9. schôdza

Tak pokým mi, pán predsedajúci, nezoberiete slovo, vážený pán minister, budeme teda pokračovať v tom pingpongu, ktorý sme začali, keďže ste zase využili na osobné útoky záverečné slovo. Tak ja vám teda pripomeniem, čo sme za jeden rok. Vy ste ako vláda SMER-u deviaty rok pri moci, my sme boli rok vo vláde. Tak ja vám poviem, čo sme urobili pre mladé rodiny. Dobre? Zvýšili sme materskú z 55 % hrubej mzdy na 65 % hrubej mzdy. Predĺžili sme materskú o 6 týždňov alebo, inak povedané, o 1,5 mesiaca. Umožnili sme reálne čerpanie materského nielen matke, ale aj otcovi dieťaťa, respektíve náhradným alebo adoptívnym rodičom. To je pokiaľ ide o materskú.
Vy ste za tých deväť rokov, čo ste vo vláde, pridali 5 percent. To je všetko, hej, takže si to porovnajme. Príspevok na starostlivosť o dieťa, takzvané jasličkovné, my sme ho zvýšili zo 164 na 230 za ten jeden rok. Vy ste ho nedávno zvyšovali po piatich rokoch z 230 na 280. Ale tu by som chcel pripomenúť kolegyniam a kolegom, ktorí nesledujú až tak túto problematiku, keď sa bavíme o tom jasličkovnom, viete, čo robí váš minister práce, sociálnych vecí a rodiny v týchto dňoch? On v týchto dňoch pretláča v legislatívnom procese takzvaný jasličkovný zákon, ktorý reálne spôsobí zánik niekoľkých stoviek, možno tisícky súkromných jaslí. To robí váš minister práce, toto.
Ďalej, pokiaľ ide o starších ľudí, my sme za ten rok presadili to, aby sa zaviedol takzvaný príspevok na odkázanosť 320 eur, ktorý po dlhých rokoch volania konečne začali dostávať zo zákona aj takzvaní neziskoví alebo neverejní poskytovatelia sociálnych služieb. Váš minister teraz mal v pripomienkovom konaní novelu zákona o sociálnych službách, po ktorej tá verejnosť alebo tí poskytovatelia dlhodobo volajú, a s prekvapením zistili tí poskytovatelia, že váš minister, alebo vlastne aj vy, lebo vy sa staráte o financie, nepridáte týmto zariadeniam vôbec nič napriek tomu, že vás o to dlhodobo prosia, žiadajú, vypisujú, žobronia, ale nič. Ani eur, ani euro. Namiesto toho, namiesto toho tu o pár dní slávnostne minister práce Richter donesie zákon o vianočnom príspevku, kde tak ako každý rok bude robiť veľké haló o tom, že pridá 12 eur vianočného príspevku dôchodcom. Toto je vaša politika. Z tohto si, prosím vás, robte srandu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán Mihál, ja len chcem upozorniť, že sociálne služby sú originálnou kompetenciou miest a obcí a vyšších územných celkov, čiže pridanie je na strane práve týchto inštitúcií. Rozdiel je v tom, že oproti stavu, keď sme preberali ministerstvo v roku 2012, sa tento objem peňazí, ktorý sa pre tieto spoločnosti poskytuje, zvýšil takmer o 50 %, a to z titulu toho, že tých zariadení pribudlo podstatne viac. Vzniklo nových 5-tisíc miest alebo viac ako 5-tisíc nových miesť. Čiže pokiaľ sa týka sociálnych služieb, tam je treba skôr robiť systémové riešenia na zmenu celkového systému poskytovania týchto peňazí a vôbec nejakej zodpovednosti zo strany jednak štátu a jednak zo strany poskytovateľov. A možno ten systém uzrie sveta svetov, čo sa týka financovania sociálnych služieb podľa stupňa odkázanosti. Nie tak, ako vy ste zaviedli, že ste dali všetkým, všetkým prijímateľom 320 eur bez ohľadu na to, že či bol v dvojke stupňa odkázanosti alebo v šestke. Potom ste to zvýšili blahosklonne, že len od štvorky môžu ľudia, by som povedal, vstupovať do týchto zariadení. Takže ľudia, ktorí normálne chodili popritom do zamestnania na nejaký polovičný úväzok, dostávali 320 eur. Preto mestá a obce neboli v stave alebo neboli vôbec ochotné financovať, a jediný stav bol, že vyššie územné celky mali obrovský problém s dofinancovaním v čase, keď teda bola kríza. Ale musím povedať, že ten výrazný, výrazný nárast bol niekde inde a bol práve za éry 2012 – 2016.
