovolanie stiahol. Vinu sa tak nepodarilo dokázať a podľa zákona je dotyčný človek bezúhonný.
Ja sa ale dnes pýtam, či by sme mali dávať firmám s takýmto majiteľom miliónové štátne dotácie.
Mimochodom po tom, ako sa objavila nahrávka Dobroslava Trnku s Mariánom Kočnerom, na ktorej mal podľa zverejnených informácií Kočner Trnku vydierať, by bolo treba preveriť všetky prípady, s ktorými pán Trnka prišiel dočinenia a kde mohlo dôjsť k stretu záujmov. Aj tento.
===== na ktorej mal podľa zverejnených informácií Kočner Trnku vydierať, by bolo treba preveriť všetky prípady, s ktorými pán Trnka prišiel do činenia a kde mohlo dôjsť k stretu záujmov. Aj tento.
Pani ministerka počas tohto škandálu hovorila, že tieto dotácie majú byť podporou pre začínajúce inovatívne firmy. Bližší pohľad na firmy, ktoré pani ministerka podporila, však ponúka úplne opačný obraz. Na Slovensku máme šikovných vedcov a na Slovensku máme aj inovatívne firmy. No zároveň tu máme ľudí aj firmy, ktorí chcú získať peniaze rýchlo a ľahko a hľadajú inovatívne spôsoby ako peniaze vytiahnuť z eurofondov, ako tomu bolo pri minuloročnom eurofondovom škandále, po ktorom musel odísť minister Plavčan, alebo ako vytiahnuť peniaze od ľudí, čo platia dane, ako tomu bolo pri škandále so štátnymi dotáciami teraz.
Dovoľte mi uviesť konkrétne príklady firiem, ktoré tieto dotácie dostali. Všetci veľmi dobre viete, že ešte aj dnes stále prebiehajú súdne spory kvôli Duckého zmenkám. V týchto sporoch Slovensko určite príde o desiatky miliónov eur. Ide o jeden z darčekov, ktorý nám tu zanechala vláda Vladimíra Mečiara a Slovenskej národnej strany, keď pán Ducký ako riaditeľ štátneho podniku podpísal dva dni po prehratých voľbách zmenky v hodnote stoviek miliónov korún. Do obchodoch bola zapojená spoločná spoločnosť Glob 21 a členom jej štatutárneho orgánu bol v tom čase pán Kubín. Inej firme, ktorú tento pán vlastní, pani ministerka poskytla dotáciu v decembri tohto roka 1,2 milióna eur na priemyselný výskum, pričom vlastné prostriedky prijímateľa sú podľa zmluvy nula eur. Firma vznikla v roku 2016, informácie z účtovníctva z roku 2017 zatiaľ nie sú dostupné, máme iba informácie z roku 2017 a vtedy firma nemala žiadny majetok, nemala zamestnancov, nemala vôbec nič, iba nejaké peniaze v hotovosti. My sme sa boli pozrieť aj v sídle danej firmy v Bratislave, nenašli sme tam ani len schránku a táto firma má robiť základný výskum v oblasti sledovania spotreby energie pri železničných lokomotívach. Ja som presvedčená, že tento výskum by bez problémov mohli robiť špičkové pracoviská na univerzitách alebo v Slovenskej akadémii vied. Ale tam musia odborníci a vedci často bojovať, aby na nejaký projekt získali čo i len 2 tisíc eur a štát dá bez problémov 1,2 milióna eur súkromnej firme, o ktorej nikto v jej sídle nepočul. Alebo iný príklad podporenej firmy.
Za druhej vlády Roberta Fica dostala istá spoločnosť dotáciu 800 tisíc eur na rozvoj cestovného ruchu, čo je obľúbená fráza predsedu Národnej rady Andreja Danka a konkrétne na zvýšenie komplexnosti a konkurencieschopnosti hotela. 800 tisíc eur. Hotel sa síce zrekonštruoval, ale podľa oznamu na internetovej stránke je už druhý rok zatvorený. A tej istej spoločnosti so sídlom v tom istom hoteli pani ministerka poskytla v decembri dotáciu 1,3 milióna eur na priemyselný výskum. Čiže najprv firma sa zaoberá rekonštrukciou hotela, teraz ide robiť priemyselný výskum, pričom zase vlastné prostriedky prijímateľa sú nula eur. Ja na rozdiel od pani ministerky vôbec nie som presvedčená, že týchto 1,3 milióna eur z daní občanov investovala správne a že Slovensku niečo prinesú.
A dodám iba na okraj, že jediným majiteľom spoločnosti je človek, ktorý bol v minulosti v orgánoch inej firmy spolu s pánom Andrejom Dankom a spomína sa aj v spise Gorila. Okrem toho pri tomto konkrétnom projekte človek, ktorý pre ministerstvo tento projekt hodnotil, napísal na prvej strane posudku, že firma nespĺňa zákonnú požiadavku, aby mohla dostať dotáciu. To isté napísal aj na druhej strane, to isté napísal aj na tretej strane, pričom slovne popísal prečo táto firma zákonnú požiadavku nespĺňa. Posudok poslal na ministerstvo, ale za tri pracovné dni poslal na ministerstvo vyhlásenie, že sa vlastne pomýlil a že firma zákonnú požiadavku všetky podmienky spĺňa. Myslím, že toto nepotrebuje komentár, v každom prípade mladé a inovatívne firmy vyzerajú úplne inak. A dotáciu z peňazí daňových poplatníkov dostali ešte ďalšie dve firmy tohto majiteľa.
A takto by som mohla pokračovať dotáciu po dotácii. Z 30 podporených spoločností sme do teraz identifikovali viac ako polovicu, pri ktorých sa dá hovoriť buď o podivnom pozadí, alebo o pochybnom hodnotení, prípadne nulových skúsenostiach s výskumom, niekde nesedel predmet činnosti, iné spoločnosti mali dlhy, alebo neboli zapísané do registra partnerov verejného sektora pred podpisom zmluvy ako to vyžaduje zákon. A už z týchto informácií je zrejmé, že táto kauza štátnych dotácií nápadne pripomína eurofondový škandál , ktorý sme tu mali v lete 2017. Reakcia ministerstva školstva na tieto odhalenia spojené s týmito firmami bola prekvapujúca. Ministerstvo v januári reagovalo vyjadrením, ku ktorému okrem zahmlievania a zbavovania sa zodpovednosti pripojilo aj dokument s názvom vyjadrenie spoločnosti. Vyjadrenie je do teraz zverejnené na webovej stránke ministerstva. A ja pokladám za mimoriadne nemiestne, ak štátny úrad prostredníctvom svojej oficiálnej webovej stránky zverejňuje akúsi preventívnu obhajobu práve firiem, ktorých majitelia, majitelia média spájajú s predsedom SNS Andrejom Dankom a kladú oprávnené otázky o pozadí ich projektov. Ministerstvo školstva nie je ani advokátska kancelária, ani hovorca nejakých vybraných súkromných spoločností. Ministerstvo školstva by v prvom rade malo zastupovať záujmy štátu a má slúžiť občanom. Ak sú nejaké oprávnené otázky v súvislosti s týmito firmami, ministerstvo ich má okamžite preveriť a nie robiť za peniaze občanov ich obhajcu. Spomínaným firmám ministerstvo poskytlo priestor aj druhýkrát o 4 dni neskôr v tlačovej správe. Takýto prístup ministerstva považujem za škandalózny. Pani ministerka bojuje proti učiteľom, bojuje proti Slovenskej akadémii vied, kde padajú z jej strany rôzne tvrdé vyjadrenia do vlastných radov, no neváha obhajovať záujmy súkromných firiem ktorým sa občania poskladali na miliónové dotácie a oprávnene sa občania pýtajú ako a na čo budú tieto ich peniaze použité. Takéto správanie ministerstva je prejavom neprofesionality, neúcty voči občanom a predovšetkým je v rozpore so záujmom štátu, ktorým by mala byť maximálna ochrana a kontrola peňazí, ktoré ľudia priniesli štátu zo svojich daní.
Teraz by som prešla k mimoriadne závažným podozreniam v oblasti hodnotenia projektov. O mnohých pochybeniach sme už informovali na rôznych tlačových konferenciách, spomeniem preto iba taký najzávažnejší prípad. Hodnotiteľ, ktorý hodnotil jeden z projektov, pridelil body za všetky kritériá. Tých kritérií bolo spolu 20. Pridelené body následne správne spočítal, ich súčet je spolu 84. Ale na prvej strane, kde bolo treba prekopírovať tieto súčty, niekto pri všetkých 4 skupinách zvýšil počet bodov a celkový súčet tak zvýšil o 10 bodov, na 94. Nemôže ísť o preklep, pretože chybné číslo sa nachádza v každom prekopírovanom riadku. A ak by nebol počet bodov v hodnotení zmenený, projekt tejto firmy by skončil v celkovom hodnotení výrazne nižšie a nedostal by štátnu dotáciu. Takýmto podvodom vznikla škoda viac ako 700 tisíc eur, a preto očakávame, že prípad začne okamžite vyšetrovať prokuratúra a v tejto veci sme podali aj trestné oznámenie.
Pani ministerka tvrdí, že firma by dotáciu dostala tak či tak. Ale nie je to pravda. Pani ministerka podporila v danej kategórii projekty, ktoré sa v bodovom hodnotení umiestnili na prvom, druhom, treťom mieste a zrazu podporila projekt, ktorý sa umiestnil na 6. mieste. To predsa nedáva žiadny zmysel, aby bol zrazu podporený projekt, ktorý sa umiestnil na 6. mieste a projekty, ktoré sa umiestnili na 4., 5. mieste, podporené neboli. Na čo máme hodnotenia, na čo máme hodnotiteľov, ak ministerstvo na koniec pridelí peniaze firme, ktorá je výrazne horšia. Prostriedky sa prideľujú podľa pravidiel a podľa zákona výlučne na základe bodového hodnotenia projektov a horší projekt s menšou požadovanou podporou nemôže dostať peniaze na úkor lepšieho projektu. Tvrdenia ministerstva, že zmenené bodové hodnotenie by výsledky neovplyvnili, tak nie sú pravdivé. A manipulácia s bodmi na hodnotiacich hárkoch, to je forma podvodu, ktorá je príznačná pre tie najnižšie a najmenej vyvinuté spoločnosti. A je to hrubá a drzá ukážka podvodu, ktorá svedčí o tom, že tí, ktorí to urobili, si myslia, že im prejde naozaj všetko. Že na istú skupinu tu neplatí žiadny zákon a žiadna spravodlivosť.
Mimochodom s takýmto konaním sme sa stretli aj pri iných kauzách Slovenskej národnej strany, dnes už dvaja bývalí ministri sedia kvôli podvodom so štátnymi peniazmi vo väzení a ďalší dvaja vysokí úradníci nominovaní touto stranou boli nedávno odsúdení. Namiesto riešenia problémov komplexného auditu ministerstvo sa však znovu pustilo do obhajoby súkromných firiem. Ministerka v rámci tlačovej konferencie neváhala na mňa osobne zaútočiť, avšak v postoji ku firmám, kde pretrvávajú mimoriadne závažné podozrenia zo zvláštneho hodnotenia sa zachovala absolútne neprofesionálne. Na tlačovej konferencii na otázku o trestnom oznámení na moju osobu doslova tvrdí, že máme informácie od tých firiem, ktoré ona poškodzuje a teda toto zvažujú alebo teda podávajú. A v ten istý deň ministerstvo školstva vydalo aj stanovisko, v ktorom uvádza, že, citujem, Remišová pokračuje v útokoch na firmu, ktorú podľa vyjadrenia samotnej spoločnosti poškodzovala zverejnením nepravdivých údajov o firme, podľa ministerstva školstva firma zvažuje možnosť podania trestného oznámenia na poslankyňu Remišovú. Čiže toto bolo vyjadrenie ministerstva k danej kauze. Namiesto toho, aby sa vyjadrili k podozreniam, aby sa vyjadrili k chybám a manipulácii bodov na hodnotiacom hárku, tak zrazu ministerstvo prepožičiava svoje oficiálne stanoviská na obhajobu spochybňovaných firiem. A ešte raz, je neprípustné, aby ministerka, ktorá je platená z daní ľudí, robila hovorkyňu práve firme, ktorej projekt dostal peniaze na základe zmanipulovaných bodov.
Zároveň chcem zdôrazniť, že ak by sa pani ministerka s takou energiou ako sa venuje obhajobe súkromných firiem venovala situácii učiteľov, vedeckej komunite a ďalším aktivitám, ktorým sa venovať má, tak som...

=====
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.2.2019 o 13:07 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

