51. schôdza

15.10.2019 - 29.10.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

17.10.2019 o 11:44 hod.

Ing.

Eva Antošová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:41

Radovan Baláž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Shahzad, začnem vami, vy ste sa tam zamerali na ten pozmeňujúci návrh, ktorý bude podaný, a nechceme meniť ten spôsob ohľadom tej materskej, rodičovskej dovolenky, pretože vtedy dostáva, keď je mamička na materskej alebo rodičovskej dostáva príspevok zo Sociálnej poisťovne, nedostáva od zamestnávateľa. Čiže z tohto dôvodu nám príde trošku nelogické, ak je platená zo štátu, nazvime to tak, tak prečo by mala poberať výhody aj od svojho zamestnávateľa, keď v podstate jej, nazveme to príspevok, dáva štát prostredníctvom svojich organizácií.
A, pán kolega Mihál, k tým daniam, súhlasím s vami. Je to na veľmi širokú diskusiu. Ja dúfam, že v budúcom volebnom období takáto diskusia prebehne naprieč všetkými politickými stranami, aby tu bol stabilný daňový systém, ktorý bude spravodlivý aj voči tým, ktorých sa to bude týkať, aj tých, ktorí budú poberať. My si tiež myslíme, že treba sa zamerať aj na tých, ktorí sú veľkí a bohatí, napr. banky a bankový odvod, pretože dobre vieme, že bankový sektor ako jediný z finančného sektoru ako takého, koniec koncov sme mali na poslednom výbore pre financie a rozpočet správu Národnej banky za prvý polrok a tam jasne bolo deklarované, že banky každý rok zvyšujú svoju ziskovosť jednoducho a narastajú ich tržby, zvyšujú poplatky. Tak si myslíme, že by tie peniaze nemali odchádzať do cudziny, pretože všetky banky sú v zahraničných rukách, a mali by zostať na Slovensku. Preto aj ten zámer, ktorým chceme presadiť, aby bankový odvod bol zachovaný aj po roku 2020, naďalej pretrval.
A určite by sme sa mali zamerať aj na tie spoločnosti, ktoré tie peniaze majú a jednoducho musíme nájsť spôsob a systém, ako tie peniaze zamedziť, ako tie peniaze dostať a nechať ich na Slovensku, keď tu na Slovensku tie obraty, tržby vznikajú.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.10.2019 o 11:41 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:44

Eva Antošová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračovala v druhom čítaní v mojom návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 93/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Vážení prítomní, argumenty, prečo zrušiť kožušinové chovy sú, myslím, jasné. Nezmyselné usmrcovanie zvierat kvôli kožušinovému biznisu je naozaj kruté, nehumánne a neetické. Keď si vezmeme, iba v skratke chcem zhrnúť tie argumenty, keď si vezmeme, že na jeden kožuch treba zabiť napríklad 60 zajacov, 40 líšok alebo 120 činčíl, nehovoriac o podmienkach, v akých zvieratá žijú, tak si myslím, že viac k tomu ani hovoriť veľmi netreba.
Chcela by som ešte ozrejmiť, že v našom zákone sa tento zákaz týka najmä zajacov, líšiek, líšky, činčily a norky. Chcela by som zároveň ubezpečiť, že zákaz sa netýka drobnochovateľov, ktorí chovajú králiky na vlastnú spotrebu, a ani chovateľov, ktorí chovajú králiky prioritne na mäso. Tá druhotná surovina, akou je kožušina, je úplne v poriadku a myslím si, že takto by každý gazda sa mal aj správať a nie je to teda protizákonné.
Chcela by som ale povedať ešte jednu skutočnosť, ktorá sa odohrala medzi prvým a druhým čítaním, a to je, si myslím, dosť značná sila petície, ktorú podpísalo viac ako 80-tisíc ľudí. Podotýkam, že je to druhá najväčšia petícia po amnestiách, a vidíme, že je tu teda silný verejný tlak na to, aby sme tento zákon schválili. Preto si myslím, že poslanci, kolegovia podporia tento návrh zákona a zaradíme sa tak medzi vyspelé štáty, akými sú napr. Rakúsko, Dánsko, Belgicko, Holandsko, Nórsko, ale aj Česká republika.
Zároveň, pán predseda, sa budem hlásiť do rozpravy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.10.2019 o 11:44 hod.

