51. schôdza

15.10.2019 - 29.10.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 10:04 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:30

Peter Marček
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Marčeka a Dušana Muňka k vládnemu zákonu, návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1615).
1. V čl. 1 sa za bod 55 vkladá nový bod č. 56, ktorý znie:
„56. V § 171 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety:
V prípade konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. b) a c) je úrad povinný doručiť oznámenie o začatí konania
kontrolovanému do 10 dní odo dňa doručenia podnetu. Ak úrad nedoručí oznámenie o začatí konania kontrolovanému v lehote podľa predošlej vety, lehota na
vydanie rozhodnutia podľa § 175 ods. 5 sa kráti o dobu omeškania s doručením oznámenia o začatí konania kontrolovanému. Ak úrad rozhodnutím zastaví konanie a preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) týkajúce sa toho istého verejného obstarávania môže začať do 10 dní odo dňa vydania rozhodnutia o vystavení konania.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 56 vkladá nový bod 57, ktorý znie:
„57. V § 172 ods. 2 znie:
„(2) Výška kaucie pri podaní námietok je 1 % z predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej však 2 000 eur a najviac 50 000 eur.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 57 vkladá nový bod 58, ktorý znie:
„58. V § 173 ods. 3 druhej vete sa slová „od vydania rozhodnutia o prerušení konania“ nahrádzajú slovami „od doručenia rozhodnutia o prerušení konania
kontrolovanému“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bod 58 znie:
„58. V § 173 ods. 4 poslednej vete sa slová „Od vydania rozhodnutia o prerušení konania“ nahrádzajú slovami „Od doručenia rozhodnutia o prerušení konania kontrolovanému“ a na konci sa pripája táto veta: „Úrad je oprávnený vydať rozhodnutie o prerušení konania z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie v originály v prípade, ak úrad v rozhodnutí o prerušení konania identifikuje konkrétny doklad, ktorý mal byt' súčasťou kompletnej dokumentácie a jeho predloženie je nevyhnutné pre účely riadneho preskúmania úkonov kontrolovaného.“
5. V čl. I sa za bod 59 vkladá nový bod 60, ktorý znie:
„60. V § 173 ods. 13 druhej vete sa slová „od vydania výzvy podľa prvej vety“ nahrádzajú slovami „od doručenia výzvy podľa prvej vety kontrolovanému“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 65 vkladá nový bod 66, ktorý znie:
66. V § 175 ods. 6 znie:
„(6) Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok nevydá rozhodnutie v lehote podľa ods. 5, predpokladá sa, že vydal
rozhodnutie, ktorým námietky zamietol, a že proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň odo dňa uplynutia lehoty podľa ods. 5 a za deň doručenia odvolania sa v tomto prípade považuje štvrtý deň odo dňa uplynutia lehoty podľa paragrafu ods. 5. Ak úrad v konaní a preskúmanie úkonov dňa uplynutia lehoty podľa ods. 5, teda ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c), ktoré sa začína doručením oznámenia o začatí konania kontrolovanému a podľa § 169 ods. 2, ktoré sa začína doručením podnetu, nevydá rozhodnutie v lehote podľa paragrafu ods. 5 a ak úrad v konaní o preskúmanie podnetu nevydá rozhodnutie v lehote podľa, ak úrad v konaní preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. b) a c), ktoré sa začína doručením oznámenia o začatí konania kontrolovanému, nedoručil oznámenie o začatí konania kontrolovanému v lehote podľa § 171 ods. 4 a ani v lehote na vydanie rozhodnutia podľa ods. 5, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. o), a až proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie; za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň odo dňa uplynutia lehoty podľa ods. 5 a za deň doručenia odvolania sa v tomto prípade považuje štvrtý deň odo dňa uplynutia lehoty podľa ods. 5.
Podľa predchádzajúcich viet sa nepostupuje, ak sa úrad spojil na spoločné konanie, konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 171 ods. 7. Úrad zverejní informáciu o poslednom dni lehoty podľa ods. 5 v profile kontrolovaného, pričom v
prípade, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. b) a c) nedoručil oznámenie o začatí konania kontrolovanému v lehote podľa § 171 ods. 4 a ani v lehote na vydanie rozhodnutia podľa ods. 5, sa za posledný deň lehoty podľa ods. 5 považuje tridsiaty deň odo dňa uplynutia lehoty na doručenie oznámenia o začatí konania kontrolovanému podľa § 171 ods. 4 a ak ide o postup podľa prvej a druhej vety, úrad zverejní v profile kontrolovaného aj informáciu o vydaní rozhodnutia a podaní odvolania podľa prvej vety.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bod 66 znie:
„66. V § 176 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety:
Úrad uloží navrhovateľovi, ktorý podal zjavne nedôvodné námietky alebo vzal späť podané námietky, povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úradu v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska alebo znaleckého posudku. O výške náhrady trov konania rozhodne úrad v rozhodnutí o námietkach. Ak sa konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 3 a 4 začalo na základe podnetu osoby, ktorá nebola oprávnená podať námietky, a úrad rozhodnutím zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. o), úrad tejto osobe uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úradu v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska alebo znaleckého posudku. O výške náhrady trov konania rozhodne úrad v rozhodnutí o zastavení konania podľa § 174 ods. 1 písm. o).“
Skončil som, ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 9:30 hod.