Pokiaľ sa týka sociálnej oblasti, pán minister bývalý, nemáte sa čím chváliť. Bola to jedna hrôza niekedy.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Burian, niekoľkokrát ste si protirečili vo vašom príspevku. Ja nie som schopný to ani zreprodukovať, že čo ste vlastne povedali. To ani pán predseda parlamentu takého vystúpenia prakticky nemá.
Jednoducho príspevok 320 eur dostávali zo zákona všetci občania v tom najvyššom stupni odkázanosti. Taký stav som po sebe nechal. Keď si pozriete súčasný legislatívny proces a súčasnú novelu zákona o sociálnych službách, mimochodom pripomínam, že minister Richter je vo funkcii piaty rok, čiže mal dosť času na to, aby urobil všetky tie zmeny, o ktorých ste v tom vašom, v tej vašej faktickej poznámke hovorili. Keď si pozriete teda pripomienkové konanie k zákonu, k novele zákona o sociálnych službách, tak je tam niekoľko zásadných pripomienok od poskytovateľov neverejných zariadení, od neverejných poskytovateľov, ktorí zásadným spôsobom argumentujú a žiadajú zvýšenie financií. Ich nezaujíma, či ich dostanú od obcí, od VÚC-ky alebo od štátu, ale kričia na poplach, pretože to, čo dostávajú dnes, im jednoducho na kvalitné poskytovanie služieb nestačí.
Vy na druhej strane zvyšujete napríklad minimálnu mzdu. Akým spôsobom má poskytovateľ sociálnych služieb pri zachovaní, povedzme, štyristo- alebo päťstoeurového poplatku od klienta napríklad, napríklad rešpektovať zvyšovanie minimálnej mzdy, o ktorom hovoríte? Beriete, beriete, beriete, tu máme živý príklad ministra financií, ktorý berie, berie a berie na nových a vyšších daniach, ale tým, ktorí potrebujú, nedávate.

Tak dúfam, že záverečná replika vo vzťahu osobného rozhovoru, ktorý tu mám s pánom Mihálom. Vidíte, pán Mihál, ste schopný v jednej vete uraziť dvoch ľudí. Urazili ste pána Buriana aj pána predsedu Národnej rady Danka, keď ste sa vyjadrili k ich rečovým schopnostiam. Viete, to je o tom, že tu hovoríte o mne, o tom, ako tuná vyrývam, tak vy ste proste sám osebe proste princíp vyrývania akože. A to je ten problém, ktorý máme možno aj my medzi sebou. V jednej vete ste urazili dvoch ľudí v odpovedi, ktorá nemusela mať tento, tento náboj.
Nie som odborník na sociálne služby, ale pamätám si ako občan v závere vlády Ivety Radičovej, keď ste presadili zákon, to platenie v podstate v týchto zariadeniach samotnými dôchodcami, pokiaľ viem, bolo tam až do nejakej sumy, tuším 50 %, alebo koľko si mal vlastným, buď rodina mu mala prispieť, alebo samotný dôchodca. Nie som v tejto oblasti odborník. Viem, že bola prijatá takáto, takýto zákon alebo podobný zákon na podobných princípoch, ktorý nútil v podstate samotných dôchodcov a ich rodinných príslušníkov prispievať. A potom si pamätám, a to je, to je proste obraz úplne jasného pokrytectva istých ľudí v istých kruhoch v politike, potom si pamätám tých istých ľudí, ktorí hlasovali za tento zákon z vašej dielne, ako sa chytali za ruky pred ministerstvom práce, sociálnych vecí, jeden z nich bol aj terajší župan a strašne voči tomu proste brojil a nesúhlasil s tým, pretože ľudia sa búrili. Ale to už ste boli vy preč a riešili ste si, lízali ste si rany z výsledku volieb v roku 2012, ktoré teda naozaj boli, boli chatrné, ledva ste sa dostali do Národnej rady. To bola moja reakcia na to, čo ste tu vypočítali, čo ste urobili. Ale čo ľudia vnímali, to bola druhá vec, alebo proste sa to určite odzrkadlilo aj na vašom volebnom výsledku v roku 2012.
