Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, svojím spôsobom vám chcem aj vzdať uznanie, pretože si myslím, že ste ten člen vlády, ktorý asi najrýchlejším tempom presadzuje svoje programové priority. Nie je mi úplne jasné, že prečo je až do takej miery to konzervatívne spektrum koalície ochotné schvaľovať všetky návrhy, s ktorými prichádzate v tempe, ktoré sa týkajú alebo vyvolávajú veľmi veľké otázky ohľadom toho, ako silno Slovensko ako právny štát a demokratický štát bude ukotvený.
Práve sme počuli predsedu Ústavného súdu, ktorý v podstate z celej tej plejády reforiem, ktoré ste predniesli, sa hlavne dotkol tej časti, kde odoberáte Ústavnému súdu právo vykladať ústavné zákony. Ja zo svojho pohľadu chcem povedať, že myslím si, že, áno, parlament ako zákonodarný orgán by mal mať autonómiu, pretože dostal, všetci poslanci dostali právo od ľudí prijímať zákony.
Nemyslím si, že Ústavný súd by naozaj mal dať úplnú bezbrehú voľnosť akýkoľvek zákon, a teda ústavný zákon napadnúť a povedať, že síce bol prijatý legitímne, ale na druhej strane pár sudcov na Ústavnom súde si povie, že oni ho neuznávajú, nakoľko nie je to v duchu nejakej materiálnej stránky toho, ako oni vnímajú ústavu. Myslím si, že táto časť sa týka aj konzervatívnych poslancov, pretože dnešná realita je taká, že keby bol prijatý aj zákon napríklad na ochranu života počatých detí, tak mohol by Ústavný súd povedať, že sa necíti byť viazaný týmto ústavným zákonom, pretože by definovali svoj nejaký pohľad na túto problematiku, takže by ten ústavný zákon zrušili.
To znamená, nevnímam to úplne tak extrémne, že definovanie určitých jasných právomocí Ústavnému súdu v tejto oblasti by mal byť problém. Lenže tak, ako je to definované vo vašom návrhu, vlastne vytvára úplne bezbrehú voľnosť Národnej rade, aby ustanovila čokoľvek a Ústavný súd by nedokázal zabrániť tomu, aby ktokoľvek v budúcnosti zneužil na ustanovenie nejakých právnych noriem, ktoré by síce boli v ústave, ale na druhej strane by napádali právny štát.
A práve preto ja som rád, že kolega Ján Podmanický dal návrh, s ktorým podľa mňa by nemal mať nikto problém, že Ústavný súd by mal mať naďalej právo vyjadrovať sa k takým ústavným zákonom, ktoré sa týkajú právneho štátu a ktoré sa týkajú demokratického zriadenia. Ja si myslím, že ak naozaj nemá byť logikou týchto zmien, ktoré prednášate, to, že teraz vytvorená nejaká politická formácia, ktorá má ústavnú väčšinu, dokáže ustanoviť na Slovensku právny systém, ktorý bude potláčať ľudské práva a slobody cez rôzne pandemické zákony, cez rôzne núdzové stavy a tak ďalej. Pretože nemôžete nám mať za zlé, že tá skúsenosť odkedy ste prišli k moci, tieto otázky vyvoláva. Jednoducho vyvoláva to.
Jeden z prvých zákonov, ktorý ste do pléna Národnej rady priniesli, mal byť o tej povestnej nejakej zdravotníckej aplikácii, ktorú síce dodnes nikto nevidel, nepoužíva sa, ale na druhej strane ten zákon mal a dal vlastne právo špicľovať ľudí. To, že ho zastavil až Ústavný súd, tak to je v tej inkriminovanej časti. Jednoducho to je realita. Rovnako je realita, že Slováci boli nútení znášať rôzne karantény, ktoré boli vydané spôsobom, ktorý v septembri Generálna prokuratúra nazvala, že boli vydané vecným nepríslušným orgánom. To znamená, že v podstate mohli byť správne, ale na druhej strane neboli vydané tým, kým mali. To znamená, že boli nulitné. Takže toto všetko vyvoláva otázku, že čo je týmto cieľom a myslím si, že je logické, keď minister spravodlivosti chce, aby reforma, ktorú presadzuje, prešla.
Ale na druhej strane my ako opozícia úplne logicky musíme vylúčiť všetky obavy, ktoré s týmto z pohľadu ľudí sú. A tie skúsenosti za týchto 6 mesiacov toho chaosu, právneho chaosu, kedy vy samy ste novelizovali veci, ktoré ste si prijali. Potom ste potrebovali dať do súladu rozhodnutia s nálezmi Generálnej prokuratúry. To znamená, že už aj tieto skúsenosti by nás mali viesť k opatrnosti. A práve preto som rád, že sa dnes ozvala aj pani prezidentka, ktorá trošku vyzvala parlament s jasnou rečou, aby spomalil prijímať ústavné zmeny v nejakých skrátených legislatívnych konaniach. Počúvať tu, že o nejakej pól piatej, ak by sa to bolo stihlo, už možno by bolo dnes aj hlasovanie, sa ide predĺžiť funkčné obdobie sudcov a ďalších v podstate na obdobie 20 - 25 rokov, ak to si dobre pamätám do roku 2041, nie 2045, čo povedal pán Grendel. Pozmeňujúci návrh nebol? Nie. Dobre, tak budem rád, ak toto mi dovysvetlíte.