Peter Marček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:41

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Dohoda o strategickom partnerstve predstavuje moderný základ pre rozvíjanie vzťahov medzi Európskou úniou a Japonskom a jej komplexným rámcom na podporu politickej a odvetvovej spolupráce vo viac ako 40 oblastiach, v oblasti energetickej bezpečnosti, v oblasti ochrany osobných údajov, ochrany klímy alebo priemyselnej spolupráce.
Cieľom dohody je zintenzívniť bilaterálnu spoluprácu medzi oboma stranami a docieliť koordináciu vybraných diplomatických aktivít voči tretím krajinám na pôde medzinárodných organizácií.
Za Slovenskú republiku bola dohoda podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii Petrom Javorčíkom dňa 4. júla 2018 v Bruseli. Slávnostný podpis dohody medzi Európskou úniou a Japonskom sa uskutočnil na okraji samitu Európska únia - Japonsko dňa 17. júla 2018 v Tokiu. V mene EÚ dohodou podpísal predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Komisie Jean-Claude Juncker, za Japonsko dohodu podpísal predseda vlády Šinzó Abe.
Vnútroštátna procedúra bola k dnešnému dňu ukončená v ôsmich členských krajinách a predkladaná dohoda je tzv. zmiešanou úniovou zmluvou, to znamená zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a tretia krajina, v tomto prípade Japonsko, na strane druhej. Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) ústavy, ústavy, vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentkou Slovenskej republiky.
Ctený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu, a teda vyslovenie súhlasu s touto dohodou, keďže je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 9:41 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:43

Ladislav Andreánsky
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal správu o prerokovaní tlače 1657 vo výboroch.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s dohodou na prerokovanie výboru pre európske záležitosti a ústavnoprávnemu výboru. Zároveň určil, aby výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor podal Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 715 a výbor pre európske záležitosti uznesením č. 190 odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor schválil uznesením č. 196 spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch (tlač 1657a).
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zároveň ma výbor určil za spravodajcu výboru.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 9:43 hod.

MUDr.

