49. schôdza

10.9.2019 - 25.9.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

18.9.2019 o 18:43 hod.

Bc.

Peter Pamula

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 18:43

Peter Pamula
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Áno. Pán kolega, veľmi dobrá pripomienka, pretože ja som sa tiež viackrát stretol vlastne s takýmto názorom, ale, ale keď ja som pripravoval vlastne aj tieto zmeny, ja som ich mal oveľa viacej, ale vlastne po dohode s..., aj s ministerstvom, aj s tými organizáciami som, som vlastne predložil len tieto a niektoré mám tiež pripravené ako v pozmeňováku, nejaké veci. A to, čo ste vravel, to sme presne tiež riešili.
Len ja som mal zase tú odozvu, že môže sa to naozaj veľmi ľahko zneužiť, lebo ako ste povedal, v tom bytovom dome alebo v tom dome bývajú starší ľudia, ktorí naozaj vekovo už aj, aj nejakým spôsobom nedokážu vnímať ten, ten súčasný stav, aký je aj ten svet, a môže prísť niekto zvonku a ich veľmi ľahko oklamať a pripraviť ich povedzme o ten majetok, ktorý tam vlastne v tom dome majú. Ja som sedel s jedným pánom, ktorý mal nejakých 80 rokov, a tiež povedal, že to už robí len nasilu, že proste už nemajú, nemajú koho tam dať, nevedia sa s nikým poradiť, pretože, pretože nemajú toľko peňazí, že by niekoho vedeli zaplatiť.
Takže tam, tam tie problémy sú aj na jednej strane, aj na druhej strane. Ja som nad tým uvažoval aj budeme o tom ešte, ešte rozprávať a možnože sa aj spolu dohodneme a dáme pozmeňovací návrh k tomu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.9.2019 o 18:43 hod.

Bc.

Peter Pamula

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:45

Magdaléna Kuciaňová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vám zdôvodnila návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie systémovej zmeny spôsobu výpočtu základného minimálneho dôchodku tak, aby dochádzalo k rýchlejšiemu medziročnému zvyšovaniu tejto dôchodkovej dávky s ohľadom na sumu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Inštitút minimálneho dôchodku momentálne zabezpečuje poistencovi, ktorý aspoň počas 30 rokov svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť a odvádzal poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
Ako predkladatelia tohto návrhu zákona chceme, aby inštitút minimálneho dôchodku takýchto poistencov, ktorí v minulosti pre tento štát 30 a viac rokov svojou prácou vytvárali hodnoty a odvádzali poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške, zabezpečil vo väčšej miere ako tesne nad hranicou hmotnej núdze. Poberatelia tejto dôchodkovej dávky väčšinou nemajú žiadne iné príjmy ani vlastné úspory, a preto je nutné, aby im aj výlučne minimálny dôchodok zabezpečoval dôstojný život počas ich staroby. V súčasnosti je základný minimálny dôchodok stanovený ako 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
My navrhujeme naviazať základný minimálny dôchodok na priemernú mesačnú nominálnu mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorá by mala z dlhodobého hľadiska hodnovernejšie zodpovedať základným príjmovým potrebám obyvateľstva Slovenskej republiky v dôchodkovom veku ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Ako predkladatelia preto v tomto návrhu zákona navrhujeme stanoviť základný minimálny dôchodok 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dáva pred... dva roky, ktorý dva roky predchádza, pardon, kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 30 rokov.
Vzhľadom na skutočnosť, že priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky je Štatistickému úradu v Slovenskej republike známa a zverejnená až neskôr, teda k 1. 1. daného kalendárneho roka, je nutné vychádzať z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza danému kalendárnemu roku. V dôsledku tejto zmeny budú mať všetci poberatelia minimálneho dôchodku okamžite od nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona v roku 2021 vyplácanú vyššiu dôchodkovú dávku, ako by mali v prípade zachovania pôvodného spôsobu výpočtu základného minimálneho dôchodku.
Mechanizmus zvyšovania základného minimálneho dôchodku zostáva v nezmenenej podobe zachovaný. To znamená, že u poberateľov minimálneho dôchodku s vyšším počtom získaných, rozumej kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia, bude ďalej dochádzať k zvyšovaniu aj tejto vyššej sumy základného minimálneho dôchodku o 2 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a za každý ďalší kvalifikovaný rok obdobia dôchodkového poistenia po získaní obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 30 rokov a 3 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za každý ďalší kvalifikovaný rok obdobia dôchodkového poistenia po získaní obdobia dôchodkového veku poistenia v rozsahu 39 rokov.
Predkladaný návrh zákona má aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, keďže sa očakáva zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu na vyššie dôchodkové dávky minimálneho dôchodku. Zároveň sa v dôsledku rýchlejšieho medziročného zvyšovanie sumy minimálneho dôchodku môže zvýšiť počet osôb spadajúcich do kategórie poberateľov minimálneho dôchodku.
Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona má aj pozitívne sociálne vplyvy. Predpokladá sa pozitívny vplyv na hospodárenie poberateľov minimálneho dôchodku z dôvodu zvýšenia ich pravidelného disponibilného príjmu.
Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie ani na, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, rodiny, ktorých členom je poberateľ minimálneho dôchodku, budú mať teda vyšší disponibilný príjem.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
Vážená pani kolegyňa, vážení kolegovia, prosím o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.9.2019 o 18:45 hod.