Ing.

Eva Antošová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:47

Ján Kvorka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada uznesením č. 2017 z 25. septembra 2019 pridelila návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evky Antošovej na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh pridelený, neoznámili v účinnej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 744 z 8. októbra 2019 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 318 z 9. októbra 2019 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru udelené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade návrh poslankyne Evky Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného poslaneckého návrhu vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 319 z 9. októbra 2019. V citovanom uznesení výborov poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výbor a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81, ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

17.10.2019 o 11:47 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:50

Eva Antošová

Vystúpenie v rozprave 11:51

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, milí občania, hlavne tí, ktorí sa pripojili k petícii za vyslovenie zákazu chovu kožušinových zvierat na Slovensku, strana Sloboda a Solidarita sa taktiež pripája k tomuto, k tomuto zákonu, k tomuto zákazu a sme od prvej chvíli komunikovali s navrhovateľkou zákona s pani poslankyňou Antošovou s tým, že bola snaha doladiť, vyladiť zákon, ktorý bol predložený v prvom čítaní. Som rada, že sa navrhovateľka popasovala s naším, s našou, s mojou pripomienkou a prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu na výbore, ktorý bol schválený. Bolo upravené to paragrafové znenie a v podstate tak obdobne, ako, ako som ho navrhovala, aby bolo upravené. Týmto návrhom zákona sa ustanovuje, že na území Slovenskej republiky bude zákaz chovu kožušinových zvierat a králikov, ako aj zákaz ich usmrcovania výlučne alebo prevažne na účely produkcie kožušín. Mnohé krajiny Európskej únii už takýto zákaz majú.
Avšak v našej právnej úprave, ak bude schválená, bude umožnený chov hospodársky, farmový chov králikov primárne na mäso. Kožušina bude ako vedľajším, vedľajším produktom, ktorý je, samozrejme, možné a správne spracovať na všetky podoby, ktoré sa dá využiť.
Práve s týmto bodom by som ešte rada ja sa trošku doplnila, pretože súčasná legislatíva po prijatí novely zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorou boli zrušené všetky vyhlášky a nahradené vyhláškami, ktoré ustanovujú podrobnosti o minimálnych požiadavkách na chov iných hospodárskych zvierat, napr. ošípaných, koní, ovcí a ďalších zvierat, hovädzieho dobytku a podobne, tak kožušinové zvieratá sú v súčasnosti upravené vo vyhláške č. 178/2012. Je to vyhláška ministerstva pôdohospodárstva o identifikácii a podmienkach farmového chovu zvierat. V prílohe tejto vyhlášky je napríklad v prílohe č. 3, kde sa ustanovujú minimálne požiadavky na koterce pre zajaca poľného a jednotlivé druhy kožušinovej zveri, to sú tie, ktoré ideme teraz zákonom zakázať čiže sú tam explicitne vymenované: zajac poľný, líška hrdzavá, nutria, činčila, norok, fretka. Tým, že vlastne teraz ak bude zákon schválený, tak samozrejme aj bude potrebné, potrebné upraviť túto vyhlášku po dobu aj prechodného obdobia, ktoré je navrhované trošku predĺžiť v rámci... Trošku... O dosť, 5 rokov prechodné obdobie pre existujúce chovy. V podstate, čo sa týka týchto chovov, sú to chovy norka, z nutrie, a teda králikov, ktoré možno sú aj na kožušiny, to nevieme, ale teda sú to evidované, evidované chovy.