Ja takisto neviem povedať, nie som poberateľ, nie som klient, chvalabohu, som ešte zdravý a nie som poberateľ tých služieb, ktorými sa rezort práce zaoberá, ale môžem vám povedať, že z vašej dielne vyšiel, napríklad novela zákona, nikdy som to verejne nepomenoval, ale vy ste mojej žene za moju prvorodenú dcéru znížili materskú z maxima na minimum svojím babráckym návrhom zákona. Ona bola platiteľka z maximálneho vymeriavacieho základu, potom pred, tesne pred pôrodom, pár mesiacov pred pôrodom vlastne si spoludobrovoľne prispievala a vy ste tuto nejakou, sociálnym inžinierstvom tuto v Národnej rade vtedy vlastne dávali nejakú minimálnu lehotu, ktorú ste museli, museli platiť ako dobrovoľný prispievateľ. Ona svoje tieto lehoty nedostala a z človeka, ktorý vás možno aj volil, z maximálnej materskej ste ju dostali na minimálnu materskú ako vlastne z minimálnej mzdy. Myslím, že vám o tom aj písala, asi je to nereprodukovateľné, čo vám písala, ale myslím si, že o vašom, vašich schopnostiach si urobila svoj dojem. Takže za moju prvorodenú dcéru vaša odbornosť a to, čo ste ľuďom akože dali, ja vám to viem podpísať čierne na bielom, čo ste dali. Aj to sa možno niekedy stane.
Ďakujem. (Potlesk.)

Tak z toho vystúpenia budem reagovať na ten záver. Ako nikdy by som nečakal, že minister financií sprdne človeka, ktorý urobil opatrenia na to, aby sa nezväčšovala diera v Sociálnej poisťovni. Vy asi neviete o tom, že cez dobrovoľné poistenie sa v tých posledných rokoch vynášali zo Sociálnej poisťovne desiatky miliónov eur na takýchto kvázi falošných materských. Vy asi vôbec netušíte o tom, ako Sociálna poisťovňa funguje a čo je to nemocenské poistenie a podobne. Vy asi nie ste minister financií tejto vlády. Vám je to asi úplne jedno. Keby sa k tým opatreniam, keby som tie opatrenia neurobil, tak je dnes Sociálna poisťovňa v 30,- 40-miliónovom deficite, ďalšom, oproti tomu, čo tam je naviac. Chápete to? A vy sa tu budete sťažovať a vyplakávať, že vaša manželka na to doplatila.
Samozrejme, že na to pár ľudí doplatilo, ktorí síce z dobrovoľného poistenia chceli takýmto lacným spôsobom zvýšiť materské. Samozrejme, že áno. Tí, ktorí o tom vedeli, a vedelo o tom stále viac a viac ľudí, ktorí tento systém zneužívali doslova. A vy tu teraz budete rozprávať, že ako ste boli poškodení vo vašej rodine. Tak toto z úst ministra financií je tak smiešne, že ten váš úsmev ešte viacej natiahnite, lebo to ako nestačí.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím, že pán minister dobre povedal v tejto súvislosti, čo sa týka sociálnych služieb. Ja len zopakujem, aby bolo všetkým jasné. Vy po nástupe ste urobili iba to, že ste zvýšili podiel človeka, ktorý je v tomto zariadení, na 50 percent. To bol jediný reformný krok, ktorý ste urobili v zákone o sociálnych službách. Druhý kvázi ten reformný krok, ale to už nebol reformný, ste zunifikovali pre všetkých tých, ktorí majú druhý stupeň odkázanosti, aj tí, ktorí majú šiesty stupeň odkázanosti, všetkým ste dali "vsjo rovno" 320 eur. Toto si myslíte, že je normálne? Veď to nemôže, nemôže byť podľa môjho názoru normálny stav, a to bolo vlastne, taký systém sa jednoducho viazal cez všetky zákony (reakcie z pléna), ktoré boli predkladané, bohužiaľ, za vašej asistencie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán kolega, reagujte na pána ministra.