Ladislav Andreánsky

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:46

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Dobrý deň prajem. Vážená pani predkladateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, k minimálnym dôchodkom.
Pokiaľ ide o minimálne dôchodky, ktoré boli zavedené, ak sa nemyslí..., nemýlim, od roku 2015, môj názor je, že je čo opravovať z pohľadu toto dôležitého prvku zákona o sociálnom poistení. Kto si spomenie alebo kto si vyhľadá v archívoch, tak si nájde, že moja kritika v tom čase bola najmä voči nastaveniu minimálnych dôchodkov voči sporiteľom, kde to krátenie, ktoré tam jednoducho máme v zákone, ja nepovažujem za správne. Minimálny dôchodok má, samozrejme, v prvom rade funkciu sociálnu, je to fakticky, fakticky, fakticky dávka, ktorou štát dopláca k starobnému dôchodku tak, ako je vypočítaný podľa zákona o sociálnom poistení, a cieľom minimálneho dôchodku bolo, keď bol zavedený, napríklad aj to, aby poberateľ dôchodku, ktorý si skutočne odpracoval najmenej 30 tých tzv. kvalifikovaných rokov, nebol nedôstojným spôsobom nútený vybavovať si dávku v hmotnej núdzi, aby aj z hľadiska akejsi spravodlivosti vzhľadom na ten počet odpracovaných rokov nebol hádzaný v úvodzovkách do jedného vreca s tými, ktorí možno celý život nepracovali a sú na dávkach. Takže je možné mať výhrady, samozrejme, je možné mať výhrady aj k samotnému nastaveniu parametrickému sumy minimálneho dôchodku.
Vy, váš návrh vlastne veľmi výrazným spôsobom vylepšuje tú základnú štartovaciu sumu minimálneho dôchodku namiesto doterajšej logiky 1,36-násobok sumy životného minima, pri tých 30 kvalifikovaných rokoch to bude 33 % priemernej mzdy, čo, samozrejme, je jednak viac, ale jednak, jednak si treba uvedomiť aj to, že v tých ďalších rokoch postupne potom ten medziročný nárast nebude skromne na základe rastu životného minima, ktoré je naviazané vlastne na rast cien, na infláciu, ale bude na základe rastu priemernej mzdy.
Filozoficky je to trošku možno rozporné, pretože keď si napríklad vezmeme, ako je nastavená valorizácia dôchodkov, tak tá je nastavená vzhľadom na rast cien, na infláciu. Takže dôchodky ako také, medziročne priznané dôchodky nám rastú o rast cien, o infláciu, samozrejme, je tam tá klauzula, že minimálne to musia byť 2 % ročne, ale minimálne dôchodky budú rásť prudšie. Čiže ja sa nechcem tváriť, že som hrozný purista, že všetko to musí mať jednu logiku, ale čoho je veľa, toho je veľa. Keď sa pozriete na systém sociálneho poistenia, tak každý pes iná ves, doslova. Jednoducho tam sa tá koncepčnosť úplne stráca.
A druhý, druhý dôležitý moment, ktorý chcem vlastne zvýrazniť. Minimálny dôchodok, na ne je nárok vtedy, keď má niekto tých 30 kvalifikovaných rokov. Kolegyne, kolegovia, to je pomerne komplikovaná téma, ale skúsim čo najjednoduchšie trošku priblížiť. Ten kvalifikovaný rok, to je taký rok, kedy som platil ako občan odvody zo mzdy alebo vymeriavacieho základu vo výške najmenej 24,1 % vtedy zistenej priemernej mzdy. Čiže pre vašu názornosť, ak je priemerná mzda zaokrúhlene 1 000 eur, tak ja musím zarábať aspoň 241 eur na to, aby sa mi toto obdobie uznalo pre priznanie minimálneho dôchodku. Za súčasného stavu predstavte si, fakt si predstavte, zarábam 241 eur, keď takýchto rokov hypoteticky, keby všetko bolo zastabilizované, platy nerastú, všetko je stále rovnaké historicky, zarábam 241 eur mesačne, mne bude priznaný minimálny dôchodok a ten, budem to hovoriť na základe roka 2020 (zaznievanie gongu), ku ktorému sa blížime, ten potom vychádza na 285 eur mesačne. Ešte raz. Zarábam 241 eur mesačne, zarábam takto 30 rokov, čiže nie tých modelových 40, ktoré obvykle používame pri nejakom príklade, že ako ti vyjde dôchodok, ak si pracoval 40 rokov, tak ti vyjde dôchodok približne vo výške polovice tvojej mzdy. Čiže keby som niekomu vysvetľoval, že ako mu, ako mu vyjde dôchodok a snažil by som sa byť vo svojej reči čo naj..., najprimitívnejší alebo vysvetliť čo najjednoduchšie, tak by som mu povedal. Ak zarábaš 800 eur hrubého a budeš zarábať takto 40 rokov, tak ti vyjde dôchodok približne 400 eur. Hej? Čiže z 800 eur hrubého, ak zarábaš, tak môžeš očakávať, keď budeš vlastne celý život pracovať, že dostaneš dôchodok 400 eur. Z 800 eur mzdy 400-eurový dôchodok.