JUDr.

Magdaléna Kuciaňová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:51

Erik Tomáš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1747 z 27. augusta 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32. dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.9.2019 o 18:51 hod.

Mgr.

Erik Tomáš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:52

Peter Pamula
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, prijatím zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 4. 2018 bol zrušený zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravoval postup pri podaní investičného zámeru pre oblasť cestovného ruchu. Novelizácia zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu zo dňa 1. 1. 2019 uzákonila ako jednu z foriem nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu poskytnutie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. V dôsledku neexistujúcej právnej úpravy, na základe ktorej by bolo možné poskytnúť investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, bol vypracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona upravuje všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci na podporu realizácie investičného zámeru v cestovnom ruchu na území Slovenskej republiky. Poskytovateľom investičnej pomoci formou dotácie na dlhodobo hmotný a nehmotný majetok bude prijatím návrhu zákona ministerstvo dopravy. Postup pri posudzovaní žiadostí o investičnú pomoc schvaľuje investič..., a schválenie investičnej pomoci, zmenu podmienok a zrušenie rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci upravuje zákon, zákon, odkazom na zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom príslušným ministerstvom pre oblasť cestovného ruchu bude ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Prijatie predloženého návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Prijatie návrhu zákona ďalej bude mať pozitívne, pozitívne sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.9.2019 o 18:52 hod.

Bc.

Peter Pamula

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:55

Tibor Jančula
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú zo Zbierky 73 zákona o..., paragrafu, pardon, 73 zákona rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na..., sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.9.2019 o 18:55 hod.

Tibor Jančula

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:57

Miroslav Ivan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcel by som len vyjadriť názor k tomuto návrhu zákona a aj odôvodniť, prečo takýto návrh nemôžeme podporiť. Opäť, ja viem, že cestovný ruch je pre stranu SNS veľmi sexi a silne sexi téma, dokola predkladáte zákony, ktoré, súvisiace s cestovným ruchom, ale tu narúšate súťaž, podnikateľskú súťaž medzi tými, ktorí investovali zo svojich, zaťažili sa úvermi, a tými, ktorí budú čerpať dotácie na svoje hotely a strediská cestovného ruchu. S týmto rozhodne nemôžeme súhlasiť. Vy robíte precedens, že narúšate súťaž medzi tými, ktorí, ktorých môžte, ktorí už existujú, majú nabraté úvery, sú investične zaťažení, a teraz prídu na trh noví, ktorí takéto zá..., takéto, takúto záťaž mať nebudú. A mudú mať..., a budú mať problémy, pretože môžu ponúknuť úplne iné ceny spotrebiteľom, zákazníkom ako tí, ktorí musia svoje už nabraté úvery financovať.
Druhá vec, čo ma prekvapilo, vy ste v dôvodovej alebo pri pre..., predstavení tejto novely uviedli, že nebude mať vplyv na verejné financie, tak toto by som chcel vysvetliť, ako to nebude mať vplyv, keď, keď budete dotácie aj z ministerstva dopravy posielať na lyžiarske strediská, hotely a iné rekreačné zariadenia, a budú to peniaze, ktoré by mali ísť do cestnej alebo železničnej infraštruktúry.
Ďakujem vopred za odpoveď na túto otázku.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.9.2019 o 18:57 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
49. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie v rozprave 9:04