Burian, Jozef, poslanec NR SR
Ja reagujem na pána ministra, ale pán minister zopakoval vlastne aj obraz sociálnych služieb. A práve preto som reagoval. A to, že teda je to pravdou, ja si myslím, že každý občan, ktorý si vie prečítať základné zákony. Pán minister, myslím si, že bolo to veľmi, veľmi jasné, zrozumiteľné. A myslím, že je dôležité to, aby všetci občania Slovenskej republiky vedeli, čo sa za ministrovania pána Mihála udialo v sociálnej oblasti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, na úvod povedať, verím, že sa zhodneme, že to, čo sme tu zaznamenali v ostatných možno pätnástich minútach, zrejme ukazuje, ako pán minister Kažimír optimisticky, keď, myslím, v záverečnom slove k prvému bodu hovoril o tom, že tá kvalita debaty je tu teraz iná po tom lete, a že netreba kričať hop, kým neskončia všetky body. Ale dovoľte mi možno, a je mi to ľúto, lebo ten zákon, o ktorom chcem aj ja vystúpiť, je mimoriadne dôležitý a týka sa milióna domácností doslova na miliárd eur, a je mi ľúto, že k nemu nie je väčšia debata. Ale na druhej strane z pozitívneho hľadiska vďaka tejto diskusii sme zistili, že partnerka pána ministra možno už aj volí SMER dnes, čo v minulosti teda zjavne asi nebola, nebola pravda podľa toho, čo hovoril.
Ale teraz k tej samotnej, samotnej veci. Pán minister, ja som, ak dovolíte, chcem vás opýtať tri otázky v súvislosti s týmto návrhom zákona. Myslím, že keď máme tri čítania, máme výbor, ešte je čas aj pracovať na nejakých pozmeňovacích návrhoch, takže nechcem dneska ísť do detailov, naozaj sa chcem spýtať na tri veci, ktoré s tým súvisia.
Tento zákon, ako ste vy aj v tom úvode vysvetlili, sa týka spotrebných úverov, ktoré naozaj na Slovensku predstavujú dneska už pomerne značný objem peňazí a aj rýchlo rastú. A aj pravdivo ste pomenovali, že hlavným cieľom tohto zákona je spomaliť tento, tento rast. Ten, kto na to najviac tlačí, je Národná banka Slovenska, ktorá sa obáva, že teda ak takýto úverový rast sa môže preklopiť až do nejakého, úverovej bubliny, tak to môže aj pre samotné banky, aj pre ekonomiku znamenať výrazné riziká. Napriek tomu sa treba podľa môjho názoru spýtať niekoľko otázok a rád by som na ne dostal od vás odpoveď.
Tá prvá je, že či vláda alebo teda parlamentná väčšina, ale vláda ju zastupuje v týchto veciach, má nejakú celkovú koncepciu riešenia, alebo ako pristupuje k problematike zadlžovania domácností a spotrebiteľov. Pretože vidíme, že pani ministerka Žitňanská prichádza s nejakou formou, nechcem to rovno nazvať exekučnej amnestie, ale s nejakou formou posilnenia osobného bankrotu a oslabenia možnosti vymáhania dlhov. Vy prichádzate s touto novelou. Všetko sú to veci, ktoré zasahujú teda významne nielen do podnikania desiatok právnických osôb, ale naozaj zasahujú do aj vzťahov medzi ľuďmi, ktorí aj nie sú v tom biznise, najmä v prípade toho, čo predkladá ona, a týkajú sa dneška aj budúcnosti naozaj milióna domácností. Pri počte exekúcií, ktoré máme dneska už aj na dôchodcov v Sociálnej poisťovni, pri počte iných exekúcií, ktoré máme, máme niekoľko miliónov exekúcií v tejto krajine a v tejto chvíli živých. Na druhej strane nám prudko rastú tie spotrebiteľské úvery.