Ďalšia príloha tejto vyhlášky sú napríklad minimálne požiadavky na ustajnenie pernatej zveri, to je hus divá, morka divá, jarabica, bažant. Avšak čo sa týka podmienok chovu králikov, tie nie sú upravené. A, žiaľ, nie sú upravené ani v nejakej európskej legislatíve, ktorá ustanovuje tiež pre niektoré druhy hospodárskych zvierat prísne normy, podmienky pre tzv. welfare, to znamená, dobré životné podmienky, právo na vodu, na starostlivosť a na prístup ku krmivu. Avšak pre králika takéto minimálne normy na rozmery kotercov nie sú.
Takže ja, môj pozmeňovací návrh sa týka maličkej zmeny, ktorá by vlastne v prechodných a ustanov..., a v spoločných ustanoveniach by sa dopĺňal, že podmienky o chove králikov a o minimálnych normách na ochranu králikov ustanoví všeobecne záväzný predpis, čiže vyhláška, ktorú ministerstvo vydá, resp. alebo doplní, to už bude zvážení, do ktorej, do ktorej, v ktorej vyhláške to spraví, či novou vyhláškou, alebo upraví vyhláškou 178/2012 samostatnou prílohou, kde tieto minimálne požiadavky na chov králikov budú ustanovené. V súčasnosti sú evidované rôzne farmové chovy pre králikov, prevažne sú to chovy na mäso, čiže pre chov brojlerových králikov. A tým, že králičie mäso je veľmi zdravé a čoraz viacej propagované, si myslím, že je potrebné, aby bolo možné aj vykonávať zo strany štátnej veterinárnej správy kontroly. Nie je to len môj výmysel, s týmto sa zapodievala aj, aj, zapodieval sa aj Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskeho parlamentu, ktorý v podstate má analýzu aj opis toho, že keď nie sú dodržiavané primerané normy pre chov králika, tak tento stiesne..., nejak sties..., prípadne stiesnený priestor, stres a podobne, dochádza k vzájomnému napádaniu a vyskytuje sa to, samozrejme, pri rôznych problémoch a napríklad aj angorských králikoch, ktoré sa nechovajú na kožušinu, ale chovajú sa na vlnu. Čiže aj keď na Slovensku nie je, neviem o tom, žeby takýto chov bol, ale neznamená to, že do budúcnosti nie je možné.
Čiže bola by som veľmi rada, keď už vlastne pristupujeme ozaj k takému významnému kroku pre charakter našej spoločnosti, že sa hlásime k vyššej etike, že chceme sa prihlásiť k tomu, že na Slovensku nebude možný chov kožušinových zvierat s účelom na kožušiny, tak mali by sme sa postarať o tie zvieratá, ktoré majú túto kožušinu, a bude sa to týkať, samozrejme, možnože rozdielne bude to na ministerstve pre farmové chovy alebo, ale aj pre chovy pre domácu spotrebu pre domáce chovy, aby aj tam možno, neviem, aká je tam prax, ale určite odborníci na ministerstve to budú vedieť vyhodnotiť, či bude potrebné aj pre tieto chovy to upraviť.
Takže teraz dovoľte, aby som prečítala môj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k návrhu zákona poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 1583).
V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
1. V § 53 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j) chove králikov a o minimálnych normách na ochranu králikov.“
Nasledujúci bod a primerane prečísluje.
Na záver by som ešte chcela naozaj aj apelovať na štátnu veterinárnu správu, aby sa intenzívne venovala kontrolám chovov, existujúcich chovov pre, ktoré v súčasnosti na tento účel sú. Na výbore, keď sme prerokovávali tento návrh zákona, odzneli rôzne podozrenia, že sa nedodržiavajú normy a etika chovu na niektorých farmách, ktoré, kde, na Slovensku, požiadali sme, aby štátna veterinárna správa vykonala na tejto farme, ktorá bola nejakým spôsobom opísaná vo výbore, aby bola vykonaná kontrola a boli sme ako poslanci informovaní.
Ale chcela by som vyzvať naozaj, aby Štátna veterinárna správa zintenzívnila kontroly týchto fariem, že či sa dodržiavajú minimálne požiadavky na chov zvierat, na ich, ten welfare, na tú pohodu, pohodu života, keďže nám následne majú, majú poslúžiť, tak v prvom rade človek, keď ich chová, mal by slúžiť im, aby boli zdravé a istým spôsobom v tých podmienkach šťastné.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 11:51 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
51. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní
 