13:25

Veronika Remišová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
na základe zmanipulovaných bodov. Zároveň chcem zdôrazniť, že ak by sa pani ministerka s takou energiou ako sa venuje obhajobe súkromných firiem, venovala situácii učiteľov, vedeckej komunite a ďalším aktivitám, ktorým sa venovať má, tak som presvedčená, že stav školstva by sa posunul k lepšiemu. Okrem manipulácie s bodmi, vyšli najavo podozrenia, že konkrétne pasáže niektorých hodnotení sa zhodujú. Konkrétne išlo o projekt Martinského centra imunológie, kde sa veľké časti hodnotiteľských posudkov zhodujú úplne. Každý projekt hodnotili dvaja hodnotitelia, zmysel takéhoto hodnotenia je, že máte dva nezávislé pohľady na vec. A je teda absurdné, aby dvaja nezávislí hodnotitelia zrazu napísali to isté, dokonca aj s chybami. Rovnako Nadácia Zastavme korupciu objavila zhody aj v posudkoch iných spoločností, napr. spoločnosti Neuropower. Reakcia ministerstva školstva opäť bola veľmi zvláštna. Pani ministerka svojimi vyjadreniami vytvorila úplný chaos a najskôr hovorila, že je normálne a, že žiadúce, aby sa hodnotenia nezávislých hodnotiteľov zhodovali, pretože to poukazuje na, citujem, "konzistentnosť hodnotenia".
Potom však ministerka vyhlásila, že po prešetrení situácie sa ukázalo, že ide o vyššiu mieru zhody a súčasne vzniklo podozrenie, že došlo v tejto súvislosti k zásahu zvonka. Hovorilo sa dokonca o nejakých útokoch na informačný systém. Potom sa na tlačovej konferencii pani ministerka opäť tvárila, že všetko je v najlepšom poriadku a zhoda hodnotení, nie je problém. A tu zase bola tá klasická reakcia ministerstva, zaútočiť na opozíciu a médiá a tvrdiť, že tieto útoky znižujú záujem o hodnotenie projektov. No, čo odrádza v prvom rade vedcov, tak ich odrádzajú práve pochybné praktiky, kedy ministerstvo prideľuje dotácie pochybným firmám, ktoré nikdy nerobili žiadny výskum a žiadny vývoj.
Ďalším problémom v tomto škandále bol aj problém, že firmy neboli zapísané do registra partnerov verejného sektora. Samozrejme v porovnaní s vývojom celej kauzy, išlo o pomerne malú záležitosť, ktorá však poukazuje na to, že ministerstvo pri tomto škandále neváha porušovať zákon. Ministerstvo niektoré zmluvy uzatvorilo v rozpore so zákonom, v čase podpisu, firmy neboli zapísané v registri partnerov verejného sektora. A hoci o porušení zákona hovorilo aj ministerstvo spravodlivosti, konkrétne minister Gábor Gál, ministerka zvolila taktiku tvrdohlavého popierania akéhokoľvek pochybenia. Pritom v zákone je úplne jasne napísané, že každá firma, ktorá dostane od štátu viac ako 100 tis. eur, musí byť zapísaná v registri. Je to čierne na bielom a je to preto, že ľudia, ktorí platia dane a ktorí tieto firmy budú platiť zo svojich daní, majú právo vedieť, komu peniaze idú.
Pani ministerka sa ku škandálu vyjadrovala niekoľkokrát, vždy veľmi emocionálne a útočne obviňovala mňa, médiá, alebo Nadáciu Zastavme korupciu a teraz by som už len zhrnula argumenty, ktoré zazneli v jej vyjadreniach, a túto oblasť týmto aj uzavriem. Pani ministerka tvrdila, že výzva bola prvýkrát otvorená a mohli sa prihlásiť akékoľvek firmy a podľa nej, sa vraj veci boja žiadať granty. To ale vôbec nie je pravda. Nie je pravda, že vedci sa boja žiadať granty, vedci ich nežiadali práve v tejto, v týchto schémach. Napr. iná schéma, ktorú manažuje Agentúra na podporu výskumu a vývoja, je to organizácia, ktorá je podriadená ministerstvu školstva, vo svojich všeobecných výzvach dáva výrazne menšie podpory, väčšinou okolo 150 až 250 tis. eur, napriek tomu dostáva stovky žiadostí aj od súkromných firiem a môže si dovoliť podporiť zhruba dva projekty z desiatich. APVV v roku 2017 rozdelila vo všeobecnej výzve 32 mil. na 150 projektov. V tejto schéme pani ministerka rozdelila 33 mil na 30 projektov. Teda nie je pravda, že vedci sa boja žiadať peniaze od štátu, a že ak si peniaze od štátu vezmú, sú vlastne hrdinovia, ako hovorí pani ministerka. Ale v prípade stimulov im dalo ministerstvo na prípravu iba mesiac, mesiac mali len na hľadanie partnerov a zozbierania množstva potvrdení. Určite sa všetci zhodneme, že jednoducho za mesiac, kvalitný projekt sa nedá napísať, nedajú sa zohnať partneri, nedá sa nadviazať spolupráca.
A vzhľadom na skúsenosti s rozdeľovaním stimulov v minulosti, sa nemôžeme čudovať, že mnohí výskumníci, práve tejto schéme neveria. Pani ministerka hovorila o firmách, ktoré sa do schémy prihlásili a dostali peniaze, ako o hrdinoch. Ale tu pani ministerka stojí na nesprávnej strane. Hrdinami nie sú firmy, ktoré majú tržby 0 eur, na výskum dávajú 0 eur, nič nerobili a zrazu im spadne z neba dar, milión eur od štátu. Nie, hrdinami sú v skutočnosti ľudia, ktorí pracujú vo fungujúcich, inovatívnych firmách, na univerzitách, ktorí pracujú vo výskumných inštitúciách, Slovenskej akadémii vied a za malú mzdu robia skutočnú vedu a výskum a snažia sa výsledkami svojej práce, zlepšovať Slovensko a posúvať ho dopredu. To sú hrdinovia, nie firmy, ktoré nikdy nerobili výskum, nič nerobili a zrazu sa im všetci poskladáme na miliónové dotácie. Milión eur je obrovská suma peňazí. Človek s priemernou mzdou, by musel robiť na milión eur, viac ako osemdesiat rokov, aby ten milión eur zarobil. A pani ministerka tieto milióny rozdáva od buka do buka. Pani ministerka vo svojich tvrdeniach takisto uvádzala, že stimuly sú zamerané na startupy, ale na podporu startupov, my tu máme špecializovanú agentúru Slovak Business Agency a asi nikde vo svete to nefunguje tak, že nikdy ste nič nerobili, žiadny výskum a zrazu dostanete od štátu milión eur. Veď pre rizikový kapitál platia úplne iné postupy a úplne iné kritériá.
Pani ministerka taktiež tvrdí, že kritériá prideľovania stimulov sa riadia zákon o stimuloch a sú odlišné od kritérií, ktoré platia v eurofondoch. Výberové kritériá, na rozdiel od toho, čo tvrdí pani ministerka, si však ministerstvo môže určovať samo, pretože v zákone o stimuloch, je doslova napísané, citujem: "Oznámenie o predkladaní žiadostí o stimuly, obsahuje informácie, najmä o základnom cieli poskytnutia stimulov a výberových kritériách podľa, ktorých sa budú vyhodnocovať jednotlivé žiadosti o stimuly a počte bodov prislúchajúcich k jednotlivým výberovým kritériám.". To znamená, že ministerstvo bez problémov si mohlo určiť také kritériá, aby miliónové dotácie nedostávali schránkové firmy, ktoré doteraz žiadny výskum nerobili. Pretože my sme na firmy v bytoch a v rodinných domoch, upozorňovali hlavne preto, že doteraz o nich nikto nepočul, nemali zamestnancov a nič nerobili.
Pani ministerka sa vyhovára na zákon, ale bolo plne v jej kompetencii, nastaviť kritériá tak, aby to dostali firmy, ktoré majú skutočne inovatívny potenciál. Takéto kritériá existujú a o tých kritériách hovoria aj renomovaní vedci. A hovoria o tom, že tie kritériá by mali byť takéto. Prvé kritérium, inovačný potenciál. To znamená, že každý startup by mal byť založený na predchádzajúcom výskume, ktorý sa dá podložiť vedeckými článkami, patentami, medzinárodnými vedeckými cenami. Mnohé z týchto, z ľudí, ktorí sú za týmito firmami, toto nemá, nemajú ani jeden patent, ani jeden článok.
Druhé kritérium, biznisový komerčný potenciál. Tento potenciál je v prvom rade potvrdený investíciou od súkromných investorov, ktorí veria biznis potenciálu a dá sa potvrdiť aj spoluprácou s inou globálnou firmou. A na koniec, implementačný potenciál, potenciál tímu, šikovný startup, mám ix vedcov na stopercentný úväzok. Často v týchto firmách vidíte ľudí, ktorí majú tri, štyri úväzky, prípadne sú to ľudia, ktorí nikdy v živote nerobili výskum, na aký žiadajú peniaze. Schránky sa len tvária, že takýchto ľudí majú, ale to sú často ľudia, ktorí tam pracujú na tretinový úväzok, pre ktorých firma nie je stopercentným zamestnaním. A takisto ten implementačný potenciál sa hodnotí aj podľa toho, či daní vedci sú nositelia know how, vynálezcovia inovácie, či daní biznis lídri majú už za sebou v minulosti úspešnú firmu, či v nej pracovali a takýto špičkový tím, ak má dobrú podporu investoru a štátu, tak bude mať úspech.
A samozrejme nehovorím o tom, že tie firmy by mali mať ocenenia, certifikáty, ako je napr. členstvo v rôznych klastroch, konzorciách, atď. Keby sme išli podľa takýchto kritérií, tak vo výzve väčšina firiem, ktoré pani ministerka podporila, tak väčšina firiem by nemala absolútne žiadnu šancu. Táto stimulová výzva vôbec nerieši potreby špičkového startupu, a tak ako je nastavená, ona ani nedokáže rozoznať startup od nejakej schránky. Koniec, koncov celá schéma je vlastne absurdná, pretože sa stalo, že boli podporené projekty s nižším počtom bodov a s horšími výsledkami.
Pani ministerka takisto tvrdila, počas toho ako celý mesiac tento škandál pretrváva, ako je ľuďom podsúvané, že firmy dostanú peniaze a nič do projektov nevložia. Ale práve pri firmách, ktoré sme kritizovali, je to holý fakt. Napr. firma Neuropower, o ktorej som hovorila, dotácia od štátu je 1,2 mil. eur a vlastné prostriedky prijímateľa sú 0,00 eur, slovom 0 eur, to je zo zmluvy. V zmluve sú nejaké záväzky, ale prečítam vám aké sú to záväzky.
Firma má vytvoriť nejaké pracovné miesta, ale podľa zmluvy, ktoré boli uzavreté, sa vytvorenie, citujem, "nového pracovného miesta sa považuje vytvorenie organizačnej štruktúry, ktorá takéto pracovné miesto zahŕňa", teda ani nie samotné miesto, ale len vytvorenie organizačnej štruktúry. Rovnako bude ministerstvo kontrolovať, že prijímateľ najmenej päť rokov po skončení poskytovania stimulov, nezníži výšku vynaložených ročných výdavkov, citujem zo zmluvy, "ktoré vynakladal na výskum a vývoj, z vlastných prostriedkov pred poskytnutím stimulov", ale my tam predsa máme firmy, ktoré v roku 2016 aj 2017, dali na výskum 0 eur a splniť tento záväzok, skutočne nebude ťažké. Ja som nikdy netvrdila, že sú zlé všetky projekty, nájdu sa tam aj projekty, ktoré robia seriózne firmy, ale sú tam zároveň aj pochybné projekty. A táto schéma má podporovať v prvom rade inovatívne firmy, ale keď sa pozrieme na jednu z tlačových konferencií a pozrieme sa, kto stál za pani ministerkou, tak zo všetkých kritizovaných firiem, až na jednu výnimku, nikto neprišiel, poslali tam partnerov z výskumných inštitúcií. A toto je presne to, čo hovoríme. My hovoríme to, že na čo podporovať potemkinovské firmy, ktoré nič nerobia, keď môžeme podporovať priamo tých, ktorí ten výskum skutočne robia, ľudí na univerzitách, v Slovenskej akadémii vied, a tam to bolo aj vidno. To boli tí ľudia, ktorí ten výskum robia. A že niečo s touto schémou nie je v poriadku, dokazuje aj fakt, ako vehementne ministerstvo tají jednak hodnotiteľov, ale aj zloženie ministerskej komisie, ktorá mala pri rozhodovaní posledné slovo. Pani ministerka sa vyhovára na GDPR, no GDPR platí aj pri eurofondoch a pri eurofondoch sa aspoň zverejňuje menný zoznam ľudí. Na našu info žiadosť nám ministerstvo školstva
=====
Skryt prepis