Preto ma zaujímalo, lebo som nepočul a ani v programovom vyhlásení vlády som si neprečítal nejaké aspoň základné vyjadrenie filozofie zo strany vlády, ako ucelene vnímate túto vec. Je to celé dobré, zlé, čo je na tom dobré, čo je na tom zlé, kde sú tie limity a podobne. To je možno taká z vášho pohľadu všeobecná otázka, ale mne veľmi chýba, že v takej dôležitej veci táto diskusia neexistuje.
A teraz mi dovoľte dve konkrétnejšie otázky. Vy ste pomenovali, že táto novela by mala viesť, a ak bude úspešná, povedie k tomu, že niektorí ľudia, ktorí si dnes môžu požičať cez spotrebiteľský úver, si nebudú môcť požičať. To je, zjednodušene povedané, jej dopad, chcete zvýšiť nároky na dlžníkov. Otázku, ktorú mám, je, či máte opäť premyslenú dostupnosť alternatív pre ľudí, ktorí teda nesplnia tieto náročnejšie podmienky a napriek tomu sa ocitnú v situácii, kde by potrebovali si požičať na nejakú životnú situáciu.
Nedávno, poviem príklad, nedávno som čítal knihu jedného Američana, bieleho, ktorý napriek tomu vyrástol v extrémnej chudobe, a písal o prostredí, v ktorom vyrastal. A hoci dnes je veľmi úspešný človek, tak vysvetľoval, ako má pocit často, že politici nerozumejú ľuďom, ako je on. A ilustroval to práve tým, že on všetky, napríklad tieto boje s nebankovkami, v Amerike ich volajú inak, ale je to veľmi podobné, hovoril, že on im rozumie, lebo, samozrejme, často je to zneužívané, ale na druhej strane hovorí, že on bol opakovane v živote v situácii, že keby si nemohol, povedzme, aj na týždeň, na krátku dobu požičať takýmto aj nevýhodným spôsobom, mal by ešte oveľa vyššie náklady a životné problémy, lebo by nebol schopný pokryť niečo, niečo iné, čo by ho stálo ešte oveľa viac. Možno by predali auto, možno by predali aj bývanie a podobne. To znamená, že bez toho, aby akokoľvek, spôsobom chceli hájiť subjekty, ktoré využívajú takúto situáciu, mám otázku, či má ministerstvo financií, resp. vláda premyslené, aké sú teda alternatívy, dostupné alternatívy pre ľudí, ktorí po tejto novele už na spotrebiteľské úvery nedosiahnu. Či ju máme nejakým spôsobom premyslenú.
A tretia moja otázka sa týka toho, že či má vláda a ministerstvo financií urobenú dopadovú analýzu z hľadiska ceny pre klientov, ktorí sa k tým úverom naďalej dostanú. Teda jeden dopad bude na tých, ktorí si dneska požičať môžu a po tej novele si už nebudú môcť požičať, to bola tá moja predchádzajúca otázka. A druhá moja otázka smerom na tých, ktorí si aj dneska môžu požičať, aj po novele si budú môcť požičať, či máte urobenú dopadovú analýzu z hľadiska zdraženia cien tých úverov. Lebo jedna z vecí, ktorá na Slovensku dlhodobo bola problémom, že práve spotrebné úvery boli v porovnaní s Európskou úniu extrémne drahé. My máme euro, sme v eurozóne, to znamená, že naše banky si požičajú za úplne rovnaké úroky ako všetky banky v eurozóne, napriek tomu úroky na našich spotrebiteľských úveroch aj z bánk, nielen z nebankoviek, ale aj bánk boli oveľa vyššie, ako je priemer eurozóny a v poslednom období začali konečne tieto úroky klesať.