A teraz ešte raz sa vrátim k tomu, s čím som začal. Ak niekto zarába 241 eur, a nie celý život, ale 30 rokov takto bude zarábať, ďalších 10 rokov pracovať nebude, bude možno dobrovoľne nezamestnaný, tak pri 241 eurách hrubej mzdy bude mať dôchodok 285 eur. Ešte raz, ten, kto zarábal 800, bude mať 400 a ten, kto zarábal 241, čiže trikrát menej, nebude mať 120-eurový dôchodok, čiže polovica tej svojej mzdy, ale bude mať 285. Čiže vlastne ešte viac ako hrubú mzdu, ktorú zarábal, keď pracoval. No v tom je určitý paradox nastavenia minimálnych dôchodkov, ale dobre, vieme o tom, lebo solidarita, lebo skrátka oceňujeme, že ten občan, ktorý síce zarába len 241 eur, 30 rokov pracoval, žiadne dávky od štátu nepýtal, nejaké dane, odvody zrejme zaplatil do systému, tak dobre, zhodli sme sa na tom v roku 2015, bude mať nárok na minimálny dôchodok, ktorý bude vlastne vyšší ako jeho predchádzajúca mzda.
Ja len upozorňujem na to, že ten princíp solidarity pri minimálnych dôchodkoch už teraz vyvoláva takýto efekt. No a viete, možno sú tu medzi nami ľudia, no nie v tejto snemovni, ale niekde na Slovensku, ktorí možno na toto stavajú, úmyselne si nastavia výšku svojich príjmov na úroveň tých 241 eur s tým, že vedia, že ich dôchodok nebude nejaký zázračný, ale bude vlastne lepší ako ten odvod fakticky, ktorý tomu štátu dali. Lebo jedna vec je, či ste naozaj pod tlakom životnej situácie a zarábate málo, a druhá vec je, že je tu skupina ľudí, ktorí si to takzvane vedia nastaviť. No a to je teda súčasný stav. Vy navrhujete, aby výška minimálneho dôchodku bola 33 % priemernej mzdy, to znamená niekde na úrovni 330, 340, 350. Samozrejme, medziročne tá priemerná mzda stúpa, čiže ten, kto zarába 240 eur, bude mať 330-eurový dôchodok, čiže tie nožnice pozitívne, samozrejme, sa ešte zvýšia, ale teda výrazným spôsobom sa zvýši ten rozmer solidarity, to je na jednej strane fajn, lebo sme solidárni k tým, ktorí málo zarábajú, ale na druhej strane je to zneužiteľné. Uteká mi čas, ako vidím, to ma mrzí, takže toto, na toto som chcel upozorniť.
Ďalšia vec sú finančné dopady. Na výbore sme si to prešli, nemám čas to komentovať podrobnejšie. Na výbore sme dostali informáciu, že takto nastavený minimálny dôchodok sa bude týkať skoro 250-tisíc dôchodcov, čo je zaujímavé, zaujímavo vysoké číslo, keďže poberateľov dôchodku je niečo vyše milióna, čo je možno až šokujúce, aká je úroveň dôchodkov, keď takáto obrovská skupina dôchodcov spadne do pásma minimálneho dôchodku.
Ďalší rozmer to ale však má, koľko to bude stáť štát, lebo štát vlastne dopláca tú sumu na tie minimálne dôchodky, no štát to má stáť 150 mil. ročne. Prosím pekne, niežeby som dôchodcom nedoprial, ale boli, boli im dopriate dvojité, zdvojnásobené vianočné dôchodky, bolo im dopriate to, že sa vlastne zastabilizoval, zastropoval dôchodkový vek, bola im nedávno dopriata, im dopriata tá valorizácia najmenej na výške 2 %, tak doprajme dôchodcom všetko možné, ale, ale predsa trošku musíme skúmať, aké to má dopady aj na verejné financie.
Toto je ďalšia sekera, 150 mil. euro ročne, ktorú nechávate vlastne ďalšej vláde.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 9:46 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:56