18.2.2019 o 13:25 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

13:40

Veronika Remišová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ale aj zloženie ministerskej komisie, ktorá mala pri rozhodovaní posledné slovo. Pani ministerka sa vyhovára na GDPR, no GDPR platí aj pri eurofondoch a pri eurofondoch sa aspoň zverejňuje menný zoznam ľudí. Na našu infožiadosť nám ministerstvo školstva odmietlo sprístupniť žiadaná informácie s odôvodnením, že nemožno sprístupniť informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pokiaľ sprístupňovanie týchto informácií upravuje osobitný zákon, v tomto prípade zákon o stimuloch. To som citovala z odpovede ministerstva školstva.
A toto je zas ukážka, akým hrubých spôsobom ministerstvo porušuje zákon, tentokrát zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Keďže zákon o stimuloch neupravuje zverejňovanie konkrétnych informácií a ani ich zverejnenie nezakazuje, ministerstvo je povinné postupovať pri sprístupňovaní týchto informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. A to sú, však ministerstvo odmietlo urobiť navyše s uvedením zavádzajúcich, nepravdivých a nepresných dôvodov.
My kladieme legitímne otázky v záujme ochrany finančných prostriedkov našich občanov. Hovoríme o faktoch. Obrana pani ministerky bola v zásade taká, že za všetkým je len snaha škandalizáciu Slovenskej národnej strany.
Avšak v rámci tej istej konferencie musela pripustiť pochybenie v hodnotení. Zároveň odvolala generálneho riaditeľa a dala trestné oznámenie v súvislosti s vecami na ktoré sme my Nadácia Zastavme korupciu aj médiá upozorňovali. A je zarážajúce, že tieto opatrenia neboli prijaté na základe vlastných zistení, keďže ministerstvo má aparát so stovkami úradníkov, ale museli na ne upozorniť opozícia, médiá, nadácia.
Pani ministerka opakovane tvrdila, že sa snažím špiniť meno Andreja Danka a Slovenskej národnej strany. Ale ja to nerobím z nejakých osobných dôvodov, nerobím to ani z nejakej, ja neviem, antipatie k Andrejovi Dankovi, prípadne k pani ministerke. Jednoducho 33 miliónov sú peniaze daňových poplatníkov a nespochybniteľným faktom je, že od vzniku samostatného Slovenska sme tu mali desiatky ministrov, ale vo väzení sedia len dvaja ministri a sú to ministri za Slovenskú národnú stranu. A ďalší dvaja vysokí štátni úradníci, nominanti SNS, boli odsúdení, to je jednoducho realita, a preto je prirodzené, že sme pri ministroch Slovenskej národnej strany opatrnejší. To sa týka aj ministerstva pôdohospodárstva, aj ministerstva obrany.
Našou snahou vôbec nie je útočiť na ministerstvo alebo na nejakú firmu, ktorej sídlo je katastri nehnuteľností jednoznačne označené ako rodinný dom. Teda nami zverejnené informácie boli pravdivé. Ale našou snahou je v prvom rade, aby sa milióny eur z daní občanov Slovenska rozdeľovali spravodlivo a rozdeľovali sa na projekty, ktoré Slovensku prinesú úžitok.
K samotnému zákonu o stimuloch, ktorý sa pani ministerka teraz rozhodla zmeniť, by som chcela povedať len toľko, že tento zákon presadila práve Slovenská národná strana za prvej vlády Roberta Fica a celý systém tak aj vyzerá. Za desať rokov ministerstvo rozdelilo desiatky miliónov eur rôznym súkromným firmám. Ale ja pri väčšine z týchto projektoch nevidím čo takto investované peniaze daňových poplatníkov priniesli Slovensku. Je tam projekt pre jedného z oligarchov spomínaného v súvislosti so SNS, ďalšie pre ľudí spájaných so SMER-om. Celkovo tento systém vyzerá veľmi netransparentný, rozdávajúci peniaze od buka do buka. Napríklad v minulej várke viac ako 1 mil. eur dostala na výskum a vývoj spoločnosť EEI, ktorá sa dnes súdi s Košicami kvôli parkovaciemu systému. A projekt minulý rok skončil a ja by som chcela vyzvať pani ministerku, aby nám predstavila výsledky tohto projektu, čo tento projekt za 1,1 mil. eur, na ktorý sa poskladali ľudia čo platia dane, čo Slovensku tento projekt priniesol, aké inovácie, aké patenty, aké know-how kde Slovensko posunul. A tak isto je absurdné, aby ministerstvo školstva dávalo peniaze firmách, keďže nemá v tejto oblasti žiadne skúsenosti. Vidíme, ako to vždy dopadne. Rovnako to dopadlo pri eurofondoch, teraz to dopadlo tak isto. Firmy, startupy, či spin-offy by v prvom rade mala podporovať nejaká špecializovaná technologická agentúra, tak ako je to aj v iných krajinách, v iných krajinách Európskej únie. Táto agentúra by mala patriť, podľa môjho názoru, pod ministerstvo hospodárstva a určite by tieto peniaze nemali ísť z rezortu školstva, ktoré nemá skúsenosti s rozvojom podnikania.
Na záver toľko, že pani ministerka hovorí, aká je veľká chyba, že sa politický boj dostal do vedy. Tu ale nejde o žiadny politický boj. Jediné o čom nám ide je, aby peniaze, ktoré sú určené na vedu a výskum sa využívali rozumne, aby sa využívali spravodlivo a aby sme podporovali tých najlepších vedcov na Slovensku. A keď sú s dotáciami spájané nejaké škandály, tak raz za to môže minister zo SNS, ako pri eurofondoch. A druhý raz pani ministerka tiež za SNS pri stimuloch. A ľudia si nezaslúžia, aby sa ich dane takto vyhadzovali von oknom.
Teraz prejdem k druhej oblasti, ktorá je v našom návrhu na odvolenie, a to je plagiátorstvo. Sme presvedčení, že svojim postojom ministerka Martina Lubyová nemôže ďalej zotrvať na svojom poste pretože demoralizuje pedagogickú obec, ale hlavne zavádza pomýlené a nevhodné štandardy správania do systému vzdelávania. Postoj pani ministerky školstva v prípade dokázaného akademicky neprípustného a neetického konania predsedu Slovenskej národnej strany v kauze jeho rigoróznej práce degraduje hodnotu vzdelávania na Slovensku, demoralizuje akademickú obec a poškodzuje aj budúcnosť vzdelávania, ktoré nám všetkým leží na srdci a verím, že aj jej. Bývalý maďarský prezident Pál Schmitt zo svojej funkcie odstúpil kvôli opísanej dizertačnej práci, dokonca to bol politik strany Viktora Orbána, ktorého Andrej Danko tak veľmi obdivuje. V Českej republike minulý rok odstúpila ministerka spravodlivosti opísala zhruba 5 % a u nás hovoríme o takmer 100-percentnej zhode, ale pán Danko to nazýva literárnym spracovaním. A ako reaguje pani ministerka školstva? Pani ministerka školstva hovorí, že citujem: Vás nemôže sekírovať za to, že ste niekde nedali úvodzovky, koniec citácie. Tento postoj pani ministerky, aj zlyhanie Slovenskej národnej strany, jednoznačne odsúdila veľká časť akademickej obce. Kritiku zo strany opozície pani ministerka môže označiť za politický zápas. Ale kritiku zo strany najvýznamnejších predstaviteľov vedy a vysokého školstva na Slovensku by si pani ministerka mala vziať k srdcu a prevziať zodpovednosť za svoje konanie.
Dovolím si teraz citovať z najdôležitejších vyjadrení k tejto téme. Slovenská rektorská konferencia, citujem: Jednoznačne odmieta akékoľvek formy plagiátorstva, ctí si zásade etiky, vedeckej práce a umeleckej tvorby a ich porušenie vníma ako neospravedlniteľné správanie, koniec citácie. Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied, odkiaľ pani ministerka vzišla, citujem: Považujem plagiátorstvo za odsúdeniahodné konanie. Nezáleží na tom o aký druh práce ide, či v jej čase v jej vzniku existovali jednoduché softvérové prostriedky na overovanie originality diela, či bolo ich použitie vyžadované zákonom alebo iným predpismi, resp. či plagiátorstvo bolo v danom čase bežnou praxou na niektorých pracoviskách alebo nie. Plagiát bol, je a vždy bude podvodom. Predsedníctvo sa zároveň rozhodne dištancuje od od akýchkoľvek pokusov ospravedlňovať plagiátorstvo a vyjadruje hlbokú ľútosť nad tým, že sa uvedené podvodné konanie pokúšajú ospravedlniť aj niektorí bývalí členovia Predsedníctva Slovenskej akadémie vied, čím asi mysleli pani ministerku.
Členovia komisie Akademického senátu Univerzity Mateja Bela, citujem: Na základe zistených skutočností konštatujú, že v oboch prípadoch rigoróznych konaní išlo o individuálne zlyhanie jednotlivcov.
Vedenie Univerzity Komenského, citujem: Bez ohľadu na to, či tento postup nazveme plagiátorstvom alebo nie, je zjavné, že Andrej Danko pri písaní svojej rigoróznej práce nerešpektoval elementárne etické pravidlá, ktoré na akademickej pôde platia už po stáročia. Tým, že ich zľahčuje a trvá na legitimite svojho postupu, vysmieva sa z akademických princípov, dehonestuje našu prácu a pre študujúcu mládež sa stáva nie príkladom statočnosti a cnosti, ako by sa to od jedného z najvyšších ústavných činiteľov očakávalo, ale, naopak, príkladom hodným zavrhnutia, koniec citácie.
Vedenie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského citujem: Ak ministerka Martina Lubyová účelovo bagatelizuje takéto konanie, vysiela smerom k slovenskej verejnosti veľmi škodlivé signály, keďže spochybňuje dôveryhodnosť vysokých škôl a vytvára dojem, ako by takýto typ nečestného konania mal byť tolerovaný akademickou obcou i celou verejnosťou, koniec citácie.
Stanovisko Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, citujem: V spoločnosti by nemalo byť akceptovateľné, aby na významných pozíciách v rôznych oblastiach spoločenského života pôsobili ľudia, ktorí sa dopustili porušenia práv duševného vlastníctva, koniec citácie.
Vedenie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, citujem. Považujem preto za nanajvýš škodlivé, ak politickí činitelia akýmikoľvek argumentami relativizujú podvod akým práca a povahou plagiát tu je. Nielen v roku 30. výročia novembra 1989 je takého konanie politikov za hranicou elementárnej ľudskej slušnosti.
Na závere, Vedecká rada Ekonomickej univerzity v Bratislave, citujem: Vždy platilo, platí a musí platiť, že vzdelávanie vysoko kvalifikovaných ľudí nemožno rozvíjať odpisovaním cudzích textov a privlastňovaním si duševného vlastníctva iných autorov.
Myslím, že tieto slová a vyjadrenia od rešpektovaných pedagógov a inštitúcií nepotrebujú ďalší komentár.
Posledná oblasť, ktorej sa budem venovať a pre ktorú, pre ktorú si myslíme, že ministerka Lubyová by nemala byť na svojom poste, je nedoriešený eurofondový škandál z leta z roku 2017. Po kauze Plavčan, vďaka čomu pani ministerka je na ministerstve školstva, sme upozorňovali práve na problém, že v eurofondovom škandále ministerstvo podpísalo množstvo pochybných zmlúv. Dokonca aj vtedy podpisovalo zmluvy, keď sa už vynárali prvé podozrenia. Už na to upozorňovali aj rektori, upozorňovali médiá, aj my. Napriek tomu, sa zmluvy ďalej a ďalej podpisovali. Napriek sľubom, práve ministerky školstva Martiny Lubyovej, ona sľubovala, že teda tie zmluvy zruší, zostáva väčšina zmlúv v hodnote viac ako 160 mil. eur stále v platnosti. Čo je však najhoršie, tieto peniaze nebudú platené z eurofondov, ale znovu ich zaplatia občania zo štátneho rozpočtu. Ide o najväčšia fiasko v spravovaní eurofondov v celej histórii Slovenska. Ministerka školstva dlho zavádzala verejnosť, že tento škandál rieši. Neriešila ho, len bremeno z eurofondov preniesla na občanov Slovenska. S tým korešponduje aj to keď pani ministerka hovorila, že však ten varovný list Európska komisia stiahla. Áno, stiahla ho a stiahla ho práve preto, lebo Európska komisia už tieto projekty, aj keď sa budú realizovať, jednoducho ich nezaplatí. Budú sa platiť zo štátneho rozpočtu. Teda milióny pre garážové firmy, pre firmy spojených s vládnou garnitúrou, pre schránkové firmy sídliace v rozpadnutých halách, na to sa poskladajú znovu všetci občania Slovenska. A okrem toho títo špekulanti si budú môcť robiť čo chcú, keďže tieto projekty už nebudú kontrolované európskymi inštitúciami a všetci vieme, ako sa kontrolujú projekty našich ľudí tu na Slovensku. A dôsledkom zlého riadenia je aj najväčšia strata eurofondov v histórii Slovenska. Podľa informácie z ministerstva
=====
Skryt prepis

18.2.2019 o 13:40 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

13:55

Veronika Remišová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
projekty už nebudú kontrolované európskymi inštitúciami a všetci vieme, ako sa kontrolujú projekty našich ľudí tu na Slovensku. A dôsledkom zlého riadenia je aj najväčšia strata eurofondov v histórii Slovenska. Podľa informácie z ministerstva financií a na základe našich prepočtov odhadujeme, že prídeme o osemdesiat miliónov eur. V decembri mala byť táto suma vyššia. Hovorili sme o sto miliónoch. Pred koncom roka bude, bude to okolo, nakoniec okolo osemdesiat miliónov, ale takúto stratu, prísť o osemdesiat miliónov eur z eurofondov, takúto stratu v celej histórii Slovenska nemal žiadny operačný program. A to len preto, že nominanti Slovenskej národnej strany vyrobili škandál, neboli schopní eurofondy riadne a efektívne riadiť a teraz Slovensko o tieto peniaze príde. Suma na vedu a výskum bude kvôli diletantizmu a neschopnosti o osemdesiat miliónov nižšia. A už minulý rok sme museli vracať, alebo takto, už minulý rok sme prišli o ďalších dvadsaťsedem miliónov eur a podľa informácie z ministerstva financií, za minulý rok neprepadli peniaze v žiadnom inom operačnom programe, iba na ministerstve školstva. Nikdy, opakujem, nikdy sa nestalo, aby sme z jedného operačného programu prišli o tak závratnú sumu. Pani ministerka to dlho zatajovala, nazývala to cudzím slovom decommitment, po slovensky je to zrušenie záväzku. V normálnej reči to znamená, že tých osemdesiat miliónov jednoducho stratíme, prídeme o ne. Európska komisia mala pre nás vyhradenú určitú sumu peňazí, na výskum a vývoj dve miliardy eur. A keďže sme peniaze riadne nečerpali, táto suma bude o osemdesiat miliónov eur nižšia. Spolu s minulým rokom Slovensko príde o sto miliónov eur, takmer sto miliónov eur.
Ďalší rozvoj slovenského hospodárstva, aj dobre platené pracovné miesta sa nám podarí zabezpečiť iba s pomocou výskumu a inovácií. A preto nemôžeme dopustiť, aby peniaze, ktoré boli určené na podporu výskumu sa rozdeľovali pochybným spôsobom. Obeťou zlého systému sú vždy občania, či už deti, študenti, pedagógovia a v tomto prípade aj všetci daňoví poplatníci. Škandál s rozdeľovaním dotácií na ministerstve sa pani ministerka snaží vysvetľovať už viac ako mesiac, ale stále sa objavujú nové a nové skutočnosti a celkový obraz sa nielenže nezlepšuje, ale celkový obraz sa zhoršuje.
A veľmi podobne sa vyvíjal aj eurofondový škandál ministra Plavčana. Vtedajší premiér Robert Fico nakoniec pána ministra odvolal so slovami, citujem: "Tiene podozrenia pretrvávajú a preto som nútený požiadať predsedu SNS, aby mi predložil návrh na nového ministra školstva." V prípade pani ministerky Lubyovej už nehovoríme o tieňoch podozrenia, ale o faktoch. Kým Robert Fico riešil situáciu na ministerstve školstva pomerne energicky, súčasný pán premiér Pellegrini akoby dúfal, že sa to nejako dá do poriadku samo. Tak to však nie je. Chyby ministerstva školstva ničia posledné zvyšky dôvery v spravodlivý systém podpory vedy a výskumu na Slovensku a ničia tak základy prosperity Slovenska. Obraciam sa preto aj na pána premiéra, aby nehazardoval s budúcnosťou Slovenska, veď aj on sám bol určitý čas ministrom školstva. Naše deti, pedagógovia, študenti potrebujú mať v ministerstve a v ministrovi oporu, potrebujú impulz, aby sme sa konečne pohli v školstve dopredu a pracovali na tom čo nefunguje. Rozhodne nepotrebujú škandál každý rok. Aj bývalý minister školstva Juraj Draxler sa vyjadril, citujem: "Nielen vzhľadom na túto kauzu, ale na tie veci, ktoré si rezort školstva minulý rok zažil, si myslím, že by Martina Lubyová nemala byť na tomto poste." Po zmene teda nevolá len opozícia, ale po zmene volajú aj ľudia z prostredia vládnej koalície. A myslím si, že tak dôležitý rezort ako školstvo, by v rukách Slovenskej národnej strany vôbec nemal byť, pretože hodnota vzdelania je to najcennejšie čo spoločnosť má. Rozkradnutý majetok sa nahradiť dá. Je to ťažké, ale dá. No trvá roky kým opravíte zdevastované vzdelávanie. Na základe vyššie uvedených skutočností a v záujme fungujúceho školstva je pôsobenie Martiny Lubyovej na poste ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky neprijateľné a preto jej navrhujeme vysloviť nedôveru. Ďakujem. (Potlesk v sále.)
Skryt prepis

18.2.2019 o 13:55 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 14:01

Eva Smolíková
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vážení členovia vlády, milí hostia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím číslo 1395 z 15. februára 2019 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Lubyovej, poverenej riadením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky (okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu) s termínom prerokovania do určeného termínu konania schôdze. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a zároveň mu určil pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch.
Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali jednotlivé výbory v určenom termíne a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu nerokovali, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1990 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov neboli uznášaniaschopní.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky rokovali o návrhu skupiny poslancov dňa 18. februára 2019 a neprijali k nemu platné uznesenia, pretože podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nezískal návrh potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov v týchto výboroch: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre zdravotníctvo, zahraničný výbor, no a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor uznesením č. 199 z 18. februára 2019 schválil správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Lubyovej, poverenej riadením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vo výboroch a zároveň ma poveril podať správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň poveruje predsedu výboru Ľubomíra Petráka mojim prípadným zastupovaním.
Pán predsedajúci, skončila som.
Skryt prepis

Vystúpenie

18.2.2019 o 14:01 hod.

Mgr.