Totižto tým, že súťaž medzi bankami sa presúva jednak na trh v oblasti bývania, ale teraz už sa presúva do tejto oblasti, znamená tlak aj na znižovanie, znižovanie cien, teda pri bankách je to, a nebankovkách je to znižovanie úrokov. Pretože ak by táto vaša novela viedla k tomu, že konkrétny človek, ktorý si môže dneska požičať, si bude môcť požičať aj zajtra, ale požičia si o percento drahšie, resp. ten pokles úrokov sa zastaví, tak ja potom v tom nevidím verejný záujem, pretože nevidím verejný záujem v dotovaní ziskov bánk alebo nebankových subjektov, aby tým istým ľuďom požičali prakticky za tých istých podmienok, ale vzhľadom napríklad na regulatórne obmedzenia to jednoducho bude drahšie. Pretože tá výhoda potom nie je ani pre štát, nie je samozrejme ani pre toho človeka, je len pre toho, pre tú banku alebo nebankový subjekt.
Preto som sa chcel na tieto, tieto veci spýtať. A vzhľadom na, samozrejme, závažnosť tej legislatívy, verím, že to sú otázky, ktorými ste sa aj zaoberali pri príprave, a že teda bude možné na ne odpovedať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som reagovať na pána poslanca v tom, že treba hľadať určite alternatívy. A keďže tento zákon upravuje aj návrh zákona o úveroch na bývanie a zákon teda o bankách, tak chcela by som pripomenúť, že, a mali by ste teda zaoberať aj s tým, že podporujeme bývanie zo strany štátu a hlavne podporujeme vlastníctvo nehnuteľností. A takáto podpora, aj zo strany OECD máme odporúčanie, že mali by sme túto finančnú podporu zamerať aj do oblasti nájomného bývania. Je to odporúčanie OECD z roku 2014, nakoľko doterajší systém podpory bývania, ktorý je založený len na podporu vlastníctva, má nedostatky. A to je hlavne, hlavnými nedostatkami sú prerozdeľovanie zdola nahor, znižuje sa geografická mobilita pracovnej sily, narastá riziko špekulačných bublín na trhu nehnuteľností a je vysoká miera zadlženia domácností, ktoré potom znižuje priestor pre tvorbu úspor a tým zvyšuje aj sociálne riziká pri výkyvoch na trhu s bývaním. A práve takáto prejavená podpora bývania vo vlastnom spolu s neadekvátnou reguláciou finančného trhu v USA bolo hlavným dôvodom finančnej krízy v roku 2008.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A, pán minister, ja by som chcel skôr takú faktickú, ale možno, aby ste nehovorili, že teraz vás len kritizujeme, chcel by som teda vyjadriť, že tento návrh sa nám páči, a pán Beblavý to už tak veľmi dobre rozobral aj s tými otázkami. Ale chcel by som vás ešte jednu vec poprosiť. Keď vystupujete a reagujete na nás, keby ste mohli reagovať v rámci rozpravy, lebo my vlastne nemôžme potom na vás zareagovať faktickými poznámkami. A myslím si, že je to trošku nefér, potom musíme takto vstupovať do rozpravy k iným bodom, aby sme mohli reagovať, a vám to nijako nerobí problém vystúpiť v rozprave a potom, povedzme, záverečné slovo. Ale radi by sme reagovali potom na to, čo hovoríte. Tak to je všetko.
Ďakujem.