Irén Sárközy
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Minimálny dôchodok je legitímny inštitút v dôchodkovom systéme. Vychádza z logiky, že ak niekto pracoval dostatočný počet rokov počas svojej kariéry, tak by nemal spadnúť do hmotnej núdze, ale aby mal nárok na priemer..., primeraný dôchodok. To dáva zmysel, súhlasím. Veď ak niekto pracoval celý život aj za nízku sumu, tak by sa k nemu štát nemal otočiť chrbtom.
Ale ak je inštitút minimálneho dôchodku nastavený dobre, tak podporuje v ľuďoch dobré vlastnosti, ako je usilovnosť, pracovitosť či svedomitosť, ale ak sa nastaví zle, tak môže viesť k morálnemu hazardu a namiesto podpory usilovnosti môže ľudí viesť k lenivosti, k obchádzaniu systému a spoliehaniu sa na to, že sa štát postará, aj keď celý..., si to človek svojou snahou nezaslúži. A možnože takéto črty má aj tento návrh, čo máme na stole. Väčšina ľudí dnes ide do dôchodku aspoň so 44 rokmi dôchodkového poistenia, priemerný dôchodok je dnes na úrovni 460 eur a mediánový okolo 433.
Ak sa prijme predložený návrh, tak minimálny dôchodok za 44 kvalifikovaných rokov sa od roku 2021 zvýši približne na 428 eur, čo je takmer to isté, čo je dnešný medián. Budú ľudia potom motivovaní platiť vyššie odvody? Nie. Budú motivovaní platiť odvody čo najnižšie a obchádzať systém? Asi áno.
Argumentuje sa tu, že ak niekto poctivo pracoval aspoň 30 rokov, mal by dostať dôchodok aspoň vo výške tretiny priemernej mzdy. Ale bavíme sa o tom, kto pracoval poctivo? Veď rovnaký minimálny dôchodok vyjde aj tomu, čo pracoval 30 rokov 8 hodín denne za nízku mzdu niekde za pásmom, aj inému, ktorý možno pracoval len dve hodiny denne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.10.2019 o 9:56 hod.

Ing. JUDr.

Irén Sárközy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58

Tibor Bernaťák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Chcem poďakovať pánovi poslancovi Mihálovi, myslím, že také rozumné a triezve zhodnotenie, samozrejme, z pohľadu z opozičného politika. Súhlasím s tým, čo aj hovoril, treba si ale naozaj povedať, že dôchodcovia, dneska minimálny dôchodok je 278,90 eur, ak si dobre pamätám, čo je naozaj smiešna suma, malá suma, dôchodcovia sa častokrát rozhodujú, či si kúpia lieky, alebo si lieky nekúpia, pretože im to nevychádza, čiže preto z nášho pohľadu v prvom rade je potrebné zdôrazniť ten sociálny aspekt ako, ako iné, toto v prvom rade.
Ďalej chcem povedať, že dneska máme rok 2019, čiže pobavme sa o tom, kto vlastne pracoval 30 rokov, koho sa to hlavne týka, to sú ľudia, ktorí pracovali do roku 1989, čiže do Nežnej revolúcie. V čase pred Nežnou revolúciou, teda predpokladám, že nejaké veľké možnosti špekulovania neboli, tí ľudia často pracovali naozaj za nízke sumy, pracovali vlastne do roku 1989, čiže tých sa to týka najviac a tým by sme mali takisto nejakým spôsobom za to, čo tu vybudovali, ich trošku oceniť. A myslím si, že zvýšenie minimálneho dôchodku, aj ako to bolo spomínané tej, tej báze, tých 250-tisíc dôchodcov, u mňa si to zaslúži, lebo je to naozaj veľmi veľká masa.
A viete, zopár špekulantov možno v tom čase bolo, ale dovolím si povedať, že naozaj dôchodcovia, ľudia, ktorí vytvárali hodnoty, z ktorých žijeme doteraz, si zaslúžia vyššie dôchodky.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.10.2019 o 9:58 hod.