Eva Smolíková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:06

László Sólymos
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predniesol stanovisko vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky predkladá stanovisko k pôsobeniu ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej na účely mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvolanej podľa § 109 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ministerka Martina Lubyová nastúpila do funkcie v septembri 2017 v neľahkej situácii, kedy bolo potrebné stabilizovať čerpanie eurofondov v rámci operačného programu Výskum a inovácie, ktoré bolo pozastavené na základe varovného listu Európskej komisie. Vďaka včasnej a efektívnej intervencii ministerky Lubyovej v Bruseli na úrovni komisárky Cretzu sa podarilo situáciu stabilizovať a zahájiť prípravu novej programovej dokumentácie, ktorá bola v koordinácii rezortu školstva a za spolupráce ďalších rezortov, národných inštitúcií aj Európskej komisie vypracovaná a predložená Európskej komisii. Po odsúhlasení novej dokumentácie orgánom auditu pristúpila ministerka školstva k vyhlasovaniu obnovených a nových výziev v rámci operačného programu v celkovom objeme približne 600 miliónov eur. Ministerka Lubyová zároveň preorientovala čerpanie operačného programu od veľkých národných projektov smerom k dopytovým výzvam, čo bolo ocenené aj predstaviteľmi Európskej komisie. Pod vedením ministerky Lubyovej pripravil rezort školstva s partnerskými inštitúciami Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na základe programového vyhlásenia vlády, autorského dokumentu Učiace sa Slovensko a Správy o stave školstva. Národný program bol ministerkou Lubyovou predložený na rokovanie vlády a schválený v júni 2018 ako strategický dokument, ktorý po prvýkrát v histórii samostatnej Slovenskej republiky predstavuje strategický plán rozvoja výchovy a vzdelávania na 10-ročné obdobie, ktorý je schválený v podobe oficiálneho vládneho dokumentu, s konkrétnym akčným plánom a rozpočtovým krytím plánovaných aktivít. Významným pokrokom národného programu ako výsledku úspešného sociálneho dialógu je podstatné zvýšenie platov pracovníkov rezortu, a to prostredníctvom valorizácií o 2-krát 10 %, ako aj zvýšením platových tabuliek výskumných pracovníkov a doktorandov. V operatívnej oblasti bolo významným úspechom zavedenie nového Rezortného informačného systému od septembra 2018, čo umožňuje efektívnejšie financovanie škôl, ale aj vypracovanie analýz na základe kvalitnejších údajov o žiakoch v školách. Výsledkom intenzívnych rokovaní s ministerstvom financií bolo navýšenie prostriedkov na učebnice o 4 milióny eur v roku 2017, v roku 2018 až o 5 miliónov eur a na asistentov učiteľa o 8 miliónov eur. V oblasti vysokého školstva sa získali finančné prostriedky vo výške 50 miliónov eur, ktoré už zlepšujú podmienky na vysokoškolských internátoch. Internáty prechádzajú opravami striech, výmenou okien i vnútorného zariadenia.
V legislatívnej oblasti presadila ministerka Lubyová niekoľko nových zákonov a zásadných noviel, ktoré priniesli zásadné zmeny v oblasti regionálneho a vysokého školstva. Predložila nový zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, ktorým sa zriaďuje nezávislá akreditačná agentúra. Slovensko sa tak dostáva do klubu európskych krajín, ktoré dodržujú pri hodnotení vysokých škôl medzinárodné zásady ENQA. Novelou zákona o vysokých školách presadila interdisciplinárne štúdiá na úrovni bakalárskych študijných programov, zvýšenie otvorenosti vysokoškolského systému tým, že pri obsadzovaní miesta vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesora...
=====
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.2.2019 o 14:06 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:10

László Sólymos
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
klubu európskych krajín, ktoré dodržujú pri hodnotení vysokých škôl medzinárodné zásady ENQA. Novelou zákona o vysokých školách presadila interdisciplinárne štúdiá na úrovni bakalárskych študijných programov, zvýšenie otvorenosti vysokoškolského systému tým, že pri obsadzovaní miesta vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesora a docenta sa umožňuje upustiť od požiadavky na predchádzajúce udelenie titulu docent alebo profesor, ako aj ďalšie pozitívne zmeny v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Významným posunom bolo aj predloženie novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave,ktorou boli prijaté opatrenia na uľahčenie vstupu a odstránenie bariér pri vstupe stredných odborných škôl a zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania, zavedenie tzv. priamych platieb, prijatia opatrení na odstránenie administratívnej záťaže pri poskytovaní duálneho vzdelávania, uľahčenie vstupu živnostníkov a malých podnikov do systému duálneho vzdelávania a podobne. Novelizáciou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní tzv. školský zákon sa upravila problematika kariérového poradenstva. Ďalšou novelizáciou bola doriešená dlhodobo odkladaná problematika plánovania výkonov osemročných gymnázií a následne aj
plánovania výkonov stredného školstva s cieľom priblížiť ho aktuálnym potrebám ekonomiky a trhu práce. Ministerka Lubyová predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky nový zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorý zlepšuje postavenie učiteľov a odborných zamestnancov, zvyšuje profesionalizáciu výkonu ich povolania a skvalitňuje systém ich vzdelávania v profesijnom rozvoji. Osobitnú pozornosť venuje pani ministerka aj problematike šikany, v rámci ktorej rezort vypracoval novú smernicu k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a v školských zariadeniach, ktorá upravuje základné znaky, formy a prejavy šikanovania detí a žiakov, možnosti preventívneho pôsobenia a metódy riešenia šikanovania žiakov v nadväznosti na zodpovednosť školy a školského zariadenia podľa ustanovení školského zákona. Rezort tiež schválil povinnú predškolskú výchovu v súlade s osvedčenou medzinárodnou praxou ako opatrenie zamerané na zlepšenie prosperity žiakov z marginalizovaných komunít a sociálne znevýhodneného prostredia. Pod vedením ministerky Lubyovej Ministerstvo školstva, vedy a výskumu a športu na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 pripravuje rezort reformu výchovného poradenstva, ktorej cieľom je optimalizácia a stabilizácia siete školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie. Zámerom je vytvoriť centrum poradenstva a prevencie poskytujúce komplexné odborné služby, vytvoriť podmienky transparentného financovania centra poradenstva a prevencie a skvalitniť priebeh poskytovania výchovného poradenstva. S cieľom skvalitniť vzdelávanie a proces prípravy prác na vysokých školách rezort pripravil
novelu zákona o vysokých školách, ktorého cieľom je úprava zneplatňovania riadneho skončenia štúdia, odnímania akademických titulov a titulov docent a zneplatňovania návrhov na vymenovanie profesora. V rámci podpory povolaní, ktoré sú v Slovenskej republike nedostatkové, rezort pripravuje novelu zákona o Fonde na podporu vzdelávania. Zámerom pripravovaného zákona je zabezpečiť, aby na študijné odbory, na ktoré sa hlási málo absolventov a z nich vyplývajúcich prípadne v budúcnosti hrozí, že nedostatkové budú, nastúpilo viac absolventov, ako je to v súčasnosti. Medzi významné úspechy rezortu v oblasti vedy a techniky patrí rozpracovanie nových štátnych programov pre výskum a vývoj, ktoré by mali byť kľúčovým nástrojom na podporu špičkovej vedy na národnej úrovni v rokoch 2019 až 2023. Programy boli schválené Radou vlády pre vedu, techniku a inovácie. Cieľom realizácie štátnych programov výskumu a vývoja je formou cielených riešení podporených zo štátneho rozpočtu dosiahnuť rozvoj kľúčových oblastí ekonomiky s priamou nadväznosťou na uplatnenie výsledkov a výstupov výskumu a vývoja v praxi, podpora zvyšovania konkurencie schopnosti hospodárstva Slovenskej republiky a podpora rozvoja spoločnosti. V roku 2018 rezort podporil 30 projektov v rámci schémy stimuly pre výskum a vývoj. Cieľom je podporiť zapojenie súkromnej sféry do výskumu a vývoja, rozšíriť výskumné kapacity domácich podnikov a ponúknuť riešenia a výsledky výskumu priamo aplikovateľné na trhu. Stimuly by mali prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenských podnikateľov v perspektívnych oblastiach rozvoja ako sú biomedicína a inteligentné technológie pre kvalitu života a zdravia, biotechnológie, pôdohospodárstvo a životné prostredie, INDUSTRY 4.0, dopravné systémy a dátové hospodárstvo a bezpečnosť IKT. Po prvýkrát boli stimuly rozdeľované na základe súťaže. Trojnásobne sa zvýšilo spolufinancovanie zo súkromných zdrojov a výrazne sa zvýšilo prepojenie pracovísk vedy a výskumu so súkromnou podnikovou sférou v rámci princípov PPP. Významnou úlohou Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu na poli vedy a techniky bola aj analýza trendov slovenskej a zahraničnej vedy a vyvodenie záverov pre budúce opatrenia. V spolupráci s Agentúrou na podporu výskumu a vývoja a ministerstvu sa podarilo v roku 2018 spustiť prvú pilotnú výzvu na podporu prípravy projektov európskeho rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020. Ministerstvo v priebehu roku 2018 aktívne pracovalo na úrovni Európskej komisie na príprave nového rámcového programu Európskej únie pre výskum a inovácie na rok 2021 až 2027 Horizont Európa. Pod vedením ministerky Lubyovej Ministerstvo, školstva, vedy, výskumu a športu sa úspešne rozvinulo bilaterálnu spoluprácu v oblasti vedy a techniky. Ministerka Lubyová podpísala nové dohovory s Južnou Kóreou, so Spojenými štátmi Americkými, Čínou, Srbskom, Rumunskom. Otvoril sa tak priestor nielen pre mobilitu slovenských výskumníkov, ale zároveň pre výskumné aktivity v oblastiach IKT, autonómnych automobilov alebo nových materiálov vrátane nanotechnológií. Úspešne sa rozvíjala spolupráca Slovenskej republiky s Európskou vesmírnou agentúrou v rámci tzv. programu pre spolupracujúce krajiny. Cenu za vedu a techniku z rúk pani ministerky si v roku 2018 prevzalo 17 vedcov, 4 vedecko-technické tímy a Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Významným posunom práce rezortu pod vedením ministerky Lubyovej je aj zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce s multilaterálnymi medzinárodnými organizáciami. V rámci plnenia Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania rezort spolupracuje s OECD
na Národnej stratégii rozvoja zručností, projekte Education 2030 a OECD Teachers Forum pre Slovensko zameranom na modernizáciu vzdelávacích obsahov a rozvoj kontinuálneho vzdelávania učiteľov. Rozvoj nastal aj v oblasti spolupráce s UNESCO, ktorej zámerom je podpora implementácie Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Prioritné pre Slovensko je zameranie sa na kvalitu vzdelávania s prehlbovaním obsahového zamerania s ohľadom na požiadavky doby. Ohľadom na uvedené, vláda Slovenskej republiky pokladá pôsobenie ministerky Lubyovej vo funkcii za mimoriadne kvalitné a plne ju podporuje v jej úsilí napĺňať Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v rezorte školstva, vedy, výskumu a športu a nesúhlasí
s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery voči jej osobe. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.2.2019 o 14:10 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:19