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené, vážení páni poslanci, prajem vám dobré ráno. Tento návrh predkladám s cieľom vzájomnej liberalizácie obchodu s tovarom a službami v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Dohoda bola schválená v Rade Európskej únie a podpísaná v októbri 2016 počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Za Slovenskú republiku ju s výhradou ratifikácie podpísal predseda vlády Slovenskej republiky. Európsky parlament schváli dohodu vo februári 2017, následne kanadská strana v máji 2017. Tým boli splnené podmienky pre jej predbežné vykonávanie.
Vláda Slovenskej republiky súhlasila s uzavretím dohody dňa 21. februára 2018 svojím uznesením č. 83 a odporučila Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s ňou súhlas. Predkladaná dohoda je zmiešanou úniovou zmluvou, teda pokrýva oblasť spoločných právomocí EÚ a jej členských štátov. Dohoda sa predbežne vykonáva od 21. septembra 2017 s výnimkou ustanovení o riešení sporov medzi investorom a štátom, ktoré nie sú vo výlučnej právomoci EÚ. Doteraz ju v rámci EÚ ratifikovalo 13 členských krajín. Tridsiateho apríla tohto roku bolo tiež ukončené konanie o stanovisku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý posudzoval ustanovenie o investičnom súdnom systéme. Súdny dvor dospel k stanovisku, že CETA je v súlade s primárnym právom Európskej únie.
Dohoda je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy a pred ratifikáciou podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Dohoda CETA prináša nové príležitosti v oblasti obchodovania a investícií. Európska únia a Kanada odstránili od prvého dňa jej vykonávania cla pre približne 98 % colných položiek, čo ušetrí vývozcom ročne na nevybratom cle viac ako 500 miliónov eur. Kanada v dohode po prvýkrát otvorila svoj trh s verejnými zákazkami aj na úrovni provincií, čo predstavuje jeden z významných prínosov pre podnikateľské subjekty Európskej únie. Ministerstvo hospodárstva dalo vypracovať analýzu dopadov dohody CETA na makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky a na vybrané sektory slovenského hospodárstva. Analýza predpokladá mierne pozitívny vplyv dohody na slovenskú ekonomiku.
Dovoľte, aby som zdôraznil, že dohoda CETA neznamená oslabenie alebo zmenu právnych predpisov EÚ. Európske normy o bezpečnosti potravín a výrobkov o ochrane životného prostredia a o ochrane spotrebiteľa zostávajú zachované a všetky dovozy z Kanady musia aj po prijatí dohody spĺňať predpisy EÚ.
Dohoda sa vykonáva takmer dva roky, teda už môžeme konštatovať, že sa nepotvrdili obavy z extrémneho nárastu dovozu poľnohospodárskych výrobkov z Kanady do Európy, respektíve na Slovensko, ani obavy týkajúce sa sektora ťažby nerastných surovín.
Vzájomný obchodný obrat medzi Slovenskom a Kanadou dosiahol v minulom roku 431 miliónov eur, vývoz do Kanady bol vo výške 333 miliónov eur, čo je nárast oproti roku 2017 o viac ako 30 miliónov eur. Objem dovozu z Kanady bol 98 miliónov eur, čo je nárast oproti roku 2017 o 13 miliónov eur. Slovensko dosahuje s Kanadou stabilne aktívne saldo obchodnej bilancie, v minulom roku nám tým pádom saldo stúplo o viac ak 20 miliónov eur v porovnaní s rokom 2017.
Na záver možno uviesť, že dohoda CETA je jedným z nástrojov na posilnenie obchodných väzieb medzi obidvoma krajinami a na podporu vzájomnej obchodnej výmeny Slovenska a Kanady, ktorá sa za posledných šesť rokov takmer zdvojnásobila.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.9.2019 o 9:04 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:08