Veľmi vecne odpoveď v podstate na otázky, ktoré vzniesol pán poslanec Beblavý. Dáta za júl tohto roku, ktoré zverejnil Štatistický úrad a Národná banka Slovenska, hovoria o tom, že dynamika rastu poberateľov spotrebných úverov domácnosťami v júli tohto roku bola najväčšia od roku 2008. To znamená, naozaj máme tu fenomén, ktorý na jednej strane sa odzrkadľuje v správaní ľudí. Treba si to uvedomiť, že to je proste taký sociologický v podstate fakt, ľudia napriek tomu, že pozerajú možno prenosy aj z tejto Národnej rady, si myslia a prejavujú to teda odvahou požičať si, si myslia, že žijú v lepšom období. Áno? Napriek tomu, opakujem, čo čítajú v médiách, alebo ak sledujú tuto prenosy, kde je proste realita maľovaná nakrvavo, tak z titulu proste politického súboja, to stále proste zo slušnosti pridávam, tak ľudia svojím správaním spotrebiteľským aj v oblasti spotrebúvania týchto služieb ukazujú, že majú väčšiu odvahu vytvárať záväzky. Je to kľúčové preto, nie je to žiadna atómová veda, je to proste preto, že viac ľudí má prácu, pretože sa ľudia, v podstate je najvyšší počet voľných pracovných miest od krízy. To vytvára proste dojem a pocit, že si ľudia môžu požičať, lebo idete si požičať vtedy, ak máte odvahu a veríte v blízkej budúcnosti, že budeme môcť splácať.
Máme tu naozaj aj vysokú mieru konkurencie, o tom sme tiež hovorili. A máme ju aj vďaka tomu, že sme za posledné roky spolu niečo v tejto oblasti vykonali. A máme tu samozrejme aj javy, ktoré by som nazval kanibalizačné, v oblasti subjektov ktoré vystupujú na finančnom trhu. To znamená, viete, v podmienkach deflácie a záporných základných úrokových sadzieb je súboj proste o klienta, má niekedy smrtonosné v podstate účinky, či už na poskytovateľa služby alebo na jeho spotrebiteľa. No a my sme naozaj v prostredí, a tu odpovedám pánovi poslancovi, dlhodobej nerovnováhy, hej, asymetrie medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby. Tá asymetria je daná gramotnosťou finančnou, je daná schopnosťou proste vnímať, že všetky tie detaily, veľmi nebezpečné detaily závislostí, hej, na týchto službách. Myslím, že sme ďaleko od čias, od... Skúste niekedy v Spojených štátoch, ak sa dostanete k nejakému kanálu, máte tam celý, celý diapazón reklám, ktorý vám ponúkajú, vlastne reštrukturalizáciu úveru lacnejšie, budete šťastní, budete najšťastnejší človek na zemi, ak si požičiate tam alebo onam. A viete, že v tom je fígeľ. Je to úplne jasné, že v tom je nejaký fígeľ. A z tohto pohľadu tá asymetria je to, čomu sa treba roky venovať, lebo je to beh na dlhú trať a nemali by tu byť žiadne politické nálepky, ktoré by nás mali rozdeľovať k tomu, kto čo urobí, ako to proste vidí. Možno je tu oblasť populizmu, hej, ktorá sa vždycky do politiky a do legislatívneho procesu môže dostať, a tu treba byť veľmi opatrný.
A možno aj tu smeruje otázka poslanca Beblavého o tom, že či takáto, takáto legislatívna iniciatíva nemôže spôsobiť nejaký iný typ správania. To je ako déja vu, lebo ja sa môžem, tiež si vlastne spomenúť na minulý rok alebo predminulý rok, keď som tu reagoval na výzvy, povedzme, slávneho predsedu, terajšieho predsedu KDH, ktorý žiadal hento zakázať alebo toto zakázať v tejto oblasti, alebo aj iniciatívy niektoré, ktoré išli aj z úst pána poslanca Beblavého. Čiže tu opatrnosť je vždycky na mieste.
Bez mučenia priznávam, že to je kľúčovo legislatíva, ktorá je z dielne Národnej banky Slovenska. Iniciátorom je Národná banka Slovenska, kľúčová. My sme sa stotožnili po dlhšom čase s týmto znením novely. Nepredpokladáme cenový nárast, nepredpokladáme dopad na ceny. Dúfam, že tam nie je závan populizmu, pán poslanec, ak toto nastávate, lebo je to v rozpore s logikou. Ak totiž sa zníži počet dostupných klientov, v podstate konkurencia by sa mala ešte viac zvýšiť a nemalo by to pôsobiť na zvyšovanie cien, ale, naopak, na znižovanie. Ako máme množinu klientov, ktorí si môžu zobrať úver, je tu pretlak peňazí, hej, tá množina klientov sa zníži. To znamená, malo by to pôsobiť v prospech znižovania cien a naopak. Môj pohľad teraz od tohto pultu. A nemáme analýzu, ktorá by signalizovala, ani utajenú, ani verejnú, ktorá by signalizovala, že následkom tejto legislatívnej aktivity by mali narásť ceny.