JUDr.

Tibor Bernaťák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:00

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky. Pani Sárközyová vlastne potvrdila, alebo teda vyjadrila fakticky súhlasné stanovisko s tým, čo som ja povedal. Upozorňujem teda na to, že je otázka spravodlivosti a zmiery solidarity pri takomto nastavení.
Ale súhlasím aj s vami, pán Bernaťák, ja súhlasím aj s tým, že tie nízke dôchodky sú problémom najmä tej najstaršej generácie dôchodcov, ktorí máju dnes 70-80 rokov a gro tej pracovnej kariéry mali v čase, kedy skrátka tie platy boli naozaj nízke, a týmto určite chceme dopriať. Aj keď teda má to stáť tých 150 mil., nie, nie vždy treba pozerať na svet očami rozpočtu, ale očami toho, ako to vnímajú tí ľudia, ktorých sa to týka. Takže z tohto pohľadu vlastne súhlasím aj s vami, hľadajme riešenia.
Len ja sa znovu vraciam k tomu rozmeru špekulatívnosti, viete, ja robím prednášky pre ľudí a by ste neverili, koľko spoločníkov vo firmách, bohatých ľudí, sa ma pýta, ako si majú teda nastaviť ten svoj plat v tej svoje firme, aby im vychádzal ten minimálny dôchodok. Nuž a keď sa ma raz pýtajú, tak im ja aj odpovedám, 290 eur budete mať minimálny dôchodok, neverili by ste, koľko ľudí to naozaj dnes zaujíma, a stačilo by sa pozrieť do Sociálnej poisťovne, máme tu pána poslanca Vážneho, ktorý by to vedel potvrdiť, koľko ľudí je v takomto príjmovom pásme. A zistíte si, že prečo.
Čiže ja varujem pred takýmto nastavením.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.10.2019 o 10:00 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 10:02

Magdaléna Kuciaňová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja oceňujem každé jedno vystúpenie, ktoré tu zaznelo, samozrejme, z jednej aj z druhej strany, ale je treba vnímať práve tento návrh zákona z toho najväčšieho záberu na sociálny aspekt osôb, ktorí pracovali pred tými 70 rokmi či koľkými rokmi, alebo pred rokom ’89, pardon, a majú dnes nejak okolo 70 či 60 rokov, 65, pretože nie často mohli objektívne ovplyvniť aj svoju výšku odvodov. To je zatiaľ všetko z mojej strany.
Dovoľte mi, aby som aj napriek tomu ešte predložila pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1644). Najsamprv krátke odôvodnenie.
Navrhuje sa posunutie účinnosti predmetného zákona o jeden kalendárny rok skôr, t. j. už od 1 .januára 2020, nakoľko máme zato, že je potrebné už aj v roku 2020 reflektovať na zachovanie, resp. zvýšenie životnej úrovne poberateľov minimálneho dôchodku s ohľadom na výraznejší medziročný rast priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky a s tým spojené zvyšovanie priemerných spotrebiteľských cien.
A teraz konkrétne zmena:
V čl. II sa číslovka „2021“ nahrádza číslovkou „2020“.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

17.10.2019 o 10:02 hod.