Martina Lubyová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Ďakujem pekne za túto možnosť reagovať na návrhy obsiahnuté v podaní, ktoré iniciovali túto mimoriadnu schôdzu a chcela by som hneď v úvode povedať, že budem sa naozaj snažiť diskutovať faktograficky a vyjadrovať sa k náležitostiam a záležitostiam vecne bez nejakej zbytočnej politizácia alebo nejakých emociálnych argumentov. Hoci teda musím povedať hneď na úvod, že ma trochu mrzí, že nemali sme možnosť o týchto veciach sa rozprávať predtým, než sme dospeli do tohto štádia, aj na nejakej inej pôde, kde by sme si boli mohli tieto veci v rámci riadnych procedúr Národnej rady ozrejmiť a vysvetliť. Osobitne ma mrzí, že hoci táto ako vy hovoríte kauza, stimuly tu už nejakým spôsobom je diskutovaná od začiatku januára tak teraz po dvoch mesiacoch máme tuna odvolávanie v pléne a pritom napríklad 28. januára bol výbor pre vzdelávanie, vedu a výskum, kde teda mnohí z navrhovateľov sú členmi a pani navrhovateľka Remišová je tam dokonca podpredsedníčkou tohto výboru ak sa nemýlim. Ja som bola na tom výbore prítomná a predkladala som jediné dva body programu. Bol tam naozaj obrovský priestor vecne si vydiskutovať a vyjasniť veci a bola som na to aj pripravená, pretože ešte aj pán predseda výboru mi deň vopred avizoval, že je možné, že k tomuto sa bude otvárať diskusia. Veľmi rada by som bola práve vtedy, všetky tieto veci, ktoré tu dnes boli prednesené normálne vecne jednoducho vysvetlila a nemuseli sme dospievať do tohto štádia, ale žiaľbohu pani navrhovateľka Remišová sa toho výboru ani len nezúčastnila, hoci teda preukázateľne bola v Národnej rade a robila tu nejaké vystúpenia na média a ostatní navrhovatelia, teda mnohí z navrhovateľov, ktorí sú členmi alebo teda ktorí sú členmi toho výboru buď sa, buď sa nezúčastnili alebo sa zúčastnili a vôbec nezadávala o tomto žiadne otázky. Pán Gröhling, pani Pčolinská, aj pán Sopko ktorí sú navrhovateľmi tam sedeli na tom výbore a vypočuli si moju správu o stave vysokého školstva, vypočuli si moju správu o euro záležitostiach, ale absolútne ste ani pol slovom sa neopýtali, že máme takéto závažné podanie na vás, máme tu vyjasnené alebo nevyjasnené veci a chceli by sme sa o tom normálne rozprávať. Čiže ja by som bola veľmi rada vtedy naozaj v rámci týchto riadnych procedúr sa o tom rozprávala vecne a fakticky, tak ako teda len nič menej budem robiť aj dnes. Ja by som možno na začiatok práve chcela odľahčiť trochu túto diskusiu, hovoriť o tom, že nie je to tu často politizované. Viete ja vám poviem jeden taký vtip na úvod, aby sme sa dostali do situácie, v ktorej sa nachádzame na školstve. Neviem či poznáte takú dvojicu, že Aristi a Tasilo je to taká legendárna dvojica. Tak poviem vám vtip o týchto dvoch pánoch a to taký, že Aristit pozval Tasila na obed k sebe domov, no a už keď sa vrátil Tasilo domov k sebe tak mu Aristit volá, hovorí že viete oni nám ukradli strieborný príbor. No síce Tasilo hovoril, že neukradol, ale Aristit položil telefón a zostal proste ako urazený. Na druhý deň volá Aristit Tasilovi a hovorí, že viete čo oni nám ho neukradli, my sme ten príbor našli zapadnutý pod sekretárom. No tak Tasilo sa potešil, tým pre neho bola záležitosť vybavená. A na tretí deň sa na ulici stretli opäť Tasilo s Aristitom, Tasilo pozdravil a Aristit mu neozdravil a Tasilo hovorí, že a prečo mi neodpovedajú na moju otázku, veď ten príbor sa nakoniec našiel a Aristit hovorí, že no príbor sa síce našiel, ale podozrenie ostáva, viete. A ono to, že naozaj nie je smiešne, pretože my túto situáciu na školstve zažívame každý týždeň a každý deň. Na tomto je presne založená táto metóda, ktorá sa tu používa, vytiahnuť nejaké podozrenia, vecne si neprebrať, nevydiskutovať témy a ťahať tú story čím ďalej tým viac a vyrábať ako kvázi škandály a kauzy. Ja by som napríklad chcela odcitovať z toho podania, ktoré bolo podané ako odôvodnenie tejto schôdze práve k tej schéme stimuly hneď v prvej vete sa hovorí citujem: Z dostupných medializovaných informácií vyplývajú podozrenia. A je tu odkaz poznámka pod čiarou, ktoré sú dostupné medializované informácie, odkaz Denníka N blok č. 1340862. Čiže my sme tu na tejto schôdzi na základe medializovanej informácie v blogu Denníka N a počas dvoch mesiacov, kedy všetko toto bolo veľmi široko medializované vysvetľované a komunikované tak bez akýchkoľvek ďalších technických diskusií na pôde Národnej rady napriek tomu, že bol výbor, napriek tomu, že ste si mohli aj mimoriadny výbor iniciovať, napriek tomu, že ste sa mohli obrátiť otázkami, interpeláciami, že ste mohli jednoducho nás navštíviť, alebo, alebo si to prísť vydiskutovať alebo nás pozvať tak sa tu stretávame na tomto fóre už pri odvolávaní rovno členky vlády. Prepáčte, ale naozaj to vo mne budí dojem, že je to ako v tom vtipe a že na tomto je založená tá metóda, urobiť nejaké podozrenia, vyhlásenia a potom na tom stavať, že toto sa už bude ťahať a od tohto sa, sa nikdy človek neočistí. Čiže jednoducho naozaj mám dojem, že ide o politizáciu, pretože keby išlo naozaj o vecnú diskusiu, vecné vyjadrenie veci a vydiskutovanie faktov, tak sme mali milión možností ako to urobiť v rámci vašich riadnych procedúr, ja som bola na to naozaj pripravená. Čiže trochu s prekvapením konštatujem, že až na tomto fóre mám prvýkrát možnosť to všetko vysvetliť, ale naozaj vítam túto možnosť všetko vysvetliť, pretože konečne mám možnosť aj v nejakom verejne zaznamenanom priestore súvisle sa opätovne vyjadriť k všetkým týmto veciam a poskytnúť faktické, faktické vyjadrenia. Takže ja si, ja si dovolím ísť teda po tých jednotlivých bodoch, ktoré tu pani navrhovateľka prednášala. Ešte by som chcela povedať naozaj že trochu neproporciované to bolo predložené. Ja som dostala návrh písomný a v tom písomnom návrhu veľká väčšina tých bodov bola...
===== priestore súvisle sa opätovne vyjadriť k všetkým týmto veciam a poskytnúť faktické, faktické vyjadrenie. Takže ja si dovolím ísť teda po tých jednotlivých bodoch, ktoré tu pani navrhovateľka prednášala. Ešte by som chcela povedať naozaj, že trochu neproporciálne tu bolo predložené, ja som dostala návrh písomný a v tom písomnom návrhu veľká väčšina tých bodov bola venovaná vo veľkom rozsahu eurofondom, tieto stimuly tam boli v oveľa menšom rozsahu, tuná tá prezentácia bola úplne naopak, že teda gro bola na tých stimuloch a k téme, ktorá ináč ani nebola nejakým spôsobom rozoberaná v tom návrhu a oveľa menej venované eurofondom. Ja sa ale teda vyjadrím v tom poradí ako to mám pripravené, podľa toho ako bol koncipovaný ten návrh a teda by som najprv začala ohľadom eurofondov a povedala by som tri základné veci.
Po prvé, boli sme obviňovaní tuná, že máme zodpovednosť za ako by prepadnutie viac ako 100 mil. eur, to bolo v tom návrhu napísané. To, že teda bolo napísané, že ja som to zatajovala, neviem kedy som niečo zatajovala, odjakživa sa o (poznámka prepisovateľky: rýchlo vyslovené slovo) komunikuje a pokiaľ nie sú známe údaje, je to len preto, že tie údaje z (poznámka prepisovateľky: rýchlo vyslovené slovo) prichádzajú až niekoľko mesiacov po ukončení fiškálneho roka, takže odmietam akékoľvek obvinenia, že ja som niečo zatajovala, ani nemám ako zatajovať, lebo tie údaje sa my sami dozvedáme od ministerstva financií, my ich nevyrábame a nemôžme ich ani zatajovať a okrem toho teda pôvodne tu bolo obvinenie, že je to 100 mil. eur, nuž ja musím povedať, že na základe predbežne komunikovaných čísiel, minulý rok 100 mil. eur sa nám podarilo ešte ďalšími, veľmi intenzívnymi aktivitami docieliť, že bol ten (poznámka prepisovateľky: rýchlo vyslovené slovo) znížený o 20 mil. eur zhruba a je to dnes už tých 80, čo naozaj by sa dalo, malo pripísať ako náš veľký úspech v podmienkach, kedy naozaj zablokovaný operačný program ešte že sa podarí zachrániť 20 mil.. Opäť (poznámka prepisovateľky: rýchlo vyslovené slovo) pani navrhovateľka raz povedala, že prišli sme, alebo že musíme vrátiť, potom sa opravila, že nemusíme vrátiť, stále to podsúvanie občanom, nejaký taký model, že niečo bolo ukradnuté alebo že niekto to bude musieť splácať alebo vracať zo svojich daní a som obvinená, že používam cudzie slovo. No, dekomitment je naozaj už medzinárodne uznávané a definované slovo a ide naozaj o to len, že jednoducho sa nepodarilo čerpať nejaký ako by úverový rámec, ktorý bol k dispozícii. Zoberte si to ľudovo, ako keby ste dostali telefonát z banky, že naša banka, máte u nás kartu, tak my vám ponúkame, že vám požičiame 20 tis. eur a vy poviete, že ďakujem pekne, ja teraz takýto úver čerpať nebudem, lebo nemôžem. V tej banke za to ani nikoho nezavrú, ani nikoho nevyhodia z práce, je to jednoducho nastavenie toho systému, alebo nastavenie toho klienta, či dokáže alebo nedokáže ten rámec čerpať. Čiže zosobňovať toto referentovi banky, ktorý vám dáva úver, ja si to ako zosobňovať toto ministerstvu, ktoré jednoducho môže nejakým spôsobom prispieť akurát nastavením inštitucionálnych podmienok takisto ako môže takisto na inštitucionálnej báze prispieť iba tá banka, ale chcem sa vyjadriť veľmi konkrétne. Tu sa hovorí o mne a o mojom odvolávaní. A tu sa dáva mne vina za to, že vznikli dekomitmenty za rok 2017 a rok 2018. Ja by som chcela všetkých upozorniť, že dekomitmenty ako všetci už veľmi dobre vieme, to je spočítanie celého čerpania za 4 roky, ide tam o pravidlo M+3, to znamená dekomitment, ktorý vznikol v roku 2017 vznikal za roky 2014, 15, 16 a 17. Dekomitment, ktorý vznikol za rok 2018 vznikal za roky 2015, 16, 17 a 18. Za tieto roky tam boli myslím že dve strany, traja ministri ak nie možno štyria, myslím si, že štyria a že na mne to dobehlo a ja som prišla práve v období september 2017, keď bol práve zablokovaný operačný program. To znamená, ja som nemala žiadne možnosti pokračovať v čerpaní alebo robiť čerpanie. Totižto v roku 2017, keď ja som konkrétne prišla na toto ministerstvo, tak neexistovali žiadne nové vyhlásené výzvy, v ktorých by sa bolo dalo čerpať a výzva sa nedá vyhlásiť zo dňa na deň a neexistovali žiadne projekty, ktoré by sa dali vyhodnotiť a na základe nich zazmluvniť, to znamená, že bol objektívne, fyzicky nemožné v septembri 2017 čerpať a dočerpávať a bolo, ktokoľvek by tam bol, nominant akejkoľvek strany, alebo akýkoľvek človek, nemohol by fyzicky v septembri 2017 čerpať. To znamená, ten schodok tých, ak sa pamätáte, moje prvé kroky mierili do Bruselu a naozaj sa mi podarilo na úrovni komisárky (poznámka prepisovateľky: rýchlo vyslovené slovo) audítorov a vedúcich direktorátov vydiskutovať, že obnovili sme dôveru v ten systém, vysvetlili sme veci a vtedy hroziaci dekomitment v tom bode, keď som ja prišla bolo okolo 67 až 70 mil. opäť na konci roka to bolo len 27 a to preto, že sme veľmi intenzívnymi opatreniami v spolupráci všetkých možných inštitúcií popresúvali a tvorivo vyhlasovali nové výzvy cez operačné osi, ktoré neboli, alebo cez prioritné osi, ktoré neboli zablokované.