No a druhú otázku, ktorú by som veľmi rád bol, keby sa prehodnotila. Je to otázka týkajúca sa možnosti, že by na čele správneho súdu mal stáť nesudca. Podľa mňa na Slovensku by sme mali ctiť tie... Vidíme aj teraz sme volili generálneho prokurátora napriek tomu, že ten zákon bol otvorený pre neprokurátorov. Myslím si, že nie sme banánová republika, kde sa nedal nájsť ani jeden jediný dobrý prokurátor. Vidíme, že nakoniec spoločne hlasmi opozície a koalície sa zvolil kvalitný kandidát a vysielať teraz signál, že my ideme zriaďovať súd na čele, ktorého môže opäť zase stáť niekto, kto je mimo tohoto stavu, že by to bol nesudca, tak to jednoducho pripomína, tak jak to tu už minulosti bolo, keď sa tu zriaďovali rôzne ľudové súdy, súčasťou ktorých boli proste nesudcovia. Buď nám teda ide o kvalitu práva, alebo potom nám ide o nejaký, nejaký predĺžený nástroj politického boja. A potom vždy tieto otázky vzniknú, ak niečo takéto sa urobí.
Takže ja si myslím, že v stave sudcov sa opäť dokáže nájsť veľmi kvalitný človek, ktorý bude požívať aj vašu dôveru. Bude to aj signál do sudcovského stavu, že má zmysel byť aj čestným sudcom, že to aj znamená, aby ľudia vedeli v sudcovskom stave mať proste kariéru.
Na druhej strane ak prejde návrh ústavného zákona v tej podobe, že bude možné zabrániť Ústavnému súdu vykladať ústavné zákony, tak už tuná existuje medzinárodný jeden precedens, pretože aj v Indii v 80. rokoch bolo takéto nutkanie, že v čase núdzového stavu sa menila ústava. Následne v spore so spoločnosťou Minerva Mills proti štátu India bolo rozhodnuté, že aj zmeny, ktoré síce boli legitímne prijaté, zmeny ústavy, neznamenajú rozklad ústavy alebo rozkopanie tej celej ústavy.
To znamená, otázka tu znela, že kde je ten nulový bod, hej, že či je nulový bod v tom, že Ústavný súd má úplnú svojvôľu zrušiť akýkoľvek ústavný zákon. Na druhej strane, či bod nula je to, že parlament môže prijať čokoľvek a Ústavný súd to musí rešpektovať. Potom sa dostaneme už do tých absurdít, ktoré my v dejinách sme zažili, kedy napríklad štvrtý článok ústavy, ktorý definoval vedúcu úlohu komunistickej strany, podľa tejto logiky tiež bol v súlade s ústavou a Ústavný súd by sa k tomu vyjadrovať nevedel.
Ak hľadáme tento bod nula, tak bod nula by mal byť, že nemôže byť zabránené Ústavnému súdu vykladať ústavné zákony v tej časti, ktoré sa týkajú demokratického zriadenia a právneho štátu na Slovensku. Ak tento bod prijatý nebude, tak si neviem predstaviť, že kto by mohol hlasovať za takúto ústavnú zmenu, ktorá je o to väčšmi otázna, že sa vykonáva v takto neštandardnom prostredí a období, kedy ani prezidentka s tým nie je konzultovaná, kedy prezidentka sama vyjadruje vážne pochybnosti.
Myslím si, že už viac ju ponižovať netreba. Ako vrchná veliteľka síl nevedela o testovacej akcii, vrchná veliteľka ozbrojených síl nevedela, že počas testovania tu bez súhlasu parlamentu boli pozvaní príslušníci maďarského a rakúskeho vojska, aby pomáhali, takže som za to, aby sme rešpektovali aj tú nepísanú stránku ústavy a rešpektovali najvyššie ústavné orgány a prezident Slovenskej republike medzi ne patrí.
Osobitne ďakujem pánovi predsedovi Ústavného súdu, že meral cestu, že prišiel do Národnej rady, že mal vyjadrenie také, aké mal, že bol veľmi jasný. Na druhej strane nevstúpil do sporu medzi opozíciou a koalíciou, ale tie slová, ktoré tu z jeho úst zazneli pri ochrane demokracie, boli veľmi výrazné.
Ďakujem pekne.