Vystúpenie v rozprave 14:03

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je pán minister financií Ladislav Kamenický, je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpim ho ja, pani ministerka kultúry Ľubica Laššáková má neodkladné pracovné povinnosti, zastúpim ju ja, pani ministerka školstva Martina Lubyová má neodkladné pracovné povinnosti, zastúpi ju pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, pán minister obrany Peter Gajdoš je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi ho pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, pán minister spravodlivosti Gábor Gál nemôže zo zdravotných dôvodov a zastúpi ho pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi ho pani ministerka vnútra Denisa Saková a pani ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú zastúpi takisto ministerka vnútra Denisa Saková. No a pani podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva Slovenskej republiky Gabriela Matečná je na pracovnej ceste a na ňu otázky nie sú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 14:03 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:10

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, mimoriadne rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady dňa 14. 10. 2019 sa uskutočnilo z dôvodu prerokovania niektorých aktuálnych návrhov zákonov predkladaných na rokovanie vlády. No a hlavným bodom zasadnutia bol najdôležitejší zákon roka - návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až roky 2022.
Ďalej bolo prerokované návrhy zákonov o územnom plánovaní a o výstavbe, známy skôr ako stavebný zákon. So sociálnymi a hospodárskymi partnermi sme si potrebovali vyjasniť niektoré nezrovnalosti a názory, vyladiť prístupy a v konečnom dôsledku nájsť kompromisné riešenia, s ktorými by súhlasili nielen všetci členovia Hospodárskej a sociálnej rady, ale boli v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky.
V hlavnom bode zasadnutia - návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 jednotliví partneri predniesli rôzne pripomienky. Samozrejme, každý člen rady inak vníma a chápe priority rozpočtu verejnej správy. Iné sú priority profesijných, zamestnávateľských, odborových alebo občianskych záujmových skupín či politických strán. Každý taktiež inak vníma fungovanie, manažovanie a smerovanie štátu a spoločnosti.
Musím skonštatovať, že rada nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu niektorých zástupcov, a teda partnerov Hospodárskej a sociálnej rady. Vážený pán poslanec, následne vláda na svojom rokovaní schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až ’22 a rozpočet vnímame ako kompromisný, so silným sociálnym akcentom. Snažíme sa citlivo reagovať na meniace sa vonkajšie ekonomické a politické prostredie a uvedomujeme si, že ekonomika spomaľuje, a už v roku 2019 očakávame rast na úrovni 2,4 %, v roku 2020 ešte o niečo nižší, na úrovni 2,3 % a znižuje sa aj výkonnosť eurozóny a nevieme, ako môže dopadnúť brexit a aké ekonomické procesy môže naštartovať obchodná vojna alebo dohoda Spojených štátov s Čínou. Čelíme síce spomaleniu ekonomiky, ale nemôžem vôbec hovoriť o kríze. Naša nezamestnanosť sa stále drží na rekordným minimách pod 5 % a na úradoch práce evidujeme stále viac ako 90-tisíc voľných pracovných miest.
V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že základnou prioritou všetkých vlád, ktoré viedla strana SMER - sociálna demokracia, bolo budovanie a rozvíjanie sociálneho štátu. Slovensko musí byť sociálnym štátom, v ktorom musí mať každý istotu, že ak sa dostane do krízovej životnej situácie, štát mu pomôže všetkými dostupnými prostriedkami. Rozpočet je pre nás iba jeden z nástrojov, ako dosiahnuť spoľahlivé fungovanie a rast ekonomiky, ale hlavne je to nástroj na zvyšovanie životnej úrovne občanov a všeobecnej kvality života v spoločnosti. V rozpočte preto reflektujeme naše domáce priority, ktorými sú zdravotníctvo, školstvo či sociálna oblasť. Tie si neustále zaslúžia našu pozornosť, pretože hlavným cieľom vlády je neustále zvyšovať životnú úroveň našich občanov. V sektore zdravotníctva vzrastú celkové výdavky o 410 mil. eur, čo predstavuje rast 7,94 % a dosiahnu sumu 5,58 mld. eur. V rámci sociálnej oblasti sú v rozpočte premietnuté legislatívne zmeny súvisiace najmä so zavedením jednorazového príspevku na školské potreby pre deti nastupujúce do školy (6,1 mil. eur), so zvýšením rodičovského príspevku (163,8 mil. eur) a so zdvojnásobením výšky vianočného príspevku (91,5 mil. eur). Zvyšuje sa aj peňažný príspevok na opatrovanie (43,1 mil. eur) a finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou (9 mil. eur).
Od 1. januára 2020 vzrastú platy všetkých štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnej správe o 10 %, čo predstavuje 488,6 mil. eur. Súčasne je zabezpečený vplyv nového zákona o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v sume 6,8 mil. eur a finančné prostriedky na zlepšenie odmeňovania učiteľov vrátane výskumných a vývojových zamestnancov na začiatku kariéry v sume 33,1 mil. eur, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembra 2019. Napriek spomaleniu ekonomiky nemienime škrtať na našich občanoch, na senioroch, mladých rodinách či slabých, alebo chorých a rezervy hľadáme skôr v úsporách v spravovaní štátu.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, odmietam tvrdenie niektorých záujmových skupín, opozičných strán a médií, že robíme nezodpovednú rozpočtovú politiku. Vyrovnaný rozpočet nie je a nemôže byť pre nás jediný fetiš. Deficit rozpočtu sa v roku 2020 bude pohybovať na úrovni 0,49 % HDP, 0,5 % deficit nie je ničím výnimočným ani v okolitých a iných rozvinutých krajinách a zvyšok odpovede vám dám osobne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