Čo sa týka roku 2018. Ja som prišla na jeseň 2017, našla som ten grantový systém podpory v stave zablokovanosti a nefunkčnosti, to znamená, aby ste to pochopili, je to ten stav, ktorý sa rovná úplnému začiatku programovacieho obdobia, to znamená, že keď máte vyhlásený operačný program, existuje príslušný operačný program, ale neexistuje žiadna vykonávacia dokumentácia na jeho implementáciu. Čiže my sme boli opäť v bode nula so zablokovaným a nefunkčným programom a našou úlohou bolo v prvom rade vybudovať novú, lepšiu dokumentáciu na to, aby sa mohlo začať, alebo aby sa mohlo pokračovať v implementácii programu. Opäť toto je niečo čo sa nedá urobiť ani za niekoľko dní, ani za niekoľko mesiacov, je to niečo čo sa robí bežne v rozpätí tak jedného roka, aby sa začali hýbať prvé kroky a vyhlasovať prvé výzvy. Čiže nie je možné naozaj za jeden rok 2018 navrhnúť a prijať, schváliť nový implementačný systém, vyhlásiť výzvy, vyhodnotiť tie výzvy a podpísať projekty a ešte aj začať čerpať. Toto je naozaj niečo, čo objektívne, fakticky nie je možné. Ako viete aj v práve platí, že keď niečo nie je fakticky možné, tak sa to proste nedá docieliť, takže váľať tu vinu na mňa za to, že nebolo možné čerpať je naozaj absolútne nespravodlivé, lebo objektívne sme nemohli čerpať. Čo sme my mohli urobiť a inak práve preto je ten cyklus dekomitmentu určený M+3-4 roky, lebo len v takomto rámci sa dá realisticky celý tento cyklus zvládnuť, aby sa dosiahlo nejaké výraznejšie čerpanie. Čo sme my mohli urobiť, mohli sme jednoducho začať zodpovedne a kvalitne pripravovať výzvy tak a novú dokumentáciu, aby sa dalo riadne čerpať v roku 2019, aby mohlo byť masívne to čerpanie obnovené. Aby ste mali predstavu ako sa to robí. Procesne všetky tieto kroky sa robia nie tak, že ministerstvo si niečo vymyslí a vypíše, ale musí sa schvaľovať celou radou orgánov a agentúr. Musí to schvaľovať Rada výskumnej agentúry, musí schvaľovať Stála komisia Rady vlády, musí schvaľovať monitorovací výbor, musí sa tam zúčastňovať centrálny koordinačný orgán, musí sa zúčastňovať ministerstvo financií, certifikačný orgán, orgán auditu. Keď si predstavíte aké sú tieto orgány, každý má členov štatúty, rokovacie poriadky, rozhodovacie kompetencie a nejaké lehoty na rozhodovanie, tak je vám jasné, že každá jedna časť tej dokumentácie musela prejsť asi 10-timi kolami rokovaní, čiže opäť sú to mesiace a mesiace, kedy sa takéto veci dajú obnoviť. My sme naozaj postupovali maximálne efektívne, neplytvali sme časom, všetky lehoty sme úplne koordinovali na dni, ľudia vychádzali v ústrety, ešte aj, aj cez Vianoce pracovali na to, aby jednoducho sa nestrácal čas. Na úrovni obsahovej, my sme cez tento proces, tento cyklus všetkých možných orgánov a inštitúcií, museli prehnať celý nový aparát, to znamená nové hodnotiace a výberové kritériá, nové pravidlá pre kvalitatívne požiadavky na žiadateľov, nové pravidlá pre vytvorenie databáz odborných hodnotiteľov, pretože tie staré databázy boli spochybnené. Nové pravidlá pre vypracovanie nových výziev a plus vypracovanie nových výziev na predstavenie projektov. Čiže všetky tieto obsahové náležitosti sa opäť museli robiť cez všetky tieto zložité, konzultatívne a rozhodovacie mechanizmy. Okrem toho, my sme museli konať na úrovni auditnej a kontrolnej. Ak si pamätáte, ja keď som prišla, bol tu ten list Európskej komisie, ktorý bol teda takzvaný worning leater, ktorým sa zablokovali všetky výzvy v tej našej prioritnej osi a vyslovene tam bolo požiadané od Európskej komisie, aby bol najprv prepracovaný celý systém a procesy platné pre dopytové výzvy na podporu výskumných projektov z eurofondov, aby boli urobené všetky nápravné a preventívne opatrenia a aby boli predmetom validácie. Validáciu robí orgán auditu. Pokiaľ orgán auditu teda nezvalidoval všetky tieto veci, nemohli sme vyhlasovať výzvy. My sme chodili do Bruselu a snažili sme sa vyjednávať, či by sme aspoň niektoré výzvy nemohli ešte vyhlásiť pred validáciou, lebo aj ten orgán auditu má obrovskú zodpovednosť aj voči komisii, aj on potrebuje niekoľko mesiacov, aby overil dokumentáciu, ktorá má stovky strán a všetky procedúry, aj oni sú len ľudia a musia pracovať aj na všetkých ďalšie operačné programy a jednoducho nemohli sme ich tlačiť do toho, aby to urýchľovali, lebo je na nich veľká zodpovednosť. Čiže preto sme chodili vyjednávať do Bruselu a v konzultácii s komisiou sa nám podarilo ešte aj predtým ako sa validovalo orgánom auditu, nájsť postup ako zrušiť, odblokovať a prevyhlásiť niektoré výzvy nanovo, pri ktorých to bolo možné. Boli to napríklad tie tímingové výzvy, o ktorých dodnes teda sa domnievame mnohí, že boli aj nespravodlivo zablokované, v duchu, alebo teda kvôli možno takej by som to nazvala hystérii, ktorá vtedy vypukla, pretože tímingové výzvy boli hodnotené priamo v Bruseli v aparáte horizontu 2020, čiže naozaj nemali nič spoločné s hodnotením v rámci slovenského systému, ale tieto boli zablokované a tie sa nám podarilo prevyhlásiť už v apríli a v máji a to tiež opäť treba povedať, že prijímatelia, ktorí vedeli že sú pre nich tieto výzvy adresované, nám niekedy až 4 až 6 mesiacov čakali, kým vôbec sa začali do týchto výziev hlásiť. Čiže opäť tam boli sklzy, ktoré sa nedajú nejakým spôsobom hodiť ako na ministerstvo, ale je to opäť kolektívna práca všetkých zúčastnených inštitúcií. Orgán auditu nám tieto výzvy odblokoval 30. júla a potom to odblokovanie sme na plnú, naozaj na plnú paru nastúpili na vyhlasovanie nových výziev a už v priebehu augusta sme vyhlásili všetky výzvy na dlhodobý strategický výskum na 5 v špecializácii ristri. Takže naozaj rádove myslím 400 mil. sme vyhlásili hneď v lete, hneď potom ako nám orgán auditu odblokoval, že naozaj nemáme objektívne žiadne zdržania, za ktoré by sme mohli byť braní na zodpovednosť a robili sme maximum preto, aby sme v rámci tých existujúcich pravidiel a plynutia, riadneho plynutia času, urobili všetko, aby tie dekomitmenty boli minimalizované. Okrem toho, že sme museli teda robiť všetky tieto rozhodovacie procesy, boli realizované interné kontroly, viete že tam prebiehali kontroly riadiacich orgánov, prebiehali tam kontroly Národného kontrolného, Najvyššieho kontrolného úradu, prebiehali tam ďalšie audity, takže jednoducho my sme ešte museli spočiatku pri prevyhlasovaní čakať na nálezy týchto všetkých kontrol, potom následne robiť preventívne opatrenia a potom následne dávať všetko schvaľovať. Takže ešte aj to, že museli prebehnúť kontroly, sa niekoľko mesačným sklzom podpísalo na to, kedy sme my až mohli začať konať s konkrétnymi opatreniami. Keď si zoberiete, že tie kontroly robia kontrolné skupiny, ktoré pozostávajú z kmeňových pracovníkov, ktorých tiež nie je veľa, na to si nemôžte najať dohodárov z ulice, aby vám prišli urýchliť kontroly, tak fyzické možnosti naozaj tých inštitúcií a orgánov, ktoré zamestnávajú týchto ľudí boli také, že tie kontroly prebiehali maximálne intenzívne, ale viac sa to už jednoducho urýchliť nedalo. Čiže preto hneď po ukončení validácie orgánom auditu sme urobili všetko čo sa dalo a naozaj je tých výziev už vyhlásené maximum, ktoré teraz beží tá výzva - dlhodobý strategický výskum. Čiže naozaj, tých 100 mil. je nakoniec 80 a nie je to niečo, čo sa dá zosobňovať mne a tobôž nie konaniu tohto rezortu po roku 2017.
Teraz by som sa vyjadrila k tej údajne neriešenej kauze dotácií na výskum a vývoj v rámci toho, čo pani navrhovateľka spomínala, tam ide o to takzvané PVVC, čiže prieskumné, pardon, priemyselné výskumno-vývojové centrá. V prvom rade nie je pravda, že nie je riešená táto záležitosť. V tom návrhu bolo napísané, že po, až po medializácii odstúpili nejaké 3 firmy a tak ďalej a ja chcem povedať, nejde, nejde o tri firmy, ide o oveľa viac firiem. Keď som prišla v tom septembri 2017 urobila som dva rázne kroky ohľadom týchto výziev, ktoré boli zablokované. Tie ktoré neboli zazmluvnené som zrušila, to bolo tiež veľké rozhodnutie, ale bolo to nutné urobiť, lebo inač by boli dodnes zablokované aj tieto, čiže zrušila som ich a začali sme prácnym procesom všetko obnovovať nanovo. Tie, ktoré už boli zazmluvnené, nebolo možné zrušiť a tam na podnet výskumnej agentúry začali prebiehať rokovania o odstúpení od tých zmlúv a je, je naozaj zložité od takýchto zmlúv odstupovať, vyrokovať tieto odstúpenia napriek tomu sa podarilo rezortu eliminovať už 26 z týchto zmlúv, čiže nie 3 zmluvy, ale 26 a treba povedať, že tento proces pokračuje a dokonca má rastúcu dynamiku, pretože to odstupovanie je dlhodobejšia záležitosť a súvisí s tým aké iné projekty tí daní žiadatelia, ktorí sú v tých výzvach predkladajú v rámci iných výziev eurofondových, pretože už teraz je napríklad zrejmé, že kapacity univerzít nemôžu byť použité dvojmo a keďže univerzity sa hlásia do tej novo vyhlásenej výzvy DSV - dlhodobý strategický výskum, kapacity, ktoré sú zablokované v tej výzve PVVC, oni nemôžu mať dvojmo, takže v záujme toho, aby mohli ísť do DSV-čky, oni čoraz viac odstupujú od tých pôvodných zmlúv, aby si mohli uvoľniť ruky a ísť do novej strategickej výzvy už v rámci tých domén špecializácie ristri, čiže naozaj tá dynamika stúpa a myslíme si, že čoraz viac týchto, týchto starých zmlúv bude zrušených s tým, že oni prechádzajú do nového systému. Teraz a toto je najdôležitejšie, to údajné prenesenie plnenia tých údajne pochybných zmlúv na štátny rozpočet. Opäť, to je absolútne nepravdivé tvrdenie, žiadnych 174 mil. ani podobný objem nebol na štátny rozpočet prenesený. Jednak toto viete, že nie je v kompetencii ministra, viete, že čokoľvek nad vami musí naozaj musí schvaľovať vláda, ale nikdy ani vláda, ani ja, ani nikto druhý o takomto kroku neuvažoval. Ide o to, že implementácia tých projektov v rámci tej výzvy, ktoré majú platne určené zmluvy, je prerušená bez časového obmedzenia zatiaľ a to z dôvodu, že je tam šetrenie zo strany Olafu a Naky. Čiže zatiaľ počas tohto stavu, nevznikajú ani žiadne nové nároky na financovanie a akékoľvek projektové aktivity sú počas tohto stavu neoprávnené. To znamená, že nevznikajú nové nároky, prakticky tam nebolo ani nič vyplatené, ale jednoducho treba počkať na výsledky tohto šetrenia na to, aby sme vedeli, aké ďalšie kroky budeme podnikať, lebo ministerstvo školstva naozaj nie je orgán činný v trestnom konaní a my ani nemáme vedomosti bližšie o tom, ako tieto vyšetrovania prebiehajú, my naozaj musíme počkať na tie závery a na základe týchto záverov sa budú prijímať ďalšie rozhodnutia aký je osud tejto výzvy a týchto jednotlivých projektov. Čiže určite vás uisťujem, že nikto nepresunul na plecia občanov nejakých 174 mil.. Okrem toho, naozaj by som bola veľmi zdržanlivá pri tom, aby som to nazývala, že pochybné zmluvy, garážové firmy, treba si uvedomiť, že v rámci aj tohto PVVC až 30 % prostriedkov, tých pôvodne schválených, bolo zazmluvnených v prospech akademických partnerov, to sú naozaj renomované pracoviská, vysoké školy, Slovenská akadémia vied, ktorí snáď by nešli s nejakými garážovými firmami do projektov, ktoré nie sú
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.2.2019 o 14:19 hod.