Maroš Kondrót
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, dobré ráno. Podávam informáciu o prerokovaní návrhu predmetnej dohody.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1770 z 12. septembra 2019 pozmenil svoje rozhodnutie č. 932 z 18. apríla 2018 tak, že pridelil návrh na prerokovanie okrem výboru pre európske záležitosti, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti a požiadal o opätovné prerokovanie výboru, teda návrhu vo výbore. Uvedené výbory rokovali o návrhu nasledovne: ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 9. septembra 2019 a prijal uznesenie č. 699, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou CETA medzi Kanadou a Európskou úniou a jej členskými štátmi a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre európske záležitosti o návrhu rokoval 12. septembra 2019 a prijal uznesenie č. 188, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky tak isto vysloviť súhlas s dohodou CETA a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu rokoval 17. septembra 2019, avšak neprijal k predmetnému návrhu uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre hospodárske záležitosti na 90. schôdzi dňa 18. septembra 2019. Spoločná správa výborov ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené. Návrh stanoviska gestorského výboru vysloviť súhlas s prerokúvanou dohodou nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Predsedníčka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti zároveň určila za spoločného spravodajcu Maroša Kondróta a poverila ho, aby predložil predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

19.9.2019 o 9:08 hod.

Ing.

Maroš Kondrót

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 9:12

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pekné dobré ráno prajem, vážení páni. Momentálne tu teda dámy nie sú. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, oceňujem, že ste dnes prišli takto zavčas ráno medzi nás a práve s takouto dôležitou vecou, ako je nepochybne známa CETA a teda dohoda medzi Európskou úniou a Kanadou, ktorá nám otvára nové možnosti, pričom treba zdôrazniť, že táto dohoda sa nerodila ľahko. Pamätný je práve ten termín 21. september 2017, kedy konečne po dlhých rokovaniach vstúpila do platnosti takzvaná provizionálna časť a ktorá pomerne jasne ukazuje, že táto dohoda má mimoriadne pozitívne účinky na vzájomné obchodné vzťahy medzi Kanadou a členskými krajinami Európskej únie.
Som veľmi rád, že ste vo vašom vystúpení, pán minister, zdôraznili tie nepotvrdené obavy, ktoré do istej miery takmer na záver celého procesu túto zmluvu zablokovali. Mám na mysli predovšetkým výhrady zo strany Valónska, ale treba objektívne povedať aj zo strany Slovenskej republiky. A konkrétne najmä environmentálnych aktivistov, ktorí mali podľa nášho názoru istým spôsobom aj opodstatnené obavy, že by mohlo dôjsť k zneužívaniu tejto dohody na najmä ťažobné účely, čo sa teda počas týchto dvoch rokov nepreukázalo a my veríme tomu, že napriek drobným chybám, ktoré stále v tejto dohode vieme identifikovať a o ktorých veľmi otvorene rozprávala aj naša kolegyňa Anka Zemanová, aj na výbore pre európske záležitosti, kde ste na tieto reagovali, táto dohoda bude mať výrazne pozitívne účinky pre slovenské hospodárstvo. Nakoniec, vy ste to zdôraznili tiež, kedy oproti roku 2017 sa pozitívne saldo Slovenskej republiky voči Kanade zvýšilo o 20 miliónov eur, čo je síce nie vysoká, ale stále nie nezanedbateľná suma. My veríme tomu, že v takomto duchu bude naša, vzťah, obchodný vzťah ku Kanade pokračovať. Dlhodobo v DNA našej politickej strany aj nášho poslaneckého klubu je, že vždy je lepšie, keď strany, keď dve strany spolu obchodujú, a v tomto konkrétnom prípade teda Kanada a Európska únia, ako by mali viesť akékoľvek formy vojen. Z tohto uhľa pohľadu mne osobne práve CETA príde ako mimoriadne pozitívny príklad najmä pre našich priateľov v Spojených štátoch amerických, ktorí podobnú dohodu prerušili. Hovorím o slávnom TTIP. A ja verím tomu, že aj vďaka pozitívnemu príkladu, ktorý CETA prináša, a aj vďaka tomu, že táto dohoda už po týchto dvoch rokoch napriek tomu, že nebola ešte kompletne ratifikovaná, je úspešná, by mohla naštartovať pozitívne zmeny pri prerokúvaní podobných obchodných dohôd najmä teda s našimi najbližšími partnermi, za ktoré nepochybne považovať Spojené štáty americké môžme.
Keď už spomínam teda Spojené štáty americké, ďalší taký ten zásadný rozdiel je, že táto dohoda je v príkrom rozpore s tým, čo momentálne sledujeme zo strany americkej administratívy, a teda, že prechádzame skôr do režimu, kedy dochádza k snahe o protekcionizmus, kedy dochádza k snahe o formovanie istých obchodných vojen, a to smerom aj k Európskej únii, čo pochopiteľne nevidíme radi. A práve vďaka Cete môžme využiť príležitosť a túto dohodu predstaviť aj našim ostatným partnerom v zahraničí ako úspešný príklad a nasledovaniahodný príklad.
Ako ste správne spomenuli, 13 členských krajín už túto dohodu ratifikovalo a ja verím tomu, že dnešným dňom bude pri Slovensku svietiť 14 a že budeme tak isto zase pozitívnym príkladom pre ostatné krajiny Európskej únie a celý ratifikačný proces sa podľa možnosti ukončí v priebehu najbližších mesiacov, aby mohla zmluva a dohoda CETA podľa možnosti vstúpiť do platnosti v najkratšom možnom čase.
Keď ste spomínali, že na 98 % položiek bolo odstránené clo, tým by som chcel zdôrazniť, že vnímam Cetu možno len ako prvý krok k tomu, aby sme ešte viac možno liberalizovali vzájomný obchod a pri istej dobrej súhre okolností by sme mohli zájsť ešte ďalej, dokonca do režimu, ktorý dnes poznáme s niektorými nečlenskými krajinami Európskej únie, ako je napríklad Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko alebo Island. Som si istý, že toto je priestor, ktorý by sa nám mohol otvoriť práve po úspešnom príbehu, ktorým nepochybne pre nás CETA je.
Na záver môjho vystúpenia by som teda možno len rád poďakoval aj ministerstvu hospodárstva, osobitne aj vám, pán minister, že ste nabrali odvahu a prišli konečne s touto zmluvou na ratifikáciu sem do Národnej rady Slovenskej republiky. Kiež by sme podobný postup videli napríklad aj pri Bezpečnostnej a obrannej stratégii Slovenskej republiky. A tak isto by som chcel povedať, že vnímam veľmi pozitívne aj to, akým spôsobom sme aktívne pristúpili k rozhovorom s kanadskou stranou, pretože, ako som spomínal vo svojom príhovore, nie všetky otázky boli od samého začiatku úplne jasné. A tu možno ak by ste ešte v záverečnom slove, pán minister, mohli zdôrazniť, aby to odznelo aj tu v pléne Národnej rady, ocenili by sme, ak by ste, tak ako aj na eurovýbore, aj tu povedali pár slov k tomu, či sú ešte stále opodstatnené akékoľvek environmentálne obavy a obavy z toho, že by mohlo dôjsť nekontrolovateľnej ťažbe, alebo nie sú. A to uistenie, pokiaľ sme aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky, by pre nás mohlo znamenať, že túto dohodu náš poslanecký klub podporí.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