17.10.2019 o 14:10 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:15

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ako určite dobre viete, dňa 15. októbra 2019 sa konal Deň otvorených dverí Technickej univerzity v Košiciach. Jej jednotlivé fakulty prezentovali na tomto podujatí ponuku štúdia a aktivít či výsledky vedeckej práce univerzity.
Na deviatich fakultách Technickej univerzity v Košiciach v súčasnosti študuje viac ako 9-tisíc študentov, z toho 13 % tvoria študenti zo zahraničia, ktorí pochádzajú zo 45 krajín sveta. Snahou univerzity bolo predstaviť akreditované študijné programy Technickej univerzity, zabezpečiť priamy kontakt s aplikáciou vedy a výskumu vo vybraných excelentných laboratóriách s prepojenosťou na obchodnú a priemyselnú prax. Pripravená bola aj technologicko-inovačná expozícia či rôzne atrakcie a športové aktivity. Na deň otvorených dverí Technickej univerzity v Košiciach chodí každoročne približne 4-tisíc študentov, ich oboznámenie sa s tým, čo táto univerzita, čím sa táto univerzita zaoberá, môže pozitívne ovplyvniť rozhodovací proces mladých ľudí kam na vysokú školu. Plánom univerzity je zvládnuť nový proces akreditácie, kde univerzita plánuje integrovať rôzne študijné odbory. Rovnako sa univerzita uchádza o rôzne národné a medzinárodné vedecké projekty. Tohtoročným hosťom otváracieho ceremoniálu bo teda aj predseda vlády Slovenskej republiky a tohto podujatia sa zúčastnil aj exprezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster.
Predseda vlády Slovenskej republiky ako bývalý absolvent tejto univerzity vyzdvihol vo svojom príhovore štúdium na Technickej univerzite v Košiciach a potvrdil, že študovať na nej bolo s odstupom času jeho výborné životné rozhodnutie. Svojou prítomnosťou chcel predseda vlády Slovenskej republiky podporiť technické odbory, resp. technické vzdelávanie.
Slovensko potrebuje čo najviac dobre pripravenej pracovnej sily, ale hlavne v takýchto odboroch, a teda hlavne v takých odboroch, aké sa študujú na technických univerzitách. Automobilový priemysel na Slovensku a výrobný sektor predstavuje oblasť, v ktorej je nedostatok pracovníkov pri terajšej rekordne nízkej nezamestnanosti na Slovensku najkritickejší. Trh na Slovensku sa v sektore výroby a inžinieringu rozvíja aj vďaka relokácii, alebo expanzii subdodávateľov v strojárenskom a elektrotechnickom priemysle. Slovensko prilákalo veľa nových investorov, ktorí otvárajú svoje podniky a aktívne do nich hľadajú kvalifikovaných ľudí.
Aj keď dlhodobý nedostatok pracovných síl najmä technického smeru v tomto odbore prispieva k tlaku na rýchlejší rast miezd, naším cieľom je aby univerzity vychovávali dostatočné množstvo absolventov v súlade s aktuálnymi požiadavkami trhu práce. Naozaj budeme veľmi otvorene a vždy pripomínať, že máme veľké množstvo študentov, ktorí síce navštevujú vysoké školy, ale najmä odbory, ktoré Slovensko vôbec nepotrebuje, a ich uplatnením na trhu práce, s ich uplatnením je veľký problém. Žiaľ, mnohí končia na úradoch práce, resp. vykonávajú celkom inú prácu ako to, čo študovali. Je to potom zbytočne vynaložený čas a vynaložené peniaze za štúdium, čo nikomu neprospieva. Aj preto chcel predseda vlády Slovenskej republiky povzbudiť rodičov a potenciálnych študentov vysokých škôl, aby si vybrali technické odbory. Vzdelanie technického smeru im v súčasnosti zabezpečí lepšiu uplatniteľnosť na trhu práce a aj celkom slušný príjem. Prítomnosť premiéra na tomto podujatí mala prezentovať aj záujem a prioritu vlády nasmerovať záujem mladých ľudí o štúdium technických odborov, leto bolo obdobie, keď záujem mladých ľudí..., lebo bolo obdobie, kým zá..., keď záujem mladých ľudí smeroval skôr k iným, najmä humanitným odborom. Aj keď netvrdíme, že nám netreba aj takýchto vzdelaných ľudí.
Teší nás skutočnosť, že veľké množstvo mladých ľudí navštívilo toto podujatie a pevne veríme, že mnoho z nich bude nakoniec študovať nielen na Technickej univerzite v Košiciach ale aj na iných univerzitách technického smeru a budeme mať dostatok kvalitných, vzdelaných mladých absolventov a to predovšetkým v oblastiach, kde aktuálne firmy a podniky pociťujú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som s touto otázkou.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