JUDr. Mgr. PhD

Martina Lubyová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:40

Martina Lubyová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
... že pochybné zmluvy, garážové firmy, treba si uvedomiť, že v rámci aj tohto PVVC až 30 % prostriedkov, tých pôvodne schválených, bolo zazmluvnených v prospech akademických partnerov. To sú naozaj renomované pracoviská, vysoké školy, Slovenská akadémia vied, ktorí snáď by nešli s nejakými garážovými firmami do projektov, ktoré nie sú realizovateľné, čiže naozaj by som bola veľmi opatrná pri tom takom paušálnom zmietavaní celého, celého tohto problému, že to je nejaká proste garážová firma. Mne sa proste zdá, že, že naozaj sú, sú procesy dosť napádané takým spôsobom, aby to bolo podávané celé, celé v negatívnom svetle, ja vás uisťujem, že robíme všetko preto, že nahodiť všetky tie procesy, viete, že Európska komisia nám už poslala list, kde formálne liftingovala ten warning letter, to znamená, to nám prišlo teraz v októbri po tom, ako zvalidovala orgán auditu, po tom, ako boli vyhlásené nové výzvy, čiže aj formálne uznala, že celá tá nová dokumentácia, ktorá sa ináč vypracováva okolo 1 a pol roka, my sme ju vypracovali zhruba za pol roka, je už validovaná a je pokladaná za mimoriadne transparentnú a na základe toho už všetky tie, celý ten varovný list bol takzvane liftingovaný, to znamená, akoby zrušený a nie, a nie je to preto, že by sme niečo prehodili na štátny rozpočet, ako vysvetľujem. Ja by som teraz možno teda prešla k tej téme stimulov, ktoré tu boli proporcovane oveľa viac, oveľa viac rozoberané a opäť ako aj teda v tom návrhu, ktorý som citovala, bolo uvedené, je to naozaj najmä na základe medializovaných informácií, z ktorých vyplývajú podozrenia. Ja myslím, že zhruba za tie 2 mesiace, čo sa to medializuje, my sme už dávali naozaj veľmi veľa vyhlásení a, a vysvetlení cez tlačové správy, cez tlačové besedy som veľmi nešťastná, že sa to vníma, že my tu akoby niečo nekalé nejakým spôsobom kryjeme alebo ospravedlňujeme. Naozaj sa domnievam, že tá výzva na stimuly za nášho pôsobenia v tomto kole má mnohé výrazné zlepšenia oproti tomu, čo bolo v minulosti. Konkrétne chcem povedať, že a bolo to tu aj nejakým spôsobom naznačené, v minulosti sa tieto stimuly prideľovali bez toho, že by bola široká, otvorená súťaž. My sme prvýkrát v tomto kole urobili široko otvorenú súťaž, to znamená, my sme zverejnili a nastavili podmienky tak, že sa mohol prihlásiť takmer ktokoľvek, kto v týchto piatich doménach niečo robí. Bolo tu v tom podaní, ktoré som dostala v písomnom, vyčítané, že niektoré firmy sa nedozvedeli alebo že niektoré firmy neboli vybraté. Ja chcem povedať, že my sme podnikli úplne nadštandardné kroky na to, aby sme túto výzvu zverejnili. Ja som osobne v septembri minulého roka usporiadala na úrade vlády tlačovú konferenciu, ktorá bola vyslovene venovaná tejto výzve na stimuly. Urobili sme to ešte naschvál na úrade vlády, lebo vieme, že tam je vždy oveľa väčší záber médií, že tam sú všetky hlavné televízne kanály, všetci žurnalisti, ktorí po vláde sa tam, sa tam vyskytujú, čiže sme si tam naozaj objednali priestor a urobila som špeciálnu dedikovanú tlačovú konferenciu iba na stimuly, kde som vysvetľovala, čo to je za schéma, že sa to bude udeľovať, že je to otvorené, aké to má ciele, aké to má kritéria. Žiaľbohu a samozrejme ešte som hovorila o tom, že ako je veľmi dobré, keďže sme stále kritizovaní, že nepodporujeme domácu vedu a výskum, že štát nedáva dosť veľa peňazí do vedy a výskumu a že, že máme tu len montážne linky a nemáme svoje vlastné vysokokvalifikované pracovné miesta, tak som naozaj zdôrazňovala, že konečne máme krok, keď štát nazbieral významné prostriedky na to, aby zvýšil pomer podpory vedy a výskumu, viete, že tie ukazovatele Horizont 2020 hovorí až o 3 % HDP, čiže musíme stále oveľa väčšie prostriedky vkladať a toto bolo naozaj niečo, čo sme, na čo sme boli pyšní, že sme nazbierali tieto prostriedky a môžme ich tam vložiť a zároveň sme boli proste hrdí na to, že sa nám podarí v rámci tohto projektu vytvoriť tie nové vysokokvalifikované pracovné miesta, lebo jedným zo základných cieľov, ktorý je často opomínaný, je, aby vznikli nové pracovné miesta, ktoré sú vysoko kvalifikované, sú to miesta, pre vedcov. To znamená, u nás vo firmách nemusia byť len logisti a montovači na páse, ale práve výskumníci, ktorí v tom súkromnom sektore začnú nanovo pracovať. Takže táto tlačová konferencia sa žiaľ stretla s tým, že neboli žiadne novinárske otázky, to sa mi naozaj ešte nestalo, nula novinárskych otázok a že mediálne výstupy boli maximálne obmedzené na to, že na STV2 večer pán Frint povedal v spravách a komentároch dve vety, že nejaká takáto výzva bude a tá sa dala normálnu servisnú správu, čo musia dať zo zákona, ktorú ani nikto neprevzal. Čiže žiaľbohu tá snaha o širokú medializáciu nebola až taká úspešná, ale naozaj my už nevieme ovplyvniť, čo tie médiá dajú, my môžme tú tlačovú konferenciu oni sami si určujú to čo, to čo ukážu. Napriek tomu ešte sme inzerovali túto výzvu a to priamo v Denníku SME, pretože má široký záber a pretože sme predpokladali, že práve komunita, ktorá je dajme tomu inovatívna, zakladá firmy, tak je na tento denník akoby viac orientovaná, čiže v SME-čku sme to, sme to inzerovali, no a samozrejme sme to zverejnili cez naše web stránky úplne v súlade so zákonom tak ako vždy verejne web stránky môže vidieť celý svet, celá republika a zároveň upozorňujem, že na tých web stránkach máme informácie, ktoré sú tam už od roku 2009, lebo zákon o stimuloch určuje, čo sa musí zverejňovať a tieto informácie tam po každej výzve stimulov sú a visia už od roku 2009. Čiže naozaj celá tá široká komunita vedela o tom, že tieto stimuly sú, existujú, toto bolo šieste kolo rozdeľovania a nebolo to žiadnym spôsobom tajné. Lebo boli dokonca niektorými médiami, ktoré mimochodom boli aj na tej prvej tlačovke a nedali o tom nič, potom boli robené také reportáže, že pred Vianocami tajne rozdelili a podobne. Čo naozaj ako rázne musíme, musíme odmietnuť. Takže to, že firmy sa niektoré nedozvedeli, naozaj si myslíme, že už nemohli sme širšie vyvíjať úsilie na to, aby celé toto bolo zverejnené a medializované. To, že niektoré firmy neboli vybraté, to súvisí s tým, že teda prvýkrát sa stalo, áno, že niektoré firmy aj neboli vybraté. V minulosti pri týchto stimuloch nikdy sa nestalo, že niektoré firmy neboli vybraté. Ony tie výzvy boli na takom nejakom akoby už preddohodnutom moduly vypisované tak, že boli akoby už cielené na konkrétne firmy, ktoré vybraté boli. Čiže prvýkrát sa teraz stalo, že sa prihlásilo viac firiem, konkrétne 46, vybratých bolo 30, takže bola to otvorená súťaž a niektorí neboli vybratí. A ja myslím, že možno aj v tomto je ten problém, na Slovensku asi nie sme na to zvyknutí, že v rámci tých stimulov niekto nebude vybratý a možno, keby boli vybraté niektoré firmy, ktoré boli široko medializované, tak možno by ani tento problém mediálny ani nakoniec nebol vznikol obávam sa alebo domnievam sa. Takže, takže naozaj snažili sme sa robiť všetko čo, čo sme mohli, aby sa prihlásilo čím viac firiem a ešte kvalitnejšie projekty. Aké projekty boli vybraté, to bolo naozaj záležitosťou odborných hodnotiteľov a záležitosťou toho, že kto sa do tej výzvy prihlásil. Vy, keď vypíšete zo zákona takúto výzvu a toto platí pre všetky agentúry, pre APVV, pre VEGU, aj pre, pre stimuly, vypíšete výzvu, zverejníte podmienky a firmy sa vám prihlásia, tak v momente uzávierky tej výzvy vy môžte robiť všetko preto, aby ste ju spropagovali, aby sa prihlásilo čo najviac, aby boli čo najlepšie projekty vybraté. V momente uzávierky tej výzvy musíte vyhodnotiť tých, ktorí sa vám prihlásili. To znamená, že keby sa bolo prihlásilo 100 projektov, tak by možno boli ešte kvalitnejšie tie vybrané projekty, ale jednoducho tá alokácia sa musí na základe kritérií zákona odborného hodnotenia už potom prideliť. Pokiaľ by nenastal prípad, že by mali záporné komplexné hodnotenie a v tom prípade by sa všetky tie projekty, teda všetky tie prostriedky nerozdelili, ale to sa v tomto prípade nestalo. Čiže vy, keď zadefinujete ten systém a pustíte doňho tie prostriedky, tak už potom musíte rozdeliť. Možno niektoré tie projekty by boli bývali kvalitnejšie, keby ich bolo 100 a nie 46, ale naozaj sa nedomnievam, že tam je nejaký závažný problém, pretože treba si uvedomiť, že tu sa nejedná o firmy, tu sa jedná o projekty. To hodnotenie, je hodnotenie projektov. Sú tam na to 4 kolá odborného hodnotenia a potom ešte komplexné posudzovanie v rámci komisie a hodnotí sa projekt ako zámer a nie konkrétna firma alebo jej minulosť. Súvisí to aj s tým, že naozaj tie stimuly sú vo veľkej miere zamerané na stimuláciu nových aktivít. Čiže nové pracovné miesta, nové aktivity, čiže firma predtým ich nemala a teraz ich bude mať. To je definícia slovo nové. Predtým ich nemala a teraz ich bude mať. A tie, a tie skúsenosti s výskumom a vývojom často sú robené aj tým, že súkromný podnik, ktorý predtým výskumné vývojové aktivity nerobil, tak jednoducho robí partnerstvo s vedeckou inštitúciou. A toto je ďalšia prednosť tohto kola vyhlasovania stimulov, že sa nám podarilo veľmi výrazne zvýšiť zapojenosť akademických partnerov. Tuna často padali také argumenty, že dali to tým firmám a mali to radšej dať tým vedcom Alebo, že vedci sa boja do tohto hlásiť. Toto je založené na hrubom nepochopení zákona o stimuloch. Hneď na začiatku zákona o stimuloch si môžte prečítať, že tieto stimuly a tieto prostriedky sú určené výlučne pre podnikovú sféru. To znamená, súkromné podniky a firmy. Je ten zákon tak napísaný. U nás máme vedu v súkromnej sfére, máme vedu vo verejnoprávnych inštitúciách, máme vedu v rezortoch a každá z nich má niektoré grantové schémy, ktoré sú pre nich špecifické. Čiže zákon o stimuloch vyslovene hovorí, že nemôže byť žiadateľom ústav SAV, nemôže byť žiadateľom alebo teda tým základným žiadateľom verejná vysoká škola, musí to byť naozaj firma podnik, takže hovoriť, že, že a chudáci vedci sa báli prihlásiť alebo že nedostali, je skresľujúce, lebo toto je vyslovene pre podniky a tie podniky nie sú povinné mať za partnerov verejné, výskumné a vedecké pracoviská. Nie sú vôbec povinné. Keby tam bolo zapojených aj 0 ústavov SAV a 0 vysokých škôl, aj tak by sa tie stimuly rozdelili plne v súlade so zákonom a fungovali by. Ale my sme pyšní na to, že z tých 30 projektov až 18 má zapojených práve vedeckých a výskumných partnerov z verejnej sféry. To znamená, buď vysoké školy alebo tie ústavy alebo centrá Slovenskej akadémie vied a toto je ďalším veľkým prínosom, ktorý toto kolo stimulov stavia podľa mňa kvalitatívne ešte oveľa ďalej, než boli tie predošlé, predošlé stimuly, ktoré mimochodom nikto, nikto iný ani nekritizoval. Keď tu zaznelo, že ako sa pán minister Draxler kriticky vyjadruje, ja chcem upozorniť, že pán minister Draxler napríklad v rámci stimulov v roku 2015 pridelil jednej jedinej firme AeroMobil 6 miliónov, cez vládu síce, lebo to bolo ako teda nad 2 milióny schvaľuje vláda, ale on bol predklateľom a pred 3 týždňami na RTVS v rámci Slovenského rozhlasu, keď sa ho na toto opýtali, tak povedal, že bola to politická objednávka, ktorú som akceptoval. Čiže jednoducho my sa posúvame od politických objednávok v minulosti k otvorenému súťažnému rozdeľovaní prostriedkov v súčasnosti. Myslím si, že robíme naozaj veľa preto, aby sme napĺňali ten ideál transparentnosti, objektívnosti odborného hodnotenia. Takže, takže myslím si, že aj oproti tejto predošlej schéme sme sa momentálne posunuli kvalitatívne oveľa viac, oveľa viac dopredu. Tie medializované podozrenia, na ktorých sa momentálne zakladá celý náš život na školstve v prípade stimulov, boli založené na jednej veľkej medializovanej floskule a to, že Plavčan škandál eurofondy a Lubyová opäť škandál, lebo tie isté kritéria neboli použité. Proste tuto nie sú eurofondy, tu sú stimuly a tie kritéria, ktoré boli medializované, tie áno, platia pre eurofondy, ale pre stimuly neplatia. To, že či firma mala nejaký obrat, či firma má sídlo v nejakom type budovy, či firma má skúsenosti s výskumom a vývojom, to sa nedá použiť na stimuly. Ja osobne som niektoré z týchto podmienok zaviedla do eurofondov v rámci tých nových kritérií. Že sme žiadali, aby mali skúsenosti s výskumom a vývojom a aby boli, aby boli evidovaní v systéme SK CRIS. Že sme žiadali, aby mali nejaký konkrétny obrat a toto všetko sme zaviedli do DSV-éčkových výziev na eurofondy. Ale pri stimuloch sa toto nevyžaduje práve preto, že by sme tým odstavili niektoré tvorivé inovatívne firmy, ktoré majú dobrý nápad hlavne v oblasti IT. Viete, že tie startup sú také, že vyjde z internátnej izby alebo z obývačky a naozaj má vynikajúce výsledky a nemusí mať predtým obraty a nemusí mať sídlo v nejakej mramorovej výškovej budove v centre mesta. Viete, že napríklad startup-ista, ktorý vyhral teraz Krištáľové krídlo za startup, je chlapec, ktorý na internete vyvinul aplikáciu IT-čkovú na anatómiu ľudského tela a určite nemal v tom, v tom čase možnože ešte nemal ani firmu alebo že bol mikropodnik fyzická osoba živnostník. Čiže naozaj na to, aby sa mohli podporovať cez celé spektrum tvorivé činnosti, inovácie, tak tie stimuly sú takto otvorené. Treba si uvedomiť, že zákon o stimuloch je transpozíciou nariadenia Európskej únie a toto nariadenie Európskej únie hovorí to tom, že treba podporovať mikropodniky, malé podniky, stredné podniky, veľké podniky. Takisto sa to transluje do zákona o stimuloch, kde sa vyslovene hovorí, že právo na túto podporu majú mikropodniky, malé podniky, stredné podniky a tak ďalej. Definícia mikropodniku naozaj je taká, že nemôžte od nich vyžadovať, aby mali sídlo vo veľkých budovách, aby mali veľké obraty, aby mali veľa zamestnancov. Mikropodnik je proste mikropodnik a má nárok aj takýto podnik na podporu. Čiže to, že sa nám podarilo okrem veľkých firiem a tradičných podporiť aj takýchto malých nových, opäť pokladáme za úspech a za posun dopredu a za napĺňanie ducha toho európskeho nariadenia a toho zákona o stimuloch. Pretože ja neviem, možno aj SaS, ktorá ste toto kritizovali, však aj tí vaši voliči sú často z podnikateľského prostredia, sú to malí, strední podnikatelia, čiže my im chceme dať signál, že vy nemáte právo sa prihlásiť o štátnu dotáciu, o štátnu pomoc, lebo nemáte sídlo v rodinnom dome a tak ďalej. Proste jednoducho my nie sme toho názoru, my nie sme toho názoru, že môžme do zákona zapísať, že v akom dome má mať, má mať firma sídlo na to, aby mohla byť inovatívna, že, že pôjdeme proti duchu európskeho nariadenia a vylúčime menšie firmy a podniky z takéhoto financovania. Takže jednoducho my chceme dať práve signál, že aj tí, ktorí ste doteraz boli rozčarovaní, lebo ste sa nikdy nedostali k štátnej pomoci, lebo to bolo určené niektorým predvybraným veľkým, aj tí teraz sa môžte prihlásiť a ja stretávam veľa ľudí, ktorí my hovoria, že veď ty si to otvorila pre takých ako sme my a škoda, že sme nevedeli a škoda, že tá tlačovka nebola ..., lebo my by sme si už napísali projekt a mohli sme mať možno 200, 300 takých projektov a ja verím, že v budúcnosti to takto aj bude, že sa tá súťaž bude naďalej ešte širšie otvárať a že ešte oveľa kvalitnejšie projekty sa nám budú hlásiť a my si nemôžme dovoliť diskriminovať ľudí, ktorí sú podnikaví, ktorí majú dobré nápady, sú inovatívni, majú startup, ale nemajú napríklad sídlo, majú sídlo niekde inde než prevádzku alebo nemajú sídlo v budove, kde sú officné priestory, ale majú sídlo v rodinnom dome. To si naozaj nemôžem dovoliť, to by ani dovolím si povedať neprešlo takéto ustanovenie zákona cez Legislatívnu radu vlády, toto by bolo naozaj vnímané ako diskriminačné a bolo by to aj proti duchu toho nariadenia a celého toho, toho systému stimulu. Čiže ďalej boli sme tu kritizovaní za to, že alebo bolo, bolo hovorené, že, že ako a asi 50-krát, to znamená, že ministerka Lubyová rozdala, ministerka Lubyová pridelila. V prvom rade treba povedať, že nejedná sa o žiadne rozdávanie. Jedná sa o dlhodobý zmluvný vzťah financovania na báze plnenia povinností a tie povinnosti sú naozaj veľmi striktné. Tá firma musí poskytovať priestory, tá firma musí často veľa nových pracovných miest vytvoriť, tá firma musí okrem tej dĺžky trvania projektu, ktorá je od roku do troch, musí ešte v ďalšom päťročnom období zabezpečiť udržateľnosť všetkých tých aktivít. To znamená, tie firmy, drvivá väčšina z nich uzavreli akoby zmluvný rámec so štátom na 8 rokov, počas ktorého sú striktne monitorované a striktne preverované kontrolované ...
=====
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.2.2019 o 14:40 hod.