Alternatívne prístupy. O tom je takisto ťažko hovoriť. Opäť neexistujú, zatiaľ neexistujú. Sú tu prvé, sú tu prvé signály takzvaného sociálneho bankovníctva, čo môže vyvolať u vás úsmev, ale jedna najväčšia slovenská banka sa venuje tejto činnosti, a nielen u nás na Slovensku, ale v rámci svojej skupiny, že začína projekt sociálneho bankovníctva. Ja dúfam, že to je proste fenomén, s ktorým budeme ďalej a ďalej pracovať, lebo to je na tej časti, to je tá sofistikovaná činnosť, ktorej sa niektoré banky chcú venovať. Ale v zásade platí, dámy a páni, proste to, čo platí už proste ako z biblie,. Ako ak si nemôžte požičať, pretože nie ste schopný vrátiť, tak si nemáte požičať. To je proste základný princíp. Lebo vy si požičiavate z hľadiska záväzku s tým, že vrátite. Ako to je proste úplný kľúč. A na tom nie je, to nie je ani komunistické, ani liberálne, ale nejaké podľa Boha a pravdy, hej. Keď si niečo požičiam, mám mu to vrátiť. A tento, tento pohľad hovorí len o tom, že sa proste prísnejšie musíme pozrieť na to, vytvárame pravidlá na to, aby niekto v mene mamony zisku, hej, pretože vieme, že vo finančných inštitúciách sú normálne najatí manažéri, ktorí sú odmeňovaní. Od čoho? Od biznisu, od splnenia obchodného plánu napríklad. A obchodný plán sa dá plniť aj teda v zmysle logiky, ale aj v rozpore so základnými biblickými zákonmi. Takže ide o to, aby sme dali možno v čase manažérskej hystérie v takýchto bankách a v nebankových subjektoch, aby nemohli požičať hocikomu preto, aby splnili obchodný plán a zároveň aby nemohli hocikoho chytiť do pasce zadlžovania. A viete, že z tých pascí je veľmi veľký problém sa dostať. A dostávam sa k prvej otázke, ktorú dal pán poslanec Beblavý. Áno, táto vláda možno máte pocit, že nie je systémová, nemá to vlastnú kapitolu, ale je tu proste inštiktívny, ale aj inštitucionálny pohyb z pohľadu riešenia krízy, osobných mnohých státisícov ľudí kríz, ktoré sa týkajú osobného zadlženia. A my veľmi podľa mňa premyslene riešime vec, ktorá je kľúčová aj pre rozvoj našej ekonomiky a budovanie nášho potenciálu ekonomiky. A tou je, mnohokrát som vám to hovoril, je nízka zamestnanosť. Táto krajina má nízku zamestnanosť v porovnaní s inými. A jednou z prekážok tejto, nárastu prirodzenej zamestnanosti je to, že ľudia odmietajú pracovať legálne, pretože sú tak zadlžení po uši, že všetko, čo zarobia, im zoberú exekútori alebo proste súdy cez splátky. Preto potrebujeme riešiť to, s čím príde pani ministerka Žitňanská, a preto potrebujeme aj zastaviť proste ten nával ľudí, ktorí sa nám môže vrhnúť proste do tej, do tej pasce ďalej. Čiže sú to podľa mňa racionálne kroky aj na jednej, aj na druhej strane. Ale ak tejto racionalite chcete pridať nejakú ďalšiu svoju myšlienku, tomu sa určite nemôžme, nemôžme brániť.
Ďakujem pekne.