JUDr.

Magdaléna Kuciaňová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10:04

Ľubomír Vážny
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. K tomuto pozmeňujúcemu návrhu chcem zdôrazniť a ešte raz zdôrazňujem, že nespochybňujem ambíciu predkladateľa, a tiež nespochybňujem tento zákon ako taký. Jeho ambícia je zvýšiť nízke dôchodky a vôbec k tomuto meritu nevstupujem, nespochybňujem potrebu tohto zvýšenia, ale technicky, to nie je možné zrealizovať.
Technicky to nie je možné zrealizovať preto, lebo zákon je postavený tak, že Sociálna poisťovňa musí verifikovať údaje, ktoré nemá. Jedná sa, čiže my nemáme v systémoch potrebné údaje, aby sme vedeli zistiť, ani informácie, aby sme vedeli zistiť, ktorý dôchodca má nárok a ktorý nemá nárok. Jedna sa asi o 165-tisíc dôchodkov, ktoré sme odhadli. My musíme spracovať výzvy na 165-tisíc dôchodcov, ktorí nám musia verifikovať niektoré údaje, tak je tento zákon postavený. My ich musíme odobriť a až potom môžme začať vyplácať, čiže je nereálne, aby sme toto vedeli urobiť od 1. 1. 2020, čo je ambíciou tohto zá..., tohto pozmeňujúceho návrhu.
A ešte raz zdôrazňujem, nespochybňujem ambíciu zákona, nespochybňujem ambíciu predkladateľa, nespochybňujem potrebu, že to treba urobiť, dokonca zdôrazňujem, že nespochybňujem ani politický aspekt tohto celého problému, len som tu aj ako riaditeľ Sociálnej poisťovne a vecne a technicky pri takto konštruovanom zákone to nie je možné. My musíme zistiť súbeh, či nemajú iný príjem a tak ďalej, to jednoducho ten zákon je postavený, veríte, tak, že máme veľa roboty s tým a nebudeme to vládať zrealizovať. Ledva to budeme vládať zrealizovať od toho roku 2021 a bez prijatia prechodných ustanovení to tiež nebudeme vedieť zrealizovať ani od roku 2021. Čiže je to problematické a nebude sa to dať zrealizovať, to je všetko, čo chcem povedať.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

17.10.2019 o 10:04 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:04

Radovan Baláž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V krátkosti, vážení kolegovia, vážené kolegyne, s účinnosťou od 1. 1. 2019 bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút príspevok na rekreáciu zamestnancov v takom rozsahu, že tí zamestnanci, ktorí majú pracovný pomer u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov nepretržite, tak na ich žiadosť sú povinní poskytnúť mu takýto rekreačný poukaz tí zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Ostatní zamestnávatelia, ktorí patria pod túto hranicu, nemusia svojim zamestnancom tento príspevok poskytnúť, aj keď budú o to žiadať.
Touto, týmto návrhom, ktorý dneska predkladáme, chceme zrušiť tú podmienku, ktorá sa týka veľkosti zamestnávateľa, to znamená, každý zamestnávateľ bez ohľadu na to, aký je veľký, bude musieť vyhovieť svojmu zamestnancovi za tých istých podmienok, ktoré sú už v súčasnosti stanovené v tomto zákone. Čiže všetky ostatné podmienky, ktoré v tom zákone sú, a to je to, že pracovný pomer musí trvať najmenej 24 mesiacov nepretržite, aj ten pomer príspevku zamestnanca zamestnávateľovi vo výške 55 % k 45 zostáva nezmenené, čiže jedinú vec, ktorú v tomto zákone meníme, je oblasť alebo množina zamestnávateľov, ktorých sa to bude týkať, a nebude tam stanovená žiadna podmienka, ktorá sa týka veľkosti zamestnávateľa.
Ďakujem, zatiaľ je to všetko z mojej strany.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 10:04 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video