JUDr. Mgr. PhD

Martina Lubyová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:55

Martina Lubyová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
veľa nových pracovných miest vytvoriť. Tá firma musí okrem tej dĺžky trvania projektu, ktorá je od roku do troch, musí ešte v ďalšom päťročnom období zabezpečiť udržateľnosť všetkých tých aktivít. To znamená, tie firmy, drvivá väčšina z nich uzavreli akoby zmluvný rámec so štátom na osem rokov, počas ktorého sú striktne monitorované a striktne preverované a kontrolované, či všetky tieto aktivity plnia. To znamená, nejde o to, že my im rozdáme peniaze, že tu máte dar, aj bolo tu spomínané dar z peňazí daňových poplatníkov, nejde o žiaden dar. Ide naozaj o podporu a spolufinancovanie naozaj veľmi významných aktivít. To, že tá firma to bude robiť osem rokov, to, a z toho päť rokov už bez akýchkoľvek prostriedkov od štátu, je tiež dosť veľkým záväzkom a aj toto sa kontroluje striktne až do konca osemročného obdobia. Pokiaľ tie záväzky nie sú splnené, tak tá firma nieže nedostane, ale musí tie peniaze vracať. Tie kontroly sú naozaj a ten monitoring veľmi striktný. Tie procedúry aj zo zákona, aj z tej metodiky sú veľmi striktné. Toto dokonca tým firmám niekedy vadí a preto to niektorí nechcú, ísť do tejto schémy, že ju pokladajú za príliš byrokratickú. Ale je to práve preto, aby nedochádzalo k zneužívaniu alebo k plytvaniu práve tými prostriedkami daňových poplatníkov. Tie kontroly sa vykonávajú každého pol roka a sú, sú založené na niekoľkých veľmi efektívnych metódach. Jednak sú tam kontrolné dni na miestach v tých firmách. Jednak sú tam odborné oponentúry, ktoré vypracovali experti na tie dané technológie alebo témy výskumu. Jednak je tam obrovské množstvo dokumentácie, ktoré tie firmy musia sústavne dokladovať a vykazovať, akým spôsobom minuli prostriedky, aké pracovné miesta vytvorili a ukazovať, že naozaj nejde o žiadne virtuálne aktivity.
Pokiaľ by v týchto polročných intervaloch tie kritériá neboli splnené, tak tie firmy tie prostriedky nebudú dostávať a ešte musia vrátiť aj vrátane osobitného sankčného režimu. Čiže vytvárať tu dojem, že rozdali sme tým firmám, je absolútne nekorektné. Ďalej vytvárať dojem, že ja som osobne niečo rozdala, to je tiež opäť také to tasiloskvaristidovské.
Chcem povedať, že tuná ministerstvo je pri rozhodovaní podľa zákona o stimuloch viazané správnym poriadkom, kde je rozhodovanie podľa správneho poriadku v správnom konaní. Ja som až na druhom stupni tohto správneho konania, ale veľmi podstatné je, že to rozhodovanie sa riadi dvomi normami, a to je zákon o stimuloch, ktorý stanovuje podmienky kogentné, ktoré nemôžu byť žiadnym spôsobom odtiaľ vybraté a nemôžu byť nerešpektované. To sú všetky tie formálne kontroly a tam áno, sú podmienky, že nemá mať nedoplatky, nemá mať rôzne ďalšie problémy, nie je tam podmienka typu budovy, v ktorej sídli, alebo obratu.
A potom sú, sú kritériá založené na odbornej, na odbornom hodnotení a tam už samotný zákon aj metodika a smernica veľmi presne a veľmi detailne popisuje tie kritériá. Vy ste, pani navrhovateľka, hovorili, že boli by vhodné takéto nejaké iné kritériá. Môže byť zmenený možno ten zákon a môžu tam byť iné kritériá, ale momentálne sú tam takéto kritériá a verte mi, že sú veľmi podrobné. Rozoberá sa tam intenzita pomoci. A mimochodom, mikropodniky a malé podniky majú aj podľa európskeho nariadenia oveľa väčší nárok na intenzitu pomoci práve preto, že sú chránené a majú preferenčný režim a treba im ešte viacej pomáhať. My tu naopak sa ich snažíme nejakým spôsobom deptať. A jednoducho tieto kritériá sú hodnotené v rámci štyroch kôl odborného hodnotenia a potom ďalšie hodnotenie ešte tou komisiou, kde je komplexné hodnotenie. V rámci tých štyroch kôl odborného hodnotenia sa opäť tie projekty hodnotia z rôznych hľadísk. Jednak je to podnikateľský zámer. To znamená, že či ten projekt má šancu na úspech, či sa, či bude realizovateľný, či v danom podnikateľskom prostredí Slovenskej republiky má šancu, že bude implementovateľný. Pretože viete, že samozrejme, podnikateľská činnosť nesie so sebou isté podnikateľské riziko a práve preto, aby sa predišlo nejakým rizikám a aby sa nedávalo nejakým pochybným, tak je tam presne odborník na takéto veci.
To znamená, ani vy, ani ja tu, myslím si, nie sme odborníkmi na podnikateľské prostredie, ale to, že každý jeden z tých projektov bol hodnotený takýmto odborníkom, ktorý bol vylosovaný zo systému SK CRIS, ten systém SK CRIS je naozaj verifikovaný, tak jednoducho dáva garanciu, že boli zodpovedne posúdené všetky riziká a že nedáva sa niečo, že tu máte darček a o štyri roky prídeme a uvidíme, že ste nič nespravili. Že naozaj ten, ten zámer je, je solídny a má nádej na úspech vysokú pravdepodobnosť.
Boli hodnotené v ďalšom kole možnosti transferu technológií. To znamená, bol tam odborník na transfer technológií, že čo sa dá zobrať možno z nejakých iných patentov, čo sa dá doma využiť a akým spôsobom ten projekt bude uplatňovať technológie. Opäť, či je toto možné, či je to v rámci startupu financovateľné, či to má nádej na úspech. Na to tam boli opäť renomovaní odborníci.
Boli ďalšie dve kolá hodnotenia, kde hodnotili odborníci na danú vedeckú oblasť. Čiže biológiu biológ, dopravu dopravák atď. Ešte sme boli niektorými tými médiami napádaní, že nejakú bielkovinu hodnotil dokonca taký biológ a nie iný biológ. Ja chcem povedať, že ten systém SK CRIS je najlepšou zatiaľ databázou, ktorú máme, tých hodnotiteľov, je verifikovaný CVTI, všetci tí ľudia, ktorí tam sú, sú naozaj na slovo vzatí odborníci a majú tie publikácie, o ktorých tu pani navrhovateľka hovorila, a majú tie patenty za sebou a majú ten akademický degraunt a tie skúsenosti a tú prax, aby mohli hodnotiť. To znamená, keď títo ľudia to posúdia, tak ani vy, ani ja nemôžme povedať, že toto je zlý projekt, nemá nádej na úspech. A tobôž nie, že napríklad už potom mediálne oni dostávali také odkazy, že vy ste si nemali také polarizované svetlo objednať, ale vy ste si mali zobrať z Čiech nejakú technológiu, čo už existuje. A potom tie firmy musia cez médiá vysvetľovať, že oni chceli mať iné rameno sily a niečo otočné a niečo iné. Proste my tu naozaj politizujeme odborné rozhodovania a toto už naozaj zaváňa akože veľmi, veľmi zlými tendenciami.
Bol tam lekár - chirurg, ktorý je odborník na kardiochirurgiu s päťdesiatročnou praxou, ktorý chce vyvinúť nejakú hyperbarickú komoru. No len preto, že je tam, že KONŠTRUKTA, tak jednoducho bol zotretý zo zemského povrchu, že ako si tu on dovolí vyvíjať hyperbarickú komoru, keď KONŠTRUKTA robia kanóny. No robia kanóny, ale má aj, alebo neviem, čo robí teda, ale má aj technológie, materiály, niečo, čo im umožní tieto hyperbarické komory vyvíjať. A to, že on to chce vyvíjať tu u nás doma, aby tu vznikli tie pracovné miesta, veď je veľmi chvályhodné, a nie mu bolo odkazované, že kúpte si z Ameriky taký nejaký prístroj, oni ho tam už majú za 4-tisíc dolárov. Však to je presne opak toho, čo tie stimuly majú docieliť, že nemáme my robiť banánovú republiku a všetko nakupovať zo zahraničia, my máme ten výskum a vývoj si robiť doma a máme si tu tie pracovné miesta sami vytvárať. A keď vyrobia takúto komoru, potom budú vyrábať ďalšie a ešte oni to môžu vyvážať inde. Čiže naozaj sa to už dostalo do veľmi scestnej roviny a tí vedci sú fakt napádaní a ich kapacita a ich úroveň je veľmi znižovaná v rámci už takého tohto mediálno-politického vykresľovania tejto, tejto schémy.
Treba povedať, že do toho odborného hodnotenia a do tých komplexných posudkov my nemôžme vstupovať ako ministerstvo. Keď ten odborník má nejaký, nejaký názor, preto ho má, lebo je odborník, lebo je na to vybratý. Ja som, ako mi tu bolo podsúvané, že ja som rozdala. Ja som rešpektovala vo všetkých rozhodnutiach, vo všetkých štyridsiatich šiestich, či koľko ich bolo, názory a odporúčania odborných hodnotiteľov a odbornej komisie. Ani jedno jediné som nezmenila. Práve preto, že to by potom bolo manipulatívne, to by potom bolo vydávané za nejakú politizáciu atď.
Čiže jednoducho, celé toto rozdeľovanie bolo na, založené na štyroch kolách odbornej oponentúry, na rozhodovaní komisie a všetko, čo ministerstvo pridelilo, pridelilo iba na základe týchto rozhodnutí a iba na základe veľmi zodpovedného posúdenia tých projektov, že naozaj majú šancu na úspech, že sú to naozaj, z tých štyridsiatich šiestich týchto tridsať bolo vybratých ako najlepšie.
Bola široko medializovaná jedna firma od LS, resp. dve firmy a bolo to aj tu vo vašom návrhu uvedené, preto sa k tomu vyjadrím, že nejaké spoločnosti to nedostali, ktoré sú renomované a uznávané v zahraničí. Všetky médiá hovorili o dvoch firmách. To bol GA Driling a MultiplexDX. Tá firma GA Drilling dostala záporný komplexný posudok. To znamená, ona mala nejaké body, odborné hodnotenie, ktoré by v podstate stačili na to, aby im ten stimul bol pridelený, ale komplexné posúdenie, ktoré sa potom robí komisiou, tá komisia mala v tom momente rozhodovania desať členov, štyria z ministerstva, šiesti externí, a hlasovala tajne, čiže nikto nemohol tam nejakým spôsobom dozerať, ako tí experti hlasujú. Tá komisia deviatimi hlasmi, jeden sa zdržal, a deviatimi hlasmi rozhodla, že ten stimul nemá byť pridelený.
Okrem iného si myslím, že jedno z veľmi závažných argumentov bolo, že tá firma za uplynulé obdobie zo štátnych prostriedkov rôzneho druhu dostala investíciu okolo 26 miliónov eur cez nejaký eurofondový projekt, cez slovenský investičný holding, cez priamo ministerstvo financií, nariadenie vlády, ktorej sme my pred dvomi mesiacmi dávali nejakú návratnú pomoc, a že vlastne na tento objem prostriedkov, keďže to bol priemyselný výskum, tak tí odborníci sa zhodli, že zatiaľ neexistuje taký konkrétny výstup, aby bol, mohol byť potvrdený v rámci týchto stimulov. Tam ide o to, že tá firma sa zaoberá nejakým plazmovým vŕtaním do zeme a majú vŕtať, tou technológiou majú docieliť nejaké mimoriadne hlboké vrty, ja neviem, do 11-tisíc metrov, nie som naozaj odborníčka na geológiu, ale nechala som si toto dôkladne vysvetliť, a že jednoducho zatiaľ sa zdá, že nikdy takýto vrt nebol urobený, po tých všetkých investíciách že teraz treba naozaj počkať, či tá technológia jednoducho funguje, lebo sú tam rôzne pochybnosti o tom, že tie fyzikálne vlastnosti tej plazmy sa menia s tou hĺbkou atď., teplotou a že či to zatavovanie toho vrtu funguje v nejakých sypkých podložiach atď.
Čiže jednoducho tá komisia zhodnotila, že keďže už tieto prostriedky boli, teraz, a bol to priemyselný výskum, kde sa naozaj vyžaduje nejaká aplikácia, takže proste neodporúča teraz dať ďalší, ďalší stimul, ďalší 1,3 milión eura. No na základe takéhoto rozhodnutia komisie asi každý súdny minister by rešpektoval toto odborné posúdenie a nešiel by proti tomu, pretože zákon o stimuloch dokonca ukladá, že keby som ja nerešpektovala rozhodnutie týchto komisií, tak by som musela ja sama odôvodniť prečo a musela by som to odôvodnenie zverejniť. Ja si neviem predstaviť, ako by som to odôvodnila. Ja si myslím, že každý z vás, ktorý by tam bol, by mal asi veľké ťažkosti odôvodniť opačné rozhodnutie, keďže ani nie ste expert, a ešte ho aj zverejniť. Čiže, žiaľbohu, proste nebolo to pridelené z tohto dôvodu a ja si myslím, že nikto nemá nič proti tej firme, veď to, že bola takto masívne podporená aj v rámci uznesenia vlády pred dvomi mesiacmi, znamená, že je to dobrá firma, je to súdna firma, je podporovaná, no ale práve v rámci tejto schémy teda komisia rozhodla, že by nemala mať tento stimul, pretože išlo o priemyselný výskum atď.
Čo sa týka tej firmy DX, pardon, MultiplexDX, tak tam jednoducho v tej kategórii nezískali dostatočný počet bodov od tých odborných hodnotiteľov. Opäť je to výsledok odborného hodnotenia, nemôžme to nejakým spôsobom spochybniť. Každý, keď neni spokojný, má právo podať odvolanie v správnom konaní, bude sa ďalej hodnotiť, že či tam došlo k nejakým pochybeniam, alebo nie. Ale jednoducho odborní, odborní hodnotitelia nedali dosť bodov na to, aby bol ten stimul pridelený.
Takže naozaj tá široká medializácia týchto dvoch prípadov, myslím si, že nedokázala nič, čo sa týka žiadnych podozrení, čo sa týka žiadneho, práve naopak, preukázala, že rešpektujeme názory odbornej komisie, že jednoducho podriadime všetko kritériám odborného hodnotenia a nie nejakým ďalším, ďalším kritériám.
Bolo tu potom vyjadrené také, že prečo sme my podporovali vedcov cez tieto stimuly, že veď sme to mohli dať rovno do napríklad APVV. Práve chcem povedať, toto je ten základný omyl. Áno, APVV je iná grantová schéma, je zákon o APVV. Ja osobne, ak viete, som v roku 2017, keď som prišla na rezort, vylobovala ešte ďalších 12 miliónov navyše, nad rámec štátneho rozpočtu ako jednorazovú podporu na to, aby mohlo byť APVV dofinancované, pretože APVV dovtedy, ak niektorí poznáte, s čím zápasilo, zápasilo so, s permanentným nedostatkom prostriedkov, aby mohol byť vždy celý cyklus projektov podporený. Čiže ja som osobne vylobovala 12 miliónov dofinancovania APVV a zabezpečila som, že APVV má práve týchto 33 miliónov na tom rekurentnom vzorci, že sústavne môžu vyhlasovať sa nové a nové všeobecné výzvy, lebo v minulosti to nebola samozrejmosť. V minulosti všeobecné výzvy APVV nebývali vyhlasované. Ja som práve zabezpečila dofinancovanie APVV.
Takže tuto hovoriť, že my tu krivdíme APVV vedcom a dávame stimuly, opäť nie je namieste. Ale opäť zdôrazňujem, APVV je pre verejné inštitúcie, pre súkromné inštitúcie. Stimuly sú iba pre podniky. A to, že sme do stimulov natiahli vedecké a verejné inštitúcie, je naším veľkým plusom a tým sa nakoniec, nakoniec hrdíme.
To, že, že ako prebiehalo hodnotenie. My sme to odborné hodnotenie ešte obohatili o transparentné prvky, ktoré sa nám aj pri eurofondoch osvedčili. Konkrétne ide o to, že za bázu sme zobrali systém SK CRIS, ktorý po spochybnení tej hodnoty českej (pozn. prepis.: veľmi rýchlo vyslovené) databázy z eurofondov bol uznaný aj komisiou, že je dôveryhodný, dôveryhodná databáza hodnotiteľov, a práve zo systému SK CRIS sme preto vyberali hodnotiteľov aj na stimuly, lebo tam sú naozaj ľudia verifikovaní, že sú to na slovo vzatí odborníci. My sme v rámci toho systému, tam máte kódovanie tých odborov vedy a výskumu a špecializácií, formulovali širšie oblasti, kde sme brali po, myslím, 24 hodnotiteľov na každý projekt a z nich sme opäť obohatili ten systém výberu o losovanie, v minulosti neboli vylosovaní tí hodnotitelia, ale po vzore eurofondov sme začali losovať a dokonca sme ešte robili to losovanie pod notárskym dozorom, aby naozaj nemohlo byť, nemohli podliehať (pozn. prepis.: veľmi rýchlo vyslovené) nejakej manipulácii na sekcii, že oni nejakých konkrétnych vybrali.
Čiže komplet celé, celý výber hodnotiteľov prebiehal na základe databázy verifikovanej, ktorá je uznávaná aj komisiou, na základe losovania z dvadsaťštyri dvanásť, čiže tam naozaj nie je priestor na nejakú manipuláciu, a na základe notárskeho overenia celej, celej procedúry a pritom aj náhradníci boli losovaní v poradí, v akom majú byť oslovovaní, a toto poradie bolo notársky verifikované. Čiže naozaj, ten systém bol navrhnutý najlepšie, ako mohol byť s využitím povinného obligatórneho mechanizmu zákona o stimuloch a s využitím ďalších nových prvkov z eurofondov, ktoré boli zavedené práve v rámci tej našej intervencie.
Čiže to, že by ten systém bol nejak pochybný, alebo že by mal byť spochybňovaný a škandalizovaný, to je veľmi nebezpečné, pretože ak už takýto systém bude spochybňovaný a škandalizovaný, tak už neviem si predstaviť, aký iný systém môže byť používaný v rámci hodnotenia APVV alebo aj europrojektu, pretože opäť, europrojekty pracujú na tejto istej báze. Máte systém založený na SK CRIS a máte jednoducho losovanie a potom priraďovanie projektu jednotlivým odborným hodnotiteľom, ktorí sú verifikovaní v tomto systéme.
Takže jednoducho naozaj si myslíme, že ten systém bol navrhnutý transparentne, najlepšie, ako sa vedelo a najlepšie, ako sme mohli, a teraz, keď máte v systéme stovky hodnotiteľov, môže dôjsť k nejakým individuálnym zlyhaniam na úrovni nejakých hodnotiteľov, to nevylučujem. Ale určite to nebolo niečo, čo bolo nejakým spôsobom organizované, podporované, alebo ja neviem už, manipulované zo strany, zo strany mňa alebo zo strany, domnievam sa, že ani nie tej sekcie. Ale celkom určite ja odmietam akékoľvek podozrenie z nejakej manipulácie alebo z nejakého riadenia toho systému.
Pokiaľ niekde pri tých stovkách ľudí a desiatkach projektov dôjde k nejakému individuálnemu zlyhaniu, samozrejme, že treba tomu venovať pozornosť a treba to nejakým spôsobom systémovo opäť ošetriť. A to je práve to, čo sme urobili.
Po prvé, keď sme zistili, že nebola dostatočne vykonaná kontrola niektorých tých projektov, tak sme vyvodili aj personálne, aj disciplinárne opatrenia voči tým pracovníkom. Čiže naozaj,...
=====
Skryt prepis

18.2.2019 o 14:55 hod.

JUDr. Mgr. PhD

Martina Lubyová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video