17.10.2019 o 14:15 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:15

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán poslanec. Najprv chcem uviesť základný fakt určujúci britský postoj k brexitu.
Tento postoj je zásadne daný rozhodnutím Dolnej snemovne britského parlamentu, ktorý pani premiérke Mayovej dohodu o brexite tento rok už trikrát odmietol, pričom neskôr zároveň schválil zákon, podľa ktorého Spojené kráľovstvo nesmie opustiť Úniu bez dohody. Daný zákon, ktorý stanovuje, že ak poslanci britského parlamentu do 19. októbra 2019 neschvália novú dohodu o brexite, premiér Boris Johnson zašle Európskej únii list so žiadosťou o predĺženie termínu brexitu, ktorý je stanovený na 31. októbra 2019.
V dôsledku posunu termínu odchodu na koniec októbra sa voliči v Spojenom kráľovstve zúčastnili aj na voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali 23. mája. Lídri členských krajín Európskej únie chápu komplexnosť otázky vystúpenia členského štátu z Európskej únie rovnako pozorne vnímajú zložitý vnútropolitický vývoj v Spojenom kráľovstve. Väzby vyplývajúce z členstva v Európskej únii sú natoľko silné, že ukončiť ich, resp. pretransformovať do optimálnej a obojstranne výhodnej podoby budúcej dohody nie je jednoduché. Nemožno tiež obísť skutočnosť, že podľa ostatných prieskumov 50% Britov si želá odchod Británie z Európskej únie, 42 % je za zotrvanie v bloku. Brexit bez dohody v ňom označilo za preferovaný scenár 20 % opýtaných.
Osobitne v ostatných týždňoch otázka brexitu stále prináša nečakané zvraty a náhle zmeny situácie, čo sú podmienky, za ktorých je rokovanie veľmi náročné. Stále sa riešia otvorené otázky pomerne komplikovaného režimu na írskej hranici, kde je neľahké priblížiť sa vzájomným pozíciám. Z tohto dôvodu zatiaľ nebolo možné dôjsť ku konsenzu a uzatvoriť právny text dohody o vystúpení. Do úvahy prichádzajú v zásade dve možnosti, buď sa pôjde cestou predĺženia lehoty, alebo dôjde k neriadenému brexitu. Zatiaľ čo na predĺženie lehoty by bola potrebná britská žiadosť a následný súhlas európskej dvadsaťsedmičky, na odchod bez dohody postačí uplynutie času k 31. októbru 2019.
Neustále sa zvažujú všetky pre a proti, klady a zápory oboch riešení. Je pravdou, že neriadený brexit by obidvom stranám spôsobil nemalé hospodárske i politické škody. Oddialenie by ich pomohlo zmierniť, minimálne v krátkodobom horizonte. Zároveň je však pravdou, že samotný posun situáciu okolo brexitu nijako nerieši, posun iba vytvára dodatočný časový priestor na nájdenie vhodného riešenia. Otázkou však je, aké riešenia sú ešte k dispozícii a či by nové návrhy opätovne nepriniesli len ďalšie vzájomné konfrontácie a trecie plochy bez záruky nájdenia uspokojivého vyriešenia tejto otázky. Z istej perspektívy, napr. z pohľadu