19.9.2019 o 9:12 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:18

Radoslav Pavelka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja len aby som upresnil, o čo sa vlastne jedná, čo si tu, Martin, naznačil. Vieme, že je tam dodatok k tejto zmluve, ktorý odkazuje na neplatný geologický zákon, pričom dnes nám platí geologický zákon schválený z roku 2007, ktorý nám vraví, že dobývanie rádioaktívnych nerastov a teda uránu je zakázané, pokiaľ obyvatelia každej dotknutej obce, v ktorej by mal geologický prieskum či ťažba rádioaktívnych nerastov prebiehať, v miestnom referende nevyslovia súhlas s takouto ťažbou. Problém je to, že keď v tomto zákone, teda, odkaz na neplatný zákon, ktorý môže spôsobovať problémy do budúcnosti, keďže potencionálny investor by sa mohol práve na tento zákon odvolávať. Nemyslím si, že možnože by bolo úsilím práve týchto firiem to nejak zneužívať, ale možnosť skôr rôznych, keď to mám povedať, nie špekulantov, ale možno niekoho, kto by chcel vyvolať nejaký súdny spor či arbitráž, a takto by mohli vzniknúť v Slovenskej republike úplne zbytočné škody, ktorým by sa dalo predchádzať, keby tam tento zákon bol uvedený na pravú mieru. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.9.2019 o 9:18 hod.

Mgr.

Radoslav Pavelka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video