podnikateľov a biznisu, sa táto pretrvávajúca neistota môže javiť škodlivejšou ako neriadený brexit. Pokiaľ britská strana požiada o ďalšie predĺženie, javí sa na strane európskej dvadsaťsedmičky vôľa jej vyhovieť. V októbri 2019 bolo v serióznych médiách publikované, že šéf britskej vlády sa v dokumentoch predložených príslušnému súdu písomne zaručil, že ak sa mu do 19. októbra nepodarí uzavrieť dohodu s Európskou úniou, požiada o odklad brexitu tak, ako mu to ukladá rozhodnutie parlamentu.
Určujúce teda je, že vystúpenie či nevystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie je v britských reáliách určené platným rozhodnutím britského parlamentu zo začiatku septembra 2019. Pokiaľ britská strana požiada o ďalšie predĺženie, javí sa na strane Európskej únie, na európskej dvadsaťsedmičke, na strane európskej dvadsaťsedmičky vôľa jej vyhovieť.
Dnes sa v Bruseli schádza Európska rada, Slovenská republika je na tomto fóre zastúpená premiérom pánom Petrom Pellegrinim. Európska rada bezpochyby prijme k brexitu stanovisko, ktoré bude principiálne určujúce tiež pre Slovenskú republiku.
Vážený pán poslanec, či už sa zasadá, alebo nie, vám aktuálne povedať, neviem, v každom prípade brexit je problematickou témou, ktorá trápi aj naše Slovensko.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 14:15 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:15

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, pán poslanec. Ďakujem za položenú otázku, v ktorej sa pýtate na rozpočtovanie dividend spoločností SPP, a. s., a VSE Holding na roky 2019 - 2021 a porovnanie rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých príjmov štátneho rozpočtu z dividend uvedených spoločností za roky ’16 - ’19.
Výška rozpočtovaných dividend na roky 2019 - 2021, ktorá je uvedená v schválenom rozpočte na roky 2019 - 2021 vychádza z predpokladaných výsledkov hospodárenia uvedených spoločností, ktoré kapitola Ministerstva hospodárstva SR zaslala ministerstvu financií počas prípravy rozpočtu verejnej správy na uvedené roky a sú uvedené v prílohe č. 3, ktorá sa volá Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy v hlavnej knihe rozpočtu verejnej správy na roky 2019 - 2021.
Na základe týchto očakávaných výsledkov hospodárenia je v návrhu rozpočtu na roky 2019 až 2021 rozpočtovaný možný príjem štátneho rozpočtu z dividend od uvedených spoločností na príslušné roky. Pokiaľ by ste teda chceli, mám tu tabuľku, kde je porovnanie rozpočtovaných a skutočne prijatých dividend od uvedených spoločností na základe vašej požiadavky, takže pokiaľ vám nevadí, že vám nebudem všetkých týchto 16 riadkov čítať, tak vám to rovno dám.
Ďakujem pekne. Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 